Dr.Zafrullah Chowdhury Do̠e Hana Puriyena

Gonosastho kendro ren kạrigo̠l se benaoić ar birbanṭa Dr. Zafrullah Chowdhury do̠ noa dhạrti bạgiada. Moṅgolbar (11/04/23) April ńindạ Rajdhạni reaḱ Dhanmondi gonosastho haspatal re raran oktege jiwi do̠ calaoentaea. 81 serma umeran Dr.Zafrullah Chowdhury do̠ ạḍi din khonaḱ kidney reaḱ muskilre jạbun akan tahẽkana. Thoṛa din khon arhõ bạṛti muskilre paṛaoena. Onate calaoen Budhbar haspatal reko bhurti kedea. Gonosastho Nogor haspatal ren Maraṅ raranić metaḱme kidney ren raranić Proffesor Mamun Mostafi teheń nindạ 11:35 baja jokhen Zafrullah aḱ gujuḱ khobore lại jạhirkeda.

Zafrullah Chowdhury do̠ mit́ṭen Vascular surgeon kanae. Bạṛtikaete hoṛ koaḱ hoṛmo babotre ḍhere guni bhạbiḱkan tahẽkana. 1982 sermare ehoṕ akan Osud niti ạn ren maraṅ kạrigo̠l do̠ kanae Zafrullah Chowdhury. Uni do̠ jao ghuṛige disom ar disomren hoṛko lạgit́e hudis ganḍonoḱkan tahẽkana. Onate kurumuṭure tahẽkana disomre bhageaḱ kạmi lạgit́. Menkhan sạrige aćaḱ kurumuṭu do̠ purạu akantaea.

Zafrullah Chowdhury do̠ 1941 serma reaḱ 27 December Chottogram jilạ reaḱ  Raujan upạjilạ reaḱ Koypara atore janamlena. Ać baba aḱ ńutum do̠ Morshed Chowdhury ar gogo Hachina Begum. Ać baba do̠ polis officer-e tahẽkana . Gogo-baba ren Gel goṭen gidrạko modre Zafrullah Chowdhury do̠ pạhil gidrạ metaḱme jo̠to̠ boeha khon maraṅ utạriće tahẽkana.




Gapa Do̠ Pạhil Dhao Padda Gaḍa Noasa – Hanasa Re̠l Gạḍi Calaḱa

Maraṅ montri Sheikh Hasini aḱ kukmu reaḱ sako noasa-hanasate Gapa pạhil dhao re̠l gạḍi paromoḱ kana. Biḍau legae lạgit́ ona gạḍi do Bhanga khon padda sako sećte Mawa aṛe hijuḱa. Note, 42 kilomeṭer re̠l hor reaḱ 91% kạmi sạt akana. Ar padda sako re re̠l line se hor benao kạmihora hõ 75% mucạt́ akana. Padda gaḍare 6.5 kilomeṭer sako benao do̠ maraṅ ekraṛ tahẽkana. Menkhan ona ekṛaṛre jit́ente padda gaḍare gạḍi ko calao hijuḱ kana. Inạ mit́ dintege re̠l gạḍi ar eṭaḱ gạḍiko calaḱ reaḱ hudis bhabna tahẽkan rehõ kạrigol ko khạtirte ona do̠ baṅ purạu akana. Sakore calaoen serma gạḍi calaoen tora khonge re̠l line benao kạmi ehoṕ akana.Padda sakore dhiri begor 6.15 kilomeṭer reaḱ re̠l line benao kạmi do̠ mucạt́ akana.

Gapa Moṅgolbar (04 April) pạhil dhao sako latarte re̠l gạḍi calaḱa. Bhanga khon mawa dhạbić 42 kilomeṭer paromoḱa re̠l gạḍi. Ona mul sakore re̠l line benao do ạḍi haron se koṭhinge tahẽkana mente Project Manager-e lại sodor akada. Padda sako re̠l sonjog ren project manager Afjal Hossen doe menet́ kana, Padda sako cetanre re̠l line benao do maraṅ ekṛaṛ tahẽkana. Dhaka khon Mawa, noa aṛe reaḱ toṛ do amdaj 75%. Ar Mawa khon Bhanga aṛe reaḱ toṛ do 91%. Ar Bhanga khon Jossore do 68%. Joto mit́te metaḱme amdaj 75%.     

