Teheń do̠ Isại Boeha Mise̠rakoaḱ Paska Porob

Easter Sunday. Isại dhoromre̠n Boeha/Miserakoaḱ Sanam khon Maraṅ Porob.
Easter Sunday se Sonot Aṭhwar do hoyoḱ kana Isại dhorom Pạńji re̠aḱ mit́ṭe̠n ạḍi Manotanaḱ dhorom Porob din. Isại ko do̠ noa dinre̠ Gujuḱ cetanre̠ Jisuaḱ Jitạn jiwet́ beret́ ruạṛoḱko ko Manaoe̠da. Isại dhoromre̠ biswasoḱ ko ṭhe̠n do noa mare̠ join caba kate̠ nãwã join ehoṕ re̠aḱ mit́ṭe̠n cinhạ kana. Isại koaḱ pạtiạu ;lekate̠ noa dinre̠ Isại dhorom re̠n guru Jisu do goćko khone̠ jiwe̠t́ beret́ lena. Uni do Good Friday/ metaḱme sokol  hiloḱ thoṛa bạṛić hoṛko metaḱme Jihudi Sostor baḍae̠ko do̠ Krus re̠ khil jalat́ kate̠ko goć ledea.  Goće̠n Tesar hiloḱ metaḱme Aṭhwar hiloḱ uni do̠e̠ jiwet́ beret́e̠na. Soetanaḱ gujuḱ suṅgạ rạput́ marao kate̠ probhu Jisu  do̠ Goćko khonaḱ Jiwe̠t́ beret́ kate̠ arho̕ Manwa ko talarey ruạṛ heće̠na.

Jisuaḱ noa jiwe̠t́ beredoḱ re̠aḱ bhage sombat do jisure pạtiạuḱ ko lạgit́ ạḍi maraṅ rạskạ ar buj re̠aḱ kana. Isại dhorom re̠aḱ asol rehet́ do kana Krusre̠ Jisuaḱ gujuḱ ar Jitan te̠ Jiwe̠t́ beredoḱ. Manwako goṛoako lạgit́ apnar baṅoḱte̠ sạriaḱ ar bhage horte̠ laha seć taṛam idie ge hoyoḱ kana Easter Sunday se Paska Porob re̠aḱ se Jisuaḱ Jiwet́ beredoḱ din re̠aḱ Asol katha.




Ce̠t́ko Me̠nke̠da Dhạrtire̠n Ạyurko 50 Se̠rma Re̠aḱ Baṅgladesh!

Calaoe̠n se̠rma 2020 do̠ tahẽ̠ kana Baṅgladesh be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l Bo̠ṅgobondhu Se̠kh Mojibur Rahman aḱ 100 sae̠ se̠rma  mãhã ar ne̠s do̠ ho̠yo̠ḱ kana Baṅgladesh re̠aḱ 50 se̠rma ume̠r. Araḱ mãyãm jo̠ro̠ kate̠t́ no̠a hạriạṛ ar so̠nate̠ to̠l diso̠m do̠ hame̠ṭ hoe̠ akana.

2020 ar 2021 se̠rma do̠ Baṅgladesh re̠ ạḍi ae̠ma hudis, kạmi ho̠ra ar programko ho̠yo̠ḱ re̠aḱ go̠ṭa tahẽ kana. Me̠nkhan ko̠ro̠na le̠kan maraṅ rogte̠ jo̠to̠ le̠kan saj sapṛao̠, hudisko se̠le̠t́ programko do̠ bo̠nd hoe̠ akana. E̠nte̠re̠hõ hudis program kote̠ ganao̠ manao̠ hoe̠ e̠na diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l Bo̠ṅgobondhu Se̠kh Mo̠jibur Rahman aḱ sae 100 se̠rma janam mãhã ar 50 se̠rma do̠ diso̠m re̠aḱ ume̠r.

Niạko din re̠ go̠ṭa dhạrtire̠n mano̠tan President ar Prime Ministerko Baṅgladiso̠m te̠ko he̠ć se̠ṭe̠ro̠ḱ kana ar ae̠ma do̠ vurtual se̠ćte̠ lại le̠kcarko so̠do̠re̠t́ takoa. Ạḍi ae̠ma he̠ṛe̠m ar sarhao̠ kathako do̠ko jạhir oṭokaḱ kana. O̠ne̠ o̠ka do̠ sạrige ạḍi maraṅ hame̠ṭ kana diso̠m so̠rkaraḱ ar Jạtiạri re̠n Apat Bo̠ṅgobondhu She̠kh Mo̠jibur Rahmanaḱ. De̠labon ańjo̠m lege ce̠t́ ko me̠n akada mimit́ diso̠m re̠n President ar Prime Ministerko         

;

US President Manotan Joe Biden, darakan 50 se̠rma se̠ o̠na laha rege je̠mo̠n ar hõ ạḍi ae̠ma lahanti ho̠yoḱ o̠na koe̠jo̠ṅ ar as iń do̠ho̠ e̠da. Nonkan huḍiń diso̠mre̠ 1 million Rohiṅga refugeeko rạkhi jo̠gao̠, ṭhạ̃iko e̠m ar jo̠m ńu se̠le̠t́ do̠ho̠ ńutumte̠ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi ae̠ma mano̠t ar sarhao̠ do̠pe̠ hame̠ṭ akada. United States hõ ape̠aḱ no̠nkan daman kạmire̠ jo̠po̠ṛao̠ tahẽ kate̠t́ supuluk lạgit́e̠ kurumuṭu e̠da.

UK Prime Minister Boris Johnson, aboaḱ no̠a to̠no̠l do̠ 600,000 Brithis re̠ me̠naḱko Baṅglade̠shi ho̠te̠te̠ din hilo̠ḱ ge jukto̠rajjo̠ re̠ maraṅ go̠ṛo̠ko e̠mo̠ḱ kana. Mit́ katha te̠ń ro̠ṛ so̠do̠r le̠khan je̠, Ho̠ṛmo̠ jo̠to̠n re̠ ḍaktarko ar nurse ko ko̠ro̠na le̠kan maraṅ ruạ o̠kte̠re̠ ạḍi mo̠n se̠le̠t́ go̠ṛo̠ko e̠m akada. Te̠heń kạuḍi utnạu se̠ćte̠ ạḍi ạt do̠ laha akana, arhõ lahaḱ idiḱ ma darakan dinkore̠ no̠a as ar ko̠e̠jo̠ṅ ge tahe̠ñ kana.

Russian President Vladimir Putin, aćaḱ khạndri o̠nto̠r se̠ć khon mano̠t ar dulạṛ jo̠hare̠ kol akada 50 se̠rma Baṅglade̠sh ńutumte̠. No̠a do̠ mit́ ṭe̠n maraṅ cinhạ kana no̠ako dinre̠, ape̠aḱ diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l She̠kh Mo̠jibur Rahman aḱ 100 sae se̠rma, uni o̠ko̠e̠ do̠ ạḍi bhage ạyurić ar diso̠m be̠nao̠ re̠n e̠to̠ho̠ṕić. Ińaḱ as ar kho̠jo̠ḱaḱ tahe̠ñ kana je̠ abo jo̠to̠koaḱ go̠ṛo̠ go̠po̠ṛo̠te̠ darakan dinre̠ lahanti ar de̠ne̠-banar sapṛao̠ kate̠t́ ae̠ma le̠kan mo̠ńj kạmiko bon kạmi daṛe̠aḱa diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit́, o̠ne̠ o̠ka do̠ ho̠yo̠ḱa

ke̠ṭe̠ćte̠t́, sạriaḱte̠t́ ar security       

.

Canadian Prime Minister Justin Trudeau do̠ aćaḱ online jo̠har katha te̠ye̠ me̠n so̠do̠r akada je̠, calao̠ paro̠m akan 50 se̠rma re̠ Baṅgladesh do̠ no̠nakae̠ kạmi akada se̠ye̠ lahanti akada, o̠ka do̠ ạḍi hahaṛa dhạrtire̠nko lạgit́. Kạuḍi se̠ o̠rtho̠niti se̠ć te̠ye̠ laha akana ar re̠ṅge̠ć o̠re̠ć ho̠ṛko ạḍi ae̠ma ko tho̠ṛa akana, lahanti ho̠e̠ akana o̠lo̠ḱ paṛhao̠ se̠ć, ho̠ṛmo̠ sikhnạt, te̠ar akadako ae̠ma kạmiko re̠aḱ ho̠r se̠ ạt diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit́. Teheń do̠ o̠na o̠kte̠ no̠nkan din manao̠ ganao̠ lạgit́. Ạḍi disại jạruṛa calao̠ akane̠ diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l She̠kh Mojibur Rahman sae 100 se̠rmar janam mãhã ar diso̠m re̠aḱ 50 se̠rma ume̠r. purgạl(Sạdhin) baṅgla re̠ ać re̠n ho̠ṛkoaḱ dulạṛ te̠ teheń  democratic doe̠ be̠nao̠ rakaṕ akada diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l jạtiạriko̠re̠n apat Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman.   

French President Emmanuel Macron do̠e̠ lại so̠do̠r akada je̠, 1971 se̠rma re̠ Andre Malraux doe̠ ho̠ho̠ le̠da dhạrti re̠nko ṭhe̠n je̠mo̠n Baṅgaliko go̠ṛo̠ko ńam. 50 se̠rma paro̠m tayo̠m Baṅgladiso̠m re̠nko lạgit́ do̠ ạḍi maraṅ hame̠ṭ kana. Baṅgladiso̠m re̠n so̠rkar bahadur ar manwako uduḱ akat́ bo̠nako ce̠t́ le̠ka Rohiṅgako ataṅ akat́ koa arko ho̠rho̠ jaṅgeye̠t́koa calao̠e̠n 2017 se̠rma khon. Noa̠te go̠ṭa dhạrtire̠ so̠do̠r akana sạhại se̠ sạnti ce̠t́ le̠kate̠ ho̠yo̠ḱa. Go̠ṭa dhạrti re̠aḱ ạn te̠ galmarao̠ calaḱ kana je̠mo̠n mo̠ńj rukhiạ do̠ko ńam ar o̠nko lạgit́ boge, sạhại ar mo̠ńj jiwi ho̠ṛmo̠ ante̠ dhạrti jiṅgiko khe̠mae̠ daṛe̠aḱ.

