Kuli-Kupuli-1

  1. Baṅgladisomre okako jilạ re̠ Santal ho̠po̠n ko girạbạsi akana ?

       Roṛ ruạṛ: Baṅgladiso̠m re̠aḱ Rajshahi, Chapai Nowabgonj, Natore, Naogoan,                   Joypurhat, Gaibandha,  Rangpur, Dinajpur, Thakurgaon, Pańchagaṛ, Khagrachari,        Hobiganj, Moulovibazar, syhet.  

      2. Le̠kha le̠kate̠ Baṅgladiso̠mre̠ tinạḱ Santal me̠naḱ bo̠na ?

         Roṛ ruạṛ: Baṅgladiso̠mre̠ ae̠ma le̠kanaḱ le̠kha me̠naḱa. Uikipiḍia le̠kha te̠ 157,698           Santal hopon. Hope  for Santals’ re̠aḱ le̠kha le̠kate̠ Baṅgladesh 6,35,000 (Turui             Lak Pe gel Moṛẽ Hajar). 1991 se̠rma re̠aḱ  census (Hoṛ le̠kha le̠kate̠) 147,112; ar                2011 re̠aḱ census le̠kate̠ 202,744. 

  1. Santal pạrsite̠ o̠ka ko Baṅgladesh betar khon Santali akhṛa uchạnoḱ kana ?

          Roṛ ruạṛ: Baṅgladesh be̠tar Rajshahi, Raṅgpur ar Ṭhạkurgaon khon jao̠ge                          Santali pạrsi te̠ akhṛa  uchạnoḱ kana.

  1. Baṅgladiso̠mre̠n pạhil Santal bishop doe̠ okoe kana ?

          Roṛ ruạṛ: Baṅgladesh re̠ pạhil Santal Bishop do̠ kanae̠ Rev. Se̠bastian Ṭudu.                    Janam do̠ 17 June, 1967. Father ordination do̠ December 30, 1999 ar Bishop ojoḱ            do̠ October 29, 2011. Dhaka archdiocese re̠aḱ  Dinajpur Diocese re bahal                          me̠naya.

  1. Baṅgladiso̠m re̠aḱ lạṭu puthi me̠la (Ekuse Boi mela) re̠ tinạḱ santal ho̠po̠naḱ puthi oḍok akana.

          Roṛ ruạṛ:  Manotan Samiel Mạrḍi: Bahamoni

          Manotan Stephen Soren: Biponno Adivasi Kol Janagosthi

         Manotan Mithusilak Murmu: 1. Biponno Adivasi Jibon O Somaj, 2.Adivasi                     Anneson, 3. Birgatha Muktijudhe Adivasider Obodan, 4. Mohan Muktijudhe                 Christiander Obodan, 5. Mohattagandhir Purba sadhok Jisu christo 6. Saotali               Loko sahitta-1, 2; 7. Saotal Bidroho, 8. Adivasi Sangbidhanik Sikrity Prosne, 9.               Adivasi Kosh, 10. Dhakar 400 Bochor, Protestant Churcher Itihas




Binita Sore̠n Avarest Burure̠ seṭerakan pạhil santal Kuṛi

Dhạrti re̠aḱ sanam khon usul  buru one o̠ka re̠aḱ usulte̠t́ 8,848 Miṭar 1953 se̠rmare̠ Ne̠pal re̠n Buru ṭunḍạṅ de̠jo̠ḱkin Tenzing Norgay ar Australia re̠n Edmund Hillary pạhil kin le̠be̠t́ le̠da no̠a burure̠. 2012 Se̠rma Santal somajre̠n kuṛi Binita So̠ren Pạhil santal kuṛi hisạbte̠ hoe daṛeaḱa Ạdibạsi somajre̠n pạhil kuṛi hisạbte̠ 26 May 2012 se̠rma re̠aḱ se̠taḱ 6 baja 30 Miniṭre̠ Dhạrti re̠aḱ Sanam khon usul buru Avarestre̠ Bharot re̠aḱ diso̠m jhạnḍi bit́ kate̠ aćaḱ ar go̠ṭa Adibạsi somaj re̠aḱ ńutum so̠na harop teye ol oṭo kada.

