HUSIẠR RẠSKẠ

Rạskạ do Sumie metadera, “Iń do aema dare rohoe iń menet’ kana. Iń do aema jo dareako rohoe iń menet kana. Enḍekhan alaṅ ṭhen aema joko hoyok’a. Alaṅ do dak’ oka khonlaṅ ńama?”

Rạskạ do ac’ak’ puthi arhõe paṛhaokeda. Puthire olakan tahẽkana: Dak’ do pe lekate ńam dareak’a. Mit’ lekate dak’ do kũi khon ńam daṛeak’a. Dosar lekate dak’ do nohor khon ńam daṛeak’a. Tesar lekate dak’ do bijli reak’ kũi khon ńam daṛeak’a.

Rạskạ do Sumie metadea, “Abo atore do kũi khonge dak’ bon ńameda. Abo do nohor khon dak’ bańbo hatao daṛeak’a. Abo atore do nohor bạnuk’a. Abo atore do bijli reak’ kũi bạnuk’a. Abo do cet’bon cekaea?”

Rạskạ do ar hõ puthíe paṛhaokeda. Puthire olakan tahẽkana: Judi oka atore nohor bạnuk’ khan, enḍkhan kũi khon dak’ pe ńam daṛeak’a. Mit’ lekan kũi bijli reak’ kũi menak’a. Noa kũi reak’ dak’ do bijli reak kũi benao ocoepe.

Judi nohor bạnuk’ khan enḍekhan bijli reak’ kũi benao ocoape.

Rạskạe menkeda,

“Abo at sorre nohor bạnuk’a. Abo do sarkar hotete bijli reak’ kũi bon benao ocoeya.” Ona iạte Rạskạ do sarkari apis té calaoena.

Rạskạ do ạpis babuye metadea, “Ale do bijli reak’ kũi jạruṛale kana.” Apis bạbu doe menkeda, “Noa kũi lạgit’ bijli jạruṛa. Ạpe ato sorre bijli bạnuk’a. Ḍher bochor tayom bijli ko ạguya. Bijli a̠guire ḍher bochor lagaok’a, Rạskạ do Sumie metadea, “Apis bạbuye menet’ kana. Noa kũi lạgit’ bijli jạruṛa. Ape ato pheḍre do bijli bạnuk’a. Ḍher bochor tayom bijli ko ạguya. Ona iạte ạḍi bochor dhạbic’ abo do bijli reak’ kũi baṅbo ńam daṛeak’a. Abo do kũi nitok’ jạruṛabon kana. “In do dare rohoe ińmenet’ kana. Iń do cet’ iń cekaeã?”

Rạskạ do ar hõ puthiye paṛhaokeda. Puthire olakan tahẽkana: Judi bijli bạnuk’ khan, enḍekhan kũi laeme. Judi nohor bạnuk’ khan, kũi laeme.

Rạskạ doe menkeda, “Iń do kũi iń láa. Kũi la ocoe lạgit’ iń ṭhen paesa menak’a.” Rạskạ do kũie lakeda. Enḍekhan baganre jo dae ko lạgit’ aema dak’ hoena. Uni do sarkari ạpis ṭhen khon kạṭic’ dareye ạgukeda. Uni do pạpita reak’ mõṛe gel kạṭic’ dareye ạgukeda. Uni do ul reak’ mõṛe gel kạṭic’ darée ạgukeda.

Uni do amsopori reak’ mõṛe gel kạṭic’ dareaye ạgukeda. Uni do bar moka osar ar bar moka khạndri ghaḍlak’e lakeda. Uni do ghaḍlak’re sea akan khote up’keda. Uni do pạpita reak’ mõṛe gel kạṭic’ dareye rohoekeda. Uni do ul reak’ mõṛe gel amsopori dareye rohoekeda. Rạskạwak’ bagan do ạḍi mońj boena. Rạskạwak’ baganre ạḍi mońj jo dare ko hoena.

