Mit́ṭen Huḍiń Cẽṛẽ Aḱ Golpo

Mit́ṭeć huḍiń Cẽṛẽ uḍạu uḍạute thoṛa cetan seće uḍạu rakaṕenre reaṛte bo̠ro̠pena ar phaka maṭhre ńurhạyena. Onḍege mit́ṭeć Ḍaṅgra do ghãse ạtińkan tahẽkana.  Uni Ḍaṅgra do aćkage Cẽṛẽ cetanre ić got́keda. Ona gurićte Cẽṛẽ doe poṭomen rehõ lolote aćaḱ hoṛmo reaḱ bo̠ro̠p do golao cabayentaea.

Thoṛa ghạṛić tayom Cẽṛẽ doe pharnaoente gurić bhitrire duṛuṕkatege cero beroe ehoṕena. Un okte onkate Pusi parom calaḱkan tahẽkana. Uni do Cẽrẽ aḱ cero bero ańjomte gurić khon Cẽṛẽ or oḍoḱkedea. Ado oḍoḱ torage lakoṕ lakoṕe jomkedea.  

Sikhạuna-1: Jãhãe aḱ bạṛić kạmi je jao oktege am birudre kạmia nonka do baṅ hõ hoe daṛeaḱa. Menkhan onako modre adom do amaḱ bhạlạiye ạguia.

Sikhạuna-2: Muskil dosa khon jãhãeye rukhiạlem rehõ amren gate do bae hoe daṛeaḱa. Unige paseć amren maraṅ bạiri hoyoḱ.

Sikhạuna-3: Tinre maraṅ muskilrem paṛaoḱ, unre moca do bond dohoege bogea.




Santali Sereń Po̠ro̠b

Sokol hiloḱ (9 February-2024) do Bochagonj, Dinajpur reaḱ Mohespur Ạdibạsi Iskul maṭhre Santali Seren Po̠ro̠b (Santal Music Festival) akhṛa do̠ bo̠ndo̠bo̠s akana. Noa akhṛa do̠e bo̠ndo̠bo̠s akada Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB). Ar Media Partner lekate jopoṛaoe tahẽnkana The Santals Times.

Niạ dhao noa Santali Sereń Po̠ro̠b akhṛare Baṅgladisom reaḱ ado̠m ado̠m ṭoṭha khon namḍak sereń shilpi se gaenaha ko ar sereń do̠lko ko seledo̠ḱ kana. Seledo̠ḱ ko mo̠dre Shilpi Nirmol Murmu (Mon katha multimedia), sereń do̠l- Rilạmala, Taras, Aṭkar, Sarjom Baha, Kukmu, Atma, BirBaha, Aṛaṅ, Sãhẽt́, Hul, Ebhen, Juạn Jharna, ar Seṅgel dol.

Santali Sereń Po̠ro̠b hotete nawa nawa sereń shilpi-gaenaha, mạndạṛiạ, banam raja, tạriạ guru, giṭarisṭ ar onakoren laṛcaṛićko rakaṕ hạjuk ma samaṅ so̠do̠rre. Santali Sereń durạṅ rạṛ raha jo̠ bahaḱma. Dhạrti ṭuṇḍạṅre Santali jạt pạrsi, ạricạli, rạskạ reaḱ jaegako do maraṅ ṭhãore manote hameṭ ma. Noa Santali Sereń Po̠ro̠b napaete jemon hoe purạuḱ noa as ar keṭeć pạtiạu tahẽyena Santali Sereń Po̠ro̠b (Santali Music Festival) lạgit́.




Baṅgladisạmre Santali E̠ne̠c̕ Sereń Guṭko

Onorom

Baṅgladisạmre so̠rkari nạthi lekate 1.29 lakh ho̠ṛ menak̕koa. Me̠nkhan ho̠ṛkoak̕ onman lekate 4 lakh kho̠n hõ̠ saṅge santal ho̠po̠nko me̠nak̕koa. 1940 sermare Baṅgladisạm nakhare santal ho̠po̠n 8 lakh ho̠ṛko girạbạsik̕kan tahe̠na. Bại bạite santalko thoṛa idik̕kana. Sedae leka nit santali pạrsi rạṛ raha sereń e̠nec̕ko sap̕ do̠ho̠akada santal ho̠po̠nko. Santali sereń-durạṅ ar hulạs-rạskạjo̠ṅ re̠ eṭak̕ eṭak̕ nakhako re̠n santal ho̠po̠nko kho̠n Baṅgladisạm re̠n santal ho̠po̠nko do̠ e̠kalte̠ bako ko̠mjora. Jhaṛkhaṇḍ , Pạchim baṅgla , Asam , Bihar, Uṛissa re̠n santal ho̠po̠nko le̠ka Baṅgladisạmre̠n santal ho̠po̠nko hõ̠ e̠ne̠c̕ sereńre ạḍi ãṭko jhukạlgea. Bapla bhanḍan, po̠ro̠b pujạkore̠ mit̕ dhao akhṛako eho̠p̕ le̠khan,  ńindạ- ńuhumo̠k̕ ar setak̕ marsalo̠k̕, e̠n khathae akhṛa ge baṅ mucạdo̠k̕ takoa. Baṅgladisạmre̠n santal ho̠po̠nko do̠ ḍumkạ dhara reak̕ rạṛ ge ko sap̕ do̠ho̠akada. Rajghạriạ koak̕ kho̠mo̠ta lalo̠c̕ ar re̠c̕ re̠pe̠c̕ jo̠ṅ karo̠nte̠ disạm bapagenre hõ̠ Baṅgladisạmre̠n santalkoak̕ pạrsi , ạricạli baṅ bapak̕ – begarle̠na. Disạm judạen rehõ̠ sereń durạṅ reak̕ rạṛ rahako do̠ baṅ judạlena. Ona sedae reak̕ rạṛ raha sap̕ do̠ho̠ katet̕ge akoak̕ dinạm din reak̕ jionre sereń durạṅko laṛcaṛ ạgueda. Ho̠ṛko santali sereńte̠ kusi rạskạ ocoko lạgit̕ mit̕ bar sereń guṭ (do̠l) ko benao baṛak̕kana . Pạkistan bidạl kho̠n santali sereń lạgit̕ sereń guṭko be̠nao baṛale̠n rehõ̠ , onako do̠ jạsti din baṅ ṭikạule̠na. Santali Music Association of Bangladesh (SAMAB) hotete sereń do̠lkoak̕ mit̕ banadhao benaoakana. SAMAB hotete santali sereń lahanti renak̕ko kurumuṭueda. Baṅgladisạmre aema e̠ne̠c̕ sereń guṭ me̠nak̕koa . Jo̠to̠ guṭ reak̕ kathako bạń o̠l purạu daṛeak̕ rehõ̠ mit̕ bar guṭ reak̕ katha koń  o̠l so̠do̠rape kana .