O̠koe̠ko Avarest se̠ buruko ṭunḍạṅ de̠jo̠ḱ onko ṭhe̠n bare̠a ho̠r tahẽna mit́ṭe̠n do̠ tho̠ṛa alga macha ar mit́ṭe̠n do̠ muskilaḱ. Binita ar unire̠n saõte̠nko do̠ muskil ho̠rgeko bachao le̠da ṭunḍạṅ burute̠ dejo̠ḱ lạgit́,no̠a tege bujhại ńamo̠ḱ kana onkore̠ tinạḱ ke̠ṭe̠ć pạtiạu tah̃ẽkana je, o̠na muskil ho̠rte̠ hõ buru re̠aḱ cuṛạ re̠ko seṭe̠ro̠ḱa me̠nte̠, sạrige noa do̠ onkoaḱ sarhao̠ ńam re̠aḱ kangea.

No̠a Rumuńj ḍaharre̠ Binita saõte̠kin tahẽkana Meghlal Mahato ar Rajendra Sing Pal

Binita Soren do̠ Jhaṛkanḍ khãṛsao̠al  Soraikhela Jilạ re̠aḱ Kesobsora atore̠n kuṛi kanae,uni do̠ buru dejo̠ḱ  lạgit́ aema ṭhạ̃i kore̠ cecet́aḱe hatao̠ leda pạhilre̠ “Basic and Advance mountaineering Course A Grade”ńam kate̠ aćaḱ cecet́aḱ́ mucạt́ keda 2004 se̠rma Darjiling re menaḱ “HIMALAYAN MOUNTAINEEING INSTITUTE (HMI)” khon do̠sar santal kuṛi hisạbte̠ye pass keda seye rakaṕena. Anita soren hõ niạ arore̠n ge kuṛi one okoe pạhil santal kuṛi  hisạbte no̠a kors mońjtey purạu ke̠t́, oana chaḍa hõ 2005 se̠rmare “NEHRU INSTITUTE OF MOUNTAINEERING” hõ mońjteye purạu keda.

 Binita Soren lekan nonkan mit́ṭe̠n nacar casa hoṛre̠n kuṛi Avarest buru cuṛa rey dejo̠ḱ no̠a do̠ go̠ṭa santal somaj re̠aḱ gorob re̠aḱ kana. Darakan dinre̠ arhõ aema Binita Soren bon ńel ńamkoa okoe do̠ Avarẹt cuṛare̠ deć kate aboaḱ somajko marsal tabona.




Nagam re̠aḱ Pahaṛpur Bo̠ddho̠ Bihar

Ko̠ro̠na re̠aḱ halo̠tte̠ bo̠nd tahẽ kan Baṅgladiso̠m re̠aḱ Naogaon jilạ latar me̠naḱ Bodolgachi upojilạre̠ Nagam re̠aḱ Pahaṛpur Bo̠ddho̠ Bihar. Turui (6) cando tayo̠m sanamko lạgit́ jhiće̠na calao̠e̠n Budbar Nagam re̠aḱ Pahaṛpur Bo̠ddho̠ Bihar. Nunạḱ jeleń so̠mo̠e̠ Nagam Pahaṛpur B̠oddho̠ Bihar jhić e̠nte̠ ạḍi ãṭ ko rạskạḱ kana ńe̠ńe̠l ho̠ṛko, lo̠nbo̠nko se̠le̠t́ aḍe̠pase̠re̠n sanam koge.   

