Mobile Phone: sanam phon ko ol caṛhao (Registration) hoyoḱa , Ol caṛhao (Registration lạgit́) baḍaetet́aḱ ko

Baṅgladisạm re̠ 1 July  kho̠nge nãwã se̠ bahre kho̠n ạgu akan jo̠to̠ lekan Mobile Phone (Smartphone/ Botam phone ) ko̠ re̠aḱ ol caṛhao hoyoḱa me̠nte Baṅgladesh Telejogajog Niyontrok Soṅgstha – BTRC do̠e lại so̠do̠r akada. Niạ o̠kte o̠kako̠ Mobile phone mạsul eḱṛe kate binho̠k upại te se oko katet́ ạguḱ kan ona do̠ bondo̠ḱa. Eken caloen cando 30 june hạbić Baṅgladisạm re̠aḱ Mobile Network re̠ beoharoḱ kan mobile ko do̠ hikạhok upại te se̠  oko kate kiriń akan sanam lekan  mobile seṭ  do aćtege ol caṛhaoḱa. Niạ tayom okote kiriń se ko̠mṛo mobile hatao ar dokan kho̠n ho̠ begor registration akat́ mobile hatao lekhan onare do sim se network bae kạmiya. Me̠taḱme mobile phone bondoḱa. BTRC re̠n maraṅ ayurić Shamsul Alom do̠e so̠do̠r akada onko̠ do̠ pạhilte eken  baṅ registration akanaḱ  phone birudre jạruroḱ bebosthako̠ hataoa. Onate abo bo̠n beboharet́ kan mobile do registration lagaoabo̠na. Ente niạ reaḱ registration somoe do pe cando̠ ńamoḱa; ona tayo̠m sanam begor registration aḱ mobile do apanaạpni bondo̠ḱa.

Cet́ lekate mobile seṭ bon registration a?

Mobale phone kiriń se̠ hatao lahare̠ ona do̠ olcaṛhao se̠registrationgea se baṅ ona mońjte ńel hoyoḱa. Me̠nkhan ona phone registration baṅ khan baṅ kiriń hoyoḱa. Ar jaha leka kiriň tayo̠m oṛaḱ ạgu kate ńelle khan ona̠ reaḱ registration do̠ bạnuḱa, enḍekhan o̠na do̠ ruạṛkaḱ lagaoḱa. Uni ạkhriń dokandar bae hataole khan BTRC baḍae ocoko hoyoḱa. Tahole onkoge no̠a birudre bebosthako̠ hataoa.

Mobile seṭ registrationa se̠ baṅ algate o̠na bujhạu re̠aḱ upại:

Mobile phone re̠ jahaṭaḱ sim chạlu kate phone re̠aḱ message option re̠ senkate KYD<Space> mobile phone seṭ re̠ 15 digiṭte IMEI  number ol lagaḱa. Inạ tayo̠m noa do̠ 16002 numberre kul hoyoḱa. Khan o̠na mobile phone do̠ registration gea se̠ baṅ message re̠ baḍae ńamoḱa. Mobile phone reaḱ IMEI number baḍae tahẽlen khan Dial option calakate *#06# lin lekhange IMEI number ńamoḱa. Inạ chaḍa hõ mobile box re̠  mit́ṭen stikar re̠ no̠a ol tahẽna. neir.btrc.gov.bd web link re̠ calaokate sitizen portal ar mobile operator customer care centre re̠ hõ no̠a seba bon ńam daṛeaḱa.

Baṅ beoharoḱkan mobile phone registration hoyoḱa?

Jãhãeaḱ aema phone me̠naḱ ar oka do̠ baṅ beboharoḱkan khan ona do aćtege olcaṛhaoḱa se Auttomatically registration hoyoḱa. Ona phonre mucạt́ okaṭaḱ sim beohar hoelena onage registration hoyoḱa. Onka lekhan ona phonre̠ eṭaḱ ńutuman sim baṅ caluḱa.

Mit́ṭen mobile re̠ bạṛti sim beohar hoyoḱgea?

Registration akan sim Mobile re̠ chạlu lekhan mobile seṭ do̠ ona ńutumte auttometically registrationoḱa. O̠na phone rege eṭaḱ sim beohar le̠khan ona hõ registration jạruṛa. Jãhãeaḱ bạṛti sim aćaḱ ńutumte registration me̠naḱ khan uni do̠ mit́ṭen registration akat́ mobile phone re̠ jo̠to̠ sim do̠e laṛcaṛ daṛeaḱa.

Phone ạkhriń se̠ jãhãe e̠mako khan se Mare phone kirińlekhan do…..

 Jãhãe acaḱ registration akat́ mobile seṭ eṭaḱ hoṛe emako khan, se ạkhrińe menjoṅle khan se̠ eṭaḱ hoṛko beoharakat́ seṭ kirińe me̠nlekhan ona seṭ do̠ nãwã okeye hataoa khạṭige uniaḱ ńutumte registration jạruṛa. Okoe laharei beohar akat́ uniaḱ NID card re̠aḱ mucat́ ponea nombor koe daṛeaḱa ko̠. Nombor milạu len khan ar sim ar seṭ registration hoylen khage nãwãte registration hoyna ar o̠na do̠ laṛcaṛ daṛeaḱa.

