Aceland Abhidiya Mardi Goć Akade Reaḱ Bicạr Ko Khojkeda

Gaibandha  reaḱ Gobindogonj upạjilạ re are (9) bochor paromen rehõ Abhidiya Mardi ńutuman hoṛe goć oco akan reaḱ jahan bicạr phanḍaoge baṅ hoe akana. Khan ona iạte Abhidiya Mardi Sriti rokha komiti koaḱ goṭa lekate teṅgo daram bạisi se michil ko hoe ocokeda. Budhbar (11 January) tikin tarasiń jokhen Gobindogonj Dinajpur  reaḱ maraṅ ḍahar khon michil ehoṕkate aḍepase hoho hohote Bagda Farm Katamor reko mucạt́keda.

Sahebgonj Bagda farm Bhumi Udhar Songram Komiti ren sabha mukhiạ Dr.Philimon Baskey aḱ  ạḱyurte bạisi re kathae roṛkeda, Aceland Abhidiya Mardi ren maraṅ boeha Father Shamson Mardi, Bangladesh Christian Association Rongpur bibhạg ren sabha mukhiạ Mathias Mardi, Bagda Farm ren Bhumi Udhar komiti ren Jahangir Kabir Tonu, Golam Rabbani Musa, Hasan Morshed  Dipon, Swapon Sheikh, A.K.M Monir Sweet. Sawaliạ (bokta) ko menet́ kana, ạdibạsi santalko modren pạhil Prosason cadrebhukto se cadre re tahẽkan Aceland Abhidiya Mardi goć akade reaḱ jahan bicạrge baṅ hoe akana. Prosason reaḱ gạphlạti kakhante bicạr reaḱ tojbij nit dhạbić oho mucạt́lena. Noa tojbij do mit́ten ato-ṭola laṭa phanḍa reaḱe kurumuṭuet́ kana.

Ona bạisi re heć seṭerakan sanam hoṛko ar biliom baṅkate ạḍi usạra uni goć oco akan reaḱ bicạrko khojkeda. Bạisi mucạt́re oka thạ̃ire Abhidiya Mardi gur/goć oco akan onḍe baha mala ar mombạti jeret́ talateko manot keda.




Gel Mit́ (11) Kelas Re Bhurtiḱ Lạgit́te Dosar Dhap Reaḱ Ardas Ehoṕena

Gel mit́ (11) aḱ kelas re bhurtiḱ lạgit́te dosar dhap reaḱ ardas teheń Sombar (09 January) khonaḱ ehoṕena. Setaḱ khonaḱ ehoṕ akante gapa Moṅgolbar (10 January) ńindạ 12 baja dhạbić calaḱa. Darakan 12 January noa ardas reaḱ jo sodoroḱa mente Dhaka sikhnạt board doe lại laha akada.  

Sikhnạt board são  jopoṛao menaḱko kạmiạko baḍae ocoakada, jo sodor tayom noa reaḱ khạṭitet́ se paka pạkitet́ do 13-14 January hạbić calao idiḱa. Ar onka leka tesar dhap ardas reaḱ tạrik do darakan 16 January ar jo sodoroḱ tạrik do 18 January niṭ akana. Noa ardas ar jo sodoroḱ reaḱ paka pạkitet́ hõ 19-20 January hạbić calao idiḱa.Tinạḱ do bhurti lạgit́ko bachao ocoḱ onko ko do 22-26 January bhitrite bhurtiḱ hoyoḱtakoa. Ente darakan mahna February khonaḱge kelas do ehoṕ lạgidoḱ kana.




Goṭa Disomre Arhõ Rabaṅ Ḍheroḱa

Goṭa disomre arhõ rabaṅ ḍheroḱa mente abohaoa odhidaptar ko baḍae ocoyet́ kana. Teheń goṭa din bhor rabaṅ hoe do aṭkaroḱ kana.

Onka leka abohaoa odhidaptar-e menet́ kana, Foridpur, Madaripur, Kishargonj, Dinajpur, Nilphamari, Phoncogor, Kustia, Satkhira, ar Borisal, jilạ selet́ Rajshahi jilạ cetante ạḍi hisit hisit reaṛge hoet́ kana. Ona iạte teheń tala ńindạ khon setaḱ aṅga marsaloḱte kuṛhạ do heć daṛeaḱte adom adom ṭoṭhare do noa kuṛhạ ńut tikin tarasiń dhạbić hõ tahẽ botećkoḱa.

