Teheń Do̠ Maraṅ Muntri Sheik Hasinawaḱ 75 Serma Janam Mãhã

Aema eṭkeṭõrẽć paro̠mkate 75 serma umer re lebetkeda disom ren Maraṅ Muntri Sheik Hasina. Uni do̠ 28 September Gopalgonj reaḱ Tungipaṛa atore teheńaḱ dinre do̠e janamlena. Sạdhin baṅgladisom ren maraṅ bandhaoe jạtiạko ren baba Boṅgobondhu Sheik Mojibur Rahman ar Boṅgomata Fazilatunecha ren maraṅ kuṛi kanae Sheik Hasina. Uniaḱ ạḱyurte 1996 sermare 21 bo̠cho̠r tayo̠m arhõ rastro do̠kho̠lreko he̠ćena Awami league. Sheik Hasina nit ponaḱ dhapte baṅgladisạm reaḱ dạyike manaoeda. Nit hạbicte 2009 serma kho̠n mit́ lagaote pe̠ dhao Maraṅ Muntri reaḱ dạyikre menaea uni. Disom reaḱ itihạs re nonkan record do̠ okoeaḱ hõ bạnuḱanaṅ.      

Jatisoṅgho reaḱ sadharon porisodre 76 dhao reaḱ bạisire (odibeson) seledoḱ lạgit́ Maraṅ Muntri nit do̠ Juktorastrore menaea. Uni bạnuire hõ niạ din ạḍi rạska salaḱko manaoeda Awami league selet́ aema rajnoitik, sãota ar legcar gãotako.

Source: Prothom alo




14 November Kho̠n SSC Biḍạu Ar HSC Do̠ 2 Disember Kho̠n Eho̠bo̠ḱa

Niạ bo̠cho̠r reaḱ (2021) Secondary School Certificate (SSC) ar Higher Secondary School Certificate (HSC)  bidạu reaḱ okto Sarkar do̠e so̠do̠rkeda. Darakan November cando reaḱ 14 tạrik kho̠n SSC ar Disember reaḱ 2 tạrik kho̠n do̠ HSC biḍạu eho̠bo̠ḱa. Ko̠ro̠na mãhãmạri kạtirte hoṛmo hạṭiń reaḱ jo̠to̠ lekan ạn ạriko manaokate biḍạu do̠ hoyoḱa.

Biḍạu eho̠bo̠ḱ (30 miniṭ) adha ghonṭa lahare biḍạu e̠moḱko do̠ bidạu oṛaḱre bo̠lo̠kate nij nij duṛupaḱre duṛup hoyoḱ takoa. Biḍạu reaḱ okto do̠ hoyoḱ kana mit́ ghonṭa tala. Ar biḍạu do̠ hoyoḱa 10 baja kho̠n 11 baja tala hạbić.  MCQ ar CQ  hạṭiń reaḱ bidạu talare jãhãn jirạu baṅ tahẽna.

Source: Korotoa




September reaḱ 28 Tạrik Kho̠n Disom Ren Jo̠to̠ Ho̠ṛ Ko̠ro̠na Ṭikạ Ko Ńama

Sasthomontri Jahid Malek do̠e me̠nkeda, Maraṅ Montri Sekh Hasinawaḱ janam mãhã ńutumte darakan 28 September kho̠n ko̠ro̠na mãhãmạri birudre teṅgo daram lạgit́ arhõ ṭikạ kạmihora do̠ ehbo̠bok kana. Mit́ hapta lạgit́ noa camp do̠ calaḱa.

E̠nte 28 September do̠ Maraṅ Montriwaḱ janam mãhã kana. Ona iạte uniaḱ janam mãhãrege niạ ṭikạ kạmihora hõ eho̠boḱa. Goṭa disomre amdaj 6 hajar ṭikạ centre kho̠n ko̠ro̠na ṭikạ do̠ e̠mo̠go̠ḱa. 28 September setaḱ kho̠naḱge ṭikạ e̠m do̠ e̠ho̠boḱa. Niạ dhao do̠ din hiloḱ 80 lakh doge ṭikạ e̠moḱ reaḱ bejha (target) do̠ me̠naḱa. Niạ bejha ạuri purạu dhạbić din hiloḱ reaḱ ṭikạ kạmihora do̠ calao idiḱa.  