Rạskạ aḍepaseren hoṛko menkeda, “Rạskạwak’ bagan do ạḍi mońja. Rạskạwak’ baganre aema amsopori, ul ar pạpita dare ko menak’a. Rạskạ do ạḍi husiạr hoṛ kanae. Rạskạ ṭhen do aema paesa menak’a. Rạskạ ṭhen do mońj kũi menak’a. Rạskạ doe paṛhao daṛeaka. Rạskạ do husiạr hoṛ kanae.”

Aḍepaseren hoṛko do Rạskạ ko metadea, Rạskạ ale do bagan lagao cet’ aleme. Ale do dare rohoe cet’ aleme. Ale do, ul ar pạpita dare ko rohoe cet’ aleme.”

Rạskạ doe menkeda, “Iń do ape bagan lagao iń cet’apea. Iń do ape paṛhaok’ iń cet’apea. Iń do ape paṛhaok’ iń cet’apea. Paṛhao lekhan ape hõ pe husiạrok’a.”




Rido̠e Bạbuwaḱ Bagwan

Bo̠rsa paṛare Rido̠e ńutuman gidrạye tahẽ̠kana umertae do̠ 6 serma. Unkin do̠ bar boeha misera kanakin. Rido̠e ać misera do̠ 5 kelasre̠ye̠ paṛhaoḱa. Rido̠e do̠ MLE-2 re̠ye̠ paṛhaoḱa. Rido̠e ać baba ńutum do̠ Mo̠ṅgo̠l Tuḍu. Go̠go̠ ńutum do̠ Lukkhi So̠re̠n. Onkoaḱ do̠ jahan khet baṛgeko baṅ tahẽ̠kantakoa. Eṭaḱ ho̠ṛaḱko kạmi baṛaea. Ạḍi ãṭko khaṭaoḱa. Rido̠e tako khạrại seć thoṛa jaegare ạuṛiaḱ gajaṛ tahẽ̠kana. Rido̠ye mo̠ne̠joṅaḱa ona gajaṛ saphakate̠t́e̠ bagana. Onate ać baba bajar kho̠n aṛaḱ sakam reaḱ itạ ạgui metadea.

Uniaḱ katha ańjo̠mkate̠ ać baba do̠ ạḍiye̠ kusiyena ar bajar se̠nkate̠ Malhan, Ho̠to̠t́, Purại, Kumḍhạ, Ko̠nḍha, araḱ aṛaḱ, itạkoe ạguadea. Do̠sar hiloḱ ać baba do̠ gajaṛ saphakate̠ Kuḍite̠ ạguakat́ anaj itạko ro̠ho̠e lạgit́ jaegaye̠ tearkeda. Ado̠ jo̠to̠kote ona jaṅko ro̠ho̠ekeda. Rido̠e ar ać didi do̠ dinạm daḱkokin dulaḱa, ar ona bagankin jo̠to̠na. Mit́ bar din tayo̠m ńe̠l ńe̠lte onako anaj itạ janame̠na, bạibạite̠ lạṭuena. Rido̠eaḱ bagan do̠ ạḍi napae ńe̠le̠na. Dinạm go̠go̠-baba sãote bagane jo̠to̠na.

Mit́dine̠ ńe̠lkeda ado̠m ado̠m nạ̃ṛire do̠ baha he̠ćakana, Ona ńe̠lte̠ uni do̠ hare̠phare̠ oṛaḱre̠n jo̠to̠koe o̠ho̠ samṭao ạguke̠t́koa ar ạḍi rạskạ salaḱe uduḱat́koa, metat́koae ma ńe̠lpe tinạḱ mo̠ńj bahaoakana. Thoṛadin tayo̠me ńe̠lkeda onako baha mo̠so̠t́kate̠ kạṭić jo̠ḱ eho̠ṕ akana. Rido̠e ona ńe̠lte ạḍiye kusiyena. Jo̠to̠ anajko jo̠m jute̠n khan bagan kho̠nge onko do̠ aṛaḱ sakam ar emanteaḱ ututeaḱko ạguia arko utuia. Ututeaḱ do̠ ar kiriń baṅ lagaoakoa. Oṛaḱre̠ jo̠mkate̠ bạṛtiaḱ do̠ baba bajar re̠ye̠ ạkriń oṭokaḱa. Onate̠ thoṛa poesa hõ hoye̠ntakoa. Mit́din ać baba anajko ạkhriń kate̠ oṛaḱ ruạṛoḱ jo̠khe̠ć oṛaḱre̠n jo̠to̠ ho̠ṛ lạgit́ kicriće kiriń ạgu torakeda ar jo̠m lạgit́ Lạḍu, cato̠m piṭhạkoe ạgukeda. Onako ńamkate̠ onko do̠ ạḍi kusi. Rạskạte̠ ać didi tạkin do̠ babakin hạṛuṕgo̠t́kedea. Inạ kho̠nge Rido̠e ar ać didi do̠ bagwan lạgit́ ạḍikin kurumuṭuia arkin jo̠gaoa.




