Sạgun Siknạt Guru Mãhã

Hudiń hudiń kho̠n aboaḱ siknạt do̠ eho̠boḱa. Abo sanamko ge gidrạ kho̠n gebo̠n cet́ ago̠akada puthi reaḱ siknạtko ar o̠na do̠ aboren siknạt Guru ṭhen kho̠nge. Joto manwakoá jion rege Guru se Mahasoeaḱ ạḍi dạyik do menaḱa. Ente hudiń umer re onkgema ti sapaṕkate bud akelko cet́ abokana.

Sạrige Mahasoe se guru do̠ ạḍi mano̠tan ho̠ṛkanako gãota ar sãotako̠re. o̠nko̠aḱ udo̠ḱ dahartege sanamko hiḍiń gidrạ kho̠n hara buruḱ dhạbić ko taṛameda ar sanakoaḱ bud akel hudis bundis daṛe janamo̠ḱ kana. Siknạt Guru do̠ ạḍi bhạlaianićko hoyoḱa. O̠nko redo̠ nãwã hudis ar akel reaḱ jaṅ aboreko era o̠nage mit́ din o̠mo̠n kate hara buruḱa. Sanamko bo̠ge bạṛićko o̠ro̠ma. O̠nto̠r re dulạṛ ar so̠ro̠s akel ko danaboa.

Teheń 05 october goṭa dhạrtire siknạt mãhã hisạbte mano̠toḱ din kana. Niạ dinre  dhạrtiren sanam siknạt Guru lạgit́ Santals Times seć khon tahen kana aema aema mano̠t johar ar sarhao.




Noakhạli Begumganj ren ko̠cloṅakan maejiuaḱ video alo pasnao reaḱ nẽhor

Noakhali reaḱ Begumganj Upojilạ ren mit́ maejiu kicrićko bhanḍuṛkate ạḍi bạṛić ko kocloṅ reaḱ ghoṭona re Dhaka ar Narayanganj khon hoṛko gereptar akat́ kina RAB.

Niạ bhitrere Narayanganj kho̠n gereptar akan hoṛ ṭhen barhe diso̠m reaḱ seṅgẽl sar ko ńam akada mente RAB ren mukhiạ Ashik Billah baḍae o̠co̠akana.

Hola calaoen ńindạ noa gho̠ṭonare jopoṛao so̠ndeho̠te 2 ho̠ṛko gereptar kate court hotete police tire 7 din reaḱ remand ko ardas akada. Sareć ko hõ gereptar reaḱ ko kurumuṭu kana RAB ar Police aḱ.

Koclo̠ṅ re paṛaoić maejiu do calao̠en ńindạ gereptar akan 2 hoṛ o̠na ghoṭona tuluć jopoṛao tahen reaḱ katha police baḍae o̠co̠akat́ ko̠a. sarećko hõ saṕko lạgit́ police ko kurumuṭu kana.

Police ko baḍae ocoḱ kana je mit́ cando̠ laha Upojilạ ren mit́bar koṛa uni maejiu ko ko̠clo̠ṅ ledea. O̠na ghoṭo̠na reaḱ vedio muṭhạnputhire (facebook re) pasnao tayo̠m aema ho̠ṛ ko aema lekan  raṅgao kathako galmara arko ro̠ṛkeda o̠na ghoṭona reaḱ biḱcạr ko dạbiakada.    

Tayo̠mte police ona video ńelte o̠na gho̠ṭo̠na são jo̠po̠ṛaoko ko saṕ akat́ko̠a. o̠na tayo̠m  Begumganj thanaren OC niạ babot ạḍi usạra bebo̠sthae hatao reaḱ hukume emleda. O̠na video ńelte uni maejiu hõ aćren bo̠eha ṭhen ko sendra ńamkedea.

Teheń No̠akhạli Sadar Ho̠spital re uni maejiuaḱ do̠cto̠ri biḍạu hoyoḱ kana.

Niạ gho̠ṭona reaḱ video jemo̠n ar alo̠ko pasano o̠na lạgit́ police neho̠r ko do̠ho̠ akada. Ar jahae jo̠di o̠nae pasnao uni do̠ pornography ạn ho̠tete sa̠jạie ńama menteko husiạr akat́koa.

Tumạl -BBC




Teheń khon goṭa diso̠mre Jatiạri Viṭamin ‘A’ plus campaign -2020 eto̠ho̠ṕakana.

Teheń goṭa diso̠mre Jatiạri Viṭamin ‘A’ plus campaign -2020 eto̠ho̠ṕakana.