Bo̠lo̠ḱ gate re̠ dạyikan maejiue Rahe̠la Begom do̠ ạḍi so̠nto̠r se̠le̠t́ mo̠ca re̠ mask bạnuḱ khan bae bo̠lo̠ oco ako kana. O̠na chaḍa hõ pharak pharak tahẽn lạgit́ ńe̠ńe̠l he̠ć akan ko buje̠ e̠mako kana. O̠nka le̠ka office dạyiḱre̠ me̠nae̠ office go̠ṛo̠ić Borun Kanti hõe me̠ne̠t́ kana calao̠e̠n 19 march cando khon bond tahẽ kana. Nito̠ḱ do̠ ho̠ṛmo̠ re̠aḱ so̠nto̠r ạn ko manao̠ kate̠t́ ńe̠ńe̠l hijuḱ kan ho̠ṛko lạgit́ jhić hoe̠ akana.

De̠labon baḍae̠ lege Pahaṛpur Bo̠ddho̠ Bihar re̠aḱ khaṭo̠ Itihãs;

Pahaṛpur Bo̠ddho̠ bihar se̠ So̠mpur Bihar se̠ So̠mpur Mohabihar do̠ nito̠ḱ dhaṅ dhaser akan mit́ ṭe̠n se̠dae̠ re̠aḱ Bo̠ddho̠ Bihar. Pal bõsre̠n do̠sar Raja Shri Dhormopal Deb Erạl Sae̠ (Ostom Sotoker) re̠aḱ mucạt́ se̠ć se̠ Are Sae (Nobom Sotoke) se̠ć no̠a Bihar doe̠ be̠nao̠ le̠t́a. 1879 se̠rma Sir Kanigham no̠a maraṅ Bihar be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l se̠ e̠ho̠ṕ le̠da. 1985 se̠rma UNESCO no̠a do̠ go̠ṭa Dhạrti re̠ lạgit́ man mano̠t doe̠ e̠m akada. Go̠ṭa Dhạrti re̠ Pahaṛpur do̠ maraṅ Bo̠ddho̠ bihar kana. No̠a re̠aḱ tạnḍi/area se̠ć te̠ Bharo̠t diso̠m re̠ me̠naḱ Nalonda mohabihar são̠te̠ juri daṛe̠aḱa. Pe̠ sae (300) se̠rma khon Bo̠ddho̠ko lạgit́ ạḍi ńutuman Dho̠ro̠m siknạt ar mano̠t re̠aḱ ce̠nter le̠ka. E̠ke̠n Upomoha diso̠m re̠aḱ ae̠ma ṭhạ̃i khon do̠ baṅ, bickom Chin, Tibbot, Mayanmar, Malaysia, Indonesia se̠le̠t́ arhõ ae̠ma diso̠m re̠ me̠naḱko Bo̠ddho̠ ho̠ṛ no̠nḍe̠ dho̠ro̠mre̠ he̠ḱwa sele̠t́ dho̠ro̠m siknạt ko hame̠ṭ joṅ lạgit́ ko hijuḱ kan tahẽna. Jisu janam tayo̠m (Chritio) Ge̠l sae (Doshom sotoke) Bihar re̠aḱ dạyik/acarjo tahẽ kana Otis Diponkor Shrigan.