Onka leka Re̠l montri Nurul Islam Sujon hõe menet́ kana, Trial oka do alele muruk akat́ ona do̠ 4 tạrik paromoḱa. As menaḱa, September cando bhitritege Dhaka khon Bhanga dhạbić re̠l gạḍi calao hijuḱa. Faridpur seć khon hijuḱ mare re̠l line menaḱa, ona joṛaolen khan jao hiloḱ nonḍe khonaḱ re̠l gạḍi calao heć daṛeaka.




Naph Gaḍa Parom Kate Teknaf Re Hećlen Hạti Ruạṛena Myanmar te

Niạ dhao Myanmar khon Naph gaḍa paera paromkate Cox’s Bazar, Teknaf reaḱ Hnilar Jadimora ṭoṭhate hećena mit́ṭen bir Hạti. Nui Hạti aḱ umer do̠ 30-40 serma hoe daṛeaḱa. Bonbibhag ko hudiset́ kana, dikbhul se jomaḱ ko ṭonṭaote nui Hạti do̠ Naph gaḍae paera parom akada. Inạkate adha ghonṭa tahẽ tayom arhõ Myanmar te ruạṛ calaoena. Sokol hiloḱ (31 March) setaḱ ber 10:00 baja seć Hạti do̠ Naph gaḍa paera parom kate Teknaf reaḱ Jadimora ṭoṭhate hećena.

Noa khobor babotre Cox’s Bazar dạkhin Bonbibhag ren Teknaf ren Range ạpiser Mizanur Rahman doe menkeda, Setaḱre Naph gaḍa parom kate Parabon seć hijuḱkan mit́ṭen Hạti aḍepase hoṛko ar BGB ren sodosso ko ńelkedea. Inạkate bonbibhag re khobor emenre ińaḱ ạyurte Bonbibhag ren Hạti udhạr dol ko Hạti sabea mente adha ghoṭa ko kuṛumuṭu keda. Menkhan uni Hạti do̠ Parabon khon paera paerate Lal Diya seće mohnḍayena.

Hnilar union reaḱ 9 no.ward ren UP sodosso Muhammad Ali doe menkeda, Myanmar khon Parabon seć paera hećlen Hạti do̠ adha ghonṭa tahẽkate arhõ Myanmar tege ruaṛ calaoena. Setaḱre aḍepase hoṛko mit́ṭen maraṅ hoṛmoan Hạti Naph gaḍare paera paerate Teknaf seć hijuḱko ńelkedea. Ado Parabon ṭhen tahẽkan uni Hạti ńel lạgit́ duṅgut́ duṅgut́ hoṛ ko jarwayena. Unạḱ duṅgut́ hoṛ ńelte Hạti do̠ hante nahte dạṛ baṛaeye dhurạuena. Khan Bonbibhag ren kạmiạko ar aḍepase hoṛkoaḱ kurumuṭute ona mit́ hortege Myanmar ko ruạṛkadea. Nonkage okte okte Myanmar khon paera paerate noa Teknaf te Hạti ko heć baṛaḱa.




NAGR aḱ Gidrạ Umer re baṅ bapla ko ar Ńu bubulak cehaõna cepeć sabha

28 march 2023 Mongol bar hiloḱ  tikin ber 2 baja tala Amnura Mission Bible Seminary Hall room re Gidrạ Umer re baṅ bapla ko ar Ńu bubulak cehaõna cepeć sabha hoe purạuena. Noa cehaona cepeć sabha do ạ̣yur ar saṕrạoleda NAGR (National Agency for Green Revolution)  ar Word Vision Bangladesh reak unicef SBC project. Noa cehaona cepeć sabha re selet́ ko tahekana NAGR (National Agency for Green Revolution) ren maraṅ mukhiạ ar ạyurić Manotan Stephen Soren, Program Officer Prodip Hembrom, Saota susaṛaṛiạ  Mn. Subas Baskey,  BNELC-KOP program ren kạmiạ  Manotan Basonti Mardi, Mn. Rumali Hasda, world vision SBC-project field facilitator Mn.Samuel Hembrom.

Noa cehaona cepeć sabha re 7 goṭen atoren 42 goṭen juạn kuṛi koṛa ko selet́ lena, Noa cehaona cepeć sabha re NAGR ren Mn Mukhiạ se Director do Kuri gidrạ se koṛa gidrạko gidrạ umer ban baplaḱ lạgit́ e  uskurket́ koa. Enạ chaḍa hõ gidrạ umer khon ge ńu bubulaḱ khon ho sahaṛ ar sontor tahen reaṅ e lạiat́koa.  Niạ babot ar hõ galmarao keda Mn. Subas Baskey ar Mn. Samuel Hasda.