UN Secretary-General Antonio Guterres, calao̠ paro̠m akan 5 jugre̠ somaj lahanti, maraṅ muskilko khon rukhiạ lạgit́ ae̠ma mo̠ńj do̠ko kạmi kana. O̠nate̠ iń se̠ć khon ạḍi ae̠ma jo̠har ar sarhao̠ tahe̠ñ kana. Mayanmar re̠n Rohiṅgako ataṅ daram ar jo̠to̠n te̠ do̠ho̠ko lạgit́ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi man mano̠te̠ ńam akada. No̠nkan mo̠ńj kạmi ar ke̠ṭe̠ć lahanti kạmire̠ ale̠ do̠ Baṅgladiso̠m so̠ṅge̠ tahẽ̠n lạgit́ e̠kraṛ le̠ do̠hoe̠da.

Japanese Prime Minister Yoshihide Suga; Go̠ṭa dhạrti re̠ Japan do̠ pạhile̠ aṅgoc akada Baṅgladiso̠m. South East Asia ar India do̠ ạḍi be̠s mit́ te̠ kạuḍi se̠ economic se̠ć te̠ te̠ṅgo ke̠ṭe̠ć lạgit́. Ạḍi bhage lo̠ndbo̠nd do̠ calaḱ kana Japan so̠ṅge̠. Jamuna gaḍa re̠aḱ sako be̠nao̠, sae ṭaka ar so̠nargao̠n ho̠ṭe̠l be̠nao̠ re̠ go̠ṛo̠ e̠m hoe̠ akana ̣purgạl(sạdhin) diso̠m re̠ dulạṛ re̠aḱ cinhạ se̠ gate̠ hisạbte̠ de̠ne̠ banar diso̠m re̠ ạḍi ae̠ma o̠kte̠ khon me̠naḱa.

Chinese President Xi Jinping Baṅgladiso̠m do̠ ạḍi bhage pe̠ṛa se̠ gate kanae̠ Chaina re̠n ho̠ṛko ṭhe̠n. Baṅgobondhu bar dhao̠ re̠aḱ hiri 1951 ar 1957, gateko tahẽ̠ kana Chairman Mao Zedong and Premier Zhou Enlai se̠le̠t́ arhõ ae̠ma china diso̠m re̠n mare̠ ạyurko. “Sonar Baṅgla” Bo̠ngobondhu aḱ kukmu, hudis, kạmi ho̠ra re̠ Baṅgladiso̠m re̠n 160 million ho̠ṛaḱ ganḍo̠n, ko̠yo̠ḱ ho̠rte̠ nãwã dhạrti jiṅgi ko hame̠ṭ akada. Calao̠ paro̠me̠n mõṛe̠ jug re̠ no̠a purgạl(sạdhin) diso̠m re̠, manwako me̠naḱ koa sạriaḱ re̠ ar mimit́ o̠kte̠ re̠ mimit́ go̠ṭe̠n challenge re̠ jitkạr akana.  

South Korean Prime Minister Chung Sye-kyun Baṅgladiso̠m do̠ ńe̠l ńamo̠ḱ le̠ka kạuḍi se̠ economic re̠ lahanti ar ạḍi ackako rakaṕ akana Asia re̠aḱ o̠nto̠r re̠. Han River gaḍa daḱ saḍe le̠ka hahaṛa. Go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko ạḍi khạndri khon ko ńe̠l akada, je̠ le̠ka ko̠ro̠na le̠kan maraṅ mũhin re̠ go̠ṭa dhạrti re̠ kạuḍi se̠ economic se̠ć te̠ko latar akana, me̠nkhan Baṅgladiso̠m do̠ ṭhik ho̠r re̠ tahẽ kate̠t́ ko lahaḱ kana. Nithõ ạḍi ae̠ma bhage kạmi ho̠rako me̠naḱa ar hõko kho̠j jo̠ṅ kana, ko̠yo̠ḱ ho̠r re̠ me̠naḱ koa LDC 2026.

Pope Francis do̠e̠ ro̠ṛ so̠do̠r akada Baṅgladiso̠m do̠ So̠na diso̠m kana. No̠a diso̠m re̠ ae̠ma le̠kan jạtiạri ar Pạrsi (bhasha) re̠n ho̠ṛko me̠naḱ ko̠a. No̠a do̠ baba aḱ e̠m akan se̠ do̠ho̠ oṭo akat́ jinis le̠ka She̠kh Mojibur Rahman do̠ baṅgladiso̠me̠ do̠ho̠ oṭo akada. Ińaḱ o̠nto̠r re̠ no̠a diso̠m do̠ me̠naḱa. O̠ne̠ o̠ko̠e̠ do̠ ạḍi bogeye̠ e̠ho̠ṕ oṭoakada ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa diso̠m lahanti be̠nao̠ lạgit́ jo̠to̠ le̠kan go̠ṛo̠.   

Cambodian Prime Minister Hun Sen, Ale̠ diso̠m se̠ć khon iń se̠ćte̠ tahẽ̠n kana ạḍi ae̠ma sarhao̠ ar jo̠har sae̠ se̠rma janam mãhã jạtiạriko̠re̠n baba boṅgobondhu she̠kh mo̠jibur rahman ar mõ̠ṛe̠ ge̠l re̠aḱ golden jubilee ńutum te̠. Baṅgladiso̠m re̠n President Mano̠tan Abdul Hamid ar Prime Shekh Hasina sarker bahadur do̠ ạḍi ce̠tan kạuḍi se̠ćte̠, somaj lahanti ar diso̠m re̠n manwako dhạrti jiṅgire̠ ae̠ma lahanti ar mońj jiwiko khe̠mao̠ e̠da.    

Turkish President  Recep Tayyip Erdogan  e̠to̠ho̠ṕ khon ge ale̠aḱ mare̠ sạgại ar dhạrti jiṅgiko do̠ mit́ gea. aboaḱ sạgại kajak lạgit́ darakan dinre̠ arhõ̠ bạṛti lahanti ho̠yo̠ḱa. Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman do̠ harkhe̠t sase̠t sahao̠, lạṛhại ar mucạt́re̠ aćaḱ jiwi alae kate̠t́ re̠hõ aćaḱ diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit̠́e ạguat́ koa so̠na re̠aḱ diso̠m.

Indian Prime Minister Narendra Modi  hõ aćaḱ jo̠har katha re̠ye̠ ro̠ṛ so̠do̠r akada je̠, Baṅgladiso̠m ar India do̠ mit́ te̠ ạḍi jạruṛ lahanti  kạmiko do̠ ho̠yo̠ḱ kana. De̠ne̠-Banar diso̠mre̠ ńe̠l ńamo̠ḱ kana ạḍi bhage pe̠ṛa gate, sạgại, jo̠po̠ṛao̠, tạkić aḱko saphae, je̠ le̠ka o̠t hasa boundary se̠le̠t́ e̠mante̠aḱ. Baṅgladiso̠m doe̠ so̠do̠r akana aćaḱ bhage kạmi ho̠te̠te̠ ar o̠na doe̠ purạu e̠da Mano̠tan diso̠m ạyurić Prime Minister Shekh Hasina ho̠te̠te̠. As tahe̠n kana darakan dinkore̠ hõ ạḍi ae̠ma lahanti ho̠yo̠ḱa no̠a Baṅgladiso̠m re̠.

Bhutanese Prime Minister  Lotay Tshering no̠a diso̠m do̠ janam le̠na phurgạl ar lạṛhại kate̠t́, o̠nate̠ nito̠ḱ ńe̠l ńamo̠ḱ kana jo̠to̠ le̠kan lahantiko. Ạḍi ae̠ma lahanti do̠ hoe̠ akana, calao̠e̠n se̠rma ho̠ń hiri le̠da. Kạuḍi se̠ć te̠ ạḍi ae̠ma do̠e̠ laha akana. covid-19 le̠kan mũhin o̠kte̠ re̠hõ GDP do̠ ṭhik le̠ka ge tahẽ kana. Ale̠ se̠ć khon ạḍi ae̠ma sarhao̠ Baṅgladiso̠m re̠aḱ lahanti ar ke̠ṭe̠ć te̠ rakaṕ calaḱ kana kạuḍi se̠ć te̠hõ.

Nepalese President Bidya Devi Bhandari Boṅgobondhu diso̠m phurgạl (sạdhin) talate̠ ạḍi maraṅ ho̠r do̠ye̠ jhić oṭo akada. Juạn ume̠r khon mucạt́ hạbić te̠ ạḍi  phurgạl kate̠t́ dhạrti jiṅgi doe̠ khe̠mao̠ akada. O̠nate̠ teheń aćaḱ janam mãhã re̠ tahẽn kana ae̠ma mano̠t jo̠har. Boṅgobondhu do̠ ạḍi khạndri dulạṛ tahẽ kantaya Baṅgla p̣ạrsi lạgit́. O̠nate̠ teheń Baṅgladiso̠m re̠n ho̠ṛko ṭhe̠n Baṅgla p̣ạrsiye̠ e̠m oṭo daṛe̠ akada. Nepal ar Baṅgladiso̠m talare̠ ạḍi mo̠ńj j̠o̠po̠ṛao̠ do̠ me̠naḱa, lahanti, sạhại ar supuluk diso̠m re̠n ho̠ṛko e̠mako lạgit́ kurumuṭu calaḱ kana.

Maldivian President Ibrahim Mohamed Solih do̠ Boṅgobondhu She̠kh Mojibor Rahman ạḍi maraṅ cinhạ kanae de̠mocracy diso̠m lạgit́. Ạḍi bhage kurumuṭu tahẽ kan taya phurgạl (sạdhin) diso̠m Baṅgladiso̠m re̠n ho̠ṛko e̠mako lạgit́. Uni do̠ ạḍi ae̠ma udgạu do̠e̠ e̠maḱ ko tahẽ kana jo̠to̠ ume̠r re̠n ho̠ṛko. Bongobondhu aḱ dhạrti jiṅgi kho̠n ae̠ma cecet́ aḱ me̠naḱa, rajạri, democracy babo̠t re̠. Ạḍi harkhe̠t sase̠t kate̠t́e̠ go̠ć o̠co̠ le̠nre̠hõ jao̠ge uniko mano̠t edea jo̠to̠ manwakoaḱ o̠nto̠rre̠.   

Sri Lankan Prime Minister Mahinda Rajapaksa Boṅgobondhu doe̠ tahẽ kana jiwi alae̠ kate̠t́ ho̠ṛkoaḱ sạhại se̠ lahanti lạgit́e̠ kạmi akada. Uni ho̠te̠te̠ be̠nao̠ akana phurgạl (sạdhin) diso̠m, me̠nkhan ackage uniaḱ gharo̠ńj re̠n ho̠ṛkoaḱ dhạrti jiṅgi do̠ ạḍi khaṭo̠ ge tahẽ kana. Teheń unire̠n ho̠po̠n e̠ra Prime Minister Hasina do̠ Baṅgladiso̠m nãwã te̠ye̠ tul rakaṕ e̠da. Baṅgladiso̠m re̠n ạḍi mano̠t ńutum kana Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman. Baṅgladiso̠m do̠ kạuḍi se̠ economic sạkti o̠ṛaḱ kana me̠nte̠ Sauth Asia re̠ me̠no̠go̠ḱ kana.