 




Goṭa Disomre Rabaṅ Ḍher Akana

Calaoen bar din laha khonaḱ goṭa disomre ạḍi kajak rabaṅ do aṭkaroḱ kana. Ar kuṛhạ khạtirte setaḱ tora sin cando hõ bae ńel ńamoḱ kana. Ente ona dạriạ kuṛhạ ńutte siń cando do danaṅge tahẽn kana. Khan siń cando ạḍi bilom ńoḱte rakaboḱ kana. Adom adom ṭoṭhako ren hoṛ do siń cando aḱ marsalge bako ńel ńameda.

Onate ḍahar aṛe ato gharońjkore reaṛ-rabaṅ khonaḱ bańcaoḱ se thoṛagan urgumoḱ lạgit́te seṅgel jol kateć hoṛko jorogoḱ kana. Nonkan dosare hoe-daḱ bichnạu officer ko (Abohaobid) menet́ kana Sạnicar (07 January) khon thoṛagan rehõ noa abohaoa do bodoloḱa menteko baḍae ocoyet́ kana. Enrehõ bodol utạroḱa ona do baṅa mit́ bar din tayom arhõ nonkage reaṛ rabaṅ se kuṛhạ hoe daṛeaḱa. Niạko dinre sanam hoṛko ạḍi muskil dosare menaḱkoa. Bạṛtikate reṅgeć nacar hoṛko, okoe do horoḱ lạgit́ lolo kićrić bạnuḱtako nonkan hoṛko ạḍi haron kosṭo talate akoaḱ jion jingi ko khemaoet́ kana. Inạkate hõ kạmi kạsni hoṛko, okoe do mit́ jaega khon ar mit́ jaega calaḱ hoyoḱkantako onkan ko hoṛ hõ niạko rabaṅ dinre ạḍi haron sahao hoyoḱ kantakoa.

Bạṛtikaete haṛam-buḍhi hoṛko okoe do  umerteko laha akan ar kạṭić gidrạko lạgit́ hõ noa rabaṅ din do ạḍi muskilanaḱ kangea. Cedaḱje haṛam-buḍhi hoṛ ar gidrạko setaḱ re rabaṅ khạtir bahre baṅko oḍoḱ daṛeak kana. Niạko rabaṅ dinre sanam gogo babawaḱ jạruṛ kana aboren gidrạko napaete tạṅkhiko. Eken gidrạ moto do baṅ joto umer ren ko lạgit́ge noa rabaṅ do botoranaḱ kana. Ente noa rabaṅ mit́ dhao hoṛmore bololen re muskil dosare paṛaoḱ hoyoḱtabona. Metaḱme aema lekan ruạ hasorebon jạbun daṛeaḱa. Ar ona khon baṅcaoḱ reaḱ jahan horge babon ńama honaṅ. Onate delabon noa reaṛ rabaṅ dinre sanam ko ạḍi sontor rebon tahena. Jemon noa reaṛ-rabaṅ aloe kạbu bon ma. Ar nonkate noa rabaṅ dinre sanamko mońj bon tahen bon kurumuṭui ma. Sanamkoaḱ jạruṛ kana aboaḱ apnaraḱ hoṛmo apnaraḱ gharońjren hoṛko rạkhi jogaoko do aboaḱge dạyik kana.

 




Hoṛmo Niphuṭ Dohoe Lạgit́ Eyae (7) Goṭen Upạiko

Hoṛmo do hoyoḱ kana Isoraḱ Mundil. Onate hoṛmo sapha sạphi tahen do ạḍige jạruṛa. Hoṛmo joḱton hoyoḱtabona jemon abo gharońjren sanamko sapha sạphi ar niphuṭbon tahen.

1.Sapha sạphi gharońj:

-Dinạm hiloḱ ḍạbrạḱ hoyoḱa.

-Haptare mit́ dhaokate bohoḱ uṕ sạbunte saphae hoyoḱa.

-Joto kićrićko heḍeć se sạbunte saphae hoyoḱa.

-Gidrạkoaḱ ghao se si eman menaḱkoa se bạnuḱkoa ńel hoyoḱa, ar saphaetako hoyoḱa.

-Ṭạnḍite se racate tayom ti sạbunte ạruṕ saphae hoyoḱa.

