Manotan Shibu Soren Dhạrtiye Bạgiyada

Shibu soren do̠ Bharot diso̠m re̠aḱ mit́ṭe̠n ạḍi namḍak ạdibạsi neta, Jharkhand rajyo̠ benao reaḱ architect ar Jharkhand mukti morcha (JMM) party ren ạyurić kanae. Uni do̠ goṭa jionre jạt ạidạri, jumid ạri-cạli, sạdhin ar rajạri ạidạri lạgit́e lạṛhại leda. Latar re uniaḱ jion, ạri-cạli, rajniti kạmi, jạṛuṛaḱ kạmi, ar kạmi reaḱ ạḍi jạruṛan lekha em akana: Shibu Soren – Mit̕ Kạṭic̕ Baḍae Purạ Nutum: Shibu Sọren Upapńutum: guruji (disom guru) . Janam: 11 januari 1944 sal re bihar (nitok̕ jharkhand) renak̕ ranchi jilạ renak̕ nemra ato re Gujuk̕: 4 august 2025, umer 81 Profail Rajniti, ạdibạsi neta, jharkhand lạṛhại reak’ ạyur Rajnitik dol jharkhand mukti morcha (jmm) Pe̠shari Kạsi, guru, rajniti Gidrạ ar gharońj reaḱ ạri-cạli Shibu Soren ar uniren bõsko do̠ adibạsi santal jạtren kanako. Uniren baba Shobaran Soren do̠ jumi dokholtae lạgit́ mahajon ar jumidar ko goć ledea. Un khon ge Shibu Soren do̠ ạnạṛi birudh re lạṛhại lạgit́e udgạuena. Noa ghoṭona do uniak’ monre teṅgo daram seṅgel leka joloḱe ehoṕ keda. Rajnitik jion ar ạri-cạli reak̕ e̠ho̠p̕ Jharkhand mukti morcha (jmm) reak̕ pạhil ḍạr: 1972 serma re shibu soren sãote ạḍi namḍak left neta A.K. Roy ar Vinod Bihari mahto, Jharkhand mukti morcha (jmm) etohoṕleda. Jharkhand reyaḱ judạ rajyo̠ benao kate ạdibạsi koak̕ hok ạidạri ńam lạgit̕ noa party do̠ benao lena. Jomi ạri-cạli ar ‘denḍar hạṭiń’: 1970 ar 80 serma re Shibu Soren do “Dendar Hatao” (Usko Banda Karo) hạhạie ehob leda, jahare jomi hajoc poesa ar be-adibasi ko laga oco ocoye ko khoj keda. Ona do̠ jạt ạidạri lạgit́ mit́ṭen daṛean lạṛhại kana. Rajnitik Sapta Sambhad ren rạsiạ: 1980 sal khon 7 dhao Dumka Lok Sabha ḍạr khon bachao akana. Uni do̠ jạt koak̕ hok, bir ạri-cạli, sikhnạt ar saset̕ babod parliament re ạḍi ãṭe roṛkeda. Kendra montri: 2004 salre manmohan singh sorkar re kendra ko̠l montri hoelena. Menkhan ạn ạri reaḱ jạruṛaḱ ko iạte tayomte uni do̠ ạḍi jạruṛaḱ kạmi khon ạḍi jạruṛaḱ kạmi khon ạḍi jạruṛaḱ kạmi ko purạu keda. Mukhi mantri: Shibu soren do̠ 3 dhao Jharkhand ren mukhiạ montri hoelena: 1. 2005 sal reaḱ mãhã – eken 9 din 2. 2008 āgasṭa – 2009 januāri 3. ḍisembor 2009 – mai 2010 Bipod ar Case ko Sashinath jha họṛmọ kes: 1994 salre uniren nijerak̕ kạmiạ sạshinath jha do̠e bạgi oṭoakana ar tayomte uni do̠e goć ocoyena. 2006 salre Shibu Soren do̠ ạḍi bạṛić kạmi lạgit́e ạyur kedea ar uni do̠ jion hạbić kạidi reaḱ sajai emkeda. 2007 salre dilli reaḱ ạḍi maraṅ ạḍiạri do̠ unie ạcu calaoena. Eṭak’ keis: 1975 sal reaḱ Jungle Movement okte jạtren mạlikko oḍok ocoko reaḱ aema ghoṭona hoelena ar ạn lekate ạḍi jạruṛok̕kan kạmiko hoelena. Jharkhand rajyo̠ benao re̠ ạḍi jạruṛan kạmi Ạḍi din khon lạṛhại tayom Shibu Soren aḱ go̠ṛo̠ te̠ Bharot diso̠m reaḱ 28 taḱ rajyo̠ lekate Jharkhand do̠ 15 novambo̠r 2000 salre̠ benao rakaṕena. Uni do̠ Jharkhand do̠ e̠ke̠n mit́ṭe̠n rajyo̠ lekate do̠ baṅ, bickom jạt́ koaḱ ạri-cạli, rajniti ar arthik hok ạidạri sạbit dohoe reaḱ cinhạ lekate̠ye̠ so̠do̠r keda. Gharońj reaḱ ạidạri Shibu Soren ren koṛa Hemant Soren nit do̠ Jharkhand ren mukhiạ montri ar JMM ren mukhiạ kanae. Uni do̠ ac̕ babawak̕ aṛaṅ ar rajniti ạt sãote ạḍi usạrate kạmi idiet̕ kana. Tisrena gọpọṛọ Adibasi Hok: Jomi, bir ạri-cạli ar ạri-cạli reaḱ hok ko khoj reaḱ ạyur Rajnitik ạri-cạli: Jharkhand reaḱ judạ judạ rajyo̠ benao ar rajnitik pạtiạu Samajik bodol: Rin ạri, jạtren mạlik koak̕ ạḍi bạṛić kạmi ko bond lạgit̕ lạṛhại Popularity: Banar jạt talare aṅgoc – jạt ar be-jạt Disạm lạgit́ ạḍi jạruṛan kạmi: “Dishom Guru” metak̕me “Jatio Neta” Shibu Soren do̠ Bharot diso̠m reaḱ rajniti re mit́ṭen ạḍi jạruṛan ho̠ṛe tahẽkana – uni do̠ mit́ṭen jạt́aḱ lạṛhại khon mukhiạ montri hoyoḱ lạgit́e udgạu akana. Uni do eken adibasi somaj lạgit́ mit́ṭen neta do baṅ, menkhan mit́ṭen aṛaṅ ar udgạu hoṛe tahẽkana. Uniak̕ jion hotete abo do̠bon ńel ńam kana cet̕ lekate bebạric̕ kạmi birudh re protest do̠ itihas bo̠do̠l daṛeak̕a. Gujuk̕ ar Jatio Dukh Shibu soren 4 august 2025 hiloḱ dilli reaḱ ganga ram haspatal reye goćena. Uniaḱ goć tayom Pradhan Mantri, Rajyasabha, bipokrito dol ar goṭa adibasi somaj ren hoṛko ạḍi duk ko sodor keda. Jharkhand re 3 din reaḱ rajạri duk mãhã manao reaḱ gho̠sona hoe akana.




Te-bhaga Ạidạri Ren Ayurić Ela Mitro

Ela Mitro aḱ jonom 1925 serma reaḱ 18 October Jhenaidah jilạ Shailkupa upjilạ reaḱ Baguṭia atore. Ela Mitro aḱ ńutum do Te-bhaga andolon se ạidạriren maraṅ mit́ṭen nạmuna. 1945 sermare Chapainawabgonj jilạ reaḱ Ramchondropur atoteko bapla acguledea. 1947 serma re disom bar bhagen re, purub pạkistanren hoṛko hudislena nit́ do onkoaḱ joto lekanaḱ okolanaḱ khon rukhiạko ńama, ar onko cetanre calaḱkan koclonko hõ hapeḱa. Menkhan baṅa, onka do baṅ hoylena. Enḍeteṛoṅ hoṛko ạidạri hameṭ lạgit́te lạihại ko calao idikeda. Ne-hoṛ se casa ko lạṛhạilena eken bańcaoḱ aste.

1946-47 serma reaḱ Te-bhaga ạidạri lạṛhại ãć do disom reaḱ aema ṭoṭhakore hõ ḍherkaete pasnaolena. Menkhan Chapainawabgonj reaḱ Nachol re 1950 sermare lạṛhại eken Ela mitro aḱ ạyurte hoylena. Te-bhaga reaḱ manetet́ do kana pe bhag. Ente casakoaḱ khojoḱaḱ tahẽkana, casabad kateć mit́ bhag akoko dohojoṅa ar mit́ bhag do jumidar ko hạṭińakoa. Inạ begor hõ phosol ko samṭao kateć bargel ạṛi hoelenre pe ạrị do casako ńamet́ tahẽkana. Noa lạṛhại reaḱ asol motlob do tahẽkana “Eyae ạṛi jhin ar phosol reaḱ Te-bhaga se pe bhag”.