(1)  AṚAṄ

Ḍhakare̠ tahe̠nkan santal jhukạl ko̠ṛa koak̕ kurumuṭute AṚAṄ ńutuman rusika guṭ do̠ bandhao akana. Baṅgladisạm re̠n santal nayo̠k Nishir soren noa guṭ sãote jo̠po̠ṛao menaea. Noa sãote arhõ̠ jo̠po̠ṛao me̠naea, Tarsisius Hasda, Dines Murmu, Enrico Murmu, arhõ̠ eman ko . Ḍhaka Mo̠gbajar , Rajshahi Tanor ar Dinạjpur re̠ AṚAṄ guṭ akoak̕ rạskạ akhṛako so̠do̠rle̠da.

(2) E̠BHE̠N

Santali sereń re̠ Rock sereń hotete ko so̠do̠rle̠na E̠BHE̠N Benḍ guṭ . Ruhul Amin kiskuak̕ ạk̕yurte̠, E̠BHE̠N be̠nḍ Baṅgladisạmre̠ santali sereń durạṅre̠ nawa sad ko aderke̠da.  “E̠bhe̠n me̠ gatere̠” …. ńutuman shirńutum te̠ E̠bhe̠n be̠nḍ do̠ santal jạti ho̠po̠nko talare jagwar reak̕ maṅgaoe ho̠ho̠leda.

(3) HUL

Simon Marḍi , Agosṭin Murmu Ar Rimon kisku , noko pene̠ ho̠ṛ do̠ ko  soṅgṛa kana. Soṅgṛa sạgại kho̠n ge Sereń hõ̠ ko laṛcaṛ baṛaet̕kan tahẽ̠kana. Soṅgṛa sạgại ge tayo̠mte̠ sereń guṭ reak̕ rup ko e̠mke̠da.  Arhõ̠ rusika ho̠ṛ akoak̕ be̠nḍre se̠let̕ oco katet̕  ńutumko do̠ho̠keda HUL . Santal Students Union sasu Bangladeshak̕ Rupạ jubili re̠ Hul do̠ akoak̕ sereń ko uduk̕keda. Dinạjpur, Rajshahi ar Ḍhaka re̠ lại le̠kan ko akhṛa ocoakada.

Baṅgladisạm re̠ santal ho̠po̠n ko ko̠clo̠n ocok̕kan birudh re̠ Hul do̠ sereń hoteteye protibadeda. 

(i) ciṛạkuṭhạ re̠ se̠ṅge̠l jolen,

(ii) E biṭi mại biṭi mại,

(iii) Arak̕ sạṛi bande katec̕ e kuṛi

noṅkan mo̠n rumuńo̠k̕ sereń hotete Baṅgladisạm re̠ santal ho̠po̠n ko talare rạskạ reak̕ ạd ko e̠mo̠k̕kana . Ona sãote jagwaro̠k̕ reak̕ ardas santal ho̠po̠nko talareko baḍae ocok̕kana .

(4) JION JHARNA

Baṅgladisạm Dinạjpur jilạ reak̕ Dhanjuṛi ato kho̠n o̠mo̠nakan e̠ne̠c̕ sereń guṭ JION JHARNA . Ḍebhiḍ Baske , Albinus soren , Baja bạbu, Nores hasda takoak̕ kurumuṭute̠ benaoakana . Jion Jharna guṭ jãhãrege akoak̕ akhṛako uduk̕akat̕ , oṇḍege ho̠ṛko rạskạ ocoakat̕koa. Nawa nawa sereń renak̕ jhalakko uduk̕akada.

(i) ińak̕ me̠t̕ dak̕ te̠ lo̠ho̠t̕e̠na dhạrti ,

(ii) Iń ma casa ho̠po̠n kaṛba ota

Noṅkan juḍạsi  sereń reak̕ jo̠s do̠ noa jion jharna guṭ hotete ańjo̠m baṛalena .

Dinạjpur dosmail re̠ Sidạ Kạnhũ ak̕ murti uncomocon hilạk̕ Jion Jharna do̠ akoak̕ akhṛa ko uduk̕leda . SASU -BD reak̕ rupạ jubili re akoak̕ parphorm uduk̕ katec̕ rạskạ ko ro̠mo̠ńleda .

(5) SARJO̠M BAHA

Dinạjpur re̠ Ne̠lso̠n Marḍi , Rita Hembrom , Srimon Hasda, Albarṭ Ṭuḍu takoak̕ kurumuṭu te̠ eho̠ple̠na SARJO̠M BAHA . Tayo̠mte̠ noa guṭ do̠ barea re̠ bapagena . Nelson Marḍi , Srimon Hasda tako mit̕ guṭ , note Rita Hembrom tako armit̕ guṭ .  Banar guṭ ge SARJO̠M BAHA ńutumte akoak̕ parphorm ko uduk̕ baṛaeda . Ciṭạgaṅg, Ḍhaka , Ro̠ṅgpurar Dinạjpur são aema jaega re̠ akoak̕ akhṛa ko uduk̕ baṛaoakada .

(6) SE̠ṄGE̠L

Baṅgladisạm re̠ jo̠to̠ kho̠n jạsti jo̠no̠priyo ar co̠mo̠k benḍ reak̕ ńutum do̠ se̠ṅge̠l benḍ . John Hembromak̕ ạk̕yurte̠ calao hijuk̕kan Se̠ṅge̠l benḍ do̠ bhiḍiyo sereń ko se̠c̕ teye laha gea .

(i) Go̠yṭha halaṅ kuṛi

(ii) Baṅgladisạm santal kuṛi

(iii) Tis hõ̠ baṅiń

(iv) Busup̕ reak̕ nawa sạṛi,

(v) Sạjni

noṅkan taogar taogar sereńko tege santal rusika purire mo̠n o̠nto̠r ro̠mo̠ńj reak̕ ạde sirjạuakada. Santalko talare rạskạ reak̕ srijonsilota ko benaoakada se̠ṅge̠l be̠nḍ .

(7) AŃCAR

Suco̠na Hembromak̕ ạkyurte Rajshahi kho̠n mit̕ e̠ne̠c̕  guṭ bandhaoakana. Rajshahi nagraha re̠ santal ho̠po̠n ko talare rạskạ reak̕ akhṛako uduk̕ ạgueda . Youtube re̠ COVER e̠ne̠c̕ te hõ̠ akoak̕ parphorm ko so̠do̠reda. Ańcar ḍenes grupren cacalaoic̕ lekate menaea Suco̠na Hembro̠m .

(8) PHUṬẠK̕ BAHA

Dinạjpur ghoṛaghaṭ kho̠n Phuṭạk̕ Baha guṭ do̠ sereń durạṅ re̠ kạmikạsniko do̠ho̠ ạgueda. Rumila Hembromak̕ ạk̕yurte noa Phuṭạk̕ Baha guṭ do̠ calao hijuk̕kana. Ghoṛaghaṭ , Gobindo̠go̠ńj nakhare akoak̕ akhṛako uduk̕ barạoakada.