-Jomaḱ tear lahare ar jom lahare ti sạbunte ạruṕ saphae hoyoḱa.

-Kạṭuṕ reaḱ rama kạṭić ar sapha dohoe hoyoḱa.

Oṛaḱ duaṛ:

-Dinạmge oṛaḱ joḱ saphae hoyoḱa.

-Somoe somoe bhit se ṭạṭi joḱ saphae hoyoḱa.

-Jom tayom hõ, caoṛa aloko hijuḱ lạgit́ hirić pạsir sikṛiko joḱ saphae hoyoḱa.

-Oṛaḱre setoṅ,hoe ar marsal bolo ocoaḱ hoyoḱa jemon capṛa, cuṭiạ emanko oṛaḱre aloko ḍera daṛeaḱ.

-Somoe somoe aṭet́ko setoṅre oḍoḱ hoyoḱa.

-Gitijoḱ somoe sor sor gitijoḱ baṅ hoyoḱa, ente riḍạt́ cirit́ gitić do hoṛmo lạgit́ baṅ besa.

-Jãhaman benao ṭạnḍite se racate baṅkate ṭạnḍite oṛaḱ se pạikhana benao hoyoḱa.Pạikhana sor re eneć ocoako baṅ hoyoḱa.

2.Daḱ:

-Mạilạ daḱ khon aema lekan rog ńańama, ḍherkaete lać has oar patla ṭạnḍite onate sanam okte sapha daḱ ńui hoyoḱa.

-Sanam okte kũi eset́kaḱ hoyoḱa.Pukhri se gaḍa aṛe ṭạnḍite baṅ hoyoḱa.

-Patla ṭạnḍite mạilạ akan kićrić pukhrire tis hõ baṅsaphae hoyoḱa, bickom judạ jaegare, ar ona mạilạ daḱ khetre dul hoyoḱa.

-Gaḍa se pukhri daḱ ńule khan lać haso ńańama, jạruṛ khan, noa daḱ do heḍeć kate ńui hoyoḱa.

-Daṛeaḱ bhor nolkup reaḱ daḱ bebohar hoyoḱa.

-Pukhri ar kũń aṛere pạikana oṛaḱ beḱnao do baṅ besa.

3.Mońj jomaḱ:

-Jãhãn jo jom lahare se aṛaḱ sakam utui lahare sapha daḱte ạruṕ hoyoḱa.

-Utui somoe beste isin ocoe hoyoḱa, asokaete jel utu.

-Jomaḱ lolo tahenre jomge besa.

-Jãhãn jomaḱ sarećlen khan beste eset́kaḱ hoyoḱa.

-Toa beste heḍećkate ńui hoyoḱa.

-Viṭamin do rog teṅgo daram daṛeye badhao ocoea ar joto lekan rog khon hoṛmoe daṛe ocoea. Niphuṭ tahen lạgit́ viṭamin do ạḍi jạṛuṛa. Pepe, ul, kanṭhar, anaros, kaera, libu, komla, gajor, sạpri, joto lekan aṛaḱ sakam emenkore aema viṭamin menaḱa.

4.Beyam:

-Aboaḱ hoṛmo lạgit́ thoṛa se hoṛmo bhajao do jạruṛgea. Taṛam baṛae se kạmi baṛae hõ beyam kangea.

-Beyam len khan hoṛmo reaḱ mãyãm bes lekate pasnaoḱ jelko dp keṭejoḱa ar saṛeaḱa.

5.Jạpit́:

-Aboaḱ hoṛmo lạgit́ jirạu do jạruṛgea tinre abo dobon kạmia unre hoṛmo reaḱ daṛe do thoṛa komaoḱa.Jạpit́le khan se jirạulen khan arhõ daṛebon ńam, ruạḱ okte babo jạpit́le khan usạra babon besoḱa.

-Jạpit́ okate mosari beboharlena khan, sikṛić bako ger daṛeabona. Sikrić ger kom tahelen khan, malaria ar pilạ ruạ ńańam reaḱ botor komge tahena.

6.Ṭikạ:

-Bar bochor latarren gidrạ do ṭikạ ocoko hoyoḱa janam tora khon ṭikạ ehoṕlen khan boge hoyoḱa. Ṭikạ hotete turui goṭen muskil rog khonko bańcaoḱa, ar onako rog baṅ ńamkoa.