HUSIẠR RẠSKẠ

Dak’ kedae. Ãṭte dak keda. Tinrey daḱ keda unre Rạskạ do itạ ko baganreye e̠rkeda. Daḱ iạte uniaḱ cas do ạḍi mońj haraentaea. Rạskạ do bagan babotre puthiye paṛhao keda.

Puthire olakan tahẽkana:

Limbo ar pạpita do bhage jo̠ kana. Am do limbo ar pạpita reaḱ gạchi sarkari bagan khonem hatao daṛeaḱa.

Sunie menkeda;

“Alaṅ do limbo ar pạpita jạruṛalaṅ kana. Alaṅ do daḱlere limbo ar pạpitalaṅ rohoya. Alaṅ do apnaraḱ baganre limbo ar pạpitalaṅ rohoea. Am do sarkari godam khon limbo ar pạpita ạguime.”

Rạskạ do sarkari baganteye calaoena. Rạskạ do baganren bạbuye metadea,

“Iń do mit́ṭen limbo ar pea pạpita reaḱ gạchi jạruṛạń kana. Iń do daḱ lekhan limbo ar pạpita rohoe iń menet́ kana.”

Rạskạ do sarkari bagan khon limbo ar pạpita reaḱ gạchie kiriń ạgukeda.

Sumie menkeda;

“Iń do oṛaḱ pheḍre limbo reaḱ dareń rohoya.” Rạskạ do ar hõ puthiye paṛhao keda. Puthire olakan tahẽkana:

Limbo reaḱ dare oṛaḱ pheḍre rohoeme. Oṛaḱ reaḱ mạila daḱ limbo darere dulme. Limbo dare lạgit́ do mạila daḱ ạḍi bhageya. Bar moka osar ar bar moka khạndri ghaḍlaḱ laeme. Joto dare lạgit́ bar moka khạndri ar bar moka osar ghaḍlaḱ besa. Joto dare lạgit́ bar moka khạndri ar bar moka osar ghaḍlaḱ benao me. Noako ghaḍlaḱ re sea akan khot ar hasa ubme. Ghaḍlaḱre dare rohoeme. Ona iạte Rạskạ do bar moka osar ar bar moka khạndri ghaḍlaḱe lakeda.

Uni do oṛaḱ sorre ghaḍlaḱe benaokeda. Uni do ghaḍlaḱre sea akan khot ar hasae uṕkeda. Uni do ghaḍlaḱre limbo reaḱ dareye rohoekeda. Uni do limbo darere mạila daḱe dulkeda. Uniye menkeda;

“Oṛaḱ reaḱ mạila daḱte noa limbo dare haraḱa.” Uni do pea pạpita dare hõe rohoekeda. Uni do pea ghaḍlaḱe lakeda. Noako ghaḍlaḱ do bar moka osar ar bar moka khạndri tahẽkana. Uni do ghaḍlaḱre sea akan khot ar hasae uṕkeda. Ona tayom uni do dareye rohoekeda. Uni do darere mạilạ daḱe dulkeda. Uni do pạpita darere oṛaḱ reaḱ mạilạ daḱe dulada. Ona do haraena. Daḱte pạpita dare do ạḍi haraena. Rạskạwaḱ baganre mońj limbo ar pạpita tahẽkana.

