Virtual Bạisi hotete Baṅgladesh ar India mit́te Santal Hul Mãhã reaḱ 166 Serma ko manao keda

Baṅgladiso̠m ar Bharot (India) diso̠m ren, Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivisionren sasaṕṛaoko niạ 30 june Santal Hul Mãhã reaḱ 166 serma Virtual gapalmaraote manot hoyena.

Online virtual (online zoom) ar muṭhạnputhire(Face book live) so̠do̠r uchạn do The Santals Times (Santali online news portal) aḱ saṕṛao te  gapalmarao bạisi do̠ ạyurena. 30 June 2021 ạyuṕ  Baṅgladiso̠m okte 7:30 ar Bharo̠t diso̠m 7:00 okte niạ virtual Hul nagam gapalmarao bạisi do ehoṕkate 2 ghanṭa  cetan okte hạbić niạ HUL nagam reaḱ galmarao tuṅgi idiyena.

Niạ domge pạhil dhao leka Bharot ar Bangladiso̠mren Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivisionren sasaṕṛaoko ar Ạn bepariko niạ Hul Mãhã re Sidạ- Kanhũ-Cadvairo-Fulomuni koaḱ ạyurte Santal Hul reaḱ nagam babot ko̠ lạe hạtińkeda. Ar niạ galmaraore Hul reaḱ aema baṅ baḍae nagam ko̠ do̠ so̠do̠rena. Oka do̠ muṭhạnputhi se facebook live so̠dor uchạn sećte 1900 hoṛ cetan do̠ ko ńelkeda.

 Santal Hul nagam  reaḱ diḱsạ idi ar abo̠aḱ baḍe ar tayo̠m daram piṛhi ko ṭhen niạ sạriaḱ nagam lại so̠do̠rre aboaḱ dạyik noa cetan gapalmarao bạisi re selet́ ko tahẽkana Bharo̠t diso̠m kho̠n Jugsirigol magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Tonol Murmu, Santal sãota  susạri  Mn. Dr. Sontosh Kurmar Besra, All India Radio ren Santali kho̠bo̠r pathuạ ar Jugsirijolren maren sasaṕṛaić ar Mn. Dilip Hembrom, Sãota susạri ar onṛiạ Mn. Gabriel Soren, Sarsạgun kho̠bo̠r sakam ar Television ren sasaṕṛaoić Manlinda Hasdaḱ, Khobor sakam Adivasi Patheyo ren são-sasaṕṛaoić Mn. Sidan Murmu, Titri Ghuṭu Express kho̠bo̠r sakam sasaṕṛaoić Mn. Lalchand Murmu, Sandes magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Joshep Soren ar Baṅladiso̠m ren Sãota susạria ar Jatiyo kho̠bo̠r sakam ren Columnist Mn. Mithusilak Murmu, The Santals Times chapa so̠do̠rić ar Sãota lahanti galojić ar kạmiạ Mn. Stephen Soren, Santali News24.com ren são sasaṕṛaić ar Language Research Hub ren bandhaić Mn. Somor M. Soren, Mado̠l Magazine ren sasaṕṛaoić ar Uttạr Baṅgo Adivasi Forum ren Secretary Mn. Advocate Probhat Tuḍu.

Hul mãhã reaḱ 166 sermare HUL reaḱ karon ar Hul nagam ol cetan ạḍi khạndiń galmaro hoyena. Ar nonḍe kho̠n nagam reaḱ aema nawa nawa mare katha ko̠ lại so̠do̠rena.  Niạ virtual bạisi kho̠n sanam santalko ar ranajoṭ kate nawate  nitoḱ aḱ sãota ar ạidạri koclon cetan tingu daram lạgit́ arm it́ dhao HUL lagao abona mente joto manotan ko hohoket́a. Sanam ko jumit kate o̠t baṛgi dhokhol ko, luṭpaṭ ko siknạt ar nukhri re ạidạri kho̠n eṛanoḱ ko teṅgo daram la̠git́ ko menkeda.

Hul nagam gapalmarao bạisi do̠ ạyurkeda The santals Times ren Sasaṕṛaoić Prodip Hembrom. Ar nonḍe gapal marao bạisi kho̠n sanam manotanko mit́ sãote Citri Ghuṭu Express ar Sandes ńutuman mit́ kho̠bo̠r sakam ar magazine do uḍhau hoyena. The Santals Times online kho̠bo̠r sakam darakan dinkore ar hõ nonka dupuṛuṕ ar gapamarao reaḱ asjoṅe dohoakada.




SANTAL HUL

Santal hoṛ ho ạdibạsi,

Reṅgeć teteṅre tahẽnako ạdi kusi.

Montako hõ sapha soṛa,

Ro̠ṛ landaeako ạḍi rạskạ.

Birgajaṛ sapha kate,

Benao anako khet-baṛge.

Cas ako ho̠ṛo,guhum,jonḍra ar raheṛ,

Jo̠m ńu ako bochor parom.

Ona ńelte jumidar mahajon koaḱ,

Hećen takoa bạṛić sana.

Ehoṕ keda ko̠ ho̠ṛ hopon santhao,

Hamet́ joṅ anako khet baṛge.

Santal hoṛ kore heć paṛaoena,

Reṅgeć tetaṅ ar haron kosṭo.

Jumidar mahajon kho̠n,

Santal hoṛko sạdhin lạgit́.

1855 salre 30 ma Junre,

Sidạ,Kạnhukin ho̠ho̠ leda hul mãhã.

Onate E santal hoṛko,

Manot ma bon hõ hul mãhã.

Bhina-bhini hiṛiń kate

Ti-ti sapaṕ kate,

Teṅgun mabon ho santhao hoṛko upạrte,

Rukhiại mabon ho khet-baṛgeko.




Santal Hul

Ạḍi sedae reaḱ katha se kạhni do baṅ kana-East India ńutuman Company do England ren Maraṅ Rạniaḱ sasons er Raj okte re niạ Bharot upomaha disomreko hećlena. Ar onko do niạ disom re East India Company ko jhić keda bạnij bapari lạgit́ ar ona calao lạgit́ hukum ko ńamkeda nonḍen ko Rapajko ṭhen.

On okte nook sahebko metakokan ponḍ harta hoṛko do eken niạ disom re banij baparige monsubạ do tahekantakoa enạ chaḍa do ar jahan motlob se jos (metaḱ me disom dokhol) do baṅ tahẽkana. Sedae reaḱ on okte do niạ disom do ḍherge deko se muslạ jomidar/mohajonkoRajoḱ kan tahekana. Menkhan Delhi ren Rapaj latar onko do akoaḱ Raj ko calaoet́ kantahekana.

