Mejiukoaḱ Lahanti Cedaḱ Jạruṛa

Nãhãḱ jug niạko dinre sanam somaj ar rajosṭie aṅgoca je, Maejiuaḱ lahanti chaḍa mit́ṭen disom re do lahanti baṅ hoe daṛeaḱa. Maejiuko do mit́mit́ gharońjren mukhiạko kanako. Maejiuko hotetege gharońjre marsal bambera se̠ supulukte gharońjko aḱyura. Onka lekabo men daṛekea Maejiuaḱ lahanti mane do cet́ kana mente? Noa bisoe rebon men daṛeaḱa, lahanti do hoyoḱ kana sanam kạmi re maejiu hõ ko kạmi daṛeaḱa noa são kạuḍi seć lekate keṭeć se goṛo ko ńam, niạ são são te akoaḱ sạdhin te maejiu kohõ akoaḱ ektiạri hatao reaḱ daṛe tahẽn tako.

Eṭaḱ seć lekate do maejiuaḱ nijaḱ ektiạri ńam reaḱ daṛe. Aboaḱ somajre thoṛa din lahare do maejiukoaḱ oloḱ paṛhaoḱ cet́ se apnarte teṅgo keṭejoḱ do algate do bako ńelet́ kan tahẽkana. Rojgar ar gharońj reaḱ sanam lekan ektiạri do eken koṛa hoponaḱ dạyik tahẽkana. Mit́ jokheć noa disomren maejiu ar herel hoṛ do judạ judạgeko hudiset́ko tahẽkana. Ar noa judạ hudis reaḱ karontet́ do hoyoḱ kana maejiu ar herelaḱ kạmi reaḱ daṛe reaḱ bhedtet́. Ona okte noako hudiset́ tahẽkana kuṛi hopon do eken oṛaḱ sambṛao ar gidrạ ńel lạgit́ge oṛaḱreko tahẽna. Ona jokhen nonkan katha hõ ańjom akana baṅma maejiu do herelaḱ kạmi bako daṛeaḱa. Sedae reaḱ din sećbon beṅget́ arbo taṅkhi lekhan nonkanaḱ hudis tayomre mit́ṭen karon tahẽkana, Ona okte kuṛi gidrạ do eken gharońj reaḱ kạm-kajtege jion do khemaoḱ ar herel hopon do oloḱ paṛhaoḱko metakokan tahẽkana.

Gel are shotok re dhạrti reaḱ aema disomre maejiu ebhen reaḱ mit́ṭen ḍheo do hećlena ar ḍheo khạtirte bar gel shotok seć do aema Dạkhin Asiạ disomren maejiu Kamini Roy, Begom Rokeya, Nobab Phoegunecha noko maejiu do akoaḱ kạmi hotete ko ńel ocoḱ akada je, maejiu kohõ jotoaḱ ko daṛeaḱa. Ar onkoaḱ uduḱ horteko he̠ćlena Suphiya Kamal. Jahanara Imam são ar hõ aema maejiu. Maejiuaḱ ebhenteaḱ pạhilaḱ do hoyoḱ kana sikhnạt. Begom Rokeyaḱ olaḱtege maejiuaḱ kukmu ko sạriaḱ hoeakana. Eṭaḱ hoṛaḱ latarre tahẽn ar oṛaḱre siń poṭom akan maejiuko Begom Rokeya aḱ olaḱte apnar khạtiran ar manotaḱ jion ko manakada. Abonaḱ disomre maejiu kạmi daṛe reaḱ horte aema tạkićaḱ do menaḱa. Aema din khon somajre calao heć akan Dhorom seć khon reṅgeć nacar, ar sikhnạt chaḍa aema tạkićaḱte maejiuaḱ daṛe do eset́ akana. Niạ babotte bon menlekhan pạhilre hijuḱa rạkhi jogao reaḱ katha. Ente noa rạkhi jogaotege ḍher maejiuko akoaḱ sạriaḱ ạidạri khon ko get́ begar ocoakana. Rạkhi jogaṛtege maejiuko pusṭihinota, oloḱ paṛhaoḱ baṅ cet́ ar bhãe reaḱ hende ńũtre ko tahẽkana.

