International Ṭhạwi Re Jangalmahal Reaḱ Ńutum Ḍigḍigạuena

Antorjatik (international) ṭhạwi/stage re arhõ Jangalmahal reaḱ Belpahari reaḱ ńutum do̠ ḍigḍgạuena. Jhargram jilạ reaḱ Belpahari ren kuṛiko ar mit́ dhao ko uduḱkeda je, sạrige nirạite teńjao (training) ńamlere, ar apnarte sạbudoḱ lạgit́te onkan ṭhạwi le ńam lekhan, Jangalmahal ren kuṛiko  jao ghuṛige khilạḍoḱ lạgit́ saṕṛao akae menaḱkoa.

Calaoen 30 -31 July Netaji Indoor Stadium re “6th international karate re championship khilạḍ hoyena. Noa haparaore Belpahari ar Binpur ren moṭre mõṛẽ goṭen do̠lko selet́lena. Onko modre pe̠ hoṛge judạ judạ ko ṭhạ̃iana. Noko modre Sagorika Kisku Binpur thanaren Sildarey basoḱ kana. Nui do̠ Silda Shree Shree Saradamoyee biddapith iskul re irạl aḱ kelas re paṛhaoḱ kana. Sagorika do̠ kumite bibhạg re tesaraḱ  ṭhạ̃i-e ạidạriana.

Onka leka Amrita Mahat ar Tamalika Mahat hõ Belpahari thanaren Sondapara ṭotha reaḱ Shimulpal atoren kanakin. Amrita Mahato do̠ Kapgari College re pạhil bo̠rso re paṛhaoḱ kana, Ar nui do̠ Kata bibhagre dosaraḱ re ṭhạ̃iana. Onkage Tamalika Mahat hõ Murari S.C. High School ren pạthuạ kanae, nui hõ Kumite ar kata bibhg banarege tesaraḱ re ṭhạ̃i-e hameṭkeda.

Noa haparao ren trainer Bhulaveda atoren Sensi Utom Mahat do̠e menkeda, Noko kuṛi gidrạko jo̠to̠ge ạḍi kurumuṭute teheń noa jaega ko hećakana. Menkhan darakan dinre arhõ bạṛti khaṭaoḱ hoyoḱa ar kurmuṭui hoyoḱa. Ona lạgit́ jaoge hoṛmo bhańjao ko calao idi jaruṛ kana.

Mucạt́re noageń mena je, Baṅgladisom seć khon ape lạgit́ tahẽn kana aema aema johar ar sarhao. Ma nonkage laha calaḱtabonpe.

 




Bar Din Reaḱ Phuṭbol Khilạḍreko Jitạuena Amnura Mission Phuṭboll Team

Calaoen Sombar ar Moṅgolbar (11- 12 July 2022) BautiaNarayanpur Youth club-aḱ bondoboste bar din reaḱ phuṭboll khilạḍ haparao do hoe purạuena. Niạ phuṭboll khilạḍre 16 goṭen do̠lko selet́lena.

Onko modre mucạt́ dhạbićte bar do̠lko ṭikạu tahẽlena. Mit́ do AihaiRahi Phuṭboll Team ar Amnura Mission Phuṭboll team. 12 July nukin bar team Final enećrekin selet́lena.

Ar rạskạ khobor do noage, AihaiRahi phuṭboll do̠lko bhagaokate Noa khilạḍ haparaore Amnura Mission phuṭboll team ko jitạuena. Ar onkate pạhil utạr kuṛại (prize) ko hameṭjoṅana. Ar Pạhil prize hisạbte Amnura Mission Phuṭboll team do 16000/- ṭaka Ko ńamkeda.




Teheńaḱ Khilạḍko

Tennis

WIMBLEDON

Quarter Final

Dhinạn 6:00 baja khonaḱ

Star sports select 1 ar 2 channel re porcaroḱa.

Phuṭbol

Kuṛikoaḱ UEFA Euro

England-Austria

Nińdạ 1 baja jokhen

Sony Ten2 channel re ńelogoḱa.

 




Teheńaḱ Khilạḍko

Criket

England-New Zealand

Pạhil test, tesaraḱ din

Dhinạn 4 baja okte

Ten 1 channel re porcaroḱa.

Phuṭboll

UEFA Nations League

Italy-Zarmany

Ńindạ 12:45 miniṭ khon ehoṕa.

Ten 1 channel re.

La Lega

Dosar bibhag

La palmas-Tenerif

Ńindạ 1 baja khon

T sports channel re ńel ńamoḱa.

Teheń abo noa ko eneć-khilạḍ  Tv rebo ńeljoṅ daṛeaḱa. 




Tv Re Teheńaḱ Khiạḍ

Phuṭboll

Euro champion-Copa America

Italy-Argentina

Ekal tala ńindạ 12:45 baja okte ehoṕa.

Ten 1 channel re.

UEFA Nations League

Poland-Wales

Noa hõ ńindạ 10 baja jo̠khen eho̠bo̠ḱa.

Ten 1 channel re.

Tinạḱ hoṛ do khilạḍbo kusiaḱ, teheńaḱ noa khilạḍ ńel lạgit́ ma tạṅgi horre tahẽntabonpe.




Bharot Diso̠m Phuṭboll Khelodiạ Ạyurić e Hoyena Birbhum Ren Santal Kuṛi

Bharot disom reaḱ Birbhum naṅgraha. Ekal ghane ghane Birbhum ren hoṛ Bharot disomren hoṛkoe go̠ro̠bet́ko kana. Nia dhao Birbhum ren mit́ṭen santal kuṛi ona rasṭro ren sanam hoṛkoe rạskạ ocoket́koa. Birbhum Sewṛi reaṅ 1 nombor block re lekha mit́ akan Kaṭaboni atoren Papia Murmu Special Olympic Bharot Unified seć khonaḱ khilạdoḱ lạgit́te ạḍi mońj mit́ṭen ạte ńamkeda.

Ona khon arhõ rạskạ khobor noage, Papia Murmu nia dhao Bharot Unified phuṭboll do̠lren kheloḍiạ ạḱyurić hisabtey bachao akana. Nonkan khoborte disomren hoṛko são jilạren hoṛko ạḍi rạskạko bujhạuet́ kana. Ente Special Olimpic Unified Bharot phut̠boll do̠lren seć khon khilạdre ạte ńamket́ ńutumte uniaḱ atoren sanam hoṛko monre rạskạ capeat́koa. Jaoge mon muruk kateye khilạḍoḱ kana.

Jao hiloḱge aṅga simraḱ mõṛẽ baja beret́kate maṭhrey enejo̠ḱ kana. Ar niạko dinre Bharot reaḱ Special Olympic committee torop khon soros ạḱyurić menteye bachao ńamena. Jilạren Sorbosikha Mission ren Co-ordinator Shukadev Chokroborti baḍae ocokeda, babar goṭen ạyurićkin bachaoena, mit́ṭen do sạdại ar eṭagić do soros utạrić. Rạskạwanaḱ khobor do noage Papia Murmu do soros kheloḍiạ ayuriće hoyena.

Papia Murmu do sadharon gharońjren kuṛi kanae. Apat́et́ do Siblal Murmu. Apat́tet́aḱ mit́ṭen huḍiń macha buluṅ-sunum dokane calaoet́ kana. Ać babawaḱ nonkan kạmitege gharońje ạyuret́ kana. Ar nonkate Aćren kuṛiwaḱ eneć-khilạḍ são são oloḱ paṛhaoḱ hõ calao idiḱ kana. Nit́ uni do Sewṛi Biddasagor college ren pạhil bo̠rso̠rey paṛhaoḱ kana.  

Arhõ bon ńellekhan, Papia Murmu Bharot Unified phuṭboll do̠l seć khon enejoḱ ạt́e ńamakat́ khobor ańjomte Birbhum jilạ prosason jo̠to̠ lekante go̠ro̠ko emaea menteko lại sosorkeda ar johar ko em caladea. Ona rasṭro ren Mukkhomuntri Momota Bondapadhay  hõ Papia Murmu johare emawadea ar Birbhum jilạ ren ạyurko aema lekan eneć-khilạḍ hạtiạr tireko em caladea.




HILLU (GIDRẠ ENEĆ)

Noa do daḱ reaḱ eneć kana. Mõṛẽ serma khon cetan ar gel serma khon latar umer ren gidrạko, koṛa kuṛi jotoge noa enećreko selet́ daṛeaḱa. Tinạḱge gidrạko do ḍherko tahena unạḱge eneć do jomkaoḱa.

ENEĆ:-Umoḱ oktere gidrạko mit́ ṭhen daḱ reko tudrạu koḱa, ado apan ạpin kạṭuṕte daḱko ṭheba. Jãhãege, gạṛại hakoko phed leka, onko modre jãhãege chob marteye saḍe ocoe uni doye rajayena, onka onkate sanamko raja cabaḱa.

Ar okoe gidrạ mucạt́ hạbić tehõ bae saḍe oco daṛeaḱa uni doye kombṛoyenge. Ado rajawakan gidrạ kodo “Hillu hillu hillu” hohowate cahe unum kate, cahe paera kate am ińko dạṛa.

Kombṛowakan gidrạ do onko joṭet́ lạgit́e khudạu baṛakoa. Jãhãegeye joṭet́ daṛeae uni geye kombṛoḱa. Ado kombṛo khone rajayen gidrạ pạri, “Hillu hillu hillu” hohowateye dạṛa. Eneć do nonkage calao idiḱa, gidrạ ạuriko ạṛisoḱ hạbić.




PUSI PUSI (GIDRẠ ENEĆ)

Noa enećre mit́ṭen gidrạ do oṛaḱ kisạ̃ṛe hoyoḱa. Mit́ṭen gidrạ do pusiye benaoḱa. Sarećko do oṛaḱko benaoḱa. Kạṭić kạṭić koṛa ar kuṛi gidrạ joto kogeko eneć mit́ daṛeaḱa. Eneć oṛaḱ benaoḱko goṭawakan gidrạko do golte ko teṅgo ạcuroḱa. Tiko ṭapṭapaea ar mit́ṭenaḱ kạṭuṕ do eṭaḱićaḱ kạṭuṕreko haṛoṕ ocoya. Ti talka do coṭ seć tahena.

Oṛaḱ kisãṛ do ti talkare dhuṛikoye curuć idiakoa are roṛ idia, “Niạ pakharedo towa dakań doho katińa, niạ ṭaḱ redo jel dakań dohoya ar niạ redo dạl dakań dohoya.” Nonkage mimit́ phakre jom jinis reaḱ ńutum ńumteye dohoya. Adoe mena, “ Ma joe babuko, utu daka ńel hataṛtińpe. Iń do umuḱteń calaḱ kana.” Pharak ńok senkate umuḱ reaḱ kạmiye uduga, adoe ruạṛ hijuḱa. Uniaḱ umuḱ kan takre pusi do heć kate sanam pakha reaḱ utu dakae joma. Mimit́ pakha ṭhen sen kateye roṛa, “ Towa daka jom jom jom” emanteaḱ. Onko gidrạ do dhuṛi doko bujur idikaḱa.

Oṛaḱ kisãṛ do mimit́ pakha ṭhene calaḱa are kulikoa, “Nonḍe towa dakań doholeda celey jomkeda?” Emanteaḱ. Roṛ ruạṛayako, “ PUSI”. Khange oṛaḱ kisạ̃ṛ do mit́ṭen gamcha peṭerkateye saṕkaḱa ar pusiye hohowaya, “ Gunu pusi, gunu pusi”. Pusi doe hijuḱa, khange ona gamcha chiṭkiṛićteye dalea. Pusi doye dạṛa ar one tiko lap lapawakat́ ona latar latar teye guyuṅ paromoḱa. Khuḱdạuić hõ uni oka sećteye dạṛeda ontegeye guyuṅ paromoḱa. Sesre pusi doye admaruwaḱa are or giḍikaya. Eneć do nonkage calaḱa. Pạri pạrite oṛaḱ kisạ̃ṛ do pusiko benaoḱa, ạuriko ạṛisoḱ hạbić.




Hạ̃ṛũ Hạ̃ṛũ (Gidrạ Eneć)

Noa do koṛa gidrạwaḱ eneć kana. Eyae bochor khon cetan gelbar bochor khon latar umer ren gidrạko eneća. Noa enećre gidrạko do mit́ dolgeko tahẽna. Tinạḱge gidrạ saṅgeko tahẽna unạḱge eneć do jomkaoḱa. Noa enećre mit́ṭen mukhiại tahẽna. Uni mukhiạ do dhorom khạṛi kate mit́ṭen kombṛiye bachao oḍokea. Nonka lekako khạṛia. Tinạḱ gidrạ menaḱkoa unạḱge careć ko ńam ạguia. Joto careć bara bạrige tahẽna. Eken mit́ṭen careć do joto khonaḱ huḍińge tahẽna. Mukhiạ gidrạ do joto careće muṭa ar gidrạkoye or boć ocokoa. Okoe gidrạ ona kạṭić careće paṛaoḱa uni do kombṛo boleye hoyoḱa.

Eneć jaegare kạṭić macha pe pon goṭen jhaṛpạ dare tahẽn jạruṛ kana, mit́ṭen dare buṭạre golte mit́ṭen gaṛko benaoa. Ona gol gaṛre mit́ moka gan jeleń ar tawagar macha kaḍećko dohoea. Mukhiạ gidrạ do ona gol gaṛ ṭhen senkate ar eṅgot́ kate pạclạte jaṅga latar sećte ona kaḍeće capat́ giḍikaḱa. Capad sãote “huṕ huṕ” aṛaṅte gidrạkodo apan ạpin dareteko ńir dejoḱa. Kombṛoye hoe akan gidrạ do ona capat́ giḍiaḱ kaḍeće halaṅ ạguia ar ona gol gaṛ reye dohoya. Khan onko gidrạ jãhãe ṭaḱe joṭet́koa mente dareteye dejoḱa.

Jãhãegeye joṭet́ ńame unige kombṛoe hoyoḱa. Menek uni kombṛo gidrạ uni kombṛo gidrạ dare re dejoḱ jokheć jãhãe eṭaḱ dare khon don pheḍ kate ona gol gaṛ reaḱ kaḍeće capat́ giḍile khan uni pạhilićge kombṛoe tahẽna. Ona capat́ giḍiaḱ kaḍeć pher kạṭhite bae halaṅ ạgule khan bae goć daṛeakoa. Ạn lekate jãhãe geye joṭet́ ńame uni pạri kombṛoye hoyoḱa. Ạuriko ạṛisoḱ hạbić eneć do nonka geko calao idiḱa.




Sim Eṅga Ar Kũṛit́ (Gidrạ Eneć)

Noa enećre mit́ṭen sẽṛa macha gidrạ do sim eṅgaye hoyoḱa. Mit́ṭen gidrạ do kũṛit́e hoyoḱa, Sim eṅga ar kũṛidoḱ gidrạ do gamchatekin oyokoḱa.

Sim eṅga doye khot́ khot́ baṛaea ar hoponko do hante nateko ạtiń baṛaea. Oka do khot́ khot́ ańjomte mit́ ṭhenko ńir jarwaḱa arhõko apan ạpinoḱa. Kũṛit́ do jãhã seć reye oko koḱa. Ackage ci hõ hõ hõ ańjomkate sim eṅga do kot́ koṭet́ koṭet́e raḱ goda ar sim hopon do eṅga ṭhen ńir hijuḱte ḍanḍareko hạṛuboḱa ar adomko doko lambedoḱa, Sim eṅga do kũṛit́e lagayea. Okoe hopon eṅga khon pharakre menaḱkoa onko do kũṛit́e ạtkir cabakoa.

Noa eneć do eken naṭok lekageko eneća. Eṅga apa khon jãhãe pharaḱreye tahen uni do muhinreye paṛaoḱa. Noage noa eneć reaḱ jos do.