Arhõ Tayomena Goć Ocoakan Santalkoaḱ Bicạr Sunạni

Gaibandha Gobindogonj re pea santal hoṛko goć ocoakan reaḱ bicạr sunạni do arhõ tayomena. Moṅgol hiloḱ (12 March-2024) Gobindogonj Sinior Judicial Magistrate Nazmul Hasan aḱ bicạr sunạni mucạtre adalotre jãhãn hukum jạhir baṅkate dosar dine nenḍakeda. Adv.Faizul Alom Ronon doe baḍae ocokeda, noa mamla reaḱ aema dhao sunạni hoe akana. 12 March hukum jạhir reaḱ din goṭalena. Menkhan enhiloḱ baṅkate arhõ inạ dosar din doe goṭakeda adalot.

Note enhiloḱ ạyuṕ bela santal koaḱ bicạr, oṛaḱ-duạṛ lo rapaḱ, rạput́, luṭpaṭ selet́ eyae dopha dạbiante michilko oḍoklena. Sahebgonj Baghda Farm Bhumi udhar songram komiṭi koaḱ bondoboste adalot samaṅre noa michil kạmihorako purạukeda. Noa lahare Madarpur, Joypurpara ato-ṭola selet́ adom adom ṭoṭhare benar, festoon ar jhạnḍi tire saṕkate baba hoṛ ar maejiu mit́teko michil keda. Sahebgonj Baghda Farm Bhumi udhar komiṭi ren sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey aḱ ạyurte, kathae roṛkeda, São sabha mukhiạ Sufol Hembrom, sadharon sompadok Rezaul Karim Master, Sohosompadok Moinul Islam, Ajmal Hossain, Treasurer Pricila Murmu, Ạdivạsi ko ren ạyurić Suchitra Trisa Murmu, inạ chaḍa hõ selet́e tahẽkana mamlaren bạdi Thomas Hembrom.

Sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey doe menkeda, tikin tarasin pea hoṛko goć ocoyena, enrehõ eyae serma paromen rehõ nit dhạbićte mit́ṭen asami hõ bako giriptarlena. Asami kodo akoaḱ kạmi nirdae ko kạmikana. Onko botorte hoṛko oṛaḱ bahre calaḱ hõko botoroḱ kana. Onate ạḍi usạra onare jopoṛao menaḱko asamiko giripter kate bicạr reaḱ bebosthae hoyoḱa. Baṅkhan santalko ko do arhõ maraṅ andolon se michil reko pheḍoḱa.   

2016 serma reaḱ 6 November onko pea santalko goćlen ona sermage 26 November Thomas Hembrom do bạdikate 33 goṭen hoṛko ńutumte ar bin oprom se acin 500-600 goṭen hoṛ asami kate Gobindogonj thanare mamlaleda. PBI noa mamla tojbij reaḱ dạyike emadea adalot. Tojbij mucạtre mul asami ko badkate 2019 serma reaḱ 23 July 90 goṭen hoṛko ńutumte adalotre charge sheet ko emkeda PBI. Noa charge sheet bemạńjur kate 4 September MP Abul Kalam Azad selet́ 11 goṭen hoṛko ńutumte birodhi se khạ̃isi  reaḱ bạdikeda Tomas Hembrom. Pettion amolre ona sermage 23 December CID ona tojbij reaḱ hukume emadea adalot. Onkage 2020 serma reaḱ 2 November  adalot re report-e jomakeda CID. Ona lekate 2021 serma reaḱ 4 January do CID aḱ nạlis kagoć (obijogpotro) birudre arhõ khạ̃isi keda bạdi.




Gidrạ Umerre Bapla Ar Ńũ Bubulaḱ Babotre Cehaona Sabha

Aṭhwar hiloḱ (10 March 2024) ạyuṕ bela 5:00 baja khon Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School reaḱ hall room re gidrạ umerre bapla ar ńũ bubulaḱ babotre cehaona sabha hoyena. Noa cehaona gapalmarao sabha do World Vision Bangladesh reaḱ unicef SBC project ar NAGR (National Agency for Green Revolution) goṛo gopoṛote hoe purạuena.

Noa cehaona gapalmarao sabhare manotan peṛa lekate seṭere tahẽkana, NAGR ren Director Mn.Stephen Soren, Jhilim union porisod ren 1,2,3 no. ward ren maejiu member Johra Begum, NAGR ren program officer Prodip Hembrom, ar ona sãote selet́e tahẽkana World Vision Bangladesh SBC -project field facilitator Mn.Samuel Hembrom. Amdaj pongel (40) leka pạṭhuạ gidrạ ar thoṛa gogo ko hõ noa cehaona sabha reko selet́lena.