On okte do onko raj ko latarre tahekan porjako do sulukte baṅko bosotoḱ kantahena. Porjako talare aema lekan reṭhareṭhi, hiskạ-bạḍạe do tahekana; kumṛu ḍạku reaḱ utpat tahekana. Unre do okoeaḱ daṛe unigei dher mońje tahekan tahena; se unko hoṛaḱ ge jaega jumiko nonka hoyoḱ kantahena. Manwa ko talare akoaḱ daya dulạṛ do baṅ tahekan takoa. Okoeko raj ko tahe kanonko do disom disom se onaṭoṭharen hoṛ ko ḍanṭao lạgit́ jahan ektiạre bako bahalet́ tahekana. Menkhan nonkate ńelena je onko hoṛko talare reṭhareṭhi arhõ dher idiyena ar dher hoṛ ko do akoren rajaḱ hokum bako hẽtaoada. Ar nonka te onko Raj se jomidarko do dhonko saṕ samṭao ar nanan upạite hameṭ joṅ  ko lagaoena; menkhan porja ko talare do ạḍi bebạrić dosa hoyena , onko do raj hukum baṅko manaoeda, akoaḱ kusi ar sana leka calaoḱ ko ehoṕ ena ar nanan parkan bạṛić kạmi kumṛu-ḍạku niạko reko lobdhaoena. Niạ ńelte East India Company do ako aḱ company reaḱ dhondạulạt rukhiại lạgit́  ar apan ar ṭikạo tahen lạgit́ onaren raj ko ṭhen 1690 sermare mit́ hukum ko bahal kate Hugli jilạ reaḱ gaḍa aṛe re ko benao rakaṕkeda Fort William ńutuman mit́ maraṅ doṅgol.

Katha ańjomoḱa je un okte pạchimren marawaṛi hoṛko do okoe buṛgiko metako kan aema hoṛ niạ onko do onḍeko boloyena ar ona Fort William reaḱ thoṛa do ko jobor dokhol keda. Ar ona aḍepaseren raj ko noko ko thirko lạgit́ jahan bebosthage bako hatao daṛeada.  1756 serma seć disom reaḱ obostha do ar hõ bạṛićjoḱ seć ge monḍha calaoḱ lagaoena ar  East India Company ren koaḱ ho obostha ho bạṛićena. 1957 sermare Saheb ar Muslạ ko talare lạṛhại hoyena one polasi laṛhạiko metaḱ kan ar unre Muslạko do saheb se Eṅrej ṭhenko harao ocoyena. Muslạ se Dekoko bhagao katege Eṅrej/sahebko do niạ Bangla-Bihar-Uṛishsa reaḱ sason ạidạriko hameṭ joṅana. Menkhan mamla mokadoma ar bicạr-acar reaṅ sanam ạidạri do onko lahateko sasonet́ kan tahekan raj ko ṭhenge tahẽyena. Ar nonkate sanam sason kạmiko apnar aḱ tireko ạgoko ehoṕena.

1769 serma re Bangla-Bihar-Uṛishsa noako sanam ṭhạ̃ire ạṅ jaega jumi reaḱ lekha-jokha ar ol lagit enrej saheb do kamia ko bahal ket koa. William Harwood saheb do raj mahalere ko doho kedea jemon uni do nonde  khon Bhagolpur reaḱ dakhin nakha ar Santal Parganae ńel dareak. Engrej saheb ren jaega jumi ol bahal kạmiyạ ko̠ do buru re ona latarre bosotok kan sanam adibạsi mar se pahari ar Santal koak jion bako buj daṛeaka monjte. Ar onate onko sãote bahal kạmiạ hoṛ do̠ bako bonotlena. Bahal kạmiạ hoṛ  tuluc do Hindu ar Deko (Musla) Mohajon, Jumidar ko tuluc monj jopoṛaọ tahẽkantakoa.  Ar noa okte East India Comapany reaḱ kauḍi cukti taṅkhile khan 1772 sermare Lord Warren Hestings ńutman saheb do nia Bangladisomren Governor hisabte dayik salate hećena.

Onako dinre buru ar buru latar ko reaṅ ot barge do sanam adibasi hoṛ koge mak sapha kateko jomet kan tahena. Menkhan ona do ona ṭoṭha ren Hindu ar Deko Mohajon, Jomi dar ko akoak dokhol re  ạgoe lagit aema lekan budhi odok ko ehopena. Menkhan  ona aḍepase bosot akan sanam adibasi hoṛ koaḱ kumṛu ar ḍaku utpatte jumi Darren hoṛko bako hatao daṛeak kan tahena.




Uyhạr re Birsa Munḍạ !

Niạ̣ Bharot Upomohadiso̠m re̠ Inrgej birudre ạdibạsi koaḱ tinạḱgan lạṛhạe hoelen onako̠ mo̠dre Ulgulan se Munḍa lạṛhạe mit́ten kana. Ạdibạsi Mundạko̠ ̣do̠ Briṭish amol re̠ onko birudko teṅgo̠ lena ar onkoaḱ koclo̠ṅ birud ko jagwarlena. Noa Munḍa hul se̠ (bidroho) re̠n ạyurić do̠e tahẽkana (Birsa Munda). Me̠n daṛeakabon je̠ nui hotetege no̠a upạmohadiso̠m re̠n ạdibạsiko̠ jagwarlena. Aćre̠n cela ko̠ ṭhen dhạti baba hisạbtei tahẽkana. Nagam re̠n Ulgulan lạṛhạeren ạḱyurić Birsa Munḍạ do̠e tahẽkana mit́ ạdivạsi sãota be̠naoić.

Briṭish ạyur ko̠aḱ harmad se̠ jạr julum birudre ạdivạsi munḍạ ko̠ jarwa mit́ kateć munda hul (bidroho) e̠hoṕleda ok do tayo̠mte Ulgulan ńutumte ko ńumleda.

15 November 1875 se̠rma re̠ un bidal re̠aḱ bihar nitoḱ jhaṛkhanḍ rajjosṭi re̠aḱ Raci Ulihatu ato re̠i janamlena. Ać apat́aḱ ńutum do̠ Sugna Munda ar eṅgãt ńutum Kormi Hatu. Kạṭić kho̠nge uni do̠ british hoṛko̠ hotete jạr julum ocoḱkan hoṛko̠ lạgit́ ạḍi ãṭe bhabnaḱ kan tahẽna, onko̠ bańcao re̠aḱ hore sendra baṛaet́ tahẽna.