Pakistan Prime Minister Imran Khan doe̠ me̠n akada je̠, aboaḱ su-so̠mpo̠rko do̠ arhõ ke̠ṭe̠ć jạruṛa, ar tayo̠m daram re̠nko lạgit́ nãwãte̠ be̠nao̠ rakaṕ ko jạruṛa. E̠nte̠t́ ińaḱ pạtiạu do̠ ho̠yo̠ḱ kana de̠ne̠-banar diso̠m re̠n ho̠ṛkoaḱ bhạg do̠ jo̠ṛao̠ me̠naḱa. O̠nate̠ de̠la hijuḱ tabon pe̠ diso̠m re̠n manwako lạgit́ darakan dinre̠ arhõ lahanti ho̠yo̠ḱ te̠ banar diso̠m talare̠ mo̠ńj so̠mpo̠rko te̠ar kate̠t́ mit́ te̠ kạmi lạgit́ nãwã aro jạruṛa. Noa khạtir de̠la hijuḱ tabon pe̠ abore̠n jạtiạrikoaḱ darakan dinre̠ lahanti lạgit́ bon kạmie̠ ma. 

Tumạl hoe̠ akana; https://www.thedailystar.net/backpage/news/what-world-leaders-said-50-years-bangladesh-2068025

Ge̠l irạl go̠ṭe̠n ho̠ṛaḱ jo̠har kathako do̠ o̠l so̠do̠r akana. Noko jo̠to̠ ho̠ṛge Baṅgladiso̠m re̠aḱ kạuḍi se̠ economic lahanti ar Boṅgobondhu aḱ hudis phurgạl babo̠t ạḍi ae̠ma kathako ro̠ṛ akada. Sạrige abo jo̠to̠ko ge bon aṭkar akada je̠, Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman khạtir teheń no̠a phurgạl (Sạdhin) Baṅgladiso̠m ńam akana, o̠na re̠aḱ ce̠t́ digdhạ hõ bạnuḱa. Ar teheń unire̠n maraṅ kuṛi Shekh Hasina aḱ ạyurte̠ darakan 50 se̠rma lahare̠ arhõ je̠mo̠n bạṛti lahanti ho̠yo̠ḱ Baṅgladiso̠m re̠ o̠na as bho̠rsha ar pạtia̠̣u do̠ho̠ kate̠t́ ge jo̠to̠ko bon kạmi idie̠ ma. E̠nḍe̠khan so̠nate̠ to̠l akan hạriạṛ diso̠m bon be̠nao̠ rakaṕ daṛe̠aḱa.

Mucạt́ re̠ Robindronath Ṭhạkuraḱ katha te̠ń disạ o̠coe̠t́ bon kana je̠;

Ińaḱ ńutum no̠nka te̠ ḍam ḍaheḱ ma,

Iń do̠ ape̠re̠n ge mit́ ho̠ṛ,

ar ce̠t́ hõ baṅ,

No̠age ho̠yo̠ḱ ma mucạt́ o̠poro̠m”




Bir Gajaṛko Rạkhi Jo̠gao̠

Baṅgladiso̠m Mo̠ńj Diso̠m,

Sanam diso̠m khon mo̠ńj diso̠m kan.

Dare nạ̃ṛite̠ abhran akan.

Gaḍa so̠ḍo̠ḱ riṛim daḱte̠.

No̠a le̠kan ro̠saṛ diso̠m,

Dhạrtire̠ do̠ baṅge ńamo̠ḱa.

Cẽṛẽkoaḱ õṛhẽ̠ se̠re̠ń

Hisit́ hoe̠ge̠y jạhirabon kan.

Bagwan le̠ka no̠a diso̠m,

Ạḍi le̠kan jạtge me̠naḱbon

Santal, Kristan, Hindu, Muslạ

Sanamko do̠ mit́ kanabon.

Jo̠to̠ge co̠ abo ma co̠,

Mit́ ạidạri me̠naḱ tabon ho̠

Dupulạṛte̠ sanamkoge,

Diso̠m do̠bon tul rakaba.

(Source: Santali Sereń Puthi, Ol: BLY Dol)

Aṭhawar din do̠ tahẽ kana Bir Gajar Mãhã! Jạtiạrikoaḱ (UN) general sabha re̠aḱ go̠ṭawaḱ le̠kate̠ 2012 se̠rma khon jo̠to̠ le̠kanaḱ bir gajaṛko ce̠tanre̠ jo̠to̠ manwako talare̠ udgạuko lạgit́ ạḍi kurumuṭu se̠le̠t́ jao̠ se̠rma 21 tạrik march cando do̠ ‘Go̠ṭa Dhạrti Bir Gajaṛ Mãhã’ Me̠nte̠ ganao̠ manao̠ hijuḱ kana. Ne̠s re̠aḱ jo̠ste̠t́ do̠ ho̠yo̠ḱ kana; Bir Gajaṛko Rukhiạ: Rạkhi jo̠gao̠ ar supuluk hor (Bon Punnoroddhar: Uttoron o Kollaner Poth), ar Iṅgrajite̠ do̠ no̠nka o̠lakana; International Day of Forests 2021 theme has been declared as is “Forest restoration: a path to recovery and well-being”. ́

Diso̠m sạdhin tayo̠m Jạtiạriko̠re̠n Apat Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman Poribesh rạkhi jo̠gao̠ ar dare ro̠ho̠y ce̠tan re̠ ạḍi bạṛtiye̠ ce̠hao̠ le̠t́ koae̠ manwako. Diso̠m re̠ dareko ro̠ho̠y, gaḍa so̠ḍo̠k kore̠ dare ro̠ho̠e̠, po̠ribe̠sko rạkhi jo̠gao̠, gajaṛ re̠n janwarko rukhiạko se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan bhage kạmikoe̠ kạmi le̠da. O̠na re̠aḱ hudis tege teheń diso̠m sarkar uniaḱ sae̠ se̠rma ume̠r re̠ disạ uihạr lạgit́ ‘Mojib Borsho-2020’ se̠rma manao̠ ganao̠ lạgit́ te̠ dareko ro̠ho̠y lạgit́ be̠go̠r kạuḍite̠ 1 kạruṛ dareko e̠m akat́ ko̠a diso̠m re̠n manwa.

No̠a ‘Mojib Borsho-2020’ manao̠ ganao̠ le̠kage ‘National Agency for Green Revolution (NAGR)’ hõ so̠rkar so̠ṅge ti ti sapaḱ kate̠t́ diso̠m babawaḱ mano̠t lạgit́ dare̠ko ro̠ho̠y lạgit́ ho̠ṛko tala re̠ye̠ e̠mo̠ḱ kana. Ar manwako talare̠ dare ro̠ho̠e̠ lạgit́e̠ ce̠hao̠ are̠ uskure̠t́ koa, Je̠mo̠n Baṅgladiso̠m do̠ ‘Hạriạṛ Bagwan’ be̠nao̠ḱte̠ diso̠m babawaḱ KUKMU purạuḱ-Baṅgladiso̠m mo̠ńj diso̠m so̠nate̠ to̠l diso̠m, dare nạ̃ṛite̠ abhran ko̠ḱ ma.    

                                                                                           

Dare nạ̃ṛite̠ abhran do̠ ạḍi jạruṛ ar damanaḱ prakritik so̠mpo̠d kana. Prakritik o poribesh er obostha bhage do̠hoe̠ lạgit́ jo̠to̠ diso̠m rege ko̠mte̠ re̠hõ sotko̠ra 25 hạṭiń dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ tahẽn dọ ạḍi jạruṛa. Me̠nkhan Baṅgladiso̠m re̠aḱ dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ do̠ jo̠to̠ jae̠ga khon amdaj so̠tko̠ra 11.1 hạṭiń, o̠ne̠ o̠ka do̠ e̠ṭaḱ diso̠mko khon ạḍi tho̠ṛa. Je̠le̠ka America 33.84, Japan 67 ar Bharo̠t diso̠m so̠tko̠ra 24 hạṭiń dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ me̠naḱa.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ jo̠to̠ jae̠ga jumiko do̠ mõṛe̠ (5) hạṭiń te̠ hạṭiń akana;

Pạhil; Sundorbon: Khulna, Satkhira, Bagerhaṭ ar Borguna jilạ re̠aḱ gaḍa aṛe̠te̠ dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń do̠ amdaj 6 hajar 17 borgokilomiter. Dare nạ̃ṛite̠ abhran akan gajaṛ re̠ me̠naḱa sundori, go̠ran, geowa, keora, bain le̠kan ae̠ma jạtre̠aḱ daman dareko janamo̠ḱa. Sundorbon re̠aḱ gajaṛ re̠do̠ dhạrti re̠n maraṅ ńutuman taruṕ (bagh) ‘Ro̠ye̠l Be̠ṅgo̠l Ṭaigar’ se̠le̠t́ ae̠ma jạtre̠n daman cẽṛẽ-ciprut́ko baso̠ḱ kana.

Do̠saraḱ; Co̠ṭṭogram ar Parbotto Coṭṭogram Gajaṛ: No̠akin banar jilạrege amdaj 13 hajaṛ 295 borgokilomitere̠ buru bo̠ṭkoć talate̠ dare nạ̃ṛite̠ abhran akan gajaṛ do̠ me̠naḱa. No̠a gajaṛ re̠ me̠naḱa se̠gun, go̠rjo̠n, gamari, jarul, shimul, compa, bãs/mat́, be̠th se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dare nạ̃ṛiko janamo̠ḱa.

Te̠saraḱ; Modhupur ar Bhaowal Bonbhumi: Mymonsing ar Tangail Jilạ re̠aḱ Modhupur Go̠ṛ ar Gajipur jilạ re̠aḱ bhaowal Go̠ṛ mit́ kate̠t́ gajaṛ re̠aḱ jeleń do̠ amdaj 1 hajar 64 borgokilomiter. No̠nḍe̠ hõ shal, gojari, bonjam, koṛai se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dareko janamo̠ḱa.

Po̠naḱ; Sylhet Gajaṛ: Sylhe̠ṭ jilạ rege no̠a gajaṛ/dare nạ̃ṛiko do̠ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń hõ amdaj 1 hajar 40 borgokilomiter. No̠nḍe̠ hõ e̠ṭaḱ jilạ re̠aḱ gajaṛ se̠ bagwanko le̠kage Shimul, bonjam, bas̃/mat́, be̠th se̠le̠t́ arhõ e̠ṭaḱ le̠kan ae̠ma dareko janamo̠ḱa.

