Cox Bajarre Adibasi Rakhain Kuriak Goc Hormo

Cox bazar reaḱ ramu upazila re mit́ṭen rakhin kuṛiaḱ jạpit́ akan hoṛmo ko ńam keda. Fatekharkul union reaḱ High Tupi ṭoṭha reaḱ mit́ṭen oṛaḱ khon 25 jun setak̕re uniak̕ hoṛmo ńamlena. Goć kuriaḱ ńutum do̠ One Rakhine.Uni do̠ mit̕ṭen be̠s-bạṛti udgạu kạmiạkoak̕ kạmi reye kạmi kan tahẽkana menteko lại keda. Sthaniy kho̠bo̠r lekate baḍaeok̕ kana, gharońj ren ho̠ṛko do̠ setak̕ oṛak̕ bhitri re jạpit̕ kate ko ńamkedea ar sthaniy ho̠ṛkoak̕ go̠ṛo̠ te̠ police ko baḍae ocokeda.Tayomte Ramu police sṭeson ren mit́ṭen dol ona jaega re seṭer kate uni hoṛmo ko ńam keda.Ramu police sṭeson ren OC Monirul Islam Bhuiyan meneda, Nit hạbić uni hoṛaḱ goć reaḱ khas karon do baṅ baḍae akana.Ho̠ṛmo̠ do̠ ko̠x bazar sadar haspatal reaḱ mọhọr gạḍi re̠ ko̠ kol akada. Uni doe meneda, Goć reaḱ asli karon do̠ o̠to̠psi reaḱ jo̠to̠ kho̠n jạsti jo̠to̠ kho̠bo̠r ar kạmi okte ńam akan kho̠bo̠r ko biḍạu kate baḍae ńam daṛeaḱa.Noa ghoṭona re jahan bạṛić kạmi se eṭaḱ karon menak̕a se baṅ ona babod kạmi calak̕ kana.Noa ghoṭona re ạnạri kạmi calao idiḱ kana.

Uchan So̠do̠r: Juganṭor




Joypurhaṭre Shamol Chandra Mali Ńutuman Mit́ṭen Ạdivạsi Hoṛko Dal Goćkedea

Joypurhaṭ renaḱ Akkelpur upạjilạre hoṛo get́ babotte Shamol Chandra Mali ńutuman mit́ṭen ạdivạsi hoṛko dal goćkedea. Calaoen Sạnicar (6 June) ạyuṕ bela okte upạjilạ reaḱ Kashiṛa ato ḍahar horre noa ghoṭna ghoṭaoena. Noa ghoṭnare ato hoṛko do Hasan Ali ńutuman mit́ hoṛ Pulis ṭhenko jimạ akadea.  

Uni goć akanić do Akkelpur upạjilạ reaḱ Kashiṛa Silpaṛa atoren Biren Chandra ren hopon kanae. Ar Hasan Ali do inạ upạjilạ reaḱ Ḍhekuncha Bausto atoren Rezaul Dewan ren Hopon kanae. Akkelpur thana officer Incharge Sahin Reza doe baḍae ocokeda, Sạnicar ạyuṕ bela Shamol Chandro do Kashiṛa hạṭiạ calaḱ horre Hasan Ali sãote ńamapena. Onḍege unkin do hoṛo get́ babotre katha reṭepeṭekin ehoṕen khan Hasan Ali do mit́ṭen dare ḍạrte Shamol Chandro bohoḱe dal kedea. Uni do ạḍi kajake ghạlente bhindạṛena. Ona okte ạdepase hoṛko ạḍi usạra uni udhạrkate Akkelpur upạjilạ reaḱ Sastho Compex reko idikedea ar onḍege ḍaktarko do uni góc enae menteko lại jạhirkeda.

Noa ghoṭnare goćakan hoṛren boeha Porimol Chandro Mali do thanare mit́ṭen goć reaḱe mamla akada. 07 June Aṭhwar hiloḱ setaḱre ona mamla khạtirte Hasan Ali do gereptar kedete adalotteko kol akadea.




Jatisoṅgho Sadharon Porisod Renaḱ Bachnaore Sabha Mukhiạ Lekate Jitạuena Dr.Khalilur Rahman

Jatisoṅgho sadharon porisod renaḱ 81 nombor bạisire sabha mukhiạ bachnao oṅsoṅ hoyena. Noa bachnaore Baṅgladisạmren Porrastromontri Dr.Khalilur Rahman sabha mukhiạ hisạbte jitạu akana. Noa do Baṅgladisạm lạgit́ dhạrti pindạre maraṅ jitkạr kana.

