Gogo Aṛaṅ

Calaoen 21 February do tãhekana Go̠ṭa Dhạrti Go̠go̠ Pạrsi Mãhã. Ko̠ro̠na lekan mũhim muskilko̠ o̠ktere ạḍi jãhaleka noa goṭa dhạrti go̠go̠ pạrsi din do̠ko manao̠ ganao̠ keda. Ạḍi so̠nto̠r selet́ Sohid Minar re baha emoḱ te disạ/unhạr ruạṛ ket́ koa pạrsi lạgit́ go̠ć o̠co̠lenko. Delabo̠n ar mit́ dho̠m bo̠n baḍae kaḱ ge, Go̠ṭa Dhạrti Go̠go̠ Pạrsi Mãhã babo̠t; 21 February do Bangladiso̠m selet́ Pạchim diso̠m Inḍia ar go̠ṭa dhạrtire menaḱko Baṅgla pạrsite ro̠po̠ṛ manwa lạgit́ do̠ ạḍi maraṅ go̠ro̠b reaḱ din kana. O̠nate no̠a do̠ko metaḱ kana ‘So̠hid Dibo̠s’ se ‘Go̠ṭa dhạrti Go̠go̠ Aṛaṅ Mãhã’ hisạbte ạḍi ńutum do̠ damḍahi akana. 1952 serma reaḱ no̠a dinre Baṅgla pạrsite hamesa diso̠m re ropoṛ ar niạ baṅgladiso̠mre Raj pạrsi mente thamgạḍiy lạgit́ ạḍi maraṅ pạrsi lạṛhại re iskul kolegeren pạṭhuạ gidrạko̠ ko ehoṕleda ar onko̠ cetanre Police do sẽṅgel sar reaḱ teraṅte thoṛa juạnko do̠ko goć oco̠lena. O̠na bhitre reko tãhekana; Rofiq, Jo̠bbar, Sho̠fiq, Salam, Borkot selet́ arhõ aema ńutum baṅ baḍaeko. O̠nate noa din ‘Sohid/Guć o̠co̠len mãha’ hisạb te tonol kajak akana. 2010 serma do ‘Jatiso̠ṅgho̠’ seć kho̠n go̠ṭa akan lekate jao serma ge 21 February do̠ ‘Goṭa Dhạrti Go̠go̠ Aṛaṅ Mãha’ hisạb teko manao ganao agueda.

1952 serma kho̠n nit hạbić te no̠a din do̠ mano̠t selet́ ganao ạgu akana. Nahaḱ din rehõ Ḍhaka University aḱ ạyurte 21 February ńindạ 12 baja 1 minute re pạhil Diso̠m ren President, ena tayom Prime Minister, Mo̠ntriko, Ḍhaka University ren Upocharjo, mahasoeko, Ḍhaka re menaḱ ko̠ mimit diso̠m ren dutko, po̠liticianko, mimit protisṭhan, o̠rganization selet́ joto hoṛ do̠ ‘Kendrio Sohid Minar’ re heć katet́ baṅgla pạrsi lạgit́ goć aḱanko disạ/unhairko lạgit́ mano̠t selet́ gutu galaṅ baha malako do̠ho̠yeda. Noa okte re ạḍi khandri mon o̠ntor khon bhabna selet́ko sereń eda; ińren bo̠eha aḱ mãyãm te jodbodao akan 21 February, iń do̠ń hiṛiń daṛeaḱ? Baṅgladiso̠mre do̠ Sạdhin tayo̠m kho̠nge 21 February do̠ So̠rkaraḱ chuṭi din mente manao ganao hoyoḱ kana. Menkhan chuṭi din kanreho Reḍio, Television, eneć sereń, o̠noṛhẽ, ropoṛ selet́ aema lekan o̠nusṭhan do̠ko ho̠e purạo ocoyeda. Baṅgla Academy do goṭa February cando̠ ge 21 reaḱ puthi melako hoe o̠coyeda.

