Eho̠ṕena Booster Doge Emoḱ Reaṅ Kạmihora Ko

Teheń Moṅgolbar (19 July) goṭa disomre booster doge reaṅ mit́ṭen kạmihora ehoṕakana. Teheńaḱ dinre eyae ge̠l mõṛẽ (75) lak hoṛko booster doge emako reaṅ hudis bhabna menaḱa.

Hola Sombar Sastho montri Zahid Malek noa khobore lại so̠do̠r akada. Ar onka leka teheń setaḱ 9:00 baja khonge mimit́ ṭikạ centre kore booster doge ko emako kana.

Ente sanamko bon baḍaea je, noa goṭa disomre ko̠ro̠na ro̠g cet́leka hạhạnkana mente. Mit́ ghạṛite ko̠mo̠ḱ kana arhõ ḍheroḱ kana. Ar sạrige ạḍi alagate hoṛko jạbunoḱ kana. Menkhan noa ro̠g kho̠n rukhiạḱ lạgit́ ṭikạ do̠ ạḍige jạruṛ kana. Onate ko̠ro̠na ro̠g são lạpạṛhại lạgit́ noa tesaraḱ doge metaḱme booster doge emoḱko goṭa akada.




Pạńci Dạṛhi Kate President Vot Ko Emkeda Bidhayok Ko

Tehen Sombar (18 July). Bharot́ disomre President vot hoyena. Noa President votre BJP do̠l seć khon bachaoic’ NDA presidential candidate Droupadi Murmu ar uniren vot rey tengo akana Trinomul khon mare Union Montri Yashwant Sinha. Baḍaeteaḱ do noage BJP ren bidhayok ko pạńci dạṛhi kate teheńaḱ president vot ko emkeda. Inạ chaḍa hõ BJP seć khon okoe ạḱyuriće tahẽkan metaḱme Bidhayok Sudip Mukhopadhay uni hõ pạńci dạṛhi kateć vot-e ạyurkeda.

Bharot disomren ạdibạsi koaḱ lae-legcar aḱ cinhạ kana noa pạńci. Cet́leka mone mena onkage noa pạńcim ho̠ro̠ḱ bande daṛeaḱa. Onkaleka noa pạńci bo̠ho̠ḱre horoḱlekhan pạńci dạṛhiko metaḱa. Arhõ noa pạńci dhuti leka ho̠ro̠ḱ lekhan ona do pạńci ḍeṅga ko metaḱa. BJP ren turui ge̠l gare (69) gọten bidhayok ko pạńci dạṛhi kate vot ko emkeda. Menkhan nonkan ho̠ro̠ḱ bande kateć vot em ńelte, Trinomul porisod do̠lren noa birudreko nạliskeda.

Ente baṅko ńel sahao daṛeada. Cedaḱje, menkeda ko, president oka jạti-gosthiren kane, uniaḱ cinhạ ńutumte noako ho̠ro̠ḱ akada mente. Menkhan BJP ren ạḱyurić Suvendo Adhikari do pusṭaute lạiat́koa. Nonkan monsubạte bacole ho̠ro̠ḱ akat́. Ale do ạdibạsikoaḱ (calture) se lae-legcar man manot lạgit́ pạńci dạṛhi kateć votle emkeda. Sạrige ạdibạsikoaḱ nonkan ho̠ro̠ḱ bande kateć vot ko emket́ do rạskạ ar hahaṛawaḱ kangea. Ḍher hoṛko menet́ kana noa vot re Dropaudi Murmu ge jitạuḱa. Menkhan noa vot reaḱ jo ńam lạgit́te tạṅgi hoyoḱa.

Tumạl: anandabazar.com




Nú Bul Babawaḱ Hoṛmo Ten Tey Goćena Pe̠ Cando Ren Gidrạ

Ponchogor Atwari upjilạ reaḱ mitṭen ghoṭna. Noa ghoṭna do ạḍi bhabna reaḱ kangea. Ente Somapti Hasda ńutuman Pe̠ cando ren mit́ṭen huḍiń gidrạ ać babawaḱ hoṛmo ten tey goćena. Aṭhwar hiloḱ (10 July) upjilạ reaḱ Bolorampur union reaḱ Dohsur 1 no ward re ạdivạsi santal atore noa ghoṭna ghoṭao akana. Uni gidrạren babawaḱ ńutum do Suniram Hasda.