Pundro bordhon re̠aḱ Rajdhani Pundro̠ no̠go̠r (nitaḱ mohastan) ar e̠ṭaḱ so̠ho̠r Kotiborsho (nitaḱ bangor) re̠aḱ talamala ṭhạ̃ire̠ tahẽkana So̠mpur Mohabihar. O̠na tãhãs-nãhãsaḱge nitaḱ Pahaṛpur ato ńutumte̠ teṅgo akan Bo̠do̠lgạchi upojilạ, Naogaon Jilạ Rajshahi bibhagre̠. E̠ṭaḱ ho̠rte̠ ńe̠l le̠khan Joypurhaṭ jilạ re̠aḱ Jamalgonj railstation khon Pạchim nakha e̠ke̠n mõṛe̠ (5) kilomitạr. Bhougolik se̠ć te̠ 25°o´ Utạr se̠ć khon 25°15´ Utạr Okhansho 88°50´ Purub se̠ć khon 89°10´ Purub draghimangsho hạbić. Ato talare̠ 0.10 bo̠rgo̠ kilo̠miṭạr (10 hector) bakho̠l se̠le̠t́ Pahaṛpur do̠ men̠aḱa. Mare ṭhạ̃iko reaḱ (Protnotaktik) no̠a diḱsạ do̠ho̠̠ḱ do̠ jumiko reak cạrkona le̠ka. Aḍe̠pase̠ so̠man jumi khon 30.30 miṭạr usulre̠ me̠naḱa pahaṛ le̠ka ńe̠lo̠ḱ te̠ nit hạbić me̠naḱa. O̠na sor ato o̠ṛaḱ re̠n hoṛko do̠ ‘Gopal Citar Pahar’ me̠nte̠ko hudis baṛae̠t́ tahẽna. Un khonge no̠a re̠aḱ ńutum do̠ ho̠ye̠na Pahaṛpu, judi re̠hõ sạriaḱ ńutum do̠ ho̠yo̠ḱ kana So̠mpur Bihar.        

E̠ae̠ (7) sotabdi re̠̠aḱ talamala se̠ć Hewyen Sang Pundro bordhonre̠ uniaḱ jo̠to̠ le̠kan kathako do̠ baṅ lại so̠do̠r akana So̠mpur Bihar se̠ Mundil re̠aḱ o̠ka re̠hõ jahan katha baṅ o̠l so̠do̠r akana. Gopal re̠n ho̠po̠n̠ Dhormopal (781-822) siṅghaso̠n re̠ duṛuṕ kate̠t́ ạḍi ae̠ma jeleń o̠kte̠ doe̠ tahẽ kana ar Raj/rajjo̠ke Baṅgla Bihar parom kate̠t́ Pakisthan re̠aḱ utạr-pạchim simana re̠aḱ Gandhar hạbić pasnao̠ le̠na. Somrat Dhormopal ạḍi sạriaḱ Bo̠ddho̠ dho̠ro̠m re̠n hoṛe̠ tahẽ kana ar unige Bikrom Shila ar So̠mpur Bihar do̠ye̠ be̠nao̠/E̠to̠hoṕ le̠da. E̠ṭaḱ se̠ć te̠bon ńe̠l le̠khan, Ńum uduḱ le̠ka Tibboti Nagam/Itihãs puthi “Pag Sam Jon Jhang” re̠n o̠lo̠ḱić ạḍi saphate̠ Dhormopal re̠n ho̠po̠n Debpal (810-850) se̠ć So̠mpur re̠ be̠nao̠ akan ạḍi maraṅ Bihar ar Usul mundil hoe̠ o̠l rakaṕ akada. So̠mpur Biharre̠n ko̠ko̠e̠ kodo̠̠ Nalonda, Budhogoa le̠kan ae̠ma Bharo̠t re̠aḱ ae̠ma Bo̠ddho̠ tirtho esthan khon kạuḍi ar dho̠n dạwlạtko dan akada me̠nte̠ o̠l so̠do̠r akana, o̠ne̠ o̠kado̠ ńamo̠ḱa 10-11 sae se̠ć no̠a re̠aḱ kạmi ho̠ra doe̠ so̠do̠r le̠da. E̠ke̠n so̠do̠r do̠ baṅ bickom Are sae (9) sae/sotabdi hạbić Pal Rajakoaḱ tite̠ So̠mpur Bihar se̠le̠t́ Agropur (Rajshahi jilạ re̠ me̠naḱ Agradigun/Agra dighi) Usmopur, Gotpur, atopur ar Jogdol (Rajshahi Jogdol) Bihar ko re̠aḱ ńutum hõ ńamo̠ḱ kana. Are (9) sae/sotabdi re̠aḱ mucạt́ se̠ć gurjor raj pạhil bhoj ar Mohendro pal, Pal samrajjo tho̠ṛae̠ lo̠ksan le̠da. Inạ tayo̠m Gel (10) sai sotabdi mucạt́ ́se̠ć Pal Bõsre̠n Raja Mohi pal (995-1043) Rasosṭi/samrajjo ruạṛ kate̠t́ So̠mpur Bihar hoe̠ jut ruạṛ akada. Me̠nkhan Mohipal ar aćre̠n ko̠ṛa Noyapalaḱ gujuḱ tayo̠m arhõ Pal bõssre̠n koaḱ marao̠ḱ/poton e̠ho̠ṕ e̠na. Nunạḱ ãṭ re̠ Tala bharo̠t/Moddhovarot re̠n Cediraj Korno, Cholraj Rajendro ar Dibbo ńutuman mit́ diso̠m re̠n Koiborto Samonto noropoti tayo̠m Borendro Ṭoṭḥa (bhumi) doe̠ lạṛhại dhaṅdhase̠r le̠da. Nalondai Pahaṛpur Mundil ar Bihar tãhãs nãhãs ko hõ hoe̠ daṛe̠aḱa o̠na o̠kte̠ se̠ so̠moe̠ re̠aḱ kan gea. Ge̠l mit́ sae (11) sotabdi Pal bõssre̠n Rampal Ritorajjo ropha ruạṛ le̠da. Ge̠l bar sae (12) sotabdi Dạkhin aṛe khon he̠ć le̠n lạṛhại sipạhiko do̠ Baṅlako do̠kho̠l/hame̠ṭ le̠da. Onko ṭhe̠n Raj re̠aḱ jo̠to̠ le̠kanaḱ khon ko re̠ć ocole̠na So̠mpur. O̠na so̠moe̠ re̠aḱ mucạt́ se̠ć So̠mpur re̠aḱ hõ marao̠ḱ/poton hoe̠ le̠na. Ge̠l pe̠ sae sotabdi e̠ho̠ṕ se̠ć Ikhtiar uddin Muhamud Bin Bokhtiar Khilgi Baṅglare̠ Jhãp akromon kate̠t́ mit́ le̠ka go̠ṭa uttorboṅgo doe̠ do̠kho̠l le̠da. Pase̠ć re̠ nui deko pusi ho̠te̠ te̠ge boṅga de̠wa se̠wa lạgit́ no̠a bihar ar mundil do̠e̠ mo̠ho̠r me̠ṭao̠ le̠da.       

