Ạdibạsi ko Cetan Jumi Jaega Hunḍạrkoak Koclon Ar Gopoć Birud Michil Ar Arak Card Uduḱ

Satkhira re Munda ato ar disom reaḱ aema ṭhạ̃ikore ạdibạsi ko cetanre calaḱkan jumi eḱṛe bạṛić hoṛkoaḱ jor-julum, konac, saset nonkanaḱ birud re thoṛa songothon ko teṅgo daram akana. Sạnicar (27 August) setaḱ 11 baja okte Dhaka Biswabidaloy ṭhen mit́ṭen jarwaḱko se michil ko hoe ocokeda.

Institute For Environment And Development (IED) aḱ goṛo-gopoṛote, Utạrboṅgo Adibasi Forum ar Human Rights Defenders Forum ren sodosso ko noa michil reko selet́lena. Sikṛite tol bendhao akan ạdibạsi ko, Sikṛi topaḱkateć odoṅ hijuḱpe”. Michil reaḱ asol jos katha do noa tahẽkana. Ar onka leka sironam reaḱ benar re onko selet́ akan hoṛko cinhạ lekate hoṭokre sikṛi hurạṛ kateć ar tire araḱ card saṕ kateć ko michil keda.

Jonoudog ren sodosso socib Tariq Hosain Mithul aḱ ạḱyurte un okte kathae roṛkeda Manobadhikar ren kạmiạić Chondon Lahiri, Utarbaongo Adibasi Forum ren sạdại sompadok Adv.Probvat Tudu, Bangladesh Adibasi Forum ren Co-organizer sompadok Harendranath Singh, Human Rights Defenders Forum ren sodosso Socib Surati Singh, IED ren coordinator Joti Chotopadhay, Chatro Union ren Sạdại sompadok Dipok Shil ar Monika Marandi.

Ado Sawaliạko (bokta) roṛ sodorkeda seko nạliskeda,  disom reaḱ aema ṭhạ̃ikore jumi jaega hunḍạrko hotete ạdibạsi ko koclon ocoḱ kan do eken sarkaraḱ goṛotege. Sarkar do disomren ạdibạsiko cetanre ghoṭaoḱ kan koclon, gopoć nonkanaḱ re pokho se side re menaea mente nonka ghoṭna jaoge ghoṭaoḱ kana. Ona sãoteko roṛ sodorkeda je, Satkhira ren Norendro Munda goć tayomre okoe asami do jopoṛao menaḱko nit hõ bahre re menaḱkote, botor ko uduḱet́ kana. Ar tinạḱko hạn ocoakan sarkar do onko lạgit́te jãhãn cikit́sạ reaḱ hõ bae bebostha akat́a.

Onkaleka teheń dhạbićte hõ Alfred Soren, Gaibandha Bagda Farm ren Shymol Hembrom. Mongol Mardi ar Romesh Tudu, Cholesh Richil, Piren Slash tako goć oco akankoaḱ jãhãn bicạr baṅ hoe akana. Sarkar noako goć reaḱ jãhãn bicạr bae hataolekhan ạdibạsi hoṛko ar hape baṅko tahẽna mente husiạr se sontoroḱ lạgitko menkeda. Inạkate michil michilte Jatiyo jadughor samaṅreko mucạt́keda.

Onḍege jumi jaega hunḍạrko birud cinhạ lekate araḱ card ko uduḱkeda ar onkoaḱ goć ocoakan ko disạ lekate hende jhạnḍi ko uduḱkeda.




5-11 Umerren Gidrạko Talare Ko̠ro̠na Ṭikạ Emoḱ ehoṕena

5-11 umeren metaḱme  Primary re paṛhaoḱ kan pạṭhuạ gidrạko ko̠ro̠na rog khon nirại ar phạriạ phạṭi doho ko lạgit́te ṭikạ emoḱ ehoṕ akana. Teheń Lukhibar (25 August) setaḱ 9 baja khon gidrạko talare ṭikạ emoḱ ehoṕ akana. Ar dhinạn ber 3:00 baja dhạbić calaḱa. Boṅgobondhu Antorjatik Sommelon kendro re (11 August) tikin ber gidrạko talare biḍạu lekate ṭikạ emako reaḱ kạmihora uḍhạukeda Sastho ar poribar kollan montri Zahid Malek. Rajdhạni Dhaka re 21 center selet́ goṭa disomre gel bar goṭen (12) city corporation 186 goṭen center re 5-11 umerren gidrạ ko talare darakan gel pon (14) din ṭikạ kạmi calao idiḱa. Nonkage pạri pạrite goṭa disomre gidrạko ṭikạ ko emakoa.

