Ot Baṛge Hundạrko Jãhãtinạḱ Daṛeangeko Hoyoḱma Khas Baṛge Onko Ṭhen Khon Ruạṛ Hatao Hoyoḱa

Ot Baṛge Hunḍạrko jãhãtinạḱ daṛeangeko hoyoḱ khas baṛge onko ṭhen kho̠n ruạṛ hatao hoyoḱa mente baḍae ocokeda Jumi Montri Mizanur Rahman Minu. Uni doe menkeda, khas baṛge ruạṛ hatao ar jumi são jopoṛao akan joto lekan eṭkeṭõṛẽ ar mamlako cabae lạgit́ Jumi Montronaloe ar Ạn Montronaloe miljulte kạmi reaḱkin goṭa akada.

Calaoen Moṅgolbar ạyuṕ okte jilạ prosasok mit́ dupuṛuṕre noa kathae baḍae ocokeda.

Jumi Montri do arhõe baḍae ocokeda, Sarkar do jumi office khon dalal oḍoṅ ocoḱko ar facist amolre dokhol akan khas baṛge ruạṛ reaḱ kạmihorae hatao akada. Ot baṛge hunḍạrko jãhãtinạḱ daṛeanko hoyoḱ khas baṛge onko ṭhen khon ruạṛ hatao hoyoḱa.

Ona okte Jumi Protimontri doe menkeda, niạko dinre sthanio jumi office do soyonkrio hoe akana. Nagorik seba bạṛti lạgit́ sarkar do App, Hotline ar Nagorik seba kendro ehoṕ akada. Seba kạmi hoṛkoaḱ duạr duạr seṭer lạgit́ sthanio sarkar do ḍher aodhaonoḱ jạruṛkantaea.




Baṅgladisạmre Juluḱ Sunum Reaḱ Dam Bạṛti Karonaḱte Jaruṛ Jinisko Reaḱ Dam Hõ Bạṛti Idiyena

April cando talamala oktere sarkar do juluḱ sunum reaḱ dam liṭer re 15-20 ṭaka dhạbiće ḍher akada, ona do nit hõ calaḱkana. Juluḱ sunum reaḱ dam ḍheren são sãote gạḍi-ghõṛã reaḱ khoroć ar jạruṛ jinis reaḱ dam hõ ḍherena.Caole, dạl, cini, bele ar sim reaḱ dam kegire 20-30 ṭaka hạbićko ḍherkeda.

Gạḍi ghõṛã ṭirak ar bhenko reaḱ bhaṛa bahana karonaḱte bạnij-bepariko hõ jinis reaḱ damko ḍherkeda. Inạ chaḍa hõ cas bas kạmire ḍigel beohar khạtirte khoroć ḍher akana. Mit́ lagaote jotowaḱ reaḱ dam ḍheroḱkante kom ae rojgaret́kan hoṛko muskil dosareko paṛao akana.

Sarkare meneda, dhạrti reaḱ bajarre juluḱ sunum reaḱ dam ḍher ar rajariko khạtirte dam bạṛtiyena. May cando hõ laha nenḍa akan damtege sunum ạkhrińoḱa.Upjạu ar jogaṛ jotonre thoṛa ṭonṭa hõ ńeloḱ kana.Juluḱ sunum reaḱ dam bạṛti ar jạruṛ jinisko reaḱ dam bạṛtiyente baṅgladisạm reaḱ orthonitire bạṛić halot ńel ńamoḱ kana. Onate hoṛkoaḱ jion jingi khemaore bạṛić dosa heć paṛao akana.

 

 

 

 

 

 




Bond Akan Kạrkhana Ehoṕ Reaḱ Bạisi

Maraṅ Montri Tareq Rahman do bond akan kạrkhanako babot paṭ ar kicrić khạnḍuạḱ montronaloe ar jopoṛao akanko sãote mit́ bạisi hoe ocokeda. Noa bạisi do Sombar (04 May) setaḱ socibaloe reaḱ Montriporisod bibhag reaḱ Maraṅ montri aḱ daptor re hoyena.

