Mit́ lagaote Ḍher Din Chuṭiko Ńam lạgido̠ḱkana Sarkari Kạmiạko

Sarkari kạmiạko do̠ samaṅre Muslim koaḱ maraṅ dho̠ro̠m po̠ro̠b Eid-Ul-Azha ńutumte mit́ lagaote ḍher din chuṭi kaṭao renaḱ ạtko ńameda.

Nes bochor disạm reaḱ sarkari chuṭi tạlika lekate, 26 khon 31 May dhạbić 6 din Eid chuṭi tahẽna. Ona chaḍa 26 ar 31 May do̠ nirbahi hukumte chuṭi tahẽna mente baḍae ńamena.

Noa laha 22 ar 23 May (Sokol ar Sạnicar) do̠ hapta reaḱ chuṭi tahẽna. Hapta reaḱ chuṭi do̠ sạnicạr hiloḱ office ko jhićkate Eid-ul-Azha chuṭi sãote joṛao daṛeaḱa. Nonkate mit́din chuṭi ḍheroḱ kana.

Amirat ren jotibiganiko hotete baḍae akana, darakan 26 May hiloḱ Arafat manao reaḱ katha menaḱa. Ona lekate dosar din 27 May ona disạmre Eid-Ul-Azha manaoaḱa. Ar Baṅgladisạmre̠ do̠ 28 May Eid-Ul-Azha manao hoe daṛeaḱa.




Disạm Reaḱ 8 Bibhagre̠ Kalbạisạkh Birbão Ho̠e Heć Daṛeaḱa

Dhaka são 8 bibhagre̠ kalbạisạkh birbão ho̠e heć daṛeaḱa mente Ho̠e-daḱ bichnạu ạpis (Abohaoa Odhidaptor) do̠e lại laha akada.

Moṅgol hiloḱ (28 April) 11 baja khonaḱ tayom 48 ghonṭa re̠aḱ lại laha khoborre̠ me̠n hoe akana, Rangpur, Rajshahi, Mymenshing,Dhaka,Khulna,Barisal,Sylhet ar Chottogram reaḱ ṭhạ̃ikore pạchim nakha se utạr-pạchim nakha seć khon ghonṭare 60-80 kilomeṭer toṛte Kalbạisạkh birbão ho̠e heć daṛeaḱa.

Ona chaḍa hõ ado̠m ado̠m ṭhạ̃ikore huḍur-bijliate daḱ, ho̠e bharḍo hoyoḱ reaḱ as menaḱa mente abohaoa odhidoptore baḍae ocoakana.

 

 




Ạḍi Jo̱m- Ńu Ṭonṭaakan 10 Goṭen Disạmko Mo̱dre Baṅgladisạm Hõ Talika re Menaea

Dhạrti reaḱ 10 disạm reaḱ list re Baṅgladisạm do̠ pạhil serma re Ạḍi jo̱m- ńu ṭonṭaakan disạmko mo̱dre ńutum tahẽkana.

Noa kho̠bo̠r do̠ 24 april jạruṛ okte (24 april) jạhirakan globa report ńutumte mit́ṭen serma reaḱ report re so̠do̠r akana. United Nations, European Union ar aema lekan manwa ạyurkoak̕ tottho re bho̱r katec̕ noa report tear hoe akana.

Report re menaḱa 2025 salre dhạrti re jo̠m-ńu reaḱ muskil re 2/3 bhag hoṛko eken 10 diso̠m re ko tahẽna. Noa ko modre mit́ te̠sar bhag do̠ Sudan, Naijiria ar DR Congo re̠ hoyoḱa.

Ạḍi jo̱m- ńu ṭonṭaakan 10 diso̠mko do̠ hoyoḱ kana Afganistan, DR Congo, Myanmar, Naijiria, Pakistan, Baṅgladisạm, Dạkhin Sudan, Sudan, Siria ar Yemen.

Report lekate baḍaeok̕ kana, Baṅladisạm ar Syria lekan aema disạm kore thoṛagan sudhrạo ńel ńam akana, menkhan Afganistan, Myanmar ar Zimbabwe lekan diso̠m kore no̱a halo̱t do ạḍi bạṛic̕ calak̕kana. Ona iạte jo̠to̠ lekan dhạrti reaḱ lahanti ka̱mi ko do̠ ạḍi tho̠ṛa ge thir akana. Noa laha serma 47 diso̠m se̠ ḍạrkore 266 million ho̠ṛko ạḍi jo̠m-ńu ṭonṭare ko tahẽkana, 2016 sal khon ḍherge.