04 October khon 17 October 15 maha hạbić niạ campaign do̠ calao̠ḱa mente Sastho  ar Poribar Kollan Mo̠ntri  Zahed Malik Jatiạri Viṭamin ‘A’ plus campaign -2020 ńutumte kho̠bo̠riạko baḍae o̠co̠ mit́ dupuṛuṕre niạe baḍae o̠co̠akana. Niạ kạmiho̠ra re  diso̠m ren 6 cando̠ khon 59 cando̠ umerren 2 ko̠ṭi 20 lakh kạtić gidrạko viṭamin A capsule ko jo̠m o̠co̠koa.

.Viṭamin A capsule jomte gidrạko ạndhạuạ ro̠g ko teṅgo̠ darama ar hoṛmo napaete haraburuḱa. Niạ chaḍa hõ jotolekan gujuḱ khon gidrạko 24%, ham ro̠g te gujuḱ 50% ar dairia karon 30% gujuḱ thoṛaea.

Niạ Viṭamin A plus capsule do 6 cando̠ kho̠n 11 cando̠ umerren gidrạ do̠ nil ro̠ṅ capsule (1 lakh IEU) ar 12 cando̠ kho̠n 59 cando̠ umerren gidrạko do̠ araḱ ro̠ṅ capsule (2 lakh IEU) ko ńama.

Ko̠ro̠na khạtir niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ tahen ạn ạriko manaoganao kate ge gidrạren baba go̠go̠ ako̠ren gidrạ viṭmin A capsule jo̠m o̠co̠ko lạgit́ niṭ akan ṭhạireko ạgukoa. O̠nko gidrạ niạ capsule jo̠m o̠co̠ko lạgit́ Niropon hoṛmo joton kạmiạko (sastho̠kạmi) dạyikko purạua.

Niạ Baṅgladiso̠mre aema santal, o̠rao, mahali, koḍa, kolhe ar hõ aema jạtren ạdibạsi ho̠ṛko menaḱko̠a, o̠nkoren gidrạko ho̠ niạ viṭamin A capsule jo̠m kho̠n bako e̠ṛnoḱa menteko asjo̠ṅ kana.




Hoṛko Goṛo ar joḱtonko lạgit́ge Ḍanṭao̠ do̠

Teheń BTV re̠aḱ khoborre̠ uchạne̠na Ṭhạkurgaon jilạ re̠aḱ sodor Rahiman Union Krisnopur Ạdibạsi atore̠ Upojilạ ḍanṭao̠ Thakurgaon sodor hote̠te̠  hoe̠ purạue̠n 10 go̠ṭẹć adha dolan o̠ṛaḱ.5 go̠ṭeć Ḍhokoć kol, 5 go̠ṭen dolan Ṭạnḍite̠ o̠ṛaḱ (Latrine), o̠na são̠te̠ Ạdibạsi santal koaḱ Krisnopur Ạdibạsi Iskul lạgit́ 3 adha dolan o̠ṛaḱ. Manotan Maraṅ Montri aḱ sandes hisạbte̠ Maraṅ Montriaĺ Mahal khon ńam akan kạuḍite̠ no̠a kạmi do̠ hoe purạue̠na. Upojilạ Ḍanṭao̠ pahṭa seć khon BTV ae̠ma sarhao̠, ar mońj kạmiho̠ra re̠aḱ khobor uchạn ńutumte̠ hõ ae̠ma johare̠ e̠mae̠ kana.

Calao̠e̠n se̠rma Upojila ̣ Nirbahi Officer do̠ no̠a atoe̠ hiri leda unre̠ phaelao̠ se̠rma latarre̠ cet́ joṅ kan santal Ạdibạsi gidrạko lạgit́ Iskul ar O̠ṛaḱ re̠aḱe mit́ khojoḱaḱe̠ kol le̠da Maraṅ Montri Mahalte̠.

Ńum uduḱ gano̠ḱa niạ se̠rma hõ Nirbahi Officer Abdullah-Al-Mamun do̠ no̠a Ạdibạsi santal ko lahanti jionre̠ seṭẹrko lạgit́ arhõ 11 go̠ṭe̠n adha dolan o̠ṛaḱ be̠nao̠ kate̠ e̠mako re̠aḱ mit́ ardas Maraṅ Montriaḱ mahal teye̠ kol akada.




UEFA-EUROPA League re̠n sira Khilạḍiạ Lukaku

2019-2020  Se̠rmare̠n UEFA EUROPA League bạchri sirạ khilạḍiạ hisạbte̠ye̠ bachao̠e̠na Inter Milanre̠n Striker Romelu Lukaku. 27 se̠rma umeran nui be̠lgian khilạḍiạ do̠ Bruno Fernandes ar Ever Banega  tạkin tayo̠m otokate̠ no̠a siro̠pae̠ hame̠ṭ ke̠da. Niạ ghalo̠ḱ pon dhao̠ bạchri sirạ siro̠pae̠ hame̠ṭ ke̠da UEFA.