Gidrạ umerre bapla ar ńũ bubulaḱ babotre pạhilte kathae roṛkeda, NAGR ren Director Mn.Stephen Soren. Uni do selet́ akan pạṭhuạ gidrạ ar gogo ko aćaḱ daman kathate uskurket́koa. Bạṛtikaete gidrạ umerre bapla reaḱ ar ńũ bubulaḱ reaḱ bạṛić aḱ babotre baḍae ocoket́koa. Ona chaḍa hõ gidrạ umerre bapla lekhan hoṛmore aema lekan muskil se eṭkeṭõṛẽ hoe daṛeaḱa mente ona hõ pusṭạute galmaraoat́koa. Onka leka Jhilim union porisod ren 1,2,3 no. ward ren maejiu member Johra Begum hõ selet́ akan pạṭhuạko aema lekan kathate udgạuket́koa. Uni hõe metat́koa, pạhilte oloḱ paṛhao jạruṛa. Hoṛmo reaḱe khoti metaḱme ńũ bubulaḱ/nesa khon pharakre tahẽn hoyoḱa. Enḍekhan sạrige mit́din mońj ạkelan hoṛ pe hoyoḱa ar darakan dinren marsal pe hoyoḱa. Ạḍi mońjte noa cehaona gapalmarao sabha do hoe purạuena.  




Milimisi Suluk Reaḱ Mela Hoyena Amnura Mission Re

Sạnicar (9 March) goṭa din bhor Chapainawabgonj jila reaḱ Amnura Mission Phuṭboll maṭh re nana hunạr jạt reaḱ milimisi mela hoyena. Baṅgladisom ren kạrigol Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman aḱ 104 serma janam mãhã ńutumte se disạ ruạṛ lạgit́ge noa mela hoyena.

Mela doe ạyurkeda Utarbongo Aduvasi Forum ren kendrio komiṭi re sabha mukhiạ Hingu Murmu. Johar katha selet́e roṛkeda, Utarbongo Adivasi Forum kendrio komiṭi ren convener ar sadharon sompadok Adv. Probhat Tudu. Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Jatio songsod sodosso 45 Chapainawabgonj -3 ren Md. Abdul Odud, seṭere tahẽkana Chapainawabgonj jila prosasok ar jila magistrate A K M Galiv Khan, bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Additional District Magistrate Chapainawabgonj jila Devendra Nath Urao, Civil Surgeon Dr. SA Mahdur Rashid, Upajila Nirbahi Officer Tasmina Khatun, 3 no Jhilim union porisod ren Chairman Lutfar Hasan Lutfar, Hindu ren naeke se pujhạr Rana Pratap Acharya, BNELC ren GS (General Superintendent) Rev. Sobas Kisku, Chapainawabgonj Jila bibhag reaḱ Hindu bodho Christian porisod ren sadharon sompadok Dillip Rai, NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Stephen Soren, Utarbongo Adivasi Forum ren senior vice President Bodon Murmu Ar Chapainawabgonj jila puja udjapon komiṭi ren sabha mukhiạ W A Kumar Ghose.

Mela akhṛa ạyurrekin tahẽkana Amnura Adorso Girls High School ren Maraṅ mahasoe Kudrat-e Khuda ar Prodip Hembrom. Mela re sor-sạńgiń khon amdaj mit́ hajar (1000) leka ạdivạsi selet́ joto jat ren hoṛko selet́lena. Eneć sereń , gombira sereń, emanteaḱ kote mela akhṛa do ạḍi jomokte sajaolena ar mela re seṭer akan hoṛko hõ ạḍiko rạskạyena. Inạ chaḍa hõ mela re ạdivạsi pạṭhuạ ko talare ḍulun gạḍi em hạṭińena. Ehohoṕ khon mucạt́ dhạbić mela do mońj poribes re ạḍi mońj ar napaete hoe purạuena.




Nagam Reaḱ 7 March

Teheń do nagam reaḱ 7 March. Maraṅ phurgạl se lạṛhại reaḱ mit́ṭen bises din kana. 1971 sal reaḱ 7 March (Nitaḱ Sorwadi Uddan) re gadel hoṛko talare Jạtikoren apat́ Bongobondhu Sheikh Mohibur Rahman do disom phurgạl se sạdhin reaḱe hoholeda. Uniaḱ ona roṛ se hohoge tayom daram dinre disom phurgạlre hoṛkoe udgạu are uskurket́koa.