Bahre Disạm kho̠n phone kiriń ạgule khan se̠ dan ńamlekhan…

 Bahre kho̠n ạguḱ phone se̠ dan hisạbte ńamakan phone re̠ Baṅgladisạm re̠aḱ sim beohar lekange ona do̠ olocoloḱa. Ar unre mobile sms te baḍae ńamoḱa amaḱ sim do̠ registration me  Onḍe website re̠ link e̠m hoyoḱa. Onare click kate jạruṛaḱ kho̠bo̠rko̠ te ona do̠ registrition lagaḱa.

Mobile seṭ at́ se̠ chingạu ocolenkhan…..

Jãhãeaḱ phone se̠ kombṛo len khan BTRC niạm lekate ona bondoḱ reaḱ katha. Me̠nkhan noa bisoi do̠ pe̠ cando re̠aḱ taṅkhire̠ me̠naḱa ona lahare do̠ okaṭaḱ phonege bondo re̠aḱ upại bạnuḱa. Ona lahare jopoṛao me̠naḱ customer care re̠ phone at́ se̠ kombṛo akan lại lekhange amaḱ oprom lekate ona phone ko̠ bondoea eṭaḱ hoṛ je̠mon aloko  beohar daṛeaḱ.

Courporate seṭ ar sim  re̠ cet́ hoyoḱa?

Courtporet sim se̠ okako̠ sim re̠aḱ registration bạnuḱ onako̠ re̠aḱ hõ galmarao calaḱ kana. Pe̠ (3) cando talare no̠a ko̠ goṭaea. Ona laha hạbić jãhãege jãhãṭaḱ seṭre jãhãṭaḱ sim ko̠ beohar daṛeaḱa.

No̠a so̠mbad  talate SantalsTimes seć kho̠n sanam Santal Boeha miserape̠ udgạu ocoḱkana ape̠ do̠ ạḍi usạra apeaḱ phone registration tabo̠npe.




Disạm re̠n Namḍak Gainaha Andru Kishore Aḱ Pạhil Gujuḱ Mãhã Manao

Teheń Moṅgolbar (6 July) Baṅgladisạm re̠n Baṅgla sereń re̠n namḍaḱ gainaha Andru Kishore aḱ pạhil gujuḱ mãhã. 2020 se̠rmare  teheńaḱ dinre acaḱ gharonj re̠n hoṛko soṅge soṅge aema celako̠ bạgi kate nọa dhuṛi dhạrti do̠e bạgi akada. Gel (10) serma cencer ruạ são lạṛhại kate mucat́re calaoen serma 6 July do̠ sisijạuićaḱ hohote calaḱ hoyentaea. Andru kishore aḱ gujuḱ mãhã ńutumte  acaḱ janam thạ̃i Rajsạhi re̠ teheń goṭa din do̠ nacar hoṛko̠ talare̠ jomaḱe e̠meda acren o̠ṛaḱ hoṛ Mrs. Lipika Andru. Nui silpi do̠ ạḍi mońj mońje se̠re̠ń akada. Jãhã lekan se̠re̠ńge ạḍi algatey se̠re̠ń akada. Se̠re̠ń do̠ uni acaḱ ganḍon re̠, mo̠n re̠, akilre̠i do̠ho̠leda. Me̠net́ tahẽnae ‘iń do̠ mit́ṭen se̠re̠ń kạmiạić kạnạń. Se̠re̠nge ińaḱ kạmi do̠. Jãhãe ko̠ mo̠n dukoḱ nonkanaḱ kathage bae roṛet́ tahẽna. Me̠nkhan nitoḱ abo do̠  uni lekan  dosar Andru kishore hõ babon ńam daṛekea. Thoṛa se̠rma lahare̠ Rajshạhi Jilạ, Tanore  Upạjilạ re̠aḱ choknakha atotei hećlena nui silpi do̠. Reṅgeć nacar Santal hoṛko̠ talare̠ kambra se̠ Kombol e̠m hạṭiń akhṛare̠ seṭere tahẽkana. O̠na iạte tehẽnaḱ dinre̠ uni lạgit tahẽn kana aema aema  manot johar.

Source: Pothmatimes 

 




14 July Hạbić Lockdown Ḍherena.

Disạmre̠ arhõ kajak manao ganao reaḱ o̠kte ko̠ ḍher kate Baṅgldisạm Sarkar do̠ parwanae  jạri keda. Noa Lockdown do̠ 14 July hạbić ḍher hoy akana.  No̠a lahare, kajak lockdown do̠ arhõ mit́ hapta ḍher lạgit́ suparis ledako̠ (Covid- 19) babot́ re̠n jạtio solha committee ko̠.  Robibar (4) July ńindạ no̠a babotre baḍae hataoe menjoṅen khan committee member Odhapok M. Iqbal do̠e me̠nkeda, ko̠ro̠na  poristhiti koboj lạgit

lahare ale do̠ bar hapta lockdown reaḱ solhale emleda. Montri porisod ren mit́ officer me̠nleda, ko̠ro̠na poristhiti nitoḱ hõ baṅ ṭhik akana.