Rạskạ ar sumi do ạḍi ḍher pạpita ar limbokin jomkeda. Aḍepaseren hoṛko Rạskạwaḱ mońj bagan ko ńelkeda. Aḍepaserean hoṛko limbo ar pạpita reaḱ dare ko ńelkeda. Aḍepaseren hoṛko menkeda;

Rạskạwaḱ bagan do ạḍi mońja. Uniaḱ limbo dare do ạḍi mońja. Uniaḱ pạpita dare do ạḍi mońja. Uniaḱ bagan do mońjgea. Rạskạ doe husiạr gea. Uni doe paṛhao daṛeaḱ kana. Paṛhaote uni do mońj kathae cet́ keda. Abo hõ bon paṛhaoḱa. Abo hõ husiạr hoṛbon hoyoḱa. (Husiạr Rạskạ-Tesar Puthi khon tumạl hoe akana)




HUSIẠR RẠSKẠ

Rạskạ do ato re husiạr hoṛe tahẽkana.

Uni do puthikoe paṛhaoet́ tahẽkana.

Uni do aḍepase ren hoṛko aema kathae cet̕ at̕kao.

Unie ńelkeda atore ḍher utu jinisko bạnuk̕a.

Rạskạe menkeda,

“Nitok ale ṭhen kom gại menak̕ koa. Nitok̕ ale do ale ren gại le gupiet̕ko kana. Nitok̕ aḍepase ren hoṛko ṭhen hõ kom gại menak̕ koa. Nitok̕ onko do gạiko gupiet̕ko kana. Nitok̕ ale ren gạiko do cas bako joma.”

Sumie menikeda,

“Puthire ol akana aema utu jinis jomme. Menkhan abo do aema utu jinis baṅ bon kiriń daṛeak̕ kana. Abo do apnarak̕ bagan bon lagaoa. Enḍekhan abo do utu jinis baṅ bon kirińa. Abo do apnarak̕ bagan bon lagaoa. Abo do utu jinis bon lagaoa”

Rạska do bagan babote paṛhao keda. Puthire olakan tahẽkana:

Apnarak̕ bagan lagaome. Bagan beṛhae te eṭedme. Eṭet̕ akat̕ bagan aḍepase hoṛren jañar bako jom daṛeak̕a. Ona iạte Rạskạ do bagan beṛhae tée eṭet̕ keda. Ona iạte Rạskạ do bagan beṛhae te mat̕ teye eṭet̕ keda.

Rạskạ do arhõ puthiye paṛhao keda. Puthire olakan tahẽkana:

Baganre sea akan khot lagaome. Enḍekhan hạsa do bes khotok̕a. Utu jinisko lạgit̕ do khotak̕ ot jạruṛok̕a. Sarkari godam khon bhage itạ kirińme. Palon aṛak̕ do ạḍi bhage aṛak̕ kana. Dhạniạ do ạḍi bhage aṛak̕ kana. Mithi do ạḍi bhage aṛak̕ kana. Beṅgaṛ do ạḍi bhage utu jinis kana. Hotot̕ hõ ạḍi bhage utu jinis kana. Peaj do ạḍi bhagea ak̕ kana. Kuṛcạ beṅgaṛ ạḍi bhagea.

Rạskạe menkeda,

“Iń do palon aṛak̕ reak̕ itạń kirińa. Iń do dhạniạ reak̕ itạń kirina. Iń do mithi reak̕ itạń kirińa. Iń do beṅgaṛ itạń kirińa. Iń do hotot̕ itạń kirińa. Iń do peaj itạń kirińa. Iń do kuṛcạ beṅgaṛ itạń kirińa.”

Sumie menkeda,

“Alaṅ do palon, dhạniạ ar mithilaṅ rohoya. Alaṅ do kuṛcạ beṅgaṛ hõ laṅ rohoya. Alaṅ do beṅgaṛ, hotot̕ ar peajlaṅ rohóa.”

