Sikhnạt Ṭhãona Ko Bond Tahẽnre Hõ Online te Cecet́joṅ Kạmi Ko Calao Idiḱa

Sikhnạt ṭhãona ko bond tahẽnre hõ pạṭhuạ gidrạ je̠no oloḱ – paṛhao re jopoṛao ko tahẽ daṛeaḱ ona iạte Online se̠ assignment hotete gidrạkoaḱ oloḱ – paṛhao do̠ calao idiḱa. Sikhnạt Montri Dipu Moni hola Sokolbar (21 January) Jatiyo sikhnạt board re nãwã curriculum iạte mit́ dupuṛuṕ mucạt́re kho̠bo̠riạ ko noa kathae baḍae ocoket́koa.

Inạ chaḍa hõ arhõe baḍae ocokeda, Daraekan 6 February hạbić sikhnạt ṭhaõna ko são sãote disạm reaḱ jo̠to̠ coaching centre ko hõ bond tahẽna. Ar ko̠ro̠na virus thoṛa ńõḱlen khange ạḍi usạra  Skul – College  kodo arhõ jhijoḱa.




Daraekan Bar Hapta Lạgit́ Disạm Reaḱ Jo̠to̠ Sikhnạt Ṭhãona Ko Bond Tahẽn Kana

Disạmre ko̠ro̠na japṛao arhõ ḍherente daraekan 6 February dhạbić disạm reaḱ jo̠to̠ Skul – College ar Bissobiddaloy bond do̠ho̠e reaḱ ko lại jạhirkeda.

Hola Sokolbar (21 January) Montri Porisod bibhag ren Socib Md. Sabirul Islam me suhi akat́ mit́ ḍhạrwạḱ re men akana, 21 January kho̠n 6 February dhạbić jo̠to̠ sikhnạt ṭhãona kodo bond tahẽna.




2023 Sermare Niṭ Akan Oktere SSC Bidạu Hatao Reaḱ Hudis – Bhabna Calaḱ Kana

Darae kan June candorege Calaḱ kan serma reaḱ Secondary School Certificate (SSC) biḍạu hatao lạgit́e sapṛaoḱ kana sikhnạt board.

Ar ona sãote 2023 serma khon niṭ akan oktere bidạu hatao reaḱ hõko hudis baṛaet́kana. Me̠nkhan jo̠to̠ bisoi se̠ subject cetanre bidạu hoyoḱa se baṅ, ona do nit hõ ạuri ko goṭaea.




Sikhnạt Gãotako 30 Din Bond Do̠ho̠e Lạgit́ High Court Re Ardas

Ko̠ro̠na virus bại bạite ḍher idiḱ kante ạḍi usạra jo̠to̠ sikhnạt gãota ko pe gel (30) din bond do̠ho̠e lạgit́ Lawyer Yunus Ali Akondo do̠ High court rey ardas akat́a.

Uni do̠ arhõe menakada, Bicạr phanḍaoić (jo̠j) Farah Mahbub ar Jo̠j S M Moniruzaman aḱ dupuṛuṕte noa reaḱ sunạn hoe daṛeaḱa .

 




Ko̠ro̠na Ḍher lenkhan Sikhnạt Gãota Ko Arhõ Bondoḱa: Sikhnạt Montri

Ko̠ro̠na Mahamạ̃ri ḍherlen khan Sarkar do̠ arhõ sikhnạt gãotako bond reaḱe goṭaea. Sikhnạt Montronaloy do̠ nit́ hạbić Sikhnạt gãota bond reaḱ jãhãn goṭa katha ạuriye hataoa se̠ bae hudis baṛa akada, Sikhnạt Montri Dipu Moni nonkanaḱe baḍae oco akada. Hola Moṅgolbar (18 January) Osmani Sriti Milonayoton re DC sonmelon mit́ṭen dupuṛuṕ mucạt́re noa kathae baḍae oco akada.