Gujuḱ soṅkha nitoḱ hõ mit sãe (100) cetan.  Onate manao ganao re̠aḱ okte arhõ ḍher reaḱ hudis cintạ calaḱ kana.  Noa̠ lahare sarkar do̠ 1 July setaḱ 6 baja kho̠n 7 July tala ńindạ hạbić lockdown re̠aḱe lại so̠do̠r akada. No̠a khạtir calaoen 30 June montri bibhag kho̠n parwana jạhir hoy akana. Lockdown re̠ jạruṛaḱ seba soṅgstha ko̠ chaḍa jo̠to̠ Dokan, Market ko̠ bond me̠naḱa. Manao ganao ko hoe purạu lagit́  ạn rukhia bạhini ko̠ são maṭh re̠ me̠naḱkoa Army ko̠.




Bar din bhitre re utạr nakha dubạ daṛeaḱa

Disạm re̠aḱ utạr nakha ṭot̠hako̠ re̠aḱ gaḍa daḱ ḍher  akante darakan 48 ghonṭa se̠ bar din bhitrire̠ dubạ daḱ heć daṛeaḱa me̠nte baḍae oco akadae Pani Unnoyon Board re̠aḱ dubạ laha sapṛao ar sontor tahẽn center. Robibar (4) July ḍubạ daḱ lạgit́ sapṛao ar sontor tahẽn centre gaḍa re̠aḱ poristhiti ar lahare so̠ntor reaḱ tạlikạre̠ no̠a bo̠to̠r re̠aḱ katha do̠e lại so̠do̠r akada. No̠are̠ me̠n akana abohaoa odhidaptar ar bharot abohaoa odhidaptar re̠n reaḱ kho̠bo̠r lekate, darakan 48 ghonṭa re̠ disạm re̠aḱ utạr nakha, utạr- purub nakha ar ona so̠r Bharot reaḱ Himalaya latar reaṅ pạchim boṅgo, Sikkim, Meghalaya ṭoṭha re̠ ạḍi jhomo̠rate daḱ heć daṛeaḱa. Noa̠ karonte, niạ okte disạm re̠aḱ utạr nakha re̠aḱ Teesta, Dhorla, Dudhkumar gaḍa re̠aḱ daḱ okte re̠ ạḍi usạra ḍher kate thoṛa thạ̃iko̠ re̠ cehel cepel dubạ hoy daṛeaḱa. Ḍubạ daḱ purbabas ar sontor tahẽn centre ren Nirbahi Engineer Md: Arifuzzman Bhuiya do̠e me̠nkeda, Bramahputra- Jumuna gaḍa re̠aḱ daḱ ḍher idiḱkana, darakan 72 ghonṭa hạbić niạ daḱ ḍher idi daṛeaḱa. Gonga- podda gaḍa daḱ ṭikạu menaḱa oka do̠ darakan 24 ghonṭa hạbić tahẽ daṛeaḱa. Disạm reaḱ utạr- purub nakha  cetan  Meghna maraṅ gaḍa ko̠ re̠aḱ daḱ do thir tahena, ar no̠a do̠ darakan 24 ghonṭa re̠ thoṛa daṛeaḱa me̠nte tạlikạ re̠ so̠do̠r akana.




Kurbạni Eid Bajarre Soros Ḍaman Daṅgra Ko̠ Rakaṕede Kana Mohonpur Bajarre.