Gidrạ Umenrre bapla reak Bangladesh reaḱ ạn reaṅ sasti cet kana ar baplaḱ reaḱ khạti umer niạ disom re do Koṛa gidrạ ko lạgit́ 21 serma ar Kuṛi gidrạ do 18 serma. Menkhan niạ latarre bapla hoelen khan niạ disom reaḱ ạn ari te onkin gidrạren Baba Gogo aḱ moṛegel hajar taka ḍanḍom ar ona saõte 3 cando̠ reaḱ jehel ho hoy daṛeaḱa mente NAGR ren Program officer Prodip Hembrom e baḍae ocoket́koa sanamko.  ona chaḍa hõ gidra umer re bapla do kuṛi gidrạ koaḱ hoṛmoe bạṛićja. aema lekan ẽṭke ṭoṛe hoyoḱa.  Onate jarwa akan sanamko teheń nonḍe khon ekraṛena je apnar ho gidra umer re bako baplaḱ a ar ato ṭola kore ho noa gidra umer re  alo baplaḱ lạgit́ hoṛko uskur koa ar ńu bubulaḱ hõ kõ ńuea mente. Ar nonka cehaona em emte mit́ okte do abo sãota ar disom khon niạ gidrạ umer bapla do caba utạroḱa.




Saphate ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao

Hola 28 marc 2023 mo̠ṅgo̠l hilạk̕, dinạjpur jilạ reak̕ parbotipur thana baro̠kona atore Santal gidrạko talare Santali pạrsi reak̕ sapha ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao akhṛa hoyena. Ạkil uthnạu reak̕ maraṅ gun do̠ kana, katha ro̠ṛ reak̕ dhe̠j. Mit̕ ho̠ṛ katha ro̠ṛ reak̕ dhe̠j tinạk̕gan tahẽ̠ntaea, ạkil hataṅre unạk̕gan lahareye tahẽ̠na. Rạskạte pe̠re̠c̕akan aohalre, santal gidrạko niạte santali pạrsite sapha ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao- noṅkan akhṛa sapṛao do̠ sạrige gidrạko ạkil budh laṛcaṛre lahantirei do̠ho̠kakoa. Ona akhṛare pe̠ṛa le̠kate so̠ho̠r se̠ṭe̠rkin tahẽ̠kana, Santal Union re̠n mukhiạ ạyuric̕ – Mamun hembrom ar go̠ṛo̠ ạyuric̕ – Senas mạrḍi .




Roja Reaḱ Pạhil Haptarege Cini Reaḱ Dam Kegi Re Mõṛẽ Ṭaka Komoḱ Kana

Roja reaḱ pạhil hapta khonge cini dam kegi re mõṛẽ ṭaka komoḱa mente Banijjo montri Tipu Munshi baḍae ocokeda. Aṭhwar hiloḱ (19 March) Banijjo montronaloy reaḱ meeting oṛaḱre nitaḱ bajar reaḱ dosa se drobomullo babotre galmarao mucạt́re noa kathae roṛ sodorkeda.

Arhõe menkeda je, hạṭiạ bajarre jinis ko reaḱ dam soṅgaṛ (porimito) dohoere sarkar aema lekate kurumuṭu kana. Sarkar ṭhen oka mạjut menaḱ, onate jinisko reaḱ dam do ohoge ḍherlena. Jãhãe dam ḍhere kurumuṭulere onko birudre bebostha hataoḱa. Disomre ạḍi utạr sunum ar cini mạjut menaḱa. Enḍekhan bajarre noa reaḱ jãhãn ṭonṭage baṅ hoyoḱa. Ar dam ḍheroḱ reaḱ jãhãn karonge bạnuḱanaṅ.




Bharo̠t Khon Pipelinete Ḍigel Hijuḱ Kana Teheń  

Bharo̠t disom khon Pipeline te teheń khonaḱ dịgel hijuḱ eho̠bo̠ḱ kana. Sạnicar (18 March) ạyuṕ bela 5:30 baja jokhen Baṅgladisom ren Maraṅ montri Sheikh Hasina ar Bharo̠t disomren Maraṅ montri Norendro Modi do video conference hotete noa dịgel ạgui reaḱ kạmihorakin uḍhạua.