Ela mitro do 1942 sermare cominist party re selet́lena. Jumidar jãwãe Romen Mitro aḱ gharońjre kuṛi hoponko oṛaḱre tahẽn reaḱ ạn se ạri tahẽkana. Menkhan Ela Mitro do ona  ạn/ạri rạput́keda. Ramchondropur aṛere Krisnogobindopurre mit́ṭen sikhnạt ṭhãona bạisạu talate bahre oḍokoḱe ehoṕena. Un jokhen Nachol re tayom akan hoṛkoaḱ soṅkha ḍherge tahẽkana; biseskate santal jạtigosṭhiko. Nachol são são Chapainawabgonj ren ạḍi utạr metaḱme hajar hajar gidrạ ko reṅgeć ar pusṭi begor gujuḱ dosareko tahẽkana. Nonkan gidrạko ńelte Ela Mitro mon dukena. Casako ma ente jumidar koaḱ tabere kạmiteko heowa akan. Enḍekhan noako babotre casako jãhãn kathako roṛma baṅge ganoḱ. Onḍe khonaḱge Ela Mitro do hoṛkoe aodhanket́koa. Mit́ṭen maraṅ bisoe do Romen Mitro aḱ mõṛẽ (500) sae bighạ jumi tahẽkantaea. Unige pạhilte Te-bhaga niạm doe ehoṕleda. Unre Ela Mitro cetanre hoṛko bhorsaḱko ehoṕena. Nonkan as ar dulạṛte uni do hoṛkoren “Rạni” hoyena. Purbo pạkistanre cominist party bond jahirenre Ela Mitro ar jãwãetet́ bana hoṛgekin danaṅena. Jumidar oṛaḱren bạhukuṛi hoe kateć jãhãn jạruṛge baṅ tahẽkana nacar hoṛko lạgit́ nonka lạihạioḱ lạgit́. Menkhan mit́ṭen nirại somaj bandhao aste lạṛhạilena. Lahatenaḱ Te-bhaga ạidạri  (1946-47) re nunạḱ maejiu do bako selet́lena, tinạḱ do Ela Mitro aḱ ạyurteko selet́len.

Andolon se lạihại khạtirte jumi reaḱ phosol bar ako ar bar bhag do jumidarkoaḱ oṛaḱko seṭerkaḱkan tahẽkana. Santal, hindu, muslạ casa sanamko mit́ente jumidarko nacar cabayena. 1950 serma reaḱ 5 January polis ar nacar hoṛko talare lạṛhại hoelena . Menkhan hoṛko polis ko cetanre nunạḱko raṅgaoena jeleka, pon goṭen polisko goćket́koa.

Nonkate ona ṭoṭhare arhõ bạṛić dosa heć paṛaoena. Ela Mitro selet́ ạḍi utạr casako giripterena. Oṛaḱ duạrko Lo-rapaḱkeda, hoṛko guli goćket́koa. Ạḍi utạr maejiuko konac ocolena. Ela Mitro do kạd oṛaḱre ạḍi haron ar koclonreye paṛaolena, jemon hoṛko lajaoḱte hapeḱko. Pạhilre Nachol thana, inạkate Chapainawabgonj, inạkate do Rajshahi kạdre mit́ serma bhor hahaṅkar kaṛaṅ ńũtre tahẽ tayom cikit́sa ńam lạgit́te Dhaka Medical te kol ocolena.Bicạr lekate Ela Mitro são Nachol andolonren namḍak asamiko kạd oṛaḱre jaejug jion bhor dohoko goṭakeda. Menkhan aṛaḱko lạgit́ menenre adalot arm it dhao bicạr lạgit́e hukumkeda. Bicạrre gohako baṅko ńamlenre Ela Mitro ar eṭaḱkoaḱ sạjại komkate gel sermako goṭakeda.

Inạkate 1954 serma paromenre aṛaḱkedea. Unre Ela Mitro ren sor peṛa Horek do jor jobosti ocoyena jemone men, Ela Mitro aḱ hukumte polis ko goćlena. Menkhan enrehõ Horek do moca bae jhićleda; bickom jiwi alaekeda. Un okteren Muslim League sarkar arhõ uni ńutumte goha emoḱ lạgit́ sạkhi ńam baṛayet́ko tahẽkana are batlaoet́ko tahẽkana.

Noa kạhni cet́leka gạthni akana, onkage duk ar bhabna reaḱ hõ kana. Ente One oke do ne-hoṛaḱ ạidạri ṭarhao lạgit́ kusite jiṅgi reaḱ joto kusi-rạskại alae akat́.  Itihãs sakamre nuiaḱ ńutum do serma ipil leka jaejug jhalkao se ḍigḍigạu akae tahẽna.




Teheń do Baṅgla disom reaḱ jạtiạri Homor Bhabna(Shok) Mãhã

Teheń do Baṅgla disom reaḱ jạtiạri Homor Bhabna(Shok) Mãhã. Boṅgo bondhu Shekh Mujibur Rahmanaḱ 46 aḱ  gujuḱ bạchri. Teheń noa din disạite Jạtiạriren Baba Boṅgo bondhu Shekh Mujiburaḱ citạr re baha malate manote samaṅ keda Maraṅ Montri  Manotan Shekh  Hasina. Teheń Aṭhoar din setaḱ 6 baja okte Dhanmonḍi reaḱ 32 nombor oṛaḱ ṭhen menaḱ Boṅgo bondhu Dinisạ Jadu ghor samaṅre Boṅgobondhuaḱ citạr re baha malate noa man- Manot doe samaṅ akada. Sanam kobon baḍae gea 1975 serma reaḱ 15 August Disomren ̌thoṛa Bạṛíć hoṛko tite Boṅgo bondhu do gharońj renko sãote ạdi ackageye ko goć ocolena.




Ela Mitro Aḱ Ṭhạ̃i re MADOL Ar Santals Times re Santal Hul-166 zoom gapalmarao

Calaoen 30 tạrik do̠ tahẽ kana ‘Santal Hul’ 166 serma. Dhạrtire heć bolo akan maraṅ rog Korona do sanam Manwa koye hale ḍale akat́ bona. Pạhile ḍheo, Dosar ḍheo ar hõko menet́ kana hijuḱ kana Tesar ḍheo, inạ tayom cet́ hoyoḱa babon baḍaea. Menkhan noa hõko menet́ kana je, Tesaraḱ do ạḍi muskil pạhil ar dosar ḍheo khon hõ. Sisirjạuić ṭhen koejoṅ tahẽn kana jemon goṭa dhạrtiren Manwako selet́ sanam santalko jemon bes bon tahẽn. Noa lockdown ar shutdown re Baṅgladisom redo jãhã leka manot hoe ina ‘Santal Hul’ 166 serma.

Te-bhaga ạidạri hameṭ/hul ren ạyurić Ela Mitro Nacholre casa ar  santal hoṛko bondobos kate Te bhaga ạidạri hameṭ lạgit́e tear rakaṕleda.1950 serma reaḱ 5 January casa koaḱ ạidạri hok ńam lạgit́e hoṛkoe mit́ mon let́koa. Police ar Army noa hulk o dobnao leda. Uni do dạṛ okte police ṭhene saṕ oco lena ar Rajshahi Jelre ạḍi haron ar koclonreye paṛao lena.

Jessor reaḱ Bạguṭia atore pạhil oṛaḱ tahẽ kanre hõ Chapainawabgońj reaḱ Itihãsre uniaḱ ńutum selet́ tahẽ kana. Kolkata khon oloḱ paṛhaoḱ mucạt́ kate uni do 1945 sermare Chapainawabgońj reaḱ sodor upojilạ reaḱ Ramchondropur atorée hećlena  Romen Mitraren bạhu lekate.1947-50 serma Nachol re hoelenaḱ Te-bhaga ragbagre/se ạidạri hameṭ re uni doe ạyurleda. Onate teheń hõ uniaḱ katha mone reko rebet́ dohoakada noa koren sanam hoṛko.

Ela Mitro do mit́ ạidạri ńam lạgit́ lạṛhại reaḱ ńutum kana. Mit́ eṛe ocoḱ kan hoṛren ạyur ipil reak ńutum. Mit́ mãyãwan maejiuaḱ ńutum. One oke do ne-hoṛaḱ ạidạri ṭarhao lạgit́ kusite jiṅgi reaḱ joto kusi-rạskại alae akat́. Jom ledae besobbok saset́. Enre hõ bae thir tahẽ lena aćaḱ adorso reaḱ lạrhại re. Jiṅgi reaḱ mucạt́ din hạbić ne-hoṛko lạgit́ lạṛhại sen lenae  sontori nui maejiu. sanam saset́ gusuṅte sahao kate koclon ocoḱkan hoṛkoaḱ Chaḱḍao lạgit́ goṭa jiṅgi lạṛhại kate hoṛko marsal ḍahare uduḱ at́koa.

Siń cando barag nui maejiu Ela Mitro aḱ jonom 1925 serma reaḱ 18 October Jhenaidah jilạ Shailkupa upjilạ reaḱ Baguṭia atore. Lekman nui maejiu ren apat́ doe tahẽ kana Nogendronath Sen ar eṅgat́ do Monoroma Sen. Baba doe tahẽ kana beṅgol ren Deputy Accountant  General. Ar gogo doe tahẽ kana ghirni era. 1942 serma re noa disomre maraṅ akal hoe lena. Unre casa ko cetanre koclon ko ḍher lena. Casako doko ehoṕ leda pe hạṭiń reaḱ bar hạṭiń phosol lạgit́ ragbag/ạidạri hameṭ. Noa ragbag/ạidạri hameṭ do calao idiena Bharot  Pakistan hạtiṅoḱ tayom hõ. Noa okte nãhãḱ Baṅladisom ( lahatenaḱ Purbo Pakistan) Cominist Party ko baṅ ket́ koa. Sarkaraḱ koclon ạri khạtirte Cominist ar casa ragbag/ạidạri hameṭ ren ạyurko doko okoena. Ela Mitro ar Romendro tạkin hõ nachol reaḱ Chunḍipur atore kin okoena. Noa atore̠ye̠ tahẽ kana santal koren ạyurić ar pạhil santal Cominist matla mạńjhiaḱ oṛaḱ.