Report re nońka o̱l akana je, dhạrti re jo̠m-ńu ṭonṭa reaḱ ạḍi maraṅ karon do̠ lạṛhại ar lạṛhại. Ona chaḍa dhạrti aohal bodol hõ ạḍi maraṅ karon kana. 2026 sal reaḱ sombad lekate report re menaḱa je, lạṛhại ar bạṛić aohal iạte no̱a halot̕ do arhõ bạric̕ sec̕ calak̕a ar daraekan serma re hõ ạḍi “bạṛić” ṭonṭa hoe daṛeaḱa.

Report re so̠do̠r akana je, aema disạm re go̠ṛo̠ emo̱k̕ reaḱ ḍhertet́ kom akana. Middle East re lạṛhại iạte ạḍi ḍher hoṛko calao idiḱ kana ar Hormuz pronali reak̕ jạṛuṛtet̕ do dher idiḱ kana. Sunum reaḱ dam bạṛti idiḱte sahar utpadon reaḱ kharcha hõ serma seć calak̕ kana, oka do̠ sojhe cas-abadre muskilana leka ñelok̕kana.

AFP kho̠bo̠r sakam lekate no̱a ko report reak̕ halot ñel katec̕ aṭkarok̕kana je daraekan din do arhõ ạḍi bạṛic̕ sec̕ bon lahak̕kana.




Goṭa Disomre Ham Ruạ Reaḱ Ṭikạ Emoḱ Kạmihora Ehoṕ Akana

Goṭa disomre ham ruạ pasnao akana. Ham ruạ teṅgo daram babot calaoen Sombar (20 April) khon goṭa disomre ham rubella ṭikạ emoḱ kạmihora ehoṕ akana.

Sombar setaḱre Sastho ar Poribar Kollan Montri Sordar Md.Sakhawat Hossain Narayanganj renaḱ Rupganj Jinda Park Little Angles Seminary School re noa ham rubella 2026 ṭikạ emoḱ kạmihorae uḍhạukeda.

Noa kạmihora hotete 6 cando khon 5 serma kom umerren mit́ koṭi asi lakh gidrạ ṭikạ emoḱ reaḱko goṭa akada.

Ṭikạ emoḱ kạmihora ren sohokari poricalok Hasanul Mohamod doe baḍae oco akana, 5 April khon ehoṕ akan ṭikạ emoḱ kạmihora do 25 April dhạbić calao idiḱa ar 12 April khon ehoṕ akan ṭikạ emoḱ kạmihora do 12 May mucạdoḱa.

Onate sanam go-babako ṭhen nehõr tahẽn kana aḍepase ṭikạ kendro calaokate apnar gidrạ ṭikạ bon hatao ocokoma.

 




Iran Tuluć lạṛhại Thir Hape Renaḱ Okteko Ḍherkeda

Markin President Donald Trump do̠ Iran tuluć lạṛhại thir hape reaḱe gho̠so̠nakeda. Menkhan uni do̠e menkeda, ghera se oborodh do̠ calao idiḱa.

Budbar (22 April) social meḍia re̠ mit́ bibo̠ro̠nte Trump do̠e menkeda, Iran sorkar do̠ ạḍi kajake laṅgayena, one oka do̠ ać bae aso̠ḱkan tahẽkan.

Arhõe baḍae ocokeda, Pakistan ren Field Marshal Asim Munir ar Prodhan Montri Shahbaz Sharif aḱ nehõ̠rte Iran cetanre hamla thir hape reaḱ ardas hoe akana, jemon ona diso̠mren neta ar ạyurićko miljulte mit́ṭen prostabko ạgu daṛeaḱ.

Noa babotre Trump do̠e me̠nkeda, Amerika ren sipạhiko do̠ Iran reaḱ bondor kore oborodh ar sãote sapṛao tahẽn lạgit́ nehõ̠r ar hukumko emkeda. Iran se̠ć khon prostab jo̠ma ar ạuri galmarao goṭae dhạbić lạṛhại thir hape reaḱ okteko ḍher idḱa mente Markin president Donald Trump do̠e baḍae ocokeda.  




Dinajpur Reaḱ Birganj re Topa Ṭạnḍi ar Mundil Oṛak Raput́ ar Lo Rapaḱ ko Gereptar Reaḱ Dạbi Uttarbango Adivasi Forum Aḱ

Dinajpur reaḱ Birganj re ạdivạsikoaḱ topa ṭạnḍi dokhol ar oṛaḱ lo rapaḱket́ ghoṭona babotre Utarbongo Adivasi Forum do ạḍi bhabnae sodorkeda. Ńamakan khobor lekate baḍaeyoḱ kana, calaoen 19 April 2026, Aṭhwar hiloḱ bela 11:00 baja okte Palṭapur union reaḱ Sonka kristan atoren ạdivạsiko cetanre noa ghoṭona ghoṭaoena.