Sokol hilo̠ḱ nion re̠ sapr̠ao̠ le̠n UEFA  EUROPA league Group draw  akhṛare̠ Lukaku do̠ bạchri sirạ khilạḍiạ hisạbte̠ko jạhir kedea. Lukaku re̠n são̠tenić khilạḍiạ Eden Hazard calao̠e̠n se̠rma no̠a siro̠pae̠ ńam leda. EUROPA League Knockout akhṛare̠ Inter re̠aḱ turui go̠ṭe̠n gatere̠ goal re̠aḱ gorobe̠ hameṭ leda Lukaku, joto mit́re̠ uni do̠ eae go̠ṭẹne goal leda ar goal lạgit́ go̠ṛo̠e̠ e̠mleda barea. Sanam mit́ kate do̠ Inter re̠n hũyạte̠ go̠ṭa mạusum mit́kate 34 e goal akada.

Calao̠e̠n Mạusum re̠ Group akhṛa rẹak khilạḍre̠ 48 club re̠n Coachko te mit́ṭe̠n gão̠ta (Board) be̠nao̠ hoelena. São̠reko tahẽkana Europe re̠n Sports Media Group re̠n bachao̠ akan 55 khoboriạko ar EUFA rạsiạ  Diso̠mre̠n mit́ hoṛ kate̠t́ bachao̠ akan hor̠aḱ Vote.O̠na gão̠tare̠n (Board)  sanamko do̠ akoaḱ kusi leka pea khilạḍiạ koaḱ ńutumko bachao̠ daṛeaḱa. Onko modre̠ pạhilić do̠e̠ ńama 5 point dọsarić do̠ 3 point te̠sarić do̠ 1 point. Tobe coachko do̠ jahan vote do̠ bako e̠m daṛeaḱa.




Mạnik chand

Bharo̠t re̠aḱ dilhire̠ mit́ṭe̠n kisạ̃ṛ ho̠ṛe̠ tahẽkana. Se̠taḱre̠ be̠re̠t́kate̠ jahae̠ge pạhilre̠ uniye̠ ńapam le̠khan, go̠ṭa din re̠hõ uni ho̠ṛ do̠ jãhãn jo̠maḱ baṅ juṭạuaya. Mit́ ho̠ṛ bar ho̠ṛ pasnao̠ḱ pasnao̠ḱte̠ mit́ din diso̠mre̠n cacalao̠ić so̠mraṭ ṭhe̠n hõ katha do̠ uḍạu calao̠e̠na. So̠mraṭ do̠ no̠a katha ańjo̠m kate̠ tho̠ṛae̠ hahaṛa e̠na ar biḍạu ạukạu lạgit́e̠ hudis kada. Hudis ar cintạ le̠kage mit́ din uni kisạ̃ṛ ho̠ṛ mạnik chand ko saṕ ạgu kedea so̠mraṭ o̠ṛaḱte̠. Do̠sar hilo̠ḱ se̠taḱre̠ je̠mo̠n so̠mraṭ são̠te̠ pạhilre̠ ńapam hoe̠ daṛe̠aḱ. E̠kalte̠ se̠taḱre̠ge so̠mraṭ so̠ṅge mạnikchandaḱ ńapam hoe̠ go̠t́e̠na. Ńapam tayo̠m so̠mraṭ do̠ uni aṛaḱ kae re̠aḱe̠ hukum ke̠da ar hudiso̠ḱe̠ e̠ho̠ṕe̠na ńe̠lle̠ge̠ń teheń ce̠t́ hoyoḱa. Se̠taḱ re̠aḱ taṛam mucạt́ kate̠ baskeaḱ jo̠m lạgit́ jo̠to̠ko toe̠nat ke̠da ar o̠na o̠kte̠ re̠ge mit́ṭe̠n go̠lam do̠ dạṛ he̠ćkate̠ye̠ lại adea amre̠n o̠ṛaḱ ho̠ṛ do̠ bogete̠ bo̠ho̠ḱ hasoe̠de kana. So̠mraṭ do̠ e̠kal bạe bilo̠m le̠da, jo̠m bạgi kate̠ye̠ dạṛ idike̠da. Hukum ke̠dae̠ nitge je̠mo̠n kobirajko ho̠ho̠ae̠. Kobiraj hoe̠ he̠ć go̠t́e̠na ar ran re̠he̠t́koe̠ e̠madete̠ye̠ be̠s go̠t́ e̠na. So̠mraṭ do̠ jo̠jo̠m te̠bil khone̠ ńir he̠ćakana, nito̠ḱ jo̠maḱ kodo̠ re̠aṛ caba akana. Go̠lam kodo̠ do̠sar dhao̠ jo̠to̠aḱ jo̠maḱko lo̠lo̠ do̠ṛha ke̠da. Me̠nkhan jo̠m o̠kte̠ paro̠me̠nte̠ so̠mraṭ do̠ ạḍi garte̠ lać haso rakaṕgo̠t́ adea. Arhõ kobiraj ko baḍae̠ ocokede̠a, he̠će̠nte̠ ńe̠l barakate̠ye̠ me̠tadea, teheń do̠ go̠ṭa din ar jãhãn baṅ jo̠m-ńuge bhagea. Lać hasote̠ye̠ jạbun akan so̠mraṭ doe̠ lại adea, ce̠t́ amdo̠m me̠ne̠t́a, iń ma co̠ enan se̠taḱ khonge ce̠t́ hõ bạń jo̠m akat́! E̠nre̠hõ teheń do̠ jãhãnaḱ alom jo̠ma me̠tadeae̠ kobiraj do̠. Baḍae̠ sanakedea kobiraj do̠ ce̠daḱ se̠taḱ do̠ bam jo̠m akada! Amdo̠ khạṭige tho̠ṛa ran e̠mamtege hoyoḱa o̠nka me̠nkate̠ nạṛi rane̠ jo̠m ocokedea. Lać haso thire̠n tayo̠me̠ disạ ke̠t́a uni mạnikchandaḱ katha. Disạke̠t́ tayo̠m bo̠ho̠ḱ do̠ ạḍige lo̠lo̠e̠n taya. Se̠taḱ be̠re̠t́ to̠rage uni bạṛić mo̠nan kisạ̃ṛ ho̠ṛaḱ mẽ̠t́hań ńe̠lle̠t́ tege pase̠ć se̠taḱ re̠aḱ jo̠m do̠ baṅ hoe̠ akantińa. E̠ke̠n se̠taḱ do̠ go̠ṭa dinge bạń jo̠m ńam le̠da!