Boddho̠ Bihar re̠aḱ naksa se̠ map se̠ć te̠ ńe̠l le̠khan do̠ pon kona re̠aḱ kana. Uttạr ar Dạkhin do̠ banar ge 273.7 M ar Purub, Pạchim do̠ 274.15 M. No̠a re̠aḱ go̠ṭa se̠ć se̠ nakha ge ạḍi usul pạcri ṭe e̠se̠t́ tahẽ kana. Pạcri soṅge̠te̠ tahẽ kana pon gel pon (44) gọṭe̠n kandha. O̠na kandha kodo̠ pe̠a pinḍa te̠ be̠nao̠ hoe̠ akana. Jo̠to̠ pinḍa re̠ge iṭạ ce̠tanre̠ naksa be̠nao̠ me̠naḱa o̠ne̠ o̠ka do̠ ạḍi te̠t́ ạḍi mo̠ńj. Mucạt́ re̠do̠ 92 kandha re̠aḱ o̠t ce̠tan re̠ ae̠ma le̠kan bedi be̠nao̠ tahẽkana. No̠a khon bon baḍae̠ daṛe̠aḱ kana je̠ Pạhil jug re̠do̠ jo̠to̠ kandha rege bhikkhuder/ guruko aḱ tahẽn o̠ṛaḱ hisạb te̠ laṛcaṛe̠t́ kan rẽhõ, tayo̠m te̠do̠ tho̠ṛa kandha kodo̠ Ko̠e̠joṅ kandha lạgit́ ko laṛcaṛe̠t́ tahẽna.