(9) ḌAHAR DHUṚI

Ḍhaka bibhag reak̕ gajipur nagraha re̠ me̠nak̕ko santal boeha mesra ko hotete noa enec̕ sereń guṭ do̠ bandhao hoyakana. Ḍhaka  nagraha te̠ se̠nakan santal ho̠po̠nko talare̠ rạskạ ro̠mo̠ń lạgit̕ noa Ḍahar Dhuṛi guṭ ac̕ak̕ akhṛakoe uduk̕ ạgueda. Noa re cacalaoic̕ lekate menaea Joseph Ṭuḍu.

10) BIRBAHA

Ḍiyuk Murmu, Logen Kisku, Elosis Hasda, Kuin Murmu tako le̠kan mit̕ jhãk juwạnko do̠ Birbaha benḍ ko bandhaole̠da . Baṅgladisạmre pạhil dhao lekate Birbaha be̠nḍ geko upellena. Mit̕ o̠kte̠ Birbaha benḍ reak̕ sereń ko Baṅgladisạm re̠n santal ho̠po̠n koak̕ thuti ko re̠ sereń rawak̕ kan tahẽ̠kana .

(i) Maraṛ Baha Am Ńe̠lte̠

(ii) Birbaha

(iii) Nase Nase ge Gate Malaṅ Tahẽ̠kan

(iv) Ona Tạriạ Saḍekan

(v) Baṅgladisạm Mo̠ńj Disạm

Birbaha benḍ kho̠n benaoakan noako sereń ńetar hõ̠ ho̠ṛ ko talare o̠kte̠ nạpitre̠ sereń oṇḍoṅok̕kana. Noa birbaha guṭ reak̕ ạḍi bhage sombhabona tahẽ̠kan re̠ hõ̠ , cekate co̠ṅ bại bạite noa guṭ do̠ nisun cabayena. Ńetar do̠ Birbaha be̠nḍ reak̕ jãhan kạituk ge baṅ ńe̠lo̠k̕kana.

(11) Jhiri Hiri Ạricạli Gusṭhi

Rajshahi kho̠n mit̕ o̠kte̠ 2005 -6 serma se̠c̕re̠ santali sereń durạṅ  reak̕ kurumuṭuko calao banao baṛaet̕kan tahẽ̠kan Jhiri Hiri Ạricạli Gusṭhi. Baṅglate ńutum tahẽ̠kan takoa, Jhiri Hiri Saṅskritik Gosṭhi. . Bes bhage bhage sereń reak̕ bhiḍiyoko benao baṛaleda .

(i) Tokare̠ń Ńam Nayo Hạriạṛ Disạm Do̠

(ii) Baṅgladisạm Tabon Jo̠no̠m Disạm

noṅkan disạm sarhao sereń hotete jiwi nalare̠ disạm dulạṛ reak̕ go̠ro̠jko siṭiń rakap̕ ocoleda Jhiri Hiri Ạricạli guṭ . Me̠nkhan noko hõ̠ ce̠kate̠ co̠ṅ bại bạite̠ ko nisun cabayena. Noa Jhir Hiri sãote jo̠po̠ṛaoe tahẽ̠kana, gạkhuṛ sereńiạ Manuel Soren.

(12) Kukmu Sereń be̠nḍ

Sereńiạ Mathias Sorenak̕ ạk̕yurte Kukmu music be̠nḍ guṭ do̠ bandhaoakana. 2022 sermare noa KUKMU do̠ eho̠p̕lena. Nouga jilạ nakhare akoak̕ akhṛako uduk̕ baṛaoakada.

(13) SAHẼ̠T̕

Kuṛi kuṛiko juṭạu katet̕ SAHẼ̠T̕ be̠nḍ do̠ benaoakana. Noa be̠nḍ guṭre do̠ e̠ke̠n ge kuṛi menak̕koa. E̠ke̠n kuṛi mo̠to̠te benaoakan, santali be̠nḍ guṭ do̠ Baṅgladisạmre mit̕ṭen ge menak̕a. Noa do̠ ạḍi rạskạ ar go̠ro̠b reak̕ kathakan gea , ona sãote hahaṛa reak̕ katha hõ̠ .

(14) RILẠMALA

Dhanjuṛi ato kho̠n Jion Jharna tayo̠m arhõ̠ mit̕ṭen nawa e̠ne̠c̕ sereń guṭ benaoakana. Ona do̠ Rilạmala grup ńutumte so̠do̠rakana. Noa Rilạmala sãote jo̠po̠ṛao menak̕koa Bhadu Pahan, Alphreḍ Mạrḍi, Albinus Soren sãote eman ho̠ṛko .

(15) ATMA

Joseph Ṭuḍu , Zimi Hasda , Elia Marḍi takoak̕ kurumuṭute ATMA ńutuman sereń be̠nḍ benaoakana. Noa be̠nḍ kho̠n pạhil bhiḍiyo sereń so̠do̠rlena  “Sạrdi Setoṅ Beṛare” ńutumte .

(16) TARAS

2019 sermare Taras be̠nḍ do̠ eto̠ho̠p̕lena. Santali ar Baṅgla pạrsi reak̕ sereń lạgit̕ge noa do̠ benaoakana. Jekson Soren , Orobhi Carls Maranḍi , Pik Murmu ar eman ho̠ṛko noa guṭ sãote jo̠po̠ṛao menak̕koa.

(17) AṬKAR

Santali rusika purire nawa mit̕ṭen be̠nḍ guṭ AṬKAR. Noa AṬKAR sãote jo̠po̠ṛao menak̕koa, Mibsam Joy Hasdak̕, Mathias Jasṭin Hasda, Santo Soren, Amrito̠ Mimmo Hasda, Bitto Emarson, Ricarḍ Nikson Hasda ar emanko.

(18) Nawa Marsal

Nawa Marsal Juạn guṭ do̠ Dinạjpur jilạ reak̕ Paṛgao atoren juạn ko̠ṛa kuṛiko hotete tạrhaoakana. Santali rusika purire noko hõ̠ ạḍi jhukạl do̠l kanako .

(19) AṄGRA

Baṅgladisạmre tinạk̕ gan rusika guṭ menak̕ko, onko modhre Aṅgra be̠nḍ renak̕ ńutum baṅ ńum lekhan phaṅka phayaṛge katha do̠ tahe̠na . Sereń bhiḍiyo benaore , mo̠ńco̠ piṇḍạ sohanre, sanam se̠c̕teko lahagea. Aṅgra be̠nḍ do̠ sereń durạṅ benao bego̠r mit̕ṭen dharabahik naṭok (web series) hõ̠ ko benaoakada. *Oṭaṅ Sakam* ńutumte benaoakan, dharabahik naṭok do̠ Baṅgladisạmre pạhil ar mit̕ṭen ge tearakana. Noa AṄGRA be̠ṇḍ sãote jo̠po̠ṛao menak̕koa cacalaoic̕ lekate Prof. Samson Hasdak̕, sereńiạ Manuel Soren, Mạndạṛiạ Sakam Subroto Maranḍi, sereńiạ Ro̠njit Ricarḍ Kisku, arhõ̠ eman ho̠ṛko .

