Poul Olav Bodding Aḱ 157 Serma Janam Mãhã

Teheń do Budhbar (02 November) Poul Olav Bodding aḱ 157 serma janam mãhã kana. Poul Olav Bodding do 1865 serma reaḱ teheńaḱ dinre janamlena.  Ar nui Poul Olav Bodding saheb do santalko talare aema dine kạmi akada.

Baḍaeabon je, Poul Olav Bodding do 1890 serma niạ Bharot disom teye hećlena ar Bharot reaḱ hasare mit́kate Adibạsi Santal koaḱ pạrsi, ạri-cạli ko olkatey rạkhi jogao oṭo akada. Aema ḍher din metaḱme 44 bochor santal ko tuluć tahẽkate aćaḱ dhorom porcar kạmi kate pạrsi ar ạricạli koe rạkhi jogao akada. Oloḱ paṛhaoḱ ar sikhnạt re eṭaḱ missionary ko khon nui do thoṛa ekalte begar geye tahẽkana. Rev:Lars Olsen Skrefsrud tayomte P.O Bodding ge misonari koaḱ dạyik doe hataoleda. Santal ko talare aema dine kạmi akada Bharot disom reaḱ Dumkạ khon Muhulpahaṛi hạbić. Santal Mison reaḱ secretary hudạ reaḱ dạyik hoe purạu akada.

Santalko talare tahẽkate santalkoaḱ ạri-cạli, pạrsi niạ kạmi khạtir noko khon 06 goṭen baba hoṛe bachaolet́koa. Noko turui hoṛ ńutumte nonka mena-These man were his living ‘Distionaries’ Sources’ of all his work. Santali pạrsi cetan uni do ạḍi gạkhuṛe tahẽkana. Khan nui maraṅ Santalko lạgit́ hudisan ar dhorom porcar hoṛ Rev:Poul Olav Bodding do santal ko lạgit́ aema mońj puthie ol oṭowakada. Jemon, onako modre Kukli Puthi (1899); Sereń Puthi (1912); Girjạ dhara (1917); Hoṛ kạhniko (1924) emanteaḱko.

Bodding saheb do Sonot baebel hõ torjoma akada tobe torjoma oktere jahan Iṅrạji katha kodo bae selet́ se soṅge akada. Apnarte Santali pạrsite sereńe ol akada ar hõ dhorom kạmi lahantie lạgit́ dhorom ạri-cạli cacalaoe alga akada. Santali pạrsite Baebele ol akada unre Iṅgrạji  baebel katha doe ol daṛekea menkhan baṅ ona do bae ol akada. Jisure Biswạs Santal boeha Miserako tinạḱdin bańcao tahena unạḱ din Sonot Baebel ko paṛhaoa, Sereń puthi khon ko sereń durạṅa, Oloḱ paṛhaoḱako olako, Pạrsi tinạḱdin bańcao tahena Rev.Poul Olav Bodding unạḱdin bańcaoe tahena, tahentaea aćaḱ daman kạmiko. Santal jạtko Manot selet́ko disạyea jaejug dhạbić.

 

 

 

 

 




Goṭa Disomre Shekh Rasel Aḱ 59 Serma Janam Mãhã Ko Manoteda

Teheń Moṅgolbar (18 October) Baṅgladisomren kạrigol, jatiạrikoren baba Boṅgobondhu Shekh Mujibur Rahman ren shader hopon Shekh Rasel aḱ 59 serma janam mãhã. 1964 serma reaḱ teheńaḱ dinre Shekh Rasel do Dhanmondi reaḱ Boṅgobondhu Bhobon re janamlena.

Montriporisod aḱ goṭa lekate, calaoen serma khon Shekh Rasel aḱ janam  mãhã do “Shekh Rasel Mãhã” mente manao hijuḱ kana. Onka leka uniaḱ janam mãhã disạ ńutumte aema lekan akhṛa talate teheńaḱ dinko manotet́ kana.

1975 serma reaḱ 15 August Shekh Rasel do ulbuliạ bạṛić hoṛko khon rukhiạ bae ńamleda. Enhiloḱge uni huḍiń gidrạ hõ onko miliṭạrikoaḱ gulite goć ocolena. 1975 serma reaḱ 15 August ńindạ becariạ uni huḍiń gidrạ ar ać ghrońjrenko ạḍi haron ar harkhet́ saset́ kateć ko goć ocolena. Ar teheń uni huḍiń gidrạ disại salaḱ goṭa disomren hoṛko uniaḱ janam mãhã ko manotet́ kana.