Arhõe menkeda, Sikhnạt gãota bond lenkhan hõ je̠mo̠n virtual hotete kelas ko hatao daṛeaḱ noa khạtir saprao tahẽn lạgit́ DC ko solha kathae emat́koa. Ar okare virtual kelas hatao reaḱ ạt bạnuḱ, onḍe do̠ je̠mo̠n Assignment dharate cecet́joṅ kạmi ko calao idi nonkanaḱ katha hõe lại so̠do̠r akada.




12 Kho̠n Latar Umer Ren Pạṭhuạ Gidrạ Ko Nit́ Kho̠n Ko̠ro̠na Ṭikạ Bako Ńama

12 khon latar umer ren pạṭhuạ gidrạko nit́ kho̠n ko̠ro̠na ṭikạ bako emakoa, Menkhan onkoaḱ cecet́joṅ kạmi hora do̠ calao idiḱa men̠te Sikhnạt Montri Dipu moni do̠e baḍae oco akada.

Ona sãote arhõe baḍae oco akada, Sarkari – Besarkari tinạḱ Skul – College menaḱ Ar onare tinaḱ oloḱ – paṛhaoḱ kan gidrạ menaḱko, onko do̠ akoaḱ  porichoipotro (ID card) beohar kate ko̠ro̠na reaḱ ṭikạ ko hatao daṛeaḱa. Tịka centre kore pạthuạ gidrạko ṭikạ emako reaḱ kạmi do̠ calao idiḱa.

 




Surodhuni Kisku Boṅgomata Jatiyari Football Champion Do̠lren So̠ro̠s Go̠lkipar Siropae Ńamkeda

Rajshahi Muktijudho Sriti Stodium re hoe purạuen Boṅgomata jatiyạri maejiukoaḱ football championship khilạḍ. Noa final khilạḍ re ko jitạuena Rajshahi ren do̠l ar do̠sar akanako Maymensing jilạ ren do̠l. Hola Sunibar (15 January) final khilạḍ re Rajshahi re̠n do̠l ko ṭhen Mymensing jilạ ren do̠lko 2-0 pharak go̠lte ko bhagao ocoyena. Jitạu akan ko seć khon Afrin ar Hoimonti mit́ṭen katećkin go̠l keda. Rajsahahi ren Surodhuni Kisku do̠ noa khilạḍ re so̠ro̠s khelowaṛ hisạte do̠e bachao ocoyena.

Ar Fair play ko ńam akada Ancer VDP. Khilạd mucạt́re Football Association ren sabha mukhiạ Md: Wahedun Nobi Anu aḱ aḱyurte Champin se̠ pạhil akan do̠lko emat́koa mõṛe gel (50) hajar kạuḍi ar ona sãote Trophy. Ar onka leka jitạu akan dosar do̠l metaḱme Mymensing ren do̠lko hõ  25 hajar kạuḍi selet́ trophy ko emat́koa. Noa khilạḍ akhṛa re maraṅ peṛa hisạte selet́e tahẽkana jila prosasok ar Rajshahi jilạ ren eneć khilaḍ (sports) songstha ren sabha mukhiạ Abdul Jolil.

Niạ lahare hõ uni do̠e men akada, Eneć khilạḍ são sãote kuṛi kohõ aema lekan lạmikore ko laha akana, tayom daram dinkore onko do̠ arhõ ńutum ko hạrjoṅa.

Noa khilạḍ akhṛa re selet́ko tahẽkana Muktijodha Mohamod Ali Kamal, Rajshahi Mohanogor sadharon sompadok ar  bibhag Sports songstha ren Sadharon sompadok Md: Dablu Sarkar, Max group ren Chairman Enginner Golam Md: Alomgir, Bangladesh Football Fedaration  (BFF) ren nirbahi sodosso ar Maejiu committee ren Chairman Mahfuza Aktar Kiron, BFF ren nirbahi Elias Hosen, Nurul Islam Nur, BFF maejiu committee sodosso Gazi Sarowar Babu ar BFF ren maejiu committee ren sodosso Soiyad Riyajul Korim. Ona okte BFF ren bahal (Protinidhi) Md: Nazrul Islam ar Manus Ghosal Baburam, Rajshahi jila sports songstha ren eṭaḱ sadharon sompadok Md: Shamsuzaman Roton, Ar mit́ sompadok Md: Rasel Zaman, Dainik Sonali sangbad ren sompadok Md: Liaquat Ali selet́ eṭaḱ kạmia ko (officer) hõ seṭer ko tahẽkana.