Bạisire selet́ko tahẽkana paṭ ar kicrić khạnḍuaḱ kạrkhana Montronaloe ren Montri Khandakar Abdul Muktadir  ar Protimontri Md.Shariful Alom ar ona são jopoṛao akan eṭaḱko hõ.

Calaoen April candore Montronaloe doe baḍae ocoleda, turui candore turui goṭen sarkari paṭkol ehoboḱa mente.

Inạkate bại bạite bond akan eṭaḱ paṭkol ko hõ ehoṕ se ijạra emoḱ reaḱe baḍae ocoleda paṭ ar kicrić khạnḍuạḱ montri. Sarkaraḱ as menaḱa je, nonkate bạnij-bepar, kiriń-akhriń ḍheroḱa ar kạmi ṭhãonako hõ bạṛti idiḱa.




Daraekana 2026-2027 Serma Renaḱ Budget

Dhạrtire hoyoḱkan lạṛhại ar orthoniti reaḱ bạṛić halot oktere Baṅgladisạm ortho Montri Amir Khasru Mahmud Chowdhury do 2026-2027 serma renaḱ budget emoḱe lạgidoḱkana.

Noa lahare 2005-2006 serma okte boṅga tala akan ortho Montri M.Saifur Rahman do 61 hajar koṭi renaḱ budget-e emleda.

Un oktere hoṛkoaḱ ae-rojgar do tahẽkana 550 ḍolar. Nes amdaj 20 bochor tayom jatio sonsodre budget emoḱ ko lạgidoḱkana BNP sarkar. Ańjomoḱ kana je, noa budget renaḱ poriman 9 lakh koṭi ṭaka. 2024-2025 serma renaḱ hisạb lekate disạmren hoṛkoaḱ ae-rojgar do 2 hajar 820 markin ḍolar.

Niạ oktere disạm sarkaraḱ maraṅ eṭkeṭõṛẽ juluḱ sunum ṭonṭa marao.

-Bank cetan hoṛkoaḱ pạtiạu keṭeć ruạṛ

-Bạnij-bepar napaete ạyur reaḱ.

-Bajar jinisko renaḱ dam kom ocoe.

-Bekar hoṛko lạgit́ kạmi ṭhãona bạṛti.

-Pulis prosason ạn-ạri jut sạbit.

Niạko muskilanaḱ talarehõ sarkar budget emoḱ lạgidoḱ kana. Noa budget do sarkaraḱ 15 nombor budget kana. Baṅgladisạm renaḱ soros utạr budget em renaḱe hukum akada Prodhan Montri Tareq Rahman.

Iran-Israel-Amerika reaḱ lạṛhại karonaḱte goṭa dhạrti reaḱ halot ạḍi muskil dosare menaḱa. Juluḱ sunumko reaḱ dam ḍheroḱ kana. Ona sãote eṭaḱ jinisko renaḱ dam hõ bạṛti calaḱ kana.

Sorto baṅ purạu akat́te rin renaḱ kisti hõko akoṭ akada Antorjatik Mundra tohobil. Noa karonaḱte disạm sarkar ạḍi bhabnare menaea. Nui sarkar cetanre hoṛkoaḱ bhorsa hõ menaḱa je, hoṛkoaḱ jion lahanti lạgit́ alga budgete em daṛeaḱa.




Baṅgladisạmre Paromanobik Bijli Tear Kạmihora Ehoṕena

Calaoen 28 April Moṅgolbar Pabna reaḱ Ishordi ṭoṭha renaḱ Ruppur re paromanobik bijli benao kạmi horako uḍhạukeda. Paromanobik bijli benao lạgit́ jạrurạḱ uranium ader kạmi horako ehoṕ akada. Noa talate Baṅgladisạm do paromano daṛe beohar disạm lekate taṛame ehoṕkeda.