Adom maejiu do ạḍi reṅgeć khạtir te baṅ do ńamet́ jomaḱ, baṅ do tahẽn lạgit́ ṭhạ̃i, baṅ akoaḱ jiṅgi reaḱ khojoḱaḱko. Aema lekan okulan ar ṭonṭate maejiuko ṭhikte bako paṛhao daṛeakada. Maejiuaḱ daṛere reṅgeć são ar mit́ṭen maraṅ tạkićaḱ do hoyoḱ kana kuṛi gidrạko oloḱ paṛhaoḱ te ạḍi ko taenomgea. Dhạrti reaḱ disom seć bon beṅget́aḱ khan bon ńel ńama onḍe maejiu ar herel hopon mit́ kate jãhã baṅ jãhãnaḱ kạmieda ar arjao kate akoaḱ jion ko khemaoeda. Menkhan sikhnạt obhab khạtirte abo disomre kuṛi gidrạ apnarte teṅgo keṭejoḱ lạgit́ oka jinis jạruṛ ona dokkhota, joggota do bako ńam akada. Niạ katha re bon men daṛeaḱa je, kuṛi gidrạ tayomre tahẽn reaḱ khạṭitet́ do somaj re sanamaḱ tayomre sikhnạt reaḱ obhab bon ńama. Mit́ seć lekate reṅgeć nacar te kuṛi gidrạ oloḱ paṛhaoḱ seć khonaḱko get́ begar akana ar eṭaḱ seć khon oloḱ paṛhaoḱ khạtirte sạriaḱ joggota bako ńam akada. Ar nonkate maejiu somaj re reṅgeć hõ tahẽ idiḱ kana aema lekanaḱ muskil ko hõ.

Cet́leka joutuk, kạṭić umer re bapla, ar mit́ herel aema bahujoṅ. Oloḱ paṛhaoḱ baṅ baḍae ar thoṛa oloḱ paṛhaoḱ baḍae kuṛi gidrạkoaḱ baplare jãwãe koṛa seć khon joutuk ko khojoḱ (diku somajre) ar nonkatege maejiu akoaḱ mońj goṭawaḱ bako ńam khạtirte akoren kuṛi gidrạ kạṭić umer re ko bapla kako kana.




Pạrsi Ạri- cạli Jạtiạri Reaḱ Oporom

Gaḍa daḱ ạtuḱkan leka okte hõ oṭaṅ calaḱ kana. Ona são são abo manwa jion hõ siń cando leka rakaboḱkana ar adomkoaḱ do hạsuroḱ kana. Niạ okte bhitri rege okoe do maraṅ hoṛ arhõ okoe do huḍiń napṛaḱ. Gaṅga reaḱ ạtuḱkan daḱleka ge abo manwa jion ar aboaḱ kạmi ko heraferiḱ kantabona.

Din paromoḱ kan, okte paromoḱkan ar abo sanam santal ko bo pheraoḱ kana jug reaḱ pheraote. Abo sanam santal ko do nit jug reaḱ pherao re ạḍigebo ạulạoakana. Abo do aboaḱ bhạlạe lạgit́ nunạḱ ge kạmi korebo unumakana je apnaraḱ apnartet́ bo hiṛińeda. Ạḍi thoṛa hoṛge apnar jạt ko lạgit́ ar apnar phạrsi lạgit́ ko gagocoḱ kana. Abo do niạ disomre eṭaḱ jạt ko do baṅlateko ropoṛjoṅa. Ar onko baṅla ropoṛ ko khon do bo thoṛagea. Ar ona iạte aboaḱ oloḱ – paṛhaoḱre, hiri – hipiri re baṅla ge bon laṛcaṛeda. Oṛaḱ khon oḍoṅkate ạuri bhitri re boloḱ hạbić onkoaḱ phạrsi ge bo roṛeda. Ar niạ hewa do abo re tahẽnkana. Onate oṛaḱre ruạṛ hećkate hõ baṅla tege ḍher bo ropoṛa ( adom adomko). Menkhan ńelogoḱ kana je din din okte salat́ jug pherao selet́ abo hõ bo bodoloḱ kana.