Mo̠ṛẹ̃aḱ; Dinajpur ar Rangpur Gajaṛ: No̠a dareko hõ diso̠m re̠aḱ Utạr-pạchim nakha re̠ me̠naḱ Dinajpur ar Rangpur jilạ re̠aḱ saman o̠t ce̠tan re̠ me̠naḱa. E̠ṭaḱ jilạko khon no̠a banar jilạ re̠do̠ ạḍi tho̠ṛa jaega re̠ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń amdaj 39 borgokilomiter. No̠nḍe̠hõ Shal, Gojari se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dareko janamo̠ḱa. (The Source; Dainik Amader Somoy)

Mucạt́ re̠ ińaḱ noa o̠laḱ te̠ arho̠ń disạ ruạṛ o̠coe̠t́ bon kana je̠, dare nạ̃ṛiko be̠go̠r abo diso̠m do̠ tis hõ Hạriạṛ Bagwan baṅ ho̠yo̠ḱa. O̠nate̠ de̠labon dareko baṅ maḱ sapha kate̠t́ bhagete̠ dare bon ro̠ho̠e̠a, po̠ribe̠s bon bańcao̠ tabona. Ar aḍe̠pase̠re̠nko dare ro̠ho̠e̠ lạgit́ bon uskur koa. E̠nḍe̠khan abo jo̠to̠ko bon ńama Hạriạṛ Bagwan, mo̠ńj hoe̠, mo̠ńj jo̠, mo̠ńj furniture ar mo̠ńj po̠ribe̠s.  




Baṅgladiso̠m Be̠nao̠re̠n Kạrigo̠laḱ Janam Mãhã!

17 March mãhã do̠ tahẽ kana joto jug khonaḱ́ re̠n Maraṅ birbanṭa, Baṅgladiso̠m e̠to̠ho̠ṕre̠n Kạrigo̠l, Jạtiyạri ko̠re̠n Apat Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ Janam Mãhã. Diso̠m re̠do̠ nit hõ sae̠ se̠rma (100) re̠aḱ ae̠ma le̠kan disạ se̠ uihạr ruạṛ lạgit́ manao̠ ganao̠ calaḱ kana. Me̠nkhan ne̠s do̠ ho̠yo̠ḱ kana uniaḱ sae mit́ se̠rma (101) Janam Mãhã. 

Ae̠ma dhao̠ do̠ ạt hoe̠ le̠n tińa 32 no̠mbo̠r Dhanmonḍi re̠ me̠naḱ Bo̠ṅgo̠bondhu She̠kh Mo̠jibur Rahmanaḱ o̠ṛaḱ ńe̠l lạgit́. Tinạḱ dho̠m iń hiri akada  unạḱ dhao̠ ge ar hõ ae̠ma le̠kan baḍae̠ re̠aḱ iń as jo̠ṅ akana. Ạḍi sạri je̠, uniaḱ dhạrti jiṅgi re̠aḱ ae̠ma do̠ baḍae̠ jạruṛ me̠naḱa. Ente̠t́ uniaḱ kạmi ho̠ra, haro̠n, ko̠sṭo̠, harkhe̠t sase̠t se̠ć te̠ ae̠ma sikhnạt do̠ bon ńam daṛe̠aḱa.

O̠nka ge August Cando̠ re̠aḱ 25 tạrik 2016 se̠rma ạt ho̠y le̠n tińa Gopalgonj jilạ re̠aḱ Ṭoṅgipaṛa jạtiyạri re̠n Baba Bo̠ṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahmanaḱ to̠pa jae̠ga hiri lạgit́. No̠a hiri re̠ye̠ tahẽ kana Baṅgladiso̠m Santalko re̠n Maraṅ o̠no̠liạ, khạndri hudisan, national news paper sakam re̠n columnist, 12 go̠ṭe̠n Puthiye o̠l akat́ ạḍi Mano̠tan Mithusilak Murmu.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ ạḍi ato o̠ṛaḱ Ṭuṅgipaṛa re̠ye̠ janam le̠na She̠kh Mo̠jibur Rahman. Ạḍi jeleń o̠kte̠ hul ar lạṛhại talate̠ mit́ din Baṅgladiso̠m re̠aḱ phurgạle̠ hame̠ṭ ạgu le̠da. Manwako jo̠to̠ le̠kan e̠ṭke̠ ṭõ̠ṛe̠ khon rukhiạko lạgit́  ar suluk hame̠ṭ lạgit́ aćaḱ jiwi alae̠ kate̠t́ Baṅgladiso̠m re̠n maraṅ kạrigo̠l se̠ be̠nao̠ić ar go̠ṭa dhạrtire̠ uniaḱ o̠po̠ro̠m do̠ ḍam ḍạhir e̠na. 

Calao̠e̠n se̠rma do̠ tahẽ kana Maraṅ Ạyurićaḱ  sae̠ 100 se̠rma janam mãhã. Go̠ṭa se̠rma ae̠ma le̠kan hudis bundisko se̠le̠t́ ae̠ma manao̠ ganao̠ do̠ hoe̠ purạu e̠na. Dhạrti re̠ maraṅ mũhin muskil Corona le̠kan ro̠g he̠ć paṛao̠ e̠nte̠, ạḍi ae̠ma manao̠ ganao̠ se̠ program ko do̠ baṅ hoe̠ purạu le̠nte̠ ne̠s 2021 se̠rma re̠aḱ 16 tạrik dhạbić sae̠ se̠rma Mojib Mãhã me̠nte̠ ae̠ma le̠kako manao̠ ganao̠ kana. No̠nkan manao̠ ganao̠ program kore̠ ae̠ma diso̠m re̠n diso̠m mukhiạko se̠ Maraṅ Montriko he̠ć se̠ṭe̠r akana Mojib Mãhã manao̠ ganao̠ re̠ se̠le̠do̠ḱ ar uniaḱ dhạrti jiṅgi khe̠mao̠ uihạr ruạṛ lạgit́.  

Kho̠kha bạbu Boṅgo̠bondhu She̠kh Mojibur Rahman do̠ 1920 se̠rma re̠aḱ 17 tạrik March cando dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na. Uniaḱ no̠a janam mãhã do̠ diso̠m re̠n Gidrạko mãhã se̠ jạtiyo̠ shisu dibos me̠nte̠ko ganao̠ manao̠ ạgue̠da.

Amdaj bar sae 200 se̠rma iṅgre̠j aḱ ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ Bharo̠t diso̠m re̠ jo̠lo̠k kan o̠kte̠re̠ge dhạrti te̠ye̠ upe̠l le̠na Shekh Mojib. E̠ṭaḱ diso̠m Bharo̠t jakat re̠ janam kate̠t́ hõ She̠kh Mojib do̠ huḍiń khon ge̠ye̠ ńe̠l ạgu akada jomidar, talukdar ar sudkho̠r mahajo̠naḱ ko̠clo̠n ar harkhe̠t sase̠t. Manwakoaḱ duk bhabnako ńe̠l kate̠t́ ge o̠nkoaḱ rukhiạ/muktiko lạgit́ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan jiṅgi khonge lạṛhại kate̠t́ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ apnaraḱ jiwi alae̠ lạgit́e̠ sopro̠t akada.

Iṅgre̠jaḱ haro̠n-ko̠clo̠n khon bańcao̠ḱ lạgit́ 1947 se̠rma Bharo̠t diso̠m phurgạl/sạdhin le̠nre̠hõ baṅgaliko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma haro̠n-ko̠clo̠n do̠ tahẽ le̠ngea. Pakisthan diso̠m re̠nko hõ e̠to̠ho̠ṕ khon ge Baṅgali ko ce̠tan re̠ ạḍi ae̠ma le̠kan ko̠clo̠n do̠ko calao̠ akada.

No̠nkan ko̠clo̠n khon rukhiạ lạgit́ ge baṅgali ko do̠ ro̠pha ruạṛ lạgit́ ko te̠ar akana. Ạḍi jeleń o̠kte̠ lạṛhại se̠ pańja kate̠t́ ge Shekh Mojib do̠ Baṅgaliko te̠ar tahẽn lạgit́e̠ udgạu le̠t́ koa, o̠nate̠ o̠na re̠aḱ jo̠ do̠ ńe̠l le̠na 1971 se̠rma re̠aḱ maraṅ lạṛhại se̠ćte̠. 1971 se̠rma re̠aḱ 7 march do̠ tahẽ kana aćaḱ maraṅ sabha se̠ ro̠po̠ṛ je̠, te̠ar tahẽn pe̠ lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́. Niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ phurgalo̠ḱ/sạdhino̠ḱ re̠aḱ lạṛhại, niạ dho̠m re̠aḱ lạṛhại do̠ aboaḱ suluk/mukti re̠aḱ lạṛhại, ape̠ ṭhe̠n ce̠t́ ko me̠naḱa, o̠nako ante̠ ge bin bilo̠m te̠ te̠ar tahẽn pe̠, e̠nte̠ iń apeko lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ hukum bạń lại daṛe̠ ape̠re̠hõ, ape̠ do̠ pe̠ lạṛhại tabo̠na, e̠nte̠t́ no̠a lạṛhại do̠ apnar lạgit́ do̠ baṅ; bicko̠m no̠a lạṛhại do̠ diso̠m phurgạl/sạdhin re̠aḱ lạṛhại ho̠yo̠ḱa.

Bo̠ngobondhu aḱ no̠nkan maraṅ hukum e̠mo̠ḱ te̠ jo̠to̠ jạtiyạriko, juạnko, sipạhiko, palṭo̠nko ae̠ma sãhãs se̠ ke̠ṭe̠ć mo̠n do̠ ko ńam le̠da. No̠a lạṛhại re̠ phe̠ḍo̠ḱ lạgit́ jiwi alae kate̠t́ ko lạṛhại le̠na. Pạhil do̠ march  cando̠ re̠aḱ 26 tạrik re̠aḱ pạhil se̠taḱ o̠kte̠ 32 nombor Dhanmonḍi o̠ṛaḱ khon Baṅgladiso̠m Sạdhin re̠aḱ doe̠ lại so̠do̠r le̠da.

Pon go̠ṭe̠n mise̠ra ar bar boe̠ha talare̠ She̠kh Mojibor do̠ te̠sar nombo̠r re̠n ko̠ṛa. 7 se̠rma ume̠r re̠ge uni do̠ so̠r re̠ me̠naḱ Gimaḍaṅga So̠rkari Primary School re̠ye̠ bho̠rti le̠na. Inạ tayo̠m uni do̠ Madaripur Islamia High School, Gopalgonj Sorkari Pailot school ar mucạt́ re̠do̠ Gopalgong Mission School re̠ye̠ paṛhao̠ le̠na.