So̠mraṭe̠ hudis ke̠da no̠nkan ho̠ṛaḱ jiwe̠t́ tahẽ̠n re̠aḱ ạidạri do̠ bạnuḱa. E̠kkal khaṛa geye hukum ke̠da, d̠o nitge uni mạnikchand saṕ ạgue̠pe̠ ar ṭaṅgao̠kate̠ go̠ć giḍikae̠pe̠. So̠mraṭaḱ hukum ńamkate̠ unire̠n palṭo̠n kodo̠ bako bilo̠mle̠da, tho̠ṛa tayo̠mge o̠ṛaḱ te̠ko se̠ṭe̠re̠na. So̠mraṭaḱ parwana ńamkate̠ mạnikchand doe̠ asbasao̠ cabae̠na, ce̠t́e̠ ce̠kaya me̠nte̠. Mạnikchandaḱ jo̠ṛ hat ar palṭo̠n koaḱ ti-jaṅgare̠ye̠ giḍi chaḍao̠e̠n re̠hõ bako batao̠le̠t́a, saṕ ạgu kedeako. Hijuḱ horre̠ Birbo̠l so̠ṅge ńapam hoye̠ntaya, mạnikchand do̠ ńam to̠rage uniaḱ jaṅgaye̠ hạṛuṕ ke̠t́ taya are̠ me̠tadea, ma jãhã le̠katege bańcao̠ín me̠. Ińre̠n bạhu ar gidrạ pidrạ koaḱ do̠ ce̠t́ hal hoyoḱ takoa? Birbo̠l do̠ palṭo̠nko ṭhe̠n khon tho̠ṛa ko̠ca se̠će̠ idi kedea are̠ me̠tadea, alo̠m bo̠to̠ro̠ḱa. Arhõ tho̠ṛa khae̠ kho̠e̠ate̠ luturre̠ ce̠t́koco̠e̠ lại adea, ar tayo̠m te̠do̠ palṭo̠nko ṭhe̠ne̠ jimạ kadea. Palṭo̠n kodo̠ ṭaṅgao̠ kate̠ go̠je̠ ṭhạ̃i re̠ko idi kedea, go̠je̠ lahare̠ mạnikchandko kuli kedea, amaḱ jãhãn mucạt́ sana me̠naḱtama? Mạnikchand doe̠ me̠nke̠da, mano̠tan so̠mraṭ bharo̠tte̠sho̠r Akbo̠r sãote̠ mit́ dhao̠ ńapamo̠ḱ sanaediń kana. No̠a kantińgea ińaḱ mucạt́ sana do̠. Ańjo̠m kate̠ so̠mraṭko baḍae̠ ocokedea, so̠mraṭ do̠ he̠će̠nte̠ uniye̠ kulikedea ce̠t́ lạgit́ gujuḱ lahare̠ iń ńe̠ńe̠l sanake̠t́ mea? Mạnikchand do̠ tikin jo̠ṛhat kate̠ye̠ me̠tadea, mo̠haraj so̠mraṭ, sạrige ce̠t́ be̠re̠t́ kate̠ pạhilre̠ ińaḱ mẽ̠t́hãm ńe̠lle̠t́ te̠ go̠ṭa din ce̠t́ hõ bam jo̠m daṛeakada? O̠na raṅgao̠ te̠ge ce̠t́ amdo̠ ṭangao̠ kate̠ iń go̠je̠ re̠aḱ e̠m hukum akada?