Birsa munḍa ạyurte̠ 1899 – 1900 se̠rma re̠ ‘Munḍa Hul do̠’ hoylena.  Raci re̠aḱ dạkhin nakha seć no̠a hul do̠ munḍa pạrsite ‘Ulgulan’ ko̠ me̠taḱa. Ona bhe̠d  do̠ hoyoḱ kana  ạḍi kajaḱ lạṛhại. No̠a re̠aḱ kukmu do̠ tahẽ kana munḍa jạtko furgạl be̠nao. Birsa Munḍạ ar aćre̠n são phạd ko̠ upạjilạ, girjạ, sarkari kạmiạko̠ ar misonari ko̠ akham ket́koa. Onate̠ o̠nḍe maraṅ mũskil paṛaoena.

Mucạt́ hạbićte lạṛhạe ko̠ bhagao ocoena. Birsa se̠le̠t aćren sãotenko̠ amdaj mit́ sãe gan gateko̠ saṕket́koa. Bicạr re̠ Birsa Munda ar bar hoṛaḱ Phạsi lạgit́ ko̠ hukumke̠da. Phạsi laha hiloḱge̠ 9 june 1900 se̠rma re̠ Birsa Munḍạ do̠e goćena. Menako̠  kạd o̠ṛaḱ bhitri rege jomaḱ re̠ bis e̠made taheakana ar ona jo̠mkatećge uniaḱ gujuḱ do̠ hoyakana.

Te̠heń 9 june, BIRSA MUNḌẠ aḱ gujuḱ mãhã.

Niạ din re uni ar uni sãoten lạṛhạean birnanṭa ko lạgit́ tahenkana Uyhạr ar aema aema mano̠t johar!




Cet́lekate Eho̠ble̠na Goṭa Dhạrti Poribes Mãhã

Calaoen 5 june, do̠ tahẽkana goṭa dhạrti poribes mãhã. Jao se̠rmage Bisso Poribes mãhã do̠ manao hoyoḱ kana. Ko̠ro̠na o̠kte poribes re̠aḱ sebel-so̠ṛo̠mte̠t aema ḍherakana.Menkhan poribes são sontoroḱ lagit́ aema din kho̠nge kurumuṭu calaḱkana. Poribes rạkhi jogao lạgit́ sontor  jatisoṅgho ạḍi ḍiyiḱ se̠le̠t poribes mãhã do̠e manao e̠da.

 ‘Poribes moṅj ruạr hoyoḱ ma joto hoṛaḱ eḱraṛ’. Niạge hoyoḱ ma aboaḱ niạ dhao  aḱ poribes mãhã. Goṭa dhạrti poribes mãhã ńutumte̠ e̠makan katha ko̠ro̠na virus re̠aḱ no̠a mãhãmạri talare̠ hạṛiạr Dhạrti benao lạgit́ ạḍi kajaḱe jor akada Maraṅ Montri Sekh Hasina.

Maraṅ Montri me̠nkeda, ko̠ro̠na virus khạtir manwakoaḱ ar kạuḍinity (Orthonity) ko̠ ạḍi ãṭ no̠sṭo akan re̠ hõ poribes tho̠ṛagan re̠ hõ jiwiye rụaṛ ńam akada. Goṭa dhạrti re̠ mit́ sãote lockdown paṛaoakana te̠ poribes mạilạḱ do̠ ko̠m akana. 1914 se̠rmare pạhil no̠a  mãhã huylena, ho̠ṛ soṅkha, Global warning, birnạhạ jiwian ko̠ le̠ka poribes babo̠d re̠ sontoroḱ soṅge soṅge bạḍoḱ lạgit́ no̠a mãhã do̠ manao e̠ho̠b akana.  Bisso poribes mãhã sadharon ho̠ṛko̠ ṭhe̠n idi se̠ṭe̠r lạgit́ mit́ṭen Bissojonin platform, okare̠ jao se̠rmage  mit́ sãe po̠n ge̠l pe̠ (143) kho̠n bạṛti diso̠m ko̠ se̠le̠t́doḱa.

Poribes mãhã re̠aḱ e̠to̠ho̠ṕte̠t́:

1968 se̠rma re̠aḱ 20 may  jatisoṅgho re̠aḱ kạuḍinity ar samajik porisod ṭhe̠n mit́ṭen ciṭhi kolkeda Suiden Sarkar.  Ciṭhi re̠aḱ  bisoi tahẽkana poribes babo̠dre̠ onkoaḱ gạhin utjog re̠aḱ katha. Inạ se̠rmage̠ jatisoṅgho  torop seć kho̠n poribes baṅcao se̠ rạkhi jogao bisoi do̠ sadharon odhibeson suci re̠ hatao hoyna.  Inạ porer se̠rma ge̠ jatisoṅgho seć kho̠n poribes bancao lạgit́ saphate galmarao ar somadhan upại se̠ndrae lạgit́ sodosso rasṭro hukumte suiden re̠aḱ Rajdhani stokhome re̠ 1972 se̠rma re̠aḱ 5-16 june jatisoṅgho  manwakoaḱ poribes mãhã do̠ hoyena. 1973 se̠rma re̠aḱ sonmelon re̠aḱ pạhil din  goṭa dhạrti poribes mãhã hisạbte̠ jạhir akana.

 Poribes mãhã re̠aḱ jạruṛte̠t́:

Goṭa dhạrti re̠aḱ koṛam re̠ poribes aḱ obodan bạjhạu lạgit́ no̠a din do̠ manao hoyoḱa.UNITED NATIONS  prokitiaḱ obodan bisoi re̠ sontor ko̠ lạgit́ noa̠ manao ganao do̠ e̠hob akana. Poribes rạkhi jogao lạgit́ poribes  ar aema jạtren hoṛko̠ sontor re̠aḱ kurumuṭu em hoyna noa niṭ́ akan din rege. Poribes cet́ leka abo sanamko̠e bancaoe bon  babodre̠ sanam ko̠ko bujhạuat́koa noa poribes mãhã re̠ .

Poribes cetanre ko̠ro̠na virus re̠aḱ probhab (effect):

Ko̠ro̠na ãjaṛte̠ goṭa dhạrti re̠ n hoṛko ạḍi bo̠to̠r se̠le̠t́ dinko̠ khemaoeda. Menkhan poribes cetanre mońj provab do̠ e̠mkada. Calaoen bar (2) se̠rma lockdown re̠ gạḍiko bako calaokada. Lockdown khạtir daḱ ar hõ̠e re̠aḱ mạilạḱ hõ kom akana. Onate̠ dare-nạṛi ko̠ do̠ baha-jo̠aḱ ko̠ te̠ sajao akana. Khan carbon-di-oxside poriman do̠ koa akana. To̠be̠, mask, glaves, aema le̠kan plastic mạilạ ko̠  thiḱ jaegare baṅ gidi kate ạuṛi pạthạuṛi giḍi khạtir poribes mạilạḱ kana. Eṭaḱ disom ko̠ le̠ka Baṅgladisom hõ niạ barr re̠aḱ ‘Goṭa Dhạrti Poribes Mãhã’ re̠  hoṛko̠ sontor ko̠ lạgit́ Montronaloe torop kho̠n poribes Odhidoftor (Directorate)  sećte aema kạmi ho̠ra ko̠ hatao hoy akana. Ona soṅge Rajdhani re̠aḱ jạruṛaḱ ṭhãi, be̠nao ar ḍhar re̠ Benar, Festun benao kate poribes rạkhi jogao lạgit́ uskure̠tkoa me̠nte dhạrwạḱ re̠ baḍae ocoakana.