Te-bhaga ragbag/ạidạri hameṭ do mit́ sạri muṭhạne ńamkeda. Casakoaḱ takićaḱ re paṛao kate ạn lekate te-bhaga kạmiko do hoyoḱ kan tahẽ kanre hasa ren mạlik ko do baṅko thir tahẽ lena. Sarkar ren ạn rakhi-jogao sipạhi do aema lekate casako cetanre nãhãcar ko calao idikeda. Mit́ jokheć police officer ar 5 goṭen constable ko goć ocoena ragbag/ạidạri hameṭ ko hotete. Inạ tayom ge ehoṕena police ar sipạhi koaḱ nãhãcar saset.1945 sermare British sason reaḱ mucat́ seć Ela Mitro do tahẽ kana Chapainawabgoṅj re jãwãe oṛaḱre. Jãwãe Romendro Mitra ar uniren gate Altaf Mia tạkin kin ehoṕ leda mit́ṭen Iskul. Jumidar oraḱ pheḍre Krisno Gobindopur Iskulre uni do mahasoyoḱ kan tahẽ kana. 3 goṭen pạṭhuạ gidrạwante muruk caba giḍi/nirokkhorota durikoron kạmie ehoṕ let́ rehõ mit́ serma tayom Iskulre pạṭhuạ ko hoyena 55 goṭen. Noa Iskul talate uniaḱ jid jiṅgi do ehoṕentaya. Joto hoṛ lạgit́ sikhnạt kạmi hora ehoṕ leda uni do ar noa oktere ge uni do casa kạmiạ ko sãoe mitlena. Un khon ge ona ṭoṭharen hoṛko Ela do Rạni Ma menteko metaekan tahẽ kana. Jumidar oṛaḱ ren bạhukuṛi hoe kate hõ Ila do jãwãe aḱ goṛote ạḍi usarae hoyenae casako khuṭren ạyurić. Jãwãe Romendro doe tahẽ kana mit́ soṛa monan phurgạliạ/sạdhinceta hoṛ. Food commission Report purạu ar casa koaḱ jumi hạṭiń babotre muskil khạtirte goṭa disom unre sarkar birudre ragbag/ạidạri hameṭ lạgit́ umjhạuena. Nachol ren casa geko tahẽ kana ragbag/ạidạri hameṭ reaḱ goṭ hạṭińre. Noa ragbag/ạidạri hameṭ reaḱ samaṅre ko tahẽ kana santalko. Noa ragbag/ạidạri hameṭ ge teheń Itihãs re Nachol hul, Te-bhaga ragbag/ạidạri hameṭ se Nachol casa ragbag/ạidạri hameṭ emanteaḱ ńutumte oprom akana.1946 khon 1953 serma hạbić noa ragbag/ạidạri hameṭ doe ạyur leda Ela Mitro. 1946 serma re Ela Mitro do aćaḱ dol ren sanamko ante hindu-Muslạ khuḍ halmal teṅgo daram lạgit́ ko ragbag leda.

1950 serma reaḱ 5 january police ar casako talare lạṛhại hoelena. Noa reaḱ sarećaḱ saṕ kate un jokheć ren Pakistan sarkar bar din tayom Nacholre amdaj 2 hajar palṭon kol ket́ koa suluk hoyoḱ lạgit́. Menkhan palṭonko do ona ṭoṭhare hoṛ ko ạdi-ãṭ ko dal-tol ket́ koa ar ṭhu kate tala sae hoṛko goć ket́ koa ar 12 goṭen ato reaḱ sae sae oṛaḱ duạr ko Lo-rapaḱ keda. Ona bhitrire ḍheṛ hạṭiń geko tahẽ kana santal hoṛ. Pakistan palṭon ar police aḱ nãhãcarte joto gharońj ren sanam hoṛ ona ṭoṭha bạgi kate ko dạṛ keda. Ela Mitro hõ santal koaḱ horoḱ bande horoḱ kateye dạṛ keda. Horoaḱe bodol ket́ rehõ pạrsi khạtirte jạsu (goenda) police ṭhen Ela Mitro ar ać pańjae kan hoṛ selet́ ko saṕ ocokedea Rohonpur khon. Nachol thana re uni cetanre policeko calao keda janwar ko leka koclon. Pạhil dhap mit́ leka pon din calaoena noa koclon. Ạḍi ãṭ ruạ ar mãyãmoḱ dosare uni do ko idikedea chapainawabgonj haspatalte. Ona cando reaḱ ge 21 tạrikre disom bạiri se daṅgabaj phiriạdi ạgu kate Rajshahi kendrio/tala kạd oraḱ reko kolkadea. Ar onḍe ge ehoṕena dosar dhap.

Noa koclon babotre Ela Mitro Rajshahi  kacahạrire oka oitihasik jobanbondie emlet́ ona do nonka;

“ Casa babotre ińdo cet́ hõ bạń badaea. Calaoen 07.01.1950 tạrik re iń do Rohonpur reń girptarena ar dosar hiloḱ iń do Nachol ko idikedeńa. Ar calaḱ okte hoṛre iń do police ko dal kidińa ar ona tayom iń do mit́ṭen sel  bhitri reko idikidińa. Police goć babot jotoaḱ bạń sikạr/hẽḱ lekhan iń doko uloṅgoińa mente S.I do dhomoḱe uduḱ ạdińa. Ińaḱ khon memen/lạlại teaḱ jahanaḱ baṅ tahẽ kana.  Ado onko ińaḱ joto kicrić ko bhũṛũć keda ar goṭa uluṅ kate sel bhitrire iń do bundi kate ko doho kedeńa. Iń do jahan jomaḱ bako emadińa, mit́ ṭhoṕ daḱ hõ baṅ. En hiloḱ ńũhũm okte S.I aḱ seṭer tahẽ kate sipạhi ko do akoaḱ bạnduk reaḱ ḍanḍomte ińaḱ bohoḱre hạnko ehoṕ keda. …. Onko do janwar leka koclon ko calao keda. Sel re poneya  lolo baphao bele ạguko hukum keda. Ona tayom pon-morẽ hoṛ sipạhi do jor jobosti saṕkate sạmbir teko gitić kedeńa ar mit́ hoṛ do ińaḱ joinaṅgo/ racate hoṛre mit́ṭen beleye bhorao keda. Iń do seṅgel teń loḱ kan tahẽ kana. Inạ tayom doń ogean/acet ena. 9 January 1950 setaḱ jokheć tinre ińaḱ gian/cetao ena unre do uni S.I ar thoṛa sipạhi ińaḱ sel re heć kate akoaḱ buṭ panahi te ota kate thạyạ ko lagaoena. Inạ tayom ińaḱ jojom jaṅga reaḱ iḍire mit́ṭen gojal ko gutuadińa. Ona jokheć adha ceton dosare tahẽ kate iń do S.I biṛ biṛ ṛoṛor iń ańjom kedia, ale do arhõ ńindạle hijuḱ kana ar am judi bam sikạr/hẽḱ lekhan tobe sipạhi ko do mimit́ mimit́ te ko dhorson mea. Tala ńindạ S.I ar sipạhiko doko ṛuaṛ hećena ar onko do arhõ ona dhomoḱ geko uduḱ adińa. Menkhan un rehõ jahanaḱ lạlại/memen bạń reben lena ado unre pe-pon hoṛ ko saṕ kedeńa ar mit́ṭen sipạhi do sạri sạri dhorsone lagaoena. Ina mit́ ghạri tayom geń ogean/acetena. Dosar hiloḱ 10 January tinre ińaḱ gean se disạ ṛuaṛena unre doń ńel keda ińaḱ hoṛmo khon adi ãṭ mãyãm joroḱ kana ar kicrić ko do sanam lohot́ caba akana. Ina tayom Chapainawabgońj haspatalte ko kol kedeńa ar 21 January do Capainawabgońj khon Rajshahi kendrio jel khana re heć kate onḍenaḱ jel haspatal re ko bhurti kadińa. … Okalekate hõ police ko cet́ hõ bạń lai akat́ koa.

Inạ tayom Ela Mitro do kol hoyena Dhaka kendrio jel khana. Onḍe koclon reaḱ tesar dhap calaoena. Ghạl dosare Ela Mitro do ran ocoye lạgit́ Dhaka medical college haspatalte kol hoyena. Dosa bạrijoḱ ńelente 1954 serma reaḱ 5 April un jokheć ren Jukto Fronṭ sarkar ren moṛẽ hoṛ ren mit́ committee Ila Mitra aḱ dosa ạri bạndi kate mit́ṭen Report ko emkeda. Maolana Abdul Hamid khan bhasani selet́ arhõ thoṛa mukhiạ ko Report ko olkeda. Jãhãn ạikạ se sorto chaḍa Judi Ela Mitro aṛaḱ baṅ hoelen khan, tobe ar uni do bạń bańcao daṛewaya. Unre Ela Mitro ńele lạgit́ Dhaka medical college haspatal ren sae sae pạṭhuạ, Raj ạriạko/rajnitibid, mahasoe, saṅbadik selet́ sãota susạr hoṛ ko ńir senena. Mucạt́re sarkar do uni parole te khalas ńam kate Kolkata calaḱ reaḱ chaṛe emadea. Inạ tayom uni do ar bae ṛuạṛ hećlena.