1942 se̠rma do̠ Meṭrik pass kate̠t́ ce̠tan class se̠ć paṛhao̠ lạgit́ Kolkata re̠ me̠naḱ Ạḍi ńutuman Islamia college re̠ paṛhao̠ e̠ho̠ṕ lạgit́e̠ bho̠rti e̠na ar college re̠aḱ ho̠sṭe̠l regeye̠ thamgaḍi e̠na. 1946 se̠rma Shekh Mojib BA doe̠ pass ke̠da. Uni do̠ Islamia college students forum re̠n general secretary hisạb te̠ye̠ jit le̠na. 1946 se̠rma jạtiạriko talare̠ lạṛhại re̠ Suluk do̠hoe̠ lạgit́ ạḍi gạkhuṛ ar sãhãs se̠le̠t́e̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman.

1947 se̠rma Bharo̠t hạṭiń tayo̠m uni do̠ Purub baṅgla te̠y he̠ć e̠na. Inạ tayo̠m Dhaka University re̠ ạn/Law department re̠ye̠ bhorti e̠na. Dhaka University re̠ te̠sar 3 ar po̠naḱ 4 ho̠rare̠ kạmi kanko aḱ hul re̠hõ mit́ mo̠ne̠n se̠le̠t́ onko so̠ṅge̠ye̠ tahẽ kana.

Ạyur re̠aḱ te̠ bar hạṭiń lạgit́ Pakisthan re̠n E̠to̠ho̠pić Mohammod Ali Jinnah Purub baṅgla te̠ye̠ he̠ć le̠na Urdu do̠ diso̠m re̠ ro̠po̠ṛ lạgit́ aso̠l pạrsi/bhasha/language ho̠yo̠ḱa me̠nte̠ye̠ lại so̠do̠r ke̠da, No̠a ańjo̠m kate̠t́ me̠taḱ me̠ Purub Pakistan re̠ o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ kan baṅgla gidrạko do̠, ạḍi jo̠rte̠ ar mit́ mo̠nte̠ jo̠to̠ students ko do̠ko raṅgao̠ e̠na ar maraṅ Hul ko e̠ho̠ṕ ke̠da. Maraṅ Hul e̠ho̠ṕ khạtirte̠ Shekh Mojibur Rahman ce̠tan re̠ arhõ e̠ho̠ṕ e̠na hajot/jạil ar ko̠clo̠n.

Rajạri khạtir te̠ uni do̠ mit́ jug ce̠tan hajo̠t re̠ye̠ tahẽ kana. Bar dho̠m do̠ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠t́ go̠ćko le̠kan maraṅ muskil ho̠ye̠ ńe̠l daram akada, 18 dho̠m do̠ye̠ hajo̠t ocole̠na. Pakistan re̠n ko̠clo̠nko ce̠tanre̠ ạidạri hame̠ṭ lạgit́ Hul ar Lạṛhại e̠ho̠ṕ re̠n maraṅ ạyurić doe̠ tahẽ kana ar lạṛhại lạgit́ jạtiạriko birbanṭa/Muktijoddhae̠ be̠nao̠ le̠t́ koa.

1952, 54, 62, 66 le̠kan hul ar 69 re̠aḱ gono obhurthan 70 re̠aḱ election haprao̠ re̠ jit do̠ jo̠to̠ baṅgalikoaḱ hul re̠aḱ maraṅ mit́ Itihãs se̠ e̠to̠ho̠ṕ kana. Ar no̠a hul re̠n gạkhuṛ ạyurić doe̠ tahẽ kana Shekh Mojibur Rahman. 1969 re̠ hul lạṛhại bhitrite̠ hajo̠t khon oḍoḱ tayo̠m uni do̠ Boṅgobondhu hisạb te̠ ńutum do̠ ḍam ḍạhie̠n tae̠a.

Sạdhino̠ḱ re̠aḱ hul lạṛhại re̠ jit kate̠t́ Pakisthan re̠aḱ hajo̠t khon jạtiạrire̠n Baba Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ mukti ńam kate̠t́ 1972 se̠rma 10 January nijaḱ diso̠m te̠ye̠ ruạṛ he̠ć e̠na. Diso̠m re̠ he̠ć kate̠t́ hul lạṛhại te̠ dhaṅ dhaser akan Baṅgladiso̠m be̠nao̠ se̠ jut ruạṛ se̠le̠t́ diso̠m calao̠ lạgit́ arhõ aćaḱ jiṅgi khe̠maoe̠ e̠ho̠ṕ ke̠da.

Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman do̠ diso̠m re̠ ho̠ṛko kạuḍi se̠ć te̠ ke̠ṭe̠ćko lạgit́, do̠sar hul doe̠ ho̠ho̠ ke̠da. Nui maraṅ Kạrigo̠l diso̠m be̠nao̠ić do̠ arhõ e̠ke̠n pe bo̠cho̠r tala re̠ge diso̠m te̠ju, ganḍra, rajakarko do̠ mit́ kate̠t́ 1975 se̠rma re̠aḱ 15 august cando ńindạ o̠kte̠ go̠ṭa gharo̠ńj re̠nko do̠ ạḍi haro̠n, harkhe̠t, sase̠t kate̠ko go̠ć o̠co̠ le̠na.

Ạḍi hahaṛa Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n bar kuṛi do̠ diso̠m barhe̠ re̠kin tahẽ kante̠ bako go̠ć daṛe̠aḱ kina. Noko te̠ju, ganḍra, rajakarko bako hudis le̠da mit́ din nukin bar kuṛi modre̠ mit́ din diso̠m re̠ ruạṛ kate̠t́ no̠nka kin kạmia, se̠ no̠nkate̠ apataḱ bicạr kin hoe̠ oco̠e̠ya do̠ o̠ko̠e̠ hõ bako aṭkar le̠da. Ạkin re̠n go baba, boe̠hako se̠le̠t́ gharo̠ńj re̠ tahẽ kan  jo̠to̠ko go̠ć oco le̠na ńindạ o̠kte̠, me̠nkhan nukin kuṛi hote̠te̠ mit́ din o̠nko ho̠̣ṛko je̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛ samaṅ re̠ ạn/Law mano̠t kate̠t́ ho̠ṭo̠ḱ re̠ babe̠r te̠ to̠l kate̠ko go̠ć o̠co̠ḱa, no̠a do̠ tis hõ baku hudis le̠da.

Te̠heńaḱ no̠a din Bo̠ṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman re̠n maraṅ kuṛi Prime Minister Shekh Hasina ạḍi dil ar daṛe̠te̠ diso̠m doe̠ calao̠ be̠nao̠ kana. Diso̠m re̠ ae̠ma mo̠ńj lahanti kạmiko do̠ ho̠yo̠ḱ kana. 1971 se̠rma re̠ lạṛhại re̠ se̠le̠t́ le̠n Santal Muktijoddha do̠ko ńame̠t́ kana to̠lo̠p se̠ mano̠t ar o̠koe̠aḱ o̠ṛaḱ bạnuḱ uni doe̠ ńame̠t́ kana O̠ṛaḱ, arhõ dhạrti jiṅgi khon jirạu o̠kte̠ re̠ ạḍi mano̠t se̠le̠t́ diso̠m re̠aḱ jhạnḍi te̠ mano̠t se̠le̠t́ maṛiko po̠ṭo̠m e̠da. Noa do̠ Santal birbanṭa jạtiạrikan bon o̠na re̠aḱ ạḍi maraṅ nạmuna kan gea.

Ạḍi mano̠tan Bongobondhu Shekh Mojibur Rahman am lạgit́ tahẽn kana ae̠ma sisirjạuić ṭhe̠n ae̠ma koe̠joṅ je̠mon boge ge̠m tahẽn. E̠nte̠t́ amaḱ so̠na te̠ to̠l diso̠m do̠ be̠naḱ kana am re̠n ạḍi gạkhuṛ maraṅ biṭi diso̠m mạjhi Shekh Hasina ho̠tete̠. Ar go̠ṛom gidrạtam Wazed Joy do̠ digital Baṅgladiso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l kanae̠. O̠nate̠ alo̠m hudisa se̠ alo̠m bhabnaḱa je̠ amaḱ Kukmu ar so̠na re̠aḱ baṅgla do̠ o̠ko baṛae̠ ho̠yo̠ḱ kana se̠ baṅ? Ame̠m ńe̠l oṭole̠t́ KUKMU do̠ purạuḱ kana.

Source; Ithihas Puthiko Khon   




BÕS MÃHÃ

Calaoe̠n Sạnicar 13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ tahẽkana ạḍi hahaṛa mãhã ‘Bõs Mãhã’. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ iń disạ ke̠de̠a iń Go̠go̠ re̠n Baba ar iń re̠n do̠ mamaba Raje̠n Murmu. Uni do̠ nito̠ḱ no̠a dhạrtire̠ ar bạnua. Me̠nkhan uniaḱ unhilo̠ḱ re̠aḱ ro̠po̠ṛ, hudis, ganḍo̠nko ar teheńaḱ no̠a bõs mãhã ạḍi ae̠ma juri me̠naḱa. E̠nte̠t́ Rajen Murmu do̠ aćaḱ bõs re̠nko ać disại bho̠r ạḍi mo̠ńjte̠ o̠lo̠ḱte̠ sapṛao̠ kate̠t́ iń doe̠ e̠ma dińa, ar computer re̠ ṭayep kate̠t́ aćre̠n gidrạko ṭhe̠ne̠ e̠m so̠do̠r oṭo akada.

No̠a din office re̠aḱ kạmi khạtir Ḍhakate̠ calaḱ o̠kte̠ tala ho̠rre̠ jirạu jo̠ṅ ca ńu o̠kte̠ diso̠m se̠ diso̠m barhe̠ re̠aḱ kho̠bo̠rko baḍae̠ jo̠ṅ lạgit́ hatao̠ ke̠dạń Bangladesh re̠ak news ‘Prothom Alo’ sakam re̠ paṛhao̠ o̠kte̠ uni do̠ń disạ kedea ar ho̠po̠n no̠a o̠laḱ thesantalstimes.com re̠ chapa so̠do̠r lạgit́ o̠lo̠ḱ iń e̠ho̠ṕ ke̠da. Ae̠ma jo̠har ar sarhao̠ iń e̠mam kana Mamaba amaḱ damanaḱ so̠lha, hudis khạtir; Sisirjạuwić ṭhe̠n ińaḱ o̠nto̠r khon ko̠e̠jo̠ṅ tahẽn kana je̠mo̠n aćaḱ suluk nirại o̠ṛaḱ re̠ye̠ do̠ho̠ me̠ma jae̠jug hạbić.    