So̠mraṭ do̠e̠ me̠nke̠t́a, iń mo̠to̠ do̠ baṅ, jãhãe̠ge se̠taḱ re̠ pạhil amaḱ mẹ̃t́hã ko ńe̠l akat́, jo̠to̠ ho̠ṛkoge go̠ṭa din upạs kate̠ khe̠mao̠ khe̠mao̠te̠ko gujuḱ kana. Am le̠kan bạṛić mo̠nan, ce̠hrawan ar — ho̠ṛaḱ jiwe̠t́ tahẽ̠n do̠ ińaḱ raj re̠ baṅ ge baṅ ạidạri bạnuḱtaya. Mạnikcand do̠ mirluṅe̠nte̠ bhabna salaḱe̠ me̠nke̠da, khạṭige mo̠haraj, teheń iń do̠ pạhil amaḱ mẽ̠t́hãń ńe̠l akada, ar o̠nate̠ nito̠ḱ ińdo̠ gujuḱ hoyoḱ kantińa. Se̠taḱ be̠re̠t́ to̠ra amaḱ mẽ̠t́hãń ńe̠l akada, o̠nate̠ judi ṭangao̠kate̠ gujuḱ hoyoḱ tiń, no̠a do̠ ce̠t́ le̠ka hoe̠e̠na?

No̠a katha ańjo̠m kate̠ so̠mraṭ doe̠ te̠ṅgo thire̠na. Me̠tadea amaḱ katha mit́se̠ć khon do̠ ṭhikgea. Do̠ calaḱme̠, amaḱ gujuḱ re̠aḱ hukum doń bạtil ke̠da. Me̠nkhan amaḱ bo̠ho̠ḱre̠ no̠nkan ake̠l do̠ ce̠kate̠ he̠će̠na? Mạnikchand do̠ so̠mraṭe̠ me̠tadea, hijuḱ o̠kte̠ Birbo̠l sãote̠ ńapam hoe̠le̠na, unige la̠i laha adiń tahẽkana. So̠mraṭ do̠ muluć muluć landa ate raj bakho̠l se̠će̠ monḍae̠na.




Mahatma Gandhiaḱ Janam Mãhã

Teheń do̠ Mano̠tan Mahatma Gandhi aḱ 151 se̠rma janam mãhã kana. Uniaḱ aso̠l ńutum do̠ ho̠yo̠ḱ kana, Mo̠ho̠n das Ko̠ro̠m chand Gandhi. 1869 se̠rma re̠aḱ do̠sar October Gujraṭ re̠aḱ Pobondor re̠ uni doe̠ janam le̠na. Ar go̠ṭa dhạrtire̠ teheńaḱ din do̠ Ohingsha mãhã hisạb te̠ko manao̠a.

Mahatma Gandhi doe̠ ho̠yo̠ḱ kana Bharot disạm sạdhin lạṛhại rẹn maraṅ ho̠r uduḱíć, o̠na se̠le̠t́ dho̠ro̠m re̠ ạḍi gạkhuṛ leader. Go̠ṭa dhạrtire̠, manwakoak purgạl (sạdhin) ar ạidạri hame̠ṭ lạgit́ uni ṭhe̠n khon ạḍi ae̠ma udgạu ńamo̠ḱa.

Gandhi do̠ Bharot diso̠m ar go̠ṭa dhạrtire̠ Mohatma (Maraṅ Atma) se̠ Baba ńutumte̠ko baḍae akadea. Bharo̠t diso̠m sarkar do̠ uni manoti lạgit́ te̠ Jạtiạri re̠n Baba Me̠nte̠ko manaea. Uniaḱ dhạrti jiṅgi ar hudisko khon aema le̠kan siknạt bon hame̠ṭ daṛeaka.

Do̠sar October do̠ uniaḱ janam mãhã kan te̠ go̠ṭa bharo̠t diso̠mre̠ Gandi Joyonti hisạb te̠ko mano̠t se̠le̠t́ko manao̠ ganao̠e̠da. 2007 se̠rma re̠aḱ 15 June do̠ United Nation sabha do̠sar 2 october International Ohingsha Mãhã hisạb te̠ko lại pasnao̠ akada/ ḍharwạḱ akada. UN re̠aḱ jo̠to̠ diso̠m re̠nkoge no̠a din do̠ mano̠t se̠le̠t́ ko manao̠ ganao̠ lạgit́ko mit́ mon e̠na.