Jo̠to̠ kandha re̠ge duạr do̠ tahẽ kana. O̠nako duạr re̠aḱ bhitri se̠ć do̠ O̠sar ar bahre̠ se̠ć do̠ sakṛa ge tahẽ kana. Mit́ bar kandha re̠do̠ KULUNGI ko ńam le̠na. KULUNGI kandha re̠aḱ o̠tre̠do̠ dinạm din laṛcaṛ lạgit́ tho̠ṛa jinisko ńam le̠na. Bhitri se̠ć kandha do̠ jeleń 4.26 M ar O̠sar do̠ 4.11 M. Kandha re̠aḱ tayo̠m kãt/deyal me̠taḱme̠ simạna kãt/deyal 4.87 M ar samaṅ se̠ć re̠aḱ kãt/deyal 2.44 M osar/Coara kandha re̠aḱ samaṅ se̠ć 2.5 M Osar/Prososto pinḍạ tahẽ kana. Bhitri se̠ć do̠ phaelao̠ jaega se̠le̠t́ jo̠to̠ re̠ bạhu siṛhi te̠ jo̠ṛao̠ tahẽ kana.  

Bihar re̠aḱ Uttạr bahu talate̠ sojhe re̠ tahẽ kana Prodhan/Pạhilaḱ duạr. O̠na re̠aḱ bahre̠ ar bhitri se̠ć mit́ ṭe̠n kate̠t́ Khunṭi/Istombho se̠le̠t́ lạṭu khandha ar aṛe aṛete̠ kạṭić kuṭriko tahẽ kana. O̠na kuṭrikodo̠ ae̠ma le̠kan hudis se̠ jo̠s se̠le̠t́ ko be̠nao̠ le̠da. Pạhil duạr ar bihar re̠aḱ uttạr-purub kona talamala re̠ arhõ mit́ huḍiń bo̠lo̠ḱ ho̠r tahẽ kana. O̠nḍe̠ khon bhitri se̠ć do̠ phaelao̠ jae̠ga te̠ bo̠lo̠ḱ lạgit́ o̠ka siṛhi tahẽ kan o̠na re̠aḱ cinhạ do̠ nit hõ me̠naḱa. Uttạr nakha re̠aḱ bo̠lo̠ḱ ho̠r samṅre̠  1984 se̠rma hạbić mit́ ṭe̠n pukhri do̠ tahẽ kana. 1984-85 se̠rma lại re̠aḱ jo̠to̠ kho̠bo̠r/information se̠ć te̠ pạhil be̠nao̠ jugre̠aḱ tayo̠m jugre̠ no̠a pukhriko la le̠da ar inạ so̠moe̠/o̠kte̠ siṛhi do̠ko bạṛić ke̠da. Tayo̠m te̠ o̠na pukhri hõ ko pe̠re̠ć ke̠da.    

Pahaṛpurre̠ rạkhi joagao̠ me̠naḱ aso̠l aso̠l Murti:

Gitil dhirire̠n Camunḍa Murti,Araḱ dhirire̠n te̠ṅo akan Sotola Murti, He̠nde̠ dhiri reaḱ Bisnuaḱ rạput́ murti,hende̠ dhiri re̠n te̠ṅgo akan Gone̠s, Gitil dhirire̠n kirti murti, Dubolhaṭi Rạniaḱ sunum phoṭo, Horo gouriaḱ dhaṅ dgase̠r murti, hende dhiri re̠n Lukkhi Narayonaḱ rạput́ murti, he̠nde dhirire̠n Uma murti,Gitil dhiri re̠n Gouri murti, arhõ gitil dhirire̠n Bisnu,Nondi murti.

Source;

Photo- Internet

Naogaon district webpage