 




Bises Dinko-2 Penṭekosṭ mãhã

Teheń do goṭa dhạrtire Isại dhoromren boeha-miserako Penṭekosṭ mãhã menteko manao-ganaoeda. Dhorom reaḱ pạtiạu lekate teheń khon aema aema bochor lahare din reaḱ e̠tohoṕ hoelena. Jihudi ko do Senparom porob khon 50 mãhã tayom noa penṭekosṭ mãhã porob reko jarwa midoḱ kan tahẽkana. Tayomte ńel akana-

  1. Hapta reaḱ pạhil dinge tahẽkana;
  2. Khet baṛge khon phosol rakaṕ porob hõ ko manaoet́ tahẽkana;
  3. Pạhil khet baṛge khon phosol rakaṕ dinge

Jisu mạsi sermate rakaṕen tayom 50 (mõṛe gel) din tayom ekraṛ akat́ lekage sonot jiu doe aṛgolena aćren cela ar pạtiạrko ṭhen. Isor Baba do teheń din re jihudiko sãote sinại burure goḱlet́ reaḱ jopoṛao jisu hotete nãwã aroleda. Sonot Baibel re nonka ol akan, “Unre aćkage serma khon tạpis hoe reaḱ hud hud saḍe lẹka mit́ṭaṅ saḍe hećena ar onko okareko tahẽkan ona oṛaḱ do̠ saḍete perećena. Ar celakoko ńelkeda seṅgel reaḱ alaṅ leka cet́ coṅ hạṭińoḱ kana ar onako do hoṛo hoṛo aṕat́koa. Onate onko jotoge sonot Jiuteko perećena ar uni Jiue danat́ko daṛe leka eṭaḱ eṭaḱ pạrsite roroṛko ehoṕena”. Isại dhorom renko baḍaya teheń dinge manḍer bandhao lena. Jisuren cela Patrasaḱ porcarte 3000 hoṛko pạtiạulena ar noa kangea pạhil manḍer hõ. 




Bise̠s Dinko-1 Gharońj Mãhã

“Gogo baba bhorge haere mạnik joṛ mạci ce̠tan

Go baṅ hiloḱ re baba baṅ hiloḱ re̠

Hae̠re mạnik joṛ hale-ḍale̠.”

Te̠he̠ń do̠ goṭa dhạrtire̠ Gharońj mãhã ko manaoet́a. Me̠nako gharońj do̠ somaj re̠aḱ ạrsi kana. Ne̠be̠tar gharońj ko rạpudoḱ kana, go-babako hale-ḍaleḱ kana, gidạr-pidạrko ṭuạroḱ kana; somaj tabon laha baṅkate tae̠nom sećge pạc ruạṛoḱ kana. 1750 khon 1850 okte̠re̠ ńel akana England se America re silpo biplop hoe̠akana. Noa khạtirte̠ o̠nako disomre̠n ko̠ṛa-kuṛiko do̠ ḍherge kạuḍi saṕjoṅ sećko ạwil le̠na ar gharońj bandhao̠ lạgit́ mon do baṅ lahaḱkan tako tahẽkana. Kạmi ar kạuḍi re̠aḱ jạruṛte̠ apan ạpin sana le̠kage gharońj ko be̠naoke̠t́a, jotoko mit́te̠ tahẽn gharońj do̠ rạpudoḱ e̠hoṕe̠na.

1980 serma se̠ć ‘Jatisaṅgha’ se̠ United Nation do̠ gharońj rukhiạ lạgit́te̠ mone̠ lagao̠ke̠t́a. 1983 se̠rma re̠ ‘economic & social council’ re̠aḱ suparis le̠kate̠ gharońj re̠aḱ dạyik ar jạruṛte̠t́ ko lại kate̠ social development commission (1983/23) ṭhe̠n khon calaoić doe̠ nẽhor ocoe̠na gharońj re̠aḱ muskilaḱ ar jạruṛ teaḱ bujhạu lạgit́ je̠mon joto hoṛe cerṭha ruạṛko. May 29, 1985 tạrik do̠ (1985/29) dhara re̠aḱ re̠julation lekate̠ olaḱteko so̠do̠radea ‘hara rakaboḱre̠ gharońj’ jatisaṅgha re̠aḱ gapalmarao̠ re̠ je̠mone̠ lại so̠do̠r, noa do̠ sarkar, adha sarkari, ngo ar e̠ṭaḱ koaḱ hõ khojogoḱ kana. 1989 re̠do̠ jatisaṅgha gharońj ropha ruạṛ lạgit́te̠ tho̠ṛa kạmiye̠ e̠hoṕ ke̠da ar olaḱ ko hõe̠ ol oḍok ke̠da. 1993 serma re̠aḱ 20 september Jatisangha re̠aḱ general assembly’s re̠ go̠ṭa le̠kate̠ tayom bochor khonge May 15 tạrik do̠ gharońj mãhã me̠nteko le̠kha keda. 1994 serma do̠ gharońj serma ńutumtege manao̠ hõ manao̠le̠na. Gharońj re̠n go-baba, gidạr-pidạr, haṛamba-buḍigo ko sãote̠ ontor re̠aḱ sompok ropha ruạṛ kangea din ganao̠-manao̠ re̠aḱ jo̠ste̠t́ do̠.

Jatisangha le̠kate̠ 2021 se̠rma re̠aḱ bohoḱ katha do̠ hoyoḱ kana, ‘Socially just transition towards sustainable development: the role of digital technologies on social development and well-being of all’ se̠ “samajikotae̠ noya digital projuktir probhab, er madhomey somajer purnaṅgo unno̠yan sambhab, samajik bikas o sokoler moṅgol kamonay digital projiktir bhumika.”




Gogo Mãhã

Dulạṛ do̠ aema lekanaḱ menaḱ niạ dhạrtire ar boeha dulạr, gati dulạṛ, juri dulạṛ, Baba dulạṛ ar hõ nonka menkhan Gogo dulạṛ lekan dulạṛ do oka dulạṛ tuluć hõ baṅ juriḱa. Gogo doe gogo kana, Toa dare kanae. Teheń do̠ goṭa dhạrti re Gogo Mãhã kana. Dhaṛtiren sanam gogo ko lạgit́ dulạṛ ar manot tahenkana.