Bangladesh Petroleum Corporation (BPC) noa khobore baḍae ocoakada. Arhõe Baḍae ocoakada je, nit Bharo̠t reaḱ Shiliguri re ḍigel hijuḱ reaḱ kạmi calaḱ kana. Ar Baṅgladisom reaḱ Parbottipur re do ḍigel rạkhi jogao reaḱ kạmi calaḱ kana. Bharo̠t khon ạguḱkan ḍigel do mareaḱ ḍiporege dohoḱa. Noa re jopoṛao akan kạmiạko menet́ kana, Bharo̠t disom khon nonka Pipeline te dịgel hiuḱre khoroć komoḱa, ar  gạḍi reaḱ sunum (jalani) ko idi ạgui re hõ kom khoroć lagaoḱa.




Cạluyena Metrorail Reaḱ Arhõ Barea Sṭeson

Metrorail reaḱ turui ar eyae sṭeson hisạbte ‘Kazipara’ ar Mirpur-11’ ńutuman sṭeson cạluyena. Uttora dạkhin ar Sheorapara reaḱ noa babar goṭen sṭeson do niạ cando mucạt́ sećge jhijoḱa. Dhaka Mass Transit Company Limited (DMTCL) ren bebosthapona ạyurić M A N Chiddik noa babote baḍae ocokeda. M A N Chiddik doe menkeda, Metrorail reaḱ Uttora-Agargao haṭiń reaḱ are (9) goṭen sṭeson noa candoge cạluḱa. Ar nes bochor reaḱ July khonaḱge Metrorail calaḱ ehoboḱa.

Uttora utar sṭeson khon Mirpur-11 sṭeson reaḱ bhaṛa 30 ṭaka ar Kazipara sṭeson reaḱ bhaṛa do 40 ṭaka. Onka leka Agargao khon Kazipara sṭeson reaḱ bhaṛa hõ 20 ṭaka kateć ar Mirpur-11 sṭeson reaḱ bhaṛa 30 ṭaka. Niạ lahare Uttora khon Uttor, Agargao, Pollobi, Uttora centre ar Mirpur-10 sṭeson cạlulena. Ar inạkate teheń cạluyena ‘Kazipara’ ar Mirpur-11’ sṭeson.

Calaoen 28 December Maraṅ montri Sheikh Hasina Metrorail reaḱ line-6-do Uttora reaḱ (Diyabari) khon Agargao hạbić reaḱ  hạṭiń-e uḍhạuleda . Uḍhạu dosar hiloḱ khonaḱge Metrorail calaḱ-hijuḱ ehoṕ akana.




Rajshahi Godagạṛi Upojila re Santal koaḱ Mạripoḍa 40 serma tayomko ńam ruaṛkeda

Rajshahi jilạ reaḱ Godagari Upojilạ Risikul Union Parisod 06 no. word Kadmafulbaṛi Santal ato reaḱ Mạripoḍa ko ńam ruaṛ keda. Teheń setaḱ 10:30 Godagaṛi Upojilạ ren Assitant Commissioner (Land) Md. Sabuj Hasan apnarte tahekate ar sarkari surveyor aḱ hasa soṅbegar simạ cinhạ bit́kate KadmaFulbạṛi atoren santalkoe emaḱkoa. Ạḍi sedae khon niạ ṭolaren hoṛko do̠ Mahadebur Mouja reaṅ JL-no.-147 ar dag no.-424 reak 87 sotok Sarkari 1 no. khas hasa mạṛi bae lạgit́ ko beohar agoyet́tahena. Menkhan Risikul Union Parisod ren sedae member Md. Tahasin Uddin do̠ ona hasa reak 12 sotok onko hoṛko mạṛi bae lạgit́ aṛaḱ kate sareć 75 sotok hasa jorjobosti katei casbaset́ tahena. Atoren hoṛko aema dhao den dorbar kate hõ bako daṛeakana. Menkhan aema okte ona hasa do Santal koaḱ Mạṛipoḍa se Topa ṭanḍi mentege ol caṛhao ocoakat́a ko.  Menkhan jobor dokholet́ deko member kante  jahan bako ceka daṛeḱkan tahena.Onate CCBVO ńutuman mit́ gãota reaḱ  goṛote Rokhagola ńutuman sãota ren mukhiạ Lois Kisku aḱ ạyurte  niạ mạṛipoḍa do Godagaṛi ren Assitant Commissioner (Land) Md. Sabuj Hasan kajaḱ kurumuṭu ar goṛote ko 87 sotok hasage Mạṛipoḍa ńutumtege ńam ruaṛkeda. ar onḍe do mit́ olaḱ cinhạ hõ ko thagạḍikeda. Niạ Mạṛipoḍa ńamkate kadmafulbạṛi ar ona aḍepaseren Sanam Santal ko ạḍi ko rạskaena.