7.Pạtiạr tahen:

-Judi bapla lahare juripạri epemoḱ baṅ hoelen khan, ar baplakate unkin bapla akan hoṛ pạtiạrgekin tahen, AIDS se eṭaḱ rog ona okte baṅ pasnaoḱa.




Nawa Puthi Em Hạṭiń 2023

Koyoḱ hor koyoḱ horte 2022 serma do parom calao akana. Onka leka Aṭhwar hiloḱ khonaḱ 2023 serma hõ paṛao akana. 2023 serma reaḱ pạhilaḱ din metaḱme (01.01.2023) re Tabitha Kinder Garten School re gidrạ ko nawa puthi ko ńamkeda.

Mahasoe ko do pạṭhuạ gidrạko talare puthi ko em hạṭińat́koa. Pạṭhuạ Gidrạko ạḍi rạska monante nawa puthi ko ataṅkeda. Cedaḱ je gidrạko mit́ kelas khon ar mit́ kelas metaḱme cetan kelas ko rakaṕena. Noa do sạrige gidrạko selet́ sanam ko ṭhen rạskạwanaḱ sombat kana. Nonkate gidrạko bại bạite hara rakaṕ são sãote oloḱ paṛhao sećte hõko hara buruḱ kana. Nawa puthi ńamkate gidrạko rạskạteko heseć sekrećena. Ar onko talare oloḱ paṛhaoḱ lạgit́ udgạu mon do sirjạuentakoa.

Mahasoe ko menet́ kana, As menaḱa cet́leka calao paromen goṭa serma mońj oloḱ paṛhaoen khạtir cetan kelas ko rakaṕena onkage niạ goṭa serma hõ sanam pạṭhuạ gidrạko napaeko tahẽnte mońj ar jhũk monte oloḱ paṛhaoko cet́joṅa.




Goṭa Disomre Ko̠ro̠na Reaḱ Ponaḱ Doge Emoḱ Ehoṕena

Baḍaeabon je ko̠ro̠na rog do mit́ okte bogete noa goṭa disomre chạplạulena.Menkhan nindara do noa rog do ḍher khon ạḍige kom akana. Enrehõ noa rog birudre teṅgo daram se rukhiạ ńam lạgit́ ko̠ro̠na ṭikạ do benao akana. Onka leka sanamko apan ạpin noa ṭikạ bon hataojoṅ kana. Jemon noa rog khon rukhiạbon ńam daṛeaḱ.

Onkage teheń khonaḱ goṭa disomre ko̠ro̠na rog reaḱ ponaḱ doge emoḱ ehoṕ akana. Setaḱ (20 Ḍecember) 9:00 baja okte Sastho odhidaptor ren maraṅ ạḱyurić professor Ahmedul Kabir do Kurmitola General Hospital re noa ponaḱ doge emoḱ doe uḍhạukeda. Ar ona uḍhạu  talate goṭa disomre ṭikạ emoḱ ko ehoṕ akana. Menkhan joto umer ren hoṛko noa ṭikạ do bako ńama. Bạṛtikaete okoe koaḱ umer do turui gel (60) khon cetan umer nonkan ko hoṛge noa ṭikạ ko hatao daṛeaḱa se ko ńama.




Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) Ren Nawa Komiṭi Ko Bandhaoena

Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) do Santal Musicians lekate goṭa disomre mit́ṭen legcar songothon kana.Noa do mit́ṭen nirạite bin rajari (orajnitik) songothon kana. Bạṛtikatete Baṅgladisom reaḱ aema ṭoṭhare menaḱko santal gaenaho ko do akoaḱ legcar rạkhi jogao ar sarsadle lạgit́teko kạmi kana.

Onkage noa SMAB reaḱ asol motlod do kana nokan santal santal gaenaha dolko maraṅ hor se ạt benaoako. Niạko dinre SMAB  do Pạhil jạtiạri Santali sereń durạṅ akhṛa talate SAMB reaḱ motlod se jostet́ lekae kạmi idikana. Noa horage maraṅte hoṛko samaṅre ṭikạu dohoe lạgit́ ar noa reaḱ kạmiko napaete hoe ocoe lạgit́ John Hembrom do SAMB ren sabha mukhiạ ar Nishir Kajol Soren do sadharon sompadok dohokate moṭre gel eyae (17) goṭen komiṭi ko bandhao ocoyena.