Puthire noa hõ olakan tahẽkana:

Sarkari godam khon itạ kirińme. Itạ beste ńelme. Itạ do botolre dohoeme. Rạskạ do botole kiriń keda. Rạskạ do ạḍi mońj botole kiriń keda. Rạskạ do itạ botolreye doho akat̕ itại erkeda. Rạskạ do baganre beṅgaṙ hotot̕ ar peaj itại erkeda.

Rạskạ do baganre palon, dhạniạ ar mithi reak̕ itại erkeda. Rạskạ do baganṛe kuṛca beṅgaṛ itại erkeda. Rạskạ do baganre palon, dhạniạ mithi beṅgaṛ, hoto̕, pea jar kuṛcạ beṅgaṛe erkeda.

Rạskạ ren aḍepase hoṛdoe menkeda, “Am do bagan beṛhaete cedak̕ em eṭet̕ keda.”

Rạskạe mended, “ Iń do bhage utu jinis rohoe iń menet̕ kana.”

Aḍepaseren hoṛe menkeda, “Rạskạ am do ạḍi husiạr hoṛ kanam. Am do ạḍi monj́j baganem lagaokeda. Am do bagan beṛhaetem eṭet̕ keda. Am do ạḍi mońj utu jinis cas keda. Iń hõ baganiń lagaoa. Iń hõ bagan beṛhaetań eṭeda. Iń hõ mońj utu jinis iń rohóa.




Casa Bhagmat

Teheń hạṭiạre Bhagmat haṛam tuluć iń ńapamlena. Uni do bora caole sagaṛre ladekate hạṭiạre ạkrińe ạgulet́a. Bhagmat haṛam da cas baste nahaḱ do ḍhere kisạ̃ṛ akana; menkhan horoḱ ḍeṅgan seć, jom ńu seć, ạḍi ạdại bạdại do bạnuḱtaea. Ar colon ar gun hõ ạḍi bogetaea. Sedae leka bạpuṛić geye tahena. Reṅgeć oṛeć goṛoako ạḍiye rạskạḱa, ar peṛa pạrbhạko ạḍi manotkateye ataṅkoa ar khube peṛakoa.

Bhagmat haṛam caoleye ạkrińet́ tahẽkan jokheć, Haṛmae ńel ńamkedea. Bhagmat ar Haṛma dokin mit́ atoren kana. Haṛma hõe casa kangea menkha ạḍiye reṅgećgea, ona iạte udhạr caole hatao lạgit́ hạṭiạteye senlena. Menkhan okare hõ udhạrte bae ńamlet́a, ar hemẽṛmẽyoḱ̃e teṅgo akan tahẽkana. Bhagmat haṛam do Haṛmae hohoadea, are kulikedea, “ Henda Haṛma, cekate nonka mulin dom ńeloḱ kana?” Haṛmae roṛ ruạṛket́a, “ Iń do ạḍi gạr ar muskilreń paṛao akana. Nes do cas bale hoe ocolet́te ạḍile ṭana ṭipạ akana, ar kạuḍi ḍhibuạ ema hõ baṅtalete mit́ din gan hõ lać bioḱ do bale jomet́a.” Khange Bhagmat haṛam do Haṛmae kulikedea, hoponme do cet́e kạmi kana? Haṛmae roṛ ruạṛket́a, “ Uni do oṛaḱrege menaea, oṛaḱ reaḱ emanteaḱkoe kạmi baṛayet́ talea, thoṛa thuṛi oloḱ paṛhaoe cet́ akat́a, kạmiye ńam baṛayet́a. Uni thoṛa thuṛiye rojgarle khan, inạtege dinle ṭalaokea. E ho teheń do dayakate thoṛa thuṛi caolem emliń khan ạḍim beskea baṅkhan teheń do reṅgećte tahen hoyoḱtaea.”

Bhagmat haṛam do bora khon gel pạilạ caole oḍokkate Haṛmae emadea are metadea. “ Noa reaḱ dam do baṅgeń hataoa, ar gapa tikin jokheć hoponme koṛa ale oṛaḱte kolkaeme; aleaḱ kocare utu durib aema menaḱa; thoṛae ạguapea. Bhagmataḱ daya ńelte Haṛmawaḱ mẽt́ daḱ hiḍir mente joroyentaea, arm one monete Bhagmate sarhaokedea.