Source: Prothom alo  




Babuḍaṅ Ạdibạsi Alor Paṭhsalare Bego̠r Kạuḍite Cikitsa Seba Emena

Baduḍaṅ Ạdibạsi Alor Paṭhsala reaḱ pinḍạre (25 September) bela 11 baja kho̠n ạyuṕ bela 3 baja dhạbić bego̠r kạuḍite cikitsa seba ko ńamkeda (98) are gel irạl goṭen ạdibạsi ar Diko ko. Rajshahi reaḱ Godagaṛi upạjilạ, Mohonpur union reaḱ Babuḍaṅ skul pinḍare Chapainawabgonj reaḱ samajik soṅgothon ‘ sompritir’ Benarre noa sebae e̠mat́koa Dr. maruf Hasan. Niạ okte rogiko do̠ bego̠r kạuḍite ranko ńamkeda.

Maraṅ peṛa hisạbte cikitsa ḍera do̠e uḍhạuket́a Babuḍaṅ Ạdibạsi Alor Paṭhsala ren kạmi kho̠n jirạu akan benaoić Maraṅ Mahasoe Kanai Chondro Das. Ar ona okte seṭerko tahẽkana soṅgoṭhon ren sabha mukhiạ Nahidul Hoqe, Sadharon sompadok Ziaur Rahman, Member Sohidul Hoqe, Yusuf Ali, atoren mạńjhi Kartik Kol Tudu, Madhob Kol Soren, Toriqul Islam, Skul ren maraṅ mahasoe Ali Uzzaman Nur, São goṛoić (Assistant) maraṅ mahasoe Sonkor Chondro Das, Luis Murmu selet́ jo̠to̠ mahasoe ar songoṭhonren memberko. Bego̠r kạuḍite cikitsa seba ńam khạtir mimit́ ho̠ṛ ạḍi ãṭ rạskạ ko bujhạukeda. E̠nte bego̠r kạuḍite mońj seba ar ranko ńamkeda. Ona iạte Doctor ạḍi johar ko emadea. Songoṭhon ren Sabha mukhiạ do̠e me̠net́kana, Ale do̠ sãota reaḱ seba kạmikole kạmi baṛaea. Niạ ṭoṭha ma je̠leka jo̠to̠ lekan subitạ kho̠n e̠ṛaṅgea. Ona iạte ale do̠ nonḍe bego̠r kạuḍite seba kạmi reaḱle goṭa akada. Dr. Md. Maruf Hasan do̠e me̠nkeda, sãota reaḱ dạyik kạmiko kho̠n abo laha hijuḱ hoyoḱtabona. Onako mo̠tlo̠b kho̠nge onkoko ho̠ṛko ṭhen he̠ć hoeakana. Onkoaḱ  niropon hoṛmo aodhanoḱ lạgit́le uskurakat́koa. Asle do̠ho̠et́kana, candore mit́ dhao katere hõ noko ho̠ṛko talare he̠ćkate cikitsa sebale e̠makoa.

Tumạl- Adivasinews




Moṅgolbar Kho̠n Uḍạuḱ Gạḍi reaḱ Ghạṭire Ko̠ro̠na Biḍạu E̠hoboḱ Kana

Darakan Moṅgolbar (28 September) kho̠n Hazrat Shahjalal Antorjatik (Bimanbondor) uḍạuḱ gạdi reaḱ ghạṭire tearen RT- PCR Lab re e̠ṭaḱ disomre tahẽn kanko lạgit́ ko̠ro̠na bidạu hoyoḱa me̠nteye bạḍae ocoakana Besamorik Biman poribohon ar porjoton Protimontri Md. Mahbub Ali. Teheń setaḱ okte Socibaloyre porjoton mãhãre gapalmarao tayo̠m uni do̠ noa kathae me̠nket́a.

Inạ chaḍa hõ Civil Surgeon Dr. Moinul Ahsan do̠e baḍae ocokeda, Trial lạgit́ teheń 96 hoṛkoaḱ nạmuna hatao hoeakana. Pe khon pon ghonṭa bhitrirege Test reaḱ result do̠ e̠mo̠go̠ḱa me̠nte as menaḱa. Nit habićte jo̠to̠waḱ sasaṕṛao kodo̠ purạu akana. To̠be̠ fee tinạḱkate e̠moḱ hoyoḱa ona reaṅ do̠ nit dhạbić ạuri goṭae hoyoḱa.