Ṭikạ hataojoṅ lạgit́te ńutum ol caṛhao reaḱ niạm-

 1. Surokha web portal se App hotete 5-11 umerren gidrạkoaḱ ńutum ol caṛhao (registration)     ehoṕ akana. Ńutum ol caṛhao re 17 digit reaḱ digital janam sonod nombor beohar hoyoḱa.

 2. Jãhãe gidrạwaḱ janam sonod baṅ tahẽn khan, gogo-babawaḱ janam sonod hotete ńutum ol  caṛhao hoyoḱa.

3. Bidisiạ se po̠rdesi passportdhari gidrạko Surokha webportal se App hotete ńutum ol caṛhao lahare sikhnạt ṭhãona hotete niṭaḱ ‘Exel chok’ re khobor ko emoḱ hoyoḱa.

Ar nonkate ńutum ol caṛhao tayom aḍepase ṭikạ centre kore ṭikạ card idi kateć ṭikạ ko hatao daṛeaḱa.

 

 




Teheń Khon Nãwã Niạmte Office/Ạpis Ehoṕ Akana

Baḍaeabon je, niạko dinre bijli bạti reaḱ bogete ṭonṭa paṛao akana. Onate bijli bạti kom ńoḱ beohar lạgit́te disomre menaḱ joto sarkari, be-sarkari adha-sarkari joto ṭhãonakore ạpiser ar kạmiạko nãwã niạmte ạpis ko ehoṕena.

Teheń Budhbar (24 August) setaḱ ber 8:00 baja khon ehoṕkate dhạnạn ber 3:00 hạbićko ạpisoḱa.  Onkage bank hõ setaḱ 9:00 baja khon 4:00 baja dhạbić jhić  tahẽn kana.

Arhõ bon baḍae akada je, sikhnạt ṭhãonako hõ haptare bar din bond tahẽna. Ona do Sokolbar ar Sunibar din. Darakan hapta khon em akan noa niạm ko sikhnạt ṭhaõnakore hõ bataoḱa.




Haptare Bar Din Bond Tahẽna Sikhnạt Ṭhaõna

Baḍaeabon je, Disomre jo̠to̠ lekan jo̠lo̠ḱ aḱ sunum reaḱ damko arpa korpa ạḍige ḍherakana. Onate ona rukhiạ se ko̠m ńok beohar lạgit́te Darakan Budhbar khon disomre menaḱ sarkari besarkari jo̠to̠ ạpis (office) reaḱ okto do setaḱ 8:00 baja ạyuṕ ber 3:00 baja dhạbić niṭena.

Onka leka bank hõ setaḱ 9:00 baja khon ạyuṕ ber 4:00 baja dhạbić jhić tahẽna. Ar sikhnạt ṭhãonako haptare bar din bond tahẽna.

Sombar (22 August) Maraṅ montri Shekh Hasina aḱ ạyurte virtual hotete mit́ dupuṛuṕ talate noa ko goṭakeda. Maraṅ montri aḱ gonobhobon khon ar eṭak montri ko hõ socibaloy reaḱ montri porisod meeting oṛaḱ khon video conference talate ko selet́ena. Galmarao mucạtre briefing re noako katha ar khobore lại saḍekeda Montri porisod bibhạg ren socib Khandokar Anwarul Islam.

Budhbar (24 August) khon ạpis ar bank reaḱ goṭawakat́ okto do bataoḱa. Menkhan haptare oka din do sikhnạt ṭhãonako bond tahẽna ar tis khonaḱ mạnjur se bataoḱa ona do ạḍi usạrage Sikhnạt Montronaloy hotete baḍaeoḱa.