O̠nka leka eken baṅgla pạrsi do baṅ bicko̠m Santali Pạrsi ho Sarkari seć khon puthi oloḱ ar santal gidrạko talare paṛhao o̠coko lạgit́ aema protisṭhan se NGO kodoko kạmi kana. Rajshahi, Chapainawabgonj, Naogaon, Gaibandha, Dinajpur, Rangpur, Thakurgaon jilạ koreye kạmi kan Tabitha Foundation ar National Agency for Green Revolution hõ santal gidrạko go̠go̠ pạrsi jemo̠nko cet́ ar santalaḱ ạri-cạliko baḍae daṛeaḱ karonte 15 goṭen school kore santali pạrsi te oloḱ paṛhaoḱ ko̠ cet́ ako kana huḍiń gidrạko.  Je leka Pạhil puthi, Do̠sar puthi, Baḍaejoṅ Hor selet́ arho eṭaḱaḱ puthiko, o̠naka leka Caritas Baṅgladesh hõ santal gidrạko talare santali te pạhil kho̠n moṛe kilas hạbić ạḍi mońj sikhnạtko em ạgu ako kana.

O̠nka leka Santali Pạrsi diso̠m Sarkar kho̠n puthi kho̠jo̠k lạgit́ ạidạri so̠bha doko hoe purạo o̠co̠ akada “Utorbango Adibasi Fouram”. Calao en 22 tarik February cando Santali Parsi te puthi o̠lo̠ḱ lạgit́ maraṅ dạbi do tahẽ kana. Entet́ jo̠to̠ko bo̠n baḍaea je; Bangladesh re pạhil goṭa aḱ tahe kana 6 goṭen go̠go̠ pạrsite te puthi ologoḱ ar chapa so̠do̠r. Jemon apnar pạrsi ko cet́ joṅ arko baḍae daṛeaḱ. Menkhan eken 4 goṭen pạrsi te puthi o̠l akana ar school re paṛhao hõ ehoṕ akana. Ạḍi bhabna je Santalko lạgit́ puthi do̠ nit hõ baṅ oloḱ kana; enkathai horop lạgit́ santalko do̠ bar hạtiń re menaḱ koa. Jotoko bon baḍae kaḱma; Baṅgladesh re Roman horoṕ te 90 percent doko khojok kana jemon Roman horop te puthi do oloḱ, ar eken 10 percent hoṛ doko khojoḱ kana Baṅgla se Olcikite. Onate Sorkar doe menet́ kana ape lahare saphak pe, ado Sorkar do kạmi horai puraoa.

Bangladesh ren Maraṅ Montri Shekh Hasina do̠e men akada; “Nanan Jatiari ak Pạrsiko̠ rạkhi jogao Doho Jạruṛa” (Bangladesh Protidin 22 February 2021)

Mucạt́ re rạskạ selet́ iń baḍae ocoyet́ bon kana je; Santali pharsi te 2021 serma reak February cando mucạt́ seć  Ekushe Boi Mela re so̠hor seteroḱ kana Santals Times reaṅ onol tumạl halaṅ puthi ar Santali poem reak dosar O̠noṛhẽ puthi `Ẽlaṅ’. Koyok horre tahen mabon ar ńamlenre kiriń hatao ma bo sanam ko.




Bir banṭa sipạhi Kạnhu Murmuaḱ jạtiạri mãyãm gohare̠ manot johar

Teheń do̠ 23 February 1856 Serma re̠aḱ teheńaḱ dinre̠ santal Hul re̠n dilgạriạ bir banṭa Sido Murmure̠n boeha Kạnhu Murmuaḱ pạsiko hoe ocoleda aćaḱ apat ḍinḍa Bhognaḍihi atore̠.

Santal Hulre Kanhu do̠ ạḍi gạkhuṛ ar dilgạriạ lạṛhaiyić hisạbte̠ namḍake  tahẽkana. Ona oktere̠ uniaḱ umer amdaj 30-32 tahẽkan taea. Santal Hulre̠ uni do̠ Sidore̠n asol sipạhikore̠n aḱyuriće bahal ocolena.

