KULẠI AR TOYO

Mit́ṭen Kulại ar Mit́ṭen Toyo ạḍikin gateḱkan tahẽkana. Mit́ tege bir rekin dãṛã baṛae kan tahẽkana. Apan ạpin do bạkin senoḱ kan tahẽkana. Jom hõ mit́ dhao tegekin jomet́kan tahẽkana.

Mit́ dhao do kathaekin suṛạ dakaket́a. Toyo do kulạiye kulikedea, “Henda gate, am do cet́ sakamrem joma?” Kulại do ạḍi sojhe monane tahẽkana, ado muluć muluć tuluć toyoe metadea-“Jojo sakamre”.

Khan kulại do toyoe kuli kedea,-“Am do accha cet́ sakamrem joma?” Toyo do ạḍi seane tahẽkana, uni doe menkeda, “Iń do upel baha sakamreń joma”.

Ado apan ạpin sakam kin ạguana, ar jojomkin duṛuṕena,Toyo do kulạiaḱ sakamre thoṛa ńoḱge suṛạ dakae loket́a, ar sareć suṛạ daka do aćaḱ sakamrege jotoe loket́a.

Ado Jojomkin ehoṕena. Jojo sakamre ma bar pe sạkṛi suṛạge sahoṕlen, kulại do mit́ dom regeye caṭoḱ got́ kat́a, khan uni do arhõ toyoe metadea, “Den arhõ thoṛa suṛạ emạńme”. Toyo doe menket́a, “Baṅ nitoḱ do mit́ sạkṛi hõ ohoń emlema, am do amaḱ bakhra laharem ńamket́a, nitoḱ do ar bam ńama”. Kulại do aćaḱ bebuj iạte ạḍi ãṭe kastaoena.

Source- Mare Santali olaḱ khon tumạl hataoaḱ




CHATAR LATAR

Ńel me netar araḱ hạriạṛ chatar

Nana hunạr lili bici,

Kiriń amań amhõ biṭi.

Setaḱ beret́ iskul calaḱ

koyoḱ kạmạń ńalaḱ ńalaḱ.

Paṛhaoḱ tabonme kurumuṭu

hoyoḱ tabon me ạḍi lạṭu .

Hameṭ mese bud ạkil

Saõta sorre onam dạkhil.

Adom hoyen Santal Ạdi bạsi

Tearoḱ tabonme  jugren ạrsi.

Hoyoḱ me jaega  phuṭạu baha

Ạyurme saõte  amge laha

Amge biṭi lạṭu laha.

Boge bạṛić amgem ńela.

Dhạrti gogo amdo biṭi.

Marsal tabon am- lahanti.

Jiwet́ jionre nãwãḱ sebel

Hạṭiń aleme amge pạhil.

Amge hoyoḱ me hạriạṛ chatar,

Jaogem dohobon umul latar.




AR AM DO̠ ?

Uni kulie̠m…

Duk ko̠sṭo̠,

Haro̠ne̠ sahaoakat́,

O̠ko̠e do̠e ńe̠lakat́,

Ar am do̠m landakana?

Uni kulie̠m….

Bhabna hudis,

Cintại ńe̠lakat́,

Jo̠to̠e sahaoakat́,

Ar am do̠m kusiḱkana?

Uni kulie̠m….

O̠ko̠e do̠,

Kạṭićre ać,

Go̠go̠ Babae at́akat́kin,

Ar am do̠m rạskạḱkana?

Uni kulie̠m…

Dukre ko̠sṭo̠re,

Haro̠nre bhabnare,

Jo̠to̠aḱ hiṛiń kateḱ,

Aćaḱ so̠ṅsare benaoakat́,

Ar am do̠m unim,

Henostawaekana?

Uni kulie̠m….

O̠ko̠e do̠,

E̠ge̠r e̠pe̠ṅge̠r,

Dal jo̠to̠e sahaoakat́,

Ar am do̠?

Unim hĩskạwaekana.

Uni kulie̠m….

O̠ko̠e do̠,

Lajao so̠ro̠m,

Lạṛhại tapam,

Jo̠to̠e sahaoakat́,

Ar am do̠,

Unim nisṛạuedekana.

…….. Poha Ḍạr….




Sikhnạt são̠ta re arhõ pạṭhuạ girdạko̠aḱ chuṭiko ḍherkeda

Dhạrti re ko̠ro̠na ajar reaḱ mo̠hamạri calaoḱ kan o̠ktere diso̠mren sanam pạṭhuako̠aḱ paṛhao̠ḱ são̠ta se protisṭhanko̠ do̠ niạ cando reaḱ  19 tạrik dhạbić bo̠nd tahẽkana. Menkhan o̠na chuṭi mucạdo̠ḱ mit́din lahare ar hõ nit diso̠m reaḱ niạ halo̠t re niạ bo̠nd ḍhereda. No̠a chuṭi se bo̠nd do̠ darakan nãwã serma januari cando reaḱ  16 tạrik dhạbić ko ḍherkeda. Niạ kho̠bo̠r do̠e so̠do̠rkeda sikhnạt Mo̠ntro̠nalo̠y ren To̠ttho̠ ar Jo̠no̠so̠ṅjo̠g ren maraṅ kạmiạyić  M. A. Khayer.  Menkhan niạ chuṭi do̠ Madrasa ren ko̠ lạgit́ do̠ baṅ lekhaḱa.

 




BAKḌULU

Bakḍulutiń, E Bakḍulu !

Oka khon co, E Bakḍulu

Ińaḱ Jhiṅgạ jhaṭa rege,

Aṕ hapeyenam eh mońjge.

Mạluṅoḱ kạnạń Bakḍulu,

Pkạ̃kṛaḱ ńelte Bakḍulu;

Tire aṕ kamge sanań kana,

Asen ạcurmeń menjoṅ kana,

Hapese thir, hapelenme,

Mit́ dom ma saṕ ocoạńme.

Baṅa baṅa bạń thirama;

Saṕ hõ bạń saṕ ocoama,

Aloge men alom soroḱa,

Nonḍe khon ma coń uḍạuḱa,

Uḍạuḱ lạgit́ mońj phạkṛaḱ tiń

Am do ekenem rạput́ kạtiń;

Nitge nẽḱẽ uḍauḱ kạnạń,

Am cetante manḍraoḱ kạnạń;

Hanko gateń darako kan,

Iń ṭhen nitko seṭer akan.

Aema nitle jomkaoena,

Rạskạ gele eneć kana;

Beṛhaele manḍrao ạcur kan,

Ale ńelte bam rạskaḱ kan ?

Source: Mare Santali golpo khon Tumạlaḱ




JIT SE PHURGẠL AKAN DIN REAK’ HUDIS

Goṛomba, Goṛomgo ar Gogo, Baba khon bon baḍae akada Jit akan se phurgạl din reaḱ aema jạṛ se golpo. Ona te joto hoṛ gebon baḍaea jit akan se phurgạl  din re cet́ hoe lena mente. Teheń ar hõ thoṛań baḍae se disạ oco bona seń hudis oco bon lạgit́ iń oleda. 

Gãota katet́ lạṛhại cetan re kathae roṛ leda America Disạm ren Mare Foreigner Minister Dr. Henry Kisinger; Gãota do cet́ kana ? Ar Gãota te cet́ hoyoḱa. Aema oktere Political Leaderko do noṅkan gãota benao katet́ disạm dulạṛ se disạm birud hõko kạmieda. Oktere dhorom reaḱ katha sećte gạkhuṛ hoṛ benao katet́ jiwi alae hõ bako botoroḱ kana. Baṅgladisa̠m reaḱ lạṛhại re tinạḱ hoṛ doko goć ocolena. Phurgạl (Sạdhinota) reaḱ siknạt te teheń hạbić abo joto ko bohoḱ tumbut́ katet́ bon Manot (saluṭeda). Menkhan ona talare abo lekan thoṛa juạnko jiwi ko alaeleda JMG keḍar hoe katet́. Bạṛić (Oshot) (rajnitire) Rajạrire paṛao katet́ onko do goṭa dhạrti jiṅgi reaḱ josko ses katet́ ko goć ocoḱ kana. Onko do thoṛa hõ bako hudiseda Disạm dulạṛ do baṅ kana, Dhorom ho baṅ kana, Bickom dhorom ńutum te bedhorom  kana.

Jitkạr akan din reaḱ katha disạ lekhan ge monre disạ ruạṛoḱa (Sạdhinota) Phurgạl Din reaḱ katha. Lạṛhại begor te okoe jạti ho~ bako Sạdhin daṛeakana. Lạṛhại kate ge Baṅgladisạm hõ Sạdhin disạm menteye hameṭ joṅakana. Ona lạṛhại do calaoakana pe lekan hoṛ te – Pạhilaḱ do (Rajniti) Rajạri seć te, Dosaraḱ do Palṭon ko seć te ar tesaraḱ do kạuḍi (Orthoniti) seć te, cetan khon latar hạbić. Ona okterege Baṅgla ren hoṛ do mit́enako. (Unosottor) Turui gel are (69) re jemon mit́ kateko raṅgaolena, menkhan bạṛić jahan ostro saṕdo bako cet́akat́ tahẽna. 25 march ạḍi kaṛaṅ kuṛcuṅ ńindạ do Pạkistạni palṭonaḱ hoṛ goć ko ńelkatet́ Baṅgla ren hoṙ do eken bako raṅgaolena, Gogoaḱ janam disȧm rukhiȧ se Sạdhin lạgit́ ko lạṛhạilena. Ar ona lạrhại okte re abo Santal hoṛ hopon do Bharot disạm ko dạṛleda bańcaoḱ lạgit́. Menkhan aema Santal juạnko do Pạkistan re palṭon sipạhi soṅge ko lạ̣ṛhạilena. Noa lạṛhạire lạgit́ do pea hạṭińte ko hạṭińlena. Samna sạmni lạṛhại lạgit́ do Palṭon Sipạhi aḱ training center reko jopoṛao lena, onko soṅge ko selet́lena aboren police, EPR, baṅgla Palṭon ren member ar officerko. Dosar hạṭińreko tahẽkana baṅgaleren sạdhin pagla hoṛko, one onko tire jahanaḱge tahẽkan onakotege lạṛhại lạgit́ ko ńir pheḍ lena. Tesar hạṭiń redoko tahẽkana one okoeko do disạm khon bako dạṛleṭ, onko do aema ṭhạ̃i kore tahẽkatet́ joto lekan khobor ko lại akat́ koa Muktijodda ko.

Menkhan Muktijodho re jitkạr katet́ hõ cedaḱ teheń hạbić abo disạm re nonkan behal obostha? Cedaḱ abo baṅgale hoṛ hopon kodo barebar bon harao ocoḱkana. Joto hoṛaḱ joto lekan ektiạri kangea asol Sạdhinota se phurgạl do. Sạdhin akanabon ṭhikge menkhan Sạdhinota se phurgạl reaḱ asol jo do nit hạbić hõ babon ńam akada.




NOA JIVI

Noa jivi….

So̠bo̠go̠ḱa rago̠ḱa,

Banago̠ḱa bago̠ḱa,

Ramphaḱ jhampaḱa.

 

Noa jivi….

Potam leka,

Parwa leka,

Uḍạuḱa ạphiro̠ḱa,

Ho̠erege maṇḍraoḱa.

 

Noa jivi….

Dãṛãna kukmuḱa,

Rạskạḱa dukuḱa,

Haraḱa buruḱa,

Jive̠do̠ḱa gujuḱa.

 

Noa jivi….

Kisạ̃ṛre re̠ṅge̠ćre,

Jo̠to̠rege tahe̠na,

Setare pusire,

Ho̠ṛre Dekore.

 

Noa jivi….

E̠se̠lre he̠nde̠re,

Girạbạsiḱae o̠nto̠rre,

Bae ńe̠loḱ so̠do̠rre,

Sạrige noa do̠,

Ho̠e jivi hasa ho̠ṛmo̠ge.

—Poha Ḍạr—




PHERAOḰ

Gateń ạri bandhime se Sirjon,

Calaḱ kan okte kocoṛ don.

Bacoe baḍae kan jirạuḱ okoe hõ

Ạjgut samani maraṅ jatra ho.

Sanamage Curmarko boḱdol kan saj,

Sesreko horoḱ joṅkan chanoḱ saj.

Candokin ar ipil alekhage

Saphoret́ kan carkha lekage.

Sermaren ko taṛam taṛam horte

Otren mit́ hõ baṅ, a̠sis se bhorte?




Rajshahire URÃO ar PAHAṚIẠ hoṛ koaḱ Eneć Sereń haparao

Rajshahi reaḱ Godagaṛi upojilạ re Adibạsi Urạo jạtigusṭi reaḱ 9 goṭen ar pahaṛiạ jạti gusṭi hoṛ koaḱ 4 goṭen Rokkha gola gãota koaḱ seledoḱte bạchri eneć sereń haparao ạḍo jakjomok selet́ hoe purạu akana. Godagaṛi reaḱ 35 goṭen Rokkha gola Ato gãota ko noa bạchri eneć sereń haparaore ko selet́ lena

 “Bred for The world” Germany reaḱ kạuḍi goṛo sohot́te CCBDO- Rajshahi aḱ sapṛaote noa akhṛa do hoe purạuena.Noa akhṛa reaḱ tesar din hiloḱ do Urạ̃o ar pahaṛiạ hoṛkoren Rokkha gola eneć sereń gãotako noa akhṛa redoko selet́ lena. Teheń Robibar Upojilạ reaḱ Deo paṛa Union Sent Joseph Junior High Schoolre noa akhṛa do sapṛao hoelena.

Setaḱre Jạtiạri sereń ar Disom phurgạl jhạnḍi uḍạu talate goṭa din reaḱ  akhṛa kạmi hora reaḱ uḍhạure Maraṅ peṛa lekate selet́e tahẽkana Upojilạ Awamileage ren dạyik  ńam akat́ sabha mukhiạ Abul Kalam A̠zad.

Bises peṛa lekate selet́ ko tahẽkana Deopaṛa union parisod ren Mahila member Kostantina Hasda Pahaṛiạ Baisi Mukhiạ ṛasiạ ren lekha dupuṛuṕić Avilas Biswas, ar pathor ghaṭa Rokkha gola sãota ren mukhiạ Ujir Ekka. Noa akhṛa  ạḱyurre sabha mukhiạ doe tahẽ kana Rokkha gola gãotaren sabha mukhiạ Ojoe Minj. CCBDO seć khon udgạu gapal maraoe dohokeda ona sãotaren ńeljutić ạpis kạmiạić Arif.

Eneć sereń akhṛa haparao re bohoḱ katha do tahẽ kana “Urạ̃u ar Pahaṛiạ hoṛkoaḱ Bapla”. Akhṛa reaḱ noa haparao ren Bicạrok/bachnao ko doko tahẽkana Avilas Biswas, Ranjit Sauria ar sahabuddin Sihab. Eneć sereń reaḱ noa akhṛare Pahaṛiạ horkoaḱ haparaore pạhil ṭhão doko hameṭ keda Napit paṛa Eneć sereń gãota ar mit́te Dosar Ṭhão dokin hameṭ keda Golai ar Ḍaiṅpaṛa. Urạ̃o Hoṛkoaḱ haparao re pạhil ṭhạ̃o doko hameṭ keda Pathor ghaṭa noa chaḍa Dosar ṭhạ̃o do Belḍaṅga ar tesar ṭhão do Sahana paṛako hameṭ keda. Noa akhṛa doe ạḱyur keda CCDBO ren cecet́ić Ạpisar Nirabal Islam ar uni goṛo redoe tahẽkana Manik Ekka.

Source- Sonali RR




FIFA re̠aḱ Serma Sirạ lekhare̠ Messi-Ronaldo, Neymar doe pạnḍućena.

Pe hoṛge kanako Football re̠n jhalkaoḱ ipil, mit́ hoṛaḱ katham roṛ lekhan eṭaḱićaḱ katha hõemni tege hijuḱ gea. Ona iạtege toṛe sutạmte tol akan leka pe hoṛ khon tinre mit́ hoṛaḱ ńutum ocogoḱa unre do alga tege hahaṛa ańjomoḱ kana, ar ona rege nit do goṭa dhạrti ren Football duḱlạṛkan ko do ko paṛao akana.

 “The Best FIFA Men’s players” re̠aḱ Siropa lạgit́ mit́ tạlika doe sodor akada FIFA. Khaṭote noa tạlika redo menaḱ koa Bayern Munich   ren Roberto Lewandowski, Juventus  ren  Cristiano Ronaldo, ar Barcelona ren Lionel Messi.

Herel hoṛ serma sirạ Football khilạḍiạ bachaore akoaḱ website re nook pe horaḱ ńutumko sodor akada dhạrti jakat Football khilạḍiạ caḱlao gãota. 11 hoṛaḱ tạlika khon ko bạtil akana Kylian MBappe, Neymar, Thiago  Alcantara  Kevin de Bruyne, Sadio Mane, Sargio Ramos, Mohamed Salah, ar Virgil van Dijk.

Noa chaḍa hõ sirạ goal eset́ko re̠aḱ khaṭo tạlika redo menaḱ koa Alisson Backer, Manuel Neuer ar Jan Oblak. Darakan lukhibar Switzerland reaḱ Zurichre mit́ Virtual akhṛa talate lại jạhir hoyoḱa jitkạr ńam koaḱ ńutum.  

Sirạ Coach re̠aḱ dạṛ reko laha akana Marcelo Bielsa, Hans Dietar Clik ar Jurgen Klopp.

Source_Sonali ME