Abo ar aboren gidrạ ko din din apnar pạrsi Santali bo hiṛińeda se Santali pạrsi bo neṅghaoeda. Eṭaḱ jạt ko ṭhen apnar lạṭu udogoḱ lạgit́. Menkhan niạ noṅkakate cet́ hoyoḱ kana? Apnar cet́ bo lạṭu daṛeaḱ kana? Se tin okte ko baḍaeyet́bon kana je santal kanabo ar apnar pạrsi babo baḍaea un okte onko ṭhen bo kạṭićjoḱ kana. Hẽ onate hõ cet́ aboaḱ cet́ baṅ cekaḱ? Jos katha do hoyoḱ kana mit́ṭen pạrsi adoḱ do eken pạrsi adogoḱ ona eskar do baṅ bickom mit́ṭen jạt ge at́ utạroḱkana.

Akelan ko ko menakada jahaeaḱ pạrsi at́len khan do aćtet́geye at́ena. Ar mit́ṭen jạt tin okte apnar pạrsi bạgikate eṭaḱ jạt koaḱ pạrsiye hataoa uni do din dinte ona pạrsi ren jạt ko ṭhen geye len ocoḱa. Ar apnar jạt bạgi kate bạibạite oka pạrsi hatao akat́ se oka pạrsi ko laṛcaṛet́ ona pạrsiren jạt mentege ko opromoḱa. Ar noka nokate mit́ din hiloḱ mit́ piṛhire niạ jạt do cabaḱa. Nonkage abo santal jạt okoe do niạ disom re menaḱbon onko do thoṛa sikhnạt seć lekate ar kạmi hudạko sećtebo lahaḱ kan khange aboaḱ Santali pạrsi bo neṅhaoeda, aboaḱ Santali pạrsite baṅbon roṛeda ar hõ aboren gidrạko baṅbon roṛ ocoyet́koa.

Ar niạ karontege darakan dinre aboaḱ pạrsi adoḱa. Ente nitgema aema nebetar jugren nawa gidrạko akoaḱ Santali pạrsi ar ạri – cạli bako baḍaea. Onko do bạibạite akoaḱ santal sãota khon hõ ko irchi giḍiḱ kana. Noa reaṅ jo do darakan din kore ạḍi usạrage abobo ńelńama, ar paseć ona do abo lạgit́ ạḍi suluk ar rạskaanaḱ do baṅ hoyoḱa. Mit́ṭen Rạsiạ Santal jạt niạ disom khon bạibạite mohor meṭaoḱ kanabo ạḍige bhabna. Mit́ṭen jạt aćaḱ oporom do aćaḱ pạrsi  ar ạricạli – lakcar koteye sodora. Ar maraṅ gorob reaḱ jaiga do hoyoḱkana pạrsi.

Niạ Baṅladisom ren baṅali kodo 1952 sermare akoaḱ niạ go pạrsi baṅla khạtir maraṅ lạṛhại ko janamleda. Onko do noa baṅla pạrsi lạgit́ aema hoṛge jiwi ko alaekeda ar ona tayom aema din paromen khan noko do akoaḱ niạ go pạrsi baṅla ge disom reaḱ ar ako katha roṛ reaḱ hukum ko ńam keda. Ar onkate niạ baṅla pạrsi khạtir noko do mit́ṭen baṅali jạt menteko lekhayena noa dhạrti re.




Bangla Disom Reaḱ Jit Se̠ Furgạl Mãhã Manao

Chapainawabgonj upạjilạ reaḱ Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School re Baṅgladisom reaḱ 50 serma Furgạl mãhã ko manao keda. Teheń Ona ńutumte School maṭh rege gapalmarao, ar gidrạ koaḱ khilạḍ ko hoe ocokeda. Mimit́ kelas ren gidrạ ko do khilạḍ se haparao re ko selet́ena. Noa haparao re mimit́ gidrạ ko ạḍi rạskạ ar jhũk monante ko selet́ena.