Ona iạtege kạnhu ge sanam lạṛhại re̠aḱ sapṛaoḱ ar jhãp em babot do unigeye lahaḱ kan tahẽkana. Tinre̠ Kạnhu lạṛhại reye ghạl ocoye̠na unre̠ ar bar boeha Chand ar Bhairo do uni Hajaribag te̠kin idi kedea, unrege onko do̠ horre̠ ko saṕ ocoye̠na.

Kạnhu ar unire̠n bokot boeha Chand ar Bhairo do̠ 30 November tạrik 1855 sermare̠ Kuńjora Jamtaṛare̠n sordar Ghatwal Jorowar Siṅ hotete̠ko giriptar ocoye̠na, Uni sordar do̠ noa khạtirte̠ 900 Rupi siropae ńamleda, one oka do un oktere̠ aema ge tahẽkan.

Kạnhu Giriptar tayo̠m uni do̠ souṛi kạd oṛaḱte̠ko kol kedea. Onḍe uni do̠ 3 cando lạgit́ko doho kedea.

Bises Commissioner WH Eliot  one okoe do̠ Kạnhu bicạre̠ lạgit́e̠ bachao ocolen, uni do bicạr kate̠ kạnhu bicạrkate̠ goć ocoye̠ re̠aḱ raie em keda. Leftanent  Governor Kạnhuaḱ pạsi re̠aḱe khạṭi akada ar hukum keda je̠mon uni do̠ ać apataḱ ḍinḍa ato Bhognaḍihi rege ko pạsíe̠.

Kạnhu do̠ Siuṛi khonaḱ 16 February 1856 serma ạḍi aema sipạhiante̠ Bhognaḍihi te̠ko ạgu kedea, onḍe̠ do̠ arhõ gạkhuṛ sipạhi koko dohoke̠t́ koa onḍe horhoe lạgit́ ado Kạnhu do Choṭo laṭ ṭhe̠n ko soprot kedea. Kạnhu Murmu do 23 February 1856 amdaj ńindạ 2 baja sećko pạsi kedea. Noa pạsi doe hoe purạu oco keda São Commissioner  E Tailors

Kạnhu Murmu pạsi okte Bhognaḍihi re̠ko tahẽkan Pulis Ạpisar koaḱ ńutum

  1. Bradley Bard,.
  2. TE Webster (Bises Commissioner)
  3. Tailors.
  4. Togood. (Magistrate)
  5. Jems Pontent.(Superintendent damin-koh)(

 

Source- Santal Hul  Soren E J

Santal Pargana re̠ak Nagam Marenaḱ ḍinḍhạu ar sãohet́. Dr. Dinesh B N




Ekushe Man Cinhạko Ńam keda 21 goṭen sãota Bhạlaian Disom Rạsiạ

Niạ serma ekushe re̠aḱ manko ńam keda 21 goṭen ńum uduḱ ganoḱ diso̠m susariạ.teheń sạnicar din raj naṅgraha re̠aḱ Osmani dinisạ  chaṭkare̠ maraṅ Montri pahṭa khonaḱ noa man-manot doe̠ tul- calat́ koa Mukti juiddho Bisoyok Montri A K M Mojammel Haque.Noa Oktere̠ virtual te mit́e̠ tahẽkana Maraṅ Montri Sheikh Hasina.

Niạ dhao do̠ Bhasa(Aṛaṅ) lạṛhạire pe hoṛ, Muktijoddho pahṭa seć khon pe hoṛ, Silpokola khonaḱ eae hoṛ Bhasa(aṛaṅ) ar Sãohet́ khonaḱ pe hoṛ, ar Khoboriạ, Siknạt,(Gobesona)khondroṅ-Ganḍon, Kạuḍi niti, ar Sãota- susạr noa ko joto khonaḱ mit́ hoṛ katet́ Man- Manot ko em ocoḱ kana.

Noa man-Manot ńamket́ kodo Muktijuddho Bisoyok Montri ṭhen khonaḱ apan apin Man cinhạ ko ataṅ keda ar Okoe kodo hanapuri akan Man- manot ko ńam keda onkoaḱ Man Cinhạ do onko pahṭa khonaḱ Gharońjren ko ataṅ keda.