Enhiloḱ lakh lakh hoṛko samaṅre jạtiren ạyurić aṭ aṛaṅte roṛkeda, Mãyãm bon emakada, jạruṛlenre arhõ bon ema, enrehõ noa disom do sạdhin katet́bon aṛaga. 1971 sal 7 March reaḱ bhason se kathatege sạrige Baṅgali metaḱme joto jạtren hoṛko disom sạdhin reaḱ horko ńamleda. Eken 18 miniṭ reaḱ bhason se ropoṛ tahẽkantea. Eken 18 miniṭ re uni do Itihãs reaḱ joto doe lại saḍe akada. Ado un khonge disomren hoṛko do okoe okaṭaḱ menaḱtako inạtege lạṛhại lạgit́ sapṛaoḱko ehoṕena.   

Inạkate Pạkistani bạhni ko birudre are (9) cando lạṛhại katet́ lakh lakh hoṛaḱ mãyãm joro katet́ 1971 serma 16 December do disom ko sạdhinkeda. Enhiloḱge Baṅgladisom do goṭa dhạrti reaḱ mancitro re  mit́ṭen sạdhin disom hisạbte lekhayena se ṭhạ̃i-e ńamkeda. Ona iạte abo joto jạtren sanam hoṛko nit noa sạdhin Baṅgladisomre suluk nirạite jion jingi bon khemao daṛeaḱ kana. 




Geram Pujạ Porob Ko Manaokeda Kolhe Jạtigosṭhiko

Chapainawabgonj jilạ reaḱ Filtipara iskul maṭhre Kolhe jạtigosṭhiko Geram pujạ ko manaokeda. Rajshahi Bibhagio Khudro Nrigosthi Cultural Academy ar NAGR songstha reaḱ bondoboste akhṛare maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Songskriti Bisoyok Montronaloy ren Jugmo Socib Dr. Munira Sultana.

Chapainawabgonj Sodor upajila ren Nirbahi Officer Tasmina Khatun aḱ ạḱyurte akhṛare bises peṛa lekate seṭere tahẽkkana Dainik Sonar Desh khobor sakam ren sompadok ar Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy Nirbahi komiṭi ren sodosso Akbarul Hasan Millat, Academy ren gobesona Officer Benjamin Tudu, Professor ar nirbahi komiṭi ren sodosso Sunil Kumar Majhi, NAGR ren ạyurić Stephen Soren, Academy nirbahi komiṭi ren soddoso Susen Kumar Shemduar, Subodh Chondro Mahato ar Chapainawabgonj reaḱ Utarbongo Adivasi Forum rem sabha mukhiạ Hingu Murmu.

Noa Geram pujạ akhṛa ạyurre tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Nirigosthi Cultural Academy ren songit prosikhok Manuel Soren. Ahṛare ạdepase ṭoṭharen Kolhe jạtiren mạjhi haṛam, maejiu ạyurko ar sadharon hoṛko seṭerko tahẽkana. Pạhilte Kolhe jạtigosṭhi koaḱ ạri-cạli, niạm/culture rạkhi jogao joton cetanre galmarao hoyena. Inạkate Geram pujạ porob akhṛa do ehoṕena. Ona sãote Kolhe jạtigosṭhikoaḱ nit hạli reak dosa se obostan, ạri-cạli, niạm/culture  ar porob ko babotre hõ roṛ rakaṕena. Ona sãote Kolheko talare sikhnạt reaḱ dosa babotre hõ manotan peṛako ṭhen lại sodorena.  

Maraṅ peṛa doe menkeda, jãhãe jạtigosṭhi tayomre tahẽkateć disom reaḱ lahati do ohoge hoe daṛeaḱa. Ona iạte Sarkar do joto juạn-juạniko jemon bekar baṅ tahẽkateć kạmire lagao akanko tahẽn ona lạgit́ aema lekan training reaḱ bebostha hatao akada. Arhõe menkeda, 18 umer lahare baṅ baplaḱ ar 20 umer lahare gidrạ baṅ hatao ko reaḱ. Kuṛi koṛa joto gidrạko pạhilte oloḱ paṛhao cet́ ocoko reaḱe nehõrat́koa.  Arhõe metat́koa, din darakana unre jotoko kạmikate jom hoyoḱa. Onate Kuṛi gidrạko do hamal bojha baṅ hudiskate oloḱ paṛhao cet́ ocokote hoṛ lekan hoṛ benaoko hoyoḱa. Disomre nit 18 karoṛ cetan hoṛ menaḱkoa. Ona iạte gidrạko kom hatao se jonosoṅkha niyontron reaḱ kathae menakada. Uni doe menkeda, Songskriti montronaloy do Khudro Nrigosṭhi aḱ culture, niạm, ạri-cạli rạkhi jogaore kạmi kana.