`Santal union’ n’utume Bangladesh re nawa gaota sodorena

Santal union banadhaoak̕ ho̠ho̠ kumiṭi benaoena: Baṅladisạmren santal ho̠po̠nko talare kạuḍiạri, rajạri, somajiạ ar ạricạli babo̠tkore so̠so̠nto̠r saṅge ocoe ar ho̠k ạidạri hameṭ lạgit̕ Santal Union ńutuman mit̕ banadhao benao hoyakana. Santalkoak̕ jạtiạri babo̠tko niạte banadhao lekate laṛaok̕ lekan Santal banadhao bạnuk̕te, aema bạpuṛic̕ do̠l mo̠t bapak̕ – begar sirjạu katet̕ santal ạdibạsiko ạidạri kho̠nko eṇḍak̕et̕koa. Bhinạ-bhini , bapak̕- begar reak̕ go̠bo̠lre paṛaokatet̕ apnarak̕ ạidạri reak̕ so̠so̠nto̠rko din ke din thoṛa idik̕ kana . Maraṅ banadhaoko talare be-miljhul ar nakha banadhaokoak̕ mit̕mo̠t reak̕ okulạnte santalko apnarak̕ ạidạri reak̕ laṛanao baṅko benao rakap̕ daṛeak̕kana. Noṅkan halo̠tre Santalkoak̕ jạtiạri babo̠tko niạte banadhao lekate jạtiạri jaegakore laṛanao lạgit̕ mit̕ṭen banadhao benao rakap̕ reak̕ galmarao 2018 serma kho̠n hoy hijuk̕kana. Oka hotete disạmren aema nakha ar maraṅ banadhaoko talare mit̕ mo̠t tear katet̕ jạtiạri laṛanaoe kajak ocoea. Lại do̠ho̠kat̕ do̠ noage je, disạm reak̕ pạṭhuạ banadhaoko kho̠n ạyuric̕ko tear hijuk̕kanre hõ̠ pạṭhuạ okte paro̠m lenkan tayo̠m daramte banadhao mo̠ńco̠ reak̕ okulạnte aema mo̠j mo̠j ạyuric̕ko harago̠do̠k̕regeko ado̠go̠k̕kana. SANTAL STUDENTS UNION -SASU 30 serma leka aema serma santal pạṭhuạko kho̠n ạyuric̕ko benaore maraṅ e̠ne̠me̠ do̠ho̠ ạguakat̕re hõ̠ , pạṭhuạ tayo̠m reak̕ banadhaoan mo̠ńco̠ bae benaoakada. SASU saote sanam santal pạṭhuạ banadhaoren mo̠j ạyuric̕ko sap̕ do̠ho̠ko lạgit̕ ar lahanti banadhao laṛcaṛ reak̕ mo̠ńco̠ lekate tear lạgit̕te benao hoyakana SANTAL UNION. Santalism, dho̠ro̠m niro̠po̠kkho̠, boeha sạgại, miljhul ar lahanti noa banadhao reak̕ mul niti lekatei kạmia. Noare Mamun Hembrom mukhiạ ar Modhu Murmu rạsiạ socib do̠ho̠katet̕ 11 ho̠ṛte̠ kumiṭi reak̕ ńutum so̠do̠r hoyakana. Santal Union ren ho̠ho̠ kumiṭiren rạsiạ do̠ ko hoyok̕kana:- (1) Mamun Hembrom – Mukhiạ ho̠ho̠ic̕ ; (2) Modhu Murmu – rạsiạ socib; (3) Senas Marḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic’; (4) Milon Soren – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (5) Ruhul Amin kisku – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (6) Suit Marḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (7) Polash Kisku – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (😎 Robindronath Soren – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (9) Shimul mạrḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (10) Agosṭin Murmu – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕ (11) John Hembrom – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; Daraekan 6 cando modhre mit̕ṭen purạ kumiṭi benao lạgit̕e kạmia noa ho̠ho̠ kumiṭi.