Aṛaṅ(Bhasa) Lạṛhạire oṅsoṅ jopoṛao tahen reaḱ cinhạ lekate̠ Man cinhạ doe ̠ńam keda Motahar Hossain(Hanapuriakan) Uniaḱ doe ataṅkeda kimintet́ Jannat ara Siddiqe .

Noa chaḍa Aṛaṅ(Bhasa) Lạṛhạire̠ Samchul Haque(hanapuriakan) uniaḱ doe ataṅkeda hopontet́ Grihayon ar Gonopurto Proti Montri Md. Shorif Ahmed ar Advocate Afsar Uddin Ahmed(hanapuriakan) uniaḱ doe ataṅ keda hoponera Sharmina Parvin.

Silpokola re̠ Man Cinhạ ko ńam akada papiya Sarowar(Seren) Raysul Islam Asad(Obhinoy)Salma Begum Sujata(Obhinoy)Ahmed Ikbal Haider(Natok) Soiyod Salauddin Jaki(CholoChitro) Dr. Bhassor Bondopoddhae(Abriti) ar Pavel Rahman (Alokchitro).

Muktijuddho pahṭa khonaḱ Golam Hasnayen,Fojlur Rahman Khan Faruk, Bir Muktijoddha Sayida Isabela(Hanapuri akan) uniaḱ Man cinhạ doe ataṅ keda hopontet́ Kabir Bin Anowar.

Noa chaḍa hõ Khoboriạre Ajoe das Gupto, Khiondoṅ-Ganḍon re Dr. Samir Kumar Saha,Siknạt re Mahfuja Khanom,Kạudi nitire Dr. Mirja Abdul Jalil,Sãota susạr re Oddhapok Kaji Kamrujjaman takoaḱ tire noa Man cinhạ em-cal hoyena. Ar (Bhasa)Aṛaṅ ar Sãohet́ re Onoṛiạ Kaji Roji, Bulbul Choudhuri, Golam Mursid noa Man Cinhạ ko ńam keda.

Noa Man cinhạko ńam ket́ joto koge 35 gm hamalaḱ mit́ṭen kateḱ sona re̠aḱ mạndạli(Podok), mit́ṭen kateḱ Mna sakam ar 4 lakh ṭaka re̠aḱ check ko ńam keda. Aṛaṅ (Bhasa) Lạṛhại re̠ jiwi ko alae akat́ diḱsạ te ehoṕ akan noa enemre sarkar do jao serma aema pahṭaren bhage ar diḱsạ lekan kạmiko cetanre̠ noa Man Cinhạ doe emako kana.




TEHEŃ DO BOṄGO BONDHUAḰ NIJ DISOMTE RUẠṚ DIN

Teheń do Boṅgo bondhuaḱ nij disom ruạṛ din, noa din reaḱ ghoṭona disạte khoboriạ ar oloḱić Manotan Soiyed Abul Moksud e  Menakada, “Tinre Boṅgo Bondhuak̇ kạḍ khon oḍokoḱ reaḱ katha Rediore ańjomena unre Bangladisomre rạskạ reaḱ ḍubạdaḱ hećen leka sanam hoṛko rạskạyena. Ona do tãhe kana 8 january ńuhum khon  goṭa ńindạ mukti bạhini kodo Raiphel  reaḱ pkãka guluko aṛaḱ kate hor –horteko pkeḍlena hajar hajar hoṛko, en hiloḱ Dhaka redo jãhãeaḱ mẽt́ rege jạpit́ do baṅ hoelena.

10 January setaḱ re Dilli khon bises Bimante Boṅgo bondhu Dhaka hijuḱ reaḱ ghoṭona lại khạtir utnạić Manotan, Soiyed Abul Moksude meneda, Setaḱ khonge en hiloḱ do Tej gão Biman bondor re hajar hajar hoṛko jarwa kaḱ tãhekana, Reskors Mạidan hõ pereć akan tãhekana, joto hoṛaḱ mẽt́ ar koyoḱ do cetan serma seć, joto hoṛge ahkaoḱ reko tãhekana tinre ona Biman do Boṅgobindhuwante seṭeroḱa, mit́ okte ona okte do seṭerena,  sermare ona koyoḱ horet́ kan Biman do ńelena, rạskạ teko perećena sanam jarwa akan hoṛko, cetanre thoṛagan ạcur tayom ona Biman do otre pheḍena.

