Srimongolre Garo Kuṛi Gidrạ Konac (Dhorson) Nạliste Mit́ Hoṛ Gerepter

Moulvibazar Srimongol re Garo  kuṛi gidrạ konac kede babotre  baḍae ńam akana. Uni kuṛi gidrạ do̠ 7 clas rey paṛhaoḱ kana. Nitoḱ uni kuṛi gidrạ do̠ So̠do̠r Hospitalre cikit́sa okte menaea. Noa ghoṭna do̠ Lukhibar (12 August) ńindạ upạjilạ reaḱ Kalapur Union, Fulchora Garo Atore. Ghoṭna ghoṭaoen torage onko uni kuṛi gidrạ gharonjrenko do̠ Union porisod (UP) chairman ar thana polis ko baḍae ocoket́koa.  Baḍae ńam akana, uni kuṛi gidrạ do̠ Giasnogor Sent Meris Brother Skul ren 7 clas ren pạṭhuạ gidrạ kanae. Skul bond khạtir  uni kuṛi gidrạ do̠ oṛaḱregeye tahẽnkan tahẽna. Oṛaḱ reaḱ jạruṛaḱ jinisko hatao khạtir ako oṛaḱ aṛe dokan calaḱ hijuḱ hor aṛere Lebu bagan ren mạlik Faruq são uniaḱ oprom do̠ hoyentaea. Faruq do̠ uni kuṛi gidrạ mit́ṭen mobile phone do̠e kirińadea. Noa Mobiletege unkin do̠ kathakin roṛet́kan tahẽna.   Me̠nkhan ghoṭna hiloḱ uni koṛa do̠ ńindạ 2 baja okte phone kate acaḱ phone ruạṛ hataoae me̠nte bahre seće hoho oḍoḱkedea. Ar un okte ḍahar aṛe ńutre uni kuṛi gidrại konac kedea. Tayomte ato hoṛko uni koṛako eset́kede khan acaḱ  honḍar gạḍi hõe ńir bạgiada are dạṛkeda. Assistant Sub- Inspector  (ASI) Sarwar Hosain do̠e baḍae ocokeda, Uni do̠ ghoṭna ghoṭaoen dosar  hiloḱ thanatey  ạgukeda. Uni kuṛi gidrạ do̠ sanamaḱ do̠e lạiakadea. Me̠nkhan olaḱte do̠ jãhãn nạlisaḱ do̠ baṅ ńam akana. Union Porisod Chairman Mojibur Rahman Mujul do̠e me̠nkeda, ‘ Uni kuṛi gidrạ ren babage noa ghoṭna do̠e lại akadińa.  Iń do̠ noa mimaṅsa reaḱiń kurumuṭuida. Assistant Sub Inspector Of Polis (ASP) Sohidul Hoqe Munsi do̠e me̠nkeda, ‘ Noa babotre thoṛań hudisoḱ kana. To̠be uni kuṛi gidrạaḱ gharońj seć kho̠n jãhãn ạn reaḱ goṛo bako khoj akada. Unko ko me̠nlekhan ale do̠ jo̠to̠ seć kho̠n goṛole emakoa.

Source: Adivasi News

 




HSC Mõṛẽaḱ Hapta Reaḱ Assignment So̠do̠rena

2022 serma ren HSC pạṭhuạ gidrạkoaḱ pạhil hapta reaḱ Assignment do̠ so̠do̠rena. Secondary ar Higher education odhidaptor (Mausi).  Robibar (15 August) mõṛẽaḱ hapta reaḱ assignment so̠do̠r hoeakana. Teheń (16 August) kho̠n Higher Secondary Certificate (HSC) pạthuạ  gidrạkoaḱ mõṛẽaḱ hapta reaḱ assignment kạmihora eho̠bo̠ḱ kana. Assignmentre me̠n akana, 2022 serma reaḱ HSC pạthuạ gidrạkoaḱ mõṛẽaḱ hapta reaḱ assignment so̠do̠rena. Ko̠ro̠na virus khạtir calaoen amdaj mit́ serma tala khon sikhnạt gãotako bond menaḱa. Noa o̠kte pạṭhua gidrạko do̠ sikhnạt kạmiko são jopoṛao tahẽn lạgit́ 6 class kho̠n 9 class ren pạṭhuạ gidrạko lạgit́ hõ assignment so̠do̠r akana. Noare arhõ me̠n akana, assignment hotete pạṭhuạ gidrạkoaḱ hameṭ akat́ siknạt reaḱ jo̠ do̠ mulại hoyoḱa. Hạṭiń akan puthi reaḱ suci lekate jao hapta reaḱ assignment tear hoeakana.