Noa bachnaore 193 goṭen disạmren sodosso bhoṭ ko em akada. Baṅgladisạm doe ńamakada 99 goṭen bhoṭ ar Siprus prarthi doe ńamkeda 91 goṭen. Nui sarkaraḱ ạyurte calaoen pe cando modrege ạḍi hahaṛa ar jor kuṭnoitik porcar ko calao akada. Ar ona karontege Baṅgladisạm do nunạḱ maraṅ jitkạre hameṭ akada.

Calaoen 13 May Jatisoṅgho reaḱ bạisire Porrastromontri Dr.Khalilur ̄Rahman hudis, kukmu ar kạmi porikolpona roṛ sodor akada. Onateko sarhaokedea. Uniaḱ jitạure noa hõ maraṅ bhumika tahẽkana. Noa jitkạr lạgit́ Baṅgladisạm sarkar do Jatisoṅgho ren sodosso disạmko ạḍi gạhir sarhaoe baḍae oco akat́koa. Asoḱ kana je, darakan dinre suluk sạgại benao ar disạm lahantire miljulte kạmi hoyoḱa.




Kurbạni Eid Ńutumte Eae Mãhã Bank Bond Reaḱ Ḍhạrwạḱ

Daraekan muslim dhorom hoṛkoaḱ kurbạni Eid ńutumte eae mãhã bank reaḱ kạmihorako bond tahẽn kana. Darakan 25 May khon 31 May hạbić disạm reaḱ joto bank bond tahẽna mente Bangladisạm Bank doe baḍae ocoakada

Menkhan kicrić khạnḍuaḱ kạmiạkoaḱ tolop, Bonus ar eṭaḱ topol ko sod lạgit́ kicrić khạnḍuaḱ karkhanare thoṛa begar doho hoe akana. Baṅgladisạm bank reaḱ hukum lekate, kicrić khạnḍuaḱ se silpạ são joṛao akan ṭoṭhare adom adom bank do 25 ar 26 may jhić tahẽna.

Noa chuṭi dinre hoṛkoaḱ londbond calao idiḱ lạgit́ ATM Booth, Internet Banking, ar Mobile Financial survice se MFS lekan digiṭal meḍia ko jao ghuṛi jhić dohoe reaḱ hukumko emkeda. Jạruṛoḱ kạuḍiko em são sãote booth sạbit dohoe reaḱ hõko menakada. Onate Eid reaḱ bajar se ạsul janwarkoaḱ hạṭiạre londbond re ḍher kạuḍi reaḱ jạruṛ paṛaolenkhan, ona são jopoṛao akanko do chuṭi laharege sanamaḱ purạu reaḱ solhako emena.




Eid Chuṭi Babotte Rel Gạḍi Ṭikiṭ Ạkhriń Ehoṕ Akana

Calaoen Budbar khon Eid chuṭi babot ṭikiṭ ạkhriń ehoṕ akana. Daraekan 23 tạrik reaḱ ṭikiṭ do Budbar hiloḱko ạkhriń akada. 24 tạrik renaḱ ṭikiṭ do 14 tạrik ạkhriń akana. Arhõ baḍaeoḱ kana, 25 tạrik reaḱ ṭikiṭ do 15 tạrik, 26 tạrik reaḱ ṭikiṭ do 16 tạrik, ar 27 tạrik reaḱ ṭikiṭ do 17 tạrik ạkhriń akana.

Railway reaḱ goṭa lekate mit́ hoṛ do mit́ dhaoge ṭikiṭe kiriń daṛeaḱa. Ona mit́ dhao ṭikiṭre uni do ponea ason reaḱ ṭikiṭe kiriń ńama. Maraṅre get́ akan ṭikiṭ bạtil okte ṭaka ruạṛ baṅ ńamoḱa. Highcourt reaḱ hukum lekate joto rel gạḍire maejiuko lạgit́ judạ bogi joṛao hoyoḱa. Calaoen Moṅgolbar highcourt reaḱ sunạni lekate noa hukum ko jạri akada.