Biman bondor khon Sohrawardi bagwan te hijuḱte aema somoe unredo lagao lena, Boṅgobondhu do mit́ṭen pkãka jip gạḍi reye deć akan tãhe kana. Onḍe tãhekan sanam hoṛ kodo Boṅgo bondhu ńamte ạḍi ãṭko rạskạlena

Source- Bangla tribune




JIT SE PHURGẠL AKAN DIN REAK’ HUDIS

Goṛomba, Goṛomgo ar Gogo, Baba khon bon baḍae akada Jit akan se phurgạl din reaḱ aema jạṛ se golpo. Ona te joto hoṛ gebon baḍaea jit akan se phurgạl  din re cet́ hoe lena mente. Teheń ar hõ thoṛań baḍae se disạ oco bona seń hudis oco bon lạgit́ iń oleda. 

Gãota katet́ lạṛhại cetan re kathae roṛ leda America Disạm ren Mare Foreigner Minister Dr. Henry Kisinger; Gãota do cet́ kana ? Ar Gãota te cet́ hoyoḱa. Aema oktere Political Leaderko do noṅkan gãota benao katet́ disạm dulạṛ se disạm birud hõko kạmieda. Oktere dhorom reaḱ katha sećte gạkhuṛ hoṛ benao katet́ jiwi alae hõ bako botoroḱ kana. Baṅgladisa̠m reaḱ lạṛhại re tinạḱ hoṛ doko goć ocolena. Phurgạl (Sạdhinota) reaḱ siknạt te teheń hạbić abo joto ko bohoḱ tumbut́ katet́ bon Manot (saluṭeda). Menkhan ona talare abo lekan thoṛa juạnko jiwi ko alaeleda JMG keḍar hoe katet́. Bạṛić (Oshot) (rajnitire) Rajạrire paṛao katet́ onko do goṭa dhạrti jiṅgi reaḱ josko ses katet́ ko goć ocoḱ kana. Onko do thoṛa hõ bako hudiseda Disạm dulạṛ do baṅ kana, Dhorom ho baṅ kana, Bickom dhorom ńutum te bedhorom  kana.

Jitkạr akan din reaḱ katha disạ lekhan ge monre disạ ruạṛoḱa (Sạdhinota) Phurgạl Din reaḱ katha. Lạṛhại begor te okoe jạti ho~ bako Sạdhin daṛeakana. Lạṛhại kate ge Baṅgladisạm hõ Sạdhin disạm menteye hameṭ joṅakana. Ona lạṛhại do calaoakana pe lekan hoṛ te – Pạhilaḱ do (Rajniti) Rajạri seć te, Dosaraḱ do Palṭon ko seć te ar tesaraḱ do kạuḍi (Orthoniti) seć te, cetan khon latar hạbić. Ona okterege Baṅgla ren hoṛ do mit́enako. (Unosottor) Turui gel are (69) re jemon mit́ kateko raṅgaolena, menkhan bạṛić jahan ostro saṕdo bako cet́akat́ tahẽna. 25 march ạḍi kaṛaṅ kuṛcuṅ ńindạ do Pạkistạni palṭonaḱ hoṛ goć ko ńelkatet́ Baṅgla ren hoṙ do eken bako raṅgaolena, Gogoaḱ janam disȧm rukhiȧ se Sạdhin lạgit́ ko lạṛhạilena. Ar ona lạrhại okte re abo Santal hoṛ hopon do Bharot disạm ko dạṛleda bańcaoḱ lạgit́. Menkhan aema Santal juạnko do Pạkistan re palṭon sipạhi soṅge ko lạ̣ṛhạilena. Noa lạṛhạire lạgit́ do pea hạṭińte ko hạṭińlena. Samna sạmni lạṛhại lạgit́ do Palṭon Sipạhi aḱ training center reko jopoṛao lena, onko soṅge ko selet́lena aboren police, EPR, baṅgla Palṭon ren member ar officerko. Dosar hạṭińreko tahẽkana baṅgaleren sạdhin pagla hoṛko, one onko tire jahanaḱge tahẽkan onakotege lạṛhại lạgit́ ko ńir pheḍ lena. Tesar hạṭiń redoko tahẽkana one okoeko do disạm khon bako dạṛleṭ, onko do aema ṭhạ̃i kore tahẽkatet́ joto lekan khobor ko lại akat́ koa Muktijodda ko.