(20) Rahla Rimil E̠ne̠c̕ Guṭ

2017 serma reak̕ May cando 26 maha hilạk̕ Rahala Rimil e̠ne̠c̕ guṭ do̠ tearlena. Noa ren cacalaoic̕ lekate menaea Sabitri Hembrom. Santali, Urạu, Pạhṛiạ koak̕ e̠ne̠c̕ sereńko akhṛa baṛaeda. Rajshahi, Ḍhaka, Ciṭagaṅg, Dinạjpur re akoak̕ akhṛako so̠do̠r baṛaoakada.

(21) TRISHUL

2019 sermare Santal ar Urạukoak̕ e̠ne̠c̕ sereńko uthnạu ocoe lạgit̕te Trsishul do̠ benaolena. Noaren cacalaoic̕ do̠ Jo̠mak̕ montri (khaddo̠ montri) Sadho̠n Co̠ndro̠ Mojumdar MP ren ho̠po̠nerat Trina Mojumdar. Trina Mojumdarak̕ mo̠ca kho̠n *Gaḍa Hanasare kadam dare* ńutuman santali do̠ṅ sereń miḍiare ạḍi kaṭham pasnaolena. Baṅgladisạm reak̕ TV, Cenelko re Trishul reak̕ e̠ne̠c̕ sereńko so̠do̠rlena. Daraekan dinkore Trishul guṭ do̠ bhage bhage mo̠ńco̠re akoak̕ akhṛako idi daṛeak̕a mente ho̠ṛko ãsjo̠ṅkana.

Mucạt̕ katha

Sereń do̠ manwakoak̕ mo̠n-o̠nto̠r reak̕ kusi rạskạ, rak̕ ho̠mo̠r reak̕ katha kana. Sereń ar raha hotete manwa do̠ akoak̕ mo̠n o̠nto̠rre oko danaṅ akan kathako oṇḍoṅ baher ocoea. E̠ne̠c̕ hotete akoak̕ rạskạko so̠do̠r ocoea. Okako katha lạite baṅ so̠do̠ro̠k̕, okako katha o̠lte baṅ so̠do̠ro̠k̕, onako katha, onako aṛaṅ , sereń ar rahateko so̠do̠r ocoea. E̠ne̠c̕ renak̕ tal milạu katet̕ko uduk̕ ocoea.

Abo do̠ Santal ho̠po̠n . Aboak̕ jion khaṇḍao, ạricạli , pạrsi do̠ eṭak̕ jạtiko kho̠n judạgea . Onate aboak̕ e̠ne̠c̕ sereń rạṛ rahako hõ̠ eṭak̕ jạtiko kho̠n judạgea. Aboak̕ jạti reak̕ kusi rạskạ , rak̕ ho̠mo̠r Santal ho̠po̠nak̕ rẽ̠hẽ̠t̕ renak̕ e̠ne̠c̕ sereń rạṛ raha hotete ge so̠do̠r ocoere juḍạsi ạikạuk̕a. Santali e̠ne̠c̕ sereńko napaetebon laṛcaṛ idilekhan, mit̕ hilạk̕ aboak̕ e̠ne̠c̕ sereńko do̠ dhạrti ṭuṇḍạṅre maraṅ ṭhãoe hameṭ daṛeak̕a. E̠ne̠c̕ sereń guṭko napaeteko kurumuṭu idilekhan, e̠ne̠c̕ sereńko reak̕ uthnạu hoyok̕a. Baṅgladisạmre menak̕ko sanam e̠ne̠c̕ sereń guṭko ạḍi napaeko jo̠ bahak̕a. Santal ạricạli dhạrti reak̕ maraṅ maraṅ mo̠ńco̠re tul rakabo̠k̕a.




Meskoć

Meskoć

Ale oṛaḱ pheḍren maraṅgo jele utu akada. Ado ona jel utu reaḱ sõ goṭa aḍepase do pasnao cabayena. Ińhõ ona sõte onko ṭhen turui dhaoiń sen hećena, arhõ bar-pe dhaoiń calaḱa, Enḍekhan em khaćko emadińa, baṅkhan ińaḱ hõ jel utu jom reaḱ unạḱ sana se lob do bạnuḱtińa.

 




Toyo Ar Tạruṕ

Mit́ṭen bir re haṛam Tạruṕe tahẽkana. Mit́ okte Tạruṕ do ruạte kạhilente gujuḱ lekan dosare paṛaoena, ar mit́ṭen dare latar re gitić katet́ aḍraoate raraḱ kana. Unre ona horte Toyo parom calaḱ kan tahẽkana. Tạruṕ do Toyo ńelte nehõrate hohoae kana jemon thoṛa kathae ańjomtae. Toyo doe mengot́keda E mamo, ma roṛme sạńgiń khongiń ańjoma. Am ṭhen calaḱ do eskargeń bujhạueda.

Tạruṕ doe menkeda, alom eskaroḱa bạń cekamea, ma hijuḱme. Toyo doe roṛ ruạṛadea, Baṅ mamo bạń bhorsa daṛeam kana. Arhõ Tạruṕ do nehõrate metaekana ińdoń haṛamena. Ruạ jalateń kạhil cabayena nonkan daṛe do ar bạnuḱtina, onate gujuḱ dosare duṛuṕ katet́ unạḱ din reaḱ ińaḱ jingi bitạu re okań ńelakat́, ańjom akat́ sanamaḱ iń lại oṭowama. Ente am dom ạkilan janwar kana. Ińaḱ jion reaḱ joto katha do eṭaḱ janwar ko ṭhenem sodora. Enḍekhan onko hõ ona kathate bhạlại hoyoḱtakoa.

