Darakan 28 July SSC Biḍạu Reaḱ Jo Sodoroḱa

2023 sermaren SSC pạṭhuạ koaḱ biḍạu jo do darakan 28 July sodoroḱa. Ente noa babotre Dhaka sikhnạt board ren Chairman professor Topon Kumar Sarkar-e baḍae ocokeda. Enhiloḱ setaḱ 9:00 baja jokhen biḍạu reaḱ jo do Maraṅ Montri aḱ tireko calaea. Inạkate uni hotete pạhilte jo sodor kạmihora do ehoboḱa. Ado goṭa disomre mit́ sãote biḍạu reaḱ jo do sodoroḱa.




Chapainawabganj re Hul Mãhã Manotena

Chapainawabganj jilạ reaḱ Amnura Mission re 30 june sokolbar din bhor Hul Mãhã manot akhaṛa hoe purạoena.  Goṭ̣a din daḱket́ re hõ hoṛko̠ sanam dea giḍikate Sidu-kạnu-Cad-Bhairo, Phulmoni-Jhono ar ona Hulre ko goć akat́ko sanam hoṛ koaḱ atma sulukre tahen at onkoaḱ ona birbanta kạmi diḱsạ ruạṛ lạgit́ ạḍi jhukate HUL mãhã manotena.

HUL Mãhã manoe akhṛa do saṕṛaoledako Uttarbango Adivạsi Forum chapainawabganj jilạ komiti.  Niạ akhṛare mạnjhi haṛam hisạbte seṭ̣eren tahekan Uttarbango Adivasi Forum chapainawabganj jilạ komiti mukhiạ Mn. Luis Tuḍu. Maraṅ peṛa hisạbte seteṛe tahẽkana 03no. Jhilim UnionParisad ren chairman Golam Lutful Hassan (Lutfor) , Manotan peṛa hisạbte selet́ko tahẽkana Ạdibasi onolia Mn. Mithusilak Murmu, NAGR (National Ageny for Green Revolution) ren maraṅ mukhiạ Stephen Soren, Uttarbango Adivạsi Forum kendrio  komiti chairman Mn Hingu Murmu.  03no. Jhilim Union Parisad ren Panel chairman ar 02 word member Md. Masud Parvej, Uttarbango Adivạsi Forum chapainawabganj jilạ komitiren secretary Kornelius Murmu, Treasure Modon Hasda, Amnura Mission Manḍer ren hapṛam Mn. Devid Dhonai Hembrom, Amnura Mission Primary  School ren mare mahasoe Mn. Horidas Hembrom, Niạ akhṛa calaoré tahẽkana Uttarbango Adivạsi Forum Kendro komitiren Totho ar Porcar secretary Prodip Hembrom.

Hul mahã manot lạgit́ pạhil re rally hoena ar rally mucạt́re Sidu-kạnu-cadbhairo-phulo-jahno diḱsạ lạgit́ tearakan pinḍ re Manot Baha ḍạlić ko emkeda Manotan peṛa ar sanam jarwa akanko. Niạ ko tayom sanam jarwa akanko Sidu-kanu tahkoaḱ kạmi diḱsạ ruạṛ lạgit́ gapalmarao hoena. Ona galamarao re Sedae Sidu-kanu-cad-bhairo-phulmoni-Jhano ar sanamko ko Hul let́ ona reaṅko nagam ko lại sodo̠rkeda. Galmarao rea nãwa piṛhi kho̠n Kusṭia Islamic University ren pạṭhuạ Nilmoni Kisku ar Babudang Alor Pathsala ren mahasoe Mn. Bimol Hasda kathakin roṛkeda. Niạ piṛhi renko sanam mońjte oloḱ paṛhaoḱ cet́ kate nãwate ar hõ Hul reaṅ ko hoho keda nitok hoyogot́kana nahacar ko cetan. Tobe ge unokte jorolen sidu -kanu aḱ joroyen mayam do̠ sạriaḱ got́a.