Janam So̠no̠d Hatao Lạgit́ Nit Khon Baṅ Jạruṛa Gogo Babawaḱ So̠no̠d

Janam so̠no̠d hatao lạgit́te nit khon ar gogo-babawaḱ janam so̠no̠d baṅ jạruṛa. Noa bohal tahẽkan niạm do Register Genarel office (jomno ar mritu nibondhon) doe rakaṕkeda. Nit khon gogo babawaḱ janam so̠no̠d begorte jãhãege janam so̠no̠d ko hatao daṛeaḱa. Onka leka Haspatal re janamoḱ kan gidrạko hõ tịkạ card se calan kagoj uduḱ lekhange ạḍi algate gidrạkoaḱ so̠no̠d ko ńam daṛeaḱa.

Noa khobor pustạute baḍae ocokeda Register Genarel (upranḍ dạyikan) Mirza Tarik Hikmat. Uni doe menkeda, ạn lekate joto hoṛaḱ ńutum ol caṛhao hoyoḱa. 2021 sermare mit́ṭen ạn do emlena je, okoekoaḱ janam 2001 serma tayom onko koaḱ umer gel irạl (18) ạuri purạute NID card baṅ hoe akantakoa.

Arhõe lại sodorkeda, 18 umer khon latarren lạgit́ gogo babawaḱ janam so̠no̠d bisoe do ardas re mạruk tahẽkan rehõ ona niạm do rakaṕena. Inạ chaḍa hõ 18 umer ren latar ren ko ṭikạ hataore gogo-baba selet́ pea janam so̠no̠d jạruṛ kan tahẽkana. Menkhan Ona hõ ocog se rakaṕena. Tayomte ạuri goṭae dhạbić nonkage ńutum ol caṛhao metaḱme janam tayom registration kạmiko calao idiḱa.

Menkhan sanamko nit khon algatege janam so̠no̠d ko hatao daṛeaḱa. Cedaḱje mit́ṭen hor do sanamko lạgit́ jhićena. Niạ lahare janam so̠no̠d hataore ạḍige muskil ar dạṛ baṛae hoyoḱ kan tahẽkana. Menkhan nit khon jãhãege janam so̠no̠d hataore muskilre baṅ paṛaoḱ hoyoḱtakoa.




NAGR Hotete Calaoḱkan Sanam School re Jạtiạri Homor Mãhã Manotoḱ Kana

15 August Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman aḱ 47 serma gur mãhã. Teheńaḱ din do̠ Baṅgladisom reaḱ itihãs re jo̠to̠ khon bạrić utạr ghoṭona ghoṭaolena. Metaḱme 1975 serma reaḱ 15 August do̠ Bo̠ngo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman doko ṭhu goć ledea. Ona din rege soṅge te arhõko tahẽkana aćren oṛaḱ hoṛ Shekh Fojilatun necha Mojib, Koṛa Shekh Kamal, Shekh Jamal, hudiń gidrạ Shekh Rashel selet́ arhõ aema hoṛko.

Teheńaḱ din do̠ ạḍi duk ar bhabnawan din kangea. Onate teheńaḱ din do̠ goṭa Baṅgladisom ren hoṛko manotet́ kana. Onka leka National Agency For Green Revolution (NAGR) hotete ạyuroḱ se calaoḱkan sanam School re jạtiari gur mãhã se homor mãhã manotoḱ kana.

NAGR tabere menaḱ School ko do̠ hoyoḱ kana, Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School, Badhair Mission Primary School, Jhinafulbari Primary School, Borgachi Pre-Primary School, Colknaka Mission Primary School, Bilboltha Adivasi Primary School, Simla Pre- Primary School. Teheń noako jo̠to̠ School re Jạtiạri homor mãhã ńutumte gapalmarao, chobi ãkao, onorhẽ ko roṛ so̠do̠r  akhṛa  talate teheńaḱ dinko disạ ruạr arko manotkeda. Ona selet́ teheń aḱ dinre Bo̠ngo̠bo̠ndhu ar ać são goć ocolen sanamkoaḱ atma sulukre do̠hoe lạgit́te Sisirjạuić ṭhen koejoṅkeda.