Gujuḱ lahare iń gogo-baba ńutumte kiriạ katet́iń meneda, bạń cekamea, onkan sạkti se hoṛmore daṛege thor bạnuḱtińa. Onako katha ańjomte mit́ okte Toyo do Tạruṕ ṭhene sen sorena, are metadea cedaḱ nunạḱem raḱeda? Tạruṕ doe mengot́keda dukteń raḱeda, ente unạḱ unạḱ din khon ruạteń jạbun akana okoege bako torasediń kana. Ińaḱ dolren joto Tạruṕ ko dạṛ pharaḱ keda. Eṭaḱ janwariń hohoat́ kore okoege bako hetawat́tińa. Noa haṛam umerre eṭaḱ hoṛko são galmaraore mońjgeń aṭkara. Tinạḱ jib-janwarkoń nehõrat́koa, okoege bako bhorsawadińa. Onate amge thoṛa kathań bakheṛ oṭowam kana, khemota katet́ botor uduḱ katet́ bạṛti din bam ṭikạu tahẽ daṛeaḱa. Khemota do jahan sompot do baṅ kana, asol sompot do kana ạkil ar bidiạ. Ạkil bidiạ hoṛge bạṛtiko dulạṛkoa. Am dom ạkilangea. Onate ḍher hoṛge amko dulạṛ arko manotet́mea. Menkhan ińdo ińaḱ khemot ar dos gunạḱtege nonkan dosareń paṛao akana.

Sikhạuna: Khemota ar jor-joborte okoe hõ bạṛti din bako ṭikạu tahẽdaṛeaḱa




Nawa Gidrạ Ataṅ Daram Ar Janam Mãhã Manot Hoyena Tabitha Kindergarten School Re

Budhbar (31 January) setaḱ 10:00 baja okte Tabitha Kindergarten School re nawa gidrạ ataṅ daram ar gidrạkoaḱ janam mãhã manot akhṛa hoe purạuena. Nes noa nawa sermare nawa bhorti akan gidrạko são sãote School ren joto gidrạ moṭ mit́ sae gel pe (113) goṭen gidrạko ataṅ daramket́koa. Ataṅ daram okte manotan peṛa lekate seṭere tahẽkana NAGR (National Agecny for Green Revolution) ren ạyurić/Director Manotan Stephen Soren, Amnura Mission Primary School ren maraṅ mahasoe Sontosh Tudu, 2no. ward ren member ar Panel Chairman-01 Md.Masud Parvez, Tabitha Kindergarten School ren bharapon maraṅ mahasoe ar NAGR ren Program Officer Prodip Hembrom selet́ Mahasoe ko School ren gidrạ ar akoren gogo-babako. Inạ chaḍa hõ seṭere tahẽkana NAGR ren Office secretary Promila Hasdak selet́ arhõ eṭaḱ ko.

Pạhilte NAGR ren Director ar Tabitha Kindergarten School ren bharapon Maraṅ Mahasoe do Baṅgladisom reaḱ jạtiyạri sereń talate manot selet́ disom reaḱ jhạnḍi kin tul rakaṕket́ talate akhṛa do ehoṕena.

Ataṅ daram akhṛare gidrạko udgạu selet́ kathae roṛkeda Tabitha Kinder Garten School ren Maraṅ mahasoe Prodip Hembrom. Uni doe menkeda, jemon gidrạ ko din hiloḱ School ko hijuḱ ar dhạrtire okaṭaḱ sikhnạt jạruṛ menaḱ jemon gidrạko napaeteko hameṭ daṛeaḱ. Akoren gogo-babako hõ uskur selet́te udgạuket́koa jemon do akoren gidrạko oloḱ paṛhao sećko laha idi daṛeako. Ona selet́ 2no. ward ren member ar Panel Chairman-01 Md.Masud Parvez hõ aćaḱ kathate roṛ sodorkeda jao serma leka nes hõ noa School re nawa gidrạ ataṅ daram akhṛare hećkate ạḍi rạskạ doń aṭkareda. Ente Noa Tabitha Kindergarten School do ạḍi mońj poribes re menaḱa, gidrạkoaḱ oloḱ paṛhao são sãote eneć khilạḍ metaḱme jotoaḱ reaḱ do mońj poribes re menaḱa. Gidrạko mońj sikhnạt ko hameṭ daṛeaḱ kana. Ase dohokeda jemon nonkage oloḱ paṛhao calao idiḱte mit́din arhõ hara buruḱte noa aḍepase re School reaḱ ńutum ḍamḍaheḱ. Inạ chaḍa hõ ataṅ daram ar gidrạko gogo-babako udgạu selet́ kathae roṛkeda, Tabitha Kindergarten School ren Mahasoe Nilufa Prvin selet́ Amnura Mission Primary School ren maraṅ Mahasoe Sontosh Tudu.

Inạ chaḍa hõ ataṅ daram akhṛare johar selet́ kathae roṛkeda, NAGR ren Director Manotan Stephen Soren. Uni hõ pạhilte seṭer akan gidrạko akoren gogo-babako ar akhṛare selet́ akan sanamko dulạṛ johare emat́koa. Inạkate ataṅ daram ńutumte gidrạko selet́ akoren gogo-babako arhõ bạṛti johare baḍae ocoket́koa. Uni hõ onkage roṛ sodorkeda, Gidrạko jemon mońj sikhnạt ko hameṭ daṛeaḱ noa School re, bạṛti do akoren gogo-baba ko hõe nehõraḱ koa akoren apan ạpin gidrạko tạṅkhiko lạgit́. School re oloḱ paṛhao são sãote oṛaḱre hõ jemon bạṛti ko nońjorakote oloḱ paṛhaoḱte mońjko hara buruḱ. Ase dohokeda darakan dinkore jemon do Noa School arhõ oloḱ paṛhao sećte mońj poribes sećte noa aḍepase ko re mońj ńutum se namḍak do hoyoḱ ona lạgit́ bạṛti kurumuṭu se kạmihora do calaḱ kana mente lại sodorkeda.

Mucạt́re gel  (10) goṭen gidrạkoaḱ janam mãhã manot hoyena. Ente Noa Tabitha Kindergarten School re do jao mahna ge gidrạkoaḱ janam mãhã manot hoyoḱa. Onka leka nia mahna do gel (10) goṭen gidrạkoaḱ janam mãhã do tahẽkana. Onko joto gidrạ mit́te cake ko get́ket́ talate janam mãhã manotena. Onko gidrạkoaḱ janam mãhã ńutumte onkoaḱ tire prize se siropa do emena. Gidrạ selet́ akoren gogo-baba ko hõ ạḍi ãṭko rạkạyena gidrạkoaḱ janam mãhã manot ńutumte. Ataṅ daram ar janam mãhã manot ńutumte eneć sereń akhṛa hõ hoe purạuena. Nonkate ehoṕ khon mucạt́ dhạbić nawa gidrạ ataṅ daram ar janam mãhã manot akhṛa do hoe purạuena.

 

 




Sunum Ar Dumur Rasa Ạkhrińić

Mit́ atore barea hoṛkin tahẽkana. Mit́ hoṛ do dumur rasa ạkhrińić, ar eṭagić do sunum ạkhrińić. Dumur rasa ạkhrińić do ạḍi baeman ar laloćge tahẽkana. Uni do dumur rasa são cini mesal kateć ato-ṭolare ạkhriń baṛaet́ tahẽkana. Nonkage din hiloḱ ato-ṭolaren hoṛko ṭhen mesal dumur rasa ạkhriń kateć ạḍi utạr kạuḍi arjaoet́ kan tahẽkana. Ar note sunum ạkhrińić do ạḍi bebuj-sojha ar soromi hoṛ metaḱme cet́ lob ge baṅ tahẽkantaea. Jaoge din hiloḱ ato-ṭolaren hoṛko ṭhen khạṭi nạṛkoṛ sunume ạkhrińet́ tahẽkana.