Baṅgladisomre kạd jiṅgi reaḱ botoranaḱ ona dinko tis hõ bae hiṛiń daṛe akada Ela Mitro. Noa disome ṛuạr len khan uni arhõ giriptareyako — noage tahẽ kan taya cintạ. Amdaj 13 serma tayom Kolkata University khon uni do 1957 serma re  private te AM biḍạue emkeda are pass keda. 1962 khon 1972 serma hạbić do Bharot sarker hõ uni kom do bae haron akadea. Ona gel sermare  uni do 4 dhao ko giriptar ledeako ar aema lekan ạ̃ṭre se miạd reko sạjại ledea. Nunạḱ tạkić aphod cet́ jahanaḱ ge bae ṭarhao daṛe akadea Ela Mitro do. 1962 khon 1978 serma hạbić uni do Maniktola Ason khon pon dhao West Bengal  Bidhan Sobha ren Member re goṭa lena. 1971 serma re Bangladisom reaḱ phurgạl lạṛhại okte uni do hat cuṭi goṛoe emleda. Kạmi jiṅgi re uni do  Kolkata City college re Baṅgla Sahittoren Odhapika lekate 1989 serma re istopa hatao kida. Raj ạri/Rajniti são sãote sahitto hewa hõ tahẽ kantaya uniaḱ ana gonḍa. Heroshima ren kuri aḱ puthi torjomae lạgit́ uni do Soviet Lạ – Nehru puroskere ńam keda. Britis sason birodhi jeleń soṅgram reaḱ ragbag/ạidạri lạṛhai re jos ạyure emlet́te iạte kendrio Bharot sarkar do uni Tamropatro Award emadea. West Bengal Junior Athletic haparao re pe dhao ren champion Ela Mitro do khelod reaḱ soros/obodan lagit́e kuṛạie ńamana. 77 serma umer re  2002 serma reaḱ 13 October uni do Dhạrti khone jirạuena.

Uttạr boṇgo Ạdibasi Forum aḱ kurumuṭu te 30 June 2021 setaḱ 11 baja tala okte Santal Hul Mãhã 166 serma ko manao keda Te-bhaga ragbag/ạidạri hameṭ reaḱ kendro Chapainawabgonj jila reaḱ Nachol re. Sidu-Kạnhuaḱ naksare bahamala em sećlekate noa akhṛa do ehoṕena.

Noa gapal marao akhṛa re Uttạrboṅgo Ạdibasi Forum ren sabha mukhiạ Hingu Murmu doe menkeda, 1855 serma reaḱ 30 June Shidu- Kạnhu, Cand,bhairo aḱ ạyurte Bhognaḍihi ato re amdaj 10 hajar hoṛko seṭer kate reṅgeć nacar hoṛko santao ocoḱ kan birudre lạṛhại lagit́ ko udgạuket́ koa. Noa lahare sudkhor, mahajon ar ina tayom Britis sarkar ragbag te amdaj 30 hajar hoṛ jiwi ko emleda. Teheń hõ abo aema lekate bon koclon ocoḱ kana. Teheń gapa abo hõ aboaḱ oprom ṭonṭa rebo paṛao akana. Sarkar abo do upojạti, kaṭić jạtren hoṛ ar aema lekan ńutumte ko bahanayet́ bon kana. Menkhan abo do sae sae serma khonge noa disomrebo girobas hijuḱ kana. Jahã Britis sarkar Bharot sarker Pakistan sarkar abo do ạdibasi menteko lekhayet́ bon tahẽ kana. Menkhan phurgạl tayom ren sarkar kodo saṅbidhanik lekate ạdibasi mentege bako lekhaet́ bona. Uni do sarkar ṭhen ạdibạsi santal ko lạgit́ ạt́ jemon ko ńam ona lạgit́e dạbi keda.

Nachol ạdibasi academi ren sabha mukhia Jotin Hembrom doe menkeda, hasa do ạdibasi koaḱ Maraṅ muskilanaḱ kana. Noa hasa lạgit́ ge ạdibasi santal hoṛko do bạṛti bon koclon ocoḱ kana. Uni hõ sarkar ṭhen uttạrboṅgo ạdibasi santal ko lạgit́ begar hasa montronaloi tear lạgit́e dạbi keda.

The sandals Times ren sapraorić Sephan Soren doe menkeda, okte reaḱ bodol hoelen rehõ ạdibasi ko khon santao do baṅ kom akana koclonko ar santao ko do eken akoaḱ  santao reaḱ muṭhạn ko bodol akada. Ṛopoṛ ko do sarkar ṭhen akoaḱ nirapotta sadhon ar Manob unnoyon khon boraddo ḍher lạgit́ dạbiko baḍae ocokeda. 

Akhrare Advocate Probhat Tudu, Mithushilak Murmu sapraote Region onolia komitte “Madol” soronika joṛao akadae Birbanṭa Amin Hembrom. Madol sodor re  rakaṕ heć akana  santal hul reaḱ Itihãs, soman ar pahaṛ ren ạdibasi koaḱ suk-duk reaḱ katha, ca-bagwan re kạmiạ koaḱ katha, adibasi Nagam lạṛhại/ạitihasik soṅgram, probondh- nibondh, onorhẽ, sereṅ selet́ daman ghoṭona ko.

Madol= Ma+dol. Madol se Tomdaḱ do santal koaḱ asol bajna kana. Madol se tomdaḱ são santal koaḱ bukạ reaḱ joporao meanḱa. Abo jãhãtinaḱ sạṅgiń regebo tahẽn rehõ gogo ar gogo hasa reaḱ ũihạrte ńir hijuḱ ge lagaoabona. Onkage jahan santal ato re tala ńindạ seć bapla se jahan porob re tumdaḱ reaḱ  raṛań saḍe ańjom heć lenkhan mone jiwi oṛaḱ bhitri re baṅ tahẽna. Kaje tege ona saḍe ańjomteń ńir senoḱa. Onatege sedae do santal ạricạli ar legcar lekate santal koaḱ bapla kạmi kodo ḍher ńindạ ko purạuet́ tahẽ kana. Nãwã juri-pạri kin lạgit́ ạsirbad ar sonot eṭaḱ nãwã juri-pạri ko ạsirbad ar sonot reaḱ aema legcar/ạri purạu lạgit́ge nokan tala ńindạ lạgit́ ko koyoḱ horet́ kan tahẽ kana. Tobe goroj bisoe hoyoḱ kana midoḱ do eken nãwã juri-pạri lạgit́ do baṅ. Nonḍe sãotare eyae susạriạ ko, juạn koṛa-kuṛi, maeju-herel, gidṛạ selet́ joto hoṛaḱ eṭaḱ eṭaḱ lekate rạskạ joṅ reaḱ ạt́ tahẽna. Mimit́ hoṛ ar mit́ hoṛaḱ ti ti sapaṕ kate asambeṛ mãyã reaḱ tonol te jeleń tiriyaḱ re tumdaḱ reaḱ ṛaṛaṅ ar hilạḱ te eneć akhrạ re bises kaete juạn koṛa-kuṛi kedeć rakaṕ ako sader porobre. Teheń santal sãota eṭaḱ aḱ culture re divert se bulạk kana. Santal ko talare ona ṛaṛaṅ reaḱ mãyã tonol do nit́ adoḱgoḱ kana. Apnaraḱ sader porob kore ar rạskạ te kedeć ko do baṅ ńeloḱ kana. Ńuhum tayom baṅ ańjomoḱ kana ona tumdaḱ reaḱ ceṭaḱ ṛaṛaṅ do. Nit hõ okte menaḱa. Joto ato ṭola re dinạm ńuhum tayom ạgil hapṛam koaḱ ona tumdaḱ  reaḱ akhṛa bilbilạu ar tińjạu kate tayom piṛhi ren ko santal culture reaḱ asol sebel soṛom reaḱ ạt́ tear ako. Cedaḱ je culture hewa do manwa koaḱ mone ko laha cahe ar carhao aḱ. Culture bhitre ṭikạu tahẽna jạtiạri.

The Santals Times Zoom sec te gapalmarao Santal HUL mãhã reaḱ 166 serma Baṅgladiso̠m ar Bharot (India) diso̠m ren, Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivision ren sasaṕṛaoko Virtual gapalmarao sec te manot hoyena. The Santals Times do huḍiń huḍiń kạmi horate lạṭu kạmi kore jopoṛao reaḱ hudis are kurumuṭu kana. 

Online virtual (online zoom) ar muṭhạn puthire (Face book live) so̠do̠r uchạn do The Santals Times (Santali online news portal) aḱ saṕṛao te gapal marao bạisi do̠ ạyurena. 30 June 2021 ạyuṕ  Baṅgladiso̠m okte 7:30 ar Bharo̠t diso̠m 7:00 okte niạ virtual Hul nagam gapalmarao bạisi do ehoṕkate 2 ghanṭa  cetan okte hạbić niạ HUL nagam reaḱ galmarao toṅge idiyena.

Niạ ge pạhil dhao leka Bharot ar Baṅgladiso̠mren Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivision ren sasaṕṛaoko ar Ạn bepariko niạ Hul Mãhã re Sidu- Kạnhũ-Cand bhairo-Fulomuni koaḱ ạyurte Santal Hul reaḱ nagam babot ko̠ lại hạtiń keda. Ar niạ galmaraore Hul reaḱ aema baṅ baḍae nagam ko̠ do̠ so̠do̠rena. Oka do̠ muṭhạn puthi se facebook live so̠dor uchạn sećte 1900 hoṛ cetan do̠ ko ańjom keda.