Bo̠ṅgo̠Bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman Aḱ 47 Serma Gur Mãhã

Teheń do̠ Sombar (15 August) Baṅgladisom jạti ko ren ạyurić Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahmanaḱ  47 serma gur mãhã. Baṅgladisom reaḱ itihãs re tehenáaḱ din do̠ mit́ṭen bises din se mãhã mente lekha akana. Cedaḱje gel are sae eyae gel mõṛẽ serma (1975) reaḱ gel mõṛẽ August do̠ tahẽkana ạḍige duk reaḱ cando. Ona ńindạ reaḱ katha do̠ eken onoṛhẽ kore do̠ baṅ sereń durạṅ kore hõ disạḱkana abo niạ Baṅgladisomre. Enhiloḱ serma re rimil tahẽkana, baṅe tahẽkana ńindạ cando. Murubbi ko mena, ona ńindạ Dhaka reaḱ sermare hende rimil tahẽkana, baṅ tahẽkana jaṛi daḱ, ḍig ḍig terdeć marsal. Ar niạ ńindạ rege itihãs reaḱ bạṛić utạr ghoṭona do̠ ghoṭaolena.

Aćren gharońren sanam koko ńet́ket́koa. Niạ do Baṅgladisom reaḱ itihãs re mit́ maraṅ ghoṭona kana. Ona ńindạ do uniaḱ oṛaḱ ren mit́ hoṛ hõ bako sarećlet́koa bańcaoḱ lạgit́. Gogoć ko do̠ ko hudis leda noko oṛaḱren do̠ ar tis hõ niạ disom calao lạgit́ akoaḱ ektiạri bako calao daṛeada. Menkhan Isoraḱ moneteaḱ do̠ manwa tis hõ bako hudis daṛeaḱa. Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu 21 serma goć tayom niạ disomre ar hõ Awamilig do̠l disom calao reaḱ ektiạri ko ńamakada. Simraḱ reaḱ marsal ạuri phuṭạgoḱ rege ko goć kedea niạ Baṅgladisom ren baṅgali jạtren jonom data ar Baṅgladisom Phurgạl (sadhinota) chingạu ạguić maraṅ ạyurić Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman.

Uni sãote arhõko goć sãoket́ koa aćren era, pea hopontet́, barea bạhukuṛi, boehatae ar hõ aćren peṛako niạ gel mõṛẽ hoṛ. Barhe disomre tahẽkante nun maraṅ muhim khonkin bańcaoena boeha kuṛi. Nit menae disomren Maraṅ montri Shekh Hasina ar Shekh Rehena. Noa hoyenaḱ ghoṭona do̠ tis hõ bako hiṛińa niạ disom ren hoṛ. Niạ disomren mimit́ goṭen hoṛkoaḱ ontor talare jiwet́ tahẽna Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman. 1975 serma reaḱ 15 August reaḱ ńindạ niạ disomren militare cetan mukhiạkoaḱ hukumte niạ disomren hoṛ ko bako hudis daṛeaḱ tahẽkana je, noko ar hõ jãhãtis niạ disom ko calaoa. Ar niạge hoyena hoṛ oka bako hudis daṛeaḱ. Nit niạ disom sạdhin tayom 30 bochor paromen okte Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman ar uni ren gharońj ren ko goćlet́ko reaḱ bicạr ehoṕena.

Ar niạ bicạr re onko gogoćko lạgit́ phạsi reaḱ rai hoyena. Shekh Mojibur Rahman ar ać gharońj ren koaḱ niạ bicạr hõ ar mit́ sạri itihãs kangea. Niạ dhạrti ṭunḍạṅ jionre tinạḱ nonkanaḱ kạiko menaḱa sanamaḱ reaḱge bicạr hoyoḱa mit́din. Sạri sonot Isor do̠ joto hoṛaḱ bicạre bicạrgea.