  




NAGR Hotete Calaoḱkan Sanam School re Jạtiạri Homor Mãhã Manotoḱ Kana

15 August Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman aḱ 47 serma gur mãhã. Teheńaḱ din do̠ Baṅgladisom reaḱ itihãs re jo̠to̠ khon bạrić utạr ghoṭona ghoṭaolena. Metaḱme 1975 serma reaḱ 15 August do̠ Bo̠ngo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman doko ṭhu goć ledea. Ona din rege soṅge te arhõko tahẽkana aćren oṛaḱ hoṛ Shekh Fojilatun necha Mojib, Koṛa Shekh Kamal, Shekh Jamal, hudiń gidrạ Shekh Rashel selet́ arhõ aema hoṛko.

Teheńaḱ din do̠ ạḍi duk ar bhabnawan din kangea. Onate teheńaḱ din do̠ goṭa Baṅgladisom ren hoṛko manotet́ kana. Onka leka National Agency For Green Revolution (NAGR) hotete ạyuroḱ se calaoḱkan sanam School re jạtiari gur mãhã se homor mãhã manotoḱ kana.

NAGR tabere menaḱ School ko do̠ hoyoḱ kana, Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School, Badhair Mission Primary School, Jhinafulbari Primary School, Borgachi Pre-Primary School, Colknaka Mission Primary School, Bilboltha Adivasi Primary School, Simla Pre- Primary School. Teheń noako jo̠to̠ School re Jạtiạri homor mãhã ńutumte gapalmarao, chobi ãkao, onorhẽ ko roṛ so̠do̠r  akhṛa  talate teheńaḱ dinko disạ ruạr arko manotkeda. Ona selet́ teheń aḱ dinre Bo̠ngo̠bo̠ndhu ar ać são goć ocolen sanamkoaḱ atma sulukre do̠hoe lạgit́te Sisirjạuić ṭhen koejoṅkeda.




Bo̠ṅgo̠Bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman Aḱ 47 Serma Gur Mãhã

Teheń do̠ Sombar (15 August) Baṅgladisom jạti ko ren ạyurić Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahmanaḱ  47 serma gur mãhã. Baṅgladisom reaḱ itihãs re tehenáaḱ din do̠ mit́ṭen bises din se mãhã mente lekha akana. Cedaḱje gel are sae eyae gel mõṛẽ serma (1975) reaḱ gel mõṛẽ August do̠ tahẽkana ạḍige duk reaḱ cando. Ona ńindạ reaḱ katha do̠ eken onoṛhẽ kore do̠ baṅ sereń durạṅ kore hõ disạḱkana abo niạ Baṅgladisomre. Enhiloḱ serma re rimil tahẽkana, baṅe tahẽkana ńindạ cando. Murubbi ko mena, ona ńindạ Dhaka reaḱ sermare hende rimil tahẽkana, baṅ tahẽkana jaṛi daḱ, ḍig ḍig terdeć marsal. Ar niạ ńindạ rege itihãs reaḱ bạṛić utạr ghoṭona do̠ ghoṭaolena.

Aćren gharońren sanam koko ńet́ket́koa. Niạ do Baṅgladisom reaḱ itihãs re mit́ maraṅ ghoṭona kana. Ona ńindạ do uniaḱ oṛaḱ ren mit́ hoṛ hõ bako sarećlet́koa bańcaoḱ lạgit́. Gogoć ko do̠ ko hudis leda noko oṛaḱren do̠ ar tis hõ niạ disom calao lạgit́ akoaḱ ektiạri bako calao daṛeada. Menkhan Isoraḱ moneteaḱ do̠ manwa tis hõ bako hudis daṛeaḱa. Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu 21 serma goć tayom niạ disomre ar hõ Awamilig do̠l disom calao reaḱ ektiạri ko ńamakada. Simraḱ reaḱ marsal ạuri phuṭạgoḱ rege ko goć kedea niạ Baṅgladisom ren baṅgali jạtren jonom data ar Baṅgladisom Phurgạl (sadhinota) chingạu ạguić maraṅ ạyurić Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman.

Uni sãote arhõko goć sãoket́ koa aćren era, pea hopontet́, barea bạhukuṛi, boehatae ar hõ aćren peṛako niạ gel mõṛẽ hoṛ. Barhe disomre tahẽkante nun maraṅ muhim khonkin bańcaoena boeha kuṛi. Nit menae disomren Maraṅ montri Shekh Hasina ar Shekh Rehena. Noa hoyenaḱ ghoṭona do̠ tis hõ bako hiṛińa niạ disom ren hoṛ. Niạ disomren mimit́ goṭen hoṛkoaḱ ontor talare jiwet́ tahẽna Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman. 1975 serma reaḱ 15 August reaḱ ńindạ niạ disomren militare cetan mukhiạkoaḱ hukumte niạ disomren hoṛ ko bako hudis daṛeaḱ tahẽkana je, noko ar hõ jãhãtis niạ disom ko calaoa. Ar niạge hoyena hoṛ oka bako hudis daṛeaḱ. Nit niạ disom sạdhin tayom 30 bochor paromen okte Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman ar uni ren gharońj ren ko goćlet́ko reaḱ bicạr ehoṕena.