Atwari thana ren Sub Inspector (SI) Sahin Al Mamun doe baḍae ocokeda je, Enhiloḱ ńindạ uni gidrạren eṅgat do pạṭiạ aṭet́ kate gidrạ são latare gitićena. Mit́ jokhen gidrạren baba Suniram hećkate gitićente jạpit́ akat́ okte ackage gidrạ cetanre ńurhạyena. Khange uni huḍiń gidrạ doe ten goćena. Baḍae ńamena baṅma, Suniram do ńu bul akane tahẽkana.

Atwari thana ren bharapon ạpiser (OC) doe baḍae ocokeda, uni gidrạwaḱ gujuḱ re gharońj seć khon jahan nạlis (ovijog) do bạnuḱanaṅ. Onate noa ghoṭna Babot thanare mit́ṭen opomritur (UD) mamla do em akana.

Source: banglanews24.com




Teheń Do Goṭa Dhạrti Mạnmi Soṅkha Mãhã

Tehen do Sombar (11 July). Ar teheń mit́ṭen bises mãhã kana. Metaḱme Goṭa Dhạrti Mạnmi Soṅkha Mãhã kana. 1990 serma reaḱ teneh́aḱ din 11 July re are ge̠l (90) goṭen disomre pạhil mạnmi soṅkha Mãhãko manaoket́a. Ado un khonaḱge goṭa disomre Mạnmi soṅkha Mãhãko manao ạguiet́ kana.

Baṅgladisomre Gel sermare moṭre bar karoṛ hoṛ se mạnmiko ḍherakana. Jạtikoren baba Boṅgo bondhu Sheikh Mujibur Rahman aḱ jạhĩt se kurumuṭute 1974 sermare pạhil hoṛ lekha do hoelena. Un okte disomre hoṛkoaḱ soṅkha tahẽkana 7 karoṛ 15 lakh. Inạkate 1981 sermare tahẽkan hoṛkoaḱ soṅkha 8 karoṛ 99 lakh, ar 1991 sermare do 11 karoṛ 15 lakh, onka leka 2001 sermare hõ lekha lekate hoṛkoaḱ soṅkha tahẽkana 13 karoṛ 5 lakh. Ar 2011 sermare lekha lekate, noa dismre 14 karoṛ 98 lakh. Enrehõ hoṛkoaḱ soṅkha do lekha baher metaḱme noa khon hõ ḍherge menaḱ baṛakoa.

Ńelkeda bon je, sạrige disomre bại baite hoṛkoaḱ soṅkha tinạḱgan ḍher  akana mente. Menkhan enrehõ korona mahamạri khạtirte niṭ akan oktere bar serma tayom calaoen 15 June khonaḱ disomren hoṛ lekha ehoṕena. Ado digital niạmte hoyoḱkante niạ dhao do ạḍi algate nebetar jugren hoṛkoaḱ soṅkha baḍae ńamoḱa. Ar pusṭạuḱabon se sanamko bon baḍae ńama nit tinạḱgan hoṛ noa disomre menaḱbona mente.

 

 




Disomre Ko̠ro̠na Rog Arhõ Ḍheroḱ Kana

Disomre ko̠ro̠na rog do arhõ bại bạite ḍher sećge mohnḍa akana. Ente ko̠ro̠na rogte jạbun akan hoṛkoaḱ gujuḱ soṅkha hõ din dinte ḍheroḱ kana. Menkhan noako dinre sikhnạt ṭhaõnako bond dohoe lạgit́ jahan hudis-cintạ bạnuḱanaṅ mente sikhnạt Montri Dipu Moni doe baḍae ocokeda. Arhõe menkeda je, Disomre korona ṭikạko calao idiḱkana. Nit dhạbićte aema hoṛge booster doge ko hatao akat́a. Menkhan korona rog do arhõ ḍher akana. Baḍaekaḱabon je, sanamko arhõ mask horoḱ lạgit́bo nehõr oco akana. Onkaleka sikhnạt ṭhãonakore hõ mask horoḱ se beohar lạgit́te lại saḍeakana.