Menkhan Muktijodho re jitkạr katet́ hõ cedaḱ teheń hạbić abo disạm re nonkan behal obostha? Cedaḱ abo baṅgale hoṛ hopon kodo barebar bon harao ocoḱkana. Joto hoṛaḱ joto lekan ektiạri kangea asol Sạdhinota se phurgạl do. Sạdhin akanabon ṭhikge menkhan Sạdhinota se phurgạl reaḱ asol jo do nit hạbić hõ babon ńam akada.




Teheń do Dhạrti jakat Hoṛmore̠ bạṛti cini (Diabetic) Din

Teheń do Sunicar 14 November Dhạrti jakat Hoṛmore bạṛti cini (Diabetics) Din.Dhạrti reaḱ e̠ṭaḱ disom ko leka Baṅladisom rehõ aema lekan kạmi horako ́alate̠ noa din do manao hoe akana.

Noako kạmi horako modre̠ tahẽkana bin damte hoṛmo re̠aḱ cini se Diabetics’ biḍạu, hoṛko aodhanko lạgit́ posṭar, liphleṭ pasnao ar olte̠ chubi benao reaḱ haparao, ḍaktar ar Rugiko talare̠ kukli ar roṛ ruạṛ re̠aḱ dupuṛuṕ, ran se biḍạu ocoḱ re̠aḱ buj emoḱ ar aema lekan biḍạuko hatao.

Niạ serma do̠ noa din lạgit́ bohoḱ katha do̠  doho hoe akana: “Diabetics joḱtonre begartet́ko baḍae daṛeaḱa Nurse koge”. Noa Din lạgit́ Diso̠m goṅke Md. Abdul Hamid ar Maraṅ Montri Sheikh Hasina judạ judạ gapal marao kin em akada Diso̠m hoṛko lạgit́.




Teheń do̠ ILA MITROWAḰ Janam Mãhã

Khondroṅ kạmire̠ heć kate chapai nababgonjre̠  pe din khon menaea Dhaka University re̠n Nri biggan re̠n mahasoe̠ Jobaeda Nasrin, Teheń Robibar uni do̠ Te bhaga lạṛhạire̠n aḱyurić Ilạ Mitrowaḱ 95 dhao̠ janam mãhã manao akhṛareye selet́ lena. Calaoe̠n sanicar hiloḱ uni do̠ Ilạ Mitro oka Kuṛi gidrạ koaḱ Iskul re̠n Etohoṕ mahasoe̠ tahẽkan o̠na Krisno̠ Gobindopur kuṛi Dosar darjạ Iskul teye senlena, Tobe onḍe do̠ uni Ilạ Mitrowaḱ jahan ńutum se cinhạ ko hõ bae ńel ńam leda. Chapai nababgonj Jilạ re̠aḱ Krisno Gobindopurre̠ o̠na Iskul do̠ menaḱa, hola tikin okte̠ Jobaeda Nasrin do̠ Prothom Alo paṛhao̠ḱ sakamre̠n koe̠ metat́ koa , mare tinạḱ cecet́ gãotako menaḱ jotoge jahae baṅ jahae cecet́ joṅre̠ mon tahẽkan tako hoṛkoaḱ goṛo-gopoṛo se kurumuṭute̠ onako gãota be̠nao rakaṕle̠na.O̠nkan gãotakore̠ onkoaḱ kạmi ar goṛo em re̠aḱ katha ol se disạko lạgit́ diḱsạ dhiriko tahena, menkhan hahaṛa re̠aḱ katha Ilạ Mitro ać jãwãe Romen Mitro takoaḱ gharońj re̠aḱ e̠maḱ hasare̠ bạisạu akana no̠a Iskul, Etohoṕ Maraṅ mahasoe̠ tahekana Ila Mitro, menkhan Iskul re̠ uniaḱ jahan ńutum do̠ bạnuḱa noa do̠ ạḍi bhabna re̠aḱ bisại kan gea. No̠a bisạire̠ Iskul re̠n calao banao̠ rạsiạko modre̠ sabha Mukhiạ Khosru Mia doe̠ menkeda nonḍen rajnitire̠n hoṛko karonte̠ Ilạ Mitrowaḱ kạmi re̠aḱ hẽḱaḱ do̠ baṅ e̠m hoe akana, uni do̠ Communist e tahekana nonḍe̠n Communist hirkhạ karon tege noa do̠ baṅ hoe akana ona chaḍa iń baba Alhaj Mia waḱ hõ disạ kạmi re̠ak oka re̠hõ bạnuḱa. Calaoe̠n 2 serma khon iń do̠ noa Iskul re̠n sabha Mukhiạ hisạbte̠ heć kate̠ Ilạ Mitrowaḱ kạmi re̠aḱ diḱsạ re̠aḱ cet́ hõ bạṅ uduḱ daṛe akada, Iskul racare̠ Ila Mitrowaḱ muṭhạn be̠nao̠ iń menleda menkhan ona hõ bạń daṛeada. Iskul re̠aḱ oprom olaḱre̠ menaḱa etohoṕ serma do̠ 1938 tobe maraṅ mahasoe̠aḱ ńutum olaḱ re̠do ńeloḱ kana Anhar Uddin Mia ar uniaḱ kạmi etohoṕ din do̠ 1 january 1955 serma.