Source: Bd-  pratidin   

 




Janam- Gujuḱ Reaḱ Ol Caṛhao (Registration) Lạgit́ Sarkaraḱ Nawa Goṭa Katha

Jãhãe gidrạko janamlen khan se̠ jãhãe hoṛko goćlen khan 45 din bhitrire ńutum ol caṛhao ( Registration) lạgit́ nawa ạn do̠e e̠mkeda Sarkar. Ạn lekate nit́ kho̠n Union porjaire noa ol caṛhao do̠ hoyoḱa. So̠mbar (9 August) hoeyen Montrisabha reaḱ mit́ dupuṛuṕre noa khobor baḍae ńam akana. Noa khạtirte nit́ kho̠n jao serma reaḱ (6 October) do̠ jatiyo janam ar gujuḱ mãhã hisạbte manao hoyoḱa.  Lahate noa din do̠ khạli janam ol caṛhao mãhã hisạbte manaoḱkan tahẽkana.

Noa babotre Montrisabhare gapalmarao mucạt́re Montriporisod bibhag re̠n Socib Khondokar Anwarul Islam do̠e baḍae ocokeda, SDG lekate 2030 serma bhitrire 80 percent manwako ol caṛhao talare ạgu lạgit́ noa do̠ goṭa hoeakana. No̠a nawa ạn re jo̠to̠ko janam ar gujuḱ mit́ cando  tala bhitrire ol caṛhao kạmi do̠ purạu hoyoḱa. Netar do̠ noa ol caṛhao lạgit́ Union Porisodre 75 tk fee ko hataoda. Calaoen 5/6 cando kho̠n Sarkar noa do̠e kạmi kana. Ṭhikte ol caṛhao bạnuḱ khạtir aema hoṛ do̠ umer ko ukuieda. Nawa ạnre ona do̠ sombhob baṅ hoyoḱ me̠nte Socib do̠e lại so̠do̠rkeda. No̠a lahare, Sthanio Sarkar bibhag re̠n Sinior Socib Helaluddin Ahmed suhiat́ ńum uduḱ (prostab) re me̠n akana, Montriporisod bibhag 2018 serma reaḱ 23 October jao serma 6 October do̠ ‘Jatiyo janam ol caṛhao mãhã’ hisạbte jạhir akadae ar ‘C’ hudạ reaḱ mãhã lekate jopoṛao menaḱ poripotrore lekha midoḱa. Hoṛkoaḱ janam din ol caṛhao são sãote  uniaḱ gujuḱ din hõ ol caṛhao jạruṛa. Sustainable Development Goals ( SDG) reaḱ as matra do̠ 16.9 ar Sucok 17.19.2 re 2030 serma bhitrire 100%  janam din ol caṛhao 80% gujuḱ din ol caṛhao babotre ulek menaḱa. Noa as hameṭ lạgit́ Jatiyo janam ar gujuḱ gujuḱ ol caṛhao mãhã  manao talate janam ar gujuḱ ol caṛhao babotre hoṛko talare jagwar hoe daṛeaḱka. No̠are arhõ me̠nlena, ‘Janam ar gujuḱ ol caṛhao ạn – 2004 ( Sudhrạu 2013)’ noa dhare 8 lekate gidrạ janam 45 din bhitrire  Janam ol caṛhao ar jãhãe hoṛaḱ gujuḱ 45 din bhitrire gujuḱ ol caṛhao reaḱ lạgti menaḱa. Me̠nkhan janam ol caṛhao reaḱ tulạu lekate okte nạpitre gujuḱ ol caṛhao reaḱ percent as leka do̠ baṅ hoyoḱ kana. Darakan dinre disạm ren jo̠to̠ horko lạgit́ sapha baḍeteaḱ gola (tothobhandar) tear belare eṭaḱaḱ tạkićaḱko do̠  hoyoḱ kana goć akan hoṛren piṛhikoaḱ gujuḱ ol caṛhao ar gujuḱ certificate reaḱ jạruṛ babotre jagwar ṭonṭa menaḱa. ‘ Janam ar gujuḱ ol caṛhao ạn- 2004’ re 18 dhara  reaḱ upo-dhara (3) lekate latarre bisoiko lekate jãhãe hoṛ gujuḱ proman lạgit́ certificate e̠moḱ lạgti e̠m akana-

a.      Succession Certificate ńam,

b.     Gharońj Pension ńam,

c.      Goć akan hoṛaḱ Life Insurance reaḱ dạbi,

d.     Namjari ar jomabhag ńam.