Noa lahare Sastho Montri Zahed Malek-e baḍae ocoakada, 12 khon cetan umeran ḍher pạṭhuạ gidrạko ko̠ro̠na ṭikạko hatao akada. Enḍekhan  nit 12 khon latar umeren pạṭhuạ gidrạko hõ ṭikạ tabere ạguko lạgit́te hudis cintạ calaḱ kana. Noa umerren gidrạko ṭikạ tabereko hećlen khan sikhnạt ṭhãonako ardo baṅ bondoḱa. Enrehõ ko̠ro̠na rog ạḍige chạplạulen khan tayomte sikhnạt ṭhãonako reaḱ bebostha hataowaḱa.

Eken pạṭhuạ gidrạko do baṅ sanamko sontor tahẽn jạruṛkantabona. Onate dela sanamko maskbon beohara ar sanam lekan ạnkobon manao-ganaoma. Enḍekhan niropon hoṛmo tahãenre jahan muskil baṅ hoyoḱtabona honaṅ.

 




SSC (Secondary School Certificate) Ar Ona Man Reaḱ Biḍạu Do August Cando Hoyogoḱa

Banbạsi ar ḍubạ daḱ kakhante bond akan SSC ar ona man reak biḍạu do darakan August cando hoyogoḱa mente baḍae ńamena. Aṭhwar hiloḱ (3 July) Anto: sikha board re mit́ dupuṛuṕre noako niṭkeda.

Onka leka Karigori sikhnạt board, Comilla sikhnạt board ar Dhaka sikhnạt board ren sanam chairman ko noa biḍau lạgit́te akoaḱ apan ạpin board reaṅ kathako lại sodorkeda. Jotokogeko mepenena je, August cando reaḱ pạhil haptage bidạu ehoṕ lạgit́ko kurumuṭu kana. Menkhan enrehõ noa do eken sikhnạt montronaloy aḱ goṭa lekate biḍạu do hoyogoḱa.

Dhaka sikhnạt board ren chairman professor Topon Kumar Sorkar doe baḍae ocokeda, Eid tayom khange SSC biḍạu reaḱ nawate tạrik ar Routine kodo sodoroḱa. Banbạsi reaḱ kathako hudiskatege nitoḱ khon jahan tạrik do baṅ sodoroḱ kana. Ente Syhlet ṭoṭha reaḱ hal halot nonka kana, nit onḍenaḱ sikhnạt ṭhãonakore biḍạu hatao ạḍige muskilgea. Onate Eid tayomge bidạu tis hoyogoḱa jotowaḱ do baḍae ńamoḱa.




28 June Khon 16 July Hạbić Primary Sikhnạt Ṭhãona Bond Tahẽna

Darakan 28 June khon ehoṕkate 16 July hạbić disom reaḱ sanam sarkari Primary sikhnạt ṭhaõnako bond tahẽna. Cedaḱje Prathomik Sikha Odihaptor (DPE) noa hukume jạhir akada .Menkhan noa chuṭi do arhõ bar bhagte menaḱma.

Metaḱme, 28 June khon 5 July do Summer  ńutumte chuṭi ar 6 June khonaḱ 16 July hạbić do Eid-Ul-Azha ńutumte sikhnạt ṭhãonako bond tahẽnkana.




Manotan Maraṅ Montri aḱ 10 Goṭen Bises Nawa Etohoṕ Babot Lạisaḍe cepeć Sabha

Rajshahi khudro Nrigosthi Cultural Academy aḱ ạyurte Rajshahi caritas auditorium room re hoe purạuena. Niạ cepeć sabhare disom ạyurić Maraṅ montri Sheikh Hasina aḱ 10 goṭen nawa sirjon reaṅ badaejoṅ galmarao hoyena.