Niạ dhao re̠aḱ Kurbạni Eid  bajare re̠ Mohonpur upạjilạ re̠ soros daman daṅgra ńutum do̠  ‘Baṅgla re̠n Hende Hạti’. Hende rong re̠n daṅgra do̠ ńeloḱre̠ ạḍi maraṅ hạti leka. Nui daṅgraaḱ o̠jo̠n do̠ amdaj 37 mo̠n. Dam  ko̠ khojo̠ḱ kana gel mõṛẽ (15) lakh kạuḍi. Nui daṅgra re̠n mạlik Rezaul Korim babu sonhar do̠e me̠nkeda, dam do̠r re̠ thik hoylen khan oṛaḱ kho̠nge nui daṅgra do̠e akhrińea.  Baḍae ńam akana, Mohonpur upạjilạ Raighati Union re̠n Sormoil ato re̠n Korim babu sonhar do̠ Chowbạriạ bajar kho̠n calaoen serma kurbạni bajar kho̠n  Holstein jạt re̠n nui daṅgra do̠e kirińledea. Niạ dhao Kurbạni Eid bajarre akhrińe lạgit mit́ sermae jo̠to̠n kedea babu sonhar ar acaḱ gharońj re̠n hoṛko̠. Sunibar onḍe sen kate sonhar são katha roṛ tayom baḍae ńam akana, Uni daṅgra kiriń tayom kho̠nge acren gidrạ leka nui ḍaṅra do̠e jo̠to̠n kedea. Dinạmge eṭaḱ jo̠maḱ ko̠ soṅge soṅge Apple, komla ar malta ko̠ jo̠m ocoedea. Dinạm din jo̠maḱre̠ me̠naḱa suji, bhusi, ar khudi daka. Nitoḱ dinạmge pe (3) kg apple, komla ar malta jo̠maḱe jo̠ma  nui ḍṅgra do̠. Jao candoge nui daṅgra do̠ 3.5 mon suji, bhusi ar pe̠ (3) mon khudi daka jo̠m ocoea. Kiriń tayom kho̠n nit hạbić jo̠maḱ ar cikit́sa selet́ nui ḍaṅgra tayomrey kho̠ro̠ć akada amdaj pon (4) lakh kauḍi. Lo̠lo̠ okte nui hende hạti  do̠ dinre̠ bar dhao kate ko̠ paeraea. Lo̠lo̠ge bae sahao daṛeaḱa. O̠nate current dạrle khan charger phen calao hoyoḱa.  37 mo̠n o̠jo̠n re̠n hende hạti ḍaṅra do̠ okte okte jokheć bahrete ko̠ oḍoḱea daṛa phranao lạgit́.  Rezaul Korim sonhar do̠e me̠keda, ạḍi jo̠to̠n kate do̠ń hara akadea nui ḍaṅgra do̠. Tinaḱiń khojoḱ kan inạḱ damiń ńamle khan oṛaḱ kho̠nge ạkhrińea. Ar bạń ńamle khan bajarre idi kateń akhrińea. Babu sonhar re̠n oṛaḱ hoṛ do̠e me̠nkeda, iń jãwãe do̠ mit́ṭen sona bepari kanae . Nui ḍaṅgra do̠ acren gidrạ lekae jo̠to̠n hara akedea. Nui daṅgra do̠ ale ṭhen ạḍi apnar akanae. Unile ạkhrińle khan ạḍi bhabnale ạuikạua. Me̠nkhan ạkhriń do̠ lagaḱgea. Dam thoṛa ̣ḍher ńoḱle ńamlekhan bhabnaḱre hõ  thoṛa kom ńoḱle ạikạua. Mohonpur upạjilạ pranisompod ren  kormokorta do̠e me̠nkeda, Ale do̠ nui ḍaṇgra mońjgele jo̠to̠ndea. Upạjilạ re̠ nui ḍaṅgrage jo̠to̠ daṅgra kho̠n maraṅ utạrić ḍaṅgra kanae.

Source: Sonali Sangbad

 




COVID (Ko̠ro̠na) : Baṅgladiso̠m re arhõ Hoṛ ṭikạ kạmihora ehoṕena, pe lekan hoṛko ṭikạko ńam

Lukhibar (01.07.2021) kho̠n Dhaka selet́ goṭa disạmre arhõ ko̠ro̠na virus re̠aḱ ṭikạ e̠m kạmihora ko̠ ehoṕ akana. Niạ dhao do̠ disạm reaḱ aema centre re China re̠aḱ ran benao sãota Sinopharm reaḱ ṭikạ ar eken Rajdhạni Dhaka re juktorasṭro re̠aḱ ran benao sãota ko̠  Pfizer reaḱ tikạ ko̠ emako̠ kana. Sastho odhidaptor sabha mukhiạ Dr. Md. Robed Amin noa khobore lại sodor akada.

Okare Ńamoḱa?

Baṅgladisạm re̠ calaoen May cando ar June cando Pfizer re̠aḱ ṭikạ biḍau lạgit́ e̠m ehoṕ akana. Okoe talare hõ jahan roṛ ruạṛ baṅ ńamlente Lukhibar kho̠n ehoṕ akana noa̠ ṭikạ kạmihora ko̠. Pfizer tikạ thoṛagete Dhaka reaḱ eyae (7) go̠ṭen centre re pạhil do e̠mgoḱa.

Centre ko̠ do̠ hoyoḱ kana, Dhaka Medical College, Sir Solimullah Medical College, Sohid Sohwardi Medical College Haspatal, Mugda Medical College Haspatal, Bonṅgobundhu Shekh Mujib Medical Haspatal, Shekh Rasel Gastorlever Haspatal ar Kurmiṭolla General Haspatal.

Inạ chaḍa hõ Sinopharm reaḱ ṭikạ goṭa disạmre 40 goṭen centre re e̠m hoyoḱa. Noa ko̠ modre menaḱa disạm reaḱ jo̠to̠ Medical College Haspatal são, Jilạ sodor Haspatal, bar sãe mõṛẽ gel (250) bichạna Haspatal. Noa ko centre khon dinạm din setaḱ 8 baja khon ạyuṕ bela 3 baja hạbić ńutum ol caṛhao akat́ hoṛko̠ pạhil doge ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱa.

