Goṭa Dhạrti Maejiu Mãhã Manot́keda NAGR

Budhbar (8 March) goṭa dhạrti maejiu mãhã kana. Noa bises mãhã do̠ NAGR (National Agency for Green Revolution) reaḱ hall room re manot́ hoyena. Maejiu mãhã manot́ akhṛare manot́ peṛa lekate seṭere tahẽkana Australia ren manot́ peṛa Elsabeth Bakker, NAGR ren ạyurić Mn. Stephen Soren, Tabitha kinder Garten School ren mahasoe Sujonti Murmu, Nilufa Parvin, Jhilim union ren 1,2,3 no.ward ren maejiu member Johra Begum. Ona sãote seṭerko tahẽkana noa aḍepase ren ạḍi utạr maejiuko. Ar noa maejiu mãhã akhṛa ạyur re tahẽkana Silvia Hembrom.

Manotan ko do maejiu mãhã babotre selet́ akan ko talare maejiu mãhã reaḱ mul jos katha  “DigitALL:Innovoation and Technology for Gender Equality” mul jos katha reaḱ manetet́ do Digital Projukti O Udvabon, jendar boisomo niroson’ cetanre puaṭạuteko lại sodorkeda. Noa maejiu mãhã cet́ iạte manotoḱ kana se herel ar maejiu aḱ mit́ ạidạri menaḱ noako sanamaḱ ko galmaraokeda.

Onka leka maejiu mãhã babotre kathae roṛkeda Mn. Peṛa Elsabeth Bakker. Uni doe menkeda, maejiu ko do̠ somaj disom ren dil daṛean hạtiạr kana ko. Onkan kạmi bạnuḱa oka do̠ maejiu bae daṛeaḱ. Gharońj ar disom lahantire maejiu ko ạḍiko laha akana. Maejiu do̠ gharońj ren marsal kanae. Maejiu ge mit́ṭen gidrạ mẽt́ marsale uduḱ daṛeaea. Cedaḱje pạhilte gidrạko do̠ mimit́ gharońjre akoren gogo ṭhenko hara buruḱa. Unre aćren gidrạ cet́lekae haraea, cet́lekae sikhạu paṛhaoea onkage haraḱa. Onate udgạu selet́e roṛkeda, jemon maejiuko thir tahẽ baṅkate herel ar maejiu mit́teko kạmite mit́ ạidạriko hameṭ daṛeaḱ.

Inạkate Nilufa Parvin hõ jarwaḱ akan ko talare maejiu mãhã reaḱ mul jos katha babotre kathae roṛkeda. Uni hõe menkeda, herel ar maejiu aḱ mit́ ạidạri menaḱtakoa. Baḍaeabon maejiu ko do̠ noa disomre gharońj jionre ạḍi lekako koclon ocoḱ kana. Menkhan noa do̠ baṅ ṭhika. Ente maejiu begor cet́ lahanti hõ baṅ hoe daṛeaḱa. Mit́ṭen herel do̠ ać eskar cet́ge bae ceka daṛeaḱa. Baṅdo gharońj jionre baṅ do̠ disom lahantire. Cetat́rehõ baṅa, Onate bana hoṛge mit́te kạmi jạruṛkan takina.  Maejiu ar herel talare oka begar se pharak menaḱ noa ocog hoyoḱa. Onkage mahasoe Sujonti Murmu hõe menkeda, maejiu ko do̠ somaj ar disom lahantire maraṅ nạmuna kana ko. Maejiuko apnarte lahanti hoyoḱ jạruṛkantabona. Jemon ạuṛi pạthạuṛi okto ko baṅbon khemao giḍikaḱ. Okte nạpitre jotowaḱ bon kạmia. Cet́lekate mońj jion jingi ar gharońj jion  khemao hoyoḱa, ona babotre udgạuket́koa.

Inạ chaḍa hõ kathae roṛkeda, 1,2,3 no.jhilim union porisod ren maejiu member Johra Begum hõ maejiu mãhã manot́ cetanre aćaḱ daman katha mimit́ko lại hạṭińat́koa. Noa dhạrti re joto lekan kam-kajre maejiu ko lahaḱ kana. Onate selet́ akan koe udạuket́koa jemon jhũk mon salaḱ kạmireko pheḍoḱ. Enḍekhan sanamaḱre jit́ko hameṭ daṛeaḱa. 

Mucạt́re NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren hõ maejiu mãhã babotre maejiu ko talare mit́bar daman kathae lại so̠do̠rkeda. Nonkae menkeda, ńeloḱ kana goṭa disomre maejiu ko ạḍi ko lahanti akana. Abo noa disom sećbon beṅget́lere ńelet́ kanabon noa goṭa disom maejiu-e ạyureda. Onka leka aema disomge maejiu hotete ạyuroḱ kana. Onate herel aḱ cet́ ạidạri menaḱa maejiu hõ ona ạidạri ńam lek kanae. Inạ chaḍa hõ udgạuket́koa jemon mimit́ maejiu ko akoren gidrạ mońj solha mońj cecet́aḱ ko emakote sikhnạt sećteko hara buru daṛeako. Onkate darakan dinre maejiu ar herel talare oka begar menaḱ ona ar baṅ tahẽna. Jemon do̠ herel ar maejiu inạ mit́ ạidạriko hameṭ daṛeaḱ. Ạḍi napaete noa maejiu mãhã manot́ akhṛa hoe purạuena.

 

 




Maejiu Mãhã-2023

8 March goṭa dhạrti maejiu mãhã. Maejiu ar herel mit́te nawa dhạrti benao rakaṕre as doho kateć goṭa dhạrti jao sermage noa maejiu mãhã ko manoteda. 1857 serma reaḱ noa dinre Markin Juktorastro New York naṅgraha reaḱ horoḱ bande se kićrić kạrkhanare maejiuko do ạḍi ghạrić ko kạmikan, gidrạ umer re khaṭaok,  mạńjri emoḱ re begar nonkanaḱ birudre teṅgo daram ar hike hok ạidạri, voṭ emoḱ reaḱ ạidạri, kạmi reaḱ okte 8 ghonṭa nonkanaḱ dạbi ko babotre kulhi ḍaharkoreko ńir oḍoklena. Enhiloḱ mạliki ko onko cetanre ạḍi bạṛićko beoharlet́ rehõ baṅko hape daṛeat́koa. Inạ tayom 1910 serma Kopenhegen re hoyen maejiu koaḱ jarwaḱre somajtantrik maejiu ạyurić Clara Zetkin noa din do goṭa dhạrtire maejiu mãhã mente manot reaḱe nenḍa keda. 1911 serma reaḱ 8 March pạhil dhao noa maejiu mãhãko manotkeda Austria, Denmark, Jarmany ar Swizerland. Un khonaḱge goṭa disomre maejiu ar herel mit́ ạidạri ar maejiukoaḱ lahanti lạgit́te noa mãhã manot hijuḱ kana. Baṅgladisom hõ ạḍi man manot selet́ noa mãhã manotet́ kana.