Bana hoṛge ạkinaḱ jinis din hiloḱ ạḍi bạṛtikin ạkhrińet́ tahẽkan rehõ sunum ạkhriń hoṛ do dumur rasa ạkhrińić hoṛ soman do bae rojgar se arjao daṛeaḱkan tahẽkana. Enrehõ sunum ạkhrińić hoṛ do tinạḱe arjaoet́ tahẽkana inạtege kusire tahẽkan tahẽkana ar sisirjạuiće sarhaoede tahẽkana. Nonkage bana hoṛ ạkhriń mucạtkate ạyuṕ seć tinre mit́te duṛuṕ pantekate kạuḍikin hisạbet́ tahẽkan unre ńeloḱkan tahẽkana dumur rasa ạkhriń kan hoṛaḱge bạṛti kạuḍi hoeakana. Ar sunum ạkhrińić aḱ kạuḍi do ạḍi thoṛa. 

Nonkate dumur rasa ạkhrińić do mesal dumur rasa ạkhrińte ạḍi aema kạuḍi ren mạlike hoyena ar ona kạuḍite dalan oṛaḱe benaokeda ar sukte jingi khemaoe ehoṕena. Ar note sunum ạkhriń hoṛ kom kạuḍi arjao karonte jãhã lekate jom kateć kumbạ oṛaḱre jingi khemaoa. Dumur rasa ạkhrińić nunạḱ mońj dalan oṛaḱre tahẽnkan ńelte sunum ạkhriń hoṛ do nase hõ bae hiṅsạlena. Menkhan dumur rasa ạkhrińić do sunum ạkhriń hoṛ kumbạ oṛaḱre tahẽnkan ńelte landawae kan tahẽkana ar ạḍi gorob uni ṭhene udugoḱ kan tahẽkana. Menkhan haere bhạg, mit́din ńindạ ackage dhạrti laṛaoena, ona laṛaote dumur rasa ạkhrińić aḱ oṛaḱ do rạput́ chirchạturena. Menkhan sunum ạkhrińić aḱ oṛaḱ do nase hõ baṅ khotilena. Bạṛić horte kạuḍi arjao lekhan ona do aema din baṅ ṭikạu tahẽna, ar mońj horte kạuḍi arjao lekhan jug jug ṭikạu akae tahẽna.   




Adivasiaḱ Aṛaṅ Nichitena: Robindronath Soren ar Kornelius Murmu

Calaoen 13 January setaḱ ber Manotan Robindronath Soren do sanam lekan mãyãko gedi kateye boṅga talayena. Onka leka 18 January 2024 setaḱ pahapoho okte re Kornelius Murmu hõ dhạrti reaḱ sanam lekan mãyãko bạgi oṭo katet́ Probhu aḱ hobor reye seṭer akana.

Ạḍi hahaṛa nokin banar Adivasi ạyurkin do setaḱ cando rakaboḱ laha regikin calaoena hana purite. Delabon baḍaelegi unkinaḱ khaṭo Ithihas; Jatiyo Adivasi porisod ren sadharon sompadok ar sabha mukhiạ Robindronath Soren 1957 serma reaḱ 13 December Darkal Soren ar Sumi Tudu aḱ gharońjre janamlena. Boeha ko modre uni do huḍiń utạriće tahẽkana. Aćaḱ oloḱ paṛhao jion do pạhilte Barkona Besarkari Prathomik Bidaloy khon Prathomik, Habra Uccho Bidaloy, Parbotipur, Dinajpur khon Madhomik ar Dinajpur Songit College khon Uccho madhomik pass katet́ Rajshahi reaḱ Shah Makdum College khon Degree hameṭ keda. Amdaj 66 serma jingi bitạure 31 sermage adivasi koaḱ ạidạri hameṭre lagao akane tahẽkana. Utarbongo reaḱ mimit́ ato khon jila sohor, Bibhag ar Rajdhani  reaḱ ḍahar ko hõe daldalao akada;Kendrio Sohid Minar, Sirdap, Daily Star se YWCA hall room do tahẽkana uniaḱ bạuhạri (bicoron). Adivasi koaḱ are (9) dopha dạbi ko goḱ katet́e ạcur baṛao akana, bạṛtikaete mul se asol dạbi do tahẽkana adivasi hoṛko jemon akoaḱ hok ạidạri ko hameṭ daṛeaḱ. 2011 sermare Baṅgladisom reaḱ songbidhan re adivasi ko ṭhạ̃i ko ńamleda sạrige menkhan ona do eṭaḱ ńutum se eṭaḱ lekate. Songbidhan re adivasi katha do bạgi katet́ onare jopoṛaoena Upojati, Khudro jatisotta se Nri-gosthi hisạbte. Ado inạkate hudis ganḍon ńel jutkate goṭayena je, 1993 serma khon barombar dạbi rakaṕen khạtirte ar somomona songothon aḱ kurumuṭute disom reaḱ ạn-ạri (sasontontre)  re adivasi koaḱ bisoe ko dekbhal akana.

2023 serma reaḱ 13 October Jatiyo Adivasi Porisod reaḱ 5 aḱ Jatiyo sonmelon se jarwaḱ re arhõ sabha mukhiạ lekate dạyike goḱkeda Robindronath Soren. Gujuḱ 3 (pe) cando lahare sonmelon se jarwaḱre mon ontor reaḱ kathakoge bạṛti sodor akana. Uni doe menkeda, Adivasi ko cetanre koclon ar julum do baṅ bond akana. Adivasi ko cetantre ‘Dikur’ gujuḱ, koclon, konac, jumi se hasa ko reć ocoḱkan lekan behok kạmiko reaḱ bicạrge bạnuḱanaṅ. September reaḱ 3 tạrik do ‘Jatiyo Adivasi Porisod- reaḱ pegel (30) serma jubli re melco se jhaporate menkeda, ‘Adivasi koaḱ jion do ekraṛ ar calaki se chol jion kana. Sarkar ko hijuḱ kana calaḱ kana menkhan adivasi koaḱ julum do ohoge meṭaoḱ kana. Nit dhạbićte adivasi koaḱ jion re rihại ma baṅ heć akan bickom bhoṛok se botorge bạṛti cạṛhao akana. Mit́ interview re roṛleda, ‘ạḍi alga katha do baṅ kana. Ale do gidrạ umer khonge aema lekan haron talate ạḍi lekan metaḱme jotowaḱ dole at́ akada. Tinre adivasi ko koclon ocoḱ kana, unre 93 serma seć ale do apnartele benao se sapṛaoena ente ona okte do koclon jalate Bharot disom calaḱ hoelena. Sạri katha do noage, teheń hạbićte Utarbongo ren adivasi koaḱ jaega do ohoge odol bodol akana.  Adivasi ko do aema lekan haron ar calak-chol bạṛić hoṛkoaḱ phañd re paṛaokate akoaḱ oṛaḱ bhiṭạko bạgi kate gidrạ ar oṛaḱ hoṛko ante eṭaḱ disomte asrae hataoko paromena. Menkhan noa bon mendaṛeḱa, Robindronath Soren se ‘Jatiyo Adivasi Porisod’ do adivasi koaḱ duk-kosṭo, obhab-onṭon, ṭonṭa, khojogoḱ aḱ kathako Sthanio prosason khon Jatiyo songsod hạbiće seṭer daṛeaḱ tahẽkana. Noa lạgit́ tis hõ cetan hudạre duṛuṕ akan ạn tạri ren hoṛkoaḱ jaha lekan kurud se edre dosare bako paṛao akana.