Santal Hul nagam  reaḱ diḱsạ idi ar abo̠aḱ baḍae ar tayo̠m daram piṛhi ko ṭhen niạ sạriaḱ nagam lại so̠do̠rre aboaḱ dạyik noa cetan gapalmarao bạisi re selet́ ko tahẽkana Bharo̠t diso̠m kho̠n Jugsirigol magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Tonol Murmu, Santal sãota  susạri  Mn. Dr. Sontosh Kurmar Besra, All India Radio ren Santali kho̠bo̠r pạthuạ ar Jugsirijolren maren sasaṕṛaić ar Mn. Dilip Hembrom, Sãota susạri ar onoṛiạ Mn. Gabriel Soren, Sarsạgun kho̠bo̠r sakam ar Television ren sasaṕṛaoić Manlinda Hasdaḱ, Khobor sakam Adivasi Patheyo ren são-sasaṕṛaoić Mn. Sidan Murmu, Titri Ghuṭu Express kho̠bo̠r sakam sasaṕṛaoić Mn. Lalchand Murmu, Sandes magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Joshep Soren ar Baṅladiso̠m ren Sãota susạriạ ar Jatiyo kho̠bo̠r sakam ren Columnist Mn. Mithusilak Murmu, The Santals Times chapa so̠do̠rić ar Sãota lahanti galojić ar kạmiạ Mn. Stephen Soren, Santali News-24.com ren são sasaṕṛaić ar Language Research Hub ren bandhaoić Mn. Somor M. Soren, Mado̠l Magazine ren sasaṕṛaoić ar Uttạr Boṅgo Adivasi Forum ren Secretary Mn. Advocate Probhat Tuḍu.

Hul mãhã reaḱ 166 sermare HUL reaḱ karon ar Hul nagam ol cetan ạḍi khạndri galmaro hoyena. Ar nonḍe kho̠n nagam reaḱ aema nãwã nãwã mare katha ko̠ lại so̠do̠rena.  Niạ virtual bạisi kho̠n sanam santalko ar ranajoṭ kate nãwãte  nitoḱ aḱ sãota ar ạidạri koclon cetan tengo daram lạgit́ ar mit́ dhao HUL lagao abona mente joto manotan ko hohoket́a. Sanam ko mit kate o̠t baṛge dhokhol ko, luṭpaṭ ko siknạt ar nukhri re ạidạri kho̠n eṛanoḱ ko teṅgo daram la̠git́ ko menkeda.

Nonkan kạmi hora ar hudisko ńutumte The Santals Times ạyurren sanamko ạḍi aema sarhao doko hameṭ akada. Darakan dinkore arhõ jemon manotanko joṛaoko reaḱ hoṛko benaote santalko lạgit́ mońj hoṛbon benao rakaṕ te mońj dhạrti jiṅgi bon khemao daṛeaḱ.

Source; Nachol Upozila Proshasod, Madol- Uttorbaṅgo Ạdibạsi Forum online sombad ar The Santals Times Zoom Gapalmarao




Baḍaejoṅ- 7 Hello!

Mobile se telephone te galmarao okte̠ pạhilre̠ Hello, Hello bon me̠ngot́eda, menkhan noa Hello katha do cekate̠ hećena, se̠ oka khon bahallena onabon baḍaejoṅ ma. Mit́ṭaṅ office re̠ juạn kuṛie̠ kạmi kana, oka khon co ghono ghono ge phone hijuḱ kana, pase̠ć mit́ṭaṅ bodmas koṛageye̠ ạṛisede kana. Enan khone phonet́te mon do̠ lolo akan tae tahẽkana, e̠yae dhome phone ket́ sãote̠ raṅgao te̠ye̠ saṕ got́ keda, ar roroṛe̠ ehoṕena, ‘sonto̠ro̠ḱ me, ar mit́domem phone lekhange pulis iń…’ Katha ạuriye̠ mucạt́ rege phone akat́ hoṛaḱ roṛe bujhạu ke̠da, one okoe̠ do̠ office re aćre̠n bos kanae̠. Ente̠ okoe̠ haley baḍaya uni do̠ bodmas koṛa doe̠ baṅ kana, paseć re̠ pase̠ć pạhilre̠ Hello-e menlekhan nonkan lajao̠ redo̠ paṛaoḱ baṅ hoe̠koḱ taya!

1892 re sikago khon pạhil dom telephone te kathae roṛeda Alekgander graham bell.

Cekate̠ Hello kathate pạhilbon ropoṛjoṅ kana! Telephone re̠n be̠naoić Alekgander Graham Bell telephone re̠ pạhil do̠m sombhasone be̠boharle̠t́a ‘Ahoe̠’ kathage.  Ahoe katha do̠ daḱ jahajre̠n nạbikko ńapamlenre̠ sombhasonle̠kate ko be̠bohare̠t́ tahẽkana. Santal ko do̠ ko ńapamle̠nre̠ ‘Johar’bon me̠ngot́eda. Tayo̠m tedo̠ Hello kathage bahalena. Hello katha do heć akana Garman katha ‘Hella’, se̠ ‘Holla’khonge. Enan dinkore̠ do̠ Pheri lạukạre̠n calaoko ko hohoako kan okte̠ nonkan katha ko be̠bohare̠t́ kan tahẽkana. America disomren namḍak biggani Thomas Edison hõ pạhil telephon re ‘Hello’ kathage sombhason mente̠ye̠  roṛlet́a. Okte̠ do̠ tahẽkana 1877 sermage. Tayo̠m te̠do̠ go̠ṭa dhạrtige ḍamḍaheye̠na.

English, Baṅgla, Hindi, France, Rasian selet́ eṭaḱ eṭaḱ pạrsite̠hõ telephone re pạhil roṛ katha do̠ hoyoḱ kana ‘Hello’ se ona sorge ‘Helloo’, ‘A-loo’, ‘E-loo’. 1889 serma sećre̠ America central telephone officere̠n kạmiạ ko do̠, ‘Hello girls’ ńutumte̠ko bikạule̠na. Sombhason se oporom katha roṛ do̠ hoyoḱ kana somaj reaḱ cạlcolonge. Asoltet́ do̠ hoyoḱ kana, iń do̠ phone saṕkate̠ am soṅge roroṛ iń khaṛagea, o̠na baḍae̠ oco. Onka leka phone saṕkate iń okoe̠ iń roṛeda, ona hõ baḍae oco do̠ bhage colon kana. Je̠mon, phone saṕ kate̠ Hello me̠nkate̠ ge iń phalnań me̠ne̠da. Nonka bon roṛ le̠khan pase̠ć jãhã okterege babon lajao̠ ocoḱa.




Dhuṛi Dhạrtiye̠ bạgiyada Mn. Dr. Junas Maranḍi

Mn. Dr. Junas Marandi do holano̠ḱ Ḍumkạre noa dhuṛi dhạrtiye bạgiada. Uni do abo Santal koaḱ ạḍi oporom “Peṛaho̠ṛ” kagoj ren Sasapṛaoiće tahẽkana, ar ona sãote P O Bodding Memorial Trust ren mit́ Founder Trustee hõe̠ tahẽkana.Uniaḱ noa dhạrti bạgiaḱte̠ The Santals Times do̠ gạhir bhabnae̠ sodoreda ar uniaḱ atma sulukre tahen reaḱ ase̠ koejoṅ kana, ona são-sãote̠ unire̠n tinạḱ apnar hoṛ ar peṛako noa dhạrti puri re̠ye̠ bạgi oṭo akat́ko onko sanamko lạgit́ hõ jiwi raṛeće solhawako kana.




Baṅgladiso̠m Be̠nao̠re̠n Kạrigo̠laḱ Janam Mãhã!

17 March mãhã do̠ tahẽ kana joto jug khonaḱ́ re̠n Maraṅ birbanṭa, Baṅgladiso̠m e̠to̠ho̠ṕre̠n Kạrigo̠l, Jạtiyạri ko̠re̠n Apat Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ Janam Mãhã. Diso̠m re̠do̠ nit hõ sae̠ se̠rma (100) re̠aḱ ae̠ma le̠kan disạ se̠ uihạr ruạṛ lạgit́ manao̠ ganao̠ calaḱ kana. Me̠nkhan ne̠s do̠ ho̠yo̠ḱ kana uniaḱ sae mit́ se̠rma (101) Janam Mãhã. 

Ae̠ma dhao̠ do̠ ạt hoe̠ le̠n tińa 32 no̠mbo̠r Dhanmonḍi re̠ me̠naḱ Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mo̠jibur Rahmanaḱ o̠ṛaḱ ńe̠l lạgit́. Tinạḱ dho̠m iń hiri akada  unạḱ dhao̠ ge ar hõ ae̠ma le̠kan baḍae̠ re̠aḱ iń as jo̠ṅ akana. Ạḍi sạri je̠, uniaḱ dhạrti jiṅgi re̠aḱ ae̠ma do̠ baḍae̠ jạruṛ me̠naḱa. Ente̠t́ uniaḱ kạmi ho̠ra, haro̠n, ko̠sṭo̠, harkhe̠t sase̠t se̠ć te̠ ae̠ma sikhnạt do̠ bon ńam daṛe̠aḱa.

O̠nka ge August Cando̠ re̠aḱ 25 tạrik 2016 se̠rma ạt ho̠y le̠n tińa Gopalgonj jilạ re̠aḱ Ṭoṅgipaṛa jạtiyạri re̠n Baba Bo̠ṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ to̠pa jae̠ga hiri lạgit́. No̠a hiri re̠ye̠ tahẽ kana Baṅgladiso̠m Santalko re̠n Maraṅ o̠no̠liạ, khạndri hudisan, national news paper sakam re̠n columnist, 12 go̠ṭe̠n Puthiye o̠l akat́ ạḍi Mano̠tan Mithusilak Murmu.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ ạḍi ato o̠ṛaḱ Ṭuṅgipaṛa re̠ye̠ janam le̠na She̠kh Mo̠jibur Rahman. Ạḍi jeleń o̠kte̠ hul ar lạṛhại talate̠ mit́ din Baṅgladiso̠m re̠aḱ phurgạle̠ hame̠ṭ ạgu le̠da. Manwako jo̠to̠ le̠kan e̠ṭke̠ ṭõ̠ṛe̠ khon rukhiạko lạgit́  ar suluk hame̠ṭ lạgit́ aćaḱ jiwi alae̠ kate̠t́ Baṅgladiso̠m re̠n maraṅ kạrigo̠l se̠ be̠nao̠ić ar go̠ṭa dhạrtire̠ uniaḱ o̠po̠ro̠m do̠ ḍam ḍạhir e̠na. 

Calao̠e̠n se̠rma do̠ tahẽ kana Maraṅ Ạyurićaḱ  sae̠ 100 se̠rma janam mãhã. Go̠ṭa se̠rma ae̠ma le̠kan hudis bundisko se̠le̠t́ ae̠ma manao̠ ganao̠ do̠ hoe̠ purạu e̠na. Dhạrti re̠ maraṅ mũhin muskil Corona le̠kan ro̠g he̠ć paṛao̠ e̠nte̠, ạḍi ae̠ma manao̠ ganao̠ se̠ program ko do̠ baṅ hoe̠ purạu le̠nte̠ ne̠s 2021 se̠rma re̠aḱ 16 tạrik dhạbić sae̠ se̠rma Mojib Mãhã me̠nte̠ ae̠ma le̠kako manao̠ ganao̠ kana. No̠nkan manao̠ ganao̠ program kore̠ ae̠ma diso̠m re̠n diso̠m mukhiạko se̠ Maraṅ Montriko he̠ć se̠ṭe̠r akana Mojib Mãhã manao̠ ganao̠ re̠ se̠le̠do̠ḱ ar uniaḱ dhạrti jiṅgi khe̠mao̠ uihạr ruạṛ lạgit́.  

Kho̠kha bạbu Boṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahman do̠ 1920 se̠rma re̠aḱ 17 tạrik March cando dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na. Uniaḱ no̠a janam mãhã do̠ diso̠m re̠n Gidrạko mãhã se̠ jạtiyo̠ shisu dibos me̠nte̠ko ganao̠ manao̠ ạgue̠da.

Amdaj bar sae 200 se̠rma iṅgre̠j aḱ ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ Bharo̠t diso̠m re̠ jo̠lo̠k kan o̠kte̠re̠ge dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na Shekh Mojib. E̠ṭaḱ diso̠m Bharo̠t jakat re̠ janam kate̠t́ hõ She̠kh Mojib do̠ huḍiń khon ge̠ye̠ ńe̠l ạgu akada jomidar, talukdar ar sudkho̠r mahajo̠naḱ ko̠clo̠n ar harkhe̠t sase̠t. Manwakoaḱ duk bhabnako ńe̠l kate̠t́ ge o̠nkoaḱ rukhiạ/muktiko lạgit́ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan jiṅgi khonge lạṛhại kate̠t́ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ apnaraḱ jiwi alae̠ lạgit́e̠ sopro̠t akada.

Iṅgre̠jaḱ haro̠n-ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ 1947 se̠rma Bharo̠t diso̠m phurgạl/sạdhin le̠nre̠hõ baṅgaliko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma haro̠n-ko̠clo̠n do̠ tahẽ le̠ngea. Pakisthan diso̠m re̠nko hõ e̠to̠ho̠ṕ khon ge Baṅgali ko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma le̠kan ko̠clo̠n do̠ko calao̠ akada.

No̠nkan ko̠clo̠n khon rukhiạ lạgit́ ge baṅgali ko do̠ ro̠pha ruạṛ lạgit́ ko te̠ar akana. Ạḍi jeleń o̠kte̠ lạṛhại se̠ pańja kate̠t́ ge Shekh Mojib do̠ Baṅgaliko te̠ar tahẽn lạgit́e̠ udgạu le̠t́ koa, o̠nate̠ o̠na re̠aḱ jo̠ do̠ ńe̠l le̠na 1971 se̠rma re̠aḱ maraṅ lạṛhại se̠ćte̠. 1971 se̠rma re̠aḱ 7 march do̠ tahẽ kana aćaḱ maraṅ sabha se̠ ro̠po̠ṛ je̠, te̠ar tahẽn pe̠ lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́. Niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ phurgalo̠ḱ/sạdhino̠ḱ re̠aḱ lạṛhại, niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ suluk/mukti re̠aḱ lạṛhại, ape̠ ṭhe̠n ce̠t́ ko me̠naḱa, o̠nako ante̠ ge bin bilo̠m te̠ te̠ar tahẽn pe̠, e̠nte̠ iń apeko lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ hukum bạń lại daṛe̠ ape̠re̠hõ, ape̠ do̠ pe̠ lạṛhại tabo̠na, e̠nte̠t́ no̠a lạṛhại do̠ apnar lạgit́ do̠ baṅ; bicko̠m no̠a lạṛhại do̠ diso̠m phurgạl/sạdhin re̠aḱ lạṛhại ho̠yo̠ḱa.

Bo̠ngobondhu aḱ no̠nkan maraṅ hukum e̠mo̠ḱ te̠ jo̠to̠ jạtiyạriko, juạnko, sipạhiko, palṭo̠nko ae̠ma sãhãs se̠ ke̠ṭe̠ć mo̠n do̠ ko ńam le̠da. No̠a lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ jiwi alae kate̠t́ ko lạṛhại le̠na. Pạhil do̠ march  cando̠ re̠aḱ 26 tạrik re̠aḱ pạhil se̠taḱ o̠kte̠ 32 nombor Dhanmonḍi o̠ṛaḱ khon Baṅgladiso̠m Sạdhin re̠aḱ doe̠ lại so̠do̠r le̠da.

Pon go̠ṭe̠n mise̠ra ar bar boe̠ha talare̠ She̠kh Mojibor do̠ te̠sar nombo̠r re̠n ko̠ṛa. 7 se̠rma ume̠r re̠ge uni do̠ so̠r re̠ me̠naḱ Gimaḍaṅga So̠rkari Primary School re̠ye̠ bho̠rti le̠na. Inạ tayo̠m uni do̠ Madaripur Islamia High School, Gopalgonj Sorkari Pailot school ar mucạt́ re̠do̠ Gopalgong Mission School re̠ye̠ paṛhao̠ le̠na.

1942 se̠rma do̠ Meṭrik pass kate̠t́ ce̠tan class se̠ć paṛhao̠ lạgit́ Kolkata re̠ me̠naḱ Ạḍi ńutuman Islamia college re̠ paṛhao̠ e̠ho̠ṕ lạgit́e̠ bho̠rti e̠na ar college re̠aḱ ho̠sṭe̠l regeye̠ thamgaḍi e̠na. 1946 se̠rma Shekh Mojib BA doe̠ pass ke̠da. Uni do̠ Islamia college students forum re̠n general secretary hisạb te̠ye̠ jit le̠na. 1946 se̠rma jạtiạriko talare̠ lạṛhại re̠ Suluk do̠hoe̠ lạgit́ ạḍi gạkhuṛ ar sãhãs se̠le̠t́e̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman.

1947 se̠rma Bharo̠t hạṭiń tayo̠m uni do̠ Purub baṅgla te̠y he̠ć e̠na. Inạ tayo̠m Dhaka University re̠ ạn/Law department re̠ye̠ bhorti e̠na. Dhaka University re̠ te̠sar 3 ar po̠naḱ 4 ho̠rare̠ kạmi kanko aḱ hul re̠hõ mit́ mo̠ne̠n se̠le̠t́ onko so̠ṅge̠ye̠ tahẽ kana.

Ạyur re̠aḱ te̠ bar hạṭiń lạgit́ Pakisthan re̠n E̠to̠ho̠pić Mohammod Ali Jinnah Purub baṅgla te̠ye̠ he̠ć le̠na Urdu do̠ diso̠m re̠ ro̠po̠ṛ lạgit́ aso̠l pạrsi/bhasha/language ho̠yo̠ḱa me̠nte̠ye̠ lại so̠do̠r ke̠da, No̠a ańjo̠m kate̠t́ me̠taḱ me̠ Purub Pakistan re̠ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan baṅgla gidrạko do̠, ạḍi jo̠rte̠ ar mit́ mo̠nte̠ jo̠to̠ students ko do̠ko raṅgao̠ e̠na ar maraṅ Hul ko e̠ho̠ṕ ke̠da. Maraṅ Hul e̠ho̠ṕ khạtirte̠ Shekh Mojibur Rahman ce̠tan re̠ arhõ e̠ho̠ṕ e̠na hajot/jạil ar ko̠clo̠n.

Rajạri khạtir te̠ uni do̠ mit́ jug ce̠tan hajo̠t re̠ye̠ tahẽ kana. Bar dho̠m do̠ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠t́ go̠ćko le̠kan maraṅ muskil ho̠ye̠ ńe̠l daram akada, 18 dho̠m do̠ye̠ hajo̠t ocole̠na. Pakistan re̠n ko̠clo̠nko ce̠tanre̠ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ Hul ar Lạṛhại e̠ho̠ṕ re̠n maraṅ ạyurić doe̠ tahẽ kana ar lạṛhại lạgit́ jạtiạriko birbanṭa/Muktijoddhae̠ be̠nao̠ le̠t́ koa.

1952, 54, 62, 66 le̠kan hul ar 69 re̠aḱ gono obhurthan 70 re̠aḱ election haprao̠ re̠ jit do̠ jo̠to̠ baṅgalikoaḱ hul re̠aḱ maraṅ mit́ Itihãs se̠ e̠to̠ho̠ṕ kana. Ar no̠a hul re̠n gạkhuṛ ạyurić doe̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman. 1969 re̠ hul lạṛhại bhitrite̠ hajo̠t khon oḍoḱ tayo̠m uni do̠ Boṅgobondhu hisạb te̠ ńutum do̠ ḍam ḍạhie̠n tae̠a.

Sạdhino̠ḱ re̠aḱ hul lạṛhại re̠ jit kate̠t́ Pakisthan re̠aḱ hajo̠t khon jạtiạrire̠n Baba Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ mukti ńam kate̠t́ 1972 se̠rma 10 January nijaḱ diso̠m te̠ye̠ ruạṛ he̠ć e̠na. Diso̠m re̠ he̠ć kate̠t́ hul lạṛhại te̠ dhaṅ dhaser akan Baṅgladiso̠m be̠nao̠ se̠ jut ruạṛ se̠le̠t́ diso̠m calao̠ lạgit́ arhõ aćaḱ jiṅgi khe̠maoe̠ e̠ho̠ṕ ke̠da.

Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ diso̠m re̠ ho̠ṛko kạuḍi se̠ć te̠ ke̠ṭe̠ćko lạgit́, do̠sar hul doe̠ ho̠ho̠ ke̠da. Nui maraṅ Kạrigo̠l diso̠m be̠nao̠ić do̠ arhõ e̠ke̠n pe bo̠cho̠r tala re̠ge diso̠m te̠ju, ganḍra, rajakarko do̠ mit́ kate̠t́ 1975 se̠rma re̠aḱ 15 august cando ńindạ o̠kte̠ go̠ṭa gharo̠ńj re̠nko do̠ ạḍi haro̠n, harkhe̠t, sase̠t kate̠ko go̠ć o̠co̠ le̠na.

Ạḍi hahaṛa Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n bar kuṛi do̠ diso̠m barhe̠ re̠kin tahẽ kante̠ bako go̠ć daṛe̠aḱ kina. Noko te̠ju, ganḍra, rajakarko bako hudis le̠da mit́ din nukin bar kuṛi modre̠ mit́ din diso̠m re̠ ruạṛ kate̠t́ no̠nka kin kạmia, se̠ no̠nkate̠ apataḱ bicạr kin hoe̠ oco̠e̠ya do̠ o̠ko̠e̠ hõ bako aṭkar le̠da. Ạkin re̠n go baba, boe̠hako se̠le̠t́ gharo̠ńj re̠ tahẽ kan  jo̠to̠ko go̠ć oco le̠na ńindạ o̠kte̠, me̠nkhan nukin kuṛi hote̠te̠ mit́ din o̠nko ho̠̣ṛko je̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛ samaṅ re̠ ạn/Law mano̠t kate̠t́ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠ko go̠ć o̠co̠ḱa, no̠a do̠ tis hõ baku hudis le̠da.

Te̠heńaḱ no̠a din Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n maraṅ kuṛi Prime Minister Shekh Hasina ạḍi dil ar daṛe̠te̠ diso̠m doe̠ calao̠ be̠nao̠ kana. Diso̠m re̠ ae̠ma mo̠ńj lahanti kạmiko do̠ ho̠yo̠ḱ kana. 1971 se̠rma re̠ lạṛhại re̠ se̠le̠t́ le̠n Santal Muktijoddha do̠ko ńame̠t́ kana to̠lo̠p se̠ mano̠t ar o̠koe̠aḱ o̠ṛaḱ bạnuḱ uni doe̠ ńame̠t́ kana O̠ṛaḱ, arhõ dhạrti jiṅgi khon jirạu o̠kte̠ re̠ ạḍi mano̠t se̠le̠t́ diso̠m re̠aḱ jhạnḍi te̠ mano̠t se̠le̠t́ maṛiko po̠ṭo̠m e̠da. Noa do̠ Santal birbanṭa jạtiạrikan bon o̠na re̠aḱ ạḍi maraṅ nạmuna kan gea.

Ạḍi mano̠tan Bongobondhu Shekh Mojibur Rahman am lạgit́ tahẽn kana ae̠ma sisirjạuić ṭhe̠n ae̠ma koe̠joṅ je̠mon boge ge̠m tahẽn. E̠nte̠t́ amaḱ so̠na te̠ to̠l diso̠m do̠ be̠naḱ kana am re̠n ạḍi gạkhuṛ maraṅ biṭi diso̠m mạjhi Shekh Hasina ho̠tete̠. Ar go̠ṛom gidrạtam Wazed Joy do̠ digital Baṅgladiso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l kanae̠. O̠nate̠ alo̠m hudisa se̠ alo̠m bhabnaḱa je̠ amaḱ Kukmu ar so̠na re̠aḱ baṅgla do̠ o̠ko baṛae̠ ho̠yo̠ḱ kana se̠ baṅ? Ame̠m ńe̠l oṭole̠t́ KUKMU do̠ purạuḱ kana.

Source; Ithihas Puthiko Khon   




BÕS MÃHÃ

Calaoe̠n Sạnicar 13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ tahẽkana ạḍi hahaṛa mãhã ‘Bõs Mãhã’. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ iń disạ ke̠de̠a iń Go̠go̠ re̠n Baba ar iń re̠n do̠ mamaba Raje̠n Murmu. Uni do̠ nito̠ḱ no̠a dhạrtire̠ ar bạnua. Me̠nkhan uniaḱ unhilo̠ḱ re̠aḱ ro̠po̠ṛ, hudis, ganḍo̠nko ar teheńaḱ no̠a bõs mãhã ạḍi ae̠ma juri me̠naḱa. E̠nte̠t́ Rajen Murmu do̠ aćaḱ bõs re̠nko ać disại bho̠r ạḍi mo̠ńjte̠ o̠lo̠ḱte̠ sapṛao̠ kate̠t́ iń doe̠ e̠ma dińa, ar computer re̠ ṭayep kate̠t́ aćre̠n gidrạko ṭhe̠ne̠ e̠m so̠do̠r oṭo akada.

No̠a din office re̠aḱ kạmi khạtir Ḍhakate̠ calaḱ o̠kte̠ tala ho̠rre̠ jirạu jo̠ṅ ca ńu o̠kte̠ diso̠m se̠ diso̠m barhe̠ re̠aḱ kho̠bo̠rko baḍae̠ jo̠ṅ lạgit́ hatao̠ ke̠dạń Bangladesh re̠ak news ‘Prothom Alo’ sakam re̠ paṛhao̠ o̠kte̠ uni do̠ń disạ kedea ar ho̠po̠n no̠a o̠laḱ thesantalstimes.com re̠ chapa so̠do̠r lạgit́ o̠lo̠ḱ iń e̠ho̠ṕ ke̠da. Ae̠ma jo̠har ar sarhao̠ iń e̠mam kana Mamaba amaḱ damanaḱ so̠lha, hudis khạtir; Sisirjạuwić ṭhe̠n ińaḱ o̠nto̠r khon ko̠e̠jo̠ṅ tahẽn kana je̠mo̠n aćaḱ suluk nirại o̠ṛaḱ re̠ye̠ do̠ho̠ me̠ma jae̠jug hạbić.    

Baṅgladisạm re̠aḱ bas gạḍi, daḱ jahaj, rail gạḍi se̠ do̠kan, jo̠m ńu ho̠ṭe̠l kore̠ o̠l tahẽna ‘Ạri-cạli do̠ Bõs re̠aḱ maraṅ o̠pro̠m kana’. No̠ako katha re̠aḱ ạḍi jo̠s me̠naḱa se̠ baṅ, se̠ ae̠ma le̠kan kukli do̠ me̠naḱa? Me̠nkhan Manwa ko je̠, sạrige calao̠ paro̠m akan ạgilkoaḱ ạri-cạli, cạlcolonko pańjae̠, o̠na do̠ mit́ le̠ka dhạrti re̠n khạndri hudisan/bigganiko sạriaḱ ko so̠do̠r akada. No̠nkan biso̠e̠ko lạgit́ tege manwako do̠ ạḍi tayo̠m ar lahako pańja idi kate̠t́ko se̠ndra ńame̠da bõs babo̠t. Ae̠ma o̠kte̠ re̠ pańja pańjate̠ko ńame̠t́ kana ạḍi bhage̠aḱ khũṭ, ar hõ o̠kte̠ re̠do̠ ạḍi be̠-bạṛić khũṭko.

Teheń abo jo̠to̠ko judi ạḍi khạndri mọnte̠ bon ganḍo̠n le̠n khan; sạrige ạḍi jạruṛ me̠naḱa apnar bõsre̠n koaḱ bõs tạlika tahẽn do̠. judi tahẽ le̠nkhan tinạḱ rạskạ ho̠e̠ ko̠ḱa. Nãhãḱ jugre̠n gidrạko o̠na lisṭi saṕ kate̠t́ bõs re̠nko tahẽ kan ṭhại se̠ jae̠gako ńe̠l ạgu ke̠ya ạḍi man-mano̠t ar rạskạ se̠le̠t́. Unre̠ ạḍi ae̠ma ro̠po̠ṛ, rạskạ, baḍa̠ejo̠ṅ, bhabna, kukli e̠mante̠aḱ; bõsre̠nko lạgit́ tahẽ koḱa ạḍi maraṅ Itihãs re̠aḱ sakam.

13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ ho̠yo̠ḱ kana ‘Bõs Mãhã’. 2013 se̠rma Ayarland re̠ no̠a ‘Bõs Mãhã’ re̠aḱ taṛam laha se̠ e̠to̠ho̠ṕ do̠ hoe̠ akana. No̠a din do̠ ae̠ma le̠kate̠ bon ganao̠ manao̠ daṛe̠ ke̠ya. Nithõ o̠kte̠ baṅ paro̠m calao̠ akana; de̠labon go̠ṛo̠mgo̠, go̠ṛo̠mba, go̠go̠, baba ṭhe̠n kho̠n bon baḍae̠ jo̠ṅ ma abore̠n calao̠ laha akan bõs re̠nkoaḱ khaṭo̠ Itihãs. Ar jo̠to̠ko ṭhe̠n ne̠hõr tahẽn kana; ma to̠be̠ bin bilo̠mte̠ e̠ho̠ṕ tabonpe̠ apnar bõs re̠aḱ khaṭo̠ Itihãs, ńe̠l abon mit́ din abore̠n tayo̠m daram hara rakabo̠ḱ kankoge ạḍi bhage̠ bõs re̠aḱ ko o̠l caṛhao̠ tabo̠na.  No̠nka te̠ go̠ṭa dhạrtire̠ me̠naḱ bo̠n santal ko̠aḱ bõs re̠aḱ Itihãs tahẽn ma.




Gotạ Dhạrti re̠aḱ sạri kạhtuk

Go̠ṭa dhạrti re̠ hoy parom akan maraṅ lạṛhại, e̠ṛe̠ se̠ phạsiạri be̠bo̠sa bạnij, rạput́(bhaṅga), bạṛić giḍikaḱ(binas) akan nạthi(dolil), kagojko Jo̠gaṛ ar laṛcaṛ lạgit́ go̠ṛo̠ e̠m se̠le̠t́ UNESCO do̠ 1992 sal khon “Memory of the World Register” re̠aḱ kạmie̠ e̠ho̠ṕ akada. No̠a re̠aḱ aso̠l jo̠s se̠ mo̠tlo̠h do̠ ho̠yo̠ḱ kana; Go̠ṭa dhạrti re̠ pasnao̠ akan ạḍi jạruṛ kago̠j, do̠lil, film se̠le̠t́ naksako jo̠gaṛ ar baṅ baḍae̠ ho̠ṛko talare̠ baḍae̠ oco̠ko lạgit́e̠ uskure̠t́ ko kana. No̠a re̠ o̠l rakaṕ oco̠e̠ lạgit́ do̠ International sompo̠k se̠le̠t́ dho̠mo̠s tahẽ̠n lagaḱa. 14 ho̠ṛ niyạte̠ “International Adviser Committee” ho̠te̠te̠ bachai, ńe̠l to̠daroki kate̠t́ no̠a register sakam re̠ rakaṕ lạgit́ ko suparisa. Inạ tayo̠m niyo̠m le̠kate̠ ạḍi jakjo̠mo̠k̠ se̠le̠t́ ńutumko lại so̠do̠ra UNESCO re̠n Maraṅ Ạyurić. UNESCO do̠ 1997 sal khon bar bo̠cho̠r po̠r po̠r “Memory of the World Register” kạmi te̠ye̠ hoe̠ purạu ạgue̠da. Go̠ṭa dhạrti re̠ no̠a do̠ ạḍi maraṅ aso̠laḱ kạmie̠ kạmi e̠da me̠nte̠ko so̠do̠re̠da. Ar no̠ako karo̠ntege go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi rạskạ se̠le̠t́ ko hẽ̠ḱaḱ kana. Nonka te̠ mit́ din do̠ go̠ṭa dhạrti re̠aḱ mimit́ jae̠ga re̠ tạlika kate̠t́ maraṅ document se̠ do̠lil do̠ jo̠gaṛo̠ḱa ar samṭao̠ kate̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛ ṭhe̠n se̠ṭe̠r lạgit́ UNESCO do̠e̠ kạmi kana.   

Ropoṛ okte

March cando 7, 1971

Ropoṛ doe̠ e̠hoṕ le̠da ạyuṕ be̠la 3:20 miniṭ re̠ ar jae̠ga do̠ tahẽ̠ kana Rescorse Moydan (nito̠ḱ do̠ko me̠taḱ kana Sowardi Uddan) ro̠ṛ le̠dae̠ 19 minit ar total sobdo/katha do̠ tahẽ kana 1108 goṭe̠n no̠a ropoṛ doe̠ sab do̠ho̠ le̠da Pakistan International Film Corporation re̠n Managing Director, Abul Khaer M N A. Record ledae AH Khandoker. Noa Ropoṛ do̠ 12 Pạrsi(Bhasa) te̠̠ to̠rjo̠ma akana.

1971 sal re̠aḱ 7 march cando Jatir Jonok Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahoman Rescorse Moydan (nito̠ḱ do̠ko me̠taḱ kana Sowardi Uddan) re̠ one̠ o̠ka maraṅ Ropoṛe̠ e̠m le̠t́. O̠na do̠ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi maraṅ Ropoṛ(Biktrita) hoe̠ akana. No̠a ropoṛ re̠ me̠nḱa ae̠ma le̠kan ucrạn tahẽkana. E̠ke̠n 19 miniṭ re̠aḱ topoṛ re̠ uni do̠ Itihãs re̠aḱ jo̠to̠ doe̠ lại saḍe̠ akada. No̠a Itihãs do̠ e̠ke̠n Bangladesh re̠ngebon baḍae̠ kan tahẽ̠na. UNESCO se̠ć te̠ nito̠ḱ do̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko baḍae̠ ke̠da.

Dhạrti re̠n ae̠ma Mano̠tan ho̠ṛ do̠ 7 march re̠aḱ Ropoṛ re̠ ae̠ma mo̠ńj katha do̠ko lại so̠do̠r akada. O̠na khon e̠ke̠n bar ho̠ṛaḱ kathań o̠l rakaṕ ke̠da; 1. 7 march re̠aḱ Ropoṛ do̠ Sạdhin akan re̠aḱ maraṅ do̠lil – Nelson Mendela. 2. Boṅgobondhu aḱ hudisko e̠ke̠n Bangladesh re̠do̠ baṅ bicko̠m go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko aṅgo̠c e̠da – Nobel Winner Economics Ormritto Sen.

Mucạt́ katha do̠ ho̠yo̠ḱ kana je̠; Boṅgobondhu do̠ 7 march re̠aḱ ropoṛ Gapal marao̠ te̠ rajạrire̠ mo̠ńj hor te̠ taṛam kate̠t́ ge 9 cando lạṛhại kate̠t́ lakh lakh ho̠ṛaḱ mãyãm jo̠ro̠ kate̠t́ teheń Go̠ṭa Dhạrti re̠aḱ mancitro re̠ Sạdhin Bangladesh re̠aḱ jae̠ga doe̠ ńam akada.




Bir banṭa sipạhi Kạnhu Murmuaḱ jạtiạri mãyãm gohare̠ manot johar

Teheń do̠ 23 February 1856 Serma re̠aḱ teheńaḱ dinre̠ santal Hul re̠n dilgạriạ bir banṭa Sido Murmure̠n boeha Kạnhu Murmuaḱ pạsiko hoe ocoleda aćaḱ apat ḍinḍa Bhognaḍihi atore̠.

Santal Hulre Kanhu do̠ ạḍi gạkhuṛ ar dilgạriạ lạṛhaiyić hisạbte̠ namḍake  tahẽkana. Ona oktere̠ uniaḱ umer amdaj 30-32 tahẽkan taea. Santal Hulre̠ uni do̠ Sidore̠n asol sipạhikore̠n aḱyuriće bahal ocolena.

Ona iạtege kạnhu ge sanam lạṛhại re̠aḱ sapṛaoḱ ar jhãp em babot do unigeye lahaḱ kan tahẽkana. Tinre̠ Kạnhu lạṛhại reye ghạl ocoye̠na unre̠ ar bar boeha Chand ar Bhairo do uni Hajaribag te̠kin idi kedea, unrege onko do̠ horre̠ ko saṕ ocoye̠na.

Kạnhu ar unire̠n bokot boeha Chand ar Bhairo do̠ 30 November tạrik 1855 sermare̠ Kuńjora Jamtaṛare̠n sordar Ghatwal Jorowar Siṅ hotete̠ko giriptar ocoye̠na, Uni sordar do̠ noa khạtirte̠ 900 Rupi siropae ńamleda, one oka do un oktere̠ aema ge tahẽkan.

Kạnhu Giriptar tayo̠m uni do̠ souṛi kạd oṛaḱte̠ko kol kedea. Onḍe uni do̠ 3 cando lạgit́ko doho kedea.

Bises Commissioner WH Eliot  one okoe do̠ Kạnhu bicạre̠ lạgit́e̠ bachao ocolen, uni do bicạr kate̠ kạnhu bicạrkate̠ goć ocoye̠ re̠aḱ raie em keda. Leftanent  Governor Kạnhuaḱ pạsi re̠aḱe khạṭi akada ar hukum keda je̠mon uni do̠ ać apataḱ ḍinḍa ato Bhognaḍihi rege ko pạsíe̠.

Kạnhu do̠ Siuṛi khonaḱ 16 February 1856 serma ạḍi aema sipạhiante̠ Bhognaḍihi te̠ko ạgu kedea, onḍe̠ do̠ arhõ gạkhuṛ sipạhi koko dohoke̠t́ koa onḍe horhoe lạgit́ ado Kạnhu do Choṭo laṭ ṭhe̠n ko soprot kedea. Kạnhu Murmu do 23 February 1856 amdaj ńindạ 2 baja sećko pạsi kedea. Noa pạsi doe hoe purạu oco keda São Commissioner  E Tailors

Kạnhu Murmu pạsi okte Bhognaḍihi re̠ko tahẽkan Pulis Ạpisar koaḱ ńutum

  1. Bradley Bard,.
  2. TE Webster (Bises Commissioner)
  3. Tailors.
  4. Togood. (Magistrate)
  5. Jems Pontent.(Superintendent damin-koh)(

 

Source- Santal Hul  Soren E J

Santal Pargana re̠ak Nagam Marenaḱ ḍinḍhạu ar sãohet́. Dr. Dinesh B N