‘ Jatiyo janam ol caṛhao (registration) mãhã’ reaḱ bodolte ‘ Jatiyo janam ar gujuḱ ol caṛhao mãhã manao hoelenre janam ol caṛhao soṅge soṅge gujuḱ ol caṛhao babotre jo̠to̠ seć kho̠n hoṛko talare jagwar hoyoḱa me̠nte as hoelena ona ńum uduḱ (prostab) re.

Source: Somoynews




16 Cando Tayom Bankre Teheń Kho̠n Sabhabik Lo̠nbo̠n

Mãhãmạri ko̠ro̠na rog  birudre teṅgo daram lạgit́ Sarkare lại jạhirlet́ kajaḱ manao ganao do̠ teheń Budhbar (11 August) kho̠n thoṛa rawal ńõḱ akana. Ar onate 16 cando tayom teheń kho̠n Bank reaḱ kạmihora do̠ sabhabik lekate lo̠nbo̠n eho̠ṕena. Jhić tahẽna jo̠to̠ bibhag ar office ko. Noa lahare 2020 serma reaḱ 25 March dhạbić lockdown reaḱ niạm lekate  Bankre lo̠nbo̠n calaḱkan tahẽkanrehõ caloen 29 March kho̠n aṭgaṭe lekate jhić tahẽlena. Nãwã goṭa katha lekate teheń kho̠n dinạm lo̠nbo̠n kạmi calaoḱa setaḱ 10 baja kho̠n ạyuṕ ber 4 baja dhạbić. Ar Bank reaḱ eṭaḱ jạruṛaḱ kạmiko kạmi lạgit́ ạyuṕ ber 6 baja dhạbić jhić tahẽna. Calaoen 9 August Bangladesh Bank Department Ab Off- Site Supervision kho̠n noa babotre mitṭen hukum jạri hoeakana. Kendrio Bank reaḱ nãwã hukumre me̠n akana, 11 August kho̠n Bank reaḱ kạmi ko calao idiḱa . Office reaḱ kạmi okte niropo̠n hoṛmo reaḱ ạn ko manao ganao salaḱ mask do̠ ho̠ro̠ḱ hoyoḱa.

Source: Sonali Songbad 




11 August Kho̠n Niropo̠n Hoṛmo Reaḱ Ạn Manaokate Jo̠to̠waḱ Do̠ Calaoḱa

Ko̠ro̠na virus birudre teṅgo daram lạgit́ calaḱkan sasthobidhi manao ganao mucạt́kate darakan 11 August (Budhbar) khon sasthobidhi se niropo̠n hoṛmo reaḱ ạnko manokate jo̠to̠ jhić reaḱ parwanae lại jạhir akada Sarkar. Robibar (08 August) Montriporisod bibhag khon noa babotre parwanae lại jạhirkeda. Noa o̠kte niropo̠n hoṛmo  reaḱ ạnko manaokate ason soṅkha soman do̠hokate jo̠to̠ lekan hoṛ dejoḱ gạḍiko calaoḱ e̠hoboḱa. Ḍaharkore tinạḱ gạḍi calaoḱ kan tahẽć ona reaḱ adha gạḍiko do̠ calao daṛeaḱa. Dokan- Market ar jo̠maḱ Dokanko setaḱ 10 baja khon ńindạ 8 baja hạbić jhić tahẽ daṛeaḱa. Hotel- Restora adha ason khạli do̠hokate ńindạ 10 baja hạbić jhić tahẽ daṛeaḱa. Sarkari- Besarkari Office, Bank ar Arthik protisṭhan hõ niropo̠n hoṛmo  reaḱ ạnko manao ganaokate jhić tahẽna. Lahare emlen manao ganao lekate Tourist Centre, Resort, Community Centre ar hoṛ rạskạjoṅ Centre ko bond tahẽna. Jo̠to̠ lekan silpạkạrkhanako jhić tahẽna. Me̠nkhan jo̠to̠ o̠ktere mask ho̠ro̠ḱ ar hoṛmo hạṭiń reaḱ ạnko manao hoyoḱa. To̠be bạṛti hoṛko jarwaḱ nonkanaḱ onusṭhan babotre cet́ hõ baṅ me̠n hoeakana. Hoṛ dejoḱ gạḍiko, emanteaḱ doptor, market ar bajar são jãhãn protisṭhanre niropo̠n hoṛmo reaḱ ạn se̠ sasthobidhi manao reaḱ ḍhilisili ńellen khan noa são jopoṛao mạlikko dạyikko hataoa ar onko birudre ạn lekate bebostha hataoḱa.