 




CASA

Casa do ko casa

Phosol ko ubjạo,

Casa re bon asoḱ

Jomaḱ ko jogaṛ abon.

Casa babon nisṛạuko

Disạm ren gorob kanko,

Casa kạmi baṅ kạṭića

Onate alobon lajaḱ.




Rạskạ Do Bagane Lagaoeda ( Pạhil porbo)

Rạskạ do ato re husiạr hoṛe tahẽkana. Uni do puthikoe paṛhaoet́ tahẽkana. Uni do aḍepase ren hoṛko aema kathae cet́  at́koa. Unie ńel keda atore ḍher utu jinisko bạnuḱa. Rạskạe menkeda, “ Nitok ale ṭhen kom gại menaḱkoa. Nitoḱ ale do aleren gại le gupiet́ko kana. Nitoḱ aḍepase ren hoṛko ṭhen hõ kom gại menaḱkoa. Nitoḱ onko do gạiko gupiet́ko kana. Nitoḱ ale ren gạiko do cas bako joma. Nitoḱ ale ren gạiko do utu jinis bako joma”. Sumie menkeda, “ Puthire ol akana aema utu jinis baṅ bon lagaoa. Enḍekhan abo do aema utu jinis baṅ bon kiriń daṛeaḱ kana. Abo do apnaraḱ bagan bon lagaoa. Abo do apnaraḱ bagan bon lagaoa. Abo do utu jinis bon lagaoa”.

Rạskạ do bagan babote paṛhao keda. Puthire olakan tahẽkana: Apnaraḱ bagan lagaome. Bagan beṛhae mat́me eṭedme. Eṭet́ akat́ bagan do janwar bako jom daṛeaḱa. Eṭet́ akat́ bagwan aḍepase hoṛren janwar bako jom daṛeaḱa. Ona iạte Rạskạ do bagan beṛhae teye eṭet́ keda. Ona iạte Rạskạ do bagan beṛhae te mat́teye eṭet́ keda. Rạskạ do arhõ puthiye paṛhao keda. Puthire olakan tahẽkana:

Bagwanre sea akan khot lagaome.

Enḍekhan hạsa do bes khotoḱa.

Utu jinisko lạgit́ do khotaḱ ot jạruṛoḱa. Sarkari godam khon bhage itạ kirińme. Palon aṛaḱ do ạḍi bhage aṛaḱ kana. Mithi do ạḍi bhage aṛaḱ kana. Beṅgaṛ do ạḍi bhage utu jinis kana. Hotot́ hõ ạḍi bhage utu jinis kana. Peaj do ạḍi bhageaḱ kana. Kuṛcạ beṅgaṛ ạḍi bhagea. Rạskạe menkeda,

“ Iń do palon aṛaḱ reaḱ itạń kirińa.

Iń do dhạniạ reaḱ itạń kirińa.

Iń do mithi reaḱ itạń kirińa.

Iń do beṅgaṛ itạń kirińa.

Iń do hotot́ itạń kirińa.

Iń do peaj itạń kirińa.

Iń do kuṛcạ beṅgaṛ itạń kirińa.”

Sumie menkeda, “ Alaṅ do palon, dhạniạ ar mithilaṅ rohoya. Alaṅ do kuṛcạ beṅgaṛ hõ laṅ rohoya. Alaṅ do beṅgaṛ, hotot́ ar peajlaṅ rohoya”. Puthire noa hõ olakan tahẽkana:

Sarkari godam khon itạ kirińme. Itạ beste ńelme. Itạ do botolre dohoeme. Rạskạ do botole kiriń keda. Rạskạ do ạḍi mońj botole kiriń keda. Rạskạ do itạ botolreye dohokeda. Bar cando tayom Rạskạ do botolreye doho akat́ itại erkeda. Rạskạ do baganre beṅgaṛ, hotot́ ar peaj itại erkeda.Rạskạ dobaganre palon, dhạniạ ar mithi reaḱ itại erkeda. Rạska do baganre kuṛcạ beṅgaṛ itại erkeda. Rạskạ do baganre palon, dhạniạ mithi beṅgaṛ, hotot́, pea jar kuṛcạ beṅgaṛe erleda. Rạskạ ren aḍepase hoṛdoe menkeda, “ Am do bagan beṛhaete cedaḱ em eṭet́ keda”. Rạskạe menkeda, “ Iń do bhage utu jinis rohoe iń menet́ kana kana”. Aḍepase ren hoṛe menkeda,

“Rạskạ am do ạḍi husiạr hoṛ kanam. Am do ạḍi mońj baganem lagaokeda. Am do bagan beṛhaetem eṭet́ keda. Am do ạḍi mońj jinis cask edam. Iń hõ baganiń lagaoa. Iń hõ bagan beṛhaeteń eṭeda. Iń hõ mońj utu jinis iń rohoya.

Source: Husiạr Rạskạ, Tesar Puthi




Hasa Re̠aḱ Heran Jo̠maḱ (joibo khaddo) Ghạṭti

 Baṅgladisạm re̠ cas abadoḱ kan hasa re̠aḱ jo̠maḱ ghạṭti akana. No̠a karonte phoso̠l cas bas re̠ bạṛić privab do̠ ńel ńamoḱ kana. Ho̠e daḱ bodoloḱ kante okte re̠aḱ phos̠o̠l okte̠ nạpit́re̠ baṅ cas-abadoḱ kana. Baṅgladisạm re̠aḱ aema ṭothako̠ re̠aḱ hasa do̠ mạilạ pereć cabao akana. Chromium, Cadmium ar sisa lekan hamal dhạtu ko̠ ạḍi bạṛti ńamoḱ kana hasare̠. Manwaaḱ hoṛmore̠ no̠a do̠ jo̠maḱ talate bo̠lo̠ḱ kana ar hoṛmore̠ aema lekan muskil heć paṛaoaḱ kana. Bissesoggo ko̠ me̠neda, ạuṛi-sạuṛi cas-bas , ạḍi bạṛti Chemical sahar beohar , Iṭạbhaṭa, Birgajaṛ ko̠ saphaet́, petroleum te̠ calaḱ kan gạḍi ar illlectronic ar Medical re̠aḱ mạilạko̠ karonte hasa do̠ din din bạṛić cabaḱ kana. Khondroṅ kate ńel akana pea lekanaḱ hasa re̠aḱ bạṛić chobi do̠ rakaṕ akana.

No̠ako̠ re̠ Baṅgadisạm re̠aḱ hasa, pho̠so̠l, Poribes ar hoṛkoaḱ hoṛmo lạgit́ ạḍi maraṅ sontor tahẽn lạgit́ cinhạ e̠mlenre̠ hõ jahan podokhepge baṅ hatao akana. Calaoen se̠rma hasa reaḱ bolgariạ ar jo̠maḱ re̠ re̠aḱ o̠kaṭaḱ muskil me̠naḱa Mritika sompod unnoyon institute (SRDI) do̠ no̠a babotre̠ ko̠ khonrondjoṇna. O̠na O̠na lekate menena,hasa re̠aḱ pusṭi ko̠ thoṛa akate hasare̠ jo̠maḱ re̠aḱ ghaṭti do̠ ńel ńam akana. Disạmre jo̠to̠ le̠kan abad, Birgajaṛko̠, gaḍa, khạṛi, Sudorbon emanteaḱ ṭoṭhako̠ milạukate jumi re̠aḱ poriman do̠ mit kạroṛ 47 lakh 60 hajar hector. Noako̠ modre Phosphorus ghaṭti me̠naḱ ṭoṭhako̠ re̠ poriman 66 lakh hector, oka do̠ moṭ jomi re̠aḱ amdaj 45 percent. Arhõ bon ńelle khan Potassium re̠aḱ ghạṭti me̠naḱa amdaj 52 lakh 70 hajar se̠ 35.7 percent. Sulfur re̠aḱ ghạṭti me̠naḱa amdaj 65 lakh 35 hajar hector se̠ 44.2 persent ṭoṭhako̠ re̠. Noa barhe arhõ me̠naḱ, Robon re̠aḱ ghạṭti hõ me̠naḱa amdaj 51 lakh 10 hajar hector re̠ (moṭ jomi re̠aḱ 34. 6 persent).