Ar niạ bicạr re onko gogoćko lạgit́ phạsi reaḱ rai hoyena. Shekh Mojibur Rahman ar ać gharońj ren koaḱ niạ bicạr hõ ar mit́ sạri itihãs kangea. Niạ dhạrti ṭunḍạṅ jionre tinạḱ nonkanaḱ kạiko menaḱa sanamaḱ reaḱge bicạr hoyoḱa mit́din. Sạri sonot Isor do̠ joto hoṛaḱ bicạre bicạrgea.

 




Turui Goṭen Dạbi Salaḱ Goṭa Dhạrti Ạdivạsi Mãhã Manao Hoyena

Utạrboṅgo Adivasi Forum aḱ bo̠ndo̠bo̠ste Chapainawabgonjre (9 August) ạdivạsi mãhã ko manaokeda. Ạdivạsi Mãhã ńutumte galmarao sabha, michil, rạskạjoṅ akhṛa selet́ aema lekan kạmihora talate noa mãhã ko manaokeda. Ona jo̠khenge ạdivạsi hisạbte akoaḱ ạri cạli, hok aidạri (sangbadhanik sikriti) babot selet́ turui (6) goṭen katha se dạbi ko lại sodorkeda.

So̠do̠r, Nachol ar Gomostapur upạjilạ reaḱ mimit́ atoren ạdivạsi ko Chapainawabgonj reaḱ Fire Service moṛ re ko heć samṭaoena. Inạkate onḍe kho̠naḱge mit́te hoho ko ehoṕket́te (rally) ona so̠ho̠r ạḍepase ạcurkate Nawabgonj Sarkari College ṭhenko mucạt́keda. Inạkate thoṛa ghạṛi eneć sereń baṛakate galmarao ko ehoṕkeda.

 Khan Utạrboṅgo Adivasi Forum aḱ chapa so̠do̠r ‘Madol’ puthi-e uchạnkeda Nawabgonj College ren Professor Shankor Kumar Kundu.Utar Bongo Adivasi Forum, Chapainawabgonj jilạ ren sabha mukhiạ Cornelius Murmu aḱ ạyurte akhṛare katha ko roṛket́ manotako, Nawabgonj Sarkari College re professor Mn.Shankar Kumar Kundu, Shibgonj Adina College Sorkari Fazlul Hoqe College ren bharapon professor (Odokho) Mn.Mazharul Islam,Forum ren central Mn.Hingu Murmu, Adivasi ren ạyurić Mn.Jotin Hembrom, Kutila Rajowar, Subash Kerketa selet́ arhõ eṭaḱko.Noa akhṛare turui goṭen dạbi se khojoḱaḱ cetanre kathae roṛkeda Bangladesh Communist party ren Chapainawabgonj jilạ bibhạg ren sạbik Sayedul Islam, Jilạ jaskoren sạdại sompadok Moniruzzaman Monir,Jilạ pujạ udjapon porisod ren Dablu Kumar Ghose, Adv.Yasmin Sultana.

Noa akhṛa sawaliạ ko do roṛ saḍekeda je, sạrige Baṅgladisomre ạdivạsi ko ạḍi leka ko koclon ocoḱ kana. Akoaḱ hok ạidạri baṅko ńameda. Jumi jaega kho̠nko eḱṛe ocoḱ kana. Nonkanaḱ muskil do ạdivạsi ko talare menaḱa.Onate hok ạidạri ńam babotre dạbiko dohokeda.

 Noa sabha se akhṛare turui goṭen dạbi lại saḍekeda Prodip Hembrom. Ona do̠ nonka kana:

  1. Ạdivạsi mente baṅ lekhaḱ lạgit́te okaṭaḱ lại sạde akan ona hukum se sarkari ạn lekate rakaṕ.
  2. Ạdivạsi hisạbte sangbadhanik sikriti metaḱme hok ạidạri
  3. .Soman ilạkaren ạdivạsi lạgit́ judạ Commission bandhao lagaḱa.
  4. Soman ilạkaren Ạdivạsi ko seć khon soṅsod re dohoko hoyoḱa.
  5. Minority Commission bandhao hoyoḱa.
  6. Utạrboṅgo ren Ạdivạsikoaḱ jion jingi lahantire okulạnaḱ ko jạtiya budget (National Budget) ḍher ṭakae do̠ho̠e lag̕aka.