Source: BBC

 

 

 

 




Dinajpurre Hoṛo Goḍare Ńamena Santal Koṛawaḱ Mạ̃ṛi

Dinajpur reaḱ hilire hoṛo goḍa khon Kartik Kisku (40) ńutuman ạdibạsi santal mit́ hoṛawaḱ mạ̃ṛi ko ńamkeda thana polis. Uniaḱ mạ̃ṛi aṛere mit́ṭen datrom ar ghas bosta ko ńam akada polis. Hola Robibar ( 8 August) tikin  o̠kte  hili reaḱ Conḍipur- Boigram ḍahar aṛe mit́ṭen hoṛo goḍa khon uni koṛawaḱ mạ̃ṛi ko ńamkeda polis. Uni do hili reaḱ Conḍipur reaḱ ạdibạsi santal ṭola ren Nogen Kisku ren hopon kanae.  Ona  ward ren councilor Alok  Kumar Bosak do̠e lạikeda, ona ṭola aḍepaseren hoṛko do̠ hoṛo goḍare uni goć akan koṛawaḱ mạ̃ṛiko ńel ńamket khan thanare khoborko lạiat́ko khan tayomte polis uni goć akan koṛawaḱ mạ̃ṛiko bańcaokeda. Ona mạ̃ṛi do̠ ạdibạsi santal ṭola ren Kartik ńutuman mit́ koṛawaḱ kana. Uni do̠ hola ghas get́ lạgit́ oṛaḱ khone oḍoḱlena ar oṛaḱ do̠ bae ruạṛ hećlena.

Hakimpur Circle ren Assistant Polis Super Shorif Al Rajib do̠e me̠nkeda, mạ̃ṛi do̠  hoṛo goḍare taberte ńur akan tahẽkana. Uni aṛ̣ere mit́ṭen datrom ar mit́ṭen ghas bosta do̠ ńam akana. Tayomte ṭola hoṛko uni goć koṛawaḱ ńutum- opromko ńam oḍokkeda. Ona mạ̃ṛi do̠ moyna todonto lạgit́ Dinajpur Medical College Haspatal reaḱ goć hoṛaḱ oṛaḱ se morgteko kul akada. Noa do̠ khũn se eṭaḱaḱ kana se baṅ ona do̠ moyna todonto report ńamlen khange baḍae ńamoḱa. Todonto kate noa babotre jạruṛaḱko ạn lekate bebosthako hataoa mente uni do̠e baḍae ocokeda.

Source: Ekushey Television

 

 




Ko̠ro̠nate diso̠mre sanam kho̠n ḍher hoṛko goćena teheń

Diso̠mre din dinte ko̠ro̠na ajarte jạbun akan hoṛkoaḱ mạṛi ḍheroḱ idiḱkana. Teheń do̠ niạ ko din modre joto khon ḍher hoṛko goć akana niạ ko̠rona ajarte. Sarkaraḱ  ICCDR khon baḍae akana banma tehen do 264 hoṛko goć akana. Calaoen serma khon nit habic joto khon  dher hor do nia bochor korona reak’ delta virus ak’ jabun teko gojok’ kana. Nia khatir disomre calak kan lokdaon do dherok’ tege menak’a.  Disomren sastho odhidoptor reak’ dabi horko nia bego dara karonte aema kom ko gujuk’kana ar ban khan do abo bangladisom re ho Bharot disam leka ddosa hoyok’ okte do ban lagaok’a.




Siknạt Gaõta re chuṭi dherena ar hõ mit́ cando

Korona okte aema dhao do disom reak’ Sikhạt gaota reaḱ chuṭi do dherena. Disạm reak̕ secondary ar higher secondary korenak̕ jo̠to̠ sikhnạt thãona, Ibtedayi ar koomi madrasa korenak̕ calak̕kan chuṭi daraekan 31 August hạbic̕ dher hoeyena. Noa lahatenak̕ dhạrwạk̕ lekate 31 July hạbic̕ chuṭi tãhẽkana. Hola calaoen lukhibar ( 29 july) ńinda 11 ta sec̕  sikhnạt montronaloy reak̕ sombad biggoptire menakana, goṭa disạm reak̕ korona halot̕ arhõ muskilsec̕ calak̕kan iạte ar koṭhor lockdown menak̕ karonte, pạṭhuạ gidrạko, mahasoiko ar sikhnạt sãote japṛao menak̕ko sanam koak̕ bhạlại lạgit̕ Covid-19 ren national committee tuluc̕ galmarao katek̕ noa chuṭi do̠ dher hoeakana. Badaejoṅ jaṛua je, calaoen serma reak̕ march cando 17 tạrik khon disạm reak̕ jo̠to̠ sikhnạt thãona korenak̕ chuṭi hoyoleda sorkar, Menkhan korona virus reak̕ japṛao dherok̕kana iạte ar pạṭhuạ gidrạ koak̕ bhạlại lạgit̕ aema dhao sikhnạt thãona korenak̕ chuṭi dher hoeyena. Mucạt̕re 31 July hạbic̕ chuṭi tãhẽkana.




