Doṅ Sereń
Rajshahi bajarre Joysing
Joy pane hohoyeda (2)
Ańjom hijuḱkan mońj disạm
Sona disạm
Ạdibạsi Jharkhanḍ
Haere sona disom deko tire.
Rajshahi bajarre Joysing
Joy pane hohoyeda (2)
Ańjom hijuḱkan mońj disạm
Sona disạm
Ạdibạsi Jharkhanḍ
Haere sona disom deko tire.
2026 serma reaḱ SSC ar ona man reaḱ bidạu jo darakan 10 August sodoroḱa. Sombar (27 July) Bangladesh Anto:Sikha board somonoi komiṭi aḱ mit́ ḍharwạḱ hotete noa khobor ko baḍae ocokeda.
Ona ḍhạrwạḱre menakana, SSC ar ona man reaḱ biḍạu jo do darakan 10 August goṭa disạmre mit́ dhaote sodoroḱa. Noa laha 20 July biḍạu jo sodor reaḱ katha tahẽkana. Menkhan bidạu jo sapṛao kạmihora bilomen khạtirte ona do tayomena.
Calaoen 21 April SSC bidạu ehoṕ kate 20 May dhạbić calao idiyena. Niạ dhao biḍạure 18 lakh 57 hajar khon hõ ḍher pạṭhuạko selet́lena.
Calaoen Sạnicar (25 July) Rajshahi Tanore Upạjilạ reaḱ Dorgadanga Bajar Shaheen Academy school maṭhre ‘Sharing Culture Practice’ gapalmarao sabha hoe purạuena. Noa gapalmarao sabha do Mennonite Central Committee (MCC) Bangladesh aḱ kạuḍi goṛo ar National Agency for Green Revolution aḱ bondoboste hoe purạuena.
National Agency for Green Revolution ren Director Mn.Stephen Soren aḱ ạyurte gapalmarao sabhare peṛa lekate seṭerko tahẽkana Shaheen Academy school ren ạyurić Md.Nur Alom, Md.Sadikun Nobi Assitant Mahasoe (Dorgadanga High School), Abul Hossain Assistant mahasoe (Condonkotha High School), Mst.Adori Begum (Community Leader Peace Project), Rupali Mardy Assistant Mahasoe (Dorgadanga High School), Subas Mardy (Reporting ar Acting Director (NAGR), Ona sãote Rajshahi Bissobidaloy Antorjatik sompok bibhạg (Peace Conflict Course) ren mit́ dol gobesona se research pạṭhuạ selet́ko tahẽkana.
Galmarao sabhare manotanko menkeda, Sharing Culture se hạpạṭiń hotete somajre jotoko são mońj sompok dohoe reaḱ bhage upại kana. Nijaḱ bud akel, sompot, obhigota se goṛo gopoṛo talate eṭaḱko são mońj sompok benao rakaboḱa. Noa do eken eskar do baṅ, bickom nawa hudis bhabna, nawa cecet́aḱ ńamoḱ reaḱ hora kana. Jaoge nonka arhõ sharing culture program hoelen khan somajre mimit́ jạt talare oka beggar se pharak menaḱ ona do mit́ leka cabaḱa. Ar onkate joto hoṛaḱ miljulte mit́ṭen mońj somaj bandhaoḱa. Onate somaj ṭikạu dohoe lạgit́te gharońjre, somajre, kạmi ṭhãonare noa ạri cạli rophae hoyoḱa. Gapalmarao sabhare culture dolko do akoaḱ nij dhorom ar ạri cạli ko sereń eneć, naṭok talateko sodorkeda. Gapalmarao sabha ạyurre tahẽkana Harmonizing Santali, Mahali, Pahari Minority And Bengali Community Relations Through Peacebuilding (HSMPMBCR) Project supervisor Sobita Hembrom.
Disạmre calaoen 24 ghonṭare ham ruạ chinte 6 hoṛko goćena. Ona sãote 904 goṭen hoṛ ham ruạreko jạbunakana menteko bachao ńamakana. Calaoen (22 July) Sastho Odhidaptor reaḱ control room khon kol akat́ mit́ṭen sombat hotete noa khobor baḍaeoḱ kana.
Ḍharwạḱre menakana, calaoen 24 ghonṭare 133 goṭen hoṛaḱ hoṛmore ham ruạ ńamakana. Calao paromen 15 March khon 22 July dhạbićte 14 hajar 841 goṭen hoṛ ham ruạteko jạbunakana. Inạ chaḍa hõ 1 lakh 20 hajar 352 goṭen hoṛaḱ hoṛmore ham ruạ menaḱa mente dharonaḱ kana.
Calaoen 15 March khon 22 July dhạbićte ham ruạ chinte 1 lakh 3 hajar 78 goṭen hoṛ haspatal reko bhurti akana. Sastho Odhidaptor reaḱ report lekate baḍaeoḱ kana, inạ oktere arhõ ham ruạ chinte 708 goṭen gidrạko goćena.
Kạṭić Cẽṛẽ Ṭunṭuni
Sereń ạcurae gunguni,
Don donte calaḱkan tahẽna
Mon reaḱ sukte jomet́ tahẽna.
Hoṭhat mit́din hoe hećena
Rạput́ena uniaḱ oṛaḱ.
Nitoḱ uni okare tahẽna?
Baṅge hudis ńamet́.
Jãhãlekate paromkeda ńindạ,
Hećena nawa setaḱ
Benaokedae nawa oṛaḱ,
Tahẽn reaḱ sana
Nijeraḱ oṛaḱ nije leka,
Jione khemao sukte
Kuṛhiạ uni baṅ kana.
Rupnogorren mit́ṭen Raje tahẽkana. Uniaḱ aema raj prasad, dhon-sompod, sona-dana emanteaḱ jinisko tahẽkantaea. Enrehõ Raje cintạḱkan tahẽkana. Cintạ kate Raje ńelkeda teheńiń goćlen khan ińaḱ raj prasad, dhon-sompod, sona-dana, jumi jaega okoe rạkhi jogaotińa?Noa katha raje cintạkeda.
Ado cintạ cintạte ackage mit́din mit́ṭen babaji hećena. Uni babaji doe metaekana, “Raj alom cintạḱa, mit́ṭen kathań metamkana. Iń ṭhen ạsirbad daḱ menaḱa. Noa ạsirbad daḱ amren bạhu ńu ocoyem. Amren bạhu noa daḱe ńu lekhan mit́ṭeć kuṛi gidrại hoyoḱtaea. Uni kuṛi gidrạ hoelen khan uniaḱ ńutumem dohoetaea Tusar Konna. Ar uni Tusar Konna amaḱ raj prasad, dhon-sompod, jumi jaega jotowaḱe rạkhi jogaotama”.
Ạḍi bhabna reaḱ khobor. 2026 serma reaḱ Bissokap khilạḍre jitạu jitạu kateko hirạuena Argentina. Nes bochor reaḱ Bissokap khilạḍ do calaoen cando reaḱ (11 Jun) ehoṕlena. Ona reaḱ final khilạḍ do 19 July ńindạ hoe purạuena.
Baḍaeabon je nunạḱ dinre ehoṕakan Bissokap khilạḍ haparaore Argentina do ạḍi mońj ko oṅsoṅ akada. Ar onate onko do finạl khilạḍ dhạbićko ṭikạu tahẽlena. Final khilạḍre Argentina-Spain kin eneć tapamena. Ar ona enećre Argentina do 1-0 golte Spain ṭhenko hirạu ocoyena. Ar onkoaḱ hirạute Spain ko jitạuena.
Noa jitạu do Spain aḱ dosar jitạu kana. 2010 sermare pạhil Bissokap khilạḍreko jitạulena. Inạkate 16 serma tayom arhõ mit́ dhao Bissokap khilạḍre sosor khelwaṛ lekateko lekhayena ar ona sãote 2026 serma reaḱ Bissokap khilạḍ reaḱ sirpạko hameṭkeda.
2026 serma reaḱ Bissokap phuṭbol khilạḍ do mit́ leka caba hećakana. Nit do eken final khilạḍ reaḱ pạli. Ar ona ńel lạgit́ goṭa dhạrtiren hoṛ koyoḱ horre menaḱkoa.
Teheń Robibar (19 July) Ńindạ 1:00 baja okte New York reaḱ Metlife Stadium re sirpạ hatao lạṛhạirekin eneć nápamoḱ kana ARGENTINA-SPAIN. Teheńaḱ Bissokap metaḱme 2026 serma reaḱ Bissokap final khilạḍre mucạt́ dhạbićte okoe dol sirpạko hameṭjoṅa ona ńel lạgit́ sanamko tạṅgi horre tahẽn tabonpe.
Maraṅ montri Tareq Rahman são disạmren ạdivạsi protinidhikoaḱ mit́ṭen gapalmarao sabha hoe purạuena. Calaoen Lukhibar (16 July) tikin okte Socibaloe reaḱ Montriporisod bibhạg reaḱ jonoprosason koaḱ sahba oṛaḱre noa do hoyena.
Ona okte ạdivạsi protinidhi do judạ judạ komision bandhao, jatio convention, ạdivạsi bodolte mimit́ jạt lekate oprom, Ạdivạsi lekate sangbidhanik ạidạri ar ạn lekate jumi mạlik, Kendrio Cultural Center bandhao, Kạṭić kạṭić bạnij bepariko lạgit́ rin subita ar aema lekan prokolpo ńutumte se reserve forest ńutumte ạdivạsiko oṛaḱ bhiṭa khon laga ocoḱko lekan ghoṭna bond babotko dạbikeda.
Noa okte Maraṅ montri doe menkeda, uni ar aćren sarkar nonkan disạm benaorekin kạmi kana okarejãhãn jạti-gosṭhiaḱ jãhãn begar se pharak baṅ tahẽna. Disạm lahanti ar benao rakaṕ lạgit́ joto hoṛaḱ goṛoe khojkeda.
Arhõe ,menkeda, nitaḱ lạṛhại do arhõ lạṭugea. Nonḍe ṭikạu tahẽn lạgit́ joto hoṛ mit́te tahẽn hoyoḱa. Mit́ sãote kạmi hoyoḱa ar mit́te lahaḱ hoyoḱa. Nui sarkar cetanre hoṛkoaḱ as bhorsa do ạḍi utạra. Kurumuṭu calaḱkana onako dosa khon teṅgo keṭejoḱ reaḱ.
Sabhare Seṭere tahẽkana sthanio sarkar montronale ren montri Mirza Fakhlur Islam Alomgir, Songsod Sodosso Anna Minj, Khudro Nrigosthi bisoyok Maraṅ montri goṛoić Bijan kanti Sarkar, Bangladesh Adivasi forum ren sadharon sompadok Sanjeeb Drong, Utarbongo Adivasi Forum ren sabha mukhiạ Hingu Murmu, Jatio Adivasi Porisod Kendrio komiṭi ren sadharon sompadok Noren Chandro Pahan sãote 17 goṭen jilạren 18 goṭen ạdivạsi protinidhi seṭerko tahẽkana.
Sereń rãwãḱ Tirio sạḍe,
Sogoe koṛama liḍa laḍe.
Ṭamak ḍubu, tumdaḱ dhạtiń,
Sạntal hoṛaḱ rạskạ seteń.
Baha bạgwanre bhãwãr leka,
Santal rạskạm huṛiń ceka.
Tirio oroń rughuṛ sạḍe,
Mon do hilạuḱ dulạṛ gate.
Disom ato sãota tala,
Sanam hoṛge rạskạ jhola.
Reṇgeć tetaṅ duk bhabna,
Rạskạ ṭhen ma hiṛińena.
Baṇ do be-jom baṅ do jomte
Enhõ rạskại orme onte,
Rạskạ tege sanam ghuṛi
Tahen kanabon juri pạri.
Alobon hiṛiń abonaḱ dosa
Menaḱ bona nit be bhorsa,
Beṇ̇gedabon nit dhạrti puri
Lahaḱ kan ko sanam hara hạri.
Oloḱ ạkil hameṭ sãote
Marsalabon santal gãota,
Rạskạ dobon rạskaḱ jãhãe
Sãota sagaṛ debon lahae.