HSC Biḍau Reaḱ Form Purun Eho̠bo̠ḱ Kana 9 July Khon

Nes bo̠cho̠r 2023 ren HSC pạṭhuạ koaḱ Form purun do̠ ar thoṛa din tayom khange eho̠bo̠ḱa mente Dhaka Madhomik ar Ucho Madhomik sikhnạt board noa khobore baḍae ocokeda. Ar ona goṭawaḱ lekate  darakan 9 July do̠ nenḍa akana. Menkhan Online hotete Form purun do̠ 16 July dhạbić calao idiḱa. Inạkate 16 July tayom do̠ mit́ sae (100) ṭaka bạṛti emoḱ hoyoḱtakoa pạṭhuạ gidrạko. Ar onate 18-23 July bhitrite Form purun hoyoḱa. Ar Online hotete do̠ 24 July dhạbić fee ko em daṛeaḱa.

Jao serma lekage niạ dhao hõ HSC pạṭhiuạ ko do̠ Form purun lạgit́te tinạḱ gan ṭaka emoḱ hoyoḱtakoa ona do̠ ulek akana. Bạṛtikaete Science bibhag ren do̠ bar hajar mõrẽ sae (2500) cetan emoḱ hoyoḱtakoa ar Humanities ar Business bibhag ren pạṭhuạ ko do̠ bar Hajar (2000) khon thoṛa bạṛti emoḱ hoyoḱtakoa.




Bharo̠t Disạmren President Ar Maraṅ Montri Lạgit́ Ul-e KolKeda Sheikh Hasina

Maraṅ Montri Sheikh Hasina do sandes lekate Bharo̠t disạmren President Draupadi Murmu ar Maraṅ Montri Narendro Modi lạgit́ noa disạm reaḱ ul-e kolkeda. Inạ chaḍa hõ ona disạmren Rajạri (Rajniitk) dol bharotio jatio congress ren sạbik sabha mukhiạ Sonia Gandhi ar eṭaḱ namḍak hoṛko lạgit́ hõ noa sebel-so̠ṛo̠m ul bele kol akada.

Bangladesh High commission aḱ mit́ ḍharwạḱ re menakana, Johar emako selet́ Baṅgladisạm ren Maraṅ Montri do̠ noa laha hõ Bharo̠t disạm ren oporom namḍak hoṛko lạgit́ ul-e kol akada. Noa bochor do̠ sandes lekate Rajshahi ṭoṭha khon tumạl akat́ Himsagar ar Leńgṛa jạt reaḱ ul-e kolkeda. Nowa Delhi (New Delhi) re Bangladesh High Commission kutnitik channel talate onko daman hoṛaḱ office re noa sandes do̠ kol seṭerena.

 




Soabin Sunum Reaḱ Dam Komena

Kurbạni Eid samaṅre menaḱte sarkar do utui sunum (soabin) reaḱ dam thoṛae kom keda. Liṭer re gel (10) ṭaka komente botol sunum reaḱ dam 189 ṭaka ar khola sunum do 167 ṭaka kateće goṭa keda Banijo montronaloy.

Robibar (11 June) Banijo montronaloy ren senior socib Topon Kanti Ghosh noa khobore baḍae ocokeda. Onka leka nạṛkoṛ sunum reaḱ dam hõ bar ṭaka komente 133 ṭaka kateć niṭena. Inạ chaḍa katet́ rehõ cini, peaj, adhe reaḱ dam do baṅ ḍher hataṛoḱa mente lại sodorkeda.