Mask Baṅ Ho̠ro̠ḱ lekhan Ḍanḍom E̠moḱ Se̠ Je̠hel Hõ Hoe Daṛeaḱa: Sastho Montri

Jo̠to̠ kạmi thạ̃ikore teheń Lukhibar (13 January) khon mask ho̠ro̠ḱ reaḱ ar mask baṅ horoḱ lekhan mobile court hotete ḍanḍom ṭaka se̠ jehel hõ hoe daṛeaḱa mente Sastho Montri Jahid Malek do̠ mit́ṭen cehaona kathae baḍae oco akada.

Hola Budhbar (12 January) ạyuṕbela okte Rajdhạni reaḱ Bangladesh College Of Physician Surgeon (BPCS) maṭh re Ambulance ar Computer ko em hạṭiń akhṛare noa katha do̠e lại so̠do̠r akada. Noa akhṛare arhõ selet́e tahẽkana Sastho seba bibhag ren Sinior Socib Lokman Hosen Mia, Sastho odhidaptor ren Maran ạyurić Professor Dr. ABM Khursid Alom.




Hoepurạuena Badhaiṛ re Ko̠ro̠na cehaona sabha ar Kombol em kạmihora

11 january mo̠ngolbar bela 11 baja o̠kte Badhaiṛ Mission Primary school maṭre National Agency for Green Revolution (NAGR)  reaḱ ạyurte Ko̠ro̠na cehaona ar Gidrạ umer re alo baplako̠, Ňu bubulaḱ kho̠n sahaṛ tahen ar pạthuạ gidrạko̠ lagit́ paṛhao lagit́ khata, kolom, rul, jemeti box ,mask sabun, saman ar reṅgeć nacar hoṛko talare rabaṅ niṛan kicrić em haṭic hoyena. Noa kạmi hora akhṛa re mahar mukhiạ hisạbte selet́e tahekana 02no. Badhaiṛ Union Porisod Chairman Md. Ataur Rahman ar Mundumala Pulis Tolas Kendro ren S.I. Chaiful Islam. Ona chaḍa hõ selet́ ko̠ tahekan 1no. Member Md. Selim ar 1,2,3 no.  word ren maejiu member Aktara Begum.

 Niạ akhṛa hotete 100 Pạthuạ gidrạ paṛhaoḱ goṛo jinis ar 100 nacar hoṛko kombol ko ńamkeda.




Sikhnạt Gãota Ko Bond Do̠ho̠e Reaḱ Kho̠bo̠r Gapa (Sombar) Heć Daṛeaḱa

Disom re ko̠ro̠na rog bại bạite bạṛti chạplạu se̠ pasnao idiḱ kana. Noa khạtir sikhnạt gãotako bond do̠ho̠e reaḱ Sarkar do̠ arhõe hudis baṛayet́ kana. Noa babotre teheń Robibar ńindạ 10 baja okte Covid-19 jatiyo karigori so̠lha se̠ porames committee são virtual hotetey  duruṕ  ńapamoḱa Sikhnạt Montri Dr. Dipu Moni. Teheńaḱ dupuṛuṕre mit́ goṭa katha ko hataoa, ar noa goṭa katha do̠ gapa (Sombar) sombad Sonmelon re Sikhnạt Montri Dipu Moni do̠ noa babotrey baḍae ocoḱa.

Noa dupuṛuṕ se̠ gapalmarao talate arhõ mit́ dhao sikhnạt gãotako bond reaḱ goṭa katha ko hatao daṛeaḱa. Jatiyo porames se̠ so̠lha committee ko miljul kate goṭa katha ko hatao lekhan mit́ cando lạgit́ sikhnạt gãota bond tahẽ daṛeaḱa. Jo̠to̠ seć hudis – ganḍon kate committee ko noa ko goṭaea.