Source; Prothom Alo




Teheń do̠ Dhạrti jakat Ti ạruṕ Din

Te̠heń do̠ October 15 Tạrik “Dhạrti jakat Ti ạruṕ din”. Jao̠ serma  goṭa dhạrtire̠ teheńaḱ no̠a din do̠ manao̠ḱ kana. Ne hoṛko sạbunte̠ ti ạruṕ  ocoko  talate̠ ae̠ma tejoko marao̠ giḍi se onko tejoko khon sapha sạphi tahe̠noḱ  ar ao̠dhan be̠nao̠ rakaṕ lạgit́ge no̠a din do̠ manao̠ hijuḱ kana. No̠a din do̠ dhạrti jakat manwa aodhako ar udgạu em idiako re̠aḱ mit́ṭen ḍhạrwạḱ kangea.

Sạbunte̠ ti ạruṕ re̠aḱ dhạrti ạri ar ṭhạ̃i jaega re̠aḱ hudisko jạhir lạgit́ dhạrti jakat Ti ạruṕ din gopoṛoić (GHP) noa din do̠ 2008 sermare̠ ehoṕe̠na

Dhạrti jakat Ti ạruṕ din re̠aḱ asol motlob do̠ kana- sãotare̠n sanamko sạbunte̠ Ti ạruṕ re̠aḱ mit́ṭen hewa be̠nao̠ rakab ar hẽḱaḱ. Inạ chaḍa hõ sạbunte̠ ti ạruṕ re̠aḱ bogeaḱ bisạite̠ bạṛti udgạu hoe ocoe.

Dhạrti jakat daḱ haptare̠ Sweden re̠aḱ Stockholmre̠̠ 2008 serma 15 October  Dhạrti jakat Ti ạruṕ Din gopoṛoić (GHP)do̠ e̠hoṕlena. Dhạrtire̠ aḍepase ar ṭhãi jaega kore̠ sạbun te̠ Ti ạruṕ bisạite̠ hoṛko ao̠dhan emako lạgit́ge pạhilte̠  no̠a din do̠ manao̠ hoelena, tayo̠mte̠ Jạtiạri Gãota re̠ak Sadharon Porisod  dupuṛuṕre̠ no̠a din ar tạrik do̠  jao serma manao lạgit́ goṭa hoena.