Baṅgladisom re calaoen mit́ jug re maejiu ar herel talare jãhãn begar se pharaktet́ alo tahẽn ar bana hoṛ talare mit́ ạidari bạisạu lạgit́ maraṅ kạmi hoe akana. 2022 serma chapa sodor akana Bisso orthonoitik Forum (WHF) ‘Boisik jender boisomo Protibedon’ lekate 146 goṭen disom modre Baṅgladisom do 71 aḱ hudạre rajoḱ kana. Dạkhin Asia joto disomko modre maejiu ar herel hoṛkoaḱ ạidạri se soman re Baṅgladisom do cetan utạr ṭhạ̃ie ńam akada. Prathomik ar Madhomik sikhnạt seć tạṅkhi lekhan ńeloḱ kana koṛako khon kuṛiko ạḍi ko lahagea, oka do lahanti akan disomkore baṅ ńeloḱkan. Baṅgladisomre gidrạ janam okte maejiu koaḱ gujuḱ soṅkha 100 hajar hoṛko modre 176 goṭen, lahanti disomre one oka do 232. Nebetar jugre 62% maejiu ge gidrạ janam reaḱ aema lekan horko pańjaeda. Oka do lahanti disomre eken 53%. Menkhan noa hameṭ do maejiu ar gidrạko cetanre ạḍi bạṛić aḱ kana, ente lahatire noa do maraṅ akoṭe ạgueda. Gidrạ umer re bapla noa sećte Baṅgladisom do ponaḱ hudạre rajoḱ kana ar Dạkhin Asia redo pạhil.

Nonḍe do 18 bochor lahare 52% kuṛi gidrạkoaḱ bapla hoyoḱ kana. Covid se korona khonaḱ bạṛtikaete 10 milion gidrạge gidrạ umer re baplako re reaḱ muskil dosare menaḱkoa. Goṭa disom konać ar maejiu julum ko reaḱ ghoṭna ghoṭaoḱ kana. Ạn ar sạlis centre reaḱ khobor lekate 2022 sermare moṭre 936 goṭen  maejiu ko konać oco akana. Ar note Hoṛko lạgit́ foundation reaḱ khobor lekate 2021 serma re moṭ 818 goṭen gidrạ konać reko paṛao akana. Konać reaḱ sạjaitet́ do gujuk enrehõ konać (dhorson) do nase hõ baṅ kom akana. Nunaḱ maejiuko neṅghao ocoḱkan rehõ adalot re bicạr ńam lạgit́ko senlenre jãhãn porman begorte jãhãn bicạr bako ńamet́ kana. Eken 3% maejiuge apnarte bicạrko ńamjoṅ kana. Goṭa dhạrtire platform maejiu ko talare nawa matra do joṛao akana. Jatisongho reaḱ women jender slapshot khobor lekate 2022 re chapa sodor akana 51 goṭen disomre online platform beoharet́kan maejiu koaḱ 38% ge Cyber oprad reko paṛaoḱ kana. Ulek kana Baṅgladisomre platform beoharet́ kan maejiuko amdaj 53 % Cyber oprad reko paṛaoḱ kana.

Noa serma maejiu mãhã reaḱ mul jos katha do “DigitALL:Innovoation and Technology for Gender Equality” mul jos katha reaḱ manetet́ do Digital Projukti O Udvabon, jendar boisomo cabaea niroson (maejiu ar herel talare begartet́ cabae). Niạ dhao aḱ mul jos katha do 67 aḱ Commission On The Status Of Women (CSW) aḱ mul jos são mit́gea; okare maejiu ar herel hoṛ talare samajik ar orthonoitik joto sećre maejiu ko bạṛti dam ko emako kana. Niạ serma maejiu mãhã reaḱ campaign theme #EmbrancrEquity. Thoṛa serma lahare Baṅgladisom sarkar do kuṛi gidrạ ar maejiu ko lahatire aema lekan ạn-ạri ko odoḱ akada, jeleka Nari ar sisu domon ain 2000, paribarik sohingsota ain 2010, Joutuk nirodh ain 2018, Gidrạ umer re bapla birud teṅgo daram (Ballobibaho nirodh ain) 2017, Ballobibaho nirodh bidhimala 2018, Ballobibaho ar nari ar gidrạ julum ocoḱkan birud teṅgo daramoḱ lạgit́te National Plan Of Action 2018-2030.

Baṅgladisomre maejiu koaḱ soṅkhage ḍhera. Onate maejiu ko nirại tahẽn ar lahanti begor disom do ohoge laha daṛekea.  Maejiu ko do nana parkanteko koclon ocoḱkana. Jạruṛ kana nonkan bin lekan ghoṭna babot teṅgo daram. Cedaḱje mit́ten gharońj bandhao, nawa dhạrti benao ar lahatire maejiu ar herel mit́te kạmi ạḍi jạruṛ kana. Maejiu ar herel talare jemon onkan begar do baṅ tahẽn. Jotowaḱre mit́te kạmite mit́ muńjri ńamte gharońj são disom jemon lahanti hameṭ daṛeaḱ. Sãota se somaj kore kạṭić umer khonge koṛa gidrạko mońj mon subạ benao rakaṕ hoyoḱtakoa. Onkoaḱ beohar, cạl colonre bodol ạgui hoyoḱa. Enḍekhan goṭa disom se Baṅgladisom rehõ maejiu ko eṭaḱ mẽt́te bako ńelkoa. Nonkate herel ar juạnko bạṛti keṭejoḱ ar dilan hoyoḱ jạruṛkantakoa. Enḍekhan maejiu ko ohogeko koclon se ko neṅghao ocoḱa.

