Durgạwạti Rani

Gaṛmanḍalren raja Dalpoti Raeren mit́ṭen raniye tahẽkana. Ńutumtae do Durgạwạti. Bapla tayom thoṛa din khange rajae goćente rạni doe rạnḍiyena. Aćren gidrạ Bir Narayan kạṭićgeye tahẽkante aćge raj karbar sambṛao hoyentaea. Noa kạmi hõ ạḍi hisiạrteye sambṛaokeda. Porjako ạḍi suk nirạiteko tahẽnkan tahẽna. Un jokheć Dillire Akbar maharaje rajoḱkan tahẽkana. Aćren karbạriạko phuslạukede khan Garmanḍal jitạu lạgit́e monekeda. Asaph  Khã ńutumanić mit́ṭen kaptan sipạhiyenteye kolkedea. Asaph doe bujhạuet́ tahẽkana rạni do nãhãḱ botorgeye keklesedoḱa ar bae lạṛhạia.

Bạiriko darako kan ańjomkate Durgạwạti rạni do thoṛa hõ bae botorlena. Sạrige baḍaekan tahẽkangeae maharajren sipạhiko  tuluć daṛeḱ do mohńjorgea. Enrehõ disom rukhiại lạgit́ lạṛhạigeye goṭakeda. Porjako hõ ona ańjomkate akoaḱ disom rukhiạiko sapṛaoena. Bar-pe dintege irạl hajar aswariko lạṛhại lạgit́ sapṛao akan rạni ṭhenko jarwayena. Durgạwạti hõ sadomre dećkate onko laha lahateye lạṛhại ṭạnḍiteye oḍok senena.

Ghaṭamar lạṛhại hoyoḱ kana. Rạniaḱ dil ńelte uniren sipạhiko do hoe daḱ leka bạiriko capoṭket́koa. Asaph Khã ar uniren sipạhiko canḍbol guṛpućkate dạdạṛtege hoyenatakoa. Ạḍi muskilte Asaph Khãe ńir bańcaoena. Noa sombat ńamkate Akbar do be bạṛiće lajaoena.  Mit́ bochor tala khange bujuk bujuk sipạhiạnte arhõ Asaph Khãye kolkedea. Becara Asaph Khã nia ̣ dom hõye dạr pạnḍućkeda. Menkhan Dillite ruạṛ do bae dilleda. Niạ dom do calakite kạmiye ehoṕkeda. Gaṛmanḍalren jhogṛae janam ocokedea. Rạniren sipạhiko adom do lạṛhạire mon bako lagaoleda. Ja uḍić sipạhi ar aćren gidrạ koṛa Bir Narayan sãotege rạni do arhõ lạṛhạie ehoṕkeda. Lạṛhại Lạṛhạite eṅgahon khad bidkin ghạl ocoena. Enrehõ lạṛhại do bakin thirlena. Sesre bạiriko ṭhen alo saṕ ocoḱ lạgit́ rạni do aćtegeye maḱ topaḱena. Okarem ńam nonkan dilgạriạ do?

 




Goṭa Dhạrti Mạnmi Ạidạri Mãhãre Santal Goćen Koaḱ Bicạr ko Khojena Gobindogonj Re

Goṭa Dhạrti Mạnmi Ạidạri Mãhãre 11 December 2021 Sunibar 1:30 baja okte Joypur khon Gobindogonj kaṭamoṛ ṭoṭha re Sahebgonj Baghda Farm bhumi uddhar songram committee ar ạdibạsi songhoti porisod reaḱ ạyurte mit́ bạisi se̠ somabes ko hoe ocokeda.

Sahebgonj – Baghda Farm bhumi uddhar songram committee ren sabha mukhiạ Philimon Baske aḱ ạyurte hoyen bạisi re kathae roṛkeda Gaibandha jilạ ren sadharon sompadok  ar ạdibạsi – bangali songhoti porisod ren bạisi hohoić Ad. Sirajul Islam Babu, Naogaon jilạ ren bạisi hohoić Joynal Abedin Mukul, Samajik songram porisod ren hohoić (convener) Jahangir Kobir Tonu, Ạdibạsi Bangali Songhoti porisod, Sodor upạjilạ ren hohoić Golam Rabbani Musa, Mạnmi ạidạri kormi Asaduzzaman Rimu, sangothonik sompadok Sapon Sheikh, Adibasi ren ạyurić Pricila Murmu, Trisa Murmu, Mạnmi ạidạri ren kormi Onjoli Rani Debi, Ạdibạsi ko ren ạyurić Sufol Hembrom, British soren hõ selet́e tahẽkana.   