Noa kạmihora ren Incharge Ruhul Kuddus doe baḍae ocoakana, Moṅgolbar siń beṛa 3:00 baja tayom pạhil uniṭre uranium ader ehoṕ akana.

Sabha mukhiạ biggan ar projukti montri Fakir Mahbub Anam Suitch lin kate noa kạihorae uḍhạukeda. Montri doe menkeda uranium ader kạmihora do Baṅgladisạm renaḱ nagamre damanaḱ okte lekate lekhaḱa. Ruppur khon tearoḱkan bijli do eken Pabna do baṅ menkhan goṭa disạm reaḱ orthoniti ar somaj citạre bodola.

Noa sãote joṛao akan mukhiạko do asoḱ kana je, Jotowaḱ jut tahẽlen khan noa bochor renaḱ july cando renaḱ mucạd baṅkhan August candore pạhil uniṭ khon amdaj 300 megawaṭ bijli jatio griḍ re seledoḱa.

Noa prokolpo renaḱ kạmihora lekate 2027 sal renaḱ January khon purạte bijli tear kạmihora ehoboḱa.

12.65 bilion ḍolar khoroć kate benao akan noa prokolpo renaḱ banar uniṭ khon amdaj 2400 megawaṭ bijli tearoḱa. Asoḱ kana je, daraekan dinre Baṅgladisạm do bijli teare teṅgo keṭejoḱa ar bijli reaḱ ṭonṭa do disạm khon cabaḱa.




Uḍhạuena Topa Ṭanḍi Reaḱ Simạ Pạcri Eset́ Kạmihora

29 Tạrik Budbar setaḱ 8 baja Chapainawabgonj reaḱ Amnura Lutheren Mission re santal hoṛkoaḱ Topa tạnḍi simạ pạcri eset́ kạmihora ko uḍhạukeda. Topa tạnḍi eset́ kạmihora komiṭiren sompadok Prodip Hembrom doe baḍae ocoakana, Amnura Lutheren Mission do ạḍi mare Mission kana. Noa Mission Baṅgladisạm phurgạl lahare ehoṕlena ar nonḍe hõ nit 300 cetan hoṛko bosotoḱ kana. Sedae re niạ Mission do mońjge pạcri eset́ tahẽkana. Menkhan nit aema lekan eṭkeṭõṛẽ te niạ pạcri do rạput́ caba akana. Onate niạ do nawate aro ruạṛ kạmihora kana.

Amnura Mission reaḱ Topa tạnḍi simạ pạcri do 465 feet menaḱa; Ona modre pạhil dhapte 165 feet reaḱ simạ pạcri eset́ kạmihora do ehoṕ hoyena ar bại bạite joto hoṛaḱ goṛo gopoṛote sareć kạmi hõ purạuḱa mente asle dohoyeda.

Niạ topa ṭanḍi simạ pạcri eset́ kạmihora uḍhạu kạmihora do Amnura Mission manḍer ren Mạńjhi Haṛam Silip Soren aḱ ạyurte maraṅ peṛa hisạbte seṭere tahẽkana 03 no Jhilim Union Parisod ren Panel Chairman-01 ar 02no.word Member Mohammad Masud Parvej, Bangladesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) Trust Board Secretary Hingu Murmu, Amnura Lutheran Mission Church ar topa tạnḍi ạyur lahanti komiṭiren Chairman Josep Hembrom, Secretary Nelson Mardy, Amnura Mission manḍer ren ạyurić David Dhonai Hembrom ar manḍer Member Horidas Hembrom, Amnura Mission juạn club ren chairman Jiheskel Murmu, gãota sompadok Samuel Hembrom selet́ atoren hoṛko.