Ot Baṛge Hundạrko Jãhãtinạḱ Daṛeangeko Hoyoḱma Khas Baṛge Onko Ṭhen Khon Ruạṛ Hatao Hoyoḱa

Ot Baṛge Hunḍạrko jãhãtinạḱ daṛeangeko hoyoḱ khas baṛge onko ṭhen kho̠n ruạṛ hatao hoyoḱa mente baḍae ocokeda Jumi Montri Mizanur Rahman Minu. Uni doe menkeda, khas baṛge ruạṛ hatao ar jumi são jopoṛao akan joto lekan eṭkeṭõṛẽ ar mamlako cabae lạgit́ Jumi Montronaloe ar Ạn Montronaloe miljulte kạmi reaḱkin goṭa akada.

Calaoen Moṅgolbar ạyuṕ okte jilạ prosasok mit́ dupuṛuṕre noa kathae baḍae ocokeda.

Jumi Montri do arhõe baḍae ocokeda, Sarkar do jumi office khon dalal oḍoṅ ocoḱko ar facist amolre dokhol akan khas baṛge ruạṛ reaḱ kạmihorae hatao akada. Ot baṛge hunḍạrko jãhãtinạḱ daṛeanko hoyoḱ khas baṛge onko ṭhen khon ruạṛ hatao hoyoḱa.

Ona okte Jumi Protimontri doe menkeda, niạko dinre sthanio jumi office do soyonkrio hoe akana. Nagorik seba bạṛti lạgit́ sarkar do App, Hotline ar Nagorik seba kendro ehoṕ akada. Seba kạmi hoṛkoaḱ duạr duạr seṭer lạgit́ sthanio sarkar do ḍher aodhaonoḱ jạruṛkantaea.




Baṅgladisạmre Juluḱ Sunum Reaḱ Dam Bạṛti Karonaḱte Jaruṛ Jinisko Reaḱ Dam Hõ Bạṛti Idiyena

April cando talamala oktere sarkar do juluḱ sunum reaḱ dam liṭer re 15-20 ṭaka dhạbiće ḍher akada, ona do nit hõ calaḱkana. Juluḱ sunum reaḱ dam ḍheren são sãote gạḍi-ghõṛã reaḱ khoroć ar jạruṛ jinis reaḱ dam hõ ḍherena.Caole, dạl, cini, bele ar sim reaḱ dam kegire 20-30 ṭaka hạbićko ḍherkeda.

Gạḍi ghõṛã ṭirak ar bhenko reaḱ bhaṛa bahana karonaḱte bạnij-bepariko hõ jinis reaḱ damko ḍherkeda. Inạ chaḍa hõ cas bas kạmire ḍigel beohar khạtirte khoroć ḍher akana. Mit́ lagaote jotowaḱ reaḱ dam ḍheroḱkante kom ae rojgaret́kan hoṛko muskil dosareko paṛao akana.

Sarkare meneda, dhạrti reaḱ bajarre juluḱ sunum reaḱ dam ḍher ar rajariko khạtirte dam bạṛtiyena. May cando hõ laha nenḍa akan damtege sunum ạkhrińoḱa.Upjạu ar jogaṛ jotonre thoṛa ṭonṭa hõ ńeloḱ kana.Juluḱ sunum reaḱ dam bạṛti ar jạruṛ jinisko reaḱ dam bạṛtiyente baṅgladisạm reaḱ orthonitire bạṛić halot ńel ńamoḱ kana. Onate hoṛkoaḱ jion jingi khemaore bạṛić dosa heć paṛao akana.

 

 

 

 

 

 




Bond Akan Kạrkhana Ehoṕ Reaḱ Bạisi

Maraṅ Montri Tareq Rahman do bond akan kạrkhanako babot paṭ ar kicrić khạnḍuạḱ montronaloe ar jopoṛao akanko sãote mit́ bạisi hoe ocokeda. Noa bạisi do Sombar (04 May) setaḱ socibaloe reaḱ Montriporisod bibhag reaḱ Maraṅ montri aḱ daptor re hoyena.

Bạisire selet́ko tahẽkana paṭ ar kicrić khạnḍuaḱ kạrkhana Montronaloe ren Montri Khandakar Abdul Muktadir  ar Protimontri Md.Shariful Alom ar ona são jopoṛao akan eṭaḱko hõ.

Calaoen April candore Montronaloe doe baḍae ocoleda, turui candore turui goṭen sarkari paṭkol ehoboḱa mente.

Inạkate bại bạite bond akan eṭaḱ paṭkol ko hõ ehoṕ se ijạra emoḱ reaḱe baḍae ocoleda paṭ ar kicrić khạnḍuạḱ montri. Sarkaraḱ as menaḱa je, nonkate bạnij-bepar, kiriń-akhriń ḍheroḱa ar kạmi ṭhãonako hõ bạṛti idiḱa.