Hasare jomaḱ re̠aḱ ghạṭti me̠naḱa mit́ kạroṛ 16 lakh 40 hajar hector,moṭ jomi re̠aḱ amdaj 78.90 percent. Hasare̠ jo̠maḱ 5 percent tahẽlen khan ona do̠ mońj hasa bon me̠n daṛeaḱa. Ar 2 persent tahẽlen khan ona hõ moṭamoṭa mońj bon me̠n daṛeaḱa. Me̠nkhan hasa re̠aḱ jo̠maḱ 2 percent latar do̠ phe̠d akana. Bigganiko̠ me̠n akada, mit́ gram o̠jon re̠aḱ hasare̠ 40 hajar jạt re̠n Micro organisms tahẽ daṛeaḱako̠. Hasare̠ me̠nako̠ aema lekan jạt re̠ Micro Organisms ko̠ ńamko̠ lagit́ Bisesoggo ko̠ re̠aḱ ghạṭti me̠naḱa. Ạn lekate no̠a re̠aḱ goṭa lekhan thoṛa se̠rma talatege mit́ bondobos do̠ hoyoḱa. Tayom daram cas bas shusomo sahar beohar, me̠taḱme biḍạukate tinạḱ pusṭi ghạṭti me̠naḱ unạḱ sahar do̠ beohar jạruṛa. Nonkate pho̠so̠l cas bas re̠ khorca hõ thoṛaḱa ar onka leka hasa re̠aḱ sastho hõ mońj tahẽna, arc as bas akat́ pho̠so̠l re̠aḱ man ar poribes ko̠ hõ.




HUḌIŃ CASA KOṚA

Iń do̠ Huḍiń casa koṛa,

Khe̠tre daḱiń aṛe phoṛa,

Siạḱạń khe̠tre khadbad,

Hoṛo darere lagaoạń khad.

Bạnuḱa khil papaṛdaṅ bạihạṛ,

Hane ko̠yo̠gme cạriạko̠nḍ hariạṛ,

Mo̠ne̠y landae rạskạ jala jiạṛ,

Ńe̠lkom cẽ̠ṛẽ̠ hõ̠co̠ huhạṛ.

Daḱ ńũruḱ cahe̠ huḍur,

Khaṭaoḱregeń tahe̠n lukur-lukur,

Daḱ kho̠n bańcao menaḱtiń chatar,

Iń do̠ń umul ona latar.

Iń do̠ kạnạń casa ho̠po̠n,

Arjaojo̠ạń hoṛo dana dho̠n,

Jo̠male̠ E̠ṅga apaho̠n,

Iso̠r sarhaoete kocoṛ arle̠ do̠n.

Ro̠ṭe rạḱ ańjo̠mo̠ḱ ṭo̠rṭo̠r-ṭo̠re,

Khaṭaoḱạń ińdo̠ co̠re-mare,

Iń do̠ kạnạń casa koṛa,

Cekate hale̠ casa kạmi bạń oṛa.




JONḌRA

Mase̠ be̠ṅge̠t́ am

Latar cetan co̠ṭ,

Haere! hạriạṛ jonḍra

E̠kal moṭa-moṭa pho̠ṭ.

Haraena buruiena

Teṅgo cacoena,

Go̠do̠r-go̠do̠r aema mesal

Jeleń -jeleń gocoena.

Co̠ṭ utạrre ge̠le̠

Ńe̠loḱre ṭuilạ,

Ar mit́ hapta bad

Rapagale se̠ṅge̠l aṅgra kuilạ.

Beret́ co̠ṭaḱ

Dingele ńe̠la,

Rapaḱ kateḱ jo̠mlere

Haere! ńuṭuḱ he̠ṛe̠m,

Bhagete sebela.