Akhṛare peṛakoaḱ roṛ talare Kolhe jạtiren kuṛi koṛa koaḱ eneć sereń hoyena. Mucạtre eneć sereń re selet́ akan dolko talare siropa do em hạṭińena. Ona sãote Kolhe koaḱ sãota se samajik songothon rạkhi jogao lạgit́ 7 goṭen hoṛko ante mit́ṭen Adhok komiṭi do bandhaoena. 




Ạḍi Man Selet́ Go Pạrsi Mãhã Manotena

21 February do mit́ṭen bises manot ar gorob reaḱ din kana. Goṭa Baṅgladisomren joto pạrisren hoṛko noa dinre goṭa dhạrti go pạrsi mãhãko manotet́ kana. Sohor-bajar School, College, ato-tọla ar mimit́ ṭhạ̃ire gidrạko-hoṛko ạḍi man manot salat́ go pạrsi din mãhã manot lạgit́ Sohid Miner re baha ko emet́ kana. Adom adom ṭhạ̃ikore do ńeloḱ kana go pạrsi mãhã manot lạgit́ aṅga simraḱ tora khon sohid miner re baha ko emkeda. 1952 sermare go pạrsi khạtirte Salam, Rofiq ar Jobbar selet́ ńutum baṅ baḍae aema hoṛ do jiwi ko alaeleda. Onkoaḱ ńutum disạ ruạṛ lạgit́te noa din do bises lekate cinhạ se lekha akana. Cedaḱje onko karontege teheń aboaḱ oka go pạrsi ona do hameṭlena ar abo mimit́ hoṛ ona pạrsite kathabon roṛ daṛeaḱ kana. Ar onatege jao serma 21 February do go pạrsi mãhã hisạbte manotoḱ kana.

Onka leka NAGR (National Agency for Green Revolution) hotete ạyuroḱ joto sikhnạt ṭhãona kore hõ niạ din metaḱme go pạrsi mãhã man salaḱ ko manotkeda.  




MBBS Bhurtire Be̠-Ạdibạsiko Bạtilena, Ạdibạsi Pạṭhuạ Ạtko Ńama

Ạdibạsi koḍ (77) beohar katet̕ meḍikel ar ḍeṇṭal renak̕ MBBS bhurti biḍạure pas akat̕ irạl goṭen be̠-ạdibạsi pạṭhuạkoak̕ bhurti do̠ bạtilena. Niropo̠n ho̠ṛmo̠ Shikhạuna Maraṅ-ophisren cacalaoic̕ man. Prof. Dr. Ṭiṭo Miya miḍiakore noa kathae baḍae ocoakada. Ona sãote karo̠n lại phaṇḍao lạgit̕ hõ̠ko ho̠ho̠akat̕koa be̠-ạdibạsi pạṭhuạko. Ar phaka menak̕ ạdibạsi koṭa siṭ (reservation seat) re ạdibạsi pạṭhuạko kho̠n geko purun ocoea. Niropo̠n ho̠ṛmo̠ Shikhạuna maraṅ ophis (Sastho̠ Shikha odhido̠pto̠r) ren Maraṅ cacalaoic̕ Prof. Dr. Ṭiṭo Miya-e meneda- ” O̠ko̠eko nonka be-niạmte pho̠ro̠mko purun akat̕ ar pho̠ro̠m purun katet̕ ạdibạsi koṭare bhurti renak̕ ạtko ńamakat̕. Onkoak̕ bhurtile bạtilakada. Meḍikel kolejko ren prinsipal mahasoekole baḍae ocoakat̕koa, akoak̕ kolejkore noko irạl goṭen be̠-ạdibạsi pạṭhuạko okalekate hõ̠ jemo̠n alo̠ko bhurti daṛeak̕. ”