Okoe do̠ Tikạ ko̠  Ńama?

Jo̠to̠ centre kho̠n dinạm din 100 khon 200 doge ṭikạ e̠moḱ reaḱ katha menaḱa. Me̠nkhan Lockdown  poristhiti khạtir tikạ e̠m reaḱ soṅkha do̠ thoṛa ko̠m daṛeaḱa mente Mr. Amin do̠e lại akada. Niạ dhao ṭikạ reaḱ soṅkha thoṛa ńokgete ol caṛhao reaḱ dhoron hõ  thoṛa akana. Surokha website lekate nit khạli ạn bancao bạhini, Cikit́sa siknạt são jopoṛao menaḱ babotre oloḱ paṛhao gidrạko̠ ar Bissobiddaloi re̠n abasik halls re̠ menaḱko̠ gidrạko̠ tikạ ko̠ ńama.

Inạ tayom pon gel (40) parom umeren hoṛko̠ hõ e̠m hoyoḱa.

Me̠nkhan Surokkha App re laha reaḱ lekage bar gel pon (24) goṭen Catagori reaḱ katha me̠n hoy akana. Sastho odhidaptar seć khon baḍae ńam akana, prathomik cikit́sa seba khat re̠ jopoṛao akan ko̠ metaḱme Doctor, Nurse ar Medical Assistant ona sãote Police ar ạn rukhiạ bạhini sodosso ko̠ ṭikạ ko̠ e̠makoa. Public Bissibiddaloi re tạlikạ menaḱ ko̠ oloḱ paṛhao gidrạ ko̠ hõ niạ dhao ṭikạ ko̠ ńama. Okoe do̠ laha dhao ṭikạ hatao lạgit́ ńutum ko̠ ol caṛhaolet ar bako hatao daṛeakat́ onko hõ niạ dhao do̠ ko̠ ńama mente lại sodor akana.  Sastho odhidaptar re̠n line Director ar tikạ kamihora ren  ạyurić Dr. Shamsul Hoqe do̠ budhbar ko̠ro̠na bulletin rey lại akada, okako̠ disạmre Sinopharm reaḱ tikạ bạsut akan, onako̠ disạmre ren kạmia̠̣ hoṛko̠ hõ ṭikạ ko̠ ńama. Okoeko̠ Oxford AstraZeneca reaḱ tikạ pạhil doge hatao tayom dosar doge bako hatao daṛeakada onko ho Pfizer ar synoferm reaḱ tikạ hatao niro̠po̠n hoyoḱa se baṅ Mr. Amin do̠e me̠nkeda. Uni do̠e me̠nkeda, vaccine mesal hoyoḱa se baṅ ona reaḱ aema report do̠ oḍoḱ akana. Noa ko report tege Baṅgladisạm National Imionaization Technical Committee duṛuṕ kate goṭa katha ko̠ hataoa je̠ eṭaḱ disạm leka tikạ re mesal-juri abo disạmre hoy daṛeaḱa se baṅ. Goṭa katha baṅ hatao hạbić AstraZeneca pạhil doge ko̠ hatao akat́ onko do̠ cet́ tikạ hõ bako ńama. Pfizer se Sinopharm – jãhãṭaḱ  tikạge hatao hoyoḱ, ona re̠aḱ pạhil doge hatao pon (4) hapta se̠ bar gel irạl (28) din talare dosar doge hatao hoyoḱa me̠nte Dr. Rubed Amin do̠e me̠n akada. Pạhil doge ṭikạ hatao tayom  tayom dhao re̠aḱ doge hatao reaḱ tạrik card re ol dohoe hoyoḱa.

Cet́ Lekate Ol Caṛhao hoyoḱa?

 Laha ńam hoḱ lekate okoe do̠ tikạ hatao lek kan ko̠, onko lạgit́ budhbar kho̠n ol caṛhao re̠aḱ kạmi hora ko̠ e̠hoṕ akana. Ṭikạ hatao okte do laha lekage menaḱa. www.surokkha.gov.bd web porṭal re̠ bolo kate baṅ khan google play re̠ bolo kate “surokkha” App download kate ol caṛhao hoyoḱa ar ṭikạ card tmạl hoyoḱa. Inạkate mobile phone re SMS talate tikạ e̠m reaḱ tạrik ar centre baḍae ńamlen khan ,okte nạpitre centre calaokate ṭikạ hatao hoyoḱa. Ṭikạ card ar NID soṅge re dohoe hoyoḱa mente Mr. Hoqe do̠e menkeda.

Lockdown Okte Tikạ

Ko̠ro̠na virus re̠aḱ tikạ e̠m kạmihora lockdown okte hõ ol caṛhao akat hoṛko̠ do ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱa. Goṭa disạmre lockdown calaḱ okte jãhãe ṭikạ hatao reaḱe menjoṅ khan Police ṭikạ card uduḱ ako khange hoyoḱa.