 




Ạdivạsi koaḱ Pạrsi Ar Legcar Akhṛa

Jug ar oktoko bo̠do̠l idiḱkan são sãote soman ilạka se otre basoḱkan hoṛkoaḱ pạrsi ar lae-legcar, ạri-cạli sanamaḱ do̠ ado̠go̠ḱ sećge mohnḍa akana. Ado̠k kan pạrsi ar legcar rukhiạ dạbite Naogaon reaḱ Dibordighire mit́ṭen jarwaḱ se sabha ko hoe ocokeda Urao, Santal, Munda, Mahle selet́ eṭaḱ eṭaḱ jạtren hoṛko. Ạdivạsi Mãhã ńutumte hola (13 August) besarkari Unnoyon Songstha Caritas reaḱ Asha Prokolpo Dascho koaḱ goṛo gopoṛote noa jarwaḱ se sabha hoyena. Setaḱ 11 baja okte jhạnḍi (jatiyo potaka) rakap se ṭaṅgao talate ona akhṛae uḍhạukeda Nozipur Pouro Meyor  Rezaul Karim.

Inạkate tikin ber do̠ Dibor Dighi Dakbanglo re gapalmarao akhṛa hoyena. Ạdivạsi ạyurić Sudhir Tirki aḱ ạyurte akhṛare kathae roṛkeda, Nozipur Pouro Meyor Rezaul Karim, Awami League ạyurić Harunor Rashid, OC todonto Orpon Kumar Das, Chabdpukur Mission ren Father Bell Sario, Upạjilạ Mohila Vice Ċhairman Khatijatul Cobra Mukta, Caritas Kormosuci ren kạmiạić Fuljan Secuss Maranḍi, bahre daṛanić (math kormokorta) Hosanna Hasda, Dascho upajila Coordinator Rabeya Sorkar Elin, Khoboriạ (sangbadik) Azadul Islam Azad, Jotin Toppo, ar Luis Soren hõ seṭere tahẽkana.

Manotanko do̠ ạdivạsikoaḱ ạri-cạli lae-legcar rạkhi jogao ar saṕ do̠hoe babotre sarkar ṭhen ko dạbikeda. Inạ chaḍa hõ gapalmarao mucạtre rạskạ eneć sereń joṅ reaḱ akhṛa hõ hoe purạuena.




Gogowaḱ Jumi Ńam Ruạṛ Khạtir Phulbarire Adibạsi Santal Gharońjre 36 Bo̠cho̠r Reaḱ Laṛhại

Dinajpur reaḱ Phulbari upạjilạ, Rangamati ato reaḱ mit́ṭen kạhni. Shree Mohon Soren ńutuman mit́ṭen santal hoṛ, Ać gogo Sorola Murmu aḱ jumi ńam ruạṛ lạgit́te 36 bo̠cho̠r khonaḱ sarkar são ạn-ạri lekate lạṛhaikate jumi ńamket́ rehõ, aḍepase hoṛkoaḱ jala jońjalte nirạite bae do̠kho̠l hatao daṛeaḱ kana. Onate arhõ nãwãte lạṛhại ehoṕ akana.

Ente aḍepase hoṛko ona jumi cetanreko dạbi kana, ar enḍete jumire baṅko cas-abad ocoae kana. Jumi ńam ruạr lạgit́te nunạḱ din khonaḱ ạn lekate lạṛhại lạṛhạite mit́ leka oṛaḱ reaḱ sanamaḱ metaḱme ḍaṅgra, merom sanamaḱte do̠e eken tiyena. Noa do̠ eken mamla reaḱ khoroć emte. Nunạḱ din khon tạṅgi tạṅgite nit́ jo̠kho̠n jumi ńamkeda, enhõ niạ okte nãwãte jumi khạtir eṭkeṭõṛẽ ehoṕkeda upạjilạren Khajar atoren Mostafizur Rahman Dulal ńutuman mit́ hoṛ.

Shree Mohon Soren do̠e lạikeda je, Mostafizur Rahman Dulal do̠ Jao ghuṛige khetre pheḍoḱe mana akadea. Mohon Soren do̠ arhõe menkeda, upạjilạ reaḱ Boliharpur mouja SA 57 khotian re 322 ar 323 dag re 138 so̠to̠k ren mul mạlik-e tahẽkana upạjilạ reaḱ Shamsher Nogor atoren Jonaku Rai Bormon ren ho̠po̠n Shree Horimohon Rai Ar Bolihar atoren Chunku Pathari ren ho̠pon̠ Shree Kunjulal Pathari. Onko ṭhen khonaḱ, 1965 sermare Mohon Soren ać gogo Sorola Murmu do̠e kiriń hataoleda, ona reaḱ dạlil nomber tahẽkana 182, 1986 sermare joma khạrij keda, khạrij no.590.