Ạḍi hopo̠n ho̠po̠n katha kana “Gogo”. Dạrtire jo̠to kho̠n maraṅ ar heṛem hoho kana niạ gạo ho̠ho̠. Gogo do aćren gidrạko aḱ mon reaḱ katha ạḍi usạrae saṕ daṛeaḱa, gogo do aćren gidrạe janam akadea, ńel hara akadeae, uniaḱ maya do jotohoṛ khon ḍhergetaea. Joto manwakoaḱ pạhil din kore janam tayomokoe ho mocạt́e apnaraḱ reṅgeć tetaṅ reaḱ katha bako lại daṛeaḱ kan tahena menkhan gogo do ṭhikge gidrạwaḱ khojogoḱ aḱ bujhạo kate aćaḱ jomaḱe jom ocoea, o̠kte rey tạnḍite-racate ocoyea. Ente uni doe go̠go̠ kana, unigei hara buru akat́bona; go̠go̠ ge aboaḱ suk dukh re ḍher ko tahena. Nase aḱ gidrạe ruạlen khange gogo do ạḍiko hudiso̠ḱa. Go̠go̠aḱ dulạṛ̣ do baṅ̠lại cabaḱa.

Manwa jion do hahaṛage, mit́ṭen gidrạ do hara buru kate seṛaḱ seće monḍhaḱa ar go̠go̠ do haṛam se buḍhiḱ seć, ar niạ o̠kte go baba sorre gidrạko tahen reaḱ katha o̠n okte cet́ gidrạ ko eṅgat-apat ṭhen ko tahen kana? Gidrạ hara buru kate gidrạko go-baba bako ńeleḱ koa, onko do ado̠m adomko go-baba ạḍi nacar mucạt́ boyosre okte ko khemaoeda. Niạ do ohoge sahaolena.

Abo niạ disomreaḱ gharońj dulạṛ do eṭaḱ disom khon do judạgea se gharońj join reaḱ dulạṛ tonol do ạḍi kajaḱa. Niạ katha o̠l ạḍi bạṛić ạikạuḱ kanre hõ ol lagaoḱ kana niạ thoṛa din abo disom reaḱ paper se poterikako bo oṭaḱ ńel lekhan bo ńela je, gogo apanar janam gidrạko goć gidikako kana, adom janam tora adom do gharońjren juripạriaḱ jhogṛa ńapam-tapamokte. Ar jaha lekate hoyoḱ kan Manawa gopoć do ạḍi maraṅ kại kangea. Ar gogoać ren gidrạe goć lekhan niạ do joto khon maraṅ ar bạṛić utạraḱ kana. Niạ ghoṭona ar alo hoyoḱ ma niạge sanam gogoko ṭhen ińaḱ khojoḱ ente niạ reaḱ ạn lekate sạsti jahanaḱge hoyoḱ ma ona do joto khon hirkhạ kạmi kana.

Goṭa dhạrti re May cando reaḱ dosar robibar do Gogo lạgit́ din ko manota, eṭaḱ disạmren leka abo disomrenko hõ niạ din ạḍi jomokate baṅ re hõ moṭa muṭi bhale geko manaoeda. Tobe niạ Go̠go̠ lagit́ din niạ mit́ leka abo disom re maraṅ bebosa ho hoyoḱ kana; iń do abo disom re gogo lạgit́ begarkate mit́ṭen din manot hoyoḱa ona reaṅ seć do banuńa, ente gogo lạgit́ dulạṛ do joto okte jao din ge menaḱa. Abo disom ren gidrạ kodo ḍher ge jao hiloḱ gogo tuluć ko ńapamoḱ kana, jao okte ge uniaḱ dulạṛ se akoaḱ dulạṛ ho gogo ṭhenko sodor daṛeaḱ kana. Ona lạgit́ eken mit́ din beggar kate gogo lạgit́ baha ar kard saṕkate metae gạo am ạḍiń dulạṛet́mea- noa reaḱ ạḍi lạgti do banuḱa. Din hiloḱ ge gogo sao mońj dulạṛ beohar lekhan ge go̠go doe kusiḱa.

Gogo lạgit́ din niạ etohoṕ reaḱ itihas:

Ạḍi sedae re Greek disom  re niạ gogo lạgit́ din do pạhil mano̠t ehoṕlena. Ona disom re jao fạlgun cando reaḱ mit́ din do ako ren Boṅga koren eṅat Riaokoe do Kronas ren oṛaḱ hoṛe tahekan uni lạgit́ niạ din ko manotet́ kantahena. Menkhan joto hoṛko mit́ são niạ gogo lạgit́ din manot reaḱ hudis do bohoḱ re heć ạdi tahena America ren sãota kạmi gogoṛoić Julia Wards. America reaḱ Ohaiya reaḱ talare mit́ Webstarjoṅson tahelena; niạ aḍe paseren mit́ hoṛ Ann maryrivs Javi suniaḱ goṭa jionge katao akada orphan se ṭuạr gidra ko talare. Mary Ann Rivs Jarvis goć tayo̠m aćren hopon era  Anna Jarvis do ać gogo lạgit́ jahanaḱ cekaye menet́ tahena; Okoe gogo hoṛaḱ bhạlại lạgit́ mit́ jaega kho̠n ar mit́ jaegai daṛawakat́ uni lạgit́ mit́ manot emae reaṅe hudis keda, Ann Mary ren hopon era diso̠m ren jo̠to̠ gogoko lạgit́ mit́ manot em reaṅ porcare calao idiket́a. Aćaḱ niạ kurumuṭute eae 07 serma tayo̠m America ren sokar gogo lạgit́ mit́ din manot sarkar khone ghosona keda.

Thoṛa bon khondroṅ joṅ lekhan 1905 serma Ann Mary Jarvis as join reaḱ taṛam do ehoṕena; ać gogoaḱ gujuḱ tayom hopon erat disomren ko joto gogo ko disạ ko lạgit́ sarkar ṭhen mit́ din chuṭiye koe keda Anna Jarvis aḱ niạ kathare aema  American  congress mit́ mot ko hetaoada. Ar niạ reaḱ ge aema lasaṛhet́ te 1908 serma May cando reaḱ 10 tạrik pạhilre Virginia, Florida, Wokalhama ar Pensilvia re Gogo lạgit́ mit́ din ko manao keda. 1910 serma khon America reaḱ joto ṭoṭha re niạ din sorakar chuṭiye emkeda. Onko do May cando reaḱ 10 tạrik sanam America ren sorkar chuṭiye emkeda. American congress 1913 serma reaṅ may 10 tạrik do sarkar ać aḱ dosom reaḱ gota ṭoṭha re pasnao keda je gogo lạgit din kana mente teheń.