Siknạt te̠ pe̠re̠ć akan Brithis re̠n A̠n be̠pari hisạbte̠ dạkhin Africare koclonoḱ kanko bharo̠t re̠n ho̠ṛkoaḱ ạidạri hatao̠ lạgit́ pạhil andolon/lạṛhại doe̠ e̠ho̠ṕ akada Gandhi, pạhil uniaḱ Ohingsha sulukte̠ hame̠ṭ lạgit́ ae̠ma le̠kan monsubạ ko doe̠ e̠m le̠da. Bharo̠t diso̠m te̠ ruạṛ he̠ć kate̠ uni do̠ mit́ bar re̠ṅge̠ć ore̠ćko, cas-baso̠ḱ ho̠ṛko, ar din kạmiạko soṅge kate̠ discrimination/boisommo kor hatao̠ ar ae̠ma le̠kam koclonko khon upkạrko lạgit́e̠ lạṛhại le̠na.

Bharo̠t diso̠m re̠ak National Kongresh re̠aḱ dạyik se̠ ạyur lạgit́ Gandhi do̠ go̠ṭa bharo̠t diso̠m re̠ re̠ṅge̠ć je̠mon baṅ tahe̠n, Maejuiko sạdhin e̠mako, jo̠to̠ jạtko talare̠ dupulạṛ, lạṭu kạṭić jạtko talare̠ be̠gar je̠mon baṅ tahe̠n, jạtiạri ko kạuḍi se̠ć te̠ hõ je̠monko lahanti daṛe̠aḱ se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan boge kạmiko hoyoḱ lạgit́e̠ ḍhạrwạḱ le̠da. Me̠nkhan no̠ako motlob se̠ jo̠s do̠ tahẽ kana Bharo̠t diso̠m do̠ bidạsi aḱ koclon khon rukhạ lạgit́. 1930 se̠rma Gandhi do̠ buluṅ re̠aḱ kor birud re̠ 400 kilomiter (248 mile) jelń ḍanḍi buluṅ Kuckawaje ạyur le̠da. One̠ o̠ka do̠ 1942 se̠rma Engraj sasokko ce̠tanre̠ samna sạmni Bharo̠t aṛaḱ re̠aḱ lạṛhạie̠ e̠ho̠ṕ le̠da. Uni do̠ ae̠ma o̠kte̠ ae̠ma le̠kan karonko te̠ ae̠ma dhom Dạkhin Africa ar Bharo̠te̠ko jail ledea.

Mahatma Gandi do̠ jao̠ o̠kte̠ rege Ohingsha motobad ar sạriaḱ re̠ dhir pure̠ tahẽ kana. Uni do̠ ạḍi sadharon dhạrti jiṅgi tahẽ kan taya ar mit́ ṭe̠n Ashrom doe̠ be̠nao̠ le̠da. Uniaḱ ho̠ro̠ḱ bandeko do̠ tahẽ kan taya Bharo̠t re̠aḱ Nagam Dhuti ar Sal, o̠ne̠ o̠ka do̠ apnar te̠ko be̠nao̠e̠t́ tahẽna. Uni do̠ ạḍi jãhã le̠kae̠ jo̠m ńue̠t́ tahẽna, bạṛti ge tahẽ kana aṛaḱ sakamko. Mucạt́ umẹr re̠do̠ ạḍi bạṛti jo̠ jiniskoe̠ jo̠m akada. Attosuddhi/sạriaḱ ar protibad lạgit́ upạs do̠ tahẽ kan tahẽna.               

Mahatma Gandhi aḱ eae goṭe̠n Dangers to Human Virtue kathako;

Pạhilaḱ:  Wealth/ Dhon Dạlạt – without Work; Kạmi be̠go̠rte̠ tis hõ Dhon Dạulạt do̠ babon hame̠ṭ joṅ daṛeaḱa.

Do̠saraḱ: Pleasure/ Rạskạ – without Conscience; Mo̠ńj hudis be̠go̠r tis hõ dhạrti jiṅgi re̠ Rạskạ babon ńamjo̠ṅa.

Tesaraḱ: Knowledge/Siknạt – without character; Boge cạl-colon be̠go̠r tis hõ mo̠ńj siknạt babon hameṭ daṛeaḱa.

Ponaḱ: Business/Lonbon – without ethics; Noitik se̠ sạriaḱ be̠go̠r bhage lonbonić do̠ babon hoe̠ daṛeaḱa.

Moṛeaḱ: Science/Akel – without humanity; Bhage hudis, siknạt, ạkelko be̠go̠r manwa gun se̠ science pańja do̠ muskil gea.

Turueaḱ: Religion/ Dho̠ro̠m – without sacrifice; dho̠n bo̠do̠l dho̠ro̠m do̠ baṅ ńamo̠ḱa. Bicko̠m dho̠ro̠m pańja lạgit́ do̠ apnar baṅo̠ḱ (tag) jạruṛa.    

Eaeaḱ: Politics/Rajniti – Without principle; Niti/sạriaḱ be̠go̠r tis hõ mittṭen bhage ạyurić se̠ politician do̠ bam hoe daṛeaḱa.

