Ro̠ho̠e Akat́ Ho̠ṛo̠ Khetre Daḱ Baṅ Ńamte Bar Boeha Bis Jo̠mtekin Gurena

Ho̠ṛo̠ khe̠tre daḱ baṅkin ńamet́ birud teṅgo daram khạtir bar boeha bis jo̠mtekin gurena. Budhbar (23 March) ńindạ Godagari reaḱ Isanipur ṭoṭhare noa ghoṭna ghoṭao akana.

Niạ ghoṭna khan Borendro Unnoyon mạliki ren gạhir no̠l ren operator -e ńir pharaḱ akat́a. Ona ṭoṭha ren Ạdibạsi santal talare kurud-edre do̠ janam akana mente baḍae ńam akana.

Gur akan Avinath Mardi (30) do̠ upạjilạ Deopara union reaḱ Nabaibottola Nimghutu ṭoṭha Babu Chand Mardi ren Hopon kanae. Ar uniren Kaka khuṛa boeha Robi Mardi (32) hõ Ramek Haspatalre cikitsạ hatao oktegey gurena.

Aḍepase hoṛko baḍae ocokeda, Budhbar (23 March) Khetre daḱ hataoa mente bar boeha BMD ren operator ṭhenkin se̠nena. Daḱ tayom biskin chiṭạua mentekin baḍae ocokedea. Menkhan Operator do̠ nonkae roṛ ruạṛatkina, o̠ho̠ge daḱiń emkebena. Ma abenge noa bis jo̠m baṛakaḱben. Ar sạrige edrete raṅgao baṅkin sambṛaolet́te banar boeha biskin jo̠mket́a.

Godagari thanaren bharapon ạpiser (OC) Kamrul Hasan baḍae ocokeda, Noa ghoṭna tojbij lạgit́ ạn lekate bebostha hataoḱa.

Onka leka aḍepase hoṛko modre Unnoyonkormi Catherine Hasda, prosason ṭhen nonkae lại so̠do̠rket́a. Daḱ hataoa mente  10-12 din khonaḱkin ạcuroḱkan enrehõ ghane ghaneko ruạṛkakin kana. Nonkan duk-dạndi baṅkin sahaolet́te biskin jo̠mket́a. Noa ghoṭna reaṅ bicạrle kho̠j kana. Tayom daram nonkanaḱ alo hoyoḱma.

Arhõ onkage ona atoren casa Habil Murmu hõe baḍae ocoket́a, Ho̠ṛo̠ ro̠ho̠e 50 din hoyena. Menkhan mit́ din hõ daḱge bae em legaleda dekbhalić (operator) Sakhawat. Ente daḱ emoḱ reaḱ jãhãn seriạlge bạnuḱtaea. Enkathae onate ać hõ eṭaḱ no̠l khonaḱ daḱe hatao akat́a.

Sakhawat birudre casa Sagor Mardi hõ nonkae menet́kana. Hape Teheń, gapa, meaṅ nahaḱiń emapea nonka menkateće eḱṛe boṭećkakoa.

Khet ńeńel ko calaoenma cehel-cepel daḱ. Ente Sakhawat do̠ Avinath Mardi aḱ Gujuḱ kho̠bo̠r ańjo̠mte harephare khet́e daḱ akat́taea. Menkhan nit hõ ghoṭna reaḱ tojbij calaḱ kana. Noa aso̠l karontet́ ḍunḍhạu oḍok lạgit́.




Baṅgladiso̠m Reaḱ Sạdhinota Mãhã Manao

Baṅgladisom reaḱ Sạdhinota Mãhã ko manaokeda Chapainawabgonj jilạ Reaḱ Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School. Teheń ona ńutumte gapalmarao , gidrạkoaḱ chobi ãkao ar eneć-sereń ko hoe ocokeda. Sạdhinota mãhã babotre Mahasoe do̠ mit́ bar disạ dohṛae lạgit́ sikhạuna kathako gapamaraoat́koa. Inạ tayom do̠ Gidrạko talare haparao reaḱ saṕṛaolena metaḱme Mimit́ kelas ren gidrạ lạgit́ mimit́ lekan chobiko ãkao ocoket́koa. Ar enkate gidrạko ạḍi kusi -rạskate akoaḱ mo̠ne lekako ãkao so̠do̠rket́a.  