Baṅgladisạm re̠aḱ bas gạḍi, daḱ jahaj, rail gạḍi se̠ do̠kan, jo̠m ńu ho̠ṭe̠l kore̠ o̠l tahẽna ‘Ạri-cạli do̠ Bõs re̠aḱ maraṅ o̠pro̠m kana’. No̠ako katha re̠aḱ ạḍi jo̠s me̠naḱa se̠ baṅ, se̠ ae̠ma le̠kan kukli do̠ me̠naḱa? Me̠nkhan Manwa ko je̠, sạrige calao̠ paro̠m akan ạgilkoaḱ ạri-cạli, cạlcolonko pańjae̠, o̠na do̠ mit́ le̠ka dhạrti re̠n khạndri hudisan/bigganiko sạriaḱ ko so̠do̠r akada. No̠nkan biso̠e̠ko lạgit́ tege manwako do̠ ạḍi tayo̠m ar lahako pańja idi kate̠t́ko se̠ndra ńame̠da bõs babo̠t. Ae̠ma o̠kte̠ re̠ pańja pańjate̠ko ńame̠t́ kana ạḍi bhage̠aḱ khũṭ, ar hõ o̠kte̠ re̠do̠ ạḍi be̠-bạṛić khũṭko.

Teheń abo jo̠to̠ko judi ạḍi khạndri mọnte̠ bon ganḍo̠n le̠n khan; sạrige ạḍi jạruṛ me̠naḱa apnar bõsre̠n koaḱ bõs tạlika tahẽn do̠. judi tahẽ le̠nkhan tinạḱ rạskạ ho̠e̠ ko̠ḱa. Nãhãḱ jugre̠n gidrạko o̠na lisṭi saṕ kate̠t́ bõs re̠nko tahẽ kan ṭhại se̠ jae̠gako ńe̠l ạgu ke̠ya ạḍi man-mano̠t ar rạskạ se̠le̠t́. Unre̠ ạḍi ae̠ma ro̠po̠ṛ, rạskạ, baḍa̠ejo̠ṅ, bhabna, kukli e̠mante̠aḱ; bõsre̠nko lạgit́ tahẽ koḱa ạḍi maraṅ Itihãs re̠aḱ sakam.

13 tạrik re̠aḱ March cando̠ do̠ ho̠yo̠ḱ kana ‘Bõs Mãhã’. 2013 se̠rma Ayarland re̠ no̠a ‘Bõs Mãhã’ re̠aḱ taṛam laha se̠ e̠to̠ho̠ṕ do̠ hoe̠ akana. No̠a din do̠ ae̠ma le̠kate̠ bon ganao̠ manao̠ daṛe̠ ke̠ya. Nithõ o̠kte̠ baṅ paro̠m calao̠ akana; de̠labon go̠ṛo̠mgo̠, go̠ṛo̠mba, go̠go̠, baba ṭhe̠n kho̠n bon baḍae̠ jo̠ṅ ma abore̠n calao̠ laha akan bõs re̠nkoaḱ khaṭo̠ Itihãs. Ar jo̠to̠ko ṭhe̠n ne̠hõr tahẽn kana; ma to̠be̠ bin bilo̠mte̠ e̠ho̠ṕ tabonpe̠ apnar bõs re̠aḱ khaṭo̠ Itihãs, ńe̠l abon mit́ din abore̠n tayo̠m daram hara rakabo̠ḱ kankoge ạḍi bhage̠ bõs re̠aḱ ko o̠l caṛhao̠ tabo̠na.  No̠nka te̠ go̠ṭa dhạrtire̠ me̠naḱ bo̠n santal ko̠aḱ bõs re̠aḱ Itihãs tahẽn ma.




Gobindogonj re̠aḱ santal Atore Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã ko Manaokeda.

 “Aḱyurre̠ Maejiu; Covid-19 Dhạrti jakat lahantire̠, herel-Maejiu do̠ mit́ pantere̠.” Noa bohoḱ katha dohokate̠ gaibandha re̠aḱ Gobindogonj Santal atore̠ ko manao keda Dhạrti Jakat maejiu Mãhã.

Association for Land Development aḱ goṛote̠ (ALRD) calaoe̠n bud hiloḱ 10 March tikin santal ato Madar pur re̠aḱ Samol, Moṅgol Romesh Be-sarkari Pạhil Iskul re̠ mit́ gapal marao sabha hoe purạuena.

Santona Hasda aḱ sabha mukhiạ ae Prisila Murmuaḱ ạḱyurte̠ noa sabha re̠aḱ ropoṛ re̠ko tahẽkana Surusmuni Ṭuḍu,Merry Ṭuḍu,Trisna Murmu,Kerina Hasda tako. Noa oktere̠ sahebgonj Bagda pharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi re̠n sabha mukhiạ Philimon Baski, Secretary Jafrul Islam são aema hoṛge seṭerko tahẽkana.

Noa lahare̠ Santal ato Madarpur khonaḱ sanam santal maejiu-Gidrạ koante̠ mit́t̠en Rally Gobindogonj- Dinajpur soṛok sećte̠ko ạcur ạguket́te̠ ona sabha re̠ko selet́e̠na. Noa Dhạrti Jakat Maejiu Mãhã Manao re̠aḱ sanamaḱ doko sapṛao leda Saheb Gonj Bagdapharm Bhumi Uddhar Soṅgram Komiṭi.

Source- DBC News -10 March 2021




Baṅgladesh re̠n Santal Maejiuko

Ho̠la do̠ tahẽ kana go̠ṭa dhạrti maejiu mãhã. Ar ho̠lanaḱ no̠a mãhã re̠aḱ jo̠s katha do̠ tahẽknaa; Maejiukoaḱ Ạyurre̠: Covid-19 achieve lạgit́ darakan din re̠ mit́ são kạmi (Women in Leadership: Achieving an equal future in a COVID-19 world). Baṅgladesh re̠n Maraṅ Montri do̠ maejiu kanae̠ Mano̠tan She̠ikh Hasina, diso̠m re̠n maraṅ so̠bha re̠n ạyurić (speaker) mano̠tan Dr. Sirin Sarmin Chaudhuri, Siknạt re̠n Mo̠ntri Dr. Dipu Moni selet́ arhõ ae̠ma maejiuko mo̠ńj hudạ re̠ko duṛuṕ akana. O̠nka le̠ka no̠ako din re̠ ce̠t́ le̠ka me̠naḱ koa diso̠m re̠ kạmikan santal maejiuko. De̠labon baḍae̠ lege Maejiu Mãhã re̠ onkoaḱ daman kạmi ho̠ra ar jo̠to̠n kạmi.

Rusni So̠ren, Vice-Chairman-Gho̠raghaṭ Upo̠zila, Dinajpur; Niạ dho̠m se̠le̠t́ bar dha̠o do̠ vice-chairman hisạb te̠ye̠ jit akana. Ạḍi mano̠t se̠le̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛko kusi ae kana. Baṅgladesh do̠ baḍae̠ abon muslạ diso̠m kana, me̠nkhan e̠nre̠hõ nun maraṅ challenge hatao̠ kate̠ye̠ te̠ṅgo ṭarhao̠ akana santal maejiu.

Ko̠ro̠na o̠kte̠ re̠ muslạ, hindu ko se̠le̠t́ bạṛti do̠ santalko go̠ṛo̠ ako lạgit́ ạḍi mo̠n se̠le̠t́e̠ kạmi akada. Sorkaraḱ go̠ṛo̠ko e̠m oḍok lạgit́ ar santalko je̠mo̠n go̠ṛo̠ko ńam do̠ o̠nto̠r se̠ć kho̠ne̠ kurumuṭu akada.     

Sara Maranḍy, Director-Gram Bikash Kendro-Social Development Service, Parbotipur, Dinajpur; Abo jo̠to̠ko bon baḍae̠a je̠, o̠lo̠ḱ paṛhao̠ te̠ laha le̠n khan do̠ jo̠to̠ se̠ć te̠ge̠ bo̠n laha daṛe̠aḱ. O̠nka ge abore̠n mit́ mise̠ra mano̠tan Sara marandy hõ ạdibạsi santalko se̠le̠t́ jo̠to̠ jạtiạriko la̠git́ a̠d̠i ae̠ma do̠e̠ kạmi kana. Maejiuko laha lạgit́, santalkoaḱ lahanti se̠le̠t́ diso̠m babo̠t ạḍi mo̠ńj ro̠po̠ṛ doe̠ so̠do̠r akada BBC news re̠. Nonkage je̠mo̠n abo santalko jo̠to̠ sector se̠ćte̠bo laha idi.

Somiron Kisku, Pachondor Counsil Member, Tanor, Rajshahi; Ạḍi mo̠ńj doe̠ kạmi kana counsil re̠. aćaḱ area re̠ me̠naḱ koa e̠ṭaḱ jạtiạri chaḍahõ bạṛti do̠ santalko̠ye̠ go̠ṛo̠ ako kana. Uniaḱ kurumuṭute̠ ae̠ma santalko do̠ go̠ṛo̠ ko ńame̠da. Nonka ge abo santalko me̠naḱ ko ṭhạ̃iko̠re̠ santal memberko tahẽ le̠n khan do̠ ạḍi bạṛti sarkari go̠ṛo̠ ko ńam ke̠ya. Corona o̠kte̠ re̠ go̠ṛo̠ e̠mo̠ḱ dạyik kạmi do̠ hamal ge tahẽ kan re̠hõ, santalko ńame̠t́ te̠ ạḍi ãṭ suluke̠ do̠e̠ aṭkar ke̠da. 

Ado̠ri Mạrḍi; Nimghuṭu ato re̠n Ado̠ri Mạrḍi do̠ cas bas kạmite̠ sarkari mane̠ ńamke̠da. No̠a do̠ abo Santalko lạgit́ ạḍi maraṅ go̠ṛo̠b kana Baṅgladesh re̠. Ado̠ri Mạrḍi aḱ jio̠n cạrit o̠l le̠khan ae̠ma do̠ o̠loḱa, me̠nkhan khaṭo̠te̠ niạgiń me̠n ̠eda je̠, abo hõ de̠labon no̠nka ge apnaraḱ ar jạtiạriko lạgit́ man hame̠ṭ tabon te̠ huḍiń diso̠m Baṅgladesh re̠ santalko je̠mon bon laha idiḱ.