Tinạk ṭikạ menaḱa…

January cando  reaḱ mucạt seć kho̠n Briten re̠ benao akan ar Bharot re̠aḱ Siram Institute Oxford Astraageneca covisilt tikạ do̠ bidạu lạgit e̠m ehopena. Tayomte 7 February kho̠n ona tika e̠m kạmihora ̣do gota disạmre ehoṕena. Me̠nkhan Bharot chukti lekate okte nạpitre Baṅgladisạm do̠ tika baṅ e̠m hoy akante no̠a kạmihora do̠ muskilre paṛaoena ar 26 April kho̠n pạhil doge tikạ e̠m ḳmihora do̠ bondena.  Okoe do̠ pahil doge re̠aḱ tikạ ko̠ hatao ńam akat́ onko modre aema hoṛge dosar doge ṭikạ e̠m lekan Sarkaraḱ jãhãn upạige bạnuḱa. Niạ okte, Baṅgladesh Sarkar do̠ nãwãte Chin, Juktorastro ar eṭaḱ disạm kho̠n tikạ ạgu re̠aḱe kurumuṭu keda.

Baṅgladisạmre Pạhilre Oxford Astrazeneca re̠aḱ  E̠m Hoy akana.

Ona dharalekate tikạ re̠aḱ Antorjatik Platform Covax kho̠n calaoen 31 May Pfizer BioNTech re̠aḱ benao akan 1 lakh do do̠ Baṅgladisạm sandes hisạbtei ńam akada. Inạ tayom 21 June  pe̠a Haspatal re̠ 360 hoṛ talare ona tikạ biḍạu lạgit́ e̠m ehoṕena. No̠a lahare Chin kho̠n  May ar June cando  re̠aḱ talamala re̠ bar dhaote Synoferm re̠aḱ moṭ  gel mit (11) lakh ṭikạ Baṅgladisạmte hećena. 25 May kho̠n sinopharm re̠aḱ biḍạu lạgit́ e̠m  e̠hoṕena. Sinopharm kho̠n sarkari porjai re̠aḱ 1.5 kạruṛ kạuḍi do̠ re̠aḱ ṭikạ kiriń cukti do̠ hoy purạuena. Cukti lekate June July ar August cando re̠ mõṛẽ (5) lakh kate moṭ 1.5 kạruṛ tikạ hijuḱ re̠aḱ katha. Me̠nkhan nitoḱ hạbić kiriń akat́ ṭikạ do̠ baṅ heć akana. Me̠nkhan China Dutabas sutro kho̠n baḍae ńam akana, Baṅgladisạm  re̠aḱ kiriń akat́ Sinopharm 20 lakh ṭikạ Baṅgladisạm re jogaṛ lạgit́ sapṛao akana. Tobe̠ tis hijuḱa baṅ menogoḱ kana. No̠te, darakan bar dinre Juktorastro  re̠aḱ moderna bar gel mõṛẽ (25) lakh doge Covid019 reaḱ tikạ Baṅgladisạmre hijuḱa me̠nte Sastho Montri Jahid Malek do̠e lại so̠d̠or keda . Sokolbar, ńindạ 11:20 baja re̠ Dhaka Sahjalal Antorjatik Bimanbondorre America kho̠n kul akat Moderna moṭ 25 doge tikạ  re̠aḱ pạhil doge hisạbte amdaj 12 lakh tikạ hijuḱa. Dosar din 3 July, Sunibar setaḱre, inạ thạ̃irege moderna sareć akan 13 lakh ṭikạ do̠ hijuḱa. Lukhibar tikin okte Sastho ar poribar kollan Montri Jahid Malek no̠a kho̠bo̠r do̠e lại keda. No̠a ṭikạ hatao lạgit́ uni do̠ Sokolbar ńindạ Hajrat Sahjalal Bimanbondorre seṭere tahẽna me̠nte Montronaloi kho̠n baḍae ńam akana. Nonkate eṭaḱ tikạ ko̠ hijuḱ ehoṕlen khan  ṭikạ e̠m re̠aḱ soṅkha hõ ḍher hoyoḱa me̠nte lại so̠do̠r keda Dr. Robed Amin.

 BBC Baṅgla kho̠n torjo̠ma re Sumitra Murmu

 

 

 




Nacholre re 166 serma HUL mãhã disạ ruaṛ ar MADO̠L puthi uḍhạuena

Chapainawabgonj jilạ re̠aḱ Nachol upạjilạ re̠ hola 30 June 2021 Santal Hul Mãhã reaḱ 166 serma ko̠ manao keda. Utạrboṅgo Ạdibạsi Foram aḱ ạyurte setaḱ 11 baja tala okte Shidu- Kạnhuaḱ naksare bahamala horoḱaete no̠a akhṛa do̠ ehoṕlena.