Source: Jamuna news




November re SSC Ar Disember re HSC Bidạu Hoedạṛeaḱa

Sikhnạt Montri Dipu Moni do̠e me̠nkeda, Calaḱkan serma reaḱ November barabạri se̠ć SSC biḍạu  ar Disember reaḱ pạhil se̠ć do̠ HSC bidạu hatao reaḱ hudis me̠naḱa.

Inạ chaḍa Arhõ uni do̠e me̠nket́a, pe̠ hapta tayo̠m Pre- Primary ren pạṭhuạko iskul calaḱ reaḱ babotre goṭa hoyoḱa me̠nteye baḍae ocokeda. Teheń (25 September) setaḱre Silpokola Academy re Boṅgobundhu- Bapu Digital Exibition akhṛare selet́kate noa khobor do̠e lạiket́a.  

Source: Padmatimes




Bo̠cho̠r Mucạt́re Arhõ Irạl Gel Are (89) Lakh Ṭikạ Hijuḱ Kana

Calaḱkan bo̠cho̠r mucạt́ se̠ć disạmre arhõ 89 lakh doge ko̠ro̠na ṭikạ do̠ hijuḱkana. Noa modre me̠naḱa, 71 lakh doge Pfizer ar 18 lakh doge Moderna ṭikạ. Juktorasṭro ar Covax po̠rho̠ reaḱ tạritege Baṅgladisạm do̠ noako ṭikạye ńam akada.  Arhõ note 19 September dhạbić disạmre ṭikạ he̠ćakana  4 karoṛ 95 lakh 85 hajar 80 doge.

Nit́ dhạbić Ṭikạko hataoakat́ ho̠ṛkoaḱ soṅkha 3 karoṛ 73 lakh 15 hajar 7 goṭen hoṛko. Noko modre pạhil dogeko hatao akat́a 2 karoṛ 24 lakh 94 hajar 565 goṭen hoṛko. Ar dosar dogeko hatao akat́a 1 karoṛ 48 lakh 20 hajar 442. Niako oktere disạmre Astrazeneca, Moderna, Pfizer ar Sinopharm reaḱ ṭikạko emako kana.

Source: Korotoa




Haptare Bar Din kate Kelas Hoyoḱa Tesar ar Ponaḱ Kelas Reaḱ

Darakan hapta kho̠n tesar ar ponaḱ kelas ren pạthuạkoaḱ haptare bar din kate kelas hoyoḱa. Prathomik sikkha odhidaptor ren mit́ maraṅ Officer do̠ noa kathae lạiket́a.

Arhõ noa babotre odhidaptor ren Maran ạḱyurić Alomgir Muhammod Monsurul Alom (21 September) Moṅgol hiloḱ noa kathae me̠nket́a, hukum kate noa bisoiko baḍae ocoḱa. Me̠nkhan calaḱkan serma ar darakan sermaren SSC, HSC pạthuạkoaḱ ar mõṛeaḱ kelas ren pạthuạkoaḱ do̠ din hiloḱ kelas hoyoḱ kantakoa.

Ar e̠ṭaḱ e̠ṭaḱ kelas ren pạthuạkoaḱ haptare mit́ din kate kelas hoyogo̠ḱkanre hõ noa do̠ bại bạite bạṛti calaḱ kana.

Source: Padmatimes




Mohadevpurre Hoyena Karam Po̠ro̠b

“Ạdibạsikoaḱ ạprug paltuṛ, pạrsi ar legcar do̠ mit́ten jạtiaḱ oprom kana” noa  nisạna samaṅre do̠ho kate ạḍibạsi jạti-gosthikoaḱ Karam p̠ro̠ro̠b do̠ hoyena. 21 September Moṅgolbar tikin 2 baja okte Naogan jilạ reaḱ Mohadevpur upạjilạ reaḱ Ḍakbaṅglo maṭhre jạtiyo ạdibạsi porisod reaḱ bo̠ndo̠bo̠ste 26 naḱ kạhtur Karam po̠ro̠b do̠ hoe purạuena. Noa kạhtur Karam po̠ro̠bre gapalmarao ar eneć, sereń akhṛa hõ hoyena.