Niạ topa tạnḍi eset́ kạmihora lahanti do Bangladesh sarkaraḱ TR fund ar ato hoṛaḱ goṛote etohoṕ hoyakana. Niạ do ạḍi maraṅ kạmihora kana ar aema kạuḍi reaḱ jạruṛ menaḱa mente baḍae ocoakan komiṭiren Chairman Silip Soren. Niạ oka goṛo ńamakan onate do eken great beam ar khunṭi reaṅ kạmi hoe purạuḱa. Onate sanam dayawan hoṛko ṭhen goṛo khojoḱ reaṅ nehõrko doho akada.




Mit́ lagaote Ḍher Din Chuṭiko Ńam lạgido̠ḱkana Sarkari Kạmiạko

Sarkari kạmiạko do̠ samaṅre Muslim koaḱ maraṅ dho̠ro̠m po̠ro̠b Eid-Ul-Azha ńutumte mit́ lagaote ḍher din chuṭi kaṭao renaḱ ạtko ńameda.

Nes bochor disạm reaḱ sarkari chuṭi tạlika lekate, 26 khon 31 May dhạbić 6 din Eid chuṭi tahẽna. Ona chaḍa 26 ar 31 May do̠ nirbahi hukumte chuṭi tahẽna mente baḍae ńamena.

Noa laha 22 ar 23 May (Sokol ar Sạnicar) do̠ hapta reaḱ chuṭi tahẽna. Hapta reaḱ chuṭi do̠ sạnicạr hiloḱ office ko jhićkate Eid-ul-Azha chuṭi sãote joṛao daṛeaḱa. Nonkate mit́din chuṭi ḍheroḱ kana.

Amirat ren jotibiganiko hotete baḍae akana, darakan 26 May hiloḱ Arafat manao reaḱ katha menaḱa. Ona lekate dosar din 27 May ona disạmre Eid-Ul-Azha manaoaḱa. Ar Baṅgladisạmre̠ do̠ 28 May Eid-Ul-Azha manao hoe daṛeaḱa.




Disạm Reaḱ 8 Bibhagre̠ Kalbạisạkh Birbão Ho̠e Heć Daṛeaḱa

Dhaka são 8 bibhagre̠ kalbạisạkh birbão ho̠e heć daṛeaḱa mente Ho̠e-daḱ bichnạu ạpis (Abohaoa Odhidaptor) do̠e lại laha akada.

Moṅgol hiloḱ (28 April) 11 baja khonaḱ tayom 48 ghonṭa re̠aḱ lại laha khoborre̠ me̠n hoe akana, Rangpur, Rajshahi, Mymenshing,Dhaka,Khulna,Barisal,Sylhet ar Chottogram reaḱ ṭhạ̃ikore pạchim nakha se utạr-pạchim nakha seć khon ghonṭare 60-80 kilomeṭer toṛte Kalbạisạkh birbão ho̠e heć daṛeaḱa.

Ona chaḍa hõ ado̠m ado̠m ṭhạ̃ikore huḍur-bijliate daḱ, ho̠e bharḍo hoyoḱ reaḱ as menaḱa mente abohaoa odhidoptore baḍae ocoakana.

 

 




Ạḍi Jo̱m- Ńu Ṭonṭaakan 10 Goṭen Disạmko Mo̱dre Baṅgladisạm Hõ Talika re Menaea

Dhạrti reaḱ 10 disạm reaḱ list re Baṅgladisạm do̠ pạhil serma re Ạḍi jo̱m- ńu ṭonṭaakan disạmko mo̱dre ńutum tahẽkana.

Noa kho̠bo̠r do̠ 24 april jạruṛ okte (24 april) jạhirakan globa report ńutumte mit́ṭen serma reaḱ report re so̠do̠r akana. United Nations, European Union ar aema lekan manwa ạyurkoak̕ tottho re bho̱r katec̕ noa report tear hoe akana.