2008 Serma do̠ Hoṛmo hạṭiń rukhiạ serma hõ tahẽkana. 2008 serma no̠a din manao̠ lạgit́ e̠tohoṕ gãotako modre̠ko tahẽkana-( Amerikare̠n mit́t̠en goḱṛo gãota,Hoṛmo Rog takrhao̠ ar te̠ṅgo daram gãota, Procter and Gambol, UNICEF, UNILEVER,  World bank daḱ ar hoṛmo rog dobnao̠ ar Dhạrti jakat lahanti Amerika re̠aḱ gãota.




Teheń do ‘Global Day of Prayer for Santals’ Mãhã

Teheń do̠  go̠ṭa dhạrtire ‘Global Day of Prayer for Santals’ mãhã mano̠toḱ kana.

Hope for Santals reaḱ kurumuṭute pạhil dhao̠ leka India, Nepal, Bhuṭan ar Baṅgladeshren Santalko lạgit́ ko̠ejo̠ṅ din ‘Global Day of Prayer for Santals’ do̠ manao̠ḱ kana. ‘Hope for Santals’ reaḱ lekha lekate Bangladesh 6,35,000 (Turui Lak Pe gel Mo̠ṛe Hajar), India 75,95,702 (Eyae gel Mo̠ṛe Lak Are̠ge̠l Mo̠̣ṛẽ Hajar Eyae sae bar), Nepal 42,000 (Po̠ngel Bar Hajar), ar Bhuṭan diso̠mre 5,300 (Mo̠ṛẽ Hajar Pe sae) Santal ho̠po̠nko giro̠bạsi akana. Jo̠to̠ko̠te do̠ 80,78,700 (Irạlgel Lak Eyaegel Irạl Hajar Eyae sae).

‘Hope for Santals’do̠e meneda Santalko Iso̠r khon saṅgińre menaḱ ko̠te nijo̠r do̠sa re menaḱ ko̠a. O̠nate teheń O̠cṭo̠ber 6, 2020 mãhãredo̠ bạṛtikaete santal ho̠po̠nko lạgit́ ko̠ejo̠ṅ lạgit́ go̠ṭa dhạrtiren Santalko ṭhen nẽho̠r ko̠ do̠ho̠akada. Baṅgladesh kho̠n Mr. Eno̠s Hembro̠m, Mrs. Mo̠njulika So̠ren, Mr. Philip Murmu ar Dr. So̠hel Marandi To̠pu, Nepal kho̠n do̠ Bisho̠p Jo̠seph So̠ren jo̠po̠ṛao̠e tahen reaḱ katha menaḱa. Delabo̠n abo̠n ho̠ Santal bo̠eha miserako lạgit́ Iso̠r baba ṭhenbo̠n bintiema. 




Sạgun Siknạt Guru Mãhã

Hudiń hudiń kho̠n aboaḱ siknạt do̠ eho̠boḱa. Abo sanamko ge gidrạ kho̠n gebo̠n cet́ ago̠akada puthi reaḱ siknạtko ar o̠na do̠ aboren siknạt Guru ṭhen kho̠nge. Joto manwakoá jion rege Guru se Mahasoeaḱ ạḍi dạyik do menaḱa. Ente hudiń umer re onkgema ti sapaṕkate bud akelko cet́ abokana.

Sạrige Mahasoe se guru do̠ ạḍi mano̠tan ho̠ṛkanako gãota ar sãotako̠re. o̠nko̠aḱ udo̠ḱ dahartege sanamko hiḍiń gidrạ kho̠n hara buruḱ dhạbić ko taṛameda ar sanakoaḱ bud akel hudis bundis daṛe janamo̠ḱ kana. Siknạt Guru do̠ ạḍi bhạlaianićko hoyoḱa. O̠nko redo̠ nãwã hudis ar akel reaḱ jaṅ aboreko era o̠nage mit́ din o̠mo̠n kate hara buruḱa. Sanamko bo̠ge bạṛićko o̠ro̠ma. O̠nto̠r re dulạṛ ar so̠ro̠s akel ko danaboa.

Teheń 05 october goṭa dhạrtire siknạt mãhã hisạbte mano̠toḱ din kana. Niạ dinre  dhạrtiren sanam siknạt Guru lạgit́ Santals Times seć khon tahen kana aema aema mano̠t johar ar sarhao.