Utạrbaṅgla kho̠n Mẹdikel ar Ḍeṇṭal renak̕ MBBS bhurti biḍạureko pasakada , me̠nkhan ạdibạsi koṭare baṅko bhurti daṛeakada, nonkan eae (7) goṭen pạṭhuạkoak̕ ńutum baḍaeakana. Ạdibạsi koṭa siṭre (reservation seat) be̠-ạdibạsiko bo̠lo̠len kakhante, noko do̠ danaṅre geko tahẽ̠kana. Baṅgladisạmren ạdibạsi banadhaoko nonkan be̠-niạm birudhreko ro̠ṛ saḍelet̕te , be̠-ạdibạsikoak̕ bhurti do̠ bạtilena. Be̠-ạdibạsikoak̕ bhurti bạtilen khạtir ạdibạsi pạṭhuạkoak̕ bhurti renak̕ ạt do̠ sirjạuentakoa . Utạrbaṅgla kho̠n MBBS bhurti biḍạure pasakat̕ ar baḍae ńamakan ạdibạsi pạtḥuạko modhreko hoyok̕kana – Sohan Soren, Naily Karkata , Shibani Agnes Marandi , Maria Antora Murmu , Lata Rani Mahato , Joy Linkon Besra , Prioti Falguni Baskey . MBBS bhurtire ạdibạsiko lạgit̕ irạl goṭen koṭa (reservation seat) menak̕a. Noa ạdibạsi koṭare nokoak̕ bhurti renak̕ ạḍi aema ạt menak̕takoa.




SSC Biḍạu Ehoṕena

Nes bochor 2024 reaḱ Secondary School Certificate (SSC) biḍạu do ehoṕena. Teheń Lukhibar (15 February) setaḱ 10 baja khon goṭa disomre mit́ jomokte ehoṕ akana.  Ar biḍạu do tikin ber 1:00 baja dhạbić calao idiḱa.

Niạ dhao disom reaḱ gel mit́ (11) goṭen board re moṭre 20 lakh 24 hajar 192 goṭen pạṭhuạ  biḍạureko duṛuṕ akana. Ona modre kuṛ̣i pạṭhuạkoaḱ soṅkha do 10 lakh 31 hajar 314 goṭen ar koṛa pạṭhuạkoaḱ soṅkha do 9 lakh 92 hajar 878. Onka leka  pe (3) hajar eae sae (700) goṭen ṭhạ̃i se centre re biḍạu do hoyoḱ kana.




Nawa Gidrạ Ataṅ Daram Ar Janam Mãhã Manot Hoyena Tabitha Kindergarten School Re

Budhbar (31 January) setaḱ 10:00 baja okte Tabitha Kindergarten School re nawa gidrạ ataṅ daram ar gidrạkoaḱ janam mãhã manot akhṛa hoe purạuena. Nes noa nawa sermare nawa bhorti akan gidrạko são sãote School ren joto gidrạ moṭ mit́ sae gel pe (113) goṭen gidrạko ataṅ daramket́koa. Ataṅ daram okte manotan peṛa lekate seṭere tahẽkana NAGR (National Agecny for Green Revolution) ren ạyurić/Director Manotan Stephen Soren, Amnura Mission Primary School ren maraṅ mahasoe Sontosh Tudu, 2no. ward ren member ar Panel Chairman-01 Md.Masud Parvez, Tabitha Kindergarten School ren bharapon maraṅ mahasoe ar NAGR ren Program Officer Prodip Hembrom selet́ Mahasoe ko School ren gidrạ ar akoren gogo-babako. Inạ chaḍa hõ seṭere tahẽkana NAGR ren Office secretary Promila Hasdak selet́ arhõ eṭaḱ ko.

Pạhilte NAGR ren Director ar Tabitha Kindergarten School ren bharapon Maraṅ Mahasoe do Baṅgladisom reaḱ jạtiyạri sereń talate manot selet́ disom reaḱ jhạnḍi kin tul rakaṕket́ talate akhṛa do ehoṕena.

Ataṅ daram akhṛare gidrạko udgạu selet́ kathae roṛkeda Tabitha Kinder Garten School ren Maraṅ mahasoe Prodip Hembrom. Uni doe menkeda, jemon gidrạ ko din hiloḱ School ko hijuḱ ar dhạrtire okaṭaḱ sikhnạt jạruṛ menaḱ jemon gidrạko napaeteko hameṭ daṛeaḱ. Akoren gogo-babako hõ uskur selet́te udgạuket́koa jemon do akoren gidrạko oloḱ paṛhao sećko laha idi daṛeako. Ona selet́ 2no. ward ren member ar Panel Chairman-01 Md.Masud Parvez hõ aćaḱ kathate roṛ sodorkeda jao serma leka nes hõ noa School re nawa gidrạ ataṅ daram akhṛare hećkate ạḍi rạskạ doń aṭkareda. Ente Noa Tabitha Kindergarten School do ạḍi mońj poribes re menaḱa, gidrạkoaḱ oloḱ paṛhao são sãote eneć khilạḍ metaḱme jotoaḱ reaḱ do mońj poribes re menaḱa. Gidrạko mońj sikhnạt ko hameṭ daṛeaḱ kana. Ase dohokeda jemon nonkage oloḱ paṛhao calao idiḱte mit́din arhõ hara buruḱte noa aḍepase re School reaḱ ńutum ḍamḍaheḱ. Inạ chaḍa hõ ataṅ daram ar gidrạko gogo-babako udgạu selet́ kathae roṛkeda, Tabitha Kindergarten School ren Mahasoe Nilufa Prvin selet́ Amnura Mission Primary School ren maraṅ Mahasoe Sontosh Tudu.