Niạ akhṛa ren Maraṅ neota peṛa hisạbte selet́e tahekana Nachol upojilạ ren santal birbanta Mukti joddha Amin Hembrom. Enạ chaḍa manot peṛa hisạbte The Santals Times ren chapa so̠do̠rić Mn. Stephen Soren, Nachole Ạdivạsi Academy ren mukhiạ Mn. Jotin Hembrom, Uttạrboṅgo Ạdivạsi Forum ren Maraṅ Mukhiạ Mn. Hingu Murmu,  Chapainawabganj jilạ Uttrạrboṅgo Ạdivạsi Forum dạr gãotaren mukhiạ Mn. Kornelius Murmu, Nachole Adivạsi Maejue ạyurić Ranjona Rani Bormon, Mn. Modon Hasda, Prodip Hembrom ar hõ manotan ko seṭer ko tahẽkana.

Sanamko Hul sandes johare emaḱkoa Mn. Bir Muktijoddha Amin Hembrom ar uniaḱ titige Hul Mãhãre  Sidạ-kạnhu ar onko são lạṛhaelen sanamko disạ ruạṛ lagit́ Mado̠l ńutuman mit́ chapa so̠do̠r puthi do hoyena.

 Niạ Mado̠l chapa so̠do̠r puthi do Uttạr Boṅgo Ạdivạsi gãota kho̠n pạhil do̠m  Hul disạ ruạṛ mit́ cinhạ puthi menteko chapa so̠do̠r keda. Ar noa puthire Bangldiso̠mren Mo̠ntri , Attorney General aḱ hul johar katha ko̠ menaḱa ar diso̠m ren maraṅ marȧ onoliạ koaḱ onol ko hõ chapa akana niạ puthire. Noa Madol do kin saṕṛao akada Uttạr Boṅgo Ạdivạsi Forum ren Secretary Advocate Probhat Tudu ar  onoliạ Mithusilak Murmu.

No̠a akhṛa re̠ Utạrboṅgo Ạdibạsi Foram re̠n sabha mukhiạ Hingu Murmu do̠e me̠nkeda,1855 serma re̠aḱ 30 June Shidu- Kạnhu, Chand, Voirob aḱ ạyurte bhognaḍhi ato re amdaj 10 hajar hoṛko seṭerkate re̠ṅgeć nacar hoṛko santhao ocoḱ kan birudre lạṛhại lạgit́e udgạuket́ koa. No̠a lạṛhạire̠ amdaj 30 hajar hoṛko̠ jiwi ko̠ emleda. Teheń hõ abo aema lekate bon koclon ocoḱ kana. Teheń gapa abo hõ aboaḱ opromṭonṭa rebo paṛao akana. Sarkar abo do̠ upạjạti, kạṭić jạtren hoṛ ar aema lekan ńutumte ko̠ bahanayet́ bon kana. Me̠nkhan abo do̠ sedae kho̠nge no̠a disạmrebo̠ girobasoḱ kana. Uni do̠ sarkar ṭhen ạdibạsi santal ko̠ lạgit́ sujog jemon ko̠ ńam ona lạgit́ dạbi keda.

Nachol ạdibạsi Academi re̠n sabha mukhiạ Jotin Hembrom do̠e menkeda, hasa do̠ ạdibạsi koaḱ maraṅ mũskilaḱ kana. No̠a hasa lạgit́ge ạdibạsi santal hoṛko do bạrti bon koclon ocoḱ kana. Uni hõ sarkar ṭhen utạrboṅgo ạdibạsi santal ko̠ lạgit́ eṭaḱ hasa montronaloi lạgit́e dạbi keda.

The Santals Times ren sodorić Stephen Soren do̠e me̠nkeda, okte re̠aḱ bodol hoylen re̠ hõ ạdibạsi ko̠ cetan kho̠n santhao do̠ baṅ thoṛa akana.




Goṭa Disạm Re̠ Eho̠ṕena Kajak Lock down

Ko̠ro̠na mãhãmạri birudre̠ teṅgo daramoḱ lạgit́ goṭa disạmre eyae(7) din lạgit́ kajak lockdown e̠hoṕ akana. Teheń Lukhibar (01) July paha poho 6 bajaḱ okte̠ khon e̠hoṕ akan no̠a lockdown do̠ darakan (7) July tala ńińdạ hạbić tahẽna. Niạ dhao re̠aḱ lockdown d̠o kajakte hoy purạu lạgit́ POLIS, RAB, BGB ar Ansar selet Army ko̠ moedan re̠ ko̠ tahẽna. No̠a okte hoṛko̠ ar gạḍi ko̠ calaḱ hijuḱ ar aema lekan sarkari- Besarkari sãota ko̠ ạyur babotre kajak manao ganao hukum ko̠ Budhbar (30 June) Montri porisod bibhag do̠e lại so̠do̠r akada. Montri porisod kho̠n lại so̠do̠r akan parwanare̠ me̠n akana, Sarkari- Besarkari jo̠to̠ office, gạdi ar dokan ko̠ bond tahẽna. Niạ okte jạruṛ begor bahre jãhãeye oḍoklen khan kajak mũskil re̠ paṛaoḱa, Sarkar seć kho̠n lại so̠do̠r akana. Arhõ parwanare̠ me̠n akana, ko̠ro̠na rog  (Covid-19) re̠aḱ nitaḱ poristhiti hudis ganḍon kate hukum batao lạgit́ 1 July setaḱ 6 baja kho̠n 7 July tala ńindạ hạbić latarre ol uduḱ akan manao-ganao ko̠ e̠m hoyena-