The Santals Times Reaḱ Dosar Serma Dinisạ Mãhã Manao

Moṅgolbar (9 August) Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission re The Santals Times reaḱ dosar serma dinisạ mãhã ńutumte mit́ akhṛa hoe purạuena. Ńel ńelte mit́ serma paromente hola din do̠ The Santals Times bar sermae purạukeda. Noa din do̠ ạḍi mońj ar jomokte manao hoyena. Santals Times reaḱ dosar serma dinisạ ńutumte pạhilre rally hoeyena. Inạkate  galmarao, cake get́ ar mucạt́re rạskạ eneć sereń reaḱ akhṛa hoeyena. Noa akhṛare amdaj irạl ge̠l (80) cetan hoṛko selet́lena.

Noa akhṛare Manotan ko santal pạrsi , lakcar rạkhi jogaore ạḍi mońj ar daman daman kathako lại saḍe akada. Metaḱme santali ạri-cạli saṕ doho cetanre selet́ akan hoṛko udgạuket́koa. Ar inạ chaḍa hõ apnar pạrsi metaḱme santal pạrsite golpo, onoṛhẽ oloḱ babotreko udgạuket́koa. Jemon nãhãḱ jugren oloḱ paṛhaoḱ kan gidrạko apnar pạrsite ol arko paṛhao daṛeaḱ. Sạrige selet́ akan hoṛko akhṛa talate santali babotre besko aṭkar daṛeada.

Ente baḍaeabon Santals Times do̠ ho̠ṛ hoponaḱ ạricạli,lakcar-paltur rạkhi jogao lạgit́ge  kurumuṭu kana. As menaḱa noa Santals Times bại bạite arhõ hara buruḱa. Sanam manotanko noa as ar bhorsako dohokeda.

Santals Times reaḱ dosar serma dinisạ mãhã akhṛare Manotan peṛa hisạbte selet́ko tahẽkana NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Stephen Soren, Mn.Markus Murmu,Mn.Soban Kisku, Mn.Hingu Murmu, Mn.Sontosh Tudu, Mn. Subash Baskey, Mn.Subash Hasda. Noa goṭa akhṛae ạyurkeda Prodip Hembrom.

Arhõ selet́ko tahẽkana Emmanuel Mardi, Sumitra Murmu ar Promila Hasda. Khạtige eneć sereń durạṅte akhṛa do̠ andoṛ cabalena. Ạḍi napaete noa akhṛa hoe purạuena.

 

 

 

 

 

 




Teheń Do̠ Goṭa Dhạrti Ạdivạsi Mãhã Kana

Teheń do̠ Moṅgolbar (9 August) mit́ṭen bises din kana. Jao serma reaḱ 9 August do Ạdivạsi Mãhã mente manaoḱ kana. 1994 serma reaḱ jatisoṅgho goṭawaḱ lekate, 1995 serma khon 9 August do noa ạdivạsi mãhã mente goṭa dhạrtiren amdaj 30 karoṛ ạdivạsi ko manao ạgueda. Baṅgladisom do̠ 2004 serma khon noa ạdivạsi mãhã ko manaoeda. 

Teheń Baṅgladisom reaḱ mimit́ ṭoṭha se jaegare noa dinko manaoeda adivạsi ko. Baṅgladisom reaḱ utạr-pạchim nakha Rajshahi ar Rangpur bibhạg reaḱ jilạ Chapainawabgonj, Rajshahi, Pabna, Naogaon, Nator, Sirajgonj, Joypurhat,Dinajpur, Thakurgaon, Gaibandha, Bogura eman jilạre Santal, Sing (Gonju), Orao, Mundari,Bedea mahatto, Rajowar, kormokar, Teli Turi, Kol, Paharia, Mahali nonkan aema jạtiko basoḱ kana. Ar Parbotto Chottogram (Rangamati, Bandorban, Khagrachori) Chakma, Marma, Tripura, Lusai, Bom, Mro, Khumi, Khiyang, Pankhoa ar chak jạti-gostiko basoḱ kana.

Onkage Baṅgladisomre menaḱko mimit́ jạti-gosthiaḱ mimit́ lekan pạrsi menaḱa. Metaḱme baṅgla chaḍa hõ 40 goṭen pạrsi do̠ menaḱa. Ạdivạsi Mãhã manao reaḱ motlob do̠ ạdivạsi hoṛkoaḱ mạnmi ạidạri, nijaḱ ạricạli rạkhi jogao se poribes lahanti, sikhnạt se jãhãn eṭketõṛẽ ko khon rukhiạ lạgit́ antorjatik se International lekate goṛo-gopoṛo ńam lạgit́te noa din se mãhã do manao hoyoḱ kana. Cedaḱje, nij pạrsi nij ạricạli jogao joton re abowaḱge maraṅ dạyik kana.




HUL JOHAR

Teheń do 30 June. Mit́ṭen bises din kana. Metaḱme Hul Mãhã Kana. Goṭa disomren Santalko teheń noa mãhãko manaoet́kana. 

Hul reaḱ mońj katha do hoyoḱ kana lạṛhại ar noa lạṛhại do hoelena santalkoaḱ sadhinota lạgit́ Santal Parganare. Nit do Jharkhand state ko metaḱ kana. Okare Santal Ạdibạsi hoṛ do menaḱko. Barea Murmu boeha Sido ar Kanhu okoekin do noa lạṛhại kin ạyurlet́. Bharot reaḱ Itihãs re bharot sadhinota ńam lạgit́ tinạḱ lạṛhại do hoe akan Briṭish Raj birudre, onako modre Santal Hul joto khon maraṅ hul tahẽkana. Un oktere aema jiwi do calaoen takoa ona lạṛhại re. Rural Bengal gazette re ‘Hunter’ doe ol akada je, Santal hul re 20,000 hoṛ doko goć ocoyena. 1855-57 sal reaḱ Santal hul re bạṛtikaete pon boeha Sido, Kanhu, Cand ar Bhaero do bạṛti dạyik ko goḱleda. Arko ạyurleda; hoṛ hoponkoaḱ sadhinota ńam lạgit́ .1857 salre Bharotre okaṭaḱ maraṅ Sipạhi lạṛhại Briṭish raj birud hoelen, ona lạṛhại do noa Santal Hul seć lekatege bạṛti daṛe ar jor doe ńamleda.

East India Company do Bharot reaḱ’ Rajniti ar disạm ko calaoet́ tahẽkana ar santal ạdibạsi hoṛ koaḱ elakare Company aḱ goṛote ar sopohot́ te aema Mahajon, Jumidar, ar Bạnij bepari dokandar deko ko boloyena. Pạtiạuḱ ar baṅ pạtiạuḱ reaḱ katha do noage, reṅgeć, nacar ar baṅko paṛhao akan santal ko do oka dhar mahajon ṭhen khon ko hatao; ona lạgit́ sud do 50% khon 500% hạbić ko emet́ kan tahẽkana. Mit́ dom okoe santal hopon dhare hatao akat́ uni do jug jug bochor ke bochor se uniren bõs hõ ona dhar ko e midi akada.

Okoe hoṛ hopon dhar bako hataoa, onko oṛaḱ redo kombṛo se ḍạkạti do hoyoḱa ar onkate jotowaḱ cabalen tako khan do mahajon se bepari hoṛ ṭhen calaḱ chaḍa jahan upại do ar baṅ tahẽkana. Nonkate akoren gại, kaḍa, ḍaṅgra, jumi ar damanaḱ jinis ko doko at́ keda. Santal do Damin-i-koh elakareko tahẽkana ar ona elakaredo hoṛo , tuṛi, jonḍra ar emateaḱ phosol do ạḍi mońj hoyoḱ kan tahẽkana. Noa phosol reaḱ laloć karonte Rajmohol elakaren Baṅgali dokandar, ona soṅge Murshidabad, Birbhum ar Bordhoman elaka khon Benia, Kosari, Moyra, Tili ar aema lekan bạnij bepariko boloyena.

Onko joto beparikoge Santalko eṛeyet́ko tahẽkana. Ona chaḍa Damin-i- koh elaka reaḱ mońj mońj jaega jumi jor jobosti kate se dhar emkate, onko ṭhen khon ko hataoet́ tahẽkana. Santalko nonkate mahajon, jumidar se bepari hoṛ ren kạṛmi hoṛ leka ko hoyena.

Jahae hoṛ dhar bako em saphale khan, hoṛ hopon ren bạhu biṭi ko kạṛmi leka ko khaṭaoet́ko tahẽkana. Nonkate santal koaḱ sadhinota do cabayena. Okoe santal hopon Mahajon ṭhen dhar bako hataoet́ tahẽkana;onkan santal ko lạgit́ eṭaḱ upạiko beboharet́ tahẽkana. Ar ona do nonka leka, Ḍaṅgra, hạtikote phosolko nosṭo ocoyet́ tahẽkana. Nonkate santal hoṛ hopon ko talare reṅgeć paṛaolen khan; onko mahajon se jumidar ṭhen khon dhar ko hataoa ar bako em daṛeaḱ khan onkoaḱ jumi bhog dokhol ko hataoa. Santalkoaḱ noa muskilanaḱ oktere Sido ar Kanhu ńutuman barea juạn boeha Briṭish Raj ar onkoren cela chamanda birudre lạṛhại kin goṭakeda. Ona 30 June, 1855 salre. Santal Pargana reaḱ Bhognadihi ato reaḱ matcher hajar hajar hoṛ ko jarwayena. Onko do akoaḱ Sadhinotako lại sodor keda ark o ekraṛena je, Sido Murmu ar Kanhu Murmu aḱ ạyurre tahẽkate Briṭish Raj ar onkoren gateko birudre lạṛhại lạgit́ ko goṭakeda. Onko do akoaḱ sadhinota ko lại sodorkeda ar Sid oar Kanhu Murmuaḱ ạyur latarre ekraṛ tahẽnte Briṭish Sarkar Mahajon ar Jumidar birud re lạrhạikin sodorkeda.

Santal Pargana elaka re gulmal rakaṕen khan 7 July sarkari police soṅge onkoaḱ samna sạmni ńapam hoyena ar Murmu boehakin Police hotete kin saṕ ocoḱ kana ańjomkate gadel hoṛ do ạḍi bạṛićko raṅgaoente police ar onkoren goṛo hoṛ hõko goć ocoyena. Noa ghoṭona tayom Company ren Army soṅge hoṛ hopon hopon koaḱ maraṅ lạṛhại do hoyena. Pạhil dhapre santal hopon ko okoe kodo Sid oar Kạnhu Murmu hotete ko ạyur ocoḱkan tahẽkan, ạḍi hahaṛa leka ko daṛeyena ar ona soṅge ạḍi maraṅ jaega Bhagol Pur Zilạ reaḱ Santhia hạbić ko dokholkeda. One onate Briṭish Raj reaḱ ạḍi lạṭu jaega do usạra Santal hoṛ hopon dokhol re hećena.

Company ren são kạmiạko art ̣aka poesa ren bepari ko goć ocoyena. Briṭish Raj reaḱ office hõ Pạkuṛ zilạ teko idikeda akoaḱ jiwi bańcao lạgit́. Menkhan santalko noa lạṛhại aema din do bako saṕ doho daṛeada ente East India Company do lạṛhại reaḱ saṕdaṕ jinis ko soṅge kate jemon bạnduk, Kaman ar hạtiwante hoṛ hopon ko birud lạṛhạireye pheḍena. Disạmko calaoet́ kan hoṛ hotete aema dilgạriạ santalko mit́ soṅge teko goć ocoyena. Noa lạṛhạire 50,000 Santal ko lạṛhại selet́ko tahẽkana ar bhitrire 15,000 khon 20,000 santalko Briṭish India Company hotete ko goć ocoyena. Company do noa lạṛhại 1856 sal reye thir ocokeda, thoṛa lạṛhại do 1857 sal hạbić calao idiyena.

Santal hoṛ hopon ko Company ren sipạhi birud lạṛhạire ạḍi dilgạṛiạ ar birbanṭa ko sodorkeda. Lạṛhại okte onkoaḱ tumdaḱ ṭamak tin hạbić ko ruiet́ tahẽkan, un habić joto hoṛ teṅgo keṭeć kate aḱ sar ko tuńet́ tahẽkana. Nonka leka baḍaoḱ kana je, mit́ dhom pon gel santalko company ren sipạhi ṭhen baṅ soprot kate mit́ṭen hasa oṛaḱre ṭhạ̃iko hataokeda. Sipạhi kodo ona hasa oṛaḱ goṭako eset́ ạcurkeda ar bạnduk teko guliket́koa. Menkhan santalko akoaḱ ạpạṛi te ona reaḱ jobab ko emkeda. Sipạhiko ona hasa oṛaḱ reaḱ pạcri aṛere ạḍi maraṅ ghaḍlaḱ ko ńamkeda ar Captain do okoeye hukumat́koa jemon ko soprotoḱ menkhan onko do ona ghaḍlaḱ oṛaḱ khon baṅ oḍok kate mit́ soṅgete ạpạṛi aṛaḱko ehoṕkeda.

Captain do arhõ hoṛ hopone kuliket́koa jemon ko soprotoḱ; onko do artet́ge ạpạṛi tutuńtegeko tahẽyena. Ar thoṛa sipạhi doko tuń jos ocoyena. Mit́ ghạṛi tayom ona hasa oṛaḱ khon ạpạṛi hijuḱ komao idiyena; Captain do aćren sipạhi soṅge kate ona oṛaḱ teye boloyena ar uni do mit́ haṛam hoṛ ạḍi muskil dosareye ńel ńamkedea. Uni do bạnduk reaḱ guli teye jạbun akan tahẽkana. Uni haṛam hoṛ do goć hoṛ koaḱ hoṛmo lahareye teṅgoyena. Sipạhi do uniye metadea jemon aćaḱ hạtiạr doe giḍiy; menkhan uni do bạṛić-e raṅgaoena ar uni sipạhiye goćkedea aćaḱ lạṛhại ṭeṅgoćte.

Noa do ạḍi hahaṛage je, Sido do bepạtiạr hoṛ hotete Briṭish Sipạhi ṭhene saṕ ocoyena ar Kanhu do Uparband ńutuman jaegare lạṛhại oktereye goć ocoyena. Nonkate santal hul do cabayena. Noa lạṛhại do ạuṛiaḱ do baṅ tahẽkana, noa lạṛhại te ạḍi maraṅ upkạr ho hoe akana. Santal Pargana Tenancy Act do noa lạṛhại seć lekate do ńam akana; one ona do Colony reaḱ bạṛić se keṭeć niạm khon santal ạḍibạsiko mońj tahẽn lạgit́ nawa ạn do bahalena. Gulmal oktere okoe do police kạmi reko tahẽkan, onko doko ocoḱ ocoyena ar santal ko okoe ko Jumidar, bepariko, mahajon ko hoteteko kpclon ocolen onko doko saṕ ocoyena. Nonkate ona elakare supuluk do hećena ar santal elaka do janamena.

Santalkoaḱ noa lạṛhại Santal Hul ńutumtege bạṛti do baḍaoḱ kana. Sid oar Kạnhu aḱ noa lạṛhại aboaḱ dinạm din reaḱ lạṛhại jiṅgi re udgạu bon ńamkeda. Noa lạṛhạire Santal juạn ko do pạhil sạr reko tahẽkana. Ona chaḍa maejiu ko hõ noa lạṛhại re aema lekate goṛo ko em akada.

 Santal elakare noa lạṛhại tahẽkante noa lạṛhại ren asol ạyurkodo Santal geko tahẽkana. Tobe santal chaḍa hõ noa elakaren eṭaḱ ạdibạsi jemon, muslạ Bengali, hindu, kamar, reṅgeć casa bad hoṛko noa lạṛhạireko selet́lena. Onate noa santal lạṛhại do hoe akan tahẽ kana joto lekan reṅgeć sadharon hoṛaḱ sadhinota reaḱ lạṛhại. Noa lạṛhại reaḱ dipisạ ńutumte joto santal boeha misera lạgit́ tahẽnkana ‘Santal Hul Johar.




Baba Mãhã

Goṭa dhạrtire aema okte aema lekan mãhãko manaoet́ kana. Onka leka baba mãhã hõ mit́ṭen mãhã kana. Teheń do 19 June. Baṅgladisomre jao sermage June cando reaḱ tesar Aṭhwar do baba mãhã mente manaoḱ kana. Onkage teheń do June cando reaḱ tesaraḱ Aṭhwar kana. Ar teheń do goṭa Baṅgladisom baba mãhãko manaoet́ kana.

Sạrige baba katha do huḍińre hõ ạḍi soros utạraḱkangea. Cedaḱ je, baḍekaḱbon ḍher disomkorege gharońjren mukhiạ do baba. Gharońj reaḱ jo̠to̠waḱ do babage ńel juta. Gharońjre babawaḱ dạyik do asambheṛgea. Gidrạ hara buru, ona sãote oloḱ paṛhao cet́ae nonkan aema lekan dạyik ko menaḱtaea. Baba do joto lekanaḱte kulạu arko anṭaoet́bona. Cet́tege okulạn ar ṭonṭa baṅko dohoyet́bona. Joto ko ren babako kurumuṭuia jemon aćren gidrạ napaeye tahẽn. Gidrạwaḱ sukge babawaḱ suk. Onate teheń baba ńutumte mit́ṭen din niṭakana. One aema hoṛge ạḍi man-manot salaḱ teheńaḱ dinko manaoet́ kan.

Onate boeha ar misera disại mabon baba do ạḍi haron ar kosṭo sahaokate hara buru akat́bona. Abo mimit́ko jaruṛkantabona baba man-manote. Enḍekhan baba hõ raskạko aṭkara. Abo ṭhen khonaḱ dulạṛko ńamlere dhạrti jiṅgi napaeko khemaoa. Onka leka babawaḱ daya dulạṛte abo hõ mońjbo tahẽna.

Teheńaḱ noa huḍiń kathate apan ạpin babakoaḱ dulạṛbon disạima.

 




Gogo Mãhã

Teheń (8 May) Robibar mit́ṭen bises mãhã kana, metaḱme gogo mãhã. Jao serma May cando reaḱ dosar Robibar do gogo mãhã mente manao hujuḱ kana. Gogo mãhã reaḱ jostet́ do noa kangea je, gogo manao-ganaoe. Ente Gogo doe toa dare kana. Gogo hotete abo noa dhạrti puribo ńel ńam akada. Ona iạte abo sanamkoaḱ jạruṛ kana jao ghuṛige gogo são man-manot salaḱ roṛ hoyoḱtabona. Gogo dulạṛ do sạrige ạḍi sorosgea. Onka leka gogo hoho hõ ạḍi heṛemgea.

Noa dhạrtire gogo lekan okoege bạnuḱkoa. Menkhan gogo dulạṛ reaṅ jãhãn bises din reaḱ hõ jạruṛ bạnuḱanaṅ. Enrehõ teheńaḱ noa niṭ akan dinre gidrạko aema lekate akoren gogoko kusi ar rạskạ ocoko kurumuṭuia.Gogo se toa dare ạḍi haron ar duk talate abo mimit́ ko kạṭić khonaḱko hara buruket́bona. Ạḍi jogao ar jotonate, heo hoborate ko hara akat́bona. Onako gogoaḱ duk alobo hiṛińma. Gogo dulạṛre mimit́ko jamaṛ akaebo tahẽnma.

Gogo lạgit́ din niạ etohoṕ reaḱ itihas:

Ạḍi sedae re Greek disom  re niạ gogo lạgit́ din do pạhil mano̠t ehoṕlena. Ona disom re jao fạlgun cando reaḱ mit́ din do ako ren Boṅga koren eṅat Riaokoe do Kronas ren oṛaḱ hoṛe tahekan uni lạgit́ niạ din ko manotet́ kantahena. Menkhan joto hoṛko mit́ são niạ gogo lạgit́ din manot reaḱ hudis do bohoḱ re heć ạdi tahena America ren sãota kạmi gogoṛoić Julia Wards. America reaḱ Ohaiya reaḱ talare mit́ Webstarjoṅson tahelena; niạ aḍe paseren mit́ hoṛ Ann maryrivs Javi suniaḱ goṭa jionge katao akada orphan se ṭuạr gidra ko talare. Mary Ann Rivs Jarvis goć tayo̠m aćren hopon era  Anna Jarvis do ać gogo lạgit́ jahanaḱ cekaye menet́ tahena; Okoe gogo hoṛaḱ bhạlại lạgit́ mit́ jaega kho̠n ar mit́ jaegai daṛawakat́ uni lạgit́ mit́ manot emae reaṅe hudis keda, Ann Mary ren hopon era diso̠m ren jo̠to̠ gogoko lạgit́ mit́ manot em reaṅ porcare calao idiket́a. Aćaḱ niạ kurumuṭute eae 07 serma tayo̠m America ren sokar gogo lạgit́ mit́ din manot sarkar khone ghosona keda.

Thoṛa bon khondroṅ joṅ lekhan 1905 serma Ann Mary Jarvis as join reaḱ taṛam do ehoṕena; ać gogoaḱ gujuḱ tayom hopon erat disomren ko joto gogo ko disạ ko lạgit́ sarkar ṭhen mit́ din chuṭiye koe keda Anna Jarvis aḱ niạ kathare aema  American  congress mit́ mot ko hetaoada. Ar niạ reaḱ ge aema lasaṛhet́ te 1908 serma May cando reaḱ 10 tạrik pạhilre Virginia, Florida, Wokalhama ar Pensilvia re Gogo lạgit́ mit́ din ko manao keda. 1910 serma khon America reaḱ joto ṭoṭha re niạ din sorakar chuṭiye emkeda. Onko do May cando reaḱ 10 tạrik sanam America ren sorkar chuṭiye emkeda. American congress 1913 serma reaṅ may 10 tạrik do sarkar ać aḱ dosom reaḱ gota ṭoṭha re pasnao keda je gogo lạgit din kana mente teheń.

Enạ tayom May cando  reaḱ pạhil robbar ko goṭakeda niạ din. America ńelńel te ona ạḍepase reaḱ disomko ho niạ din manot ko ehoṕena. Menkhan thoṛa disom kore do niạ din reaṅ her pher ńelena; jemon Norway re do may cando reaḱ dosar robbarko manota gogo lạgit́ din do. Argentina re do may cando reaḱ dosar robbar, Dạkhin Africa re do may cando reaḱ pạhil robbar, France ar Sweden re do May cando reaḱ mucạt́ robibar. Japan, Bangladesh re gogo lạgit́ din ko manota May cando reaḱ dosar robbar.