Inạ chaḍa hõ ataṅ daram akhṛare johar selet́ kathae roṛkeda, NAGR ren Director Manotan Stephen Soren. Uni hõ pạhilte seṭer akan gidrạko akoren gogo-babako ar akhṛare selet́ akan sanamko dulạṛ johare emat́koa. Inạkate ataṅ daram ńutumte gidrạko selet́ akoren gogo-babako arhõ bạṛti johare baḍae ocoket́koa. Uni hõ onkage roṛ sodorkeda, Gidrạko jemon mońj sikhnạt ko hameṭ daṛeaḱ noa School re, bạṛti do akoren gogo-baba ko hõe nehõraḱ koa akoren apan ạpin gidrạko tạṅkhiko lạgit́. School re oloḱ paṛhao são sãote oṛaḱre hõ jemon bạṛti ko nońjorakote oloḱ paṛhaoḱte mońjko hara buruḱ. Ase dohokeda darakan dinkore jemon do Noa School arhõ oloḱ paṛhao sećte mońj poribes sećte noa aḍepase ko re mońj ńutum se namḍak do hoyoḱ ona lạgit́ bạṛti kurumuṭu se kạmihora do calaḱ kana mente lại sodorkeda.

Mucạt́re gel  (10) goṭen gidrạkoaḱ janam mãhã manot hoyena. Ente Noa Tabitha Kindergarten School re do jao mahna ge gidrạkoaḱ janam mãhã manot hoyoḱa. Onka leka nia mahna do gel (10) goṭen gidrạkoaḱ janam mãhã do tahẽkana. Onko joto gidrạ mit́te cake ko get́ket́ talate janam mãhã manotena. Onko gidrạkoaḱ janam mãhã ńutumte onkoaḱ tire prize se siropa do emena. Gidrạ selet́ akoren gogo-baba ko hõ ạḍi ãṭko rạkạyena gidrạkoaḱ janam mãhã manot ńutumte. Ataṅ daram ar janam mãhã manot ńutumte eneć sereń akhṛa hõ hoe purạuena. Nonkate ehoṕ khon mucạt́ dhạbić nawa gidrạ ataṅ daram ar janam mãhã manot akhṛa do hoe purạuena.

 

 




Adivasiaḱ Aṛaṅ Nichitena: Robindronath Soren ar Kornelius Murmu

Calaoen 13 January setaḱ ber Manotan Robindronath Soren do sanam lekan mãyãko gedi kateye boṅga talayena. Onka leka 18 January 2024 setaḱ pahapoho okte re Kornelius Murmu hõ dhạrti reaḱ sanam lekan mãyãko bạgi oṭo katet́ Probhu aḱ hobor reye seṭer akana.

Ạḍi hahaṛa nokin banar Adivasi ạyurkin do setaḱ cando rakaboḱ laha regikin calaoena hana purite. Delabon baḍaelegi unkinaḱ khaṭo Ithihas; Jatiyo Adivasi porisod ren sadharon sompadok ar sabha mukhiạ Robindronath Soren 1957 serma reaḱ 13 December Darkal Soren ar Sumi Tudu aḱ gharońjre janamlena. Boeha ko modre uni do huḍiń utạriće tahẽkana. Aćaḱ oloḱ paṛhao jion do pạhilte Barkona Besarkari Prathomik Bidaloy khon Prathomik, Habra Uccho Bidaloy, Parbotipur, Dinajpur khon Madhomik ar Dinajpur Songit College khon Uccho madhomik pass katet́ Rajshahi reaḱ Shah Makdum College khon Degree hameṭ keda. Amdaj 66 serma jingi bitạure 31 sermage adivasi koaḱ ạidạri hameṭre lagao akane tahẽkana. Utarbongo reaḱ mimit́ ato khon jila sohor, Bibhag ar Rajdhani  reaḱ ḍahar ko hõe daldalao akada;Kendrio Sohid Minar, Sirdap, Daily Star se YWCA hall room do tahẽkana uniaḱ bạuhạri (bicoron). Adivasi koaḱ are (9) dopha dạbi ko goḱ katet́e ạcur baṛao akana, bạṛtikaete mul se asol dạbi do tahẽkana adivasi hoṛko jemon akoaḱ hok ạidạri ko hameṭ daṛeaḱ. 2011 sermare Baṅgladisom reaḱ songbidhan re adivasi ko ṭhạ̃i ko ńamleda sạrige menkhan ona do eṭaḱ ńutum se eṭaḱ lekate. Songbidhan re adivasi katha do bạgi katet́ onare jopoṛaoena Upojati, Khudro jatisotta se Nri-gosthi hisạbte. Ado inạkate hudis ganḍon ńel jutkate goṭayena je, 1993 serma khon barombar dạbi rakaṕen khạtirte ar somomona songothon aḱ kurumuṭute disom reaḱ ạn-ạri (sasontontre)  re adivasi koaḱ bisoe ko dekbhal akana.