Enạ tayom May cando  reaḱ pạhil robbar ko goṭakeda niạ din. America ńelńel te ona ạḍepase raeḱ disomko ho niạ din manot ko ehoṕena. Menkhan thoṛa disom kore do niạ din reaṅ her pher ńelena; jemon Norway re do may cando reaḱ dosar robbarko manota gogo lạgit́ din do. Argentina re do may cando reaḱ dosar robbar, Dạkhin Africa re do may cando reaḱ pạhil robbar, France ar Sweden re do May cando reaḱ mucạt́ robibar. Japan, Bangladesh re gogo lạgit́ din ko manota May cando reaḱ dosar robbar.

Dhạrite re niạ gogo lạgit́ din se Gogo maha manot reaḱ ar ho thoṛa kathań lạe abona:-

  1. Dhạrtire manaḱ kan din ko re joto khon dher manotoḱa Rạskạ Maraṅ Din (X-mas day), Dulạṛ reaḱ din (Valentine’s day) ar ona tayom niạ gogo lạgit́ din ( Mother’s Day).
  2. Dhạrti reaḱ nanan disom niạ gogo maha do nanan okte reko manota, ente judạ judạ disom re niạ do judạ judạ lekate mimit́ disom re niạ reaḱ ehoṕ do, men khan ḍher bhag disomge may cando reaḱ dosar robbar do niạ din ko manota.
  3. Cin se China disom re mit́ ạḍi mońj lakcar menaḱ takoa oka do mimit́ gharoń reaḱ ńutum emon mit́ kathate ehoṕ akana ona reaḱ mane do hoyoḱa gogo.
  4. Ponḍ karnekson baha do gogo reaḱ cinhạ hisạb teko bebohara.
  5. Gogo lạgit́ din niạ katha do pạhile hudis leda America ren Julia Wards. Menkhan niạ jug reaḱ nia bhabna reaṅ pheraoić do hoyoḱ kana Anna Jarvis.
  6. Pạhil gogo maha manot lena 10 May 1908 West Virginia reaṅ Graphṭan re. 1861 serma reaḱ lạṛhạe okte khon gogo lạgit́ din se gogo maha do manot ehoṕlena.
  7. America re gogo lạgit́ din manot hiloḱ gift box (dan bakso) em joṅoḱ do ḍher hoṛ kusi ko ehoṕena 1980 serma re.

Gogo aḱ do jahan juri baṅ hoyoḱa santalko do gogo do bo metakoa Toa dare se dare umul; Toa dare do toa dare kana jahae tuluć uniaḱ juriaḱ do baṅ hoyoḱa. Gogo dulạṛ do tis re ho baṅ soṅoḱa, uniaḱ dulạṛ do joto hoṛ khon sorosgea. Onate dela aboren gogo bon dulạṛ ko ma, napae bo doho koma, ente disạe mabon uniaḱ kukhirebo janam akana ar uniaḱ dulạṛ re bo hara buru akana; Gogo kosṭo emkate bako lạṭu daṛeaḱa okoe hõ. Eken apnar gogo lạgit́ do baṅ sanam gogo ko do dukre sukre aćren gidrạkoe haralet́ koa onko sanam ko lạgit́ ińaḱ khạndri o̠ntor seć kho̠n tahẽyena aema aema dulạṛ ar mano̠t.




Sạdhin Soṅbad Mãhã: The Santals Times

Teheń do hoyoḱ kana 3 May ar Dhạrti Sạdhin Soṅbad Mãhã (World Press Freedom Day). Soṅbad do hoyoḱ kana, sạriaḱ tumạloḱ joto le̠kanaḱ, one oka do electronic lekate manwako soṅge jopoṛao tahẽn. Ona soṅgete chapa katet́ sodoroḱ kan soṅbad, news letter, puthiko, leaflet selet́ arhõ eman teaḱ. Noako kan gea manwako ṭhen so̠ho̠r seṭeroḱ se jopoṛao reaḱ pạhiltet́. Ar dhạrti reaḱ joto disom ren manwa koge ạḍi tạṅgi reko tahena khoborko baḍae lạgit́, je̠mon bhageaḱ, muskilaḱ, rạskạ reaḱ, culturko selet́ eman teaḱ. Nãhãḱ jugre manwako mõdre topol tahẽn lạgit́; soṅbad, magazine, internet, television, radio, fm, YouTube selet́ cinema. Noako do ạḍi maraṅ ar usạra khoborko em hạṭiń reaḱ horkana. Tinre abo jotoko tv re kho̠bo̠r se apnaraḱ khusi sana lekan serialko se radio re khobor, sereń, naṭika, thuthi selet́ emanteaḱ nit hạbić te bańcao menaḱa eken manwako lạgit́ ge.   

Goṭa Dhạrtire nit hạbić te ạḍi bhage kạmi doe kạmi kana chapa khobor ar electronic khobor sećte. Noako hortedo boge bạṛić selet́ ae̠ma mońj sikhạuna hõbo ńam akada se bon ńama. Onka ge Baṅgladisom rehõ aema judạ judạ magazineko, news letterko ar soṅbad selet́ online news hõ ehoṕ akana. Santali Magazineko reaḱ ńutum do̠ hoyoḱ kana; Peṛa-hor, Juḍạsi Jharna, Aṛaṅ, Tabitha Soṅbad, Kukmu……. selet́ emanteaḱ. 

Onako modre nãhãḱ jugre ạḍi soros bar goṭen santali online news portal menaḱa. Mit́ do The Santals Times (santalstimes.com) ar dosar do̠ Santali News 34 (santalinews24.com). Ạḍi khạndri hudis katet́ online news seć lekate santalkoaḱ boge bạṛić, lai-lagcarko, kobitako, sereńko, khoborko, eneć-sereńko, khoborko, aema lekan sikhnạtko selet́ ạḍi aema bhage kạmi do̠ ehoṕ katet́ toṅge calaḱ kana.

The Santals Times do e̠tohoṕ akana calaoen serna 2020 reaḱ 9 August mãhnạ khon. Santals times re disom ren Santal ko abo bon ol daṛeaḱa aboak mon ontor kathako, duk-bhabnako, rạskạ joṅaḱko. Noa mit́ serma auri seṭeroḱ rege aema mońj khobor, sikhnạt, hoṛmo hạṭiń, kudumko, ạri-cạliko selet́ lai-lagcar te ạḍi bhage doye kạmi eda. Onkage teheń bon aṭkar daṛeaḱ kana je, online news portal sećte santalko talare ạḍi aema uskur se cehaona ko ńam eda. Noa tedo sikhnạt, rạskạjoṅ, baḍaejoṅ, jopoṛao tahẽn lạgit́ santal koaḱ ạḍi maraṅ platform/oloḱ ṭhạ̃i kana. Onate delabon the santals times re jạruṛ kaete abo santal koaḱ sạri kathako sodor lạgit́ ol mabon. Enḍekhan disom ren hoṛko ṭhen abo santal koaḱ katha, ạri-cạli, lai-lagcar, eneć-sereń, sikhnạtko selet́ ạidạri hameṭ lạgit́ disom sorkar ar goṭa dhạrtiren aboaḱ aṛaṅ tebon sodor daṛeaḱa.   