   




Babudaṅ re Kolhe Mãejiukoaḱ cẽhaona cepeć sabha

Rajshahi reaḱ Godagari upạjilạ, Mohonpur union reaḱ Babudang manḍer re Hola (13 March) Sokolbar Tabitha Foundation aḱ goṛote Kohle Outreach Program seć khon Babudang manḍerre Udgạu Meeting baobot maejiukoaḱ jarwaḱ hoe purauena.

Noa meeting reaḱ gapalmarao bisoe do tahẽkana, 1.Kristan gharońj re mãejiuaḱ dạyik kạmi horako. 2.Ńũ bubulaḱ (nesha) reaḱ bebohar ar bạṛićaḱ ko. 3.Niropon hoṛmo ar gidrạ umerre baṅ baplaḱ reaḱ cehaona; 4. Jisu lạgit́ gidrạko hara rakabko. Noa udgạu metting re selet́ko tahẽkan Kohle Outreach Program ren kạmiạko, mn.Rev.Rajen Soren, mn. Subash Baskey, mãejiu porcarika mn.Basonti Mardi, mn. Rumali Hasda. Noa udgạu meettingre amdaj 30 gel cetan maejiuko selet́lena. Noa meteting  ạyurreye tahekana mn. Basonti Mardi.




Gogo Mãhã

Teheń (8 May) Robibar mit́ṭen bises mãhã kana, metaḱme gogo mãhã. Jao serma May cando reaḱ dosar Robibar do gogo mãhã mente manao hujuḱ kana. Gogo mãhã reaḱ jostet́ do noa kangea je, gogo manao-ganaoe. Ente Gogo doe toa dare kana. Gogo hotete abo noa dhạrti puribo ńel ńam akada. Ona iạte abo sanamkoaḱ jạruṛ kana jao ghuṛige gogo são man-manot salaḱ roṛ hoyoḱtabona. Gogo dulạṛ do sạrige ạḍi sorosgea. Onka leka gogo hoho hõ ạḍi heṛemgea.

Noa dhạrtire gogo lekan okoege bạnuḱkoa. Menkhan gogo dulạṛ reaṅ jãhãn bises din reaḱ hõ jạruṛ bạnuḱanaṅ. Enrehõ teheńaḱ noa niṭ akan dinre gidrạko aema lekate akoren gogoko kusi ar rạskạ ocoko kurumuṭuia.Gogo se toa dare ạḍi haron ar duk talate abo mimit́ ko kạṭić khonaḱko hara buruket́bona. Ạḍi jogao ar jotonate, heo hoborate ko hara akat́bona. Onako gogoaḱ duk alobo hiṛińma. Gogo dulạṛre mimit́ko jamaṛ akaebo tahẽnma.

Gogo lạgit́ din niạ etohoṕ reaḱ itihas:

Ạḍi sedae re Greek disom  re niạ gogo lạgit́ din do pạhil mano̠t ehoṕlena. Ona disom re jao fạlgun cando reaḱ mit́ din do ako ren Boṅga koren eṅat Riaokoe do Kronas ren oṛaḱ hoṛe tahekan uni lạgit́ niạ din ko manotet́ kantahena. Menkhan joto hoṛko mit́ são niạ gogo lạgit́ din manot reaḱ hudis do bohoḱ re heć ạdi tahena America ren sãota kạmi gogoṛoić Julia Wards. America reaḱ Ohaiya reaḱ talare mit́ Webstarjoṅson tahelena; niạ aḍe paseren mit́ hoṛ Ann maryrivs Javi suniaḱ goṭa jionge katao akada orphan se ṭuạr gidra ko talare. Mary Ann Rivs Jarvis goć tayo̠m aćren hopon era  Anna Jarvis do ać gogo lạgit́ jahanaḱ cekaye menet́ tahena; Okoe gogo hoṛaḱ bhạlại lạgit́ mit́ jaega kho̠n ar mit́ jaegai daṛawakat́ uni lạgit́ mit́ manot emae reaṅe hudis keda, Ann Mary ren hopon era diso̠m ren jo̠to̠ gogoko lạgit́ mit́ manot em reaṅ porcare calao idiket́a. Aćaḱ niạ kurumuṭute eae 07 serma tayo̠m America ren sokar gogo lạgit́ mit́ din manot sarkar khone ghosona keda.

Thoṛa bon khondroṅ joṅ lekhan 1905 serma Ann Mary Jarvis as join reaḱ taṛam do ehoṕena; ać gogoaḱ gujuḱ tayom hopon erat disomren ko joto gogo ko disạ ko lạgit́ sarkar ṭhen mit́ din chuṭiye koe keda Anna Jarvis aḱ niạ kathare aema  American  congress mit́ mot ko hetaoada. Ar niạ reaḱ ge aema lasaṛhet́ te 1908 serma May cando reaḱ 10 tạrik pạhilre Virginia, Florida, Wokalhama ar Pensilvia re Gogo lạgit́ mit́ din ko manao keda. 1910 serma khon America reaḱ joto ṭoṭha re niạ din sorakar chuṭiye emkeda. Onko do May cando reaḱ 10 tạrik sanam America ren sorkar chuṭiye emkeda. American congress 1913 serma reaṅ may 10 tạrik do sarkar ać aḱ dosom reaḱ gota ṭoṭha re pasnao keda je gogo lạgit din kana mente teheń.

Enạ tayom May cando  reaḱ pạhil robbar ko goṭakeda niạ din. America ńelńel te ona ạḍepase reaḱ disomko ho niạ din manot ko ehoṕena. Menkhan thoṛa disom kore do niạ din reaṅ her pher ńelena; jemon Norway re do may cando reaḱ dosar robbarko manota gogo lạgit́ din do. Argentina re do may cando reaḱ dosar robbar, Dạkhin Africa re do may cando reaḱ pạhil robbar, France ar Sweden re do May cando reaḱ mucạt́ robibar. Japan, Bangladesh re gogo lạgit́ din ko manota May cando reaḱ dosar robbar.




Goṭa Dhạrti Maejiu Mãhã Manao

Teheń Moṅgolbar (8 March) Goṭa dhạrti Maejiu Mãhã ko manaokeda National Agency For Green Revolution (NAGR). Goṭa Dhạrti Maejiu Mãhã ńutumte mit́ akhṛa do̠ hoe purạuena. Goṭa dhạrti maejiu mãhã akhṛare aema lekan bhage bhage kathako se solha kathako so̠do̠rena. Cet́lekate maejiuko lahanti hoyoḱa mente. Sạrige noa akhṛare aema cecet́aḱ kathako tahẽkana.

Teheńaḱ akhṛare Manotan peṛa hisạbte selet́e tahẽkana National Agency For Green Revolution (NAGR) ren ạḱyurić Stephen Soren, 1,2,3 ward Jhilim Union Porisod ren Maejiu member Johra Begum ar ona sãote selet́e tahẽkana Uttor Boṅgo Forum ren sabha mukhiạ manotan Hingu Murmu. Manotan peṛako do̠ bhage bhage kathate akhṛare selet́ akan maejiuko mit́ bar daman kathateko uskurket́koa.

Arhõ selet́ko tahẽkana Program Officer Prodip Hembrom  NAGR, Secretary Promila Hasda  NAGR, Mahasoe Nirola Murmu Tabitha Kindergarten School, Mahasoe Nilufa Parvin Tabitha Kindergarten School, The Santalstimes.com ren goṛoić Sumitra Murmu, Ar Mit́ pạthuạ kuṛi Santa Khatun. Goṭa dhạrti maejiu mãhã ńutumte saṕṛaolen akhṛa ạḍi napaete hoe purạuena.




Santal Ạricạli Lakcar Rạkhi jogaore Maejiu koaḱ jopoṛao ar jạruṛtet́

Ạdibạsiaḱ ạgil legcar porbosti ar rukhiạ maejiuaḱ bạjhuạ selet́ goṭa dhạrtiren sanam pạrsi ar jatiạr koaḱ legcar bańcao dohoe lagit́ jug khon ge daman dạyiḱ ko manao ạguet́ kana maejiu ko. Legcar do mit́ṭen jatiạraḱ Tangible ar Intangible legacy ( ạgil hapram ko ṭhen khon heć agu akan) se dhara, one oka do mit́ṭen jạtiạr aćre ren bõspirhĩ ko khone ńama. Mit́ṭen jạtiạraḱ legcar sãohẽt́ do barya thamgạḍi cetanre teṅgu akana mit́ do hoyoḱ kana “Tangible legcar” one oka do jak-joṭedoḱ, Jeleka unko niṭ akan jatiạraḱ oraḱ-duạr reaḱ dhoron, duruṕ-tingun se unkoaḱ benaoaḱ ko, jumi reaḱ dhoron, puthi, hunạr, bebohar jinis selet́ aema mare jinisko. Ar mit́ṭen do “Intangible legcar”  one oka do bahre re baṅ ńelńamoḱ menkhan unko niṭ akan jatiạraḱ folklore se gam-kudum, ạri-cạli, pạrsi ar ạkilte aṭkaroḱa. Legcar reaḱ sanamako noa bisoeko reaḱ dhara idi doho jahaẽ jatiạraḱ ạgil legcar rukhiạ porbosti reaḱ ge umultet́.

One oka do mit́ṭen maejiu ać aḱ jingi reaḱ jotoaḱ dhapre  tinre do adh-juan, tinre do juan, tinre do gogo, baṅ do groom burhi hoe kate gharońj metakme sãotare nij legcar porbostire, beohar/hewa, pạtiạr-mon doho ar tayom daram ren ko lagit keṭećtet́ reaḱ mạruk ko dohoeda. Jodi hõ Ạdibạsi sãotare legcar hewa se hara-buruire maejiu-herelaḱ selet́ do mit́ soman ar dene-banaraḱ sạbit́ menoga. Ạdibạsiaḱ kisim reaḱ rehet́ te Tangible legcar reaḱ haṭń lekate akoaḱ oraḱ goṛhon reaḱ begartet́, kisimtet́ do ạgil legcar reaḱ haṭiń. Mit́ṭen santal ato-ṭola do ạdi algatege eṭaḱ ato-ṭola khon begaroaḱ. Hasa oraḱ korenaḱ bhit́re leńjer potaore santal maejiu aćaḱ mon reaḱ naksa Intangible se uko legcar ko sodora. Hasa oraḱ reaḱ goṛhon asol jhakao dhạt ar aḍepase sapa-sapi santal jatiạr likhon goṛhon edako okado keteć tite ko saṕ dohoakat́ santal maejiuko.

Santal ato se ṭola orom reaḱ armit́ṭen asol cinhạ do hoyoḱ kana “Mạńjhi than” “Mańjhi haramaḱ cinhạ” one oka do Mańjhi haramaḱ oraḱ samaṅre tãhen. Santal ato-ṭolako ạyur lạgit́ mimit́ goṭen santal ato-ṭolare meneḱa Mạńjhi porisod ar noa ren mukhia doe hoyoḱ kana “Mạńjhi”. Ar noa “Mạńjhi than” tear, potao ar jotonre menaḱa santal maejiuaḱ bhumika. Noa chada santal salat́ uttar-pachim nakha reaḱ eṭaḱ Ạdibasi ato-ṭla reaḱ amdaj joto ghãrojre ge bises jonoḱ unko ko beobohara. Ona do hoyoḱ kana “cirạm jonoḱ”. Bajarre baha jonoḱ, nạ̃ṛkoṛ reaḱ jonoḱ ma bogete ńamoḱ. Menkhan noa lạe calaḱ kanaḱ jonoḱ tear lagit́ santal maejiuko do gaḍa aṛe se patharre sirạm dạndhi khon dãṛã dãṛãte ko cirạ aguya. Noa sãote jạruṛ bisoe do hoyoḱ kana unko do tishõ sirạm dạndhi selet́ do bako tut́ aguya menkhan aḍi jotonte mit́ṭeć mit́ṭec kate sirạmko cirạya. Jemon daṛe reaḱ khuti alo hoyoḱ boroṅ kalom se tayom serma arhõ bạṛti bạrtiko cirạ daṛeaḱ. Ona sirạm ạgu kate hot́ ar rohoṛ kate jonok galaṅ reaḱ gạkhurtet́ do santal maejiu ko nij gharońj khonge ko cet́eda. Noa din hiloḱaḱ baoboharaḱ bises jonoḱte santal maejiu ko do oraḱ ar chaṭka ko joḱ sapaeda. Ona chaḍa raca gurić kạmi re siram jonoḱ do ạprug one oka  raca mojge tahẽn. Santal selet́ eṭaḱ eṭaḱ Ạdibạsi maejiuko oraḱre tahẽn okte  khijur sakam reaḱ pạṭyạ galaṅ ko kusiaḱ okado ạgil kuṅkạl reaḱ nạmuna tet́Ạdibạsi maejiuaḱ nipun  tẽhẽń hõko jiaṛ dohoakada. Intangible legcar”re aema mahto bisoe ko menaḱa. Oka do maejiuko jahan cecet́ ṭhại re cet́ se jahan ssunidriṭo goṭ̣awaḱ lekate do baṅ. Menkhan mit́mit́te gharońja ar sãotare heṛan kạmite ko bhijạu idiyeda. Jahãṭaḱ jatiạr ge oprom reaḱ eṭaḱaḱ rehet́ do hoyoḱ kana pạrsi. Noa tayom do hijuḱa folklore se gam-kudum ar sãota reaḱ kạhtuk akel.

Ạdibạsi sanam jatiạrkoaḱ ge menaḱa nij go pạrsi. Pạrsi bisoe tinre hijuḱ un do pahilre ge okoeaḱ bhumika hijuḱa uni doe hoyoḱ kana gidrạ ren gogo. Cedaḱ je, gidrạ eṅgat kukhire doho khon ehoṕ kate janami ar gidrạ haraye belare mit́ṭen maejiuaḱ bhumika besimạ. Jion cạrit lekate maejiu kukhire gidrạ dohoye lekman. Eṅgat kukhire tãhẽn okte  eṅgat são gidrạwaḱ bukạ sećte gidrạ do jomaḱ ńama kate hoṛmo sećte haraḱ são sãote gidrạwaḱ hataṅ aćtegi parsi reaḱ aṛṅe aṭkar dareyaḱa. Congnitive Nuroscientist Eino Partanen of the University of Helsinki – reaḱ gobesona lekate- nij tite moca bond kate jahan katha ṛoṛ lekhan cet́ leka aṅjomoka ṭhik onkage bond katha reaḱ aṛaṅ gidrạ uni eṅgat kukhireye aṅjom ńamae ar aema aṛaṅ eṅgat bhạrti dosare aṅjom katege uni doe janamoa. Gidrạwaḱ parsi baṛhon/bolman ehoṕoḱa ać eṅgat kukkhi khon one okado  bhạṛti hoṛmo okte reaḱ mucạt́ 10 haptare hoyoḱ, noa do Sweden ar USA reaḱ gobesonare rakaṕ heć akana. Noa khatirte ge mit́ṭen bhạṛti hormo oktore ona sãote caecolon, pusṭi jomaḱ, jirạo joto bisoe ge adi daman kana cedaḱ je jotowaḱ ko ge gidrạ cetanre joto dhomos paraḱa. Gidrạ janam tayom acy gogo oka pạrsiteye ṛoṛa ona pạrsige gidrạ hõe ceda. noa belare mit́ṭen gidrạ do pạrsi ceda ać go-baba, aḍepaserenko ar gidraren gatiko ṭhen khon; oke são uni do ḍher oktoe khemao. Gidrạ do nonkate ać go pạrsi cecet́e ehoboa,oka dp mit́ṭen maejiu daman bhumika paloneda. ( Ol tuṅgeḱa)…




Asian Women University re Santal kuṛi gidrạ koaḱ paṛhaoḱ reaḱ Ạt

Khagṛachoṛi Mong Rajaḱ Office reaḱ kuṛpaṛte Parbotto Chottogram re girobasoḱ kan “ Khumi, Mro, Bom, Lusai, Pankhoa, Kheyang, Chak ar Santal” jạti-gosṭhi khon Baṅgladisạm reaḱ mit́ṭen International mananaḱ Bissobiddaloy Asian University For  Women ( AUW) re purạte Scholarchip Undergraduate se̠ Graduate re paṛhaoḱ reaḱ mit́ṭen maraṅ ạt́ do̠ ńamakana. 2008 sermare bandhao akan Asian University For Women (AUW) Baṅgladisạm reaḱ Chottogram re me̠naḱ mit́ṭen sạdhin, Inaternational man reaḱ Bissobiddaloy oka do̠ Asia re nãwãte nãhãḱ jugren ạḱyurko lạgit́ siknạt hameṭ joṅ reaḱe kurumuṭuet́ kana.

Niṭ akat́ Scholarship reaṅ bhạlạetet́ do noa: Tuition fee, Hostel subitạ, Jo̠maḱ, Prathomik sasthoseba hõ ńamoḱa.

Ardas reaḱ mucạt́ tạriḱ do̠: 30 September, 2021.

O̠koe do̠ noare ard̠as em se onḍe paṛhaoḱ sanakanko lạgit́ ardas do̠ Mong Rajaḱ Office re jạṛuṛaḱ kago̠jko são  jo̠mae hoyoḱa ar baṅkhan Email kate kol hoyoḱa  ([email protected] ) noare.

  1. National NID baṅkhan Circel Cheif reaṅ Certificate Ar baṅkhan Passport reaḱ Photocopy ( jãhãṭaḱ mit́ṭen jo̠ma lekhange hoyoḱa)

Ardas lạgit́ kago̠j do̠ noa link khon download tabonpe.

https://drive.google.com/…/1xRuYAPllkD1jdOdC_JH…




Gogo Mãhã

Dulạṛ do̠ aema lekanaḱ menaḱ niạ dhạrtire ar boeha dulạr, gati dulạṛ, juri dulạṛ, Baba dulạṛ ar hõ nonka menkhan Gogo dulạṛ lekan dulạṛ do oka dulạṛ tuluć hõ baṅ juriḱa. Gogo doe gogo kana, Toa dare kanae. Teheń do̠ goṭa dhạrti re Gogo Mãhã kana. Dhaṛtiren sanam gogo ko lạgit́ dulạṛ ar manot tahenkana.

Ạḍi hopo̠n ho̠po̠n katha kana “Gogo”. Dạrtire jo̠to kho̠n maraṅ ar heṛem hoho kana niạ gạo ho̠ho̠. Gogo do aćren gidrạko aḱ mon reaḱ katha ạḍi usạrae saṕ daṛeaḱa, gogo do aćren gidrạe janam akadea, ńel hara akadeae, uniaḱ maya do jotohoṛ khon ḍhergetaea. Joto manwakoaḱ pạhil din kore janam tayomokoe ho mocạt́e apnaraḱ reṅgeć tetaṅ reaḱ katha bako lại daṛeaḱ kan tahena menkhan gogo do ṭhikge gidrạwaḱ khojogoḱ aḱ bujhạo kate aćaḱ jomaḱe jom ocoea, o̠kte rey tạnḍite-racate ocoyea. Ente uni doe go̠go̠ kana, unigei hara buru akat́bona; go̠go̠ ge aboaḱ suk dukh re ḍher ko tahena. Nase aḱ gidrạe ruạlen khange gogo do ạḍiko hudiso̠ḱa. Go̠go̠aḱ dulạṛ̣ do baṅ̠lại cabaḱa.

Manwa jion do hahaṛage, mit́ṭen gidrạ do hara buru kate seṛaḱ seće monḍhaḱa ar go̠go̠ do haṛam se buḍhiḱ seć, ar niạ o̠kte go baba sorre gidrạko tahen reaḱ katha o̠n okte cet́ gidrạ ko eṅgat-apat ṭhen ko tahen kana? Gidrạ hara buru kate gidrạko go-baba bako ńeleḱ koa, onko do ado̠m adomko go-baba ạḍi nacar mucạt́ boyosre okte ko khemaoeda. Niạ do ohoge sahaolena.

Abo niạ disomreaḱ gharońj dulạṛ do eṭaḱ disom khon do judạgea se gharońj join reaḱ dulạṛ tonol do ạḍi kajaḱa. Niạ katha o̠l ạḍi bạṛić ạikạuḱ kanre hõ ol lagaoḱ kana niạ thoṛa din abo disom reaḱ paper se poterikako bo oṭaḱ ńel lekhan bo ńela je, gogo apanar janam gidrạko goć gidikako kana, adom janam tora adom do gharońjren juripạriaḱ jhogṛa ńapam-tapamokte. Ar jaha lekate hoyoḱ kan Manawa gopoć do ạḍi maraṅ kại kangea. Ar gogoać ren gidrạe goć lekhan niạ do joto khon maraṅ ar bạṛić utạraḱ kana. Niạ ghoṭona ar alo hoyoḱ ma niạge sanam gogoko ṭhen ińaḱ khojoḱ ente niạ reaḱ ạn lekate sạsti jahanaḱge hoyoḱ ma ona do joto khon hirkhạ kạmi kana.

Goṭa dhạrti re May cando reaḱ dosar robibar do Gogo lạgit́ din ko manota, eṭaḱ disạmren leka abo disomrenko hõ niạ din ạḍi jomokate baṅ re hõ moṭa muṭi bhale geko manaoeda. Tobe niạ Go̠go̠ lagit́ din niạ mit́ leka abo disom re maraṅ bebosa ho hoyoḱ kana; iń do abo disom re gogo lạgit́ begarkate mit́ṭen din manot hoyoḱa ona reaṅ seć do banuńa, ente gogo lạgit́ dulạṛ do joto okte jao din ge menaḱa. Abo disom ren gidrạ kodo ḍher ge jao hiloḱ gogo tuluć ko ńapamoḱ kana, jao okte ge uniaḱ dulạṛ se akoaḱ dulạṛ ho gogo ṭhenko sodor daṛeaḱ kana. Ona lạgit́ eken mit́ din beggar kate gogo lạgit́ baha ar kard saṕkate metae gạo am ạḍiń dulạṛet́mea- noa reaḱ ạḍi lạgti do banuḱa. Din hiloḱ ge gogo sao mońj dulạṛ beohar lekhan ge go̠go doe kusiḱa.

Gogo lạgit́ din niạ etohoṕ reaḱ itihas:

Ạḍi sedae re Greek disom  re niạ gogo lạgit́ din do pạhil mano̠t ehoṕlena. Ona disom re jao fạlgun cando reaḱ mit́ din do ako ren Boṅga koren eṅat Riaokoe do Kronas ren oṛaḱ hoṛe tahekan uni lạgit́ niạ din ko manotet́ kantahena. Menkhan joto hoṛko mit́ são niạ gogo lạgit́ din manot reaḱ hudis do bohoḱ re heć ạdi tahena America ren sãota kạmi gogoṛoić Julia Wards. America reaḱ Ohaiya reaḱ talare mit́ Webstarjoṅson tahelena; niạ aḍe paseren mit́ hoṛ Ann maryrivs Javi suniaḱ goṭa jionge katao akada orphan se ṭuạr gidra ko talare. Mary Ann Rivs Jarvis goć tayo̠m aćren hopon era  Anna Jarvis do ać gogo lạgit́ jahanaḱ cekaye menet́ tahena; Okoe gogo hoṛaḱ bhạlại lạgit́ mit́ jaega kho̠n ar mit́ jaegai daṛawakat́ uni lạgit́ mit́ manot emae reaṅe hudis keda, Ann Mary ren hopon era diso̠m ren jo̠to̠ gogoko lạgit́ mit́ manot em reaṅ porcare calao idiket́a. Aćaḱ niạ kurumuṭute eae 07 serma tayo̠m America ren sokar gogo lạgit́ mit́ din manot sarkar khone ghosona keda.

Thoṛa bon khondroṅ joṅ lekhan 1905 serma Ann Mary Jarvis as join reaḱ taṛam do ehoṕena; ać gogoaḱ gujuḱ tayom hopon erat disomren ko joto gogo ko disạ ko lạgit́ sarkar ṭhen mit́ din chuṭiye koe keda Anna Jarvis aḱ niạ kathare aema  American  congress mit́ mot ko hetaoada. Ar niạ reaḱ ge aema lasaṛhet́ te 1908 serma May cando reaḱ 10 tạrik pạhilre Virginia, Florida, Wokalhama ar Pensilvia re Gogo lạgit́ mit́ din ko manao keda. 1910 serma khon America reaḱ joto ṭoṭha re niạ din sorakar chuṭiye emkeda. Onko do May cando reaḱ 10 tạrik sanam America ren sorkar chuṭiye emkeda. American congress 1913 serma reaṅ may 10 tạrik do sarkar ać aḱ dosom reaḱ gota ṭoṭha re pasnao keda je gogo lạgit din kana mente teheń.

Enạ tayom May cando  reaḱ pạhil robbar ko goṭakeda niạ din. America ńelńel te ona ạḍepase raeḱ disomko ho niạ din manot ko ehoṕena. Menkhan thoṛa disom kore do niạ din reaṅ her pher ńelena; jemon Norway re do may cando reaḱ dosar robbarko manota gogo lạgit́ din do. Argentina re do may cando reaḱ dosar robbar, Dạkhin Africa re do may cando reaḱ pạhil robbar, France ar Sweden re do May cando reaḱ mucạt́ robibar. Japan, Bangladesh re gogo lạgit́ din ko manota May cando reaḱ dosar robbar.

Dhạrite re niạ gogo lạgit́ din se Gogo maha manot reaḱ ar ho thoṛa kathań lạe abona:-

  1. Dhạrtire manaḱ kan din ko re joto khon dher manotoḱa Rạskạ Maraṅ Din (X-mas day), Dulạṛ reaḱ din (Valentine’s day) ar ona tayom niạ gogo lạgit́ din ( Mother’s Day).
  2. Dhạrti reaḱ nanan disom niạ gogo maha do nanan okte reko manota, ente judạ judạ disom re niạ do judạ judạ lekate mimit́ disom re niạ reaḱ ehoṕ do, men khan ḍher bhag disomge may cando reaḱ dosar robbar do niạ din ko manota.
  3. Cin se China disom re mit́ ạḍi mońj lakcar menaḱ takoa oka do mimit́ gharoń reaḱ ńutum emon mit́ kathate ehoṕ akana ona reaḱ mane do hoyoḱa gogo.
  4. Ponḍ karnekson baha do gogo reaḱ cinhạ hisạb teko bebohara.
  5. Gogo lạgit́ din niạ katha do pạhile hudis leda America ren Julia Wards. Menkhan niạ jug reaḱ nia bhabna reaṅ pheraoić do hoyoḱ kana Anna Jarvis.
  6. Pạhil gogo maha manot lena 10 May 1908 West Virginia reaṅ Graphṭan re. 1861 serma reaḱ lạṛhạe okte khon gogo lạgit́ din se gogo maha do manot ehoṕlena.
  7. America re gogo lạgit́ din manot hiloḱ gift box (dan bakso) em joṅoḱ do ḍher hoṛ kusi ko ehoṕena 1980 serma re.

Gogo aḱ do jahan juri baṅ hoyoḱa santalko do gogo do bo metakoa Toa dare se dare umul; Toa dare do toa dare kana jahae tuluć uniaḱ juriaḱ do baṅ hoyoḱa. Gogo dulạṛ do tis re ho baṅ soṅoḱa, uniaḱ dulạṛ do joto hoṛ khon sorosgea. Onate dela aboren gogo bon dulạṛ ko ma, napae bo doho koma, ente disạe mabon uniaḱ kukhirebo janam akana ar uniaḱ dulạṛ re bo hara buru akana; Gogo kosṭo emkate bako lạṭu daṛeaḱa okoe hõ. Eken apnar gogo lạgit́ do baṅ sanam gogo ko do dukre sukre aćren gidrạkoe haralet́ koa onko sanam ko lạgit́ ińaḱ khạndri o̠ntor seć kho̠n tahẽyena aema aema dulạṛ ar mano̠t.




Gobindogonj re̠aḱ santal Atore Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã ko Manaokeda.

 “Aḱyurre̠ Maejiu; Covid-19 Dhạrti jakat lahantire̠, herel-Maejiu do̠ mit́ pantere̠.” Noa bohoḱ katha dohokate̠ gaibandha re̠aḱ Gobindogonj Santal atore̠ ko manao keda Dhạrti Jakat maejiu Mãhã.

Association for Land Development aḱ goṛote̠ (ALRD) calaoe̠n bud hiloḱ 10 March tikin santal ato Madar pur re̠aḱ Samol, Moṅgol Romesh Be-sarkari Pạhil Iskul re̠ mit́ gapal marao sabha hoe purạuena.

Santona Hasda aḱ sabha mukhiạ ae Prisila Murmuaḱ ạḱyurte̠ noa sabha re̠aḱ ropoṛ re̠ko tahẽkana Surusmuni Ṭuḍu,Merry Ṭuḍu,Trisna Murmu,Kerina Hasda tako. Noa oktere̠ sahebgonj Bagda pharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi re̠n sabha mukhiạ Philimon Baski, Secretary Jafrul Islam são aema hoṛge seṭerko tahẽkana.

Noa lahare̠ Santal ato Madarpur khonaḱ sanam santal maejiu-Gidrạ koante̠ mit́t̠en Rally Gobindogonj- Dinajpur soṛok sećte̠ko ạcur ạguket́te̠ ona sabha re̠ko selet́e̠na. Noa Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã Manao re̠aḱ sanamaḱ doko sapṛao leda Saheb Gonj Bagdapharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi.

Source- DBC News -10 March 2021




Baṅgladesh re̠n Santal Maejiuko

Ho̠la do̠ tahẽ kana go̠ṭa dhạrti maejiu mãhã. Ar ho̠lanaḱ no̠a mãhã re̠aḱ jo̠s katha do̠ tahẽknaa; Maejiukoaḱ Ạyurre̠: Covid-19 achieve lạgit́ darakan din re̠ mit́ são kạmi (Women in Leadership: Achieving an equal future in a COVID-19 world). Baṅgladesh re̠n Maraṅ Montri do̠ maejiu kanae̠ Mano̠tan She̠ikh Hasina, diso̠m re̠n maraṅ so̠bha re̠n ạyurić (speaker) mano̠tan Dr. Sirin Sarmin Chaudhuri, Siknạt re̠n Mo̠ntri Dr. Dipu Moni selet́ arhõ ae̠ma maejiuko mo̠ńj hudạ re̠ko duṛuṕ akana. O̠nka le̠ka no̠ako din re̠ ce̠t́ le̠ka me̠naḱ koa diso̠m re̠ kạmikan santal maejiuko. De̠labon baḍae̠ lege Maejiu Mãhã re̠ onkoaḱ daman kạmi ho̠ra ar jo̠to̠n kạmi.

Rusni So̠ren, Vice-Chairman-Gho̠raghaṭ Upo̠zila, Dinajpur; Niạ dho̠m se̠le̠t́ bar dha̠o do̠ vice-chairman hisạb te̠ye̠ jit akana. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛko kusi ae kana. Baṅgladesh do̠ baḍae̠ abon muslạ diso̠m kana, me̠nkhan e̠nre̠hõ nun maraṅ challenge hatao̠ kate̠ye̠ te̠ṅgo ṭarhao̠ akana santal maejiu.

Ko̠ro̠na o̠kte̠ re̠ muslạ, hindu ko se̠le̠t́ bạṛti do̠ santalko go̠ṛo̠ ako lạgit́ ạḍi mo̠n se̠le̠t́e̠ kạmi akada. Sorkaraḱ go̠ṛo̠ko e̠m oḍok lạgit́ ar santalko je̠mo̠n go̠ṛo̠ko ńam do̠ o̠nto̠r se̠ć kho̠ne̠ kurumuṭu akada.     

Sara Maranḍy, Director-Gram Bikash Kendro-Social Development Service, Parbotipur, Dinajpur; Abo jo̠to̠ko bon baḍae̠a je̠, o̠lo̠ḱ paṛhao̠ te̠ laha le̠n khan do̠ jo̠to̠ se̠ć te̠ge̠ bo̠n laha daṛe̠aḱ. O̠nka ge abore̠n mit́ mise̠ra mano̠tan Sara marandy hõ ạdibạsi santalko se̠le̠t́ jo̠to̠ jạtiạriko la̠git́ a̠d̠i ae̠ma do̠e̠ kạmi kana. Maejiuko laha lạgit́, santalkoaḱ lahanti se̠le̠t́ diso̠m babo̠t ạḍi mo̠ńj ro̠po̠ṛ doe̠ so̠do̠r akada BBC news re̠. Nonkage je̠mo̠n abo santalko jo̠to̠ sector se̠ćte̠bo laha idi.

Somiron Kisku, Pachondor Counsil Member, Tanor, Rajshahi; Ạḍi mo̠ńj doe̠ kạmi kana counsil re̠. aćaḱ area re̠ me̠naḱ koa e̠ṭaḱ jạtiạri chaḍahõ bạṛti do̠ santalko̠ye̠ go̠ṛo̠ ako kana. Uniaḱ kurumuṭute̠ ae̠ma santalko do̠ go̠ṛo̠ ko ńame̠da. Nonka ge abo santalko me̠naḱ ko ṭhạ̃iko̠re̠ santal memberko tahẽ le̠n khan do̠ ạḍi bạṛti sarkari go̠ṛo̠ ko ńam ke̠ya. Corona o̠kte̠ re̠ go̠ṛo̠ e̠mo̠ḱ dạyik kạmi do̠ hamal ge tahẽ kan re̠hõ, santalko ńame̠t́ te̠ ạḍi ãṭ suluke̠ do̠e̠ aṭkar ke̠da. 

Ado̠ri Mạrḍi; Nimghuṭu ato re̠n Ado̠ri Mạrḍi do̠ cas bas kạmite̠ sarkari mane̠ ńamke̠da. No̠a do̠ abo Santalko lạgit́ ạḍi maraṅ go̠ṛo̠b kana Baṅgladesh re̠. Ado̠ri Mạrḍi aḱ jio̠n cạrit o̠l le̠khan ae̠ma do̠ o̠loḱa, me̠nkhan khaṭo̠te̠ niạgiń me̠n ̠eda je̠, abo hõ de̠labon no̠nka ge apnaraḱ ar jạtiạriko lạgit́ man hame̠ṭ tabon te̠ huḍiń diso̠m Baṅgladesh re̠ santalko je̠mon bon laha idiḱ.

Ado̠ri mạrḍi do̠ Go̠dagaṛi upạjilạre̠n são cas abad sarkari salha e̠̠mo̠̠k̕ic̕ Otnu sarkar onko mit̕ kạmi re̠aḱ̕ to̠lase̠ e̠mat́̕koa. O̠na kạmige o̠nko̠ak̕ hataṅe̠ bo̠do̠lke̠da. O̠ko̠e̠ maejiu be̠mano̠tkate̠ gharo̠ńj kho̠n oḍok̕ re̠ak̕ kurmuṭu calak̕kan tahẽ̠na turui se̠rma tayo̠m unige Baṅgabondhu Jạtiạ cas abad mạne̠ ńamke̠da. Bar se̠rma tayo̠̠m unige arhõ̠ mit̕ gidrạre̠n e̠ra hõ̠e̠ ho̠ye̠na. Nãhãḱ uni do̠ ona ato̠re̠n bhạlại cas abad kạmiạ kanae̠. Uni pańjakate̠ ae̠ma ho̠ṛge o̠na atore̠n laha calak̕kanko. O̠na ato do̠ godagari upạjilạ re̠ak̕ de̠o̠para unionre̠.

No̠ko̠ko chaḍa hõ ae̠ma boge kạmikanko me̠naḱ koa. Baṅdo̠ sarkari BSC cader, doctor, nurse, Engineer, Army, BGB, Police se̠le̠t́ e̠mante̠aḱ position kore̠ko kạmi kana. O̠nate̠ de̠labon mano̠tanko se̠ć ko̠yo̠ḱ kate̠t́ de̠labon pańjako̠a lase̠r hataṅ te̠ar kate̠t́. Tahole̠ mit́ din aboaḱ santal somaj bon phe̠rao̠ daṛe̠aḱa. No̠a lạgit́ abo jo̠to̠ ko bon sapṛaḱ kana se̠ baṅ? 

Mano̠tan Kaji Nozrul Islam aḱ katha, “Ebhe̠no̠ḱ me̠ maejiu joto sikhnạt te̠” ar Mano̠tan Amorto Se̠n aḱ katha, “Empowering women is key to building a future we want”. Mit́ṭe̠n kobi ar orthonitibid do̠ mit́ ge̠kin hudis akada. O̠na do̠ ho̠yo̠ḱ kana-hudis akat́ ṭhạ̃i re̠ se̠ṭe̠ro̠ḱ lạgit́ e̠ke̠n he̠re̠l ho̠ṛ do̠ baṅ, bicko̠m maejiuko se̠le̠t́ kate̠t́ ge hudis akan ṭhạ̃i re̠bon se̠ṭe̠r daṛe̠aḱa.