Bạisi re sawaliạ (bokta) ko menkea, Adibasi hoṛko cetanre mạnmi ạidạri khạtir aema ghoṭna jaoge ghoṭaoḱ kana. Onate onko do akoaḱ ạidạri ńam jạruṛ kan takoa. Adibasi ko do aema lekate akoaḱ bhiṭa se̠ jaega khonko laga ńir ocoḱ kana. Nebetar hõ santal ko akoaḱ jumi bańcao lạgit́ jiwi alae hoyoḱ kantakoa. 5 serma paromoḱ kan rehõ santal atore oka ghoṭna hoelen, hoṛkoaḱ oṛaḱ duạr jeret́, sompot luṭpaṭ reaḱ se̠ santal ko goć ocoyen reaḱ cet́ bicạr ge nit hạbić baṅ hoyoḱ kana. Enre ho nit hõ Gobindogonj ren adibasi santal hoṛko laga ńir babotre EPZ ńutuman benao reaḱ kurumuṭu calaḱ kana.




Jisuaḱ Hahaṛa Janam

Jisu Mạsi aḱ janam do aboaḱ janam leka do baṅ hoyakana. Uniaḱ janam reaḱ sae sae bochor lahare aema nạbiko hotete roṛ odoṅlena. Agosto kạisạr do un okte Rome sashonet́ tahẽkana ar Herod Raj do Jihuda disom. Ṭhik ona okte mit́ din Isor Gạlil naghraha ren Mạriạm ńutuman dhorom ar kũạṛi kuṛi ṭhen Gabriel dute kol kedea. Raja Dạvid bõs ren mit́ hoṛ okoe do Joseph ko metae uni tuluć uni Mạriạmaḱ bapla reaṅ horoḱ cikhnạ do hoyakan tahẽkana. Onako din rege Mạriạm ṭhene sodorena ar nonka menkateye joharadea “ Johar e dayakawat́meić, Probhuge am tuluć”. Ar niạ katha ańjomkate Mạriạm do ạḍigeye botorena ar hudisena, niạ do cet́ lekan johar kana?

Unre uni dut doe metadea Mạriạm am dom bhạrti hoṛmoḱa ar mit́ṭen koṛa gidrạm janamea. Ar uniaḱ ńutum do Jisu dohoetaya. Uni do maraṅ hoyoḱa ar uni do Isor ren hoponko metaya. Isor do aćren ạgil hapṛam Dạvid rajaḱ sinhạsone emaea. Uni do Jakob ren bõs ko cetane rajoḱa, ar uniaḱ raj do jaejug tahẽna. Mạriạmaḱ bapla do baṅ hoeakan tahẽkana, onte uni do dute kulikedea “ niạ do cekate hoe daṛekoḱa?” Ińaḱ ma baplage baṅ hoeakan.’ Dute metadea, ‘Sonot jiu am cetan reye aṛgona ar Isoraḱ umul am cetan re paṛaoḱ ar onate okoe sonot gidrạe janamoḱ kan, uni do Immanuel ko metaea.’ ‘Ado Mạriạme roṛ ruạṛ keda iń do Probhu ren kạmṛi uniaḱ katha lekage baṛe hoyoḱtae ma.’ Inạ tayom Gabriel dut do unit ̣hen khone calaoena.

Inạ tayom  dutaḱ katha leka Mạriạm doe bhạrti hoṛmoyena. Ar Mạriạmaḱ niạ obostha baḍaekate Joseph do uni hape hapete uni bạgiye goṭa keda. Joseph do mit́ṭen mońj hoṛe tahẽkana onate joto hoṛ samaṅre Mạriạm lajaore baṅe paṛao oco lạgit́ nonkanaḱe goṭa keda. Menkhan Isor ren dut Joseph ṭhen kukmũtey ńelocoyena ar Mạriạm ataṅe metadea. Uni do baḍae ocokedea je uni hoṛmore menae gidrạ do sonot jiu hoteteye hoeakana. Karon uni do Isor ren hopon kanae. Ar Joseph do dutaḱ katha leka Mạriạmaḱ e ataṅ kedea.

Tayomte Agosto kạisạr okte disomre ńutum ol reaḱ hukum hoyena ar ńutum ol lạgit́ joto hoṛ do ako nij niij atote calaḱko ehoṕena. Joseph do Jihudạ bõs ren hoṛe tahẽkana. Raja Dạvid do Jihudạ disom reaḱ Bethlehem atoren. Onate Joseph hõ ńutum ol lạgit́ gạlil reaḱ Nasarat naṅghraha khon Bethlehemteye calaoena ar soṅgete Mạriạm hoe  iditorakedea. Menkhan onḍe do aema hoṛko jarwalente, Bethlehem reaḱ oka oṛaḱ re hõ ṭhạ̃i bakin ńamleda. Aema sendra sendra tayom mit́ṭen gạigoṛa nandware ṭhạ̃ikin ńam keda. Ar ona gại goṛa nandwa rege jisui janamena. Ona ńindạ ge Bethlehem ato reaḱ sur ṭanḍire gupiko do akoren bheḍiko horho kan tahẽkana. Un okte Isorren mit́ṭen dut do onko ṭhen sodor kate Jisui janamen rạskạ sombat e jạhirkeda. Onkoe metaḱkoa teheń do Dạvidaḱ naṅgraha re mit́ṭen babańcaoić janamakan ar unige Mạsi kana, unige Probhu.’ Dut do onko mit́ ṭen cinhạe emawat́koa ar ona do hoyoḱ kana, ‘ Uni gidrạ do gendrećte bedhaoakan ar nandware gitić akan pen ́el ńamea.’ Ona sombat ańjomkate gupiko do Jisu gidrạ ńeńelko calaoena. Gupiko do usạrage Joseph Mạriạm ar nandware gitić akan gendrećte bedhao akan Jisu gidrạ ko sendra ńamkedea. Ar apnar met́te gidrạ Jisu ńel kate Isor ko sarhao kedea.

Ar hõ Purub serma re rakaṕ akan ipil ńelńelte pạchim disom ren ponḍit ko do Jisu ko sendra ńam kedea. Ar uni gidrạ akoaḱ sandes Sona, Kundoru, Gondoros ko samaṅ adea ar ekṛumate ko sewawadea. Jisu janamen tayom erạl din tayom Jihudi koaḱ ạri – cạli leka uni gidrạwaḱ ńutum do Jisu ko dohoket́taya.




Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman Aḱ 100 Serma Ar Bangladesh Reaḱ 50 Serma Furgạl Mãhã Ńutumte Kolhe Koaḱ Porob Ar Gaota Cehaona Gapalmarao Ar Eneć Akhṛa

Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman Aḱ 100 Serma Ar Bangladesh Reaḱ 50 Serma Furgạl Mãhã Ńutumte Kolhe Koaḱ Porob Ar Gaota Cehaona Gapalmarao Ar Eneć Akhṛa tumdaḱ – ṭamaḱ ante gogo aṛaṅ se̠ nij pạrsite sereńate ạḍi jo̠mo̠ḱate ko enećena ge̠l goṭen legcar do̠l ko. Onkoaḱ eneć – sereńte teheń Sunibar goṭa din andoṛ cabalena Bạrin ṭoṭha reaḱ bhitrire menaḱ Rajsahi reaḱ Godagari Upạjila, Mohonpur Union reaḱ Babudang Adibasi Alor Pathsala maṭh. Kolhe hoṛkoaḱ akhṛa hoelenre hõ noa re Santal ar Mahle jạtigosṭhi ren legcar (sanskritik) do̠lko selet́ena.  Ona akhṛa re tahẽkana gapalmarao bisoi ko hõ. Boṅgobondhu aḱ sãe serma janam mãhã ar Furgạl reaḱ jubilee ńutumte Kolhe hoṛko koaḱ akhṛa ar sãota aodhanoḱ cetanre gapalmarao sabha ar legcar akhṛa reaḱ sapṛaote Samar Institiute Of Linguistic (SIL) International Bangladesh.

Noare goṛoko emkeda Rajshahi bibhag reaḱ Santalkoaḱ Cultural Academy Ar National Agency For Green Revolution (NAGR). Rajshahi bibhag reaḱ Cultural Academy ren gobesona kormokorta Benjamin Tudu aḱ ạḱyurte akhṛare maraṅ peṛa hisạbte kathae roṛkeda Godagari Upojila ren Nirbahi Kormokorta (UNO) Jane Alom. Arhõ eṭaḱ ko modre noa akhṛa re selet́ ko tahẽkana nawatey bachao ocoakan Mohonpur Upojila Porisod ren chairman Khairul Islam, SIL ren Rajshahi Area Manager Nikolas Murmu, NAGR ren Program Coordinator Shamson Soren, Kolhe jạtigosṭhi ren ạḱyurić Rumali Hasda, Kolhe pạṭhuạ Joyonto Soren, Chapainawabgonj ren Prothom alo ren khoboriạ Anwar Hosen.

Arhõ seṭerko tahẽkana Rajshahi bibhag ren Santal Cultural Academy ren Nirbahi Committee ren member Jogendronath Soren, Colistina Hasda, Cittoronjon Sordar, Shusen Kumar Shemduar, NAGR ren Program Officer Prodip Hembrom, Banudang  Alor Pathsala benaoić Maraṅ Mahasoe Kanai Chondro Das, Maraṅ mahasoe Ali Uzzaman Nur hõ seṭere tahẽkana. Noa akhṛa do̠e ạḱyurkeda Rajshahi bibhag ren Santal Cultural Academy ren sereń cecet́ić mahasoe Manuel Soren. Manotan peṛako ko menkeda, noko Kolhe jạtren hoṛko jo̠to̠ seć khon ạḍi tayomre menaḱkoa. Sarkari seba khon hõko eḱṛe ocoḱkana. Ḍher hoṛge khas jumireko basoḱ kana. Pạthuạ gidrạko do̠ Sikhnạt goṛo selet́ aema lekan goṛo khon ko eḱṛe ocoḱ kana. Noa goṛo ńam do̠ nokoaḱ ạidạri kana. Noa akhṛa re legcar do̠lko okoe eneć sereń haparao reko selet́len, ona ńutumte jitạu akanko puruskar ko em hạṭińat́koa.




Isoraḱ Dan

Serma seć ti tul kate

Juri gunṭhi ikṛum kate

Isor sarhaoebon dela,

Sirjạu kedae bir buru

Sirjạu kedae jharna gaḍa

Isoraḱ dan tinạḱ rilạmala.

Jo baha joto dare pereć

Ḍạr re cẽṛẽkowaḱ sereń ar cereć

Joto ge noa Isoraḱ dan,

Gogo baba ar boeha joto

Tinạḱ menaḱ ko gate peṛa joto

Isor baba geye em akan.

Lili bici coṭ serma ipil

Jiṛiṕ jiṛiṕ ńeloḱ gaṅga gitil

Ńeloḱ hahaṛa Isoraḱ sirjon,

Siń re lạgit́ menae siń cando

Ńut re lạgit́ menae ńindạ cando

Marsal kin emet́ coṭ serma khon.

Coṭ sermare ńeloḱ uḍạuḱ gạḍi

Daḱ cetan latar daḱ gạḍi

Benao lạgit́ babae emen daṛe

Sukre teheń manwa cehel cepel

Dhạrti pereć teheń bud ar ạkil

Joto ge Isoraḱ dan ar daṛe.




Casa Bhagmat

Teheń hạṭiạre Bhagmat haṛam tuluć iń ńapamlena. Uni do bora caole sagaṛre ladekate hạṭiạre ạkrińe ạgulet́a. Bhagmat haṛam da cas baste nahaḱ do ḍhere kisạ̃ṛ akana; menkhan horoḱ ḍeṅgan seć, jom ńu seć, ạḍi ạdại bạdại do bạnuḱtaea. Ar colon ar gun hõ ạḍi bogetaea. Sedae leka bạpuṛić geye tahena. Reṅgeć oṛeć goṛoako ạḍiye rạskạḱa, ar peṛa pạrbhạko ạḍi manotkateye ataṅkoa ar khube peṛakoa.

Bhagmat haṛam caoleye ạkrińet́ tahẽkan jokheć, Haṛmae ńel ńamkedea. Bhagmat ar Haṛma dokin mit́ atoren kana. Haṛma hõe casa kangea menkha ạḍiye reṅgećgea, ona iạte udhạr caole hatao lạgit́ hạṭiạteye senlena. Menkhan okare hõ udhạrte bae ńamlet́a, ar hemẽṛmẽyoḱ̃e teṅgo akan tahẽkana. Bhagmat haṛam do Haṛmae hohoadea, are kulikedea, “ Henda Haṛma, cekate nonka mulin dom ńeloḱ kana?” Haṛmae roṛ ruạṛket́a, “ Iń do ạḍi gạr ar muskilreń paṛao akana. Nes do cas bale hoe ocolet́te ạḍile ṭana ṭipạ akana, ar kạuḍi ḍhibuạ ema hõ baṅtalete mit́ din gan hõ lać bioḱ do bale jomet́a.” Khange Bhagmat haṛam do Haṛmae kulikedea, hoponme do cet́e kạmi kana? Haṛmae roṛ ruạṛket́a, “ Uni do oṛaḱrege menaea, oṛaḱ reaḱ emanteaḱkoe kạmi baṛayet́ talea, thoṛa thuṛi oloḱ paṛhaoe cet́ akat́a, kạmiye ńam baṛayet́a. Uni thoṛa thuṛiye rojgarle khan, inạtege dinle ṭalaokea. E ho teheń do dayakate thoṛa thuṛi caolem emliń khan ạḍim beskea baṅkhan teheń do reṅgećte tahen hoyoḱtaea.”

Bhagmat haṛam do bora khon gel pạilạ caole oḍokkate Haṛmae emadea are metadea. “ Noa reaḱ dam do baṅgeń hataoa, ar gapa tikin jokheć hoponme koṛa ale oṛaḱte kolkaeme; aleaḱ kocare utu durib aema menaḱa; thoṛae ạguapea. Bhagmataḱ daya ńelte Haṛmawaḱ mẽt́ daḱ hiḍir mente joroyentaea, arm one monete Bhagmate sarhaokedea.

 




Maraṅ Din

Nijum ńindạ kãṛãṅ ńut

Arhõ reaṛ rabaṅ

Ḍigḍigạuen dhạrti puri

Ańjomoḱ sereń aṛaṅ

Sereń ate dutko lạiyet́

Seṭeren bańcaoḱ din

Bochor mucạt́ seṭerena

Rạskạ maraṅ din.

Laṅga hoṛmo manwa joto

Jạpit́ kan do ạḍi

Reaṛ rabaṅ guti koma

Meneḱ ko bathan ṭạnḍi,

Acka bathan marsalena

Gutiko botorena

Dutko lạiyet́ jisuaḱ janam

Maraṅ din seṭerena.

Purub disom gonok ponḍet

Ontor pereć ạkil

Ńel kedako acka teheń

Ḍigḍigạuḱ kan ipil,

Ponḍetko guni ńam keda

Nawa raje janamen

Dhạrti re hećen suluk

Manwako kusiyen

Joseph, mạriạm soṅge kate

Betlehem kin seṭeren

Bhạrti hoṛmo mạriạmaḱ hõ

Duṛuṕ dinge tiạḱen

Nandware jisui janamena

Meṭao lạgit́ kại rin

Rạskayenako dhạrti manwa

Seṭerena maraṅ din.




Jatiyo Bissobiddaloy Re Honors Dosar Bo̠rso̠ Reaḱ Bidạu Do̠ 29 January Eho̠bo̠ḱa

Jatiyo Bissobiddaloy re 2020 serma reaḱ Honors Dosar Bo̠rso̠ ren pạṭhuạ koaḱ (Niyomito, Oniyomito ar Grade Unnoyon) bidạu do̠ darakan 29 January eho̠bo̠ḱa. Hapta reaḱ chuṭi se̠ Sarkari chuṭi chaḍa din hiloḱ setaḱ 9 baja kho̠n bidạu do̠ eho̠bo̠ḱa. Ar darakan serma reaḱ 15 March biḍạu do̠ mucạdoḱa.

Inạ begor hõ 2020 serma reaḱ Honors Tesar bo̠rso̠ ren pạṭhuạ koaḱ biḍạu hõ darakan serma reaḱ 26 February eho̠bo̠ḱa ar 27 March bidạu do̠ mucạdoḱa. Noa biḍạu reaḱ Somoysuci Bissobiddaloy reaḱ website (www.nu.ac.bd) re e̠m akana. Hola (8 December) Budhbar ńindạ Bissobiddaloy reaḱ mit́ ḍhạrwạḱ talate noa  kho̠bo̠r do̠ baḍae oco akana.  




Meskoć

                                          Meskoć

Operation lahare rogi adisạ ko reaḱ karo̠ntet́:

Diagnostic center re nurse hatao reaḱ interview hoyoḱ kana-

Kukli ić: Operation lahare rogi do̠ cedaḱko adisạ koa?

Bidạu emoḱić: Je̠mon rogi ko operation bako cet́ daṛeaḱ, Sir.

Kukli ić: Cet́em menkeda! Nonko ạuṛi- pạthạuṛi katha okarem cet́keda?

Bidạu emoḱić: Ạuṛi- pạthạuṛi do̠ baṅ Sir, ekal sạri katha kana.

Kukli ić: Me̠nkhan onate aleaḱ metaḱme Ḍaktar koaḱ  lab do̠ cet́ ?

Bidạu emoḱić: Sir, rogi judi aćge operatione cet́ lekhan tahole ar apekoaḱ do̠ jạruṛ baṅ hoyoḱa – bam bujhạuleda?

 




Jo̠lha Jạtiaḱ Gam

Mit́ṭen jo̠lha do̠ ato atote sado̠m kirińe dãṛã baṛae kan tahẽkana; oṛaḱ oṛaḱe kuliyet́koa, Henda ho, sado̠m ho̠po̠npe ạkrińkoa? Din hiloḱ onkageye kulikoa. Ado̠ mit́ṭeć oṛaḱreko metadea, Sado̠m ho̠po̠n do̠ bạnuḱkotalea, sado̠m bele menaḱa. Ado̠ ko̠eko lạgit́e bo̠lo̠yena, metako kanae, De̠n ona sado̠m belege imạńpe. Ado̠ onko ho̠ṛ do̠ mit́ṭen bora bora konḍhako tioḱ akat́ tahẽkana; ona konḍhako oḍoṅadea, arko metae kana, Ne̠ noa bele do̠ sado̠maḱ kana, pichạuṛire ghẽ̠ṭme khub kajakte, baṅkhanem paskaoa; gaṛhao bele kana, ar okare hõ̠ alom do̠ho̠ baṛaea; baṅkhan sado̠m ho̠po̠n busạḱkateye dạṛa. To̠be̠ inạ katha ańjo̠mkate uni jo̠lha do̠ konḍha jo̠ go̠ḱkateye mohnḍayena; ać do̠e me̠nket́a, Sado̠m bele kangea jạnić. Ạḍi ãṭe̠ rạskạyena, ho̠rre jãhãekoko kuliyde kana, Cet́em moṭraket́a ho? Ado̠e metako kana, Sado̠m bele kana. Ado̠ko metae kana, Henda ho, sado̠m do̠ko belea? Unreye metako kana, Bako beleyet́tegeko ho̠po̠no̠ḱ kan khan, cekateko bạḍoḱ kana to̠be̠? Inạko ro̠ṛ baṛakategeye paro̠moḱ kana, ar onko ho̠ṛ do̠ko landawae kana.

Calaḱ calaḱte mit́ṭeć birteye bo̠lo̠yena; ona moṭra do̠ho̠kate racate lạgit́e duṛuṕ akana; oka se̠n khon co̠ṅ mit́ṭen toyo do̠ he̠ćente ona moṭra do̠e ji baṛayet́ tahẽkana; ona konḍha do̠ do̠ho̠e jo̠khe̠nrege posaḱ akana; ado̠ racate khon beret́kateye ńe̠lket́ posaḱ akan, ar o̠nḍe̠ khonge mit́ṭen toyoe dạṛket́a. Ado̠ uni jo̠lha do̠e me̠nket́a, Pase̠ć sado̠m ho̠po̠ngeye dạṛket́tiń. Ạḍi ãṭe̠ uh uhket́a are hahawae kana teṅgo ocoye lạgit́; onka me̠nkateye lagakedea, me̠nkhan baṅgeye tioḱ daṛeae kana, sara dine khudạukedere hõ̠ bae bataolet́a, ḍher ńindạ hạbiće khudạukedere hõ̠ bae saṕ daṛeadea. Oṛaḱte ruạṛ jo̠khe̠n do̠ khube ńindạyena; ho̠rre kombṛoko ńamkedea, ado̠ko metae kana, O̠ko̠e kanam ho? Unre uni ho̠ṛ do̠e me̠nket́a, ińge ho, peṛa ho̠ṛ. Ado̠ko metae kana, Okatem se̠nlena ho? Unre ar hõ̠e me̠nket́a E̠ho, mit́ṭeć sado̠m ho̠po̠niń khudạuede tahẽkana. Ado̠ko metae kana, Okarem ńamledea? Ado̠e lạiat́koa. Belegeń kirińlet́a. Ado̠ko metadea, Cele belem kirińlet́a? Ado̠e metat́koa, Sado̠m bele kirińkateń ạguyet́́ tahẽkana, racate me̠nte noa barren do̠ho̠let́a, unrege busạḱenteye dạṛket́a. Ado̠ unreko metadea, arko dhomkaokedea, Dhur boka, sado̠m do̠ko belea? Uni jo̠lhae ro̠ṛ ruạṛket́a, Bele baṅ khanko cekaea. Ado̠ko bujhạuadea, Sado̠m do̠ baṅko belea, e̠ṛe̠ket́meako, dela allele idimea. Ado̠e me̠nket́a, Okatepe idińa?  Metadeako, Sado̠m kombṛo. Me̠nkhan bae pạtiạuḱ kana; metako kanae, Okarepe ńawańa? Ado̠ko metae kana, Dela se̠, ale tuluć gateḱme, tinạḱ sado̠mem cekakoa.

Ado̠ uni ho̠ṛe me̠nket́a, Acha, delabon. Ado̠ko calaoena mit́ṭen kisạ̃ṛ oṛaḱre kombṛoe lạgit́; dealko maḱ bhugạḱket́a, arko metadea, Do̠, bo̠lo̠ḱme ar bhage bhage jinis ạguime. Ado̠e bo̠lo̠yen khan uni jo̠lha do̠ mit́ṭeć haṭaḱe ńam oḍokket́a are metako kana, Nõ̠ḱõ̠e. Ado̠ onko do̠ bại bạiteko khae kho̠ae kana, Noa do̠ bhage jinis kana? Do, arhõ bo̠lo̠ḱme, khub bhạri jinis ạguim. Uni jo̠lha do̠ se̠n ruạṛkate janteye ạguket́a, are metako kana, Nõ̠ḱõ̠e. Ado̠ onkoko metae kana, Dhut lelha, to̠be̠rege enan do̠ko e̠ṛe̠let́mea. Noa do̠ bhạri jinis kana? Noa ma jante kan; do arhõ bo̠lo̠ḱme ark hub sapha jinis ạguime. Uni do̠e bo̠lo̠yente ṭukućre dakae ńamket́a, ar ona daka do̠ haḍ baḍe ạgulet́a. Unre ona oṛaḱren ho̠ṛko disạkedea, arko laga oḍokkedea. Onko kombṛo ma jo̠to̠ko dạṛket́a, uni do̠ko ńir bạgiadea; tayo̠m tayo̠mte, Hape̠ ho, hape̠ ho, me̠nkateye dạṛ idiyet́a; laga tioḱket́koae. Ado̠ko metae kana, Am do̠ bale gatemea, bhage bhage jinis bam oḍoket́a. Ado̠e metako kana, Acha nit do̠ń oḍok aḍoena. Ado̠ onae me̠nket́khan do̠ko gatekedea. Ado̠ mit́ṭeć raj oṛaḱteko calaoena kombṛo; o̠nḍe hõ̠ dealko la bhugạḱket́a, ado̠ unigeko bo̠lo̠ ocokedea, khange bo̠lo̠kate janteye oḍoḱket́a are metako kana, Nõ̠ḱõ̠e ho, bhạri jinis do̠ baṅ kana. Ado̠ko metae kana, Huṭ, am do̠ baṅle gatemea; enana hõ̠ jantegem oḍoṅat́lea ar nit hõ̠, me̠n dạṛme ale ṭhen khon do̠. Ado̠e metat́koa, Acha nit do̠ bhage jinisgeń ạguia.

Bo̠lo̠kate mit́ṭen ḍhulkiye ńamket́a, ar ona ru ruteye oḍokena onko ṭhen; ado̠ onkoko manayede kana, metae kanako, Alom ruia, baṅkhanle disạia. Ado̠ko metae kana, Noa do̠ cedaḱem ạguket́a? Noa do̠bo joma? Ado̠ uni ho̠ṛe me̠nket́a, To̠be̠ khan cet́ iń ạguia? Dela bon jo̠to̠ ho̠ṛgebon bo̠lo̠ḱa. Ado̠ uni do̠e lahayen takoa, ạyur aderket́koae; ać do̠ mit́ṭen kandhare tumdaḱe ńamket́a ar rurui dhurạuena are ho̠ho̠ako kana, Nõ̠ḱõ̠e ho, bhage jinisiń ńamket́a. E̠nre hõ̠ uni rajaḱ oṛaḱren ho̠ṛ do̠ bako disạyet́a; onko kombṛoko modern mit́ ho̠ṛ se̠nkate uni ho̠ṛe manaye kana, khae kho̠ekateye metae kana, Alom ruia, baṅkhanko saṕbona. Khange uni lamo̠ṭ ho̠ṛ do̠ ạḍi ńindạ hoeyenkhan re̠ṅge̠ćkedea. Rajren mit́ṭen mahrae tahẽkana; uni mahrae do̠ toa duhạukate ać ṭhengeye basaṅ do̠ho̠ akat́ tahẽkana; uni ho̠ṛ do̠ mahrae gitić oṛaḱteye bo̠lo̠yena; ńe̠lket́ae, mit́ kara toa culhạreko conda akat́a; caole ńamket́te ona toareye khadleket́a, dakae isinket́a, jo̠mket́ae. Mahra tikin do̠ haṛam buḍhi parko̠mrekin gitić akan tahẽkana; ado̠ uni maejiu do̠ aćaḱ tire bo̠ho̠ḱe lade akat́taea bạlis leka, ar ti talka do̠ ataṅ akan leka ńe̠loḱ kana; uni lamoṭ ho̠ṛ do̠e hudisket́a, pase nui ạimại do̠ ińge dakae ko̠eyeń kan. Khange ona tiregeye loadea lo̠lo̠ daka. Uni ạimại do̠e lo̠yen khane ńir beret́ena, are  kạumạuket́a; khange jo̠to̠ kombṛoko dạṛket́a, ar ać do̠, pạcri bhitrire busuṕ cake tahẽkana, ona co̠ṭreye de̠ćena; kombṛo do̠ cet́ hõ̠ bako idilet́a.

Uni ho̠ṛ do̠ busuṕ co̠ṭrege luṭuḱ luṭuḱe gitić aṅgaḱ kana; setaḱ jo̠khe̠n oḍokoḱ lạgit́e asbasaoena; khangeko ńamkedea arko ho̠ho̠ket́a, Nũḱũi ho kombṛo. Uni ho̠ṛ do̠e me̠nket́a, Baṅ ho, kombṛo do̠ń baṅ kana. Onko ho̠ṛ do̠ko me̠nket́a, Ma ho to̠le ma ar dale ma! Uni ho̠ṛ do̠e ro̠ṛ ruạṛket́a, Alope daleńa, alope to̠leńa, iń do̠ kombṛo do̠ń baṅ kana; kombṛo bo̠ro̠ṅko he̠ćlen tahẽkana, onkogeko ạguledińa. Ado̠ko metae kana, Kombṛo m baṅ kan khan cekatem gatelena? Me̠nket́ae, Iń do̠ sado̠m kirińiń he̠ćlena, unre kombṛoko ńamkidińa, arko metadińa, Delale gatemea. Khange eskarenteń he̠ć aḍoyena onko sãote; ado̠ko metań kana, De̠ kombṛole idimea, bogeń he̠ćen, baṅkhan ape oṛaḱ reaḱ jinis do̠ sanamko idi cabaketapea. Raj hõ̠ko pạtiạuena, metae kanako, Sạrige, bhage am re̠ṅge̠ćtem dakaket́te kombṛom lagaket́koa. Unreye me̠nket́a, Hẽ̠ e̠nte tire lo̠lo̠ dakań loadea disạ ocoyea me̠nte; ho̠ho̠le khan ma onko kombṛoko ruhet́kin. Mit́ jaegare nonkagele bo̠lo̠lena, unreń gulmallet́a, unreko ruhet́lidińa, onate niạ dhao do̠ bań ho̠ho̠let́a.

Khange onko rajko me̠nket́a, Acha uḍim bogeket́a, baṅkhan ạḍi utạr jinisko idiketalea, thạri bạṭi, loṭa emanteaḱko, aema jinisko sajaolet́ tahẽkana. Ado̠ko ho̠ho̠adea, Acha dela no̠te̠ge hijuḱme. Mit́ṭen pạcri bhitri se̠nko ho̠ho̠ aderkedea, o̠nḍe̠ye ńe̠lket́koa, aema utạr sado̠mko to̠l akat́koa; ado̠e metako kana, Noko sado̠m do̠pe ạkrińkoa se̠ baṅ? Baṅkhan dini mit́te̠ć imạńpe, tinạḱpe damea? Ado̠ko kulikedea, Tinạḱ ṭaka menaḱtama? Uni ho̠ṛ do̠e me̠nket́a, Pea ṭaka menaḱtińa. Ado̠ko metae kana, Inạḱgetama? Ado̠e metako kana, Hẽ̠, raj, inạḱgetińa; re̠ṅge̠ć ho̠ṛ kạnạń, okareń ńama? Unre raj do̠ bujhạukateko metadea, Acha, baṅle damam kana, ma enkatege idiyem, jãhãeṭaḱgeyem khusiae kan bin damtege idiyem; am iạte e̠nte ạḍi utạr jinis bańcaoentalea, Khange uni jo̠lha do̠ ạḍi khusiyente sado̠me to̠lkedea are tiạḱ oḍoṅkedea.

Tumạl: Santal Folk Tales