Karam po̠ro̠bre ḍho̠l, dumdaḱ ante aema ṭotha ren ạdibạsiko ạḍi jo̠mo̠ḱte e̠neć, sereń haparaoreko selet́lena. Noa bo̠cho̠r do̠ Ḍakbaṅglo maṭhre hoeyen Karam po̠ro̠bre Munḍa, Orao, Bedia (Mahato), Ganju, Santal, Lohar, Kharia, Bhumij selet́ aema jạti- gosṭhi ren 20 goṭen ạdibạsi do̠lko selet́lena. Noa akhṛare  manotan kodo̠  ạdibạsikoaḱ ạdibạsi hisạbte akoaḱ ạidạri ar Soman otren ạdibạsiko lạgit́ alada Montronaloy ar Sạdhin bhumi commission goṭhon se̠ benao, Ạdibạsikoaḱ legcar rukhiại selet́ ạdibạsikoaḱ 9 kạni  dạbi hoe purạu lạgit́ rasṭro ṭhene dạbiket́a. Inạ chaḍa hõ ạdibạsiko hạṭiń ko birudre sontor tahẽnoḱ reaḱ hõko galmaraokeda.

Noa akhṛa kho̠n jitạuen pe do̠lko bachaoket́koa. Pạhil do̠l do̠ Potnitola upạjilạ reaḱ Coknondon atoren, dosar do̠l do̠ Naogan so̠do̠r upạjilạ reaḱ Kirtipur atoren ar tesar do̠l do̠ Sapahar upạjila reaḱ Phokonda atoren. Noko jitạu akan pe̠ do̠lge kuṛại hisạbte LED Tv ko e̠mat́koa. Inạ chaḍa hõ tinạḱ do̠l noa haparaoreko selet́len jo̠to̠ do̠lko mit́ seṭ  irạl (8) goṭen kate sạṛi sandes ko emawat́koa.




Sikhnạt Gaota Reaḱ Hapta Chuṭi Ḍheroḱ Kana

Robibar (19 September) Jatiyo ar paṭhopustok board (NCTB) member () Professor Moshiuzaman khoboriạ ko noa kathae lạiat́koa.

Primary kho̠n College hạbić re maraṅ utạr bo̠do̠lte̠t́ ạgui reaḱ hudis cintạ calaḱ kana. Oka do̠ 2023 sikhnạt serma kho̠n bại bạite purạu idiḱa. Dr. Moshiuzaman do̠e me̠nket́a, nãwã syllabus lekate pạṭhuạkoaḱ hapta reaḱ chuṭi bar din do̠hoyet́kana ko. Pạṭhuạko je̠mon apnar kusi-sana leka thoṛa okto ko khemao daṛeaḱ ona lạgit́ge noa do̠ goṭae hoyoḱ kana.  

Uni do̠e me̠nkeda, khạli Mahasoe ar kelas tayomre dạṛtege unkoaḱ din do̠ paro̠m idiḱ kantakoa. Onkate paṛhao reaḱ ạḍi ucạṭ do̠ onkore paṛaoḱ kana. Noa khạtir pạṭhuạ gidrạko lạgit́ hapta chuṭi mit́din baṅkate bar din e̠m hoyogo̠ḱ kana. E̠nḍekhan chuṭi hiloḱ pạṭhuako do̠ Apnaraḱ kusi sana leka dinko khemao daṛeaḱa. NCTB ren member ko me̠net́kana, hapta re bar din sikhnạt gaotako reaṅ chuṭi tahẽnre hõ jatiyo mãhãkore do̠ sikhnạt gaotako jhićge tahẽna, ar mimit́  mãhã kodo̠ manaoḱa. Noa dinkore pạthuạ gidrạko aema lekan haparaoreko selet́ daṛeaḱa.

Noa din lạgit́ aema lekan haparao do̠ sapṛao tahẽna. Ar gidrạkoaḱ  haparaore mimit́koaḱ seledoḱ cetanre namber ko emakoa. Ar ona namber do̠ bo̠cho̠r mucạt́ reaḱ biḍau ar e̠ṭaḱ biḍạuko são lekha midoḱa.

Source: Somoynews