Noa babotre São goṛo ić Mamun Hembrom-e lại sodorkeda, SAMB oka kukmu ar as kateć benao akan, nindara ṭhik onkage kạmi idiạ mente asoḱ kana. Menkhan Jạtiạri Santali sereń durạń akhṛa do mit́ṭen jhãp se challenge lekale moneaḱ kana. Arhõ as iń dohoet́ kana noa Santali sereńre SMAB maraṅ dạyike dohoea. Nawate bachao akan Jugmo sadharon sompadok Agostin Murmu doe menet́ kana, Nawate bachao oco akan ar tinạḱ menaḱko sanamko bandhao ńutumte manotan Upodesta sodoss ko johariń emako kana. Nit noko menaḱ ko nawa ko bin baḍae aema cecet́ak ko baḍaea arko cet́joṅa. Niạ lahare cabinet re porcar sompadok hudạre dạyikiń tahẽkana ar nit do jugmo sadharon sompadok hudạre bachao ocoyente ạḍigeń rạskạḱ kana. Jaogeń kurumuṭua noa SMAB talate santal sereń durạṅ ko ante kạmi idi. Nawate bachaoen komiṭikoaḱ mead do pe (3) serma lạgit́.

 




NAGR Hotete Ạyuroḱkan Sanam School Re Jit Mãhã Ko Manotkeda

Sokolbar (16 Ḍecember) National Agency For Green Revolution (NAGR) hotete ạḱyuroḱkan sanam school re Baṅgladisom reaḱ 51 serma Jit se Phurgạl mãhãko manotkeda. NAGR tabere menaḱ School ko do hoyoḱ kana, Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School, Badhair Mission Primary School, Jhinafulbari Primary School, Borgachi Pre-Primary School, Colknaka Mission Primary School, Bilboltha Adivasi Primary School, Simla Pre- Primary School.

Jit mãhã ńutumte School maṭhre pạhilte Baṅgladisom reaḱ jạtiạri sereń durạṅ talate manot selet́ jaḥnḍiko tul rakaṕkeda. Inạkate jit mãhã reaḱ asol kạhni babotre Galmarao, eneć-khiloḍ haparao, rạskạjoṅ lạgit́ sereń eneć se onorhẽko lại saḍe reaḱ bondoboslena. Noa jit mãhã manot akhṛare manotan peṛa lekate seṭere tahẽkana Amnura Jhilim union reaḱ 1,2,3 ward ren maejiu member Mrs:Zohra Begum. Mahasoe ko do Pạṭhuạ gidrạko talare jit akan din reaḱ katha ko lại haṭińat́koa. Noa disom cet́lekate sanam jạtiko mit́te lạṛhạikate ko sạdhinkeda noa babotreko lạiạt́koa.

1971 sermare Baṅgladisomren kạrigol Boṅgo Bondhu aḱ  hohote tinạḱgan hoṛ lạṛhạireko ńir khadlelena. Ar mucạt́ dhạbićte jiwi alaekatet́ rehõ noa disom ko sạdhinkeda. Noa lại hạṭiń reaḱ karontet́ do kana jemon noa babotre gidrạko baḍae daṛeaḱ ar onka leka disom ko dulạṛte disom lahantireko kạmi daṛeaḱ. Ạḍi kusi rạskạ salaḱ jit akan din se mãhã ko manotkeda. Akhṛa mucạtre eneć khiloḍre jitạu akan gidrạko kuṛạiko emat́koa. Napaete Jit Mãhã ko manot keda.




Maraṅ Din

One oka din Dhạrti ren joto Isại manwa ko aboren babańcaoić Probhu Jisu ko disạyedi selet́ janam din manot selet́ ko manao ganaoet́ ona reaḱ ńutum ge ‘Maraṅ Din’ Probhu Jisu aḱ janam do sạrige ạḍi hahaṛa! Uni do gogo aḱ hobor re huḍiń mit́ gidrạe tahẽkana. Uni do Gogo aḱ towaye ńu akada, raḱ akadae, Jạpit́ akadae. Menkhan ona okte rege Isạikoko pạtiạu akana uni do Isor ren Hopon kanae. Isor ać hõ mit́ din manwa ruṕ hatao katet́ noa dhạrtireye janamlena. Jisu aḱ dhạrti jingi re abo bon baḍae daṛeaḱa Isor do cet́ lekae tahẽkana. Ar onate Isại hoṛ ko do jao bochor hahaṛa din bon manao ganaoeda. Itihas reaḱ etohoṕ re pạhil Adam ar Hawa Isoraḱ hukum kin bemanot leda. Ona khonge abo joto manwa do kại rebon boloena. Hoṛ hopon do Isor kusi oco baṅkate apnar mońj se rạskạ tahen bon kusiaḱ. Lạṛhại, Jhogṛa-Jhạṭi do duk ar haron geye ạgua. Menkhan Isor do aboe dulạṛ akat́ bona ar abo soṅge mońj jopoṛao tahene khojoḱ kana. Onate aćaḱ goḱ katha lekate manwa ko dulạṛ bon lạgit́ aćren eskar hopon noa dhạrtiteye kol kedea.