Ado̠ri mạrḍi do̠ Go̠dagaṛi upạjilạre̠n são cas abad sarkari salha e̠̠mo̠̠k̕ic̕ Otnu sarkar onko mit̕ kạmi re̠aḱ̕ to̠lase̠ e̠mat́̕koa. O̠na kạmige o̠nko̠ak̕ hataṅe̠ bo̠do̠lke̠da. O̠ko̠e̠ maejiu be̠mano̠tkate̠ gharo̠ńj kho̠n oḍok̕ re̠ak̕ kurmuṭu calak̕kan tahẽ̠na turui se̠rma tayo̠m unige Baṅgabondhu Jạtiạ cas abad mạne̠ ńamke̠da. Bar se̠rma tayo̠̠m unige arhõ̠ mit̕ gidrạre̠n e̠ra hõ̠e̠ ho̠ye̠na. Nãhãḱ uni do̠ ona ato̠re̠n bhạlại cas abad kạmiạ kanae̠. Uni pańjakate̠ ae̠ma ho̠ṛge o̠na atore̠n laha calak̕kanko. O̠na ato do̠ godagari upạjilạ re̠ak̕ de̠o̠para unionre̠.

No̠ko̠ko chaḍa hõ ae̠ma boge kạmikanko me̠naḱ koa. Baṅdo̠ sarkari BSC cader, doctor, nurse, Engineer, Army, BGB, Police se̠le̠t́ e̠mante̠aḱ position kore̠ko kạmi kana. O̠nate̠ de̠labon mano̠tanko se̠ć ko̠yo̠ḱ kate̠t́ de̠labon pańjako̠a lase̠r hataṅ te̠ar kate̠t́. Tahole̠ mit́ din aboaḱ santal somaj bon phe̠rao̠ daṛe̠aḱa. No̠a lạgit́ abo jo̠to̠ ko bon sapṛaḱ kana se̠ baṅ? 

Mano̠tan Kaji Nozrul Islam aḱ katha, “Ebhe̠no̠ḱ me̠ maejiu joto sikhnạt te̠” ar Mano̠tan Amorto Se̠n aḱ katha, “Empowering women is key to building a future we want”. Mit́ṭe̠n kobi ar orthonitibid do̠ mit́ ge̠kin hudis akada. O̠na do̠ ho̠yo̠ḱ kana-hudis akat́ ṭhạ̃i re̠ se̠ṭe̠ro̠ḱ lạgit́ e̠ke̠n he̠re̠l ho̠ṛ do̠ baṅ, bicko̠m maejiuko se̠le̠t́ kate̠t́ ge hudis akan ṭhạ̃i re̠bon se̠ṭe̠r daṛe̠aḱa.  




Soman Ote̠tre̠n Ạdibasi Maejiuko kom mạjuriko ńame̠da

Jug Jug Khonaḱge pạṭ kạmi paisa ńamre̠ko eṛe heć akana noa soman otre̠n Ạdibạsi Maejiu kạmiạko. Casbas kạmire̠ herelko são soman te kạmi kate̠ rehõ mạjuri se kạmi paisa do̠ thoṛageko ńam ạgu akada. Enre̠ hõ reṅgeć jalate̠ dinạm ge thoṛa paisate̠ hõko kạmi ạguyet́ kana.

Chapai Sodor upojilạ re̠aḱ Bolṭha atore̠n kolhe hoṛ maejiu Nirạsi Ṭuḍu(44) do̠ 13 serma ume̠r khonge casbas re̠aḱe̠ kạmie̠da, un khonge uni do̠ nonkae ńe̠l ạgueda, niạ ko dinre̠ hoṛo rohoe̠ se ge̠t́ kạmi ko bạnuḱte̠ dare bagwan kore̠ pạṭe̠ kạmieda, onḍe hõ herel kạmiạ kodo dinre̠ 300 sae ko ńameda ar onko Nirạsi tako maejiu kodo 250 ṭaka ko ńameda, menkhan reṅgeć jalate̠ sanamaḱ baḍae kate rehõ kạmi lagawae kana.

Noa atore̠n ge eae kilạs re̠n pạṭhuạ kuṛi hopon Sorosoti Murmu do Mãhãḍaṅga High School ren pạ̣ṭhuạ hõ ona bagwan reye kami kana.

 

 

 

Uniaḱ memenaḱ do, “Tinre kạmiko tahẽna un redoń kạmieda.”Maejiu kạmiạ kodo kạmi paisa 250 ar herel kạmiạ kodo kạmi paisa 300 ko ńameda. Iń do noa nalha kạmi kate ińaḱ paṛhaoḱ re̠aḱ khorcań calaoe̠t́ kana ar saõte̠ oṛaḱ se gharońj rehõ goṛoń emoḱ kana, maejiu kodo herel soman kạmi kate rehõ kạmi paisa do thoṛa se kom geko emale kana.

Bil-bolṭha atore̠n Maloti Murmu(60) do amdaj 50 serma khonaḱ noa nalha-pạṭ kạmie kạmi kana, uni hõ jion etohoṕ khonge noa bar mẽt́te̠ (Boisommo) maejiu ko ńel ạguet́ ko kana.

Uni doe̠ meneda, “ce̠t́ upại ko bạnuḱte̠ mit́ leka apnar goroj tege jiwi bańcao lạgit́ lać daka juṛaua mente e̠ṭaḱ hoṛaḱ jumi kore̠ nalha kạmi hoyoḱ kana, ona hõ nebetar do aema kạmiko kom caba akana, aema bagwan se casbas jumi kore maejiu kodo kaxmi paisa 250 ṭakakọ ńameda, one okare̠ herel kạmia kodo dinre̠ ko ńameda 300 ṭaka. Hoṛo rohoe se geget́ okte do maejiu kạmiạ ko 300 ar herel kạmiạ kodo 400 ṭakako ńameda. Soman kạmi kate rehõ ale maejiu kodo aleaḱ asol hok khonle eṛe ocoḱ kana.”

Rajshahi Jilạ Godagạṛi upojilạ re̠aḱ santi paṛa atore̠n Alamonu Ṭudu(45) doe̠ kạmi kana mạsri goḍare̠, uni doe̠ lại keda, mạsri totot́ kạmire̠ uni do dire̠ 250 ṭakae ńama, herel ko khon 50 ṭaka thoṛa ńam kate̠ rehõ memen re̠aḱ cet́ hõ bạnuḱa, reṅgeć harob iạtege uni do kạmi lagawae kana.

Bil- bolṭha atore̠n bagwan mạlik Abul kasem doe̠ meneda, Maejiu kạmiạ kodo cas bas kạmire̠ ạḍiko gạkhuṛa, kạṭić dare rohoe por onko do ạḍi mońj ko joton daṛeaḱa, nonḍe do noage cạli do menaḱa, ona tege nonḍe do herel doko ńama 300 ar maejiu do 250 ṭaka.

Eken Kolhe ạdibạsi hoṛko talare̠ do baṅ chapai nababganj re̠aḱ aḍepase ren sanam lekan ạdibasi ko modre̠ menaḱko santal Urão Ar eṭaḱ ạdibas maejiu kohõ jug jug khoonaḱge noa eṛe ocoḱkan hal rege menaḱ koa, jaoge herel hoṛko khon 50/100 sae ṭaka kom se thoṛa kạmi paisa ko ńama. Menkhan reṅgeć hal khạtirte̠ cet́ hõ baṅ men kate̠ko kạmi ạgueda.

Bil-bolṭha Adibasi Besorkari Pạhil Iskul re̠n didimuni Saroda Rani hasda doe̠ meneda, Chapai sodor upojilạ re̠aḱ Bil-bolṭha, Coṭṭigram, Catra,Philṭipaṛa,ar Bolṭha ato kore̠amdai 300 kolhe hoṛ ar Rajshahi Godagaṛi upojilạ re̠aḱ Babuḍaṅ, ar Santipaṛa atore̠ amdaj 200 kolhe hoṛko menaḱkoa, mit́leka sanam koge (maejiu herel) jaejug khonaḱ nonkage kom majuri se kạmi paisate eṭaḱ koaḱ jumi reko nalha ạsuloḱ kana. Sarkarko noa re̠aḱ mit́ṭeć boge hudis jạruṛakoa.

Uttarboṅgo Adibasi Forum re̠n sabha mukhiạ Hingu Murmu doe̠ men akada, Noa Chapai jilạre̠ santal,Urão, ar kolhe ạdibasi, arhõ aema lekan adibasikote amdaj 1 lakh gan menaḱlea, ale noako jạti gusṭire̠n maejiuko do jumireko kạmie talea onko do tisge kạmire bako eṛea arko gạkhuṛ gea   enrehõ hok kạmi pạisa do bako ńameda jaoge onko doko hok khonko eṛanoḱ kana, Noa do ṭhikaḱ do̠ baṅ kana ạḍi usạrage noa do cabae jạruṛa.

Chapai nawabganj re̠n Mahila bisoyok Odhidopor re̠n upo poricalok Sahida Akhtar doe menkeda, herel maejiu re̠ bhedabhed baṅ komlen khan mạjuri se kạmi paisa ńam re̠aḱ kom/d̠her hõ baṅ komaoḱa, nit do maejiuko ạḍiko laha akana, mạjuri kohõ laha khonaḱ do aemage jut ńoḱ akana, nitić sarkar hoẽ maejiukoaḱ hok emoḱ cetanredo ạdie napae gea, asoḱ abon darakan din kore do̠ noa mạjuri kohõ mońj se midoḱa.

Dhạrti jakat jạtiạri gãota ar Unesco re̠ak website re̠aḱ guṭ katha ko lekate̠ dhạrti jakat maejiu serma hisạbte̠ 1975 serma re̠aḱ 8 March do̠ pạhil Dhạrti jakat Maejiu mãhã manao hoelena, noa re̠ak 2 serma tayom 1077 sermage Official lekate̠ Dhạrti jakat Maejiu mãhã hisạbte̠ noa mãhã do̠ hẽḱaḱ ko ńam keda.