Adivasi koaḱ ạidạri andolon re Rajniti dol ‘Bangladesh Walkers Party’do goṭa Utarbongo kạmi katet́e dãṛã akada. 2000 serma re Naogaon reaḱ Bhimpur Alfred Soren gujuḱ, Phulbari Koela khoni birodhi andolon khon Haler Bagda Farm, Gobindagonj, Gaibandha dokhol lekan muskil rehõe teṅgo ṭarhaolena. Adivasi koaḱ raḱ aṛaṅ ańjom lekan mon jagwar lạgit́ge Sanbadik sonmelon, seminar- symposium, kạmi ṭhãonare uni do ạḍi ceton ar jagware tahẽkana. Sonmilito samajik Andolon Robindronath Soren aḱ gujuḱte ạḍi ko duk akana. Mit́ ḍhạrwạḱ talate disạ ruạṛ akana adivasi huḍiń jạti ren hoṛko selet́ goṭa disomren hoṛko akoaḱ aidạri se hikạ hok ńam ruaṛ re Robindronath Soren do jion bhore lạṛhại akana. Nui hoṛaḱ nonkan jiwi alae do jaejug jiạṛ tahẽna. Uniaḱ gujuḱte adivasi hoṛko lạṛhạire phãk do hećena. Uniaḱ ona phãk jaega adivasi koaḱ lạṛhạire ṭikạu tahẽna. Calaoenae Robindronath Soren, doho oṭokadae aćaḱ gun, niạm ạri ko. Dos gun talatege manwa do, delabon Robindronath Soren aḱ adivasi koaḱ ạidạri dạbi ko ńam ruạṛ reaḱ aṛaṅko bon saṕ dohoea. (Tumal hoe akana; Manotan Mithusilak Murmu, Adivasi writer & research ak article khon) 

Delabon badaelegi Manotan Kornelius Murmu aḱ khaṭo Ithihas. Kornelius doe janamlena 15 November 1949 serma re Chapainawabgonj zila reaḱ gomostapur upozila Mirakathal ato re. Uni ren Gogo ńutum late. Sorola Hasda ar Baba Late. Durga Coron Murmu. Onko do 5 boeha ge koṛako tahẽkana. Noko 5 koṛa boeha modre 2 boeha do 1971 sal reaḱ muktifoz lạṛhạr re birbanṭa kin tahẽkana. Manotan Kornelius Murmu do calaoen 18 January 2024 serma reaḱ ạḍi pahapoho okte re disom reaḱ sanam lekan mãyã jalko bagi katet́ Probhuaḱ hobor reye calaoena. Kornelius Murmu do 1990 serma re BNELC Development Foundation ren board member doe tahẽkana. Ar BNELC reaḱ Barin Circle ren Chairman hisạb te pahil dhao 1994-1996, Dosar dhao do 1996-1997 February hạbić ar mucạt dhao do 2012 khon 2015, inạ tayom 2015-2017 do mucạt. Ona selet́ Tabitha Foundation ren Board member 2008 khon 2013 ar  Board Chairman 2013 – 2024 hạbić. 2017 khon 2024 do NAGR board ren vice-chairman hisạb te goṛo emoḱ tuluć ge Probhu reye jirạuena.

Uniaḱ mucạt bidạ re seṭer iń tahẽkana; ạḍi ãṭ do goṛoye em akada Tabitha Foundation, National Agency for Green Revolution ar BNELC ministry kạmikore. Uniaḱ kathań disại taea mit’ monan hoṛ jạruṛa, tahole lahanti do ạḍi usạra ge hoyoḱa abo santal, kolhe, mahali, urao se jahan jaṭiạriko lạgit́ ge.

Atoren Mạjhi haṛam ar girjạ mahasoe aḱ disa ruạṛ katha do tahẽkana; ạḍi jhũk ar raṅgaoḱ hoṛe tahẽkana; Police ren OC ko hõe dhamkaoet́ ko tahena. Kornelius hotete aema lekan bhage kạmiko Ạdivạsi hoṛko lạgit́ hoe akana.

Dighori Bạisi ren Pargana Stephen Tudu hõ aćaḱ bhabna katha sodor katet́ Kornelius aḱ aṛaṅ ar bhage kạmiko lạgit́ ạḍi aema manot́ johar doe emkeda. Ar teheń kornelius aḱ jaega puron lạ̣git́ babon baḍaea onkan hoṛbon benao se ńamkoa.

Orao ren Raja hõ aćaḱ bhabna kathai lại hạṭiń keda. Ar sanamko ṭhen nehõre doho keda bhulaḱ ko do bon ikạ hiṛińa ar bhageaḱ dobon tul rakaba sanamko ṭhen.

Uttorbongo Adivasi Porisod ren Chairman, BNELC Trust Board ren Secretary, TF/NAGR ren Joint secretary ar Tresurer Mr. Hingu Murmu do ạḍi khạndri katha koe disạ ruạṛ ocoket́lea. Sạrige Kornelius do ạḍi ãṭ Adivasi hoṛko lạgit́ doe kạmi akada, eken Adivasi do baṅ bickom dhorom kạmi rehõ ạḍi gạkhuṛ doe tahẽkana. Uniaḱ teheń noa calaḱ re Probhu aćaḱ hobor reye dohoyema ar jaejug jione emae ma, niạge ińaḱ ar abo sanamaḱ koejoṅ baṛe tahẽnma.

Mucat re John Maxwell ak katha teń uskuret́ bon kana; Ạyurić doe lạṭuḱa, Aćaḱ daṛete do baṅ, Bickom eṭaḱko aćaḱ daṛe emoḱ sećteye lạṭuḱa.




Cedaḱ Baṅgladisom re nunạḱ Rabaṅ Do?