Mahatma Gandhi aḱ no̠a o̠lo̠ḱ se̠ć te̠ń disạ keda Baṅgladesh Santal Researcher & Columnist Manotan Mithusilak Murmu khon o̠l akan puthi “Mahatmar Gandhir Purbo sadhok Jisu Khristo” sạrige sạriaḱ ar dho̠ro̠m be̠go̠r te̠ tishõ bhage ạyurić do̠ babon hoe̠ daṛeaḱa. O̠ne̠ o̠ka do̠ Mahatma Gandhi khon cecet́aḱe e̠mabon kan.




Godagaṛire̠ KARAM porob raskạte̠ko uḍuć ḍubuće̠na Urạu hoṛko

 “Ạdibasikoaḱ apnar pạrsi, le̠gcar,nagam Ạdibạsi jạtkoaḱ oporom” No̠a bo̠ho̠ḱ katha do̠ho̠kate̠ Rajshahi re̠aḱ go̠dagạrire̠ ạdibạsikoaḱ saõta re̠aḱ nagam re̠aḱ KARAM po̠ro̠b re̠ko ra̠ska̠ ńapame̠na. Sokolbar 2 October. Upojilạ re̠aḱ Dighori Raja porisodaḱ Ạyurte̠ ar CCBVO-Rajshahi, Kiron Sarbik gram Unnayan Songstaha ar Rokkha gola Somaj gão̠ta re̠aḱ go̠ṛo sopoho̠t́te̠ pe din re̠aḱ porob do̠ hoe purạue̠na.

Po̠ro̠bre̠ Godagaṛi upojilạ re̠aḱ 48 Urạu atore̠n hoṛko se̠le̠t́kate̠ no̠a heć ạgu akan KARAM porobe uḍhạu keda Dighori Raja porisodre̠n sabhare̠n  mukhiạ goḱṛoić ar godagaṛi upojilạ Ạmligre̠n são̠ sabha mukhiạ Citto Ranjan Sardar. Gapal marao̠ sabhare̠ sabha mukhiạ re̠aḱ dạyike̠ purạu ke̠da Dighori Raja porisodre̠n Raja Niren Chandra Khalko.

No̠are̠ Maraṅ pr̠ṛa hisạbte̠ se̠ṭe̠re̠ tahẽkana Godagari upojilạre̠n Nirbahi Officer Alomgir Hossain, saõre Ạmligre̠n arhõ aema dạyikanko, CCBVO-re̠n Arif, Kiron sarbik gram unnayan sangstharen caḱlao̠ić Nobodip lakṛa.

Pe̠ din re̠aḱ no̠a po̠ro̠bre̠ tahẽkana pujạ, karam binti, karam kạhni, Rạskạjoṅ, Gapalmarao sabha ar Karam ḍạr buhel. Jãhã iạte̠ Urạu ho̠ṛko Karam pujạko pujạe,o̠na do̠ kana bạrsạre̠ gaḍa soḍoḱ jola juli re̠aḱ pe̠re̠ćte̠t́ hoyoḱ kana, dare sakamre̠ hijuḱ kana hạriạṛ roṅ pukhri daḱ kore phuṭagoḱ kana upạl ar poraeni no̠a do̠ kana hoṛo rohoe tayo̠m ạdibạsi hoṛkoaḱ jirạuḱ o̠kte̠. T̠hik o̠na bhador candoge hijuḱa Urạu hoṛkoaḱ ńumte̠ gano̠ḱ bachri po̠ro̠b KARAM dare̠ re̠aḱ porob. Noa po̠ro̠bre̠̠ Urạu ko̠ṛa kuṛiko rạskạte̠ko ce̠hel ce̠pel̠o̠ḱa. Raskạḱ ako arko kurumuṭua dulạṛ ńam re̠aḱ. Noa KARAM re̠ do̠ goṭa din Urạu hoṛko upạsa.