Daraekana 2026-2027 Serma Renaḱ Budget

Dhạrtire hoyoḱkan lạṛhại ar orthoniti reaḱ bạṛić halot oktere Baṅgladisạm ortho Montri Amir Khasru Mahmud Chowdhury do 2026-2027 serma renaḱ budget emoḱe lạgidoḱkana.

Noa lahare 2005-2006 serma okte boṅga tala akan ortho Montri M.Saifur Rahman do 61 hajar koṭi renaḱ budget-e emleda.

Un oktere hoṛkoaḱ ae-rojgar do tahẽkana 550 ḍolar. Nes amdaj 20 bochor tayom jatio sonsodre budget emoḱ ko lạgidoḱkana BNP sarkar. Ańjomoḱ kana je, noa budget renaḱ poriman 9 lakh koṭi ṭaka. 2024-2025 serma renaḱ hisạb lekate disạmren hoṛkoaḱ ae-rojgar do 2 hajar 820 markin ḍolar.

Niạ oktere disạm sarkaraḱ maraṅ eṭkeṭõṛẽ juluḱ sunum ṭonṭa marao.

-Bank cetan hoṛkoaḱ pạtiạu keṭeć ruạṛ

-Bạnij-bepar napaete ạyur reaḱ.

-Bajar jinisko renaḱ dam kom ocoe.

-Bekar hoṛko lạgit́ kạmi ṭhãona bạṛti.

-Pulis prosason ạn-ạri jut sạbit.

Niạko muskilanaḱ talarehõ sarkar budget emoḱ lạgidoḱ kana. Noa budget do sarkaraḱ 15 nombor budget kana. Baṅgladisạm renaḱ soros utạr budget em renaḱe hukum akada Prodhan Montri Tareq Rahman.

Iran-Israel-Amerika reaḱ lạṛhại karonaḱte goṭa dhạrti reaḱ halot ạḍi muskil dosare menaḱa. Juluḱ sunumko reaḱ dam ḍheroḱ kana. Ona sãote eṭaḱ jinisko renaḱ dam hõ bạṛti calaḱ kana.

Sorto baṅ purạu akat́te rin renaḱ kisti hõko akoṭ akada Antorjatik Mundra tohobil. Noa karonaḱte disạm sarkar ạḍi bhabnare menaea. Nui sarkar cetanre hoṛkoaḱ bhorsa hõ menaḱa je, hoṛkoaḱ jion lahanti lạgit́ alga budgete em daṛeaḱa.




Baṅgladisạmre Paromanobik Bijli Tear Kạmihora Ehoṕena

Calaoen 28 April Moṅgolbar Pabna reaḱ Ishordi ṭoṭha renaḱ Ruppur re paromanobik bijli benao kạmi horako uḍhạukeda. Paromanobik bijli benao lạgit́ jạrurạḱ uranium ader kạmi horako ehoṕ akada. Noa talate Baṅgladisạm do paromano daṛe beohar disạm lekate taṛame ehoṕkeda.

Noa kạmihora ren Incharge Ruhul Kuddus doe baḍae ocoakana, Moṅgolbar siń beṛa 3:00 baja tayom pạhil uniṭre uranium ader ehoṕ akana.

Sabha mukhiạ biggan ar projukti montri Fakir Mahbub Anam Suitch lin kate noa kạihorae uḍhạukeda. Montri doe menkeda uranium ader kạmihora do Baṅgladisạm renaḱ nagamre damanaḱ okte lekate lekhaḱa. Ruppur khon tearoḱkan bijli do eken Pabna do baṅ menkhan goṭa disạm reaḱ orthoniti ar somaj citạre bodola.

Noa sãote joṛao akan mukhiạko do asoḱ kana je, Jotowaḱ jut tahẽlen khan noa bochor renaḱ july cando renaḱ mucạd baṅkhan August candore pạhil uniṭ khon amdaj 300 megawaṭ bijli jatio griḍ re seledoḱa.

Noa prokolpo renaḱ kạmihora lekate 2027 sal renaḱ January khon purạte bijli tear kạmihora ehoboḱa.

12.65 bilion ḍolar khoroć kate benao akan noa prokolpo renaḱ banar uniṭ khon amdaj 2400 megawaṭ bijli tearoḱa. Asoḱ kana je, daraekan dinre Baṅgladisạm do bijli teare teṅgo keṭejoḱa ar bijli reaḱ ṭonṭa do disạm khon cabaḱa.