2023 serma reaḱ 13 October Jatiyo Adivasi Porisod reaḱ 5 aḱ Jatiyo sonmelon se jarwaḱ re arhõ sabha mukhiạ lekate dạyike goḱkeda Robindronath Soren. Gujuḱ 3 (pe) cando lahare sonmelon se jarwaḱre mon ontor reaḱ kathakoge bạṛti sodor akana. Uni doe menkeda, Adivasi ko cetanre koclon ar julum do baṅ bond akana. Adivasi ko cetantre ‘Dikur’ gujuḱ, koclon, konac, jumi se hasa ko reć ocoḱkan lekan behok kạmiko reaḱ bicạrge bạnuḱanaṅ. September reaḱ 3 tạrik do ‘Jatiyo Adivasi Porisod- reaḱ pegel (30) serma jubli re melco se jhaporate menkeda, ‘Adivasi koaḱ jion do ekraṛ ar calaki se chol jion kana. Sarkar ko hijuḱ kana calaḱ kana menkhan adivasi koaḱ julum do ohoge meṭaoḱ kana. Nit dhạbićte adivasi koaḱ jion re rihại ma baṅ heć akan bickom bhoṛok se botorge bạṛti cạṛhao akana. Mit́ interview re roṛleda, ‘ạḍi alga katha do baṅ kana. Ale do gidrạ umer khonge aema lekan haron talate ạḍi lekan metaḱme jotowaḱ dole at́ akada. Tinre adivasi ko koclon ocoḱ kana, unre 93 serma seć ale do apnartele benao se sapṛaoena ente ona okte do koclon jalate Bharot disom calaḱ hoelena. Sạri katha do noage, teheń hạbićte Utarbongo ren adivasi koaḱ jaega do ohoge odol bodol akana.  Adivasi ko do aema lekan haron ar calak-chol bạṛić hoṛkoaḱ phañd re paṛaokate akoaḱ oṛaḱ bhiṭạko bạgi kate gidrạ ar oṛaḱ hoṛko ante eṭaḱ disomte asrae hataoko paromena. Menkhan noa bon mendaṛeḱa, Robindronath Soren se ‘Jatiyo Adivasi Porisod’ do adivasi koaḱ duk-kosṭo, obhab-onṭon, ṭonṭa, khojogoḱ aḱ kathako Sthanio prosason khon Jatiyo songsod hạbiće seṭer daṛeaḱ tahẽkana. Noa lạgit́ tis hõ cetan hudạre duṛuṕ akan ạn tạri ren hoṛkoaḱ jaha lekan kurud se edre dosare bako paṛao akana.

Adivasi koaḱ ạidạri andolon re Rajniti dol ‘Bangladesh Walkers Party’do goṭa Utarbongo kạmi katet́e dãṛã akada. 2000 serma re Naogaon reaḱ Bhimpur Alfred Soren gujuḱ, Phulbari Koela khoni birodhi andolon khon Haler Bagda Farm, Gobindagonj, Gaibandha dokhol lekan muskil rehõe teṅgo ṭarhaolena. Adivasi koaḱ raḱ aṛaṅ ańjom lekan mon jagwar lạgit́ge Sanbadik sonmelon, seminar- symposium, kạmi ṭhãonare uni do ạḍi ceton ar jagware tahẽkana. Sonmilito samajik Andolon Robindronath Soren aḱ gujuḱte ạḍi ko duk akana. Mit́ ḍhạrwạḱ talate disạ ruạṛ akana adivasi huḍiń jạti ren hoṛko selet́ goṭa disomren hoṛko akoaḱ aidạri se hikạ hok ńam ruaṛ re Robindronath Soren do jion bhore lạṛhại akana. Nui hoṛaḱ nonkan jiwi alae do jaejug jiạṛ tahẽna. Uniaḱ gujuḱte adivasi hoṛko lạṛhạire phãk do hećena. Uniaḱ ona phãk jaega adivasi koaḱ lạṛhạire ṭikạu tahẽna. Calaoenae Robindronath Soren, doho oṭokadae aćaḱ gun, niạm ạri ko. Dos gun talatege manwa do, delabon Robindronath Soren aḱ adivasi koaḱ ạidạri dạbi ko ńam ruạṛ reaḱ aṛaṅko bon saṕ dohoea. (Tumal hoe akana; Manotan Mithusilak Murmu, Adivasi writer & research ak article khon) 