Source- Banglar jonopod




Daḱ Jạput́

 Daḱ jạput́ Cạt bạisạk

 arhõ Saon bhado̠r

 O̠na talate̠ ro̠ho̠e̠ hoṛo

 tale belehõ ńuruḱ

 siń ńindạ daḱ ke̠da

 ce̠he̠l ce̠pe̠l pe̠re̠ć gaḍa

 ạtu calaḱ ńalaḱ ńalaḱ

 ko̠yo̠ḱ daram gate salaḱ

 huḍur bijli  haere̠ saḍe

 lo̠ho̠t́e̠n tiń  nãwã khanḍi

 gidạr pidạr juri pạri

 baṅ hoele̠̠n calaḱ gaḍa aṛe

 daḱ jạput́ sahan sakam

re̠ṅgeć ho̠ṛko jobe̠ akan

haere̠ jạput́ tise̠m cabaḱ

gidrạ ante̠ park-iń calaḱ




Nachoul re̠ bạṛić horko dal ghạl kedea mit́ Ạdibạsi

Chapai nawanganj re̠aḱ Nacholre̠ khas pukhrire̠ hako saṕ khạtir gulmalre̠ bạṛić hoṛko do̠ mit́ ạdibạsi maejiu ạdị ãṭ ko dal ghạl kedea. O̠na são sãote̠ arhõ 60,000 hajar ṭaka ar sona re̠aḱ horoḱaḱ hõko reć akadea mente  uni maejiu sãotey tahẽkan aćre̠n boeha kuṛi santona baskiye̠ baḍae̠ oco akana. Dal ghạl ocoakan ạdibạsi maejiu do̠ẽ hoyoḱ kana Nachoul upojilạ mejampur union re̠aḱ Dhoroil atore̠n Logen Ṭudure̠n era Morjina Baski (45). Ghạl oco akan uni ạdibạsi ạḱyutić do̠ nito̠ḱ Nachoul Upojilạ sastho complex re̠ ran ocoḱkan menaea. Nachoul upojilạ sastho complex re̠n dạyikan daktore̠ baḍae oco akana bohoḱ re̠aḱ dal ghạl kante̠ beso̠ḱ do̠ okte̠ re̠aḱ jạruṛ me̠naḱa

Ghạl akan ạdibạsi maejiu ạḱyueićre̠n bo̠e̠ha kuṛi Santona Baski (50) lạlis rey men akada je, Nachoul upojilạ Nejampur union sempur mouja re̠aḱ khas pukhri oka re̠aḱ hal dag nombor-355, maraṅte̠t́-0.51 ekor, no̠a pukhri do̠ 1426 baṅgla se̠rmare̠ santona baski ńutumte̠ eksona lij hatao̠ kate̠ hakoe cas ạgue̠t́ ko tahẽna, menkhan chapainawabganj jilạ re̠aḱ Amnura koloni para hanapuriakan Amir alire̠n koṛa hako be̠pari Sahaban Ali (50) do̠ ńindạ ńutre̠ o̠na pukhrire̠n hakoe saṕ ke̠t́koa. Tayomte̠ o̠na baḍae kate Santona baski nachoul thanare̠ mit́ lạlise̠ samaṅkeda.

O̠na lạlis re̠aḱ khạtirge  Nachoul thanare̠n SI Golam Rasul do̠ mit́ supuluke hoe ocoleda. O̠na ghoṭona re̠aḱ  elaṅ tege calao̠en moṅgol hiloḱ ńuhum amdaj 7 baja o̠kte̠ Amnura re̠aḱ Dhinogor re mit́ carjar bhen khon or pheḍ kate de mạriạ dal kate̠ 60,000 hajar ṭaka ar 8 ana ojon re̠aḱ sona malae re̠ć kedea oni bạṛić hoṛ Sahaban Ali. Ona ghoṭona tayo̠m adẹpase̠re̠n hoṛ he̠ć kate̠ uni bańcao̠ kate̠ mit́t̠e̠n clinic re̠ko bhurti kedea, o̠nḍe uniaḱ hoṛmo arhõ bạṛić  seć calaḱ kante̠ Nachoul haspatalre̠ko bhurti kedea.

Bud hiloḱ tikin 12 baja hạbić uni ạdibạsi aḱyurićaḱ disạ do̠ baṅ ạcur akan taea menteye lại keda Santona Baski. Calao̠e̠n moṅgol hilo̠ḱ Morjina Baski uni ać bo̠e̠ha kuṛi Santona Baski (50) atore̠n Kajoli Kisku (48) ar Dulali Soren (55) Dhinogor atore̠n Md. Laluaḱ (58) carjar bhente̠ Sabai taṛa atore̠n mit́ goć hoṛ

ńe̠l khon ruạṛ o̠kte̠ no̠a ghoṭona do̠ hoe akana. Note ńum uduḱakan Sahaban Ali são̠ jopor̠ao̠ re̠aḱ do̠ ạt baṅ ńam akana.

No̠a lạgit́te̠ Nachoul thanare̠n Officer in charge Selim Re̠za do̠e̠ men krda Moṅgol hiloḱ ńindạge no̠a lạlis doń ańjom akat́a. O̠na ghoṭona do̠ e̠nte̠ chapai nawabganj thanare kana o̠nate̠  Morjina baskie beskenkhan chapai nawabganj thanare̠ lạlis lạgit́le men akadea. Jatio Adibasi porisod Nachoul ḍạr ar Rani Ela Mitra  sansadre̠ sobha mukhiạ Bidhan Singh no̠a ghoṭona re̠aḱ mońj bicạr ar uni dadalić bạṛić hoṛ Sahabanaḱ sạsti re̠aḱ kin dạbi akada.