 




Lolo Setoṅ khạtir Primary School Bondena 5-8 June dhạbić

Teheň tikin ber tǎyom Baṅgaldiso̠m Sarkari Pạhil siknạt  official ̃website re mit́ sodoroḱ  chapa sodorena baṅma Lolo Setoṅ Karonte Primary School Bondena 5-8 June Lolo setoṅ karonte disom reaḱ joto Primary School 5-8 June bond reaḱe jạhirkeda Prathomik ar Gonosikha montronaloy. Gidrạ koaḱ niropon hoṛmo reaḱ katha hudis ganḍon kateć Prathomik ar Gonosikha Montronaloy do noa goṭakeda. Ona goṭa lekate darakan 5 June (Sombar) khon 8 June (Lukhibar) hạbić School bond tahẽna.




30 Lakh Korona Ṭikại Ńamkeda Baṅgladisom

Baṅgladisom 30 lakh korona ṭikạ emadea Pfizer. Sastho ar Poribar kollan montri Zahid Malek-e baḍae ocokeda noa ṭikạ do buster doge hisạbte hoṛko talare emogoḱa. Niạ haptage buster doge emoḱ do ehoboḱa.

Sombar (29 May) sastho montronaloy reaḱ mit́ dupuṛuṕ re uni do noa khobore lại saḍekeda. Arhõe baḍae ocokeda je, turui  gel (60) cetan umer ren hoṛko ponaḱ doge ar gel irạl (18) khon cetan umer ren ko do tesar doge korona ṭikạ ko ńama mente lại sodor keda.




7 Lakh Ṭaka Reaḱ Eṛe Mambla Niyei Ńir Baṛae Kana Roton Hembrom

Rajshahi reaḱ Tanor re mit́ ạḍibạsi santal hoṛ birud re phaka check niye 52 hajar ṭaka sahar dam bạki menaḱa mente adalotre 6 lakh 92 hajar ṭaka reaḱ eṛe mambla em akada sahar bạnij-beparić. Uni Santal hoṛ do Rajshahi reaḱ Tanor upạjilạ reaḱ Talondo union Mohon ạḍibạsi santal atoren Sushil Hembrom ren hopon kanae. Ar noa mambla akat́ić doe hoyoḱ kana Tanor upạjilạ reaḱ Chanduria UP ren Chanduria atoren Ashraf Ali Khan ren hopon Milon Khan. Uniaḱ do Chanduria bajar re sahar dokan menaḱtaea. Calaoen bar serma khonaḱ noa mabla lạgit́te Roton Hembrom do jaoge adalot re hạjiroḱ hoyoḱkantea.

Din mạńjri reṇgeć hoṛ bạhu ar barea kuṛi, barea koṛa gidrạ salaḱ ạḍi haron talate jiṅgi ko khemaoet́ kana. Roton Hembrom doe baḍae ocokeda je, 2017-18 serma seć Chanduria bajar ren sahar bạnij beparić Milon ṭhen khon phaka check niye ạlu cas lạgit́te 92 hajar ṭaka sahar bis bạkiteń hataoleda. Menkhan inạ serma eṭaḱ hoṛko lekage ạḍigeń loksanlena. Enrehõ ạlu rakaṕ kate 40 hajar ṭakań emleda. Menkhan sahar bạnij beparić Milon ona phaka check niye 2018 serma iń ńutumte 6 lakh 90 hajar ṭaka reaḱ adalot re mambla keda. Arhõe baḍae ocokeda je, maraṅ koṛa Sobuj Hembrom do College re paṛhaoḱ kana, kuṛi Beauty Hembrom hõ College re paṛhaoḱ kana, ar mit́ koṛa Sojib Hembrom do darakan serma SSC biḍạu-e ema, ar huḍiń utạr kuṛi do dosar kelas re paṛhaoḱ kana. 52 hajar ṭaka bodolte 6 lakh 90 hajar ṭaka reaḱ mambla bohoḱre dipilkaḱ do ạḍige kosṭo bujhạuḱ kana. Note tahẽn lạgit́ jãhãn bhiṭạ hõ bạnuḱte khas hasare rạput́ rạput́ jhạnṭi oṛaḱre ạḍi haron talate menaḱlea. Gidrạ ko hõ Iskulte bạń kol daṛeako kana. Nunạḱgan ṭaka cekateń ema onate ạḍi cintạ bhabnare menaḱlea.