Delabon badaelegi Manotan Kornelius Murmu aḱ khaṭo Ithihas. Kornelius doe janamlena 15 November 1949 serma re Chapainawabgonj zila reaḱ gomostapur upozila Mirakathal ato re. Uni ren Gogo ńutum late. Sorola Hasda ar Baba Late. Durga Coron Murmu. Onko do 5 boeha ge koṛako tahẽkana. Noko 5 koṛa boeha modre 2 boeha do 1971 sal reaḱ muktifoz lạṛhạr re birbanṭa kin tahẽkana. Manotan Kornelius Murmu do calaoen 18 January 2024 serma reaḱ ạḍi pahapoho okte re disom reaḱ sanam lekan mãyã jalko bagi katet́ Probhuaḱ hobor reye calaoena. Kornelius Murmu do 1990 serma re BNELC Development Foundation ren board member doe tahẽkana. Ar BNELC reaḱ Barin Circle ren Chairman hisạb te pahil dhao 1994-1996, Dosar dhao do 1996-1997 February hạbić ar mucạt dhao do 2012 khon 2015, inạ tayom 2015-2017 do mucạt. Ona selet́ Tabitha Foundation ren Board member 2008 khon 2013 ar  Board Chairman 2013 – 2024 hạbić. 2017 khon 2024 do NAGR board ren vice-chairman hisạb te goṛo emoḱ tuluć ge Probhu reye jirạuena.

Uniaḱ mucạt bidạ re seṭer iń tahẽkana; ạḍi ãṭ do goṛoye em akada Tabitha Foundation, National Agency for Green Revolution ar BNELC ministry kạmikore. Uniaḱ kathań disại taea mit’ monan hoṛ jạruṛa, tahole lahanti do ạḍi usạra ge hoyoḱa abo santal, kolhe, mahali, urao se jahan jaṭiạriko lạgit́ ge.

Atoren Mạjhi haṛam ar girjạ mahasoe aḱ disa ruạṛ katha do tahẽkana; ạḍi jhũk ar raṅgaoḱ hoṛe tahẽkana; Police ren OC ko hõe dhamkaoet́ ko tahena. Kornelius hotete aema lekan bhage kạmiko Ạdivạsi hoṛko lạgit́ hoe akana.

Dighori Bạisi ren Pargana Stephen Tudu hõ aćaḱ bhabna katha sodor katet́ Kornelius aḱ aṛaṅ ar bhage kạmiko lạgit́ ạḍi aema manot́ johar doe emkeda. Ar teheń kornelius aḱ jaega puron lạ̣git́ babon baḍaea onkan hoṛbon benao se ńamkoa.

Orao ren Raja hõ aćaḱ bhabna kathai lại hạṭiń keda. Ar sanamko ṭhen nehõre doho keda bhulaḱ ko do bon ikạ hiṛińa ar bhageaḱ dobon tul rakaba sanamko ṭhen.

Uttorbongo Adivasi Porisod ren Chairman, BNELC Trust Board ren Secretary, TF/NAGR ren Joint secretary ar Tresurer Mr. Hingu Murmu do ạḍi khạndri katha koe disạ ruạṛ ocoket́lea. Sạrige Kornelius do ạḍi ãṭ Adivasi hoṛko lạgit́ doe kạmi akada, eken Adivasi do baṅ bickom dhorom kạmi rehõ ạḍi gạkhuṛ doe tahẽkana. Uniaḱ teheń noa calaḱ re Probhu aćaḱ hobor reye dohoyema ar jaejug jione emae ma, niạge ińaḱ ar abo sanamaḱ koejoṅ baṛe tahẽnma.

Mucat re John Maxwell ak katha teń uskuret́ bon kana; Ạyurić doe lạṭuḱa, Aćaḱ daṛete do baṅ, Bickom eṭaḱko aćaḱ daṛe emoḱ sećteye lạṭuḱa.