Goṭa Dhạrti Maejiu Mãhã Manao

Teheń Moṅgolbar (8 March) Goṭa dhạrti Maejiu Mãhã ko manaokeda National Agency For Green Revolution (NAGR). Goṭa Dhạrti Maejiu Mãhã ńutumte mit́ akhṛa do̠ hoe purạuena. Goṭa dhạrti maejiu mãhã akhṛare aema lekan bhage bhage kathako se solha kathako so̠do̠rena. Cet́lekate maejiuko lahanti hoyoḱa mente. Sạrige noa akhṛare aema cecet́aḱ kathako tahẽkana.

Teheńaḱ akhṛare Manotan peṛa hisạbte selet́e tahẽkana National Agency For Green Revolution (NAGR) ren ạḱyurić Stephen Soren, 1,2,3 ward Jhilim Union Porisod ren Maejiu member Johra Begum ar ona sãote selet́e tahẽkana Uttor Boṅgo Forum ren sabha mukhiạ manotan Hingu Murmu. Manotan peṛako do̠ bhage bhage kathate akhṛare selet́ akan maejiuko mit́ bar daman kathateko uskurket́koa.

Arhõ selet́ko tahẽkana Program Officer Prodip Hembrom  NAGR, Secretary Promila Hasda  NAGR, Mahasoe Nirola Murmu Tabitha Kindergarten School, Mahasoe Nilufa Parvin Tabitha Kindergarten School, The Santalstimes.com ren goṛoić Sumitra Murmu, Ar Mit́ pạthuạ kuṛi Santa Khatun. Goṭa dhạrti maejiu mãhã ńutumte saṕṛaolen akhṛa ạḍi napaete hoe purạuena.




Santal Ạricạli Lakcar Rạkhi jogaore Maejiu koaḱ jopoṛao ar jạruṛtet́

Ạdibạsiaḱ ạgil legcar porbosti ar rukhiạ maejiuaḱ bạjhuạ selet́ goṭa dhạrtiren sanam pạrsi ar jatiạr koaḱ legcar bańcao dohoe lagit́ jug khon ge daman dạyiḱ ko manao ạguet́ kana maejiu ko. Legcar do mit́ṭen jatiạraḱ Tangible ar Intangible legacy ( ạgil hapram ko ṭhen khon heć agu akan) se dhara, one oka do mit́ṭen jạtiạr aćre ren bõspirhĩ ko khone ńama. Mit́ṭen jạtiạraḱ legcar sãohẽt́ do barya thamgạḍi cetanre teṅgu akana mit́ do hoyoḱ kana “Tangible legcar” one oka do jak-joṭedoḱ, Jeleka unko niṭ akan jatiạraḱ oraḱ-duạr reaḱ dhoron, duruṕ-tingun se unkoaḱ benaoaḱ ko, jumi reaḱ dhoron, puthi, hunạr, bebohar jinis selet́ aema mare jinisko. Ar mit́ṭen do “Intangible legcar”  one oka do bahre re baṅ ńelńamoḱ menkhan unko niṭ akan jatiạraḱ folklore se gam-kudum, ạri-cạli, pạrsi ar ạkilte aṭkaroḱa. Legcar reaḱ sanamako noa bisoeko reaḱ dhara idi doho jahaẽ jatiạraḱ ạgil legcar rukhiạ porbosti reaḱ ge umultet́.

One oka do mit́ṭen maejiu ać aḱ jingi reaḱ jotoaḱ dhapre  tinre do adh-juan, tinre do juan, tinre do gogo, baṅ do groom burhi hoe kate gharońj metakme sãotare nij legcar porbostire, beohar/hewa, pạtiạr-mon doho ar tayom daram ren ko lagit keṭećtet́ reaḱ mạruk ko dohoeda. Jodi hõ Ạdibạsi sãotare legcar hewa se hara-buruire maejiu-herelaḱ selet́ do mit́ soman ar dene-banaraḱ sạbit́ menoga. Ạdibạsiaḱ kisim reaḱ rehet́ te Tangible legcar reaḱ haṭń lekate akoaḱ oraḱ goṛhon reaḱ begartet́, kisimtet́ do ạgil legcar reaḱ haṭiń. Mit́ṭen santal ato-ṭola do ạdi algatege eṭaḱ ato-ṭola khon begaroaḱ. Hasa oraḱ korenaḱ bhit́re leńjer potaore santal maejiu aćaḱ mon reaḱ naksa Intangible se uko legcar ko sodora. Hasa oraḱ reaḱ goṛhon asol jhakao dhạt ar aḍepase sapa-sapi santal jatiạr likhon goṛhon edako okado keteć tite ko saṕ dohoakat́ santal maejiuko.

Santal ato se ṭola orom reaḱ armit́ṭen asol cinhạ do hoyoḱ kana “Mạńjhi than” “Mańjhi haramaḱ cinhạ” one oka do Mańjhi haramaḱ oraḱ samaṅre tãhen. Santal ato-ṭolako ạyur lạgit́ mimit́ goṭen santal ato-ṭolare meneḱa Mạńjhi porisod ar noa ren mukhia doe hoyoḱ kana “Mạńjhi”. Ar noa “Mạńjhi than” tear, potao ar jotonre menaḱa santal maejiuaḱ bhumika. Noa chada santal salat́ uttar-pachim nakha reaḱ eṭaḱ Ạdibasi ato-ṭla reaḱ amdaj joto ghãrojre ge bises jonoḱ unko ko beobohara. Ona do hoyoḱ kana “cirạm jonoḱ”. Bajarre baha jonoḱ, nạ̃ṛkoṛ reaḱ jonoḱ ma bogete ńamoḱ. Menkhan noa lạe calaḱ kanaḱ jonoḱ tear lagit́ santal maejiuko do gaḍa aṛe se patharre sirạm dạndhi khon dãṛã dãṛãte ko cirạ aguya. Noa sãote jạruṛ bisoe do hoyoḱ kana unko do tishõ sirạm dạndhi selet́ do bako tut́ aguya menkhan aḍi jotonte mit́ṭeć mit́ṭec kate sirạmko cirạya. Jemon daṛe reaḱ khuti alo hoyoḱ boroṅ kalom se tayom serma arhõ bạṛti bạrtiko cirạ daṛeaḱ. Ona sirạm ạgu kate hot́ ar rohoṛ kate jonok galaṅ reaḱ gạkhurtet́ do santal maejiu ko nij gharońj khonge ko cet́eda. Noa din hiloḱaḱ baoboharaḱ bises jonoḱte santal maejiu ko do oraḱ ar chaṭka ko joḱ sapaeda. Ona chaḍa raca gurić kạmi re siram jonoḱ do ạprug one oka  raca mojge tahẽn. Santal selet́ eṭaḱ eṭaḱ Ạdibạsi maejiuko oraḱre tahẽn okte  khijur sakam reaḱ pạṭyạ galaṅ ko kusiaḱ okado ạgil kuṅkạl reaḱ nạmuna tet́Ạdibạsi maejiuaḱ nipun  tẽhẽń hõko jiaṛ dohoakada. Intangible legcar”re aema mahto bisoe ko menaḱa. Oka do maejiuko jahan cecet́ ṭhại re cet́ se jahan ssunidriṭo goṭ̣awaḱ lekate do baṅ. Menkhan mit́mit́te gharońja ar sãotare heṛan kạmite ko bhijạu idiyeda. Jahãṭaḱ jatiạr ge oprom reaḱ eṭaḱaḱ rehet́ do hoyoḱ kana pạrsi. Noa tayom do hijuḱa folklore se gam-kudum ar sãota reaḱ kạhtuk akel.

Ạdibạsi sanam jatiạrkoaḱ ge menaḱa nij go pạrsi. Pạrsi bisoe tinre hijuḱ un do pahilre ge okoeaḱ bhumika hijuḱa uni doe hoyoḱ kana gidrạ ren gogo. Cedaḱ je, gidrạ eṅgat kukhire doho khon ehoṕ kate janami ar gidrạ haraye belare mit́ṭen maejiuaḱ bhumika besimạ. Jion cạrit lekate maejiu kukhire gidrạ dohoye lekman. Eṅgat kukhire tãhẽn okte  eṅgat são gidrạwaḱ bukạ sećte gidrạ do jomaḱ ńama kate hoṛmo sećte haraḱ são sãote gidrạwaḱ hataṅ aćtegi parsi reaḱ aṛṅe aṭkar dareyaḱa. Congnitive Nuroscientist Eino Partanen of the University of Helsinki – reaḱ gobesona lekate- nij tite moca bond kate jahan katha ṛoṛ lekhan cet́ leka aṅjomoka ṭhik onkage bond katha reaḱ aṛaṅ gidrạ uni eṅgat kukhireye aṅjom ńamae ar aema aṛaṅ eṅgat bhạrti dosare aṅjom katege uni doe janamoa. Gidrạwaḱ parsi baṛhon/bolman ehoṕoḱa ać eṅgat kukkhi khon one okado  bhạṛti hoṛmo okte reaḱ mucạt́ 10 haptare hoyoḱ, noa do Sweden ar USA reaḱ gobesonare rakaṕ heć akana. Noa khatirte ge mit́ṭen bhạṛti hormo oktore ona sãote caecolon, pusṭi jomaḱ, jirạo joto bisoe ge adi daman kana cedaḱ je jotowaḱ ko ge gidrạ cetanre joto dhomos paraḱa. Gidrạ janam tayom acy gogo oka pạrsiteye ṛoṛa ona pạrsige gidrạ hõe ceda. noa belare mit́ṭen gidrạ do pạrsi ceda ać go-baba, aḍepaserenko ar gidraren gatiko ṭhen khon; oke são uni do ḍher oktoe khemao. Gidrạ do nonkate ać go pạrsi cecet́e ehoboa,oka dp mit́ṭen maejiu daman bhumika paloneda. ( Ol tuṅgeḱa)…




Asian Women University re Santal kuṛi gidrạ koaḱ paṛhaoḱ reaḱ Ạt

Khagṛachoṛi Mong Rajaḱ Office reaḱ kuṛpaṛte Parbotto Chottogram re girobasoḱ kan “ Khumi, Mro, Bom, Lusai, Pankhoa, Kheyang, Chak ar Santal” jạti-gosṭhi khon Baṅgladisạm reaḱ mit́ṭen International mananaḱ Bissobiddaloy Asian University For  Women ( AUW) re purạte Scholarchip Undergraduate se̠ Graduate re paṛhaoḱ reaḱ mit́ṭen maraṅ ạt́ do̠ ńamakana. 2008 sermare bandhao akan Asian University For Women (AUW) Baṅgladisạm reaḱ Chottogram re me̠naḱ mit́ṭen sạdhin, Inaternational man reaḱ Bissobiddaloy oka do̠ Asia re nãwãte nãhãḱ jugren ạḱyurko lạgit́ siknạt hameṭ joṅ reaḱe kurumuṭuet́ kana.

Niṭ akat́ Scholarship reaṅ bhạlạetet́ do noa: Tuition fee, Hostel subitạ, Jo̠maḱ, Prathomik sasthoseba hõ ńamoḱa.

Ardas reaḱ mucạt́ tạriḱ do̠: 30 September, 2021.

O̠koe do̠ noare ard̠as em se onḍe paṛhaoḱ sanakanko lạgit́ ardas do̠ Mong Rajaḱ Office re jạṛuṛaḱ kago̠jko são  jo̠mae hoyoḱa ar baṅkhan Email kate kol hoyoḱa  ([email protected] ) noare.

  1. National NID baṅkhan Circel Cheif reaṅ Certificate Ar baṅkhan Passport reaḱ Photocopy ( jãhãṭaḱ mit́ṭen jo̠ma lekhange hoyoḱa)

Ardas lạgit́ kago̠j do̠ noa link khon download tabonpe.

https://drive.google.com/…/1xRuYAPllkD1jdOdC_JH…




Gogo Mãhã

Dulạṛ do̠ aema lekanaḱ menaḱ niạ dhạrtire ar boeha dulạr, gati dulạṛ, juri dulạṛ, Baba dulạṛ ar hõ nonka menkhan Gogo dulạṛ lekan dulạṛ do oka dulạṛ tuluć hõ baṅ juriḱa. Gogo doe gogo kana, Toa dare kanae. Teheń do̠ goṭa dhạrti re Gogo Mãhã kana. Dhaṛtiren sanam gogo ko lạgit́ dulạṛ ar manot tahenkana.

Ạḍi hopo̠n ho̠po̠n katha kana “Gogo”. Dạrtire jo̠to kho̠n maraṅ ar heṛem hoho kana niạ gạo ho̠ho̠. Gogo do aćren gidrạko aḱ mon reaḱ katha ạḍi usạrae saṕ daṛeaḱa, gogo do aćren gidrạe janam akadea, ńel hara akadeae, uniaḱ maya do jotohoṛ khon ḍhergetaea. Joto manwakoaḱ pạhil din kore janam tayomokoe ho mocạt́e apnaraḱ reṅgeć tetaṅ reaḱ katha bako lại daṛeaḱ kan tahena menkhan gogo do ṭhikge gidrạwaḱ khojogoḱ aḱ bujhạo kate aćaḱ jomaḱe jom ocoea, o̠kte rey tạnḍite-racate ocoyea. Ente uni doe go̠go̠ kana, unigei hara buru akat́bona; go̠go̠ ge aboaḱ suk dukh re ḍher ko tahena. Nase aḱ gidrạe ruạlen khange gogo do ạḍiko hudiso̠ḱa. Go̠go̠aḱ dulạṛ̣ do baṅ̠lại cabaḱa.

Manwa jion do hahaṛage, mit́ṭen gidrạ do hara buru kate seṛaḱ seće monḍhaḱa ar go̠go̠ do haṛam se buḍhiḱ seć, ar niạ o̠kte go baba sorre gidrạko tahen reaḱ katha o̠n okte cet́ gidrạ ko eṅgat-apat ṭhen ko tahen kana? Gidrạ hara buru kate gidrạko go-baba bako ńeleḱ koa, onko do ado̠m adomko go-baba ạḍi nacar mucạt́ boyosre okte ko khemaoeda. Niạ do ohoge sahaolena.

Abo niạ disomreaḱ gharońj dulạṛ do eṭaḱ disom khon do judạgea se gharońj join reaḱ dulạṛ tonol do ạḍi kajaḱa. Niạ katha o̠l ạḍi bạṛić ạikạuḱ kanre hõ ol lagaoḱ kana niạ thoṛa din abo disom reaḱ paper se poterikako bo oṭaḱ ńel lekhan bo ńela je, gogo apanar janam gidrạko goć gidikako kana, adom janam tora adom do gharońjren juripạriaḱ jhogṛa ńapam-tapamokte. Ar jaha lekate hoyoḱ kan Manawa gopoć do ạḍi maraṅ kại kangea. Ar gogoać ren gidrạe goć lekhan niạ do joto khon maraṅ ar bạṛić utạraḱ kana. Niạ ghoṭona ar alo hoyoḱ ma niạge sanam gogoko ṭhen ińaḱ khojoḱ ente niạ reaḱ ạn lekate sạsti jahanaḱge hoyoḱ ma ona do joto khon hirkhạ kạmi kana.

Goṭa dhạrti re May cando reaḱ dosar robibar do Gogo lạgit́ din ko manota, eṭaḱ disạmren leka abo disomrenko hõ niạ din ạḍi jomokate baṅ re hõ moṭa muṭi bhale geko manaoeda. Tobe niạ Go̠go̠ lagit́ din niạ mit́ leka abo disom re maraṅ bebosa ho hoyoḱ kana; iń do abo disom re gogo lạgit́ begarkate mit́ṭen din manot hoyoḱa ona reaṅ seć do banuńa, ente gogo lạgit́ dulạṛ do joto okte jao din ge menaḱa. Abo disom ren gidrạ kodo ḍher ge jao hiloḱ gogo tuluć ko ńapamoḱ kana, jao okte ge uniaḱ dulạṛ se akoaḱ dulạṛ ho gogo ṭhenko sodor daṛeaḱ kana. Ona lạgit́ eken mit́ din beggar kate gogo lạgit́ baha ar kard saṕkate metae gạo am ạḍiń dulạṛet́mea- noa reaḱ ạḍi lạgti do banuḱa. Din hiloḱ ge gogo sao mońj dulạṛ beohar lekhan ge go̠go doe kusiḱa.

Gogo lạgit́ din niạ etohoṕ reaḱ itihas:

Ạḍi sedae re Greek disom  re niạ gogo lạgit́ din do pạhil mano̠t ehoṕlena. Ona disom re jao fạlgun cando reaḱ mit́ din do ako ren Boṅga koren eṅat Riaokoe do Kronas ren oṛaḱ hoṛe tahekan uni lạgit́ niạ din ko manotet́ kantahena. Menkhan joto hoṛko mit́ são niạ gogo lạgit́ din manot reaḱ hudis do bohoḱ re heć ạdi tahena America ren sãota kạmi gogoṛoić Julia Wards. America reaḱ Ohaiya reaḱ talare mit́ Webstarjoṅson tahelena; niạ aḍe paseren mit́ hoṛ Ann maryrivs Javi suniaḱ goṭa jionge katao akada orphan se ṭuạr gidra ko talare. Mary Ann Rivs Jarvis goć tayo̠m aćren hopon era  Anna Jarvis do ać gogo lạgit́ jahanaḱ cekaye menet́ tahena; Okoe gogo hoṛaḱ bhạlại lạgit́ mit́ jaega kho̠n ar mit́ jaegai daṛawakat́ uni lạgit́ mit́ manot emae reaṅe hudis keda, Ann Mary ren hopon era diso̠m ren jo̠to̠ gogoko lạgit́ mit́ manot em reaṅ porcare calao idiket́a. Aćaḱ niạ kurumuṭute eae 07 serma tayo̠m America ren sokar gogo lạgit́ mit́ din manot sarkar khone ghosona keda.

Thoṛa bon khondroṅ joṅ lekhan 1905 serma Ann Mary Jarvis as join reaḱ taṛam do ehoṕena; ać gogoaḱ gujuḱ tayom hopon erat disomren ko joto gogo ko disạ ko lạgit́ sarkar ṭhen mit́ din chuṭiye koe keda Anna Jarvis aḱ niạ kathare aema  American  congress mit́ mot ko hetaoada. Ar niạ reaḱ ge aema lasaṛhet́ te 1908 serma May cando reaḱ 10 tạrik pạhilre Virginia, Florida, Wokalhama ar Pensilvia re Gogo lạgit́ mit́ din ko manao keda. 1910 serma khon America reaḱ joto ṭoṭha re niạ din sorakar chuṭiye emkeda. Onko do May cando reaḱ 10 tạrik sanam America ren sorkar chuṭiye emkeda. American congress 1913 serma reaṅ may 10 tạrik do sarkar ać aḱ dosom reaḱ gota ṭoṭha re pasnao keda je gogo lạgit din kana mente teheń.

Enạ tayom May cando  reaḱ pạhil robbar ko goṭakeda niạ din. America ńelńel te ona ạḍepase raeḱ disomko ho niạ din manot ko ehoṕena. Menkhan thoṛa disom kore do niạ din reaṅ her pher ńelena; jemon Norway re do may cando reaḱ dosar robbarko manota gogo lạgit́ din do. Argentina re do may cando reaḱ dosar robbar, Dạkhin Africa re do may cando reaḱ pạhil robbar, France ar Sweden re do May cando reaḱ mucạt́ robibar. Japan, Bangladesh re gogo lạgit́ din ko manota May cando reaḱ dosar robbar.

Dhạrite re niạ gogo lạgit́ din se Gogo maha manot reaḱ ar ho thoṛa kathań lạe abona:-

  1. Dhạrtire manaḱ kan din ko re joto khon dher manotoḱa Rạskạ Maraṅ Din (X-mas day), Dulạṛ reaḱ din (Valentine’s day) ar ona tayom niạ gogo lạgit́ din ( Mother’s Day).
  2. Dhạrti reaḱ nanan disom niạ gogo maha do nanan okte reko manota, ente judạ judạ disom re niạ do judạ judạ lekate mimit́ disom re niạ reaḱ ehoṕ do, men khan ḍher bhag disomge may cando reaḱ dosar robbar do niạ din ko manota.
  3. Cin se China disom re mit́ ạḍi mońj lakcar menaḱ takoa oka do mimit́ gharoń reaḱ ńutum emon mit́ kathate ehoṕ akana ona reaḱ mane do hoyoḱa gogo.
  4. Ponḍ karnekson baha do gogo reaḱ cinhạ hisạb teko bebohara.
  5. Gogo lạgit́ din niạ katha do pạhile hudis leda America ren Julia Wards. Menkhan niạ jug reaḱ nia bhabna reaṅ pheraoić do hoyoḱ kana Anna Jarvis.
  6. Pạhil gogo maha manot lena 10 May 1908 West Virginia reaṅ Graphṭan re. 1861 serma reaḱ lạṛhạe okte khon gogo lạgit́ din se gogo maha do manot ehoṕlena.
  7. America re gogo lạgit́ din manot hiloḱ gift box (dan bakso) em joṅoḱ do ḍher hoṛ kusi ko ehoṕena 1980 serma re.

Gogo aḱ do jahan juri baṅ hoyoḱa santalko do gogo do bo metakoa Toa dare se dare umul; Toa dare do toa dare kana jahae tuluć uniaḱ juriaḱ do baṅ hoyoḱa. Gogo dulạṛ do tis re ho baṅ soṅoḱa, uniaḱ dulạṛ do joto hoṛ khon sorosgea. Onate dela aboren gogo bon dulạṛ ko ma, napae bo doho koma, ente disạe mabon uniaḱ kukhirebo janam akana ar uniaḱ dulạṛ re bo hara buru akana; Gogo kosṭo emkate bako lạṭu daṛeaḱa okoe hõ. Eken apnar gogo lạgit́ do baṅ sanam gogo ko do dukre sukre aćren gidrạkoe haralet́ koa onko sanam ko lạgit́ ińaḱ khạndri o̠ntor seć kho̠n tahẽyena aema aema dulạṛ ar mano̠t.




Gobindogonj re̠aḱ santal Atore Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã ko Manaokeda.

 “Aḱyurre̠ Maejiu; Covid-19 Dhạrti jakat lahantire̠, herel-Maejiu do̠ mit́ pantere̠.” Noa bohoḱ katha dohokate̠ gaibandha re̠aḱ Gobindogonj Santal atore̠ ko manao keda Dhạrti Jakat maejiu Mãhã.

Association for Land Development aḱ goṛote̠ (ALRD) calaoe̠n bud hiloḱ 10 March tikin santal ato Madar pur re̠aḱ Samol, Moṅgol Romesh Be-sarkari Pạhil Iskul re̠ mit́ gapal marao sabha hoe purạuena.

Santona Hasda aḱ sabha mukhiạ ae Prisila Murmuaḱ ạḱyurte̠ noa sabha re̠aḱ ropoṛ re̠ko tahẽkana Surusmuni Ṭuḍu,Merry Ṭuḍu,Trisna Murmu,Kerina Hasda tako. Noa oktere̠ sahebgonj Bagda pharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi re̠n sabha mukhiạ Philimon Baski, Secretary Jafrul Islam são aema hoṛge seṭerko tahẽkana.

Noa lahare̠ Santal ato Madarpur khonaḱ sanam santal maejiu-Gidrạ koante̠ mit́t̠en Rally Gobindogonj- Dinajpur soṛok sećte̠ko ạcur ạguket́te̠ ona sabha re̠ko selet́e̠na. Noa Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã Manao re̠aḱ sanamaḱ doko sapṛao leda Saheb Gonj Bagdapharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi.

Source- DBC News -10 March 2021




Baṅgladesh re̠n Santal Maejiuko

Ho̠la do̠ tahẽ kana go̠ṭa dhạrti maejiu mãhã. Ar ho̠lanaḱ no̠a mãhã re̠aḱ jo̠s katha do̠ tahẽknaa; Maejiukoaḱ Ạyurre̠: Covid-19 achieve lạgit́ darakan din re̠ mit́ são kạmi (Women in Leadership: Achieving an equal future in a COVID-19 world). Baṅgladesh re̠n Maraṅ Montri do̠ maejiu kanae̠ Mano̠tan She̠ikh Hasina, diso̠m re̠n maraṅ so̠bha re̠n ạyurić (speaker) mano̠tan Dr. Sirin Sarmin Chaudhuri, Siknạt re̠n Mo̠ntri Dr. Dipu Moni selet́ arhõ ae̠ma maejiuko mo̠ńj hudạ re̠ko duṛuṕ akana. O̠nka le̠ka no̠ako din re̠ ce̠t́ le̠ka me̠naḱ koa diso̠m re̠ kạmikan santal maejiuko. De̠labon baḍae̠ lege Maejiu Mãhã re̠ onkoaḱ daman kạmi ho̠ra ar jo̠to̠n kạmi.

Rusni So̠ren, Vice-Chairman-Gho̠raghaṭ Upo̠zila, Dinajpur; Niạ dho̠m se̠le̠t́ bar dha̠o do̠ vice-chairman hisạb te̠ye̠ jit akana. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛko kusi ae kana. Baṅgladesh do̠ baḍae̠ abon muslạ diso̠m kana, me̠nkhan e̠nre̠hõ nun maraṅ challenge hatao̠ kate̠ye̠ te̠ṅgo ṭarhao̠ akana santal maejiu.

Ko̠ro̠na o̠kte̠ re̠ muslạ, hindu ko se̠le̠t́ bạṛti do̠ santalko go̠ṛo̠ ako lạgit́ ạḍi mo̠n se̠le̠t́e̠ kạmi akada. Sorkaraḱ go̠ṛo̠ko e̠m oḍok lạgit́ ar santalko je̠mo̠n go̠ṛo̠ko ńam do̠ o̠nto̠r se̠ć kho̠ne̠ kurumuṭu akada.     

Sara Maranḍy, Director-Gram Bikash Kendro-Social Development Service, Parbotipur, Dinajpur; Abo jo̠to̠ko bon baḍae̠a je̠, o̠lo̠ḱ paṛhao̠ te̠ laha le̠n khan do̠ jo̠to̠ se̠ć te̠ge̠ bo̠n laha daṛe̠aḱ. O̠nka ge abore̠n mit́ mise̠ra mano̠tan Sara marandy hõ ạdibạsi santalko se̠le̠t́ jo̠to̠ jạtiạriko la̠git́ a̠d̠i ae̠ma do̠e̠ kạmi kana. Maejiuko laha lạgit́, santalkoaḱ lahanti se̠le̠t́ diso̠m babo̠t ạḍi mo̠ńj ro̠po̠ṛ doe̠ so̠do̠r akada BBC news re̠. Nonkage je̠mo̠n abo santalko jo̠to̠ sector se̠ćte̠bo laha idi.

Somiron Kisku, Pachondor Counsil Member, Tanor, Rajshahi; Ạḍi mo̠ńj doe̠ kạmi kana counsil re̠. aćaḱ area re̠ me̠naḱ koa e̠ṭaḱ jạtiạri chaḍahõ bạṛti do̠ santalko̠ye̠ go̠ṛo̠ ako kana. Uniaḱ kurumuṭute̠ ae̠ma santalko do̠ go̠ṛo̠ ko ńame̠da. Nonka ge abo santalko me̠naḱ ko ṭhạ̃iko̠re̠ santal memberko tahẽ le̠n khan do̠ ạḍi bạṛti sarkari go̠ṛo̠ ko ńam ke̠ya. Corona o̠kte̠ re̠ go̠ṛo̠ e̠mo̠ḱ dạyik kạmi do̠ hamal ge tahẽ kan re̠hõ, santalko ńame̠t́ te̠ ạḍi ãṭ suluke̠ do̠e̠ aṭkar ke̠da. 

Ado̠ri Mạrḍi; Nimghuṭu ato re̠n Ado̠ri Mạrḍi do̠ cas bas kạmite̠ sarkari mane̠ ńamke̠da. No̠a do̠ abo Santalko lạgit́ ạḍi maraṅ go̠ṛo̠b kana Baṅgladesh re̠. Ado̠ri Mạrḍi aḱ jio̠n cạrit o̠l le̠khan ae̠ma do̠ o̠loḱa, me̠nkhan khaṭo̠te̠ niạgiń me̠n ̠eda je̠, abo hõ de̠labon no̠nka ge apnaraḱ ar jạtiạriko lạgit́ man hame̠ṭ tabon te̠ huḍiń diso̠m Baṅgladesh re̠ santalko je̠mon bon laha idiḱ.

Ado̠ri mạrḍi do̠ Go̠dagaṛi upạjilạre̠n são cas abad sarkari salha e̠̠mo̠̠k̕ic̕ Otnu sarkar onko mit̕ kạmi re̠aḱ̕ to̠lase̠ e̠mat́̕koa. O̠na kạmige o̠nko̠ak̕ hataṅe̠ bo̠do̠lke̠da. O̠ko̠e̠ maejiu be̠mano̠tkate̠ gharo̠ńj kho̠n oḍok̕ re̠ak̕ kurmuṭu calak̕kan tahẽ̠na turui se̠rma tayo̠m unige Baṅgabondhu Jạtiạ cas abad mạne̠ ńamke̠da. Bar se̠rma tayo̠̠m unige arhõ̠ mit̕ gidrạre̠n e̠ra hõ̠e̠ ho̠ye̠na. Nãhãḱ uni do̠ ona ato̠re̠n bhạlại cas abad kạmiạ kanae̠. Uni pańjakate̠ ae̠ma ho̠ṛge o̠na atore̠n laha calak̕kanko. O̠na ato do̠ godagari upạjilạ re̠ak̕ de̠o̠para unionre̠.

No̠ko̠ko chaḍa hõ ae̠ma boge kạmikanko me̠naḱ koa. Baṅdo̠ sarkari BSC cader, doctor, nurse, Engineer, Army, BGB, Police se̠le̠t́ e̠mante̠aḱ position kore̠ko kạmi kana. O̠nate̠ de̠labon mano̠tanko se̠ć ko̠yo̠ḱ kate̠t́ de̠labon pańjako̠a lase̠r hataṅ te̠ar kate̠t́. Tahole̠ mit́ din aboaḱ santal somaj bon phe̠rao̠ daṛe̠aḱa. No̠a lạgit́ abo jo̠to̠ ko bon sapṛaḱ kana se̠ baṅ? 

Mano̠tan Kaji Nozrul Islam aḱ katha, “Ebhe̠no̠ḱ me̠ maejiu joto sikhnạt te̠” ar Mano̠tan Amorto Se̠n aḱ katha, “Empowering women is key to building a future we want”. Mit́ṭe̠n kobi ar orthonitibid do̠ mit́ ge̠kin hudis akada. O̠na do̠ ho̠yo̠ḱ kana-hudis akat́ ṭhạ̃i re̠ se̠ṭe̠ro̠ḱ lạgit́ e̠ke̠n he̠re̠l ho̠ṛ do̠ baṅ, bicko̠m maejiuko se̠le̠t́ kate̠t́ ge hudis akan ṭhạ̃i re̠bon se̠ṭe̠r daṛe̠aḱa.  




Soman Ote̠tre̠n Ạdibasi Maejiuko kom mạjuriko ńame̠da

Jug Jug Khonaḱge pạṭ kạmi paisa ńamre̠ko eṛe heć akana noa soman otre̠n Ạdibạsi Maejiu kạmiạko. Casbas kạmire̠ herelko são soman te kạmi kate̠ rehõ mạjuri se kạmi paisa do̠ thoṛageko ńam ạgu akada. Enre̠ hõ reṅgeć jalate̠ dinạm ge thoṛa paisate̠ hõko kạmi ạguyet́ kana.

Chapai Sodor upojilạ re̠aḱ Bolṭha atore̠n kolhe hoṛ maejiu Nirạsi Ṭuḍu(44) do̠ 13 serma ume̠r khonge casbas re̠aḱe̠ kạmie̠da, un khonge uni do̠ nonkae ńe̠l ạgueda, niạ ko dinre̠ hoṛo rohoe̠ se ge̠t́ kạmi ko bạnuḱte̠ dare bagwan kore̠ pạṭe̠ kạmieda, onḍe hõ herel kạmiạ kodo dinre̠ 300 sae ko ńameda ar onko Nirạsi tako maejiu kodo 250 ṭaka ko ńameda, menkhan reṅgeć jalate̠ sanamaḱ baḍae kate rehõ kạmi lagawae kana.

Noa atore̠n ge eae kilạs re̠n pạṭhuạ kuṛi hopon Sorosoti Murmu do Mãhãḍaṅga High School ren pạ̣ṭhuạ hõ ona bagwan reye kami kana.

 

 

 

Uniaḱ memenaḱ do, “Tinre kạmiko tahẽna un redoń kạmieda.”Maejiu kạmiạ kodo kạmi paisa 250 ar herel kạmiạ kodo kạmi paisa 300 ko ńameda. Iń do noa nalha kạmi kate ińaḱ paṛhaoḱ re̠aḱ khorcań calaoe̠t́ kana ar saõte̠ oṛaḱ se gharońj rehõ goṛoń emoḱ kana, maejiu kodo herel soman kạmi kate rehõ kạmi paisa do thoṛa se kom geko emale kana.

Bil-bolṭha atore̠n Maloti Murmu(60) do amdaj 50 serma khonaḱ noa nalha-pạṭ kạmie kạmi kana, uni hõ jion etohoṕ khonge noa bar mẽt́te̠ (Boisommo) maejiu ko ńel ạguet́ ko kana.

Uni doe̠ meneda, “ce̠t́ upại ko bạnuḱte̠ mit́ leka apnar goroj tege jiwi bańcao lạgit́ lać daka juṛaua mente e̠ṭaḱ hoṛaḱ jumi kore̠ nalha kạmi hoyoḱ kana, ona hõ nebetar do aema kạmiko kom caba akana, aema bagwan se casbas jumi kore maejiu kodo kaxmi paisa 250 ṭakakọ ńameda, one okare̠ herel kạmia kodo dinre̠ ko ńameda 300 ṭaka. Hoṛo rohoe se geget́ okte do maejiu kạmiạ ko 300 ar herel kạmiạ kodo 400 ṭakako ńameda. Soman kạmi kate rehõ ale maejiu kodo aleaḱ asol hok khonle eṛe ocoḱ kana.”

Rajshahi Jilạ Godagạṛi upojilạ re̠aḱ santi paṛa atore̠n Alamonu Ṭudu(45) doe̠ kạmi kana mạsri goḍare̠, uni doe̠ lại keda, mạsri totot́ kạmire̠ uni do dire̠ 250 ṭakae ńama, herel ko khon 50 ṭaka thoṛa ńam kate̠ rehõ memen re̠aḱ cet́ hõ bạnuḱa, reṅgeć harob iạtege uni do kạmi lagawae kana.

Bil- bolṭha atore̠n bagwan mạlik Abul kasem doe̠ meneda, Maejiu kạmiạ kodo cas bas kạmire̠ ạḍiko gạkhuṛa, kạṭić dare rohoe por onko do ạḍi mońj ko joton daṛeaḱa, nonḍe do noage cạli do menaḱa, ona tege nonḍe do herel doko ńama 300 ar maejiu do 250 ṭaka.

Eken Kolhe ạdibạsi hoṛko talare̠ do baṅ chapai nababganj re̠aḱ aḍepase ren sanam lekan ạdibasi ko modre̠ menaḱko santal Urão Ar eṭaḱ ạdibas maejiu kohõ jug jug khoonaḱge noa eṛe ocoḱkan hal rege menaḱ koa, jaoge herel hoṛko khon 50/100 sae ṭaka kom se thoṛa kạmi paisa ko ńama. Menkhan reṅgeć hal khạtirte̠ cet́ hõ baṅ men kate̠ko kạmi ạgueda.

Bil-bolṭha Adibasi Besorkari Pạhil Iskul re̠n didimuni Saroda Rani hasda doe̠ meneda, Chapai sodor upojilạ re̠aḱ Bil-bolṭha, Coṭṭigram, Catra,Philṭipaṛa,ar Bolṭha ato kore̠amdai 300 kolhe hoṛ ar Rajshahi Godagaṛi upojilạ re̠aḱ Babuḍaṅ, ar Santipaṛa atore̠ amdaj 200 kolhe hoṛko menaḱkoa, mit́leka sanam koge (maejiu herel) jaejug khonaḱ nonkage kom majuri se kạmi paisate eṭaḱ koaḱ jumi reko nalha ạsuloḱ kana. Sarkarko noa re̠aḱ mit́ṭeć boge hudis jạruṛakoa.

Uttarboṅgo Adibasi Forum re̠n sabha mukhiạ Hingu Murmu doe̠ men akada, Noa Chapai jilạre̠ santal,Urão, ar kolhe ạdibasi, arhõ aema lekan adibasikote amdaj 1 lakh gan menaḱlea, ale noako jạti gusṭire̠n maejiuko do jumireko kạmie talea onko do tisge kạmire bako eṛea arko gạkhuṛ gea   enrehõ hok kạmi pạisa do bako ńameda jaoge onko doko hok khonko eṛanoḱ kana, Noa do ṭhikaḱ do̠ baṅ kana ạḍi usạrage noa do cabae jạruṛa.

Chapai nawabganj re̠n Mahila bisoyok Odhidopor re̠n upo poricalok Sahida Akhtar doe menkeda, herel maejiu re̠ bhedabhed baṅ komlen khan mạjuri se kạmi paisa ńam re̠aḱ kom/d̠her hõ baṅ komaoḱa, nit do maejiuko ạḍiko laha akana, mạjuri kohõ laha khonaḱ do aemage jut ńoḱ akana, nitić sarkar hoẽ maejiukoaḱ hok emoḱ cetanredo ạdie napae gea, asoḱ abon darakan din kore do̠ noa mạjuri kohõ mońj se midoḱa.

Dhạrti jakat jạtiạri gãota ar Unesco re̠ak website re̠aḱ guṭ katha ko lekate̠ dhạrti jakat maejiu serma hisạbte̠ 1975 serma re̠aḱ 8 March do̠ pạhil Dhạrti jakat Maejiu mãhã manao hoelena, noa re̠ak 2 serma tayom 1077 sermage Official lekate̠ Dhạrti jakat Maejiu mãhã hisạbte̠ noa mãhã do̠ hẽḱaḱ ko ńam keda.

Source-The Daily Star




Kuṛi ho̠po̠n koaḱ lahanti ar ạidạri lạgit́ GO̠GO̠ BABA aḱ ge dạyik .

Gharo̠ń̠j  me̠naḱ́ te̠ So̠maj ṭikạu me̠nak̇́ a . gharo̠ńj baṅ tahẽle̠n khan so̠maj baṅ tahẽko̠k̇ a . So̠maj me̠nak̇ te̠ ḍ̣anṭao̠ me̠nak̇a, ạn me̠nak̇a, o̠nkate̠ ạri cạli le̠ka o̠kte̠ nạpit re̠ak̇ kạmi ko napae̠ te̠ paro̠mo̠k̇ kana.

Gharo̠ńj re̠ mae̠jiu se̠ kuṛi ho̠po̠n ko bako tahẽle̠n khan ạḍi mo̠ńj gharo̠ńj do̠ baṅ ho̠yo̠k̇a .gharo̠ńj re̠ak̇ kạmi ko ạyur idi lạgit́ kuṛi ho̠po̠n se̠ maejiu ko̠ak̇ do̠ ạḍi ge jạṛur me̠nak̇a .Dhạrti sirjạu o̠kte̠ re̠ak̇ bon disạ le̠khan bon bujhạu daṛe̠ak̇a , sisirjạuić̕ jo̠to̠ak̇e  sirjạuke̠t́ o̠kte̠ re̠ jo̠to̠ ge manan se̠ sajao̠ do̠e̠ ńe̠l ke̠da, me̠nkhan manwa se̠ baba ho̠ṛ do̠ be̠manan ge̠y ńe̠l kedea,tinre̠ maejiue̠ te̠ar kedea un o̠kte̠  manwa do̠ manan ge̠y ńe̠l kedea . O̠na te̠ aboaḱ jio̠n kore̠ bo̠n hudis jo̠ṅa kuṛi ho̠po̠n se̠ mae̠jiu koaḱ do̠ tinạḱ jạruṛ me̠naḱa gharo̠ńj kore̠ .

Santal so̠maj re̠ kuṛi hopon koaḱ jion bon ạri bạndhie ma, onko do̠ ạḍi huḍiń huḍiń khon ge gharońj re̠aḱ kạmi ko̠re̠bon he̠wa koa ar o̠nkate̠ gharo̠ńj re̠aḱ kạmi ko do̠ ạ̣ḍi ko gạkhuṛo̠ḱa  . O̠nate̠ tayo̠m din ko̠re̠ gharo̠ńj re̠aḱ kạmi lạgit́  jãhãn muskil do̠ bako bujhạua. Kuṛi ho̠po̠n ko do̠ gharo̠ńj re̠ tahe̠n o̠kte̠ re̠ gharo̠ńj re̠ak̕ kạmiko sambṛao̠ kate̠ bahre̠  income̠ se̠ upại lạgit́ hõ ạḍi ko gạkhuṛa , ar daya mãyã te̠ hõ ạḍi ko pe̠re̠ć a .

Ume̠r hoe̠le̠n khan kuṛi ho̠po̠n ko do̠ bon bapla ye̠t́ koa , ar jãhãn so̠mpo̠d do̠ babon e̠ma ko kana ,e̠ke̠n o̠ka danko ńame̠t́ o̠na moto̠ ge bon e̠mako kana . Bapla tayo̠m do̠ janam o̠ṛaḱ re̠aḱ ce̠t́ ạidạri hõ baṅ tahe̠n taya, uni do̠ e̠ṭaḱ ho̠ṛ̣ e̠nte̠ bidạ hilok̇ ge bon jimạ akadea e̠ṭak̇ ho̠ṛaḱ tire̠, niạ kan gea ạn se̠ dhara kuṛi ho̠po̠n be̠la re̠. Bapla  kate̠ ge bo̠jha do̠ rawalo̠ḱ tabona, uni lạgit́ te̠ ḍḥe̠r bhabna do̠ cabaḱa. No̠nka obostha do̠ se̠n idiḱ kana kuṛi ho̠po̠nko  lạgit́ . No̠nka ge se̠n idiḱa ạn se̠ dhara do̠? Se̠ bon phe̠rao̠a? Khạṭi ge bon phe̠raoa, gharo̠ńj re̠n gogo baba ge kin daṛe̠ak̇a no̠a dhara phe̠rao̠ do̠ . Khạṭi ge gharo̠ńj re̠n kụri ho̠po̠n kan khane̠ uni hõ bakhra doe̠ ńama gogo babaaḱ o̠ṅso̠ khon . E̠nte̠ lạṛhạ̣i re̠n o̠lo̠k̇ić  KAZI NUJRUL ISLAM do̠ maejiu ko̠aḱ Ono̠ṛhẽ̠ re̠y me̠n akada ,” DHẠRTI RE̠ JÃHÃNAḰ MARAṄ AR MOŃ̕jAḰ  JAE̠JUGAḰ TE̠ARAḰ ORDHE̠K DO̠ MAE̠JIU AR O̠RDHE̠K DO̠ BABA  HO̠ṚE̠ TE̠AR AKADA”   o̠na  te̠ gogo ar babawaḱ te̠araḱ khon o̠rdhe̠k baṅ re̠ hõ tho̠ṛa bakhra ńam le̠k kanae̠ e̠nte̠ gogo baba re̠n ho̠po̠n kan ge̠ae̠. O̠nkate̠ janam o̠ṛaḱ khon ge ạidạri do̠ tahẽ̠n kan taya ar o̠na ạidạrian te̠ Jãwãe̠ o̠ṛ̣aḱe̠ se̠n le̠n re̠ o̠nḍe̠ hõ ạidạri do̠ tahẽ̠n taya ,ar ạidạri khon ge lahanti ho̠yo̠k̇ taya ar lahanti khon ge dar̠e̠ do̠e̠ ńama ar man mano̠t hõ tahẽ̠n taya .




Dhamoir haṭre Joyita reaḱ Man-manote ńam keda Lovely Hembrom

Naogaon Jilạ reaḱ Dhamoirhaṭre reṅgeć nahacar ko sanamaḱ hạr kate Siknạt ar Nukri re mońj jo hameṭ khạtirte Man-manote ńam akada Ạdibạsi Maejiu Lovely Hembrom . Uni do noa Man-manote ńam ket́ teṛoṅ Upojilạ prosason ar Mahila Bisoyok Odhidoptor ṭhen johare doho akada Ạdibạsi nui Maejiu ar Ạdibạsi sãotaren hoṛko.

Calaoe̠n Lukhibar  2 baja okte Upojilạ Mahila Bisoyok axpisre Joyita Anneson Bangladesh  reaḱ noa akhṛare̠ ol uduḱ akan mońj jo hameṭ akat́ Ạdibạsi maekiu ko modre Lovely Hembrom Siknạt ar Nukri cetanre bhage jo ńamket́ te Man-manotko cal-capat́ adea UNO pahṭa seć khon Upojilạ Mahila Bisoyok ạpisar Md. Mizanur Rahman. Noa oktere Somaj seba ạpisar Sohel Rana, Bir Muktijoddharen sabek Komanḍar Phormud Hossain tako selet́ko tahẽkana.

Man-Manot ńamket́ ạdibạsi maejiu Lovely Hembromaḱ gharońjre 4 Misera ar 1 Boehako modre uni do sanamko ko khon maraṅić kanae. Maddhomik pas tayom uni do̠ kom umer rege bapla ar ać babawaḱ acka gujuḱte uniaḱ mon do ekal rạput́ utạrlen taea. Gharońj reaḱ aema lekan muskil iạte oloḱ paṛhaoḱ reaḱ ạḍi somoe-okte do̠ bae ńamet́ tahẽkana lovely Hembrom do̠. Jawaeaḱ gharońj seć khon hõ onkan jahan goṛo bae ńamlet́te mit́ okte do̠ aćtege teṅgo keṭejoḱ reaḱ ekraṛ hatao reaḱe kurumuṭu keda. Uni do aema okte aema NGO kore cukti lekate nukri kate ona paesate gharońjre ać gogo goṛoae ar aćren boehakoaḱ oloḱ paṛhaoḱre goṛo lạgit́e kurumuṭukeda.

Onka tege uni do̠ bại bạite ucco maddhomik, BA, Masters hạbiće paṛhao sạt akada, hatao akadae Computer training, hoe akanae gạkhuṛ IT ren Expert. Nitoḱ do BRAC-IDP(Integrated Development Project) ren cecet́ić hisạbte mońj tolopan nukrie nukri kana.Uniaḱ noa mońj jote uniaḱ gharońj, ato-hoṛko ạḍiko rạskạḱ kana.

Upojilạ Nirbahi Officer Gonopoti Roy doe menmeda, Sãotare maejiuko nit hõ eṛe-ạṛisre do ar bạnuḱ koa. Bises kaete Dhamoir haṭ upojilạren ạdibạsiko lạgit́te Lovely Hembrom do̠ mit́ṭen nạmuna kanae. Sãotare okoeko jion lạṛhạire bin leṭećaḱko bhagao kate apnar sạbitoḱko khojoḱ kana, onko sãote do̠ upojilạ prosason goṛo lạgit́te tis hõ bako  tayomoḱa.

SourceDainik jonokontho 21.01.2021




Godagạṛire̠ Ạdibạsi maejiu beabruke doste mit́ deko koṛae giriptar oco akana

Rajshahi re̠aḱ Godagaṛire̠ Adibạsi mit́ Maejiu Beabruke reaḱ doste̠ Naim (22) ńutuman mit́ bạṛić (Bokhaṭe) juạn deku koṛako giriptar akadea Pulis.

Robibar ńindạ amdaj 10 baja okte̠ upojilạ re̠aḱ Deopaṛa union kodom sohor napit paṛa ato khon uni deko doko aṭok akadea.

Nạlis lekate̠ baḍae akana, upojilạ re̠aḱ Deopaṛa union kakol baṛia atore̠n Dulal Hosain re̠n ulbulia hopon Naim do ạdibạsi mit́ Rạnḍi maejiu ḍher din khonge bạṛić kạmi re̠aḱ́e bulạuede kan tãhekana. Calaoen Robibar (29 November) Siṅghạṛ okte atore̠n uni Ạdibạsi maejiuaḱ oṛaḱre bolokate̠ jormoṭte̠ beabruke kurumuṭu keda.

Niạ okte̠ uni maejiue hoho kạumạuket́te̠ Ato hoṛko do̠ Naim saṕ kate̠ pulisko khoborat́koa. Pulis do̠ ona ṭhạ̃i khon uni bạṛic monan ulbuliạ koṛa aṭok kate̠ uni Ạdibạsi maejiu biḍaue lạgit́te̠ Rajshahi Meḍikel kolej Haspatal teko kol kedea.

Godagaṛi Moḍel thanare̠n Officer in Charge (OC) Kholilur Rahman Paṭoarie baḍae oco akana, Ạdibạsi maejiu beabruk re̠aḱ nạliste mit́ juạn koṛa doe giriptar oco akana. Tayomte uni Ạdibạsi maejiure̠n ać Baba bạdi kate̠ beabruk mamlae em ket́te̠ som hiloḱ setaḱ okte̠ uni koṛa  do adalot hotete hajoteye kol oco akana.

Source-Sonali Songbad