  1. Jo̠to̠ Sarkari, Adhasarkari ar Besarkari office ko̠ bond tahẽna.
  2. Ḍahar, re̠l ar daḱ horte calaḱ gạḍi ko̠ selet́ jo̠to̠ lekan gạḍiko̠ bond tahẽna. Disạm bhitri re̠ calaḱ Biman hõ bond tahẽna.
  3. Shopingmol/ market selet jo̠to̠ dokan ko̠ bond tahẽna.
  4. Jo̠to̠ porjoton (Tourist Centre), Resort, Community centre ar Rạskạjo̠ṅ centre ko̠ bond tahẽna.
  5. Ḍher hoṛko̠ jarwaḱ nonkanaḱ samajik (Bapla bihạ, Janam mãhã, picnic Party) Rajnitik ar dho̠ro̠m acar-onusṭhan ko̠ bond tahẽna.

No̠a lahare moṅgolbar ńindạ mit khobor re̠ lại so̠do̠r akana, Lukhibar kho̠n jạruṛaḱ poriseba ko̠ e̠moḱ kan kạmiạ ko̠ chạḍa ar jạruṛ begor jãhãe bahreteye oḍoḱlen khan uni birudre̠ kajak sạjại ko̠ hataoa. No̠a khobor re̠ arhõ me̠n hoy akana, Sanam ko̠ Mask horoḱ selet jo̠to̠ lekan hoṛmo jo̠to̠n (sasthobidhi)  ko̠ manao lạgit́ Sarkar do̠e nehõr akada.




Siknạt Gãota ko̠ Reaḱ Chuṭi Do̠Arhõ Dherena.

Disạm re̠aḱ High iskul ar College porjai  re̠ menaḱ siknạt gãota ko̠ ar Ibtedayi, Madrasa ko̠ re̠ calaḱkan chuṭi do̠ darakan 31 July hạbić ḍher hoy akana. Teheń moṅgolbar siknạt montronaloi lại so̠do̠r keda, goṭa dhạrti re̠ ko̠ro̠na poristhiti arhõ bạṛić seć mohnḍa akana. Lockdown hõ usrạu akana. Oloḱ paṛhaoḱ gidrạ ko̠, Mahasoe ko̠, kạmiạ ko̠ ar goǵo babawaḱ hoṛmo rạkhi-jogao lạgit ar jo̠to̠ seć kho̠n rukhiạḱ ńam lạgit́ hudis ganḍon kate ar covid 19 babot re̠ Jatio solha committee são galmarao kate no̠a chuṭi do̠ ḍher hoy akana. Mucat́ re̠ lại so̠do̠r akan leka chuṭi tahẽkana 30 June hạbić.

Source: Prothom alo 




Disạm Re̠ Moṭ Hoṛ soṅkha 16 Kạroṛ 91 lakh.

Disạm re̠ nitoḱ moṭ hoṛ soṅkha gel turui (16) kạror are gel mit (91) lakh. Baṅgladisạm porisoṅkhan Breau (BBS) MSVAB (3 tesaraḱ) Prokolpo report re̠ ‘Bangladesh Sample Vitle Statistik 2020’ so̠do̠r re no̠a khobor baḍae oco keda. No̠a lahare̠ 2020 serma disạm re̠ moṭ hoṛ soṅkha ko̠ tahẽkana 16 kạror lakh 2 hajar . Sombar (28June) Rajdhạni re̠aḱ Agargao Breau hotete noa khobor sodor akana. No̠a sodo̠rte baḍae akana, 2021 serma re̠aḱ January hạbićte disạm re̠ moṭ hoṛsoṅkha 16 kạror 91 lakh 1 hajar. Hoṛsoṅkha ḍher re̠aḱ persent do̠ hoyoḱ kana 1.30, goṛ 72.8 serma, maejiu koaḱ bharsa akan goṛ ayo 74.5 serma, baba hoṛ koaḱ goṛ ayo 71.2 persent. No̠a so̠do̠r re̠ arhõ baḍae ńam akana, moṭ gidrạ janam soṅkha 2.04, hajar re̠ gidrạ janam okta meajiu ko̠ gujuḱ kan soṅkha do̠ 1.63 persent, Calaoen 15 serma re̠aḱ hoṛ ko̠aḱ siknạt soṅkha 75.6 persent, 7 serma ar parom akan hoṛkoaḱ siknạt soṅkha 75.2 persent, arhõ paraom akan 7 serma re̠

maejiu koaḱ siknạt soṅkha 72.9 persent. Disạm re̠ 15 serma re̠ Internet beoharet́ kan 43.5 persent hoṛ ko̠. Ona modre̠ baba hoṛ ko̠ hoyoḱ kana 7 persent ar maejiu ko̠ do̠ 34.3 persent.  Source: Banglar janapod