Jisuaḱ janam aema aema bochor laha Nạbiko ar ponḍit ko do uni aḱ hijuḱ reaḱ katha ko lại akada. Onko do mit́ hoṛaḱ katha ko lại akada one okoe do dhạrti manwa koaḱ duk, haron ar sạjại khone owar rakaṕ bona. Uni do Maraṅ Raj, uni do lạṛhạite do baṅ bickom Suluk te jạtiạri ṭhene hijuḱa. (Jesaia 9:1-7). 2000 bochor lahare Jisu do Polestine disom reye janamlena. Ona okte re ona disomren hoṛ do ạḍi ãṭ ko haronoḱ kan tahẽkana. Isor ren hoṛ do Rom ren hoṛ ko ṭhen ko koclon ocoḱ kan tahẽna. Onko do aema ḍher TAX se MẠSUL emoḱ hoyoḱ kan tako tahẽna. Bidisiạkoaḱ kathate duṛuṕ teṅgon hoyoḱ kan tako tahẽna. Isor one okoe Rajaḱ goḱ kathae emlen hoṛko ṭhen ona koyoḱ hor reko tahẽkana.

Isor do Mạriạm ńutuman mit́ juạni ṭhen serma goḍete kol kedea. Uni Juạni do Nasaret ńutuman mit́ huḍiń nagraha reye tahen kan tahena. Joseph ńutuman mit́ kaṭ mistri soṅge bapla hoyoḱ reaḱ bondobos calaḱ kan tahẽkana. Isor ren mit́ goḍet Mạriạm ṭhen heć keté baḍae oco kedea je am do mit́ṭen koṛa gidrạm janamea. Noa dharate gidrạ janam do baṅ lek kana. Menkhan Isoraḱ sonot Goṛo te Mạriạmaḱ kukhi re gidrại benao kedea. Onate uni sonot gidrạ doe hoyoḱa Isor ren hopon one okoe do Dhạrti ren manwa jạtkoye bańcao ko. Mạriạm aḱ nonkan khobor aṅgoć do sạrige ạḍi hamal ar koṭhin gea. Menkhan Mạriạm do Isor ạḍi ãṭe dulạṛede tahẽkana, Ado Mạriạme menkeda, ‘Ńelme iń do Probhuren kạmiṛi; amem roṛket́ leka baṛe hoeạńme’ (Luke 1:28-29).

Joseph tinreye bujhạu keda je, Mạriạm aḱ hoṛmo re gidrạ menaea unre ạḍi ãṭ hudis are bhabnaena. Menkhan Isor doe baḍ̣ae oco kedea Mạriạm ren do cele gidrạe hoyoḱa. Joseph do Isor ạḍi ãṭe dulạṛ ar manot ede tahẽkante uniaḱ gobol reye tahẽna. Joseph Mạriạme bapla kedea. Gidrạ janam tayom thoṛa din lahare Palestine disạm re maraṅ mit́ hukum bahalena, jemon joto hoṛ hopon ko apnaraḱ ńutum oṛaḱre sen katet́ ol ocoe lạgit́. Joseph aḱ oṛaḱ do tahẽkana Bethlehem atore. Onate Joseph ar Mạriạm do sạńgiń horte calaḱ kin goṭakeda. Ar noa hor do jaṅgate kin taṛam edeleda. Ona ato seṭer katet́ jahan oṛaḱ do bạkin ńamleda. Mạriạm ren gidrạ janam okte do ạḍi sor heć akana. Mucạt́re mit́ gại goṛa nandwa reaḱ ṭhạikin ńamkeda. Aema janwar ko talare Isor hopon Jisuaḱ janam do hoyena.