Report re menaḱa 2025 salre dhạrti re jo̠m-ńu reaḱ muskil re 2/3 bhag hoṛko eken 10 diso̠m re ko tahẽna. Noa ko modre mit́ te̠sar bhag do̠ Sudan, Naijiria ar DR Congo re̠ hoyoḱa.

Ạḍi jo̱m- ńu ṭonṭaakan 10 diso̠mko do̠ hoyoḱ kana Afganistan, DR Congo, Myanmar, Naijiria, Pakistan, Baṅgladisạm, Dạkhin Sudan, Sudan, Siria ar Yemen.

Report lekate baḍaeok̕ kana, Baṅladisạm ar Syria lekan aema disạm kore thoṛagan sudhrạo ńel ńam akana, menkhan Afganistan, Myanmar ar Zimbabwe lekan diso̠m kore no̱a halo̱t do ạḍi bạṛic̕ calak̕kana. Ona iạte jo̠to̠ lekan dhạrti reaḱ lahanti ka̱mi ko do̠ ạḍi tho̠ṛa ge thir akana. Noa laha serma 47 diso̠m se̠ ḍạrkore 266 million ho̠ṛko ạḍi jo̠m-ńu ṭonṭare ko tahẽkana, 2016 sal khon ḍherge.

Report re nońka o̱l akana je, dhạrti re jo̠m-ńu ṭonṭa reaḱ ạḍi maraṅ karon do̠ lạṛhại ar lạṛhại. Ona chaḍa dhạrti aohal bodol hõ ạḍi maraṅ karon kana. 2026 sal reaḱ sombad lekate report re menaḱa je, lạṛhại ar bạṛić aohal iạte no̱a halot̕ do arhõ bạric̕ sec̕ calak̕a ar daraekan serma re hõ ạḍi “bạṛić” ṭonṭa hoe daṛeaḱa.

Report re so̠do̠r akana je, aema disạm re go̠ṛo̠ emo̱k̕ reaḱ ḍhertet́ kom akana. Middle East re lạṛhại iạte ạḍi ḍher hoṛko calao idiḱ kana ar Hormuz pronali reak̕ jạṛuṛtet̕ do dher idiḱ kana. Sunum reaḱ dam bạṛti idiḱte sahar utpadon reaḱ kharcha hõ serma seć calak̕ kana, oka do̠ sojhe cas-abadre muskilana leka ñelok̕kana.

AFP kho̠bo̠r sakam lekate no̱a ko report reak̕ halot ñel katec̕ aṭkarok̕kana je daraekan din do arhõ ạḍi bạṛic̕ sec̕ bon lahak̕kana.




Goṭa Disomre Ham Ruạ Reaḱ Ṭikạ Emoḱ Kạmihora Ehoṕ Akana

Goṭa disomre ham ruạ pasnao akana. Ham ruạ teṅgo daram babot calaoen Sombar (20 April) khon goṭa disomre ham rubella ṭikạ emoḱ kạmihora ehoṕ akana.

Sombar setaḱre Sastho ar Poribar Kollan Montri Sordar Md.Sakhawat Hossain Narayanganj renaḱ Rupganj Jinda Park Little Angles Seminary School re noa ham rubella 2026 ṭikạ emoḱ kạmihorae uḍhạukeda.

Noa kạmihora hotete 6 cando khon 5 serma kom umerren mit́ koṭi asi lakh gidrạ ṭikạ emoḱ reaḱko goṭa akada.

Ṭikạ emoḱ kạmihora ren sohokari poricalok Hasanul Mohamod doe baḍae oco akana, 5 April khon ehoṕ akan ṭikạ emoḱ kạmihora do 25 April dhạbić calao idiḱa ar 12 April khon ehoṕ akan ṭikạ emoḱ kạmihora do 12 May mucạdoḱa.

Onate sanam go-babako ṭhen nehõr tahẽn kana aḍepase ṭikạ kendro calaokate apnar gidrạ ṭikạ bon hatao ocokoma.