Noa ghoṭonare Pius Murmu ar Biswanath Soren ńutuman bar hoṛkin ghạl akana. Obhijog lekate, Ghoṛaband atoren Kader hopon Rezaul Karim ar Ajgor Shahaji ren hopon Azad ạḱ ạyurte 150/200 bhaṛaṭiạ sontrasi jumi dokhol ko hećena. Pạhilre dare maḱ reaḱko kurumuṭukeda, inạkate topa ṭạnḍi aṛere mundil oṛaḱko rạput́keda ar Murti kodo jonḍra khet reko giḍiket́koa.

Utarbongo Adivasi Forum ren Kendrio Komiṭi ren sabha mukhiạ Hingu Murmu ar sadharon sompadok Ad.Probhat Tudu mit́ bibo̠ro̠n rekin menkeda, jum hunḍạr koaḱ asol motlob do ạdivạsikoaḱ jumi ar sompot dokhol. Ạḍi din khonge ona jumi dokhol reaḱ kurumuṭu calaḱ kana. Menkhan ackage bhaṛaṭiạ sontrasiko hotete ạdivạsiko cetanreko hamlakeda.

Ona chaḍa arhõkin menkeda, “Adibạsi ko noa birudh ko teṅgoyenre sontrasikoaḱ hamlate bar hoṛ kajakkin ghạlena. Nit onḍenko ạdibạsi ạḍi muskil dosare menaḱkoa.” Utarbongo Adivasi Forum aḱ dạbi, noa ghoṭonaren asol asami Rezaul Karim ar Azad selet́ jopoṛao menaḱko sanamko usạra gereptar ar sạjại emako reaḱ.

Ghạl akanko cikit́sa ar khoti akanko khoti purun emako hoyoḱa. Ạdivạsikoaḱ topa ṭạnḍi ar dhorom ṭhạ̃i ṭhik dohoe hoyoḱa. Ạdivạsikoaḱ jion jingi sạbit dohoe hoyoḱa. Noa ghoṭona babotre tojbij ar bebostha hatao lạgit́ ar tayom daram dinre jemon nonkan ghoṭona ar baṅ hoyoḱ ona lạgit́te Utarbongo Adivasi Forum do prosason ṭhen nehõre dohokeda.  




Ehoṕena SSC Biḍạu

Teheń Moṅgolbar (21 April) goṭa disomre mit́ dhaote setaḱ 10:00 baja khon Secondary School Certificate (SSC) bidạu ehoṕ akana. Biḍạu do baṅgla pạhil sakamte ehoṕena.

Nes bochor 11 goṭen sikhnạt board re moṭre 18 lakh 57 hajar 344 goṭen pạṭhuạ bidạureko selet́ akana. Onko modre 9 lakh 30 hajar 305 goṭen koṛa ar 9 lakh 27 hajar 39 goṭen kuṛi pạṭhuạko selet́ akana.

Biḍạu do teheń 21 April khon ehoṕkate darakan cando 20 May hạbić calao idiḱa. Ar onka leka Practical biḍạu hõ 7 jun khon ehoṕkate 14 jun hạbić calao idiḱa




Baṅgla Nãwã Serma 1433

Teheń do Baṅgla serma reaḱ pạhil din kana. Nãwã serma reaḱ mane do nãwã as, nãwã kukmu ar nãwã jion reaḱ taṛam ḍahar. Calaoen serma reaḱ joto lekan laṅga haron, duk-kosṭo bạgikate Baṅgali do teheń nãwã serma nãwã dinko ataṅ daramkeda.

Baṅgla nãwã serma do Baṅgali hoṛ ko lạgit́ maraṅ din kana. Baṅgladisom ren joto hoṛ hoponko lạgit́ge miduḱ reaḱ maraṅ din kana. Darakan din reaḱ aema lekan bhageaḱ kodo noa talare jopoṛao menaḱa.

Candoe rakaṕen são sãote aḍepase ṭoṭha ar disomre porob reaḱ roṅ pasnaoena. Araḱ-ponḍ roṅan kicrić horoḱ bande kate joto hoṛaḱ mẽt́ muṭhạnre baṅgla nãwã serma reaḱ rạskạ sodoroḱ kana. Hor ḍahar, park, ạri-cạli reaḱ jaegakore aema lekan mela hoyoḱ kana. Okare do ańjomoḱa ‘Eso he boisak’ sereń reaḱ rạṛ, arhõ okare do ḍhol, ḍhak reaḱ saḍe. Rajdhạni reaḱ Romna Boṭomul khon ehoṕ kate disom reaḱ goṭa ṭạnḍirege baṅgla nãwã serma reaḱ rạskạ bamberoḱ kana.