Source-The Daily Star




Gotạ Dhạrti re̠aḱ sạri kạhtuk

Go̠ṭa dhạrti re̠ hoy parom akan maraṅ lạṛhại, e̠ṛe̠ se̠ phạsiạri be̠bo̠sa bạnij, rạput́(bhaṅga), bạṛić giḍikaḱ(binas) akan nạthi(dolil), kagojko Jo̠gaṛ ar laṛcaṛ lạgit́ go̠ṛo̠ e̠m se̠le̠t́ UNESCO do̠ 1992 sal khon “Memory of the World Register” re̠aḱ kạmie̠ e̠ho̠ṕ akada. No̠a re̠aḱ aso̠l jo̠s se̠ mo̠tlo̠h do̠ ho̠yo̠ḱ kana; Go̠ṭa dhạrti re̠ pasnao̠ akan ạḍi jạruṛ kago̠j, do̠lil, film se̠le̠t́ naksako jo̠gaṛ ar baṅ baḍae̠ ho̠ṛko talare̠ baḍae̠ oco̠ko lạgit́e̠ uskure̠t́ ko kana. No̠a re̠ o̠l rakaṕ oco̠e̠ lạgit́ do̠ International sompo̠k se̠le̠t́ dho̠mo̠s tahẽ̠n lagaḱa. 14 ho̠ṛ niyạte̠ “International Adviser Committee” ho̠te̠te̠ bachai, ńe̠l to̠daroki kate̠t́ no̠a register sakam re̠ rakaṕ lạgit́ ko suparisa. Inạ tayo̠m niyo̠m le̠kate̠ ạḍi jakjo̠mo̠k̠ se̠le̠t́ ńutumko lại so̠do̠ra UNESCO re̠n Maraṅ Ạyurić. UNESCO do̠ 1997 sal khon bar bo̠cho̠r po̠r po̠r “Memory of the World Register” kạmi te̠ye̠ hoe̠ purạu ạgue̠da. Go̠ṭa dhạrti re̠ no̠a do̠ ạḍi maraṅ aso̠laḱ kạmie̠ kạmi e̠da me̠nte̠ko so̠do̠re̠da. Ar no̠ako karo̠ntege go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi rạskạ se̠le̠t́ ko hẽ̠ḱaḱ kana. Nonka te̠ mit́ din do̠ go̠ṭa dhạrti re̠aḱ mimit́ jae̠ga re̠ tạlika kate̠t́ maraṅ document se̠ do̠lil do̠ jo̠gaṛo̠ḱa ar samṭao̠ kate̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛ ṭhe̠n se̠ṭe̠r lạgit́ UNESCO do̠e̠ kạmi kana.   

Ropoṛ okte

March cando 7, 1971

Ropoṛ doe̠ e̠hoṕ le̠da ạyuṕ be̠la 3:20 miniṭ re̠ ar jae̠ga do̠ tahẽ̠ kana Rescorse Moydan (nito̠ḱ do̠ko me̠taḱ kana Sowardi Uddan) ro̠ṛ le̠dae̠ 19 minit ar total sobdo/katha do̠ tahẽ kana 1108 goṭe̠n no̠a ropoṛ doe̠ sab do̠ho̠ le̠da Pakistan International Film Corporation re̠n Managing Director, Abul Khaer M N A. Record ledae AH Khandoker. Noa Ropoṛ do̠ 12 Pạrsi(Bhasa) te̠̠ to̠rjo̠ma akana.

1971 sal re̠aḱ 7 march cando Jatir Jonok Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahoman Rescorse Moydan (nito̠ḱ do̠ko me̠taḱ kana Sowardi Uddan) re̠ one̠ o̠ka maraṅ Ropoṛe̠ e̠m le̠t́. O̠na do̠ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi maraṅ Ropoṛ(Biktrita) hoe̠ akana. No̠a ropoṛ re̠ me̠nḱa ae̠ma le̠kan ucrạn tahẽkana. E̠ke̠n 19 miniṭ re̠aḱ topoṛ re̠ uni do̠ Itihãs re̠aḱ jo̠to̠ doe̠ lại saḍe̠ akada. No̠a Itihãs do̠ e̠ke̠n Bangladesh re̠ngebon baḍae̠ kan tahẽ̠na. UNESCO se̠ć te̠ nito̠ḱ do̠ go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko baḍae̠ ke̠da.

Dhạrti re̠n ae̠ma Mano̠tan ho̠ṛ do̠ 7 march re̠aḱ Ropoṛ re̠ ae̠ma mo̠ńj katha do̠ko lại so̠do̠r akada. O̠na khon e̠ke̠n bar ho̠ṛaḱ kathań o̠l rakaṕ ke̠da; 1. 7 march re̠aḱ Ropoṛ do̠ Sạdhin akan re̠aḱ maraṅ do̠lil – Nelson Mendela. 2. Boṅgobondhu aḱ hudisko e̠ke̠n Bangladesh re̠do̠ baṅ bicko̠m go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko aṅgo̠c e̠da – Nobel Winner Economics Ormritto Sen.

Mucạt́ katha do̠ ho̠yo̠ḱ kana je̠; Boṅgobondhu do̠ 7 march re̠aḱ ropoṛ Gapal marao̠ te̠ rajạrire̠ mo̠ńj hor te̠ taṛam kate̠t́ ge 9 cando lạṛhại kate̠t́ lakh lakh ho̠ṛaḱ mãyãm jo̠ro̠ kate̠t́ teheń Go̠ṭa Dhạrti re̠aḱ mancitro re̠ Sạdhin Bangladesh re̠aḱ jae̠ga doe̠ ńam akada.




Pạrsi Dulạṛ

Numin maraṅ Dhạrti re ego towa darim okayena… Santali sereń reaḱ mit́ ganḍoṅ katha kana no̠a do. Sạrige niạ dhạrti re aema lekan sirjạo menaḱa abo manwa ko ren joto kho̠n maraṅ ar sạri dulạṛ do hoyo̠ḱ kana apnar go̠ go̠. O̠koe hotete niạ dhuṛi dhạrtibon lebet́ket́. Abo̠ do̠ abo̠ren janam go̠go̠ cet́ leka bo̠n dulạṛia o̠nkage apnar go̠ pạrsi ho̠bo̠n dulạṛeda. Ente huḍiń huḍiń kho̠n ge abo̠ do̠ apnaraḱ o̠ka jạṛuṛ ona do go̠go̠ ṭhen kho̠n bo kho̠jeda uniye cet́ akawat́bon pạrsite ge. Go̠ pạrsi reaḱ uyhạr do̠ ạḍi ãṭge menaḱa manwa ko̠re.

Niạ dhạrti re nanahunạr pạrsi menaḱa ar nanan ro̠ṅren hoṛ menaḱko̠a. Niạ goṭa dhạrti re 196 go̠ṭen diso̠m menaḱa; Niạ ko̠ mo̠dre 7,097 pạrsi te mawako  akoaḱ kathako roṛeda (Ethnelouge 2019). Asia reaḱ diso̠m ko̠re 2,300 goṭen pạrsite hoṛko roṛeda, enạ chaḍa hõ Africa re 2,143, America 1,060,  Pacific diso̠m ko̠re 1,306  ar Europe re do̠ eken 288 pạrsite hoṛko katha ko roṛa.

Bangladisom do̠ janam akana pạrsi cetan tege. Ente niạ diso̠m ren hoṛ ko do̠ pạchim pakistan ren ko̠aḱ Urdu pạrsite katha ro̠ṛ bako kusilena. O̠nate niạ purub pakistan do̠ diso̠m phurgạl reko ńir khadleyena ar nawa mit́ diso̠m Bangladesh ko̠ sạdhin keda. Diso̠m sạdhin tayo̠m niạ disom reaḱ pạrsi do̠ baṅgla ko chaplao keda. Ar disom ren hoṛko do̠ baṅgali menteko oromena dhạrtiren hoṛ ko ṭhen. Nonḍe bo ńela je hoṛ koaḱ tinạḱ gan pạrsi cetan dulạṛ ar daya tahelen khan jiwi alae ho bako digdhạḱa. Dhạrti re ar oka disom ge baṅ ńamoḱa je akoaḱ jiwi ko emakada pạrsi lạgit́ do niạ baṅgladiso̠m chaḍa. Bangladesh sạdhin se phurgạl re tinạḱgan maraṅ karon tahekan o̠nako modre mit́ do niạ pạrsi.

Dhạrti re ḍher hoṛge akoaḱ apnar pạrsi chaṛa ạḍi thoṛa hoṛ eṭaḱ pạrsi ko baḍaea. Ar noko hoṛ do joto ge akoaḱ go̠go̠ pạrsi do̠ ạḍi ko dulạṛa. Abo̠ santal koaḱ ạḍi go̠ro̠banaḱ mit́ pạrsi menaḱ tabona. Aboaḱ Santali pạrsi do ạḍige kisạṛ mit́ pạrsi kan tabona. Niạ santali pạrsi re katha reaḱ aema likạn goṛhon menaḱa, ar aema heseć sekrećte perećgea. O̠ka do eṭaḱ jahan pạrsi re baṅ ńel ńamo̠go̠ḱa. Santlko do̠ apnar pạrsi iạte gorob do̠hoe jạruṛ takoa. Ente aema jạt menaḱkoa niạ dhạrtire o̠koeaḱ do ako̠aḱ eken pạrsi menaḱ takoa; menkhan o̠nako katha o̠nol do̠hoe lạgit́ jahan horoṕ cinhạ do bạnuḱ takoa. Menkhan abo̠ sanam santal ko do bo bhạgan gea. Abo̠aḱ do̠ joto menaḱ tabona. Aboaḱ sedae jạṛ katha ko̠ puthi lekate o̠l to̠l menaḱa apnar pạrsi ar horoṕtege.

Niạ Bharat Upo̠mohadisom reaḱ India, Bangladesh, Nepal niạko diso̠m re Santali pạrsite roṛ hoṛko ko ńamoḱa. Ar niạko diso̠m chaḍa ho eṭaḱ nit mit́ bar ho̠ṛ ko̠ menaḱ ko̠a diso̠m re menaḱ koa. Abo sanam Santal ko̠ do̠ mit́ girạ tebo tol akana ona do hoyoḱ kana pạrsi ar do̠sar do ạricạli. Abo̠ goṭa dhạrtiren santal ko̠aḱ ạricạli do mit́ gea. Dheṛ do̠ ferao do̠ bạnuḱa enre hõ okte ar jaega jaega do mit́ bar ṭhại re  santal hoṛ koaḱ ạri cạli thoṛ ferao hoy daṛeaḱa.  Menkhan ḍher bhag aricạli ge do̠ mit́ ge menaḱtabona.

Calaoen serma khon niạ diso̠m re baṅgla chaḍa hõ abo̠ santali, kuṛuk pạrsi ar eṭaḱ jạt ko ho̠ apnar pạrsi te nia̠ pạrsi mãhã ko mano̠teda. Se apnar pạrsi lạgit́ ho dulạṛ ko so̠do̠r daṛeada. Ente 21 February goṭa dhạrti reaṅ apnar pạrsi mãhã hisạbte manotoḱ kana.

Joto hoṛaḱ pạrsi lekage abo̠ santal ko̠ ho̠ apnar go̠ pạrsi santali ge ạḍi napae tabo̠na.