2015 serma Norway disomte calaḱ reaḱ ạt hoelentińa. Ona cando do tahẽkana November 28 tạrik khon December 12 tạrik reaḱ hiri. Norway disom reaḱ Oslo nagrahare do -6 degree rabaṅ doṅ aṭkarleda. One oka do deep frize lekage. Teheńaḱ din re Baṅgladisom re rabaṅ do ạḍi kajak calaḱ kana. Aema hoṛak phone call doṅ ńamet́ kana, rabaṅ kićrić, kombol ko do bape emoḱ kana? Nonkan nehõrko ńam katet́ gate peṛako ṭhen ardas samaṅ katet́ thoṛa goṛoko ar disom ren peṛako ṭhen reaḱ goṛote 350 kombol doń jogaṛ akada. Adi monsuvạ menaḱa jemon haṛam buḍhiko ńam. Noa kombol do emogoḱa Bilboltha School samaṅre 150 goṭen, Amnura re 100 goṭen ar Borgachi school maṭhre 100 goṭen. Nes serma do eken buḍhi haṛam hoṛko lạgit́ noa goṛo kana. Entet́ Gidrạko 6-9 ar 9-12 umer ren do 46 goṭen item reaḱ sleeping kits box ko ńama Badhair 336 gidrạko, Adompure 334 ar Paria re 334 gidrạko. Noa sleeping kits re mit́ gidrạ lạgit́ ạḍi daman jinisko do menaḱa; amdaj 5 serma hạbić lạgit́ mit́ gidrạwak horoḱ bande ar oyo teaḱ doe ńama.

Delebon baḍae lege cedaḱ Baṅgladisom re nunạḱ reaṛ rabaṅ do hoyoḱ kana. Nesaḱ rabaṅ do hoṛmo reaḱ jel parom katet́ jaṅ hạbić doe tioḱ akada. Nonkan rabaṅ do lahate bạń aṭkar akada menteye baḍae oco kedińa; Rajshahi zila reak Godagari upozila, Dogachi aturen 100 serma cetan umer ren haṛamba hoṛ Luthru Majhi (Soren). Uniren kuṛi Miru Soren hõ ać babawaḱ katha saṕ tuṅgi katet́ doe menet́ kana je, am ma baba haṛam hoṛ, iń amren gidrạ hoe katet́ hõ ạḍi aṭ rabaṅedin kana. Cet́ hõ bạń kạmi daṛeaḱ kana rabaṅ jalare.

Onka leka aema hoṛ ṭhen khonge ańjomoḱ kana nes serma reaḱ rabaṅ do tạpisgea. Menkhan disom reaḱ hoedaḱ ko ńeńel kan office khon ko menet́ kana dosrage. Onko aḱ record te ńeloḱ kana 2018 serma reaḱ rabaṅ do bạṛti tạpis tahẽkana. Ona serma reak 8 January Poncogor reaḱ tetulia re rabaṅ tahẽkana 2.6 degree celcius, one oka do Baṅgladisom reaḱ ithihas re ol rakaṕ akana. Nes lekage ona serma hõ aema dhao te nonkan reaṛ rabaṅ ar hoe selet́ sisir daḱ leka goṭa din jạṛi leda.

Ona serma leka nes do nit hạbić te unạḱ bạṛić do babon aṭkar akada mente disom reaḱ hoe  bharḍo rabaṅ ko ńelet́ kan office-e menet́ kana. Menkhan tahole cedaḱ disom ren hoṛ do noa rabaṅ ge ạḍi tạpis ko menet́ kana? Nonkan kathako ańjom katet́ hoe bharḍo reaṛ rabaṅ ńeńel kan office doko menet́ kana je khata kolom te ol caṛhao akan rabaṅ reaḱ man do ạḍi latar baṅ pheḍ akan rehõ, aema lekan karonko te rabaṅ do bạṛti muskil bon aṭkaret́ kana. Goṭa cando ge nonkan reaṛ rabaṅ tahẽna mente office khon doko lại sodor akada.

Aema din khone kuṛhạ akada ar siń cando hõ bae ńeloḱ kana, onate bạṛti hoe- reaṛ se rabaṅ do bujhạuḱ kana. Eṭaḱ serma khon nes do ạḍi bạṛit kuṛha do menaḱa. Din re 18 khon 20 ghonṭa hạbić ge kuṛhạ do tahẽn kana. BBC Bangla khon baḍaeoḱ kana nes serma reaḱ kuṛhạ do bạṛti ge ńelogoḱ kana. 

Noa reaṛ rabaṅ re santal jạtiạriko sanam sećte ạḍi aodhan ge tahẽn tabon pe. Delebon baḍae lege cet́ lekan rogko bạrti doe ńamet́ koa. Amnura Lutheran Mission Hospital ren Dr. Arpona Dipa Murmu doe baḍae ocokedińa je, reaṛ redo khoḱ manda, Ejma, ruạ hasu, rabaṅ alargiko hoyoḱa. Ona chaḍa hõ gidrạko nimunia, tonsil, dhuṛi ar hoe kote sahẽt́ reaḱ horre muskil hoyoḱa. Ar onkate gidrạ ko do bạṛti ge sontorte doho ko jạruṛa.

Onate delabon noa reaṛ okte bạṛti lolo daḱ bon ńu joṅma. Ar viṭamin C reaḱ jomaḱ bon jom ma. Tahole reaṛ okte reaḱ ruạ khon sahaṛ bon ńama. Ar rabaṅ re ạḍi jạruṛ hoṛmo lolo dohoe, kạmi ar beyam hõ jạruṛa.




Eṛe

Mit́ atore barea koṛakin tahẽkana. Unkin koṛa do jel kirińa mente mit́din dokankin calaoena. Ado tinre kạsại (jel ạkhrińić) do unkine deaket́kina, unre unkin koṛa modre mit́ koṛa do thoṛa jel hataokate eṭaḱ koṛawaḱ pokeṭ re bolokeda.

Khange kạsại do ạcuren torage doho akat́ jel bae ńel ńamlet́te unkin koṛae metat́kina-abenge paseć ińaḱ jel doben kombṛo akat́tińa?- Ona katha menket́ torage jel-e hataoakat́ koṛa kiriạ kateće menkeda, iń ṭhen do cet́ jelge bạnuḱanaṅ. Ar okoe aḱ pokeṭre tahẽkan uni hõ kiriạ kateće menkeda, iń hõ amaḱ jel do bạń kombṛo akada. Unkinaḱ onkan katha ańjomte kạsại doe bujhạu ńamkeda, adoe metat́kina nonkan eṛe kathate ar kiriạ kate ińben eṛe daṛeạńa, menkhan sisirjạuić do ohogeben eṛe daṛekea.

Sikhạuna: Kiriạ kateć eṛe aḱ do tishõ bam sạriaḱ daṛeaḱa.