Baṅgla nãwã serma do eken mit́ṭen din do baṅ kana, noa do baṅgali koaḱ leg-acar, ạri-cạli reaḱ maraṅ cinhạ kana. Jạt, dhorom bạgikate joto hoṛ miduḱte nãwã serma reaḱ rạskạko hạṭiń joṅa. Aema jaegare aema lekate noa dinko manaoeda. Bạṛtikaete Baṅgaliko do nana hunạr mela, sobhajatra, eneć khilạḍ ar rạskạjoṅ akhṛako talate baṅgla nãwã sermako ataṅ darameda.




Sahe̱bgạnj Bagdafarm Jumi Ruạṛ Dạbi Michil re Santalku Dal Ucuakana

Gaibandha reaḱ Gobindạganj re Santal koaḱ laha kho̠n nenḍa akan kạmihõ̠ra re bepạṭi diku do̱ ackageku hamlakeda.

Noa ghoṭna re santalko talare ạḍi raṅgao ar bhabna ńel ńamok̕kana. Noa ghoṭna do̠ 12 april aṭwar siṅgi din setak̕ Dinajpur-Gobindạganj ḍạr reaḱ Bagda ṭoṭha re hoe akana. Sahebganj-Bagdafarm jumi bańcao komiti ren ạyurić Philemon Baskeye lại keda je, Casi jumi rukhiạ ạn lekate Bagdafarm ren Santal koaḱ jumi ruạṛ reaḱ dạbi babo̱d michil kạmihọra laha kho̠n nenḍa akan tahekana. Noa kạmiho̱ra do̠ siṅgi din oktere dinạjpur-gobindaganj ḍạr reaḱ Bagda ṭoṭha re calao idiḱ kan tahẽkana.

O̱na O̠kte̠ re̠ hasa ạkhrińko ḍạku mente̠ku baḍaeok̕kan Swapan Sheikh, Ataur Rahman Sabu ar Abdur Rouf do̠ michil kạmihọra re selet̕ akanko cetanre tayom kho̱n ko hamla keda. Noa re Shiuli Mardi, Shyamoli Hasda, Lucas Murmu sãote 7 hoṛ ko ghạl akana. Ạḍi gạhir te ghạl akan hoṛko do̠ haspatal re ko bhorti akat̕kua.

OC Muhammad Mozammel Haque do̠e meneda, noa kho̠bo̠r ńam tayo̱m o̱na jaega re̠ calao kate̠t́ po̱ristiti niyontro̱n huiakana. Nit do̠ sabhabik gea. Arho̱ bạṛti police ho̱rho̱ lagit̕le do̱ho̱akat̕kua. Noa ghoṭona reaḱ o̠laḱ ńam akana ar ona reaḱ kho̠bo̠r ńam tayom ạn lekate kạmi hoyoḱa. Ona chaḍa Philemon Baskey doe me̠nke̠da, Santal ko se̠ć khon jumi ạidạri komiti do̠ diku birudh re̠ case ko sapṛao akada.

 




Tanore re Ạdivạsiko Talare Merom Em Hạṭiń Akhṛa

Rajshahi reaḱ Tanore re basoḱkan ạdivạsi hoṛkoaḱ jion jingi lahanti lạgit́ Pranisompod Unnoyon Prokolpo do mit́ sae mõṛẽgel (150) goṭen maejiu ar baba hoṛ talare bin kạuḍite barea kate merome hạṭińat́koa. Calaoen Sokolbar (10 April) setaḱ 11:00 baja okte Upạjilạ Pranisompod Daptor ar Bheṭerinary Haspatal reaḱ bondoboste upạjilạ Parisompod samaṅre meromko em hạṭińat́koa.

Tanore Upạjilạ Pranisompod kormokorta Dr.Wazed Ali aḱ ạḱyurte sabhare maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana MP ren Protinidhi Rajshahi jila Jamayat Amir Abdul Khalek. Bises peṛa lekate seṭere tahẽkana BMDA ren Assistant Engineer Naemul Islam, Tanore upạjilạ Porisod ren sạbik Vice Chairman Jamayat Abdur Rahim, Tanore upạjilạ Nayebe Amir Anisul Rahman, upạjilạ Vice Chairman Abdur Kadir.

Seṭere tahẽkana Tanore upạjilạ jamayat ren secretary DM Akkas Ali, Pranisompod kormokorta Dr.Sumon Mia, Mamunur Rashid. Inạ chaḍa hõ upạjilạ prosason reaḱ eṭaḱ eṭaḱ daptor ren kạmiạko ar protinidhiko seṭerko tahẽkana. Upạjilạ Pranisompod kormokorta Dr.Wazed Ali doe baḍae ocokeda, Noa upạjilạ reaḱ barea pourosobha ar 7 goṭen union khon bachao ńamkate 150 goṭen ạdivạsiko talare merom em hạṭiń hoyena.