America disom ren mare President Abraham Linkon doe men akada; soṅbad tumạl koaḱ kạmi do̠ hoyoḱ kana hoṛkoaḱ sạriaḱ soṅbad, khobor, jạruṛko selet́ emanteaḱ gũṭ kathako ạḍi sontor selet́ sorkar bahadur ṭhen seṭer jạruṛa. Nonka ạḍi alga bon bujhạu daṛeaḱa je; disomre soṅbad sạdhin menaḱa se baṅ ar disom hoṛaḱ hõ hudis ganḍon, roṛ reaḱ ạidạri hõ menaḱa se baṅ.

Omorto Sen hoe nonkae men akada; soṅbad sećte oka asol kathako hijuḱ, onate disom sorkar aḱ ge boge se bhạlại hoyoḱa. Soṅbad re noa do ạḍi sạriaḱ je, sorkar judi kajak ạn ạrikoe doho lekhan, eken disom hoṛ moto do ńutre bako tahẽna, bickom disom sorkar ṭhen hõ ạḍi ae̠ma jạruṛ kathako baṅ seṭeroḱa.  

1948 serma re 19 reaḱ dharare nonkan katha lại pasnao akana je, kathako, lai-lagcarko em hạṭiń do hoyoḱ kana Manwakoaḱ ạidạri. Calao parom akan 1997 serma khon UNESCO do jao serma ge, ‘Guillermo can no world press freedom prize’ ko em ạgu eda, onako soṅgoṭhon manot lạgit́ okoe do soṅbad sakam reaḱ sạdhin rukhiạ se muskil re paṛao akanko. Noa man manot do̠ uni ńutum teko doho akada.

Onate delabon abo joto santalko apnaraḱ aṛan, lai-lagcar, sikhnạt, ạri-cạli, khoborko lại pasnao lạgit́ mit́ te bon kạmi lekhan, ạḍi usạrate Baṅgladisom selet́ goṭa Dhạrtire̠ abo santal koaḱ jotoaḱ bon tul rakab ma mit́ jomokte. Sạdhin soṅbad bańcao tahẽna, sạriaḱ sodor re santalaḱ aṛaṅkoe chapae tabona the santals times ar nonkate abo santal manwa koaḱ jotobon tul rakab ma disom ar dhạrti ren manwako ṭhen.          




Kạmiạ koaḱ Mãhã re̠ Santalaḱ mũhim halo̠t!

Teheń do̠ hoyoḱ kana May cando re̠aḱ 1 tạrik ar noa din do̠ ạḍi bise̠s mãhã kana; one̠ o̠ka do̠ ko me̠taḱ kana Go̠ṭa Dhạrti re̠n Kạmiạ koaḱ Mãhã! Baṅgladiso̠m re̠ mit́ cando re̠aḱ Lockdown do̠ calaḱ kana. Noate̠ ạḍi ae̠ma re̠ṅgeć, nacarko, nindạnko, nalhate̠ jo̠jo̠mko, gạḍi calao̠ko, huḍiń lonbonko do̠ maraṅ mũhim re̠ko paṛao̠ akana. Sisirjạuić ṭhe̠n ạḍi ãṭ aṛaṅte̠ koe̠joṅ hoyoḱ kana, je̠mon usạrage arhõ mo̠ńj din bon ńel tiyog.

Nesaḱ jos katha do̠ hoyoḱ kana; “Kạmiạić-Mạlik mit́ katet́ disom bon benao rakaba Mojib bosrsho re” Jao serma ge noa mãhã do̠ ko manao ganao ạguyeda. Dhạrti reaḱ aema disom rege kạmiạ ko do̠ ạḍi jomokte̠ noa dinko manao ganaoa. Baṅgladisam se̠le̠t́ 80 goṭen disom re noa din re̠do̠ sarkaraḱ chuṭi me̠naḱa. Ar e̠ṭaḱ disom re do nit hạbić te̠ sarkar bahadur do̠ bae he̠tawaḱ kana.

Teheń khon 135 serma laha 1886 reaḱ teheń le̠kan din re Amerika reaḱ Sikago naṅgrahare he markeṭ meshakar reko goć oco akan koaḱ atma se jiwi calao akanko lạgit́ mit́ uihạr lạgit́ noa mãhã do̠ manao hoyoḱ kana. En hiloḱ do goṭa din re Irạl 8 ghanṭa kạmi ạidạri lạgit́ joto kạmiạko do̠ He Markeṭ Meshakar re̠ko jarwa mit́ le̠na. Onkoko be̠ṛhaete̠ eset́ akat́ko Police sipạhi ar palṭonko mit́ be̠gor opromić aḱ boma te̠ police do̠ kạmiạ ko ce̠tan re̠ bạnduk ṭhuṭhuko lagao e̠na. Onkate̠ amdaj 10-12 hoṛ kạmiạko ar police sipạhiko goć oco le̠na. 1889 serma do̠ Phorashi Biplob seć le̠kate sae serma re Paris do̠ dosar goṭa dhạrti re̠ pạhil koṅgresh ko hoe̠ ocole̠da.   

Inạ tayom 1890 serma khon do̠ Sikago naṅgrahare̠ onako birudre̠ teṅgo daram (protibad) re̠aḱ go̠ṭa dhạrti re̠ manao lạgit́ kathae lại jạhir (Prostabona) ke̠da Remond Labine. 1891 serma go̠ṭa dhạrtire do̠sar koṅgresre noa ńum uduḱ katha akhṛa lekate̠ (anusṭhanik) selet́ aṅgoc hoy ena. Niạ tayom tege 1894 serma May Mãhã re̠ lạṛhại hoe̠ le̠na. Inạ tayom 1904 serma Amosṭarḍam naṅgraha re̠ go̠ṭa dhạrti jarwaḱ re̠aḱ mit́ ńum uduḱ (prostabona) do em hoyena. O̠na prostab re tãhe kana din re 8 ghonṭa kạmi somoe̠ lạgit́ ạidạri hatao̠ ar disom re suluk tahe̠n lạgit́ goṭa dhạrtire̠ 1 May do gapalmarao, seminar, mit́ jomokte̠ hoho (michil), mit́te̠ taṛam (ovajatra) ko selet́ eneć sereńko hõ jemon hoyoḱ. Ar noa dinre je̠mon mit́ṭen kạmiạić hõ bako kạmi ma. Sobhiyat, Chin, Kueba selet́ dhạrti re̠aḱ aema disomge May mãhã do̠ ạḍi khandri mane selet́ko manao ganao eda.