Sidu- Kạnhu Diḱsạ Ruạṛ Cinhạ ko Bit́keda Bocaganj Upạjilạre

Calaoen cando Dinajpur jilạ reaḱ Bocaganj reaḱ Mohespur atore Sidu- Kanhu diḱsa ruạr cinhạ ko bit́keda. Sidu- Kanhu diḱsạ ruạṛ cinhạko̠ bit okte sohor seṭer ko tahẽkana Bochaganj upạjilạ re̠n Engg. Md. Anwarul Hossain, upạjilạ re̠n kạjuạ Nirbahi Officer Chonda Pal ar Bochaganj upạjilạ Awami League re̠n manotan sadharon Sompadok Md. Afshar Ali selet́ eṭaḱ ạḱyurko. Niạ do̠ Santal koaḱ nagam diḱsa ruạṛ ar tayom daram piṛhiren ko ṭhen so̠do̠r lạgit́ mit́ maraṅ kạmihora kana.




Naogaonre Ạdibạsi Rạnḍi Maejiuaḱ Oṛaḱre Bo̠lo̠akan koṛako Saṕkedea Onḍenko Ho̠ṛ

Naogaon Mohadebpurre mit́ rạnḍi maejiuaḱ oṛaḱre bo̠lo̠akan mit́ṭen koṛako saṕkedaea ato hoṛko. Tayomte uni do̠ polis ṭhenko jimakedea. Sombar ńindạ 8 baja okte upạjilạ reaḱ Sophapur union reaḱ Lukhipur atore noa ghoṭna do̠ ghoṭao akana. Ato hoṛko ṭhen khon baḍae ńam akana, rạnḍi maejiuaḱ oṛaḱe bo̠lo̠lena aḍepase  Basbaria ṭolaren goćakan Moslem Ali ren koṛa Azadul Islam Jaddes (40).  Uni maejiu konace lạgit́ baṅ do goje lạgit́ uniaḱ oṛaḱe bo̠lo̠lena ona do bale baḍaea, menkhan ńindạ 11 baja okte uni koṛa do̠ thanate polis ko saṕ idikedea.

 Noa ghoṭna babot́re uni maejiue me̠nkeda, Iń do cando hạsur tayom ńatańera takoaḱ oṛaḱreń tahẽkana. Un oktege uni do̠ ińaḱ oṛaḱe bo̠lo̠akana. Inạ laha hõ uni iń konac reaḱe kurumuṭuleda. Noa babotre iń do Adalotre maejiu ar gidrạ ko khed ocoḱkan reaḱiń mamla akada. Noa mamla do̠ lekman hoṛkoaḱ nehõrte uni soṅge rạji namatele chinḍạukeda. Paseć lahatenaḱ ghoṭna reaḱ raṅgaote badla hatao khạtir teheń uni do̠ iń konac se gojeń lạgit́ ińaḱ oṛaḱe bo̠lo̠yena. Iń do uniaḱ sạjạiń khoj kana. Noa babotre onḍenić Union Porisod (UP)  sodosso (member) Ziaul Hoqe do̠e me̠nkeda, ińaḱ baḍae lekate uni do̠ lahate hõ nui maejiu são ạḍi bạṛiće beohar akada. Inạ tayom arhõ oku okute uni maejiuaḱ oṛaḱre bo̠lo̠kate ạt hatao lạgit́ tạṅgi tãṛãḱreye tahẽkana. Nitoḱ do̠ ạn lekate uniaḱ bebosthako hataoa.

Noa ghoṭna reaḱ sạriaḱtet́ pusṭaukate  Mohadebpur thana ren Inspector Kamal Azad do̠e me̠nkeda, iń do̠ kho̠bo̠r ńamtorage ghoṭna hoeakan ṭhạ̃ire se̠nkate Asami saṕkate do̠n ạguakedea. Noa ghoṭna babot thanare mit́ṭen mamla reaḱ kạmihora calaḱ kana me̠nte uni do̠e lại so̠do̠rkeda.

Source: Punakhabor