Rajshahi Re Santali Horop Beohar Reaḱ Jạruṛteaḱ Babotre Seminer

Sokolbar (19 April) ạyuṕ bela Santali pạrsi rạkhi jogao ar santali horop beohar jạruṛ babot mit́ seminer do hoyena.  Adivasi Mukti Morcha kendrio komiṭi koaḱ bondoboste Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy re noa seminer do hoyena. Ona seminer-e ạyurkeda Adivasi Mukti Morcha komiṭi ren sabha mukhiạ Jogendronath Soren.

Seminer re Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Caritas Bangladesh Rajshahi ṭoṭharen ạḱyurić Devid Hembrom. Bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy ren gobesona officer Benjamin Tudu, Adivasi Mukti Morcha kendrio komiṭi ren sadharon sompadok Bhadu Baskey, Food Inspector Mukul Tudu ar Godagari Upajila Pargana Babulal Murmu. Inạ chaḍa hõ seṭer ko tahẽkana Adivasi eṭaḱ eṭaḱ ạyurko.  Manotan peṛa ko menkeda, Ale do santal kanale. Aleaḱ gogo pạrsi ar horop do Santali. Santali pạrsi ar horop porcar, sarsadle, beohar ar rạkhi jogaore joto santal ko aodhaonoḱ, goṛo gopoṛo ar Santali pạrsi ar horop babotre joto lekan kạmihorare seledoḱ reaḱ as ko dohokeda. Latarre thoṛa mot kathako ol caṛhaoena.

  1. Santal koaḱ Santali Roman akhor mạńjur babot aodhan tahẽnoḱ Prathomik ar Gonosikha Montronaloy re.
  2. Prathomik ar Gonosikha Montronaloy ren Montri são bahal (protinidhi) dol ńapamko talate Santali pạrsi (Roman) babotre gapalmarao.
  3. Joto hoṛaḱ mot lekate pạrsi reaḱ horop ko nenḍae lạgit́ Montri ar MP ko batlao ko hoyoḱa.
  4. Upajila, Jila ar Bibhag porjaire santal budankoante gapalmarao hoyoḱa.
  5. Online reaḱ kạmihorako jiạṛ dohoe hoyoḱa.
  6. Santali horop reaḱ puthi, khobor kagoc, nathipotro jogao dohokaḱ.
  7. Santali horop nenḍae lạgit́ mit́ṭen Santali group Maraṅ montri são ńapam jạruṛa.
  8. Sarkaraḱ nońjorre jemon paṛaoḱ ona lạgit́ michil, gapalmarao sabha reaḱ bondobos.
  9. DC ar Bibhagio Commissioner são ńapamkate nathipotro ko samaṅ hoyoḱa.          




ADAM AR HAWA

Isor do puruạ seć Edenre mit́ṭaṅe bagwanket́a. Ona bagwan do Paradesko ńutum akat́a. Isor onḍe do ot khon ạḍi lekanaḱ mońj ńeloḱ darekoe janam ocoket́a ar tala bagwanre do jion reaḱ dare ar boge bạṛić baḍae oḱrom darege. Ar Isor do Eden bagwanre manwae dohokedea ona joton ar horhoe lạgit́, are metadea, Bagwan reaḱ joto dare reaḱ do khạtirjomam jomgea; menkhan boge bạṛić baḍae oḱrom dare reaḱ jo do alogem joma; ente ona reaḱem jomle hiloḱ khạṭigem gujuḱa.

Isore menket́a, Manwa eskar tahen do baṅ bogea mit́ṭen goḱṛoić iń benaoea uni leka. Khange Isor do joto janwar manwa ṭhene ạguket́koa ńel lạgit́, cele celeye ńutumkoa mente, ar manwae ńutumket́ko leka mimit́ mimit́ janwar reaḱ ńutum hoyentakoa; menkhan manwa lạgit́ goḱṛoić do bae ńamlena uni leka do, Khange Isor do manwa acete jạpit́ ocokedea ar uniaḱ mit́ pańjar oḍokkate onaren mit́ṭạṅ maejiue benaokedea, ar manwa ṭhene ạgukedea. Khange manwae menket́a. Nuḱũi nit́ eneć iń jaṅ reaḱ jaṅ ar iń jel reaḱ jelge; uni do herel riniće ńumugoḱa; ente herel reaḱ khone hatao oḍokena. Ona iạte herel hoṛ do aćren eṅgat́ apat bạgiạkinte ać rinić ṭhene jamaṛ akan tahena, ar mit́ jelkin hoyoḱa.

Uni manwa reaḱ ńutum do Adam (metaḱme Pilcu haṛam) ar maejiu reaḱ ńutum do Hawa (metaḱme Pilcu buḍhi). Sonotkin tahẽkante ghạṭ gunạ. Duk dạndi, harkhet saset, ruạ haso, gujuḱ guroḱ, cet́ge bakin baḍae kan tahẽkana. 




Lolo Setoṅ Karonte Sikhnạt Ṭhãonako Arhõ 7 Din Bond Reaḱ Dạbi

Mit́ lagaote Roja ar Eid-Ul-Fitr reaḱ 26 din chuṭi mucạt́re Aṭhwar hiloḱ (21 April) khon disom reaḱ joto Sikhnạt Ṭhãonako jhijoḱ lạgidoḱ kana. Menkhan niạko dinre ạḍi lolo setoṅ din calaḱ kana. Nonkan dosare Sikhnạt Ṭhãonako reaḱ chuṭi arhõ eyae (7) din ḍher lạgit́ko dạbi akada Obibhabok Oiko Forum.

Sokol hiloḱ (19 April) songothon ren sabha mukhiạ Birbanṭa Md.Ziaul Kabir Dulu aḱ suhiat́ mit́ ḍharwạḱre noa dạbi reaḱ kathako sodor akana. Arhõ men akana, nonkan lolo setoṅre jãhã lekan jạṛuṛ begor hoṛko hõ bahre oḍokoḱko manayet́koa prosason. Ente nit Sikhnạt Ṭhãonako jhićlenre gidrạko do aema lekan ruạ hasoreko jạbun daṛeaḱa. Onate disom reaḱ joto Sikhnạt Ṭhãonako 7 din bond dohoe lạgit́ko dạbi akada.




TARKO

Hur-r-r hãṭ hãṭ. Hur-r-r hãṭ hãṭ. Cekate bạkin taṛam taṛam daṛeaḱ kanaya! Hur-r-r hãṭ hãṭ. Cet́ lekam sereńet́ kanaya. Serma setoṅ rokoṛ dhiri, lolo kan do dulạṛ lolo kan do? Ber ge ṭhik leka bae rakaṕ akana-lolo ede kana! Ar noa Cạṭại Bạrin redo okare rokoṛ dhiri dom ńamkedaya? Buru disom reaḱ sereń do cedaḱ nonḍe dom sereńeda! Thoṛa gan hõ bae etom koyẽ daṛeaḱa! Nonka sereńme-Cạṭại Bạrin rokoṛ ḍahar, tarko kan do dada tarko kan do. Ei, ei ńelkedam, ńelkedam? Bar bareń manaet́ me kana, hinạ niạ do alom sereńa, ma nit do sambṛaome. Cet́ cekayena! Nit hõ bam ańjomeda? Hũm-ro-ro-ro, nẽ baber sab me. Ma lutur kiṛbit́ kate huḍiń haṛambawaḱ sereń aten me, sereń te cet́e menet́ kana?

Dhutiyenam bạbum dạṛhiena,

Tala kulhirem teṅgoyena.

Hor do disại me ber do koyog me,

Sạńgiń disom nãihạr tinrem tiyog?

Sor ar sạńgiń ren manotan goṅke ko, noa “Tarko” akhṛa khon jotoko dulạṛ johar selet́ manot johariń baḍae ocoyet́bon kana. Asoḱ kạnạń joto koge Isoraḱ sạhạite napaege menaḱbona. Hẽ, ạḍi din khonge mit́ bar kathako mon ontor re heḍeć heḍeć te daḱ rimil lekage upcạo rakaṕente-ape ko ṭhen iń ṭhelao pasnaoet́ kana. Paseć co paseć okoyaḱ mon khon coṅ noa ko katha reaḱ joto, haṛhat́ ar heṛem sebel katha do roḍoć oḍokoḱte, aboaḱ dhạ̣rti tunḍạṅ re mit́ṭen bhage ạyurić lekae kạmie. Ona do babon men daṛeaḱa karon; daḱ nũt, mon nũ tar rimil nũt-noa ko nũt redo baṅma cet́ge baṅ ńel ńamoḱa. Ona rege gaynaha Hõe sereń leda:

Rimil nũte nũt keda, ti reaḱ baj mundạm hosor ńuren.

Landa sạgại baṅ hale, landa kateń koyeya, bahõń hariń bhalae halaṅkeda.

Bapre bap! ạḍi khid khidạuḱ bạhu kuṛi kan geaeya. Hosor ńuren mundạm bahõń hartet́ bae halaṅ lekan je at́ koḱ tae, ona re mon duk baṅ kate, landa kate koye ge maraṅ do hoyena! Jotoge ereltet́ koṛa ko hoelen khan jạnić arhõ bhage hoe koḱa, base! Un umer re noa sereń do manḍwa latar reaḱ doṅ sereń moneaḱ kan tahẽa. Menkhan thoṛa din laha haṛambawaḱ noa sereń do, ceka co mon reaḱ arhantar re luṛgạu tiyoḱ keda jiạl hako leka mon do hurlạ/tarko rakaṕ ente ar bań sambṛao daṛeada. Jạruṛte noa sereń reaḱ jahan phen se gạhri katha do menaḱa. Oka do ińaḱ pạilạ bohoḱ re bae cape rakaṕ oco daṛeaḱ kan. Haṛambawaḱ noa sereńte aboawaḱ jiṅgi khemao re cet́e batlao se oka seaḱ hore uduḱ abon kana?

Dhạrti ṭunḍạṅ babot, hoṛmo-haraburu, orthonoitik (economic) se dhorom reaḱ lahanti babote ceḱhao kana, se cet́e menet́ kana? Ma tobe do nenkage. Ạḍi gạkhuṛ gaṛowan doń baṅ kana, onate thoṛa doń tarko ocobongea. Ar hõ nonkage oka hiloḱ coṅ…! Ińaḱ din hạbić rạkhi jogao, suluk, nirại ar jagwar selet́ Isor ṭhen koejon re jamaṛ akan bon tahen ma, jemon biḍạu re alobon nũruḱ. Mucạt́re arhõ joto ko tahẽkana “Tarko” akhṛa khon aema aema dulạṛ ar manot johar.




Pherao

Baṅgladisom mit́ṭen kạṭić disom kana. Gota ṭanḍige hạṛiạrte pereć akana. Noa kạṭić disomre aema hor menaḱkoa. Ar aema kạṭić jạtigusṭi hõ ko tahẽnoḱkana. Ar onko mod khon ạḍi kom Kolhe jạtigusṭi hõ menaḱkoa. Eken bar hajar irạl sae pongel pe (2843) goṭen kolhe Baṅgladisom reko basoḱkana. Chapainawabgonj ar Rajshahi jilare bạṛti Kolhe doko basoḱkana. Ona chaḍa Natore ar Dinajpur jila rehõ menaḱkoa.

Sedae oktere Kolhe do ạḍi haron kosṭoreko tahẽkana. Ente jạsti kolhe koaḱ jahan cas jumi baṅ tahẽkan takoa. Ar kạmi hõ baṅ tahẽkan takoa ar gại- ḍaṅgra hõ kom ko ạsulet́ko kan tahẽkana. Oraḱ duạr hõ mit́teć kate tahẽkan takoa. Judi peṛako hećlen khan gitić lạgit́ ạḍi eṭkeṭõṛẽć reko tahẽnkan tahẽkana.

Menkhan nitoḱ kolhe koaḱ jion re aema pherao do ńeloḱ kana. Nitoḱ do sedae leka haron kosṭore do bạnuḱkoa. Nitoḱ onko do aema lekan kạmire jopoṛao menaḱkoa. Ar joto gharońjge gại-ḍaṅgra ko asulet́koa.

Kolhe herel hopon do bir sendra ạḍi ko kusiaḱa. Jạsti kolhege bir aṛe re tahen ko kusiak’a. Jate algate bir-janwar ko sendra ńam dareako. Onko do hoe-daḱ hoelen khan sendra ko onḍokoḱa. Hoe daḱte bir janwaraḱ hoṛmo lohodoḱa ar daḱ thir lenkhan setoṅreko taseḱa ar un okterege kolhe herel hoponaḱ bir janwar sendra ńam do ạḍi alga hoyoḱtakoa.

Abo santal leka kolheaḱ hõ pạris menaḱtakoa. Pạris do daḱko metaḱa. Ado onko do abo leka 12 pạris do bạnuḱtakoa. Onko do Soren, Tudu, Murmu, Mardi Hansda ar Saicuriko beohara.

Ạḍi laha okte re kolhe koaḱ nij pạrsite sereń do bạnuḱtakoa. Kolhe do roṛako nij kolhe pạrsite ar Baṅgla pạrsitekoteko sereń baraet́kan tahẽkana. Menkhan nitoḱ akoaḱ nij pạrsite sereń arko eneć dareaḱ kana. Kolhe do jhumur, jhumta (baṅgla) ar sunum sasaṅ ko sereń dareaḱa. Kolhe do bapla, atore onusṭhan hoelen khan ạḍi ko rạskạḱa. Nahaḱ oktere ako nij pạrsite sereń ko teareda. Noko do baplakore nonkanaḱ jhumur sereń ko sereńa , jemon

“ Rohonpur hạṭiạ kana

Somar hiloḱ lagoḱ kana

Kagulite ạcur hićnam maraṅ hili

Cikate ńam kedam pan khili

Dada hõ banuea hili

Inhõ banuea am maran hili”

Kolhe do goṭa bochor re barea maraṅ porob jakjomoḱteko manaoa. Ona porob do hoyoḱ kana Loban ar Sakrat (pusna). Un oktere peṛako nẽota koa ar ako hõ peṛa seć khon nẽota ko ńam lekhan ko calaḱa.

Kolheren do oṛaḱ boṅga ko tahẽkana. Ar nokowaḱ nutum do hoyoḱkana, Marpha boṅga, sirkam ar Bhairo Boṅga. Noko Boṅga do oṛaḱ Boṅgako metako kana. Kolhewaḱ biswas do noage onko oṛaḱ Boṅga ko tahẽlen khan ako oṛaḱren joto admi mońjko tahẽna ar joto lekan barić khon rukhiạko ńama. Oṛaḱ boṅga kusi ocoko lạgit́ pujạ jạruṛa. Un oktere gharońjren  umerte laha akan latu admi pujạ kạmie purạua. Ar ruạ hasoreko paṛaolen khan mońjoḱ lạgit́ Sirkam Bhairo ko pujạwakoa. Pujạ lạgit́ oṛaḱ boṅga bakhra hende khạsi ar oṛak/bahre lạgit́ ponḍ khạsi emoḱ hoyoḱtakoa.  Ar jãhãe bae besoḱ khan Janguru ṭhen ko senoḱa.

Peṛako hećlen khan ko ataṅ daram koa. Un re ona gharońj re ạḍi rạskạ hoyoḱa ar mońj jom-ńũ ko teara. Peṛa bidạ oktere joto hoṛ soṅgete doboḱ johar kate bidạko emakoa.

Okte parom calaḱ soṅge soṅgete Jotowaḱ do pheraoḱ kana. Aboaḱ disom, eṭaḱ eṭaḱ jạtko akoaḱ somaj lahanti lạgit́, gharońj lahanti lạgit́ laha sećko daṛeda. Menkhan Kolhewaḱ jionre maraṅ pherao do baṅ ńeloḱ kana. Nit́ hõ eṭaḱ jạt́ko ńel leko khan danaṅreko tahẽna. Ar nonkage Kolheaḱ jion do dare umul leka parom calaḱ kantakoa.

2005 sal re Babudang atore pạhil Sonaton Soren aḱ poribar Jisukin ataṅ kedea ar bạptismakin hataokeda ar ona soṅge arhõ  3 gharońj khon 18 admi Jisu Mạsi babańcaoić menteko ataṅ kedea ar bạptismako ataṅkeda. Ar un khonge Babudang ato do BNELC reaḱ manḍer hisạbte lekhayena. Jaoge noko 18 goṭen admi girjạḱako ar onkoaḱ jion re Isoraḱ ạsirbad ko ńamkeda. Ona iạte onkowaḱ bhage kạmi helmel ńelte ar bhage sombad ańjomte atoren aema hoṛ do Probhu Mạsiko ataṅ kedea. Nitoḱ Babudang manḍer ren boeha miserako jao Robibar Isor sarhaoe lạgit́ dewa-sewareko seledoḱ kana. Nit ḍher hoṛge Robibar hiloḱ kạmi do bako senoḱa.

Nitoḱ ruạ hasoreko paṛaolen khan besoḱ lạgit́ boṅga buru bako pujạwakoa ar ujha guru ṭhen hõ bako calaḱa. Ruạ haso reko parao lenkhan besoḱ lạgit́ Isor ṭhenko koejoṅa ar daktar ṭhen ko senoḱ kana.

2014 sal Josodha Tudu ar 2018 salre Canu Hasda ńinda ńuhum oktere biń ko hambuṛlet́kina. Unkinaḱ pạtiạu tahẽkana koejoṅ lekhan unkin dokin besoḱa. Unkin besoḱ lagit́ Pastor, maejiu poporcarić ar manḍer ren sanam admiko Isor ṭhen ko koe akat́a. Ar sạrige Isor do onkowaḱ nehõr koejoṅe ańjom akada ar unkin admi dokin boge akana.

Lahate Babudang atore oloḱ paṛhao baḍae hoṛ bako tahẽkana. Menkhan nitoḱ aema gidrạ do paṛhao ko hameṭ akada. Isoraḱ ạsirbad chaḍa kolhe admiaḱ pherao do ban hoekoḱa. Nitoḱ do Girja ghonta ru lekhan oloḱ paṛhao baḍae admiko do Baebel ar seren puthiwante girjạ hijuḱ jao geko ńel namoḱ kana. Maejiu poporcarić Rumali Hasda Isoraḱ dayate bhage sombad porcar lạgit́e kạmikana ar ona soṅgete Isoraḱ ạsirbadte apnar jion jingi napaete lahanti lạgit́ mit́ katić dokan hõe khulạu akat́a.

Ar ona manḍer re sedae khon ńũ buloḱa jinis ko khon ḍher ko pherao akana. Sarige Isore kusi lenkhan jotowaḱge hoyoḱa. Teheń Babudang manḍer re Isoraḱ ạsirbad menaḱ́te  aema pherao do ńel ńamoḱ kana. Niạ pherao ar hõ hoe idiḱa jaoge bhạlại lạgit́.




Mit́ṭen Kuṛi Iń Dulạṛkedea-Gel Aḱ Porbo

Dulạṛiạ Boeha,

Amaḱ ses ciṭhire okam olạdiń, iń lạgit́ do ekalte nawa katha kana. Noa do ińaḱ monere tisge baṅ boloadińa je okoe kuṛi aćgeye nẽotakedeńteń joṭet́kede uniyiń bạṛićkedea. Iń ma jaogeń hudisan je onate doń kusi ocokedea. Noa reaḱ mit́ bar gateko tuluć hõń galmarao baṛa akada.  Menkhan onko doko meneda je okoe kuṛi ona reaḱ hewa menaḱtako, mit́ lekama, menkeako “ko berbad cukạuge”, ar kharap giḍikako reaḱ jãhãn sawalge bạnuḱ, onkanko tuluć cet́joṅ do alae koragea, boroṅ subita hõ menaḱa. Baḍae sanakińạ noa sawal selet́ amaḱ do cet́ hudis menaḱa? Mit́ṭeć ińaḱ kukli reaḱ roṛ ruạṛ do ạurim emạńa, onko ayo okoe gidrạ bako janam daṛeako reaḱ. Bapla lahare khạṭite baḍae maṛaṅ je mit́ṭen ayo do gidrại janam daṛeakoa seye bạńjhigea, jạruṛa se baṅ, jemon tayomte gidrại janam daṛeako dosar bạhu hataojoṅ biḍạure alo boḱlo. Cedaḱ je oka baplate gidrạ bako hoyoḱ onare jãhãn manege bạnuḱa. 

Ma tobe teheń do inạḱgelaṅ galmaraoa. Nonḍegeń mucạt́et́ kana, mońj ar napaege baṛe tahẽnme.

Noage,

Boeha reaḱ dulạṛ johar selet́

Gatetam

 




Nurse Ar Nursing Babot Thoṛa Katha

Ạḍi sedae reaḱ katha, tin okte nurse babotre hoṛaḱ bạṛić́ hudis cintạ tahẽkan. Nurse ko do bạṛić nońjorteko ńelet́ko tahẽkante tis hõ okoe hoṛ hõ nurse kạmi do bako hẽḱ aḱ kan tahẽkana. Menkhan ona okte mit́ hoṛe tahẽkana, okoe do nurse kạmi ạḍi ãṭe manot are dulạṛet́ tahẽkan. Uni do nurse ko lạgit́ hõe hudisoḱkan tahẽkana ar aema lekan kạmi talate hoṛko samaṅre teṅgonkan tahẽkana.  Nit joto hoṛaḱ monre noa kukuli heć botećkoḱa je, okoe kanae uni hoṛ do? Iń do uni namḍaḱ metaḱme bhạgan maejiu aḱ kathań meneda, okoe do aćaḱ gidrạ umer khonge hoṛkoe jotonet́ko tahẽkan.

Florance Nightingale ńutuman mit́ maejiu aḱ katha do paseć amdaj joto hoṛ lekagebon baḍaea. Uni do aćaḱ gidrạ umer khon ehoṕkate goṭa jion bhor hoṛko seba joton talate khemao akada. Uniaḱ onkan kạmi ńutumte ạḍi manot ar johar ńam lek kangeae. 1854 sermare Crimian lạṛhạire akhamlen birbanṭako jotonko talate aćaḱ oko dulạṛ doe sodor akada. Ona jokhen unạḱ kaṛaṅ kucạń ńutre harkin marsalte joto hoṛaḱ oṛaḱ hiri senoḱkan tahẽkana are jotonet́ko tahẽkana. Ona iạte uniaḱ janam din disạ ruạṛ ar manot lạgit́ge jao serma reaḱ 12 May do Nursing mãhã manotoḱ kana.

Onate Florance Nightingale do “Lady with the Lamp” ko metaekana. Abo okoe do nurse kạmire jopoṛao menaḱbon onko joto ko lạgit́ tahẽnkana aema aema manot ar dulạṛ johar. Okoe do nurse kạmibon bachaojoṅ kan se dạyik bon goḱet́kan, jemon abon hõ uni lekabon benao rakaṕ daṛeaḱ. Aboaḱ goṭa jion hoṛko jogao joton ar sebare jamaṛ akanbon tahẽn ma. Sanam lekan ruạḱkan hoṛko bogeko talatege abo hõ aboaḱ jionrebon jitkar daṛeaḱa. Bohoḱre noa katha rebet́ dohoe hoyoḱa je, Nursing reaḱ bhedge kana hoṛ jotonko. Nonka katha menaḱa, “Nursing is an Art and Science”.   

 

 

 

 

 




Janam Disom

Janam disom Baṅgladisom

Ạḍi sohag dulạṛ reaḱ janam disom,

Ạḍi leka jạti menaḱbon

Ạḍi leka ạri-cạli tabon.

Pereć akat́bon disom goḍako

Judạ getabon horoḱ bande ko,

Judạ getabon jomaḱ ńũ aḱ

Enhõ janam disomre mit́ge menaḱbon.

Nana hunạr cẽṛẽ raha

Nana hunạr baha joḱ,

Setaḱ sińgạṛ andoṛakan sarhao akan do.

Jo bahate pereć akan,

Tinạḱ sebel soṛom

Bir gajaṛ dare nạṛĩte sajao akan,

Mońjge Janam disom.




Hisi Cẽṛẽ

Hisi cẽṛẽ amge napae

Tahẽnam okare?

Hilạḱ kantam amaḱ oṛaḱ,

Tale dare re.

Bakjunu ạgukateḱ

Tukạm marsaleda,

Nunạḱ cehera tukạ benao do

Okarem cet́ leda?

Huḍur bijli daḱ jạput́

Tukạ khonem uyuṅ,

Bele akan goḍa hoṛo

Ạguam luyuṅ luyuṅ.

Aleaḱ oṛaḱ kumbạ

Otre menaḱtale,

Bhador boṅga hoe daḱte

 Paseć rạudoḱ tale.

 

 

 




Rotary Eid Sandes Ko Emkeda Amnura Re

Aṭhwar hiloḱ (07 April 2024) setaḱ 11 baja okte Chapainawabgonj sodor upajila reaḱ Amnura re Eid-Ul-Fitr ńutumte pongel (40) goṭen muslim gidrạ Eid sandes ko ńamkeda. Rotary Club of Dhaka Kawran Bazar ar NAGR (National Agency for Green Revolution) aḱ bondoboste noa Eid sandes do em hạṭińena. Sandes lekate emena, 1 pekeṭ lacha semai, 1 kg cini,  Budia 1 pekeṭ, Soamin sunum 1 liṭer, Polao caole 1 kg, jel mosola, 1 kg khạjạṛi, ar Noodles 1 pekeṭ.

Eid sandes em hạṭiń akhṛare seṭere tahẽkana, Rotary Community Corps Amnura ren upadesta ar National Agency for Green Revolution ren maraṅ ạyurić Mn.Stephen Soren, RCC-Amnura ren sabha mukhiạ Prodip Hembrom, Secretary Promila Hasdak, Amnura Adarsho Girls High School ren Headmaster Md.Kudrat-e-Khuda, Tabitha Kindergarten School ren Mahasoe Nilufa Parvin, Ar Amnura Mission Primary School ren Mahasoe Sathi Akter.

Akhṛare pạhilte Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ar NAGR (National Agency for Green Revolution) songstha seć khon Eid ńutumte johare emat́koa Mn.Stephen Soren. Uni doe lại sodorkeda, Eid reaḱ rạskạ hạpạṭiń lạgit́ge Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar, National Agency for Green Revolution ar RCC do noa akhṛae bonsobos akada.  Ńeloḱte nase rehõ enhõ aleaḱ noa emen dulạṛ sandeste noko gidrạko akoaḱ gharońjren ko são mońj ar napaete Eid Porob reko rạskạ daṛeaḱa. Aleaḱ noa songstha do noa ṭoṭhare sikhnạt, niropon hoṛmo, sãota ceton, Gidrạ umere bapla ar ńu bubulaḱ babot teṅgo daramre ar sãotare mimit́ kạmihora ko lahantire kạmikana, Ar Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar  ar RCC hõ mit́ gãotate maejiuko lahantire ar Kạuḍi ko sećte lahanti, niripon hoṛmo babot ceton tahẽn nonkanaḱ doe kạmi kana. As menaḱa sanam hoṛko darakan se seṭer hijuḱkan Eid porob mońj ar rạskạ salaḱko khemao ma.