Menkhan baḍae kaḱ mabon je, America ar Canada re̠ do September cando Kạmiạkoaḱ Mãhã do̠ ko manao eda. Ona disom ren kạmiạko re̠n ạyurko do̠ Kạmiạkoaḱ ńindạ ko manao eda. He Market re goć-gopoć tayom America disom ren un okte reye tãhekan President Grovar Klivalnd doe hudis leda Pạhil May cando jãhãnaḱ hoe̠ oco lekhan do̠ pase̠ć gulmalko hoe daṛeaḱa. Onate̠ 1887 serma khonge uni do Ńindạ ak re somorthiho kạmiạkoaḱ mãhã manao lạgit́ seć geye tãhe lena.       

Ce̠t́ le̠ka menaḱ koa Santal jạtire̠n kạmiạko? jotoko ge ạḍi be̠ste bon baḍaea je, santalko ạḍi bạṛtige nalha jojom hoṛ kanabon. Mit́ se̠ć te̠ do ạḍi bhạgan kan geabon e̠nte̠t́ Bible rebo ńe̠l le̠khan ạḍi pusṭạu te ol me̠naḱa; Coṭren uḍạuḱ ko beṅget́ akope̠, bako era, bako ira, ar murạikore̠ bako sõćjoṅa; e̠nrehõ apere̠n serma Babae ạsulet́ koa. Ape̠ do̠ onko khon baṅ do̠ bape̠ soros? (Holy Bible; Mathae 6:26)  

Inạḱ kạmi soṅgete ạḍi jopoṛao me̠naḱa Santal, Kolhe, Mahali selet́ Baṅgaliko. Kạmi oktere̠ ạḍi sor khoniń ńe̠l akat́ koa Santal hoponko. Teheń noa Kạmiạ koaḱ Mãhã re̠ bar gạkhuṛ maejiu kinạḱ katha doń baḍae ocobona;

Rajshahi jilạ, Godagạṛi Upojilạ reaḱ Dogachi Ato ren Miru Soren, umer do̠ amdaj 55 le̠ka. Ạḍi tho̠ṛa somoe re ae̠ma utạr galmarao hoye̠na korona babot, jom ńu babo̠t ar aćaḱ gharońj. Aćre̠n oṛaḱ ho̠ṛ do pe̠ serma laha re noa dhuṛi dhạrti doye̠ bạgi akada. Ạkinaḱ noa gharońj re̠ pea kuṛi ar mit́ ko̠ṛa. Apnaraḱ jumi jaega do̠ bạnuḱa, eken nalha tumạl kạmi kate̠t́ jo̠jo̠m hoṛ kanako. Kukli tãhe kana Miru ṭhe̠n; ce̠t́ le̠ka me̠naḱ pea lockdown ar teheńaḱ bises mãhã re̠ do̠? Uniaḱ roṛ ruạṛ do̠ tahẽ kana; lockdown karonte̠ ạḍi muskil re̠ me̠naḱ lea. O̠ṛaḱ re̠aḱ jo̠maḱ male̠ jo̠m cabake̠t́. Nito̠ḱ do̠ hoṛo ko ge̠t́ e̠hoṕ akana ar o̠nakote̠ jãhã le̠ka din do̠le̠ khe̠mao idi eda. Ar bises mãhã babot do̠ ce̠t́ iń me̠na; sạpṛi bagwan kore̠le̠ kạmi e̠da, goṭa din re̠ e̠ke̠n bar (200) sae kạuḍi kate̠t́ ko e̠male̠ kana. Inạ hõ bam kạmi le̠khan bam ńama. O̠nate̠ inạ kạuḍi kate̠t́ gele̠ kạmi kana.  

Teheńaḱ mãhã ńutumte̠ johar kathakin em hạṭiń akada President Md. Abdul Hamid ar Prime Minister Shekh Hasina.

President do̠ aćaḱ johar katha re̠ye̠ roṛ so̠do̠r oco akada; Covid-19 rogte jạbun akan got̠̣a dhạrtige ạḍi mũhim re̠ye̠ paṛao akana. Baṅgladisom re̠hõ corona virus do̠ ạḍi ãṭ te̠ye̠ ghạr akat́ bona. O̠nate̠ ạḍi mũhim rebo paṛao akana lonbon protisṭhanko se̠le̠t́ diso̠m re̠n din kạmi kate̠t́ jo̠jo̠mko. Nonkan mũhim halo̠t te̠ disom sorkar do̠ disom ren manwako soṅge tãhe kate̠t́ go̠ṛo̠ e̠moḱte ạḍi ãṭ te̠ye̠ kurumuṭu kana. Kạuḍi se̠ćte̠ babon tayomoḱ lạgit́ sorkar bahadur do̠ bises mit́ pekeje ro̠ṛ so̠do̠r akada. Onkate̠ covid-19 re̠aḱ maraṅ mũhim re̠hõ Baṅgladisom do̠ laha se̠ć laha idiḱ tabona. Iń do̠ sorkar se̠le̠t́ silpo prothisṭhan re̠n mạlik ko hõ din kạmi kate̠t́ jo̠jo̠m kan ho̠ṛko goṛo ako lạgit́ iń nẽhor ako kana.

Prime Minister Shekh Hasina hõ kạmiạkoaḱ noa mãhã re̠ aćaḱ jo̠har katha re̠doe roṛ saḍe akada; May mãhã do̠ go̠ṭa dhạrtire̠n kạmia̠ koaḱ mit́ mon, mit́ aṛaṅ re̠aḱ maraṅ nṣmuna kana. Noa disạ uihạr maṛaṅ mãhã re go̠ṭa dhạrtire̠n joto kạmiạko lạgit́ iń se̠ć khon tãhen kana ae̠ma Jo̠har. Prime ministerye me̠ne̠t́ kana; Go̠ṭa Dhạrtire̠ he̠ć bolo akan maraṅ rog khon sahaṛakai se te̠ṅgo ke̠ṭe̠joḱ lạgit́ aleren sorkar do̠ din kạmi kate̠t́ jo̠jo̠m kan manwako soṅge tãhe kate̠t́ jo̠maḱ ko e̠mako se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan kạmi hora do̠ye purạu e̠da. Disom re̠n sarker bahadur do noa mũhim khon rukhiạ lạgit kạmiạ koaḱ mạhnạ lạgit́ 8 hajar 600 kạruṛ ṭaka boraddo em hoe̠ akana.

(Prothom Alo, 1 May 1, 2021)