Noa akhṛa re Manotan peṛa hisạbte selet́e tahẽkana National Agency For Green Revolution (NAGR) ren Program Coordinator Shamson Soren. Khilạḍ mucạt́re haparao re ko bachao oco akan gidrạko talare prize doe em hạṭińat́koa. Arhõ noa akhṛa re Amnura Mission Primary School ren Maraṅ mahasoe Sontosh Tudu hõ seṭere tahẽkana. Ạḍi nae – napaete noa akhṛa do hoe purạuena.




Mit́ṭen Ạdibạsi Neta

Ińdoń Bhạbit ledạń

Sãotare ạyuriạdo bạnuḱ koa.

Ar baṅkhan sãota gãota reaḱ

Cekate nonka hal do?

Kukmuń ńela

Sãota reaḱ tinạḱ e̠ṭke̠ ṭoṛẽ

Harkhet saset joto

Sapha kate mit-

Marsal ḍahar rebon taṛama.

Jiwet́ ṭuṅḍạṅ jạtiạri ạidạr

Joto lekanaḱ lai lakcar

Toa leka sapha-saphi tohela.

Jạt Bhại bańcao lạgit́

Ạidạri hạṭińko lạgit́

Hoe lenae 54 ren MLA

Duk muhim reaḱ katha.

Manmi siknạtre maraṅ guni bhạbi

Tear ledae poilo paṭsala.

Manḍer Manwa ko lạgit́ library

Sagor paṛare oloḱ koṛako lạgit́ hosṭel.

Nui do okoe hõ baṅ

Nui do santal ren Nelson menḍela

Aćaḱ jiwie alae leda

Sãota sepeń rakaṕ lạgit́.

Uni do aboren Ai-kon

Okoe do ontorre bạisạu kate

Tayom daram ḍaharbon

Taṛam laha daṛeaḱ.

Ekal amaḱ-Ińaḱ sãohet́

Sãotaren hulgạria

Nagamren mẽṛhẽt́ Mạnmi

Mit́ṭaṅ ạdibạsi neta

Manotan SAGRAM MȦŇJHI

1901 sermarey upellen.

Nacol Bidroho re birbanṭa

71 ren Mukti joddha

74 ren UP chairman

Betar MADOL ren uchạniạ.

Sãota ren susạria

Hoṛ jạt ren lạuṛiạ

Juạn koren kukmu bạnijiạ

Darakan din koren ạyuriạ…..

———-×———-×————

13.09.2021

Ranisankal, Thakurgaon




Ạdibạsiko ren Ạyurić Sagram Mạjhiwaḱ Gur Mãhã Disạ Ruạṛ

Sagram Hasda ( Mạjhi) do̠ ạdibạsiko bańcao reaḱ kukmũye uduḱat́koa soman hasaren girobas akan Santal, Urao selet́ aema adibạsiko. Santalko ren nui maraṅ ạyurić do̠ 1901 se̠rmare Rajshahi jilạ, Godagaṛi upạjilạ reaḱ Malkomola ńutuman ṭolare (Ne̠be̠tar do̠ uniaḱ ńutum lekate ‘Sagram Paṛa) rey janam akana. Ako ṭola khon amdaj 20 kilometer sạṅgiń re menaḱ skulrey paṛhaoḱ kan tahẽkana. Baḍae ńam akana, Secondary biḍau e̠moḱ laharege paṛhaoḱ do̠e bạgi akada.

Nunạḱ sạṅgiń hor calaḱ hijuḱ oktere ạdibạsiko lạgit́ thoṛa kạmia mentey aṭkarkeda. Rajnoitik gharońjre bae janam akan rehõ, ạdibạsi hoṛkoaḱ duk-kosṭo ńe̠lte Rajnitigey bachaoana. 1954 sermare hoylen bachao tot́ ( nirbacon) re Juktofront khon bachao ocolena ar Member Of  Lagislative Assembly. Rajshahi  Sagorpaṛa re 1956 sermare bạisạuleda ‘ Sagram Majhi Adibasi Chatrobas’. 1 January 1957 sermare 40 ṭaka reaḱ bhaṛa oṛaḱre 19 pạṭhuạkoante noa hostel do̠e ehoṕleda. Aćaḱ noa kukmũ lekate benao akan hostelre tahẽkate aema ạdibạsi koṛa siknạt ko hamet́jo̠ṅ akana ar akoaḱ jionre marsal do̠ bamber akana.

Arhõ 1957 sermare Union Porisod re aḍe-pase (Sthanio Sarkar) goṭhon okte Chairman hudạre do̠e bachao ocolena.  1958 sermare aćaḱ kạmi ṭhạ̃i Program re Sastho Complaint Benaore gõrtõṛõć do̠e do̠ho akada. 1962  sermare Nap reaḱ center committee sodosso se̠ member po̠d do̠e ńamkeda, 1970 sermare do̠ nirbacon rey selet́lena. Me̠nkhan nirbaconre Awami League hoṛko ṭhene bhagao ocoena. Ar 1962 sermare Dhaka selet́ goṭa Baṅgladisạmre  hulmal eho̠ṕen khan santal hoṛ, urao jạti-gosṭhiko modre aema do̠ disạm ko dạṛ bạgiada. E̠nrehõ Sagram Mạjhi do̠ sanam hoṛko dil ar sạhuse em akat́koa, janam disạm Baṅgladisạre  ạidạri salaḱ girobasoḱ lạgit́e udgạuket́koa. E̠ken inạ mo̠to̠ do̠ baṅ 1974 sermare sạdhin Baṅglsdisạmre Program Union Porisod re Chairman po̠drey bachao ocolena.

1971 sermare maraṅ lạṛhại e̠hoṕen khan aema maejiu-baba hoṛko aḍepase disạmre asraiko hataokeda. Uni hõ mit́ okte simạna do̠e paromleda. E̠nre hõ thir se hape do̠ bae tahẽkana.  Jo̠to̠ okte ạdibạsiko bujhạuako monejoṅleda, disạm do̠ rukhiại lạgit́e udgạu akat́koa. Acren kạṭić hopontet́ Sudhir Hasda (Mạjhi) hõ lạṛhại lạgit́e kulledea. Rajshasi jiwi buṭạrire hostel benao talate ạdibạsiko talare siknạt reaḱ diuhạ joloḱ iạte ạḍi ãṭe kurumuṭu akada. Uniaḱ nonkan kurumuṭu ar jhũḱ mon khạtir Godagari Upạjilạre ‘ Boṭtoli Adibasi Prathomik Biddaloy’ benao akana, Modhumath re benao akana Biṛla Prathomik Biddaloy. Inạ chaḍa hõ Sitolpur Ạdibạsi bo̠so̠ḱ kan ṭoṭhare ar mit́ṭen Skul do̠e benao akada, Ne̠be̠tar do̠ ona skul do̠  Sarkari kedako.

Arhõ Sagram Mạjhi do̠ aćren thoṛa gatiko joṛaokate un okte reaḱ Ojopaṛa ṭolare 1945 sermare benao rakaṕ kedae ‘ Panihar Public Library, Panihar ṭolare. Baḍae ńam akana nitoḱ ona library re pe ge̠l (30) hajar khon bạṛti puthi, magazine ko tumạl menaḱa. Disạm ren namḍak onoliạ, kobi, sãohet́ Gobesona koaḱ jạruṛaḱ ko jagaokate library do̠ calaḱ kana. Polli Kubi Josim Uddin, Kubi Bonde Ali Mia hõ niạ library member re tahẽkana. Unige pạhil ṭolare murukh je̠no aloko tahẽn ona reaḱ kạmikoe ạyurleda. Aḍepase reṅgeć nacar, murukh gharońj khon gidrạko saṕ ạgukate skulrey bhurti reaḱ bebosthaet́kan tahẽna. Rạsika ạdibạsiko lạgit́ 1976 sermare Baṅgladesh Betar Rajshahi khon akhṛa uchạn reaḱe bo̠ndo̠bo̠set́kan tahẽna.

1976 sermare 6 June khon sạbik lekate santal ar urao ko lạgit́ ‘ MADOL’ uchạn ehoṕena uniaḱ likho̠n go̠ṛho̠nte. Ạdibạsi koaḱ kạuḍi ar sãota lahanti lạgit́ uni do̠ ać apataḱ bhiṭa hõ Sarkar kuṭir silpạ benao lạgit́e aṛaḱade tahẽkana. Nagar sãota somaj  do̠ Mr. Mạjhi do̠ Rajshahi ren gunan gidrạ hisạbteko cinhạ akadea.     




Teheń do Baṅgla disom reaḱ jạtiạri Homor Bhabna(Shok) Mãhã

Teheń do Baṅgla disom reaḱ jạtiạri Homor Bhabna(Shok) Mãhã. Boṅgo bondhu Shekh Mujibur Rahmanaḱ 46 aḱ  gujuḱ bạchri. Teheń noa din disạite Jạtiạriren Baba Boṅgo bondhu Shekh Mujiburaḱ citạr re baha malate manote samaṅ keda Maraṅ Montri  Manotan Shekh  Hasina. Teheń Aṭhoar din setaḱ 6 baja okte Dhanmonḍi reaḱ 32 nombor oṛaḱ ṭhen menaḱ Boṅgo bondhu Dinisạ Jadu ghor samaṅre Boṅgobondhuaḱ citạr re baha malate noa man- Manot doe samaṅ akada. Sanam kobon baḍae gea 1975 serma reaḱ 15 August Disomren ̌thoṛa Bạṛíć hoṛko tite Boṅgo bondhu do gharońj renko sãote ạdi ackageye ko goć ocolena.




Virtual Bạisi hotete Baṅgladesh ar India mit́te Santal Hul Mãhã reaḱ 166 Serma ko manao keda

Baṅgladiso̠m ar Bharot (India) diso̠m ren, Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivisionren sasaṕṛaoko niạ 30 june Santal Hul Mãhã reaḱ 166 serma Virtual gapalmaraote manot hoyena.

Online virtual (online zoom) ar muṭhạnputhire(Face book live) so̠do̠r uchạn do The Santals Times (Santali online news portal) aḱ saṕṛao te  gapalmarao bạisi do̠ ạyurena. 30 June 2021 ạyuṕ  Baṅgladiso̠m okte 7:30 ar Bharo̠t diso̠m 7:00 okte niạ virtual Hul nagam gapalmarao bạisi do ehoṕkate 2 ghanṭa  cetan okte hạbić niạ HUL nagam reaḱ galmarao tuṅgi idiyena.

Niạ domge pạhil dhao leka Bharot ar Bangladiso̠mren Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivisionren sasaṕṛaoko ar Ạn bepariko niạ Hul Mãhã re Sidạ- Kanhũ-Cadvairo-Fulomuni koaḱ ạyurte Santal Hul reaḱ nagam babot ko̠ lạe hạtińkeda. Ar niạ galmaraore Hul reaḱ aema baṅ baḍae nagam ko̠ do̠ so̠do̠rena. Oka do̠ muṭhạnputhi se facebook live so̠dor uchạn sećte 1900 hoṛ cetan do̠ ko ńelkeda.

 Santal Hul nagam  reaḱ diḱsạ idi ar abo̠aḱ baḍe ar tayo̠m daram piṛhi ko ṭhen niạ sạriaḱ nagam lại so̠do̠rre aboaḱ dạyik noa cetan gapalmarao bạisi re selet́ ko tahẽkana Bharo̠t diso̠m kho̠n Jugsirigol magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Tonol Murmu, Santal sãota  susạri  Mn. Dr. Sontosh Kurmar Besra, All India Radio ren Santali kho̠bo̠r pathuạ ar Jugsirijolren maren sasaṕṛaić ar Mn. Dilip Hembrom, Sãota susạri ar onṛiạ Mn. Gabriel Soren, Sarsạgun kho̠bo̠r sakam ar Television ren sasaṕṛaoić Manlinda Hasdaḱ, Khobor sakam Adivasi Patheyo ren são-sasaṕṛaoić Mn. Sidan Murmu, Titri Ghuṭu Express kho̠bo̠r sakam sasaṕṛaoić Mn. Lalchand Murmu, Sandes magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Joshