Baṅgladesh Maejiu Phuṭboll Do̠l SAFF Championsip-2022

Baṅgladisom maejiu phuṭboll do̠l aema aema rạskạ johar. Ente Bangladesh maejiu Phuṭboll dol pạhil dhao SAFF Championsip talate nagam re ńutum olentakoa. O̠sad se be̠sạdi lekan kạmire ko jitkạrena. Bangladisom ren maejiu  phuṭboll do̠l jitạuen rạskạ khobor goṭa baṅgladisom re  ḍamḍheyena. 

Jo̠to̠ khonaḱ rạskạ khobor do noage onko modre mit́ṭen Santal kuṛi Sohagi Kisku hõ noa phuṭboll do̠l ren mit́ kheloḍi kanae. Noa SAFF Champion khilạḍre nui hõe selet́lena. Noa jitkạr rạskạ khorbor Baṅgladisom ren hoṛko lạgit́ mit́ṭen go̠ro̠banaḱ bisoe kana.




Tanor re Kuṛikoaḱ Phuṭboll Khilạḍ Haparao Hoe Purạuena

Rajshahi jilạ, Tanor upạjilạ reaḱ 2 no.Badhair union reaḱ Ramdev Asroyon Prokolpo-2 Sarkari Primary School maṭhre din bhor kuṛikoaḱ phuṭboll khilạḍ haparao hoe purạuena. Noa khilạḍ haparao do Jumarpara Golden Club aḱ bondoboste Sokolbar (02 August) hoyena. Sokol hilok din bhor kuṛikoaḱ khilạḍ haparaore irạl (8) goṭen ạdibạsi do̠l ren kuṛiko selet́lena.

Noa do̠l kodo hoyoḱ kana-

  1. Dhamdhum Ruposi Bangla Akdados Phutbol do̠l
  2. Jhinaikhor Mohila Phuṭboll Akados do̠l
  3. Jhaljhalia Toruni Akados Phuṭboll do̠l
  4. Guccho Gram A.F.C Phuṭboll do̠l
  5. Sitpur Akados Phuṭboll do̠l
  6. Amotpur D.C phuṭboll do̠l
  7. Sopnopolli Akados Phuṭboll do̠l 
  8. Tanor Oikojot Abar Asibo Fire Phuṭboll do̠l.

Mucạt́ dhạbić 8 goṭen do̠l modre bar do̠l kin ṭikạu tahẽyena. Noa do̠l do Dhamdhum Ruposi Bangla Akdados Phutbol do̠l ar Tanor Oikojot Abar Asibo Fire Phuṭboll do̠l.

Mucạt́ khilạḍ metaḱme final khilạḍ re Dhamdhum Ruposi Bangla Akados Phuṭboll dol do tribekar re Tanor Oikojot Abar Asibo Fire do̠l ko bhagaokate 03-01 pharak go̠lte ko jitạuena.




Baṅgladesh Becetan-19 Do̠l Seć Khon Enejoḱ Lạgit́ Ạte Ńamkeda Santal Koṛa Sumon Soren Modhu

Puthia nagraha reaḱ mit́ṭen Footboll club metaḱme Puthia Footboll Academy. Noa Academy ren mit́ṭen kheloḍiạ Sumon Soren Modhu. Nui do Baṅgladesh becetan-19 dol seć khonaḱ enejoḱ lạgit́ Sri Lanka calaḱ lạgit́ mońj mit́ṭen ạte ńamkeda. Nonkage jemon santal kuṛi-koṛa kheloḍiạko mońj ạt ńamkateć ko laha daṛeaḱ. Noa as tahẽn kana. Cedaḱ je, noa khorbor do sanam santal jạti gosṭhiko lạgit́ rạska ar gorob reaḱ bisoe kana.   

Nunạḱ mońj ạt́em ńamket́ ńutumte Santals Times seć khon aema aema johar ar sarhaole emam kana. Ma nonkage laha calaḱme ar jemon am hotete sanam santal kheloḍiạ kuṛi-koṛa ko monre udạgạu ar kurumuṭu heć akoma. 

 




International Ṭhạwi Re Jangalmahal Reaḱ Ńutum Ḍigḍigạuena

Antorjatik (international) ṭhạwi/stage re arhõ Jangalmahal reaḱ Belpahari reaḱ ńutum do̠ ḍigḍgạuena. Jhargram jilạ reaḱ Belpahari ren kuṛiko ar mit́ dhao ko uduḱkeda je, sạrige nirạite teńjao (training) ńamlere, ar apnarte sạbudoḱ lạgit́te onkan ṭhạwi le ńam lekhan, Jangalmahal ren kuṛiko  jao ghuṛige khilạḍoḱ lạgit́ saṕṛao akae menaḱkoa.

Calaoen 30 -31 July Netaji Indoor Stadium re “6th international karate re championship khilạḍ hoyena. Noa haparaore Belpahari ar Binpur ren moṭre mõṛẽ goṭen do̠lko selet́lena. Onko modre pe̠ hoṛge judạ judạ ko ṭhạ̃iana. Noko modre Sagorika Kisku Binpur thanaren Sildarey basoḱ kana. Nui do̠ Silda Shree Shree Saradamoyee biddapith iskul re irạl aḱ kelas re paṛhaoḱ kana. Sagorika do̠ kumite bibhạg re tesaraḱ  ṭhạ̃i-e ạidạriana.

Onka leka Amrita Mahat ar Tamalika Mahat hõ Belpahari thanaren Sondapara ṭotha reaḱ Shimulpal atoren kanakin. Amrita Mahato do̠ Kapgari College re pạhil bo̠rso re paṛhaoḱ kana, Ar nui do̠ Kata bibhagre dosaraḱ re ṭhạ̃iana. Onkage Tamalika Mahat hõ Murari S.C. High School ren pạthuạ kanae, nui hõ Kumite ar kata bibhg banarege tesaraḱ re ṭhạ̃i-e hameṭkeda.

Noa haparao ren trainer Bhulaveda atoren Sensi Utom Mahat do̠e menkeda, Noko kuṛi gidrạko jo̠to̠ge ạḍi kurumuṭute teheń noa jaega ko hećakana. Menkhan darakan dinre arhõ bạṛti khaṭaoḱ hoyoḱa ar kurmuṭui hoyoḱa. Ona lạgit́ jaoge hoṛmo bhańjao ko calao idi jaruṛ kana.

Mucạt́re noageń mena je, Baṅgladisom seć khon ape lạgit́ tahẽn kana aema aema johar ar sarhao. Ma nonkage laha calaḱtabonpe.

 




Bar Din Reaḱ Phuṭbol Khilạḍreko Jitạuena Amnura Mission Phuṭboll Team

Calaoen Sombar ar Moṅgolbar (11- 12 July 2022) BautiaNarayanpur Youth club-aḱ bondoboste bar din reaḱ phuṭboll khilạḍ haparao do hoe purạuena. Niạ phuṭboll khilạḍre 16 goṭen do̠lko selet́lena.

Onko modre mucạt́ dhạbićte bar do̠lko ṭikạu tahẽlena. Mit́ do AihaiRahi Phuṭboll Team ar Amnura Mission Phuṭboll team. 12 July nukin bar team Final enećrekin selet́lena.

Ar rạskạ khobor do noage, AihaiRahi phuṭboll do̠lko bhagaokate Noa khilạḍ haparaore Amnura Mission phuṭboll team ko jitạuena. Ar onkate pạhil utạr kuṛại (prize) ko hameṭjoṅana. Ar Pạhil prize hisạbte Amnura Mission Phuṭboll team do 16000/- ṭaka Ko ńamkeda.




Teheńaḱ Khilạḍko

Tennis

WIMBLEDON

Quarter Final

Dhinạn 6:00 baja khonaḱ

Star sports select 1 ar 2 channel re porcaroḱa.

Phuṭbol

Kuṛikoaḱ UEFA Euro

England-Austria

Nińdạ 1 baja jokhen

Sony Ten2 channel re ńelogoḱa.

 




Teheńaḱ Khilạḍko

Criket

England-New Zealand

Pạhil test, tesaraḱ din

Dhinạn 4 baja okte

Ten 1 channel re porcaroḱa.

Phuṭboll

UEFA Nations League

Italy-Zarmany

Ńindạ 12:45 miniṭ khon ehoṕa.

Ten 1 channel re.

La Lega

Dosar bibhag

La palmas-Tenerif

Ńindạ 1 baja khon

T sports channel re ńel ńamoḱa.

Teheń abo noa ko eneć-khilạḍ  Tv rebo ńeljoṅ daṛeaḱa. 




Tv Re Teheńaḱ Khiạḍ

Phuṭboll

Euro champion-Copa America

Italy-Argentina

Ekal tala ńindạ 12:45 baja okte ehoṕa.

Ten 1 channel re.

UEFA Nations League

Poland-Wales

Noa hõ ńindạ 10 baja jo̠khen eho̠bo̠ḱa.

Ten 1 channel re.

Tinạḱ hoṛ do khilạḍbo kusiaḱ, teheńaḱ noa khilạḍ ńel lạgit́ ma tạṅgi horre tahẽntabonpe.




Bharot Diso̠m Phuṭboll Khelodiạ Ạyurić e Hoyena Birbhum Ren Santal Kuṛi

Bharot disom reaḱ Birbhum naṅgraha. Ekal ghane ghane Birbhum ren hoṛ Bharot disomren hoṛkoe go̠ro̠bet́ko kana. Nia dhao Birbhum ren mit́ṭen santal kuṛi ona rasṭro ren sanam hoṛkoe rạskạ ocoket́koa. Birbhum Sewṛi reaṅ 1 nombor block re lekha mit́ akan Kaṭaboni atoren Papia Murmu Special Olympic Bharot Unified seć khonaḱ khilạdoḱ lạgit́te ạḍi mońj mit́ṭen ạte ńamkeda.

Ona khon arhõ rạskạ khobor noage, Papia Murmu nia dhao Bharot Unified phuṭboll do̠lren kheloḍiạ ạḱyurić hisabtey bachao akana. Nonkan khoborte disomren hoṛko são jilạren hoṛko ạḍi rạskạko bujhạuet́ kana. Ente Special Olimpic Unified Bharot phut̠boll do̠lren seć khon khilạdre ạte ńamket́ ńutumte uniaḱ atoren sanam hoṛko monre rạskạ capeat́koa. Jaoge mon muruk kateye khilạḍoḱ kana.

Jao hiloḱge aṅga simraḱ mõṛẽ baja beret́kate maṭhrey enejo̠ḱ kana. Ar niạko dinre Bharot reaḱ Special Olympic committee torop khon soros ạḱyurić menteye bachao ńamena. Jilạren Sorbosikha Mission ren Co-ordinator Shukadev Chokroborti baḍae ocokeda, babar goṭen ạyurićkin bachaoena, mit́ṭen do sạdại ar eṭagić do soros utạrić. Rạskạwanaḱ khobor do noage Papia Murmu do soros kheloḍiạ ayuriće hoyena.

Papia Murmu do sadharon gharońjren kuṛi kanae. Apat́et́ do Siblal Murmu. Apat́tet́aḱ mit́ṭen huḍiń macha buluṅ-sunum dokane calaoet́ kana. Ać babawaḱ nonkan kạmitege gharońje ạyuret́ kana. Ar nonkate Aćren kuṛiwaḱ eneć-khilạḍ são são oloḱ paṛhaoḱ hõ calao idiḱ kana. Nit́ uni do Sewṛi Biddasagor college ren pạhil bo̠rso̠rey paṛhaoḱ kana.  

Arhõ bon ńellekhan, Papia Murmu Bharot Unified phuṭboll do̠l seć khon enejoḱ ạt́e ńamakat́ khobor ańjomte Birbhum jilạ prosason jo̠to̠ lekante go̠ro̠ko emaea menteko lại sosorkeda ar johar ko em caladea. Ona rasṭro ren Mukkhomuntri Momota Bondapadhay  hõ Papia Murmu johare emawadea ar Birbhum jilạ ren ạyurko aema lekan eneć-khilạḍ hạtiạr tireko em caladea.




HILLU (GIDRẠ ENEĆ)

Noa do daḱ reaḱ eneć kana. Mõṛẽ serma khon cetan ar gel serma khon latar umer ren gidrạko, koṛa kuṛi jotoge noa enećreko selet́ daṛeaḱa. Tinạḱge gidrạko do ḍherko tahena unạḱge eneć do jomkaoḱa.

ENEĆ:-Umoḱ oktere gidrạko mit́ ṭhen daḱ reko tudrạu koḱa, ado apan ạpin kạṭuṕte daḱko ṭheba. Jãhãege, gạṛại hakoko phed leka, onko modre jãhãege chob marteye saḍe ocoe uni doye rajayena, onka onkate sanamko raja cabaḱa.

Ar okoe gidrạ mucạt́ hạbić tehõ bae saḍe oco daṛeaḱa uni doye kombṛoyenge. Ado rajawakan gidrạ kodo “Hillu hillu hillu” hohowate cahe unum kate, cahe paera kate am ińko dạṛa.

Kombṛowakan gidrạ do onko joṭet́ lạgit́e khudạu baṛakoa. Jãhãegeye joṭet́ daṛeae uni geye kombṛoḱa. Ado kombṛo khone rajayen gidrạ pạri, “Hillu hillu hillu” hohowateye dạṛa. Eneć do nonkage calao idiḱa, gidrạ ạuriko ạṛisoḱ hạbić.