Noa babotre mobile hotete sahar bạnij beparić ko kulikedere uni doe menkeda, jãhãn bạkige bạnuḱa. Noa ṭaka do Roton iń ṭhen khon dhar se pańca lekate hataoleda, Unạḱ unạḱ din paromena, menkhan nit hõ bae em ruạrạń kanteń mambla akada. Phaka check kagojre ṭaka reaḱ poriman begor bisạute check hataoḱa se baṅ onae baḍae hataoket́re, baḍae ńamena check re ṭaka reaḱ poriman bạisạu kate suhi hatao akana.

 




Utu Sunum (Soabin) Reaḱ Dam Arhõ Ḍherena

Utu sunum (soabin) reaḱ dam arhõ ḍherena. Sunum upjạn se arjoniạ somiti reaḱ mit́ ḍhạrwạḱ re men akana je,  Bangladesh Vegetable Oil Refiners and Bonaspati Manufacturers Association Ministry of Commerce ar Bangladesh Tariff Commission são gapalmarao kate sunum dam ḍher reaḱ ko goṭakeda.

Nawa niṭaḱ se goṭa lekate, nit́ khon mit́ liṭer soabin sunum 199 ṭaka kateć ạkhrinoḱa. Noa lahare 187 ṭaka kateć ạkhrińoḱ kan tahẽkana. Inạ chaḍa hõ 5 liṭer botol sunum reaḱ dam 960 ṭaka  paṛaoena. Noa hõ inạ laha do 906 ṭaka kateć ạkhrińoḱ kan tahẽkana. Nawate 54 ṭaka ḍherena. Eṭaḱ sećbon ńel lekhan, khola soabin reaḱ dam hõ liṭer re 9 ṭaka ḍherena. Khan onkage khola sunum reaḱ dam liṭer re 176 ṭaka paṛaoena. Onka leka khola naṛkoṛ sunum hõ liṭer re 135 ṭaka kateć ạkhińoḱa. Nõkõe nonka nawate rakaṕ akan dam lekate nit́ khon hạṭiạ bajar re sunum kiriń ńamoḱa.




Gidra umer re ban bapla ar gidra koclon bond babot cehaona cepec’ sabha

Lukhibar 27 april 2023 setak’ bela  11 baja Amnura Adorsho Balika Ucco bidhaloy reak’ hol rum re gidra umer re ban bapla ar gidra koclon bond cetan mit’ cehaona cepet’ sabha hoyena. Ona cehaona cepec’sabhare maran mukhia hisabte selet’e tahekana manotan Quadrat -E-Khuda, Head Mahasoy Amnura Adorsho Girls High School , 03 no Jhilim Up panel chairman Md. Masud Parvej, Jhilim UP family planing FPI officer Md. Barkatullah , NAGR (National Agency for Green Revolution ) ren Program Officer Prodip Hembrom, Chapainawabganj sadar Somaj seba re somaj kormi Md. Moktazzaman, Asraful Islam , ena chada ho nia totharen mukhia, iskul koren mahasoy, dhorom ak’yurko ar sadharon hor ko selet’ ko tahekana. Nia sabha khon sanam hor cehaona ko emak koa jemon katic’ gidra aloko koclon ko ar gidra umer re aloko bapla ko ente nia kami lekhan gidra ko do aema lekan muhim reko parok’a. Nia cehaona cepec’ sabha do saprao leda World vison Bangadesh reak Strengthening Social and Behavior Change Project (SBC). Nia project ren ayuric’ Manotan Uttam Mondol doe badae ocoket koa ban ma nia kami cetan darakan bar bochor do nia chapainawabganj sadar ar sibganj upojila re nia cehaona kamiye kamiea.