Menkhan thoṛa serma tayom ńelena je, Noa jumi VP (Vested Property) hisạbte lekhayena. Tayom daram arhõ orpito (assigned) hisạbte tạlikayena. Khan inạ tayom khonaḱge Mohon Soren do̠ ać gogowaḱ jumi ńam ruạr khạtir ạn (aini) lekate lạṛhại-e ehoṕkeda. Mit́ lagaote 36 bo̠cho̠r lạṛhai kate 2022 serma reaḱ 8 February jo̠to̠ kagoj-pạti, jumi ko ruạṛe ńamket́te lạṛhại khone jirạuena. Menkhan lạṛhai hapeyen rehõ nãwãte jumi cetanre dạbi calaoeda Mostafizur Rahman Dulal. Ona iạte jumi ruạr hatao lạgit́ dạṛ baṛae hoyoḱkantaea.

Mohon Soren do̠ arhõe lại so̠do̠rkeda je, Mostafizur Rahman Dulal do̠ jao ghuṛige khetre pheḍoḱe baro̠n se mana akadea, ar jiwi ṭonṭa reaḱ bo̠to̠r hõe uduḱ akadea. Onate uni do̠ jopoṛao akan kạmiạko (songsilisto kotripokho) ṭhen nehõre doho akada.

Noa babotre Mostadizur Rahman Dulal do̠e menkeda baḍae ocokeda, uni do̠ Rekodio mạlik ren ho̠po̠ntet́ Ammoktar nama mente noa jumie ńamakada. Nit hõ noa reaḱ Dinajpur Jorj Adalot re mamla calaḱ kana mente dạbi akada.

Tumạl:gnewsbd24.com




15 August Dinisạ Mãhã Akhṛa Bo̠lo̠ḱre Ṭikạ Certificate Jạruṛa

15 August do̠ goṭa disomre ạḍi duk ar bhabna din kana. Ona dinre Baṅgladisom jạtkoren baba Boṅgobondhu Shekh Mujibur Rahman do̠ mit́do̠l ulbuliạ bạṛić hoṛkoaḱ gulite t̠hu goć ocolena. Ado̠ niạ dhao ona din se mãhã manao re Korona khạtir jo̠to̠ lekan niropon hoṛmo reaḱ ạn-ạri (sasthobidhi) manao lạgit́ batlao em akana. Enhiloḱ dinisạ mãhã akhṛare hijuḱ ko do̠ korona ṭikạ reaḱ certificate soṅge darae hoyoḱa.

Teheń Lukhibar (11 August) Sarkari kho̠bo̠r lekate lại lahayena. Inạ chaḍa arhõ thoṛa hukum batlao babotre latarre emena:

1.      Akhṛare seledo̠ḱko mask ho̠ro̠ḱ hoyoḱa.

2.      Akhṛare ti ạruṕ saphae lạgit́ sạbun se sanitizer reaḱ bebosthae hoyoḱa.

3.      Gapalmarao se Milad Mahfil re ko̠m hoṛko selet́ daṛeaḱa.

4.      Eṭaḱaḱ niạm ko kajakte manao hoyoḱa.

5.      Khub, manda, ruạ, sahẽ̠t́ re muskil tahẽn khan akhṛare baṅ seledo̠ḱge bogea.

6.      Khub, ạchim jokhen rumạl se tissue te mũ-moca eset́ hoyoḱa. Ar beohar akat́ tissue ko jãhãtãhã giḍi baṅkate dustbin re giḍikaḱ hoyoḱa.

Eken inạ do̠ baṅ, aḍepsae calao (sthanio prosason) sastho bibhag, ạn rukhiạ bạhini koaḱ jo̠to̠ lekan hukum batlao ko ṭhikte manao ganao hoyoḱa.