Menkhan huḍiń machate hoeyen rehõ akhṛa talate gidrạko ạḍitetet́ko rạskạyena ar aema lekan cecet́aḱko ńamket́a. Inạkate Mahasoe ko do̠ akhṛare bachao ńamen gidrạko talare kuṛại ko em haṭińket́a. Ạḍi naepaete noa akhṛa hoe purạuena.  

 




Sạdhinota Mãhã

Teheń 26 March mit́ṭen bises din metaḱme sạdhinota mãhã kana. 1971 sermare teheńaḱ dinre goṭa dhạrti reaṅ naksare nawa rajosṭi hisạbte apnarte lại so̠do̠roḱte jạhirlena mit́ disom, oka do̠ Baṅgladisom. Hạṛiạṛ hasa-bhiṭare araḱ je̠ńge̠t́ je̠ńge̠t́ mayamte chiknạ akan disom sạdhin reaḱ 51 waḱ mãhã kana.

1971, 25 March ạḍi kaṛaṅ kuṛcuń ńindạ pạkistạni bahniko baṅgla ren hoṛko cetanre ekal ạḍi bạṛić ko beoharleda se̠ko hamlaleda. Bo̠ṅgo̠bondhu hõko giripter kedea. Enrehõ giripter lahare 26 March paṛaoen torage Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Rahman Dhakare Baṅgladisom sạdhinota jạhirlet́a. Ar ona lại jạhirket́ katha Baṅgladisom selet́ goṭa disomre aema lekate porcar ehoṕena. 1970 sermare sadharon bac-bachao re Awami League ko jit́en rehõ Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu ṭhen pạkistạniko khemota baṅ emkate ekal baṅgla hoṛko go̠go̠ćko ehoṕena. Onkokoaḱ aso̠l jo̠stet́ tahẽkana Awami League são purub pạkistanre tinạḱ lahãṭ se̠ rajniti ạḱyur hoṛko menaḱko sanamko go̠ć kako.  

Bo̠ṅgo̠bondu giriptar lahare aćaḱ tahẽn ṭhạ̃i Dhanmonḍi khonaḱge sạdhinota jạhir ar jãhãleka katećge pạkistạni milimisiạ ko birudre teṅgo daram lạgit́e metat́koa. Mit́ okte soṅbidhan turui aḱ tạlikạre Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu aḱ lại jạhirat́ko sapṛao se̠ ona tabereko ạguket́a. Mit́ bidạl jo̠khen EPR-Transmiṭer hotete goṭa disomre sarsadleyena. Inạkate Choṭogram Redio center khonaḱ 26-25 March thoṛa hoṛko mit́ṭe Bo̠ṅgo̠bondhu se̠ć khonaḱ sạdhinota reaḱko jạhirket́a.

Bo̠ṅgo̠bondhu lại jạhirakat́ damanaḱ dạlilre nonka ol tahẽkana, Pase̠ć noa kangea alekoaḱ mucạt́ katha. Teheń kho̠naḱ Baṅgladisom sạdhinena. Baṅgladisomren sanam hoṛkoń nehõrape kana, jãhãrege menaḱpe, ma cet́ko menaḱtape onatege ma teṅgo̠ keṭejo̠ḱpe milimisiạ bạhniko birudre. Baṅgla disom auri rukhiạ ar sạdhin dhạbić lạpạṛhại calao idipe. Disom kho̠n sanam pạkistạni do̠kho̠liạko laga ńir kope. Sheikh Mujibur Rahman. 26  March 1971.




Santal Atoe Hirikeda Briṭish Deputy High Commissioner Ar Enećrey Selet́ena

Dhaka rey bahali akan Deputy High Commissioner Javed Patel do̠ Gaibandha reaṅ Kamdia ar Katabari union re mimit́ santal ṭoṭha 21 ar 22 March e- hirikeda. Ar un jo̠khenge Deputy High Commissioner ar sãotenko santal maejiukoaḱ legcar-paltur enećreko selet́ena.

Hoṛko lạgit́ Foundation ar U K-Aid aḱ go̠ṛo̠ go̠po̠ṛote aḍepase besorkari unnoyon songstha ‘Obolombon’ santalkoaḱ ạidạri ar lahanti khạtir “Drive Toward Empower Ethnic Peoples”  project ko benaoeda. Noa project hiri lạgit́teko he̠ćlena.

Obolombon ạpis re ‘Gaibandha jilạ lahanjar re, j.ạti-gosṭhikoaḱ khe̠mota: ekṛaṛ ar o̠psor babotre gapalmaraore santal jạti-gosṭhiaḱ ạidạri ar jion jingire lahanjar lạgit́ cet́ cet́ dahpko hatao akana Ar ona sãote tayom daram cet́ ko cekae hoyoḱa nonkanaḱko gapalmaraokeda. Un okte Changura atore santal maejiuko ạḍi jo̠mkaoate enećante peṛako ataṅ daramket́koa.

Noa laha noko peṛako man-manotket́koa, Obolombon ren sabha mukhiạ Sadequl Islam, nirbạhi se̠ maraṁ ạḱyurić Probir Chokroborti, Ạdivasi baṅgali soṅghoti porisod ren convener Adv. Sirajul Islam Babu ar Sahebgonj Baghdafarm bhumi udhar songram committee ren sabha mukhiạ Philemon Baskey. Ona okte santalkoaḱ mạnmi ạidạri rạkhi jogaore ạdepase civil society reaḱ aema lekan dhap hatao babotre peṛakoko mone moruḱkeda.




Dhuṛi Dhạrtiye Bạgiada Sạbik Rasṭropoti Sahabuddin Ahmed

Ạḍi gạhir bhabna selet́ baḍae ocoḱ kana je, Sạbik metaḱme mit́ bidạl tahẽkanić Rasṭropoti bicạrpạti Sahabuddin Ahmed do̠ dhuṛi dhạrtiye bạgiada. Teheń Sạnicar (19 March) setaḱ 10:28 miniṭre Dhaka reaḱ sommilito haspatalre cikit́sạ hatao oktege jiwi calaoentaea. 92 serma umeran Rasṭropoti do̠ jạṛbuṅ-apasit́ rogrey jạbun akan tahẽkana.

Sạbik maraṅ bicạrpạti sahabuddin Ahmed 1990 sermare Ershad sarkar tayom modhom sarkar ren maraṅe tahẽkana. Inạkate 1966 sermare Awami League sasao tayom khonge uni do̠ Rasṭropoti hudạrey bac-bachao ocolena.




Nagorik Soṅbordhona

16 march 2022 tekin ber 3 baja tala Chapainawabganj jilạ so̠do̠r upojilạ reaḱ Amnura Mission re 03no. Jhilim Union porisodren nawã chairmen ar member maejiu memberko Adivạsi hoṛko seć kho̠n mit́ nagorik soṅbordhona ko emaḱkoa.Niạ nagorik soṅbordho̠na akhṛa do̠ Uttar Baṅgo Adibạsi Forum, ona ṭoṭharen sanam hoṛko ar adibasi gãotako ạyurte hoepurạuena. Akṛare chapainawabganj so̠do̠r upojilạ reaṅ 03no. jhilim Up reaḱ erạl goṭen (08) adibạsi atoren (Santal, Rajoar, Lohra) hoṛ ko jarwalena. Niạ akhṛa hotete niạ ṭoṭha ren ạdibạsi hoṛko nawã chairman member ko ṭhen akoaḱ johar ar dạbi se kho̠joḱ ako lại so̠do̠rkeda. Bises kaete adibạsiko jemon aloko kocloṅko suluk teko tahe daṛeaḱ ar sarkari sanam lekan ạidạrihõ jemon ko ńamjon ona kathako jạhiraḱkoa.

Niạ Nagorik Soṅbodhona akhṛa re roṛkeda Uttor Boṅgo Adibasi Forum Jhaṛ komitee (Kendriyo)ren maraṅ mukhiạ Mn.Hingu Murmu, Secretary Mn. Advocate Probhat Ṭuḍu, Mn. Sham Ṭuḍu, Horidas Hembrom, Mn.Koruna Rajoar, Mn. Khajoni Murmu, Mn. Robindronath Hembrom, Mn. Nogen pawria, Mn. Rev. Soban Kisku gomkeko. Niạ nagorik akhṛa do̠ ạyurkeda Prodip Hembrom.

Niạ 2022 bho̠ṭre 03no.Jhilim Union Poriso̠d re do Nãwa chairman hisạbte jitakana Golam Lutful Hassan (Lutfor) ar uni são sanam member ko hõ niạ dhaoge pahil dhao leka bho̠ṭre jitạuakana. Chairman aćaḱ roṛre menkeda ạḍi ra̠ska̠ń ạikạueda je pạhil dhao jitkate nia soṅbordho̠na hõ pạhil iń ńameda onate ape sanamko aema aema manoj johar ar sarhao iń emape kana. Iń ar ińren noko são kạmiako (memberko) ape ạdibạsikoaḱ duk sukre khạtige surle tahena mente teheń ekraṛoḱ kanale.




Bo̠ṅgo̠bondhu Shekh Mo̠jibur Rahmanaḱ Janam Mãhã

Teheń 17 March. Baṅgladiso̠m jạtiyạri ko̠ren baba Bo̠ṅgo̠bondhu Shekh Mo̠jibur Rahmanaḱ mit́ sae bar serma (102) Janam Mãhã. 1920 serma reaḱ 17 March teheńaḱ dinre Gopalgonj jilạ, Ṭuṅgipaṛa atorey jamamlena.

Bo̠ṅgo̠bondhu do̠ Shekh Lutfar Rahman ar Sayera Khatun ren tesar ho̠po̠ne tahẽkana. Jạtiyạri ko̠ren ạḱyurić, maraṅ birbanṭa do̠ juạn umer khonaḱge disom phurgạl ar Manwakoaḱ duk-dạndi, ko̠clon ocoḱanaḱ khon rukhiạko lạgit́ge apnaraḱ jiwi alae akada.

Ar sạrige teheńaḱ dinre ạḍi man-manot selet́ goṭa diso̠mre uniaḱ janam mãhã rạskạ-duḱ salaḱko manaoet́ kana.  




Disom Phurgạlren Phurgạliạ: Amin Hembrom

1971 serma re tinạḱ santal disom phurgạlreko selet́len onko modre ar mit́ hoṛ do̠ Amin Hembrom. Uniaḱ oṛaḱ do̠ Chapainawabgonj Nachol upạjilạ reaḱ Nezampur union reaḱ Rudrakunḍạ ato. 77 serma umeran nui hoṛaḱ disạ-paesare jahan ṭonṭage bạnuḱtaea. Endẹteroṅ nitoṅ hõ sińke siń khaṭaoḱtege menaea.

Maraṅ phurgạl okte Amin Hembrom do̠ 26 umeran juạn koṛae tahẽkana. Ato-paṛare apat́ são nalhae tumạl kan tahẽkana. Gharońjre ạḍige saṅgeko tahẽkana. Aćren eṅgat-apat́ chaḍa mõṛẽ goṭen koṛa ar pe kuṛi boeha ar ać buḍigoe tahẽkana.  

Maraṅ phurgạl ehoṕen khan pạkistạni bạhni ar disom caḱlaoko Amnura selet́ aḍepase mimit́ ṭoṭhare luṭpaṭ, hoṛ go̠go̠ć, oṛaḱ-duạr lo̠ rapaḱ nonkan bạṛić beoharko ehoṕket́a. Un okte Amin Hembrom aḍepase hoṛko são bharot disomko sa-calaoena.

Santal phurgạliạ do̠e menet́ket́a, Pạhilre Gomostapur upạjilạ reaḱ Rohonpur re̠l sṭeson aṛe pạchimbongo Maldah jilạ singapur ṭoṭhale sen maṛaṅena. Onḍege mit́ ḍera-thạnitre bo̠ho̠ḱ aṭhṛẽḱ lekale ṭhạ̃iana. Dosar hiloḱ onḍe khonaḱ Bangitola skulteko kol ocoyena. Amdaj mit́ cando leka tahẽkate, inạkate Kutub nagrahateko kolket́koa.  Ar onḍege Amin Hembrom são Rajshahi Godagari upạjilạ ạdibạsi santalkoren ạḱyurić Sagram Manjhi aḱ ńepel-oprom hoeyentạkina. Ado̠ un jo̠khenge Sagram Manjhi do̠ disom sạdhina mentey udgạuket́koa. Ente tinạḱdin nonka eṭaḱ disomre asraebo tahẽna. Mit́́te lạpạṛhại talate disombo sạdhina.

Amin Hembrom aḱ katha sạrige monre gaḍaoat́koa. Ar uniaḱ noa kathako hetaowaḱtaea ar lạpạṛhại lạgit́ko saṕṛaoena. Thoṛa koṛakoante Maldah jilạ Gourobagan ṭoṭha reaḱ youth camp ko calaoena. Mit́ okte jiwi ṭonṭa bo̠to̠rte bhiṭạko bạgikate bharotrele ṭhạ̃ian tahẽkana. Menkhan nit nonkan jo̠to̠ bo̠to̠r deakate lạpạṛhạire ńutum lekhayena. Bar hapta teńjao (training) kate Dinajpur jilạ ko kolket́koa. Onḍge sanamko hatiạrko calat́koa. Amin Hembrom hõe calaoena. Noa do̠ pạhil dhap tahẽkana.

Hạtiạr capalao teńjao lạgit́ Amin Hembrom selet́ arhõ eṭaḱko Siliguri reaḱ mit́ṭen ḍera teko kolket́koa. Onḍe hõ bar hapta teńjao hoyena. Teńjao tayom bharot reaḱ Dinajpur ( utạr-dạkhin)  jilạ. Amin Hembrom do̠e menket́a, Hạtiạr sapaṕ tayom 7 no sector reaḱ tabere birbanṭa hisạbtey jopoṛaoena. Noa sector ren birbanṭako Rajshahi, Pabna, Bogura ar Dinajpur ṭoṭhakoreko lạṛhạiena.

Onkoren ạkyuriće tahẽkana Abdus Samad commander. Uniaḱ ạḱyurte Sonamosjid Kolabagan aṛe paṛomkate Chapainawabgonj reaḱ Sibgonj le bo̠lo̠yena. Pạhilte Aṛgaṛa hạṭiạ lạpạṛhại talatele sạdinket́a. Inạkate birbanṭako bharot camp ko ruạrena. Mit́-bar din tahẽkate arhõ disomteko he̠ćena. Aema okte Gomostapur, Bholahat reaḱ Rohonpur re thoṛa okoć lạihạireko selet́ena. Amin Hembrom do̠e lại so̠do̠rket́a, Disom sạdhinen rạskạ khobor bharot camp khonaḱle baḍae ńamkeda. Khange rạskạste gharońjren ar aḍepase hoṛko são ńepel ńapam khạtir janam disomle ruạr he̠ćena. Sạdhin tayom ekal rạska cehel-cepel monante disomle he̠ćena.

Amin Hembrom aḱ gharońjren oṛaḱ hoṛtae Jumri Murmu, ar mit́ koṛa pea kuṛi gidrạ menaḱkintaea. Bar kuṛikinaḱ bapla hoyakantakina. Huḍiń kuṛi Subita Hembrom Rajshahi Tanor Upạjilạ Mohila College rey paṛhaoḱ kana.  Amin Hembrom do̠ Aćaḱ turui bighạ bhiṭa menaḱ rehõ khas hasarey basoḱ kana. Ona atore 28 goṭen Santalkoaḱ gharońj menaḱ akada.

Amin Hembrom doe baḍae ocokeda, pạhil khonaḱge phurgạliạ hisạbte go̠ṛo̠ye ńam ạgukana. Asoḱ kanae, Disom nae-napaete calaḱa. Sạdhin disomre sanamko supulukte mit́tebo tahẽna.

Subita Hembrom  ać baba khạtir asambheṛe go̠ro̠boḱkana. Menket́ae, disom sạdhinre iń babawaḱ hõ maraṅ dạyike do̠hoakada. Iń baba do̠ jaoge Birbanṭa hisạbte ạḍiko man-manot́e kana. Onate ạḍigele go̠ro̠bo̠ḱ kana.

Utạrboṅgo Adibasi Forum ren sabha mukhiạ Hingu Murmu hõe so̠do̠rket́a, ‘Amin Hembrom do̠ santal jạt-gosṭhiren go̠ro̠b kane. Santalren maraṅ cikhnạ kanae.

Onkaleka, Nachol upạjilạ phurgạliạ ren songsod sabha mukhiạ Mushior Rahman hõe menket́a, Amin Hembrom do̠ sạrige maraṅ birbanṭa kanae. Ạḍi alga sõṛa monan hoṛ kanae.




Mo̠ṅgo̠l Hiloḱ Kho̠naḱ Nirdae Kelas Ehoṕa: Sikhnạtmontri

Darakan 15 March (Moṅgolbar) kho̠n disom reaḱ jo̠to̠ sikhnạt ṭhãonakore nirdae kelas ehoṕa mente Sikhnạt Montri Dipu do̠e baḍae ocokeda. Teheń Sanicar (12 March) Rajdhạni reaḱ Sher-e bangla balika mohabiddaloy reaḱ uḍhạure kho̠bo̠riạko noa kathae lạiwat́koa.

Montri do̠e menkeda, ‘ Ko̠ro̠na hal-halot khạtir nunạḱ din kelas baṅ ehoṕ akana. Menkhan nitoṅ ko̠ro̠na hal-halot rawal nõḱakana. Ar ḍher gidrạge ṭikạ tabereko he̠ćakana. Ona iạte 15 March kho̠naḱ ekal nirdae se̠ jo̠to̠ subject kelas hoyoḱa.

Arhõe baḍae ocokeda,  Madhomik re khaṭo silạbas lekate kelas hoyoḱa ar noa cetanrege bo̠cho̠r mucạt́ biḍạu hõ hoyogo̠ḱa.




Primary Re Mahasoe Hataoko Reaḱ Biḍạu

Sarkari Primary Sikhnạt Ṭhãonare Assistant mahasoe hatao reaḱ goṭa akana. Ona khạtir biḍạu do̠ darakan April cando bhitrire hoyoḱa.

Ar biḍạu re bac-bachao ocoḱko do̠ July cando kho̠nge kạmireko bahaloḱa mente Prathomik ar Gonosikha Montronaloy do̠e baḍae ocokeda.

Prathomik sikha odhidaptor calaoen 2021 serma 20 October noa reaḱ ḍharwạḱe so̠do̠rleda. Menkhan ko̠ro̠na mahamạ̃ri khạtir nit hõ biḍạu ạuri hataoḱa. Menkhan April cando biḍạu hoyoḱa mente niṭ akana.