Nia galmaro se cepeć sabha re maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽkana G S M Zafrullah, ndc District commissioner & chairman Academy executive, Rajshahi cultural Academy ; Mn kollyan Chowdhury, Deputy Director & additional district commissioner, Rajshahi.

Enạ chaḍa hõ Santal, kolhe, Munda, Mahali, Mahato, koḍa, Bormon, pahaṛi, Malo, Oraon jạtiạri koren hoṛ ko selet́ko tahẽkana. Noko modre saota susariạ, saota lahanti kamiạko, mahasoe, sikhnạt kạmihora lahanti, casabad kạmihora lahantiyanko, birbanṭa furgạliạ ko hõ selet́ko tahẽkana.

Niạ cepeć shabare mn.maraṅ montri aḱ 10 goṭen sirjon do noako kana:

1. Maejiu koaḱ ạidạri 2. Asrayon se Oṛaḱ em kạmi 3. Sikhnạt lahanti goṛo 4. Polli sancay bank 5. Digital Bangladesh 6. Community clinic ar gidrạ koaḱ bud ạkil pachnao 7. Bạnijbepari reaḱ lahanti kạmihora 8. Poribesh se apnar aḍepase sirjon rukhiạ 9. Saota rukhiạ kạmihora 10. Sanam ko lạgit́ bijli seṅgel. Niạ cepec sabha re maraṅ manjhi hisạbtey tahẽkana Benjamin Tudu Research officer, Rajshahi Divisional Ethenic Cultural Academy.




Kumku Reaḱ Sakoe Udhạukeda Manotan Maran Montri Sheik Hasina

Kukmu do sạriaḱena. Unạk din khonaḱ tạṅgi tãṛãḱ tayom kukmu reaḱ sakoe uḍhaukeda manotan maraṅ montri Sheik Hasina. Teheń Sạnicar (25 June) tikin 12 baja okte noa sakoe uḍhạukeda.

Teheńaḱ uḍhạu akhṛare sor sạṅgin khon ạḍi utạr hoṛko seṭerlena. Ar noa uḍhạu talatege disom reaḱ dạkhin ṭoṭharen hoṛko são ḍahar horte jogajog lạgit́ mit́ṭen duạr do jhićena. Maraṅ montri Sheik Hasina do uḍhạu akhṛare menkeda, Noa sako do baṅgladisomren hoṛko lạgit́ mit́ṭen gorob reaḱ cinhạ kana.

Noa sako são Baṅgladisomren hoṛkoaḱ dil daṛe ar gorob jonoṛao menaḱa. Emḍekhan okoe hõ baṅko  hape daṛekebona. Noa sako talate arhõ disom do lahanti seć mohnḍaḱa, ente mońj hor do tearena. Noa horte nit bạnij-beparko arhõ napaete hoyogoḱ reaḱ ạt do Baṅgladisomren hoṛko ńamket́a. Bạṛtikaete okaṭaḱ kukmu tahẽkan noa sako lạgit́ ona do purạuena. Noage ạḍi rạskạ reaḱ sombat do.

Teheńaḱ uḍhạu akhṛa napaete hoyena. Noa sako talate disomren hoṛko gorob arko rạskạ kana. As menaḱa noa sako Maraṅ montri ar disom hoṛkoaḱ okaṭaḱ kukmu menaḱ ona mit́din sạriagoḱa.




SSC Pạṭhuạ Gidrạkoaḱ Biḍạu Arhõ Tayomena

Sanamkoge baḍaeabon je, nes reaḱ SSC biḍạu do darakan 19 June khon ehoṕ reaḱ katha tahẽkana. Menkhan Baṅgladisom re menaḱ joto sikhnạt board reak SSC General, SSC Vocational ar Dakhil biḍạu do hapeyena. Arhõ bonodol akan bidạu reaḱ somoysuci tayomte baḍae ńamoḱa.

Ente disom reaḱ banbạsi khạtirte nonkae goṭakeda Sikhnạt Montronaloy. Noa khobor do Sikhnạt Montronaloy ar jonosonjog ạpiser M A Khair-e kolakat́ mit́ṭen ḍhạrwạḱ talate baḍae ocoakana.

Source: bssnews