Dhuṛi Dhạrtiye̠ bạgiyada Mn. Dr. Junas Maranḍi

Mn. Dr. Junas Marandi do holano̠ḱ Ḍumkạre noa dhuṛi dhạrtiye bạgiada. Uni do abo Santal koaḱ ạḍi oporom “Peṛaho̠ṛ” kagoj ren Sasapṛaoiće tahẽkana, ar ona sãote P O Bodding Memorial Trust ren mit́ Founder Trustee hõe̠ tahẽkana.Uniaḱ noa dhạrti bạgiaḱte̠ The Santals Times do̠ gạhir bhabnae̠ sodoreda ar uniaḱ atma sulukre tahen reaḱ ase̠ koejoṅ kana, ona são-sãote̠ unire̠n tinạḱ apnar hoṛ ar peṛako noa dhạrti puri re̠ye̠ bạgi oṭo akat́ko onko sanamko lạgit́ hõ jiwi raṛeće solhawako kana.




Baṅgladiso̠m Be̠nao̠re̠n Kạrigo̠laḱ Janam Mãhã!

17 March mãhã do̠ tahẽ kana joto jug khonaḱ́ re̠n Maraṅ birbanṭa, Baṅgladiso̠m e̠to̠ho̠ṕre̠n Kạrigo̠l, Jạtiyạri ko̠re̠n Apat Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ Janam Mãhã. Diso̠m re̠do̠ nit hõ sae̠ se̠rma (100) re̠aḱ ae̠ma le̠kan disạ se̠ uihạr ruạṛ lạgit́ manao̠ ganao̠ calaḱ kana. Me̠nkhan ne̠s do̠ ho̠yo̠ḱ kana uniaḱ sae mit́ se̠rma (101) Janam Mãhã. 

Ae̠ma dhao̠ do̠ ạt hoe̠ le̠n tińa 32 no̠mbo̠r Dhanmonḍi re̠ me̠naḱ Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mo̠jibur Rahmanaḱ o̠ṛaḱ ńe̠l lạgit́. Tinạḱ dho̠m iń hiri akada  unạḱ dhao̠ ge ar hõ ae̠ma le̠kan baḍae̠ re̠aḱ iń as jo̠ṅ akana. Ạḍi sạri je̠, uniaḱ dhạrti jiṅgi re̠aḱ ae̠ma do̠ baḍae̠ jạruṛ me̠naḱa. Ente̠t́ uniaḱ kạmi ho̠ra, haro̠n, ko̠sṭo̠, harkhe̠t sase̠t se̠ć te̠ ae̠ma sikhnạt do̠ bon ńam daṛe̠aḱa.

O̠nka ge August Cando̠ re̠aḱ 25 tạrik 2016 se̠rma ạt ho̠y le̠n tińa Gopalgonj jilạ re̠aḱ Ṭoṅgipaṛa jạtiyạri re̠n Baba Bo̠ṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ to̠pa jae̠ga hiri lạgit́. No̠a hiri re̠ye̠ tahẽ kana Baṅgladiso̠m Santalko re̠n Maraṅ o̠no̠liạ, khạndri hudisan, national news paper sakam re̠n columnist, 12 go̠ṭe̠n Puthiye o̠l akat́ ạḍi Mano̠tan Mithusilak Murmu.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ ạḍi ato o̠ṛaḱ Ṭuṅgipaṛa re̠ye̠ janam le̠na She̠kh Mo̠jibur Rahman. Ạḍi jeleń o̠kte̠ hul ar lạṛhại talate̠ mit́ din Baṅgladiso̠m re̠aḱ phurgạle̠ hame̠ṭ ạgu le̠da. Manwako jo̠to̠ le̠kan e̠ṭke̠ ṭõ̠ṛe̠ khon rukhiạko lạgit́  ar suluk hame̠ṭ lạgit́ aćaḱ jiwi alae̠ kate̠t́ Baṅgladiso̠m re̠n maraṅ kạrigo̠l se̠ be̠nao̠ić ar go̠ṭa dhạrtire̠ uniaḱ o̠po̠ro̠m do̠ ḍam ḍạhir e̠na. 

Calao̠e̠n se̠rma do̠ tahẽ kana Maraṅ Ạyurićaḱ  sae̠ 100 se̠rma janam mãhã. Go̠ṭa se̠rma ae̠ma le̠kan hudis bundisko se̠le̠t́ ae̠ma manao̠ ganao̠ do̠ hoe̠ purạu e̠na. Dhạrti re̠ maraṅ mũhin muskil Corona le̠kan ro̠g he̠ć paṛao̠ e̠nte̠, ạḍi ae̠ma manao̠ ganao̠ se̠ program ko do̠ baṅ hoe̠ purạu le̠nte̠ ne̠s 2021 se̠rma re̠aḱ 16 tạrik dhạbić sae̠ se̠rma Mojib Mãhã me̠nte̠ ae̠ma le̠kako manao̠ ganao̠ kana. No̠nkan manao̠ ganao̠ program kore̠ ae̠ma diso̠m re̠n diso̠m mukhiạko se̠ Maraṅ Montriko he̠ć se̠ṭe̠r akana Mojib Mãhã manao̠ ganao̠ re̠ se̠le̠do̠ḱ ar uniaḱ dhạrti jiṅgi khe̠mao̠ uihạr ruạṛ lạgit́.  

Kho̠kha bạbu Boṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahman do̠ 1920 se̠rma re̠aḱ 17 tạrik March cando dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na. Uniaḱ no̠a janam mãhã do̠ diso̠m re̠n Gidrạko mãhã se̠ jạtiyo̠ shisu dibos me̠nte̠ko ganao̠ manao̠ ạgue̠da.

Amdaj bar sae 200 se̠rma iṅgre̠j aḱ ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ Bharo̠t diso̠m re̠ jo̠lo̠k kan o̠kte̠re̠ge dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na Shekh Mojib. E̠ṭaḱ diso̠m Bharo̠t jakat re̠ janam kate̠t́ hõ She̠kh Mojib do̠ huḍiń khon ge̠ye̠ ńe̠l ạgu akada jomidar, talukdar ar sudkho̠r mahajo̠naḱ ko̠clo̠n ar harkhe̠t sase̠t. Manwakoaḱ duk bhabnako ńe̠l kate̠t́ ge o̠nkoaḱ rukhiạ/muktiko lạgit́ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan jiṅgi khonge lạṛhại kate̠t́ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ apnaraḱ jiwi alae̠ lạgit́e̠ sopro̠t akada.

Iṅgre̠jaḱ haro̠n-ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ 1947 se̠rma Bharo̠t diso̠m phurgạl/sạdhin le̠nre̠hõ baṅgaliko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma haro̠n-ko̠clo̠n do̠ tahẽ le̠ngea. Pakisthan diso̠m re̠nko hõ e̠to̠ho̠ṕ khon ge Baṅgali ko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma le̠kan ko̠clo̠n do̠ko calao̠ akada.

No̠nkan ko̠clo̠n khon rukhiạ lạgit́ ge baṅgali ko do̠ ro̠pha ruạṛ lạgit́ ko te̠ar akana. Ạḍi jeleń o̠kte̠ lạṛhại se̠ pańja kate̠t́ ge Shekh Mojib do̠ Baṅgaliko te̠ar tahẽn lạgit́e̠ udgạu le̠t́ koa, o̠nate̠ o̠na re̠aḱ jo̠ do̠ ńe̠l le̠na 1971 se̠rma re̠aḱ maraṅ lạṛhại se̠ćte̠. 1971 se̠rma re̠aḱ 7 march do̠ tahẽ kana aćaḱ maraṅ sabha se̠ ro̠po̠ṛ je̠, te̠ar tahẽn pe̠ lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́. Niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ phurgalo̠ḱ/sạdhino̠ḱ re̠aḱ lạṛhại, niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ suluk/mukti re̠aḱ lạṛhại, ape̠ ṭhe̠n ce̠t́ ko me̠naḱa, o̠nako ante̠ ge bin bilo̠m te̠ te̠ar tahẽn pe̠, e̠nte̠ iń apeko lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ hukum bạń lại daṛe̠ ape̠re̠hõ, ape̠ do̠ pe̠ lạṛhại tabo̠na, e̠nte̠t́ no̠a lạṛhại do̠ apnar lạgit́ do̠ baṅ; bicko̠m no̠a lạṛhại do̠ diso̠m phurgạl/sạdhin re̠aḱ lạṛhại ho̠yo̠ḱa.

Bo̠ngobondhu aḱ no̠nkan maraṅ hukum e̠mo̠ḱ te̠ jo̠to̠ jạtiyạriko, juạnko, sipạhiko, palṭo̠nko ae̠ma sãhãs se̠ ke̠ṭe̠ć mo̠n do̠ ko ńam le̠da. No̠a lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ jiwi alae kate̠t́ ko lạṛhại le̠na. Pạhil do̠ march  cando̠ re̠aḱ 26 tạrik re̠aḱ pạhil se̠taḱ o̠kte̠ 32 nombor Dhanmonḍi o̠ṛaḱ khon Baṅgladiso̠m Sạdhin re̠aḱ doe̠ lại so̠do̠r le̠da.

Pon go̠ṭe̠n mise̠ra ar bar boe̠ha talare̠ She̠kh Mojibor do̠ te̠sar nombo̠r re̠n ko̠ṛa. 7 se̠rma ume̠r re̠ge uni do̠ so̠r re̠ me̠naḱ Gimaḍaṅga So̠rkari Primary School re̠ye̠ bho̠rti le̠na. Inạ tayo̠m uni do̠ Madaripur Islamia High School, Gopalgonj Sorkari Pailot school ar mucạt́ re̠do̠ Gopalgong Mission School re̠ye̠ paṛhao̠ le̠na.

1942 se̠rma do̠ Meṭrik pass kate̠t́ ce̠tan class se̠ć paṛhao̠ lạgit́ Kolkata re̠ me̠naḱ Ạḍi ńutuman Islamia college re̠ paṛhao̠ e̠ho̠ṕ lạgit́e̠ bho̠rti e̠na ar college re̠aḱ ho̠sṭe̠l regeye̠ thamgaḍi e̠na. 1946 se̠rma Shekh Mojib BA doe̠ pass ke̠da. Uni do̠ Islamia college students forum re̠n general secretary hisạb te̠ye̠ jit le̠na. 1946 se̠rma jạtiạriko talare̠ lạṛhại re̠ Suluk do̠hoe̠ lạgit́ ạḍi gạkhuṛ ar sãhãs se̠le̠t́e̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman.

1947 se̠rma Bharo̠t hạṭiń tayo̠m uni do̠ Purub baṅgla te̠y he̠ć e̠na. Inạ tayo̠m Dhaka University re̠ ạn/Law department re̠ye̠ bhorti e̠na. Dhaka University re̠ te̠sar 3 ar po̠naḱ 4 ho̠rare̠ kạmi kanko aḱ hul re̠hõ mit́ mo̠ne̠n se̠le̠t́ onko so̠ṅge̠ye̠ tahẽ kana.

Ạyur re̠aḱ te̠ bar hạṭiń lạgit́ Pakisthan re̠n E̠to̠ho̠pić Mohammod Ali Jinnah Purub baṅgla te̠ye̠ he̠ć le̠na Urdu do̠ diso̠m re̠ ro̠po̠ṛ lạgit́ aso̠l pạrsi/bhasha/language ho̠yo̠ḱa me̠nte̠ye̠ lại so̠do̠r ke̠da, No̠a ańjo̠m kate̠t́ me̠taḱ me̠ Purub Pakistan re̠ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan baṅgla gidrạko do̠, ạḍi jo̠rte̠ ar mit́ mo̠nte̠ jo̠to̠ students ko do̠ko raṅgao̠ e̠na ar maraṅ Hul ko e̠ho̠ṕ ke̠da. Maraṅ Hul e̠ho̠ṕ khạtirte̠ Shekh Mojibur Rahman ce̠tan re̠ arhõ e̠ho̠ṕ e̠na hajot/jạil ar ko̠clo̠n.

Rajạri khạtir te̠ uni do̠ mit́ jug ce̠tan hajo̠t re̠ye̠ tahẽ kana. Bar dho̠m do̠ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠t́ go̠ćko le̠kan maraṅ muskil ho̠ye̠ ńe̠l daram akada, 18 dho̠m do̠ye̠ hajo̠t ocole̠na. Pakistan re̠n ko̠clo̠nko ce̠tanre̠ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ Hul ar Lạṛhại e̠ho̠ṕ re̠n maraṅ ạyurić doe̠ tahẽ kana ar lạṛhại lạgit́ jạtiạriko birbanṭa/Muktijoddhae̠ be̠nao̠ le̠t́ koa.

1952, 54, 62, 66 le̠kan hul ar 69 re̠aḱ gono obhurthan 70 re̠aḱ election haprao̠ re̠ jit do̠ jo̠to̠ baṅgalikoaḱ hul re̠aḱ maraṅ mit́ Itihãs se̠ e̠to̠ho̠ṕ kana. Ar no̠a hul re̠n gạkhuṛ ạyurić doe̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman. 1969 re̠ hul lạṛhại bhitrite̠ hajo̠t khon oḍoḱ tayo̠m uni do̠ Boṅgobondhu hisạb te̠ ńutum do̠ ḍam ḍạhie̠n tae̠a.

Sạdhino̠ḱ re̠aḱ hul lạṛhại re̠ jit kate̠t́ Pakisthan re̠aḱ hajo̠t khon jạtiạrire̠n Baba Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ mukti ńam kate̠t́ 1972 se̠rma 10 January nijaḱ diso̠m te̠ye̠ ruạṛ he̠ć e̠na. Diso̠m re̠ he̠ć kate̠t́ hul lạṛhại te̠ dhaṅ dhaser akan Baṅgladiso̠m be̠nao̠ se̠ jut ruạṛ se̠le̠t́ diso̠m calao̠ lạgit́ arhõ aćaḱ jiṅgi khe̠maoe̠ e̠ho̠ṕ ke̠da.

Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ diso̠m re̠ ho̠ṛko kạuḍi se̠ć te̠ ke̠ṭe̠ćko lạgit́, do̠sar hul doe̠ ho̠ho̠ ke̠da. Nui maraṅ Kạrigo̠l diso̠m be̠nao̠ić do̠ arhõ e̠ke̠n pe bo̠cho̠r tala re̠ge diso̠m te̠ju, ganḍra, rajakarko do̠ mit́ kate̠t́ 1975 se̠rma re̠aḱ 15 august cando ńindạ o̠kte̠ go̠ṭa gharo̠ńj re̠nko do̠ ạḍi haro̠n, harkhe̠t, sase̠t kate̠ko go̠ć o̠co̠ le̠na.

Ạḍi hahaṛa Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n bar kuṛi do̠ diso̠m barhe̠ re̠kin tahẽ kante̠ bako go̠ć daṛe̠aḱ kina. Noko te̠ju, ganḍra, rajakarko bako hudis le̠da mit́ din nukin bar kuṛi modre̠ mit́ din diso̠m re̠ ruạṛ kate̠t́ no̠nka kin kạmia, se̠ no̠nkate̠ apataḱ bicạr kin hoe̠ oco̠e̠ya do̠ o̠ko̠e̠ hõ bako aṭkar le̠da. Ạkin re̠n go baba, boe̠hako se̠le̠t́ gharo̠ńj re̠ tahẽ kan  jo̠to̠ko go̠ć oco le̠na ńindạ o̠kte̠, me̠nkhan nukin kuṛi hote̠te̠ mit́ din o̠nko ho̠̣ṛko je̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛ samaṅ re̠ ạn/Law mano̠t kate̠t́ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠ko go̠ć o̠co̠ḱa, no̠a do̠ tis hõ baku hudis le̠da.

Te̠heńaḱ no̠a din Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n maraṅ kuṛi Prime Minister Shekh Hasina ạḍi dil ar daṛe̠te̠ diso̠m doe̠ calao̠ be̠nao̠ kana. Diso̠m re̠ ae̠ma mo̠ńj lahanti kạmiko do̠ ho̠yo̠ḱ kana. 1971 se̠rma re̠ lạṛhại re̠ se̠le̠t́ le̠n Santal Muktijoddha do̠ko ńame̠t́ kana to̠lo̠p se̠ mano̠t ar o̠koe̠aḱ o̠ṛaḱ bạnuḱ uni doe̠ ńame̠t́ kana O̠ṛaḱ, arhõ dhạrti jiṅgi khon jirạu o̠kte̠ re̠ ạḍi mano̠t se̠le̠t́ diso̠m re̠aḱ jhạnḍi te̠ mano̠t se̠le̠t́ maṛiko po̠ṭo̠m e̠da. Noa do̠ Santal birbanṭa jạtiạrikan bon o̠na re̠aḱ ạḍi maraṅ nạmuna kan gea.

Ạḍi mano̠tan Bongobondhu Shekh Mojibur Rahman am lạgit́ tahẽn kana ae̠ma sisirjạuić ṭhe̠n ae̠ma koe̠joṅ je̠mon boge ge̠m tahẽn. E̠nte̠t́ amaḱ so̠na te̠ to̠l diso̠m do̠ be̠naḱ kana am re̠n ạḍi gạkhuṛ maraṅ biṭi diso̠m mạjhi Shekh Hasina ho̠tete̠. Ar go̠ṛom gidrạtam Wazed Joy do̠ digital Baṅgladiso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l kanae̠. O̠nate̠ alo̠m hudisa se̠ alo̠m bhabnaḱa je̠ amaḱ Kukmu ar so̠na re̠aḱ baṅgla do̠ o̠ko baṛae̠ ho̠yo̠ḱ kana se̠ baṅ? Ame̠m ńe̠l oṭole̠t́ KUKMU do̠ purạuḱ kana.

Source; Ithihas Puthiko Khon   




BÕS MÃHÃ

Calaoe̠n Sạnicar 13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ tahẽkana ạḍi hahaṛa mãhã ‘Bõs Mãhã’. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ iń disạ ke̠de̠a iń Go̠go̠ re̠n Baba ar iń re̠n do̠ mamaba Raje̠n Murmu. Uni do̠ nito̠ḱ no̠a dhạrtire̠ ar bạnua. Me̠nkhan uniaḱ unhilo̠ḱ re̠aḱ ro̠po̠ṛ, hudis, ganḍo̠nko ar teheńaḱ no̠a bõs mãhã ạḍi ae̠ma juri me̠naḱa. E̠nte̠t́ Rajen Murmu do̠ aćaḱ bõs re̠nko ać disại bho̠r ạḍi mo̠ńjte̠ o̠lo̠ḱte̠ sapṛao̠ kate̠t́ iń doe̠ e̠ma dińa, ar computer re̠ ṭayep kate̠t́ aćre̠n gidrạko ṭhe̠ne̠ e̠m so̠do̠r oṭo akada.

No̠a din office re̠aḱ kạmi khạtir Ḍhakate̠ calaḱ o̠kte̠ tala ho̠rre̠ jirạu jo̠ṅ ca ńu o̠kte̠ diso̠m se̠ diso̠m barhe̠ re̠aḱ kho̠bo̠rko baḍae̠ jo̠ṅ lạgit́ hatao̠ ke̠dạń Bangladesh re̠ak news ‘Prothom Alo’ sakam re̠ paṛhao̠ o̠kte̠ uni do̠ń disạ kedea ar ho̠po̠n no̠a o̠laḱ thesantalstimes.com re̠ chapa so̠do̠r lạgit́ o̠lo̠ḱ iń e̠ho̠ṕ ke̠da. Ae̠ma jo̠har ar sarhao̠ iń e̠mam kana Mamaba amaḱ damanaḱ so̠lha, hudis khạtir; Sisirjạuwić ṭhe̠n ińaḱ o̠nto̠r khon ko̠e̠jo̠ṅ tahẽn kana je̠mo̠n aćaḱ suluk nirại o̠ṛaḱ re̠ye̠ do̠ho̠ me̠ma jae̠jug hạbić.    

Baṅgladisạm re̠aḱ bas gạḍi, daḱ jahaj, rail gạḍi se̠ do̠kan, jo̠m ńu ho̠ṭe̠l kore̠ o̠l tahẽna ‘Ạri-cạli do̠ Bõs re̠aḱ maraṅ o̠pro̠m kana’. No̠ako katha re̠aḱ ạḍi jo̠s me̠naḱa se̠ baṅ, se̠ ae̠ma le̠kan kukli do̠ me̠naḱa? Me̠nkhan Manwa ko je̠, sạrige calao̠ paro̠m akan ạgilkoaḱ ạri-cạli, cạlcolonko pańjae̠, o̠na do̠ mit́ le̠ka dhạrti re̠n khạndri hudisan/bigganiko sạriaḱ ko so̠do̠r akada. No̠nkan biso̠e̠ko lạgit́ tege manwako do̠ ạḍi tayo̠m ar lahako pańja idi kate̠t́ko se̠ndra ńame̠da bõs babo̠t. Ae̠ma o̠kte̠ re̠ pańja pańjate̠ko ńame̠t́ kana ạḍi bhage̠aḱ khũṭ, ar hõ o̠kte̠ re̠do̠ ạḍi be̠-bạṛić khũṭko.

Teheń abo jo̠to̠ko judi ạḍi khạndri mọnte̠ bon ganḍo̠n le̠n khan; sạrige ạḍi jạruṛ me̠naḱa apnar bõsre̠n koaḱ bõs tạlika tahẽn do̠. judi tahẽ le̠nkhan tinạḱ rạskạ ho̠e̠ ko̠ḱa. Nãhãḱ jugre̠n gidrạko o̠na lisṭi saṕ kate̠t́ bõs re̠nko tahẽ kan ṭhại se̠ jae̠gako ńe̠l ạgu ke̠ya ạḍi man-mano̠t ar rạskạ se̠le̠t́. Unre̠ ạḍi ae̠ma ro̠po̠ṛ, rạskạ, baḍa̠ejo̠ṅ, bhabna, kukli e̠mante̠aḱ; bõsre̠nko lạgit́ tahẽ koḱa ạḍi maraṅ Itihãs re̠aḱ sakam.

13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ ho̠yo̠ḱ kana ‘Bõs Mãhã’. 2013 se̠rma Ayarland re̠ no̠a ‘Bõs Mãhã’ re̠aḱ taṛam laha se̠ e̠to̠ho̠ṕ do̠ hoe̠ akana. No̠a din do̠ ae̠ma le̠kate̠ bon ganao̠ manao̠ daṛe̠ ke̠ya. Nithõ o̠kte̠ baṅ paro̠m calao̠ akana; de̠labon go̠ṛo̠mgo̠, go̠ṛo̠mba, go̠go̠, baba ṭhe̠n kho̠n bon baḍae̠ jo̠ṅ ma abore̠n calao̠ laha akan bõs re̠nkoaḱ khaṭo̠ Itihãs. Ar jo̠to̠ko ṭhe̠n ne̠hõr tahẽn kana; ma to̠be̠ bin bilo̠mte̠ e̠ho̠ṕ tabonpe̠ apnar bõs re̠aḱ khaṭo̠ Itihãs, ńe̠l abon mit́ din abore̠n tayo̠m daram hara rakabo̠ḱ kankoge ạḍi bhage̠ bõs re̠aḱ ko o̠l caṛhao̠ tabo̠na.  No̠nka te̠ go̠ṭa dhạrtire̠ me̠naḱ bo̠n santal ko̠aḱ bõs re̠aḱ Itihãs tahẽn ma.




Gotạ Dhạrti re̠aḱ sạri kạhtuk

Go̠ṭa dhạrti re̠ hoy parom akan maraṅ lạṛhại, e̠ṛe̠ se̠ phạsiạri be̠bo̠sa bạnij, rạput́(bhaṅga), bạṛić giḍikaḱ(binas) akan nạthi(dolil), kagojko Jo̠gaṛ ar laṛcaṛ lạgit́ go̠ṛo̠ e̠m se̠le̠t́ UNESCO do̠ 1992 sal khon “Memory of the World Register” re̠aḱ kạmie̠ e̠ho̠ṕ akada. No̠a re̠aḱ aso̠l jo̠s se̠ mo̠tlo̠h do̠ ho̠yo̠ḱ kana; Go̠ṭa dhạrti re̠ pasnao̠ akan ạḍi jạruṛ kago̠j, do̠lil, film se̠le̠t́ naksako jo̠gaṛ ar baṅ baḍae̠ ho̠ṛko talare̠ baḍae̠ oco̠ko lạgit́e̠ uskure̠t́ ko kana. No̠a re̠ o̠l rakaṕ oco̠e̠ lạgit́ do̠ International sompo̠k se̠le̠t́ dho̠mo̠s tahẽ̠n lagaḱa. 14 ho̠ṛ niyạte̠ “International Adviser Committee” ho̠te̠te̠ bachai, ńe̠l to̠daroki kate̠t́ no̠a register sakam re̠ rakaṕ lạgit́ ko suparisa. Inạ tayo̠m niyo̠m le̠kate̠ ạḍi jakjo̠mo̠k̠ se̠le̠t́ ńutumko lại so̠do̠ra UNESCO re̠n Maraṅ Ạyurić. UNESCO do̠ 1997 sal khon bar bo̠cho̠r po̠r po̠r “Memory of the World Register” kạmi te̠ye̠ hoe̠ purạu ạgue̠da. Go̠ṭa dhạrti re̠ no̠a do̠ ạḍi maraṅ aso̠laḱ kạmie̠ kạmi e̠da me̠nte̠ko so̠do̠re̠da. Ar no̠ako karo̠ntege go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi rạskạ se̠le̠t́ ko hẽ̠ḱaḱ kana. Nonka te̠ mit́ din do̠ go̠ṭa dhạrti re̠aḱ mimit́ jae̠ga re̠ tạlika kate̠t́ maraṅ document se̠ do̠lil do̠ jo̠gaṛo̠ḱa ar samṭao̠ kate̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛ ṭhe̠n se̠ṭe̠r lạgit́ UNESCO do̠e̠ kạmi kana.   

Ropoṛ okte

March cando 7, 1971

Ropoṛ doe̠ e̠hoṕ le̠da ạyuṕ be̠la 3:20 miniṭ re̠ ar jae̠ga do̠ tahẽ̠ kana Rescorse Moydan (nito̠ḱ do̠ko me̠taḱ kana Sowardi Uddan) ro̠ṛ le̠dae̠ 19 minit ar total sobdo/katha do̠ tahẽ kana 1108 goṭe̠n no̠a ropoṛ doe̠ sab do̠ho̠ le̠da Pakistan International Film Corporation re̠n Managing Director, Abul Khaer M N A. Record ledae AH Khandoker. Noa Ropoṛ do̠ 12 Pạrsi(Bhasa) te̠̠ to̠rjo̠ma akana.

1971 sal re̠aḱ 7 march cando Jatir Jonok Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahoman Rescorse Moydan (nito̠ḱ do̠ko me̠taḱ kana Sowardi Uddan) re̠ one̠ o̠ka maraṅ Ropoṛe̠ e̠m le̠t́. O̠na do̠ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi maraṅ Ropoṛ(Biktrita) hoe̠ akana. No̠a ropoṛ re̠ me̠nḱa ae̠ma le̠kan ucrạn tahẽkana. E̠ke̠n 19 miniṭ re̠aḱ topoṛ re̠ uni do̠ Itihãs re̠aḱ jo̠to̠ doe̠ lại saḍe̠ akada. No̠a Itihãs do̠ e̠ke̠n Bangladesh re̠ngebon baḍae̠ kan tahẽ̠na. UNESCO se̠ć te̠ nito̠ḱ do̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko baḍae̠ ke̠da.

Dhạrti re̠n ae̠ma Mano̠tan ho̠ṛ do̠ 7 march re̠aḱ Ropoṛ re̠ ae̠ma mo̠ńj katha do̠ko lại so̠do̠r akada. O̠na khon e̠ke̠n bar ho̠ṛaḱ kathań o̠l rakaṕ ke̠da; 1. 7 march re̠aḱ Ropoṛ do̠ Sạdhin akan re̠aḱ maraṅ do̠lil – Nelson Mendela. 2. Boṅgobondhu aḱ hudisko e̠ke̠n Bangladesh re̠do̠ baṅ bicko̠m go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko aṅgo̠c e̠da – Nobel Winner Economics Ormritto Sen.

Mucạt́ katha do̠ ho̠yo̠ḱ kana je̠; Boṅgobondhu do̠ 7 march re̠aḱ ropoṛ Gapal marao̠ te̠ rajạrire̠ mo̠ńj hor te̠ taṛam kate̠t́ ge 9 cando lạṛhại kate̠t́ lakh lakh ho̠ṛaḱ mãyãm jo̠ro̠ kate̠t́ teheń Go̠ṭa Dhạrti re̠aḱ mancitro re̠ Sạdhin Bangladesh re̠aḱ jae̠ga doe̠ ńam akada.




Bir banṭa sipạhi Kạnhu Murmuaḱ jạtiạri mãyãm gohare̠ manot johar

Teheń do̠ 23 February 1856 Serma re̠aḱ teheńaḱ dinre̠ santal Hul re̠n dilgạriạ bir banṭa Sido Murmure̠n boeha Kạnhu Murmuaḱ pạsiko hoe ocoleda aćaḱ apat ḍinḍa Bhognaḍihi atore̠.

Santal Hulre Kanhu do̠ ạḍi gạkhuṛ ar dilgạriạ lạṛhaiyić hisạbte̠ namḍake  tahẽkana. Ona oktere̠ uniaḱ umer amdaj 30-32 tahẽkan taea. Santal Hulre̠ uni do̠ Sidore̠n asol sipạhikore̠n aḱyuriće bahal ocolena.

Ona iạtege kạnhu ge sanam lạṛhại re̠aḱ sapṛaoḱ ar jhãp em babot do unigeye lahaḱ kan tahẽkana. Tinre̠ Kạnhu lạṛhại reye ghạl ocoye̠na unre̠ ar bar boeha Chand ar Bhairo do uni Hajaribag te̠kin idi kedea, unrege onko do̠ horre̠ ko saṕ ocoye̠na.

Kạnhu ar unire̠n bokot boeha Chand ar Bhairo do̠ 30 November tạrik 1855 sermare̠ Kuńjora Jamtaṛare̠n sordar Ghatwal Jorowar Siṅ hotete̠ko giriptar ocoye̠na, Uni sordar do̠ noa khạtirte̠ 900 Rupi siropae ńamleda, one oka do un oktere̠ aema ge tahẽkan.

Kạnhu Giriptar tayo̠m uni do̠ souṛi kạd oṛaḱte̠ko kol kedea. Onḍe uni do̠ 3 cando lạgit́ko doho kedea.

Bises Commissioner WH Eliot  one okoe do̠ Kạnhu bicạre̠ lạgit́e̠ bachao ocolen, uni do bicạr kate̠ kạnhu bicạrkate̠ goć ocoye̠ re̠aḱ raie em keda. Leftanent  Governor Kạnhuaḱ pạsi re̠aḱe khạṭi akada ar hukum keda je̠mon uni do̠ ać apataḱ ḍinḍa ato Bhognaḍihi rege ko pạsíe̠.

Kạnhu do̠ Siuṛi khonaḱ 16 February 1856 serma ạḍi aema sipạhiante̠ Bhognaḍihi te̠ko ạgu kedea, onḍe̠ do̠ arhõ gạkhuṛ sipạhi koko dohoke̠t́ koa onḍe horhoe lạgit́ ado Kạnhu do Choṭo laṭ ṭhe̠n ko soprot kedea. Kạnhu Murmu do 23 February 1856 amdaj ńindạ 2 baja sećko pạsi kedea. Noa pạsi doe hoe purạu oco keda São Commissioner  E Tailors

Kạnhu Murmu pạsi okte Bhognaḍihi re̠ko tahẽkan Pulis Ạpisar koaḱ ńutum

  1. Bradley Bard,.
  2. TE Webster (Bises Commissioner)
  3. Tailors.
  4. Togood. (Magistrate)
  5. Jems Pontent.(Superintendent damin-koh)(

 

Source- Santal Hul  Soren E J

Santal Pargana re̠ak Nagam Marenaḱ ḍinḍhạu ar sãohet́. Dr. Dinesh B N




Kuli-Kupuli-1

  1. Baṅgladisomre okako jilạ re̠ Santal ho̠po̠n ko girạbạsi akana ?

       Roṛ ruạṛ: Baṅgladiso̠m re̠aḱ Rajshahi, Chapai Nowabgonj, Natore, Naogoan,                   Joypurhat, Gaibandha,  Rangpur, Dinajpur, Thakurgaon, Pańchagaṛ, Khagrachari,        Hobiganj, Moulovibazar, syhet.  

      2. Le̠kha le̠kate̠ Baṅgladiso̠mre̠ tinạḱ Santal me̠naḱ bo̠na ?

         Roṛ ruạṛ: Baṅgladiso̠mre̠ ae̠ma le̠kanaḱ le̠kha me̠naḱa. Uikipiḍia le̠kha te̠ 157,698           Santal hopon. Hope  for Santals’ re̠aḱ le̠kha le̠kate̠ Baṅgladesh 6,35,000 (Turui             Lak Pe gel Moṛẽ Hajar). 1991 se̠rma re̠aḱ  census (Hoṛ le̠kha le̠kate̠) 147,112; ar                2011 re̠aḱ census le̠kate̠ 202,744. 

  1. Santal pạrsite̠ o̠ka ko Baṅgladesh betar khon Santali akhṛa uchạnoḱ kana ?

          Roṛ ruạṛ: Baṅgladesh be̠tar Rajshahi, Raṅgpur ar Ṭhạkurgaon khon jao̠ge                          Santali pạrsi te̠ akhṛa  uchạnoḱ kana.

  1. Baṅgladiso̠mre̠n pạhil Santal bishop doe̠ okoe kana ?

          Roṛ ruạṛ: Baṅgladesh re̠ pạhil Santal Bishop do̠ kanae̠ Rev. Se̠bastian Ṭudu.                    Janam do̠ 17 June, 1967. Father ordination do̠ December 30, 1999 ar Bishop ojoḱ            do̠ October 29, 2011. Dhaka archdiocese re̠aḱ  Dinajpur Diocese re bahal                          me̠naya.

  1. Baṅgladiso̠m re̠aḱ lạṭu puthi me̠la (Ekuse Boi mela) re̠ tinạḱ santal ho̠po̠naḱ puthi oḍok akana.

          Roṛ ruạṛ:  Manotan Samiel Mạrḍi: Bahamoni

          Manotan Stephen Soren: Biponno Adivasi Kol Janagosthi

         Manotan Mithusilak Murmu: 1. Biponno Adivasi Jibon O Somaj, 2.Adivasi                     Anneson, 3. Birgatha Muktijudhe Adivasider Obodan, 4. Mohan Muktijudhe                 Christiander Obodan, 5. Mohattagandhir Purba sadhok Jisu christo 6. Saotali               Loko sahitta-1, 2; 7. Saotal Bidroho, 8. Adivasi Sangbidhanik Sikrity Prosne, 9.               Adivasi Kosh, 10. Dhakar 400 Bochor, Protestant Churcher Itihas




Binita Sore̠n Avarest Burure̠ seṭerakan pạhil santal Kuṛi

Dhạrti re̠aḱ sanam khon usul  buru one o̠ka re̠aḱ usulte̠t́ 8,848 Miṭar 1953 se̠rmare̠ Ne̠pal re̠n Buru ṭunḍạṅ de̠jo̠ḱkin Tenzing Norgay ar Australia re̠n Edmund Hillary pạhil kin le̠be̠t́ le̠da no̠a burure̠. 2012 Se̠rma Santal somajre̠n kuṛi Binita So̠ren Pạhil santal kuṛi hisạbte̠ hoe daṛeaḱa Ạdibạsi somajre̠n pạhil kuṛi hisạbte̠ 26 May 2012 se̠rma re̠aḱ se̠taḱ 6 baja 30 Miniṭre̠ Dhạrti re̠aḱ Sanam khon usul buru Avarestre̠ Bharot re̠aḱ diso̠m jhạnḍi bit́ kate̠ aćaḱ ar go̠ṭa Adibạsi somaj re̠aḱ ńutum so̠na harop teye ol oṭo kada.

O̠koe̠ko Avarest se̠ buruko ṭunḍạṅ de̠jo̠ḱ onko ṭhe̠n bare̠a ho̠r tahẽna mit́ṭe̠n do̠ tho̠ṛa alga macha ar mit́ṭe̠n do̠ muskilaḱ. Binita ar unire̠n saõte̠nko do̠ muskil ho̠rgeko bachao le̠da ṭunḍạṅ burute̠ dejo̠ḱ lạgit́,no̠a tege bujhại ńamo̠ḱ kana onkore̠ tinạḱ ke̠ṭe̠ć pạtiạu tah̃ẽkana je, o̠na muskil ho̠rte̠ hõ buru re̠aḱ cuṛạ re̠ko seṭe̠ro̠ḱa me̠nte̠, sạrige noa do̠ onkoaḱ sarhao̠ ńam re̠aḱ kangea.

No̠a Rumuńj ḍaharre̠ Binita saõte̠kin tahẽkana Meghlal Mahato ar Rajendra Sing Pal

Binita Soren do̠ Jhaṛkanḍ khãṛsao̠al  Soraikhela Jilạ re̠aḱ Kesobsora atore̠n kuṛi kanae,uni do̠ buru dejo̠ḱ  lạgit́ aema ṭhạ̃i kore̠ cecet́aḱe hatao̠ leda pạhilre̠ “Basic and Advance mountaineering Course A Grade”ńam kate̠ aćaḱ cecet́aḱ́ mucạt́ keda 2004 se̠rma Darjiling re menaḱ “HIMALAYAN MOUNTAINEEING INSTITUTE (HMI)” khon do̠sar santal kuṛi hisạbte̠ye pass keda seye rakaṕena. Anita soren hõ niạ arore̠n ge kuṛi one okoe pạhil santal kuṛi  hisạbte no̠a kors mońjtey purạu ke̠t́, oana chaḍa hõ 2005 se̠rmare “NEHRU INSTITUTE OF MOUNTAINEERING” hõ mońjteye purạu keda.

 Binita Soren lekan nonkan mit́ṭe̠n nacar casa hoṛre̠n kuṛi Avarest buru cuṛa rey dejo̠ḱ no̠a do̠ go̠ṭa santal somaj re̠aḱ gorob re̠aḱ kana. Darakan dinre̠ arhõ aema Binita Soren bon ńel ńamkoa okoe do̠ Avarẹt cuṛare̠ deć kate aboaḱ somajko marsal tabona.




Nagam re̠aḱ Pahaṛpur Bo̠ddho̠ Bihar

Ko̠ro̠na re̠aḱ halo̠tte̠ bo̠nd tahẽ kan Baṅgladiso̠m re̠aḱ Naogaon jilạ latar me̠naḱ Bodolgachi upojilạre̠ Nagam re̠aḱ Pahaṛpur Bo̠ddho̠ Bihar. Turui (6) cando tayo̠m sanamko lạgit́ jhiće̠na calao̠e̠n Budbar Nagam re̠aḱ Pahaṛpur Bo̠ddho̠ Bihar. Nunạḱ jeleń so̠mo̠e̠ Nagam Pahaṛpur B̠oddho̠ Bihar jhić e̠nte̠ ạḍi ãṭ ko rạskạḱ kana ńe̠ńe̠l ho̠ṛko, lo̠nbo̠nko se̠le̠t́ aḍe̠pase̠re̠n sanam koge.   

Bo̠lo̠ḱ gate re̠ dạyikan maejiue Rahe̠la Begom do̠ ạḍi so̠nto̠r se̠le̠t́ mo̠ca re̠ mask bạnuḱ khan bae bo̠lo̠ oco ako kana. O̠na chaḍa hõ pharak pharak tahẽn lạgit́ ńe̠ńe̠l he̠ć akan ko buje̠ e̠mako kana. O̠nka le̠ka office dạyiḱre̠ me̠nae̠ office go̠ṛo̠ić Borun Kanti hõe me̠ne̠t́ kana calao̠e̠n 19 march cando khon bond tahẽ kana. Nito̠ḱ do̠ ho̠ṛmo̠ re̠aḱ so̠nto̠r ạn ko manao̠ kate̠t́ ńe̠ńe̠l hijuḱ kan ho̠ṛko lạgit́ jhić hoe̠ akana.

De̠labon baḍae̠ lege Pahaṛpur Bo̠ddho̠ Bihar re̠aḱ khaṭo̠ Itihãs;

Pahaṛpur Bo̠ddho̠ bihar se̠ So̠mpur Bihar se̠ So̠mpur Mohabihar do̠ nito̠ḱ dhaṅ dhaser akan mit́ ṭe̠n se̠dae̠ re̠aḱ Bo̠ddho̠ Bihar. Pal bõsre̠n do̠sar Raja Shri Dhormopal Deb Erạl Sae̠ (Ostom Sotoker) re̠aḱ mucạt́ se̠ć se̠ Are Sae (Nobom Sotoke) se̠ć no̠a Bihar doe̠ be̠nao̠ le̠t́a. 1879 se̠rma Sir Kanigham no̠a maraṅ Bihar be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l se̠ e̠ho̠ṕ le̠da. 1985 se̠rma UNESCO no̠a do̠ go̠ṭa Dhạrti re̠ lạgit́ man mano̠t doe̠ e̠m akada. Go̠ṭa Dhạrti re̠ Pahaṛpur do̠ maraṅ Bo̠ddho̠ bihar kana. No̠a re̠aḱ tạnḍi/area se̠ć te̠ Bharo̠t diso̠m re̠ me̠naḱ Nalonda mohabihar são̠te̠ juri daṛe̠aḱa. Pe̠ sae (300) se̠rma khon Bo̠ddho̠ko lạgit́ ạḍi ńutuman Dho̠ro̠m siknạt ar mano̠t re̠aḱ ce̠nter le̠ka. E̠ke̠n Upomoha diso̠m re̠aḱ ae̠ma ṭhạ̃i khon do̠ baṅ, bickom Chin, Tibbot, Mayanmar, Malaysia, Indonesia se̠le̠t́ arhõ ae̠ma diso̠m re̠ me̠naḱko Bo̠ddho̠ ho̠ṛ no̠nḍe̠ dho̠ro̠mre̠ he̠ḱwa sele̠t́ dho̠ro̠m siknạt ko hame̠ṭ joṅ lạgit́ ko hijuḱ kan tahẽna. Jisu janam tayo̠m (Chritio) Ge̠l sae (Doshom sotoke) Bihar re̠aḱ dạyik/acarjo tahẽ kana Otis Diponkor Shrigan.

Pundro bordhon re̠aḱ Rajdhani Pundro̠ no̠go̠r (nitaḱ mohastan) ar e̠ṭaḱ so̠ho̠r Kotiborsho (nitaḱ bangor) re̠aḱ talamala ṭhạ̃ire̠ tahẽkana So̠mpur Mohabihar. O̠na tãhãs-nãhãsaḱge nitaḱ Pahaṛpur ato ńutumte̠ teṅgo akan Bo̠do̠lgạchi upojilạ, Naogaon Jilạ Rajshahi bibhagre̠. E̠ṭaḱ ho̠rte̠ ńe̠l le̠khan Joypurhaṭ jilạ re̠aḱ Jamalgonj railstation khon Pạchim nakha e̠ke̠n mõṛe̠ (5) kilomitạr. Bhougolik se̠ć te̠ 25°o´ Utạr se̠ć khon 25°15´ Utạr Okhansho 88°50´ Purub se̠ć khon 89°10´ Purub draghimangsho hạbić. Ato talare̠ 0.10 bo̠rgo̠ kilo̠miṭạr (10 hector) bakho̠l se̠le̠t́ Pahaṛpur do̠ men̠aḱa. Mare ṭhạ̃iko reaḱ (Protnotaktik) no̠a diḱsạ do̠ho̠̠ḱ do̠ jumiko reak cạrkona le̠ka. Aḍe̠pase̠ so̠man jumi khon 30.30 miṭạr usulre̠ me̠naḱa pahaṛ le̠ka ńe̠lo̠ḱ te̠ nit hạbić me̠naḱa. O̠na sor ato o̠ṛaḱ re̠n hoṛko do̠ ‘Gopal Citar Pahar’ me̠nte̠ko hudis baṛae̠t́ tahẽna. Un khonge no̠a re̠aḱ ńutum do̠ ho̠ye̠na Pahaṛpu, judi re̠hõ sạriaḱ ńutum do̠ ho̠yo̠ḱ kana So̠mpur Bihar.        

E̠ae̠ (7) sotabdi re̠̠aḱ talamala se̠ć Hewyen Sang Pundro bordhonre̠ uniaḱ jo̠to̠ le̠kan kathako do̠ baṅ lại so̠do̠r akana So̠mpur Bihar se̠ Mundil re̠aḱ o̠ka re̠hõ jahan katha baṅ o̠l so̠do̠r akana. Gopal re̠n ho̠po̠n̠ Dhormopal (781-822) siṅghaso̠n re̠ duṛuṕ kate̠t́ ạḍi ae̠ma jeleń o̠kte̠ doe̠ tahẽ kana ar Raj/rajjo̠ke Baṅgla Bihar parom kate̠t́ Pakisthan re̠aḱ utạr-pạchim simana re̠aḱ Gandhar hạbić pasnao̠ le̠na. Somrat Dhormopal ạḍi sạriaḱ Bo̠ddho̠ dho̠ro̠m re̠n hoṛe̠ tahẽ kana ar unige Bikrom Shila ar So̠mpur Bihar do̠ye̠ be̠nao̠/E̠to̠hoṕ le̠da. E̠ṭaḱ se̠ć te̠bon ńe̠l le̠khan, Ńum uduḱ le̠ka Tibboti Nagam/Itihãs puthi “Pag Sam Jon Jhang” re̠n o̠lo̠ḱić ạḍi saphate̠ Dhormopal re̠n ho̠po̠n Debpal (810-850) se̠ć So̠mpur re̠ be̠nao̠ akan ạḍi maraṅ Bihar ar Usul mundil hoe̠ o̠l rakaṕ akada. So̠mpur Biharre̠n ko̠ko̠e̠ kodo̠̠ Nalonda, Budhogoa le̠kan ae̠ma Bharo̠t re̠aḱ ae̠ma Bo̠ddho̠ tirtho esthan khon kạuḍi ar dho̠n dạwlạtko dan akada me̠nte̠ o̠l so̠do̠r akana, o̠ne̠ o̠kado̠ ńamo̠ḱa 10-11 sae se̠ć no̠a re̠aḱ kạmi ho̠ra doe̠ so̠do̠r le̠da. E̠ke̠n so̠do̠r do̠ baṅ bickom Are sae (9) sae/sotabdi hạbić Pal Rajakoaḱ tite̠ So̠mpur Bihar se̠le̠t́ Agropur (Rajshahi jilạ re̠ me̠naḱ Agradigun/Agra dighi) Usmopur, Gotpur, atopur ar Jogdol (Rajshahi Jogdol) Bihar ko re̠aḱ ńutum hõ ńamo̠ḱ kana. Are (9) sae/sotabdi re̠aḱ mucạt́ se̠ć gurjor raj pạhil bhoj ar Mohendro pal, Pal samrajjo tho̠ṛae̠ lo̠ksan le̠da. Inạ tayo̠m Gel (10) sai sotabdi mucạt́ ́se̠ć Pal Bõsre̠n Raja Mohi pal (995-1043) Rasosṭi/samrajjo ruạṛ kate̠t́ So̠mpur Bihar hoe̠ jut ruạṛ akada. Me̠nkhan Mohipal ar aćre̠n ko̠ṛa Noyapalaḱ gujuḱ tayo̠m arhõ Pal bõssre̠n koaḱ marao̠ḱ/poton e̠ho̠ṕ e̠na. Nunạḱ ãṭ re̠ Tala bharo̠t/Moddhovarot re̠n Cediraj Korno, Cholraj Rajendro ar Dibbo ńutuman mit́ diso̠m re̠n Koiborto Samonto noropoti tayo̠m Borendro Ṭoṭḥa (bhumi) doe̠ lạṛhại dhaṅdhase̠r le̠da. Nalondai Pahaṛpur Mundil ar Bihar tãhãs nãhãs ko hõ hoe̠ daṛe̠aḱa o̠na o̠kte̠ se̠ so̠moe̠ re̠aḱ kan gea. Ge̠l mit́ sae (11) sotabdi Pal bõssre̠n Rampal Ritorajjo ropha ruạṛ le̠da. Ge̠l bar sae (12) sotabdi Dạkhin aṛe khon he̠ć le̠n lạṛhại sipạhiko do̠ Baṅlako do̠kho̠l/hame̠ṭ le̠da. Onko ṭhe̠n Raj re̠aḱ jo̠to̠ le̠kanaḱ khon ko re̠ć ocole̠na So̠mpur. O̠na so̠moe̠ re̠aḱ mucạt́ se̠ć So̠mpur re̠aḱ hõ marao̠ḱ/poton hoe̠ le̠na. Ge̠l pe̠ sae sotabdi e̠ho̠ṕ se̠ć Ikhtiar uddin Muhamud Bin Bokhtiar Khilgi Baṅglare̠ Jhãp akromon kate̠t́ mit́ le̠ka go̠ṭa uttorboṅgo doe̠ do̠kho̠l le̠da. Pase̠ć re̠ nui deko pusi ho̠te̠ te̠ge boṅga de̠wa se̠wa lạgit́ no̠a bihar ar mundil do̠e̠ mo̠ho̠r me̠ṭao̠ le̠da.       

Boddho̠ Bihar re̠aḱ naksa se̠ map se̠ć te̠ ńe̠l le̠khan do̠ pon kona re̠aḱ kana. Uttạr ar Dạkhin do̠ banar ge 273.7 M ar Purub, Pạchim do̠ 274.15 M. No̠a re̠aḱ go̠ṭa se̠ć se̠ nakha ge ạḍi usul pạcri ṭe e̠se̠t́ tahẽ kana. Pạcri soṅge̠te̠ tahẽ kana pon gel pon (44) gọṭe̠n kandha. O̠na kandha kodo̠ pe̠a pinḍa te̠ be̠nao̠ hoe̠ akana. Jo̠to̠ pinḍa re̠ge iṭạ ce̠tanre̠ naksa be̠nao̠ me̠naḱa o̠ne̠ o̠ka do̠ ạḍi te̠t́ ạḍi mo̠ńj. Mucạt́ re̠do̠ 92 kandha re̠aḱ o̠t ce̠tan re̠ ae̠ma le̠kan bedi be̠nao̠ tahẽkana. No̠a khon bon baḍae̠ daṛe̠aḱ kana je̠ Pạhil jug re̠do̠ jo̠to̠ kandha rege bhikkhuder/ guruko aḱ tahẽn o̠ṛaḱ hisạb te̠ laṛcaṛe̠t́ kan rẽhõ, tayo̠m te̠do̠ tho̠ṛa kandha kodo̠ Ko̠e̠joṅ kandha lạgit́ ko laṛcaṛe̠t́ tahẽna.

Jo̠to̠ kandha re̠ge duạr do̠ tahẽ kana. O̠nako duạr re̠aḱ bhitri se̠ć do̠ O̠sar ar bahre̠ se̠ć do̠ sakṛa ge tahẽ kana. Mit́ bar kandha re̠do̠ KULUNGI ko ńam le̠na. KULUNGI kandha re̠aḱ o̠tre̠do̠ dinạm din laṛcaṛ lạgit́ tho̠ṛa jinisko ńam le̠na. Bhitri se̠ć kandha do̠ jeleń 4.26 M ar O̠sar do̠ 4.11 M. Kandha re̠aḱ tayo̠m kãt/deyal me̠taḱme̠ simạna kãt/deyal 4.87 M ar samaṅ se̠ć re̠aḱ kãt/deyal 2.44 M osar/Coara kandha re̠aḱ samaṅ se̠ć 2.5 M Osar/Prososto pinḍạ tahẽ kana. Bhitri se̠ć do̠ phaelao̠ jaega se̠le̠t́ jo̠to̠ re̠ bạhu siṛhi te̠ jo̠ṛao̠ tahẽ kana.  

Bihar re̠aḱ Uttạr bahu talate̠ sojhe re̠ tahẽ kana Prodhan/Pạhilaḱ duạr. O̠na re̠aḱ bahre̠ ar bhitri se̠ć mit́ ṭe̠n kate̠t́ Khunṭi/Istombho se̠le̠t́ lạṭu khandha ar aṛe aṛete̠ kạṭić kuṭriko tahẽ kana. O̠na kuṭrikodo̠ ae̠ma le̠kan hudis se̠ jo̠s se̠le̠t́ ko be̠nao̠ le̠da. Pạhil duạr ar bihar re̠aḱ uttạr-purub kona talamala re̠ arhõ mit́ huḍiń bo̠lo̠ḱ ho̠r tahẽ kana. O̠nḍe̠ khon bhitri se̠ć do̠ phaelao̠ jae̠ga te̠ bo̠lo̠ḱ lạgit́ o̠ka siṛhi tahẽ kan o̠na re̠aḱ cinhạ do̠ nit hõ me̠naḱa. Uttạr nakha re̠aḱ bo̠lo̠ḱ ho̠r samṅre̠  1984 se̠rma hạbić mit́ ṭe̠n pukhri do̠ tahẽ kana. 1984-85 se̠rma lại re̠aḱ jo̠to̠ kho̠bo̠r/information se̠ć te̠ pạhil be̠nao̠ jugre̠aḱ tayo̠m jugre̠ no̠a pukhriko la le̠da ar inạ so̠moe̠/o̠kte̠ siṛhi do̠ko bạṛić ke̠da. Tayo̠m te̠ o̠na pukhri hõ ko pe̠re̠ć ke̠da.    

Pahaṛpurre̠ rạkhi joagao̠ me̠naḱ aso̠l aso̠l Murti:

Gitil dhirire̠n Camunḍa Murti,Araḱ dhirire̠n te̠ṅo akan Sotola Murti, He̠nde̠ dhiri reaḱ Bisnuaḱ rạput́ murti,hende̠ dhiri re̠n te̠ṅgo akan Gone̠s, Gitil dhirire̠n kirti murti, Dubolhaṭi Rạniaḱ sunum phoṭo, Horo gouriaḱ dhaṅ dgase̠r murti, hende dhiri re̠n Lukkhi Narayonaḱ rạput́ murti, he̠nde dhirire̠n Uma murti,Gitil dhiri re̠n Gouri murti, arhõ gitil dhirire̠n Bisnu,Nondi murti.

Source;

Photo- Internet

Naogaon district webpage