Joseph Hajotreye Bhoraoena

Onko bepari hoṛ do Joseph Misor disom raj Pharaoren palṭon sordar Potiphar ṭhenko ạkrińkedea. Isor Joseph tuluće tahẽkante, Joseph do aćaḱ joto kạmire bhạgane tahẽkana, ar Potiphar do aćaḱ goṭa oṛaḱ cetanre sordare dohokedea. Potiphar rinić reaḱ mẽt́ do Josephre lagaoentaete Josephe ạnḍić legakedea; menkhan Joseph do bae rebenlena, metadeae, Cekate onkan dusṭạmi kạmite Isor reaḱ iń kạia? Ona edrete Potiphar rinić do aćren herel ṭhen Josephe daraoadea, menket́ae, Nui Ibri golam doe ạnḍić legaledińa. Potiphar do ać rinić reaḱ kathae pạtiạuat́taete Joseph kạd oṛaḱreye bhoraokedea.

Menkhan Isor do Joseph tuluće tahẽkante jehel doroga ṭhen dayae ńamket́te, uni do sanam kạidiko cetanreye sordarkadea. (Gen.39.)




Gogo Pạrsi Mãhã-2026

Teheń (21 February) gogo pạrsi mãhã din kana. Goṭa Baṅgladisomren hoṛ teheńaḱ noa bises dinko manoteda. Sanam hoṛ ge bon khojoḱa nijeraḱ mit́ṭen sạdhintet́ do. Noa sạdhin lạgit́ge 1952 sermare aboaḱ noa gogo pạrsi lạgit́ ạḍi utạr boeha misera, pạṭhuạko akoaḱ jiwi ko alaekeda. Pạrsi lạgit́ akoaḱ hoṛmo reaḱ daman mãyãmko jorokeda. Ona iạte teheń abo sanam hoṛ ge aboaḱ nij nij gogo pạrsite kathabo roṛ daṛeaḱ kana. Noa do ạḍi gorob reaḱ bisoe kana.

Jao serma 21 February goṭa Baṅgladisomren hoṛko Gogo Pạrsi mãhãko manoteda. Pạrsi lạgit́ okoe do jiwi ko alaeket́ onko disạ salaḱ teheńaḱ dinre onko ńutumte benaoakan pinḍre bahako emeda.  Apnar Gogo pạrsi dulạṛ ar ona lạgit́ jiwi alae khạtir Jatisongho (United Nation) reaḱ UNESCO do 1999 sermare 21 February do goṭa dhạrti reaḱ gogo pạrsi mãhã mente ko ghosona keda. Ar 1999 serma khon nit hạbić jao bochor 21 February do International Mother Language Day hisạbteko manoteda ạḍi rạskạ manot salaḱge.

Onka leka NAGR (National Agency for Green Revolution) hotete ạyuroḱ kan joto sikhnạt ṭhaõna re gogo pạrsi mãhãko manot keda. Gogo pạrsi ńutumte Lukhibar (19 February) Chapainawabgonj jilạ, Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School re chobi ãkao, onol (rochona) oloḱ, onoṛhẽ haparao hoe purạuena.Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School ar St.Andrew’s Jonior High School ren pạṭhuạ gidrạko Noa haparaoreko selet́lena.

Gogo pạrsi mãhã manot akhṛare selet́e tahẽkana, NAGR ren Monitoring & Reporting Officer Mn. Subas Mardi, Amnura Lutheren Mission Hospital ren Manager Mn.Markus Murmu, SIL International Bangladesh ren Rajshahi Area Manager Mn.Nikolas Murmu,ona sãote selet́ko tahẽkana Amnura School ren Mahasoe selet́ eṭaḱ ko. Ona chaḍa hõ selet́ko tahẽkana Amnura CDSP ren staff ar pạṭhuạko. Ạḍi napaete gogo pạrsi mãhã manotena.

Gogo pạrsi manot akhṛa ńutumte rạskạjoṅ akhṛa (Eneć sereń) hõ hoyena. Akhṛa mucạt́re manotanko do haparaore jit akan pạṭhuạ gidrạko talare kuṛai (Prize) ko em hạṭińkeda.




MẠNDẠṚIẠ

Baṅ do sohrae baṅ do lãgṛe doṅ

Tumdaḱ saḍe tiń daṅ chop coṅ,

Eneć kuṛiwaḱ bidlại kaso kolsa

Sogoe koṛawaḱ juri kortal talsa.

 

Jemon tumdaḱ saḍe rãwaḱ

Temon naconiạ ko jarwaḱ,

Akhṛa do unrege jomkaoḱ

Tinre ru ar eneć milạuḱ.

 

Jãhãń ańjom jomok ru ar saḍe

Maḍwa latar bolokạń liḍa laḍe,

Ti thayo thayo pajheṛ ho ho

Thoṛa khange bujoḱ ạdi lo lo.

 

Nãhãḱ mandạṛiạ ḍije pańja

Sedae mandạṛiạ ru ge mońja,

Oka do juriḱ tako oka do baṅ

Enhõn rạskạ tako komao do baṅ.

 

Sedae mandạṛiạ tumdaḱ ceṭaḱ

Hoṛmoe rugum bạgiam eṭaḱ,

Judim tahen sor akhṛa asrại

Tin recom hilạuḱ baṅem disại.




Doṅ Sereń

Abo dobon mena ạḍibạsi ạdibạsi

Ạdibạsi mane do cet́ kana,

Ḍoboḱ johar menaḱtabon

Pạńci bande menaḱtabon,

Dhuti deṅga menaḱtabon

Riti rewaj menaḱtabon

Ạdibạsi mane do noakange.




TOROĆ BUDBAR

Teheń do Toroć budbar noa toroć budbar do goṭa dhạrtiren sanam khristan dhoromren hoṛko lạgit́ mit́ṭen bises din kangea, teheń khonge khristan dhoromre patiạ́u akan sanam boeha miserako do  upạs ko saṕ se lekhayeda, babańcaoić jisu mạsi do aćaḱ kạmi etohoṕ lahare atma jion sećte noa upạs talategeye sapṛaolena, uni do dhạrti re tahen oktere harkhet saset sahao hoelen taea ar onkatedhạrti ren sanam khristan ko lạgit́ apnar baṅoḱ, apnar hoṛmo reaḱ sanam rij roṅ, baṛić hãs rạskạ goj ar harkhet saset sahao talate ISOR soṅge mońj sombond doho kate sanam ko apnar leka dulạṛko  te jion kemao reaḱ sikhnạte cet́ abon kana, Jisu do aćaḱ joto lekan duk kosṭo ar gujuḱ hoelen taea. Ar noako sanamaḱ bhagaoket́te Paska se senparom porobre gujuḱ suṅgạ rạput́ket́te jitane jiwet́ beret́ena, ado delabon sanamko noa upạs sandore aboaḱ dhạrti duk bon bhagaoa ar atma jion rebon diṛho aroḱa.




Ḍomboḱ

Ḍambaḱ ḍomboḱ ḍomboḱ piṭhạ

Ce̠re̠ pe̠ṭe̠ khạjạṛi ata

Go̠ḍ go̠ḍ go̠ḍ sunum piṭhạ

Rạskạ te̠ń jo̠mket́ sibilgeń ạikạuke̠t́.




Mit́ Dol Gạ̃ṛĩ Ar Mit́ṭen Ghonṭa

Mit́ okte mit́ṭen ato aṛere mit́ṭen darere mit́ dol gạ̃ṛĩko tahẽkana. Mit́din onko gạ̃ṛĩ do mit́ṭen ghonṭako sendra ńamkeda. Ado onko gạ̃ṛĩ do ạḍi rạskạ salaḱ ghonṭa ruruko lagaoena. Ar ona ghonṭa saḍe ańjomte ato hoṛ ạḍi ãṭko botorena. Adoko hudiskeda, paseć noa do jãhãn muhim se mũhĩn reaḱ cinhạ kana. 

Menkhan atoren mit́ṭen maejiu do bae botorlena. Uni maejiu do mit́ jhuṛi phol ante ghonṭa saḍe aten atente ona dare ṭhene senena. Ado sen soren khan ona dare latarre phol jhuṛi dohokeda.

Khange phol jhuṛi ńelte onko gạ̃ṛĩ do ghonṭa giḍikate phol jom lạgit́ko dạṛ ạgukeda. Ona okte uni maejiu do ghonṭa saṕkate atote ruạṛena. Ado atoren hoṛko uni maejiuwaḱ sạhũs ńelte ạḍi ãṭko rạskạyena arko sarhaokedea.




Jakobren Hoponko Josephe Ạkriń Ocoyena

Jakobren 12 hoponko tahẽkantaea; Ruben do maraṅić ar Rahelren hopon Joseph ar Benjamin do joto khon huḍińkin tahẽkana, Joseph do dadatteko tuluće gupia ar onkoaḱ bạṛić colon apat ṭhene sodortako iạte ạḍiko edreaea. Jakob do aćren joto hopon khon Joseph bạṛtiye dulạṛea, ar mit́ṭeć tilpaṅ aṅgroṕe benao ocoadea. Josephren dadatteko onako ńelkateko hiskạ arko kurudaea, ar sulukte uni tuluć bako galmaraoa.

Joseph mit́ dine kukmũket́te ona do dadattekoe lạiat́koa, baṅma, Kukmũte goḍarebon biḱnḍạ kana, ar apeaḱ binḍạko ińaḱ binḍạko ḍoboḱat́a. Arhõ mit́ dine kukmũket́te ona hõe lạiat́koa, baṅma, kukmũte siń cando ar ńindạ cando ar 11 goṭeć ipilko ḍoboḱadińa. Khange uniren dadattekoko metadea, Ale cetanrem rajoḱgea, se hukumem calaoa ale cetanre base? Artet́geko kurudadea. Ar uniren apat doe metadea, Noa do cet́ lekan kukmũ kantama? Baṅ dole hijuḱ iń eṅgam ar dadamteko am ṭhen ombagoḱ lạgit́? Menkhan Joseph do ona kukmũ monereye dohokat́a.

Mit́din Josephren dadatteko do ạḍi sạṅgińreko gupi kan tahẽkana, ar Jakob do Josephe metadea, Do calaḱme, dadamteko reaḱ ar bhiḍi meromko reaḱ boge judạ ạguime, ar katha ạgu ruạṛạńme. Ado Josephe calaoena. Uniren dadatteko sạṅgiń khonko ńel daramkede khanko mepenena, Hạni ya, kukmũ guruge darae kana, delabon gojea, khangebon ńela, uniaḱ kukmũ reaḱ cet́ hoyoḱa! Menkhan Ruben do bańcaoe reaḱ sana tahẽkanteye menket́a, Noa kũirege khańjo giḍikaepe. Josephe seṭeren khan, aṅgroṕko poṭorkedete rohoṛ kũireko khańjokedea. Onakate duṛuṕenteko jojom kanre, ona takre bepar hoṛ Misor disomteko sen paromoḱ kana. Jihudại menket́a, Delabon, noko bepariko ṭhenbon ạkrińkaea, jivi alobon ạguitae ma; ente boeha kantabon doe, khange 20 ṭakateko ạkriń giḍikadea. Ạkrińe jokheć bae tahẽkan Ruben do kũi ṭhen hećkateye hohoket́a. Koṛa do bạnugićan! Khange mit́ṭen bheḍako goćkedea, ar mãyãmre Joseph reaḱ aṅgroṕko topoket́a, ar apat ṭhen kolket́teko roṛ got́kat́a, Noale ńam akat́a, ńel oromme baṛe, hoponme reaḱ aṅgroṕ kana se baṅa. Jakob ona ńel oromket́teye menket́a, Hoponiń reaḱ aṅgroṕ kangea, cele kaṭaha janwar coe jomkede! Ar ạḍi din aćren hopon ńutumteye homoroḱkan tahẽkana. (Gen.37.)




DULẠṚ

Baba-gogo boeha misera

Topol menaḱbon sirjon tora.

Kạṭić khonaḱ mit́ sãote

Nit menaḱbon hante-note

Hameṭ lạgit́ oloḱ-paṛhaoḱ

Ona sãota re menaḱ baṛhaoḱ.

 

Gharońj lạgit́ sạṅgiń kạmi

Jibon dhara thoṛae dạmi.

Mạ̃i do nitoḱe hara lạṭuyen

Asol oṛaḱ do talas hoyen.

 

Sirjon sajao noage ạri

Bạgi abon boeha chạṛi.

Jãwãe ṭhenge mạ̃iaḱ oṛaḱ

Nẽota porob-rei heć baṛaḱ.

 

Okoe dulạṛ tei haralen

Mońj biṭi abo ṭhen

Dohoyepe bạhu abon

Amaḱ-ińaḱ dulạṛ menaḱ

Orom hoṛ re janam khonaḱ

Jiwet́-jion re dulạṛ bon kajak

Chaḍao lạgit́ alobon racaḱ.

 

Dupulạṛ mane dhiṅgạl saṅgal

Dulạṛ mane suk suluk

Ńuṭuk heṛem soro-boro

Dupulạṛ mane himạl hisit́ hoe

So baha bagwan.

 

Ar jaoge roṛ-landa

Dupulạṛ mane suk jion re mẽt́ daḱ

Sạrige dulạṛ baṅ cet́?

Ona do jãhãebon baḍaea?

 

 

 




Kul Ar Sikṛĩć aḱ Golpo

Mit́din mit́ṭen bạdạian sikṛĩć do kule metadea, “joto hoṛ amko botoram rehõ, iń do tis hõ bạń botorama. Amaḱ ḍaṭa ar rama do ạḍi lasera enrehõ iń são do ohogem daṛeaḱa. Am khon hõ iń doń daṛeangea. Ạḍi pạtiạu salaḱ noa kathań men daṛeaḱa.”

Khange sikṛĩć acaḱ dil ar daṛe uduḱ lạgit́ kul aḱ mũre ger bit́ena. Kul doe bujhạukeda sikṛĩć do aćaḱ mũre aṕ akana onate uni sabe reaḱe kurumuṭukeda. Menkhan bae saṕ daṛeadea. Sikrĩć saṕ baṅkate aćaḱ laser ramate aćge mũre raboṛ josena. Khange kul aḱ mũ khon mãyãm joroḱ ehoṕena. Kul ać são bae daṛelente sikṛĩć do kajake rạskạyena. Rạskạte enejoḱe ehoṕena.

Eneć enećte tinre coṅ sikṛĩć do bindi ganaḱre jhạliyena, bae disạleda. Ar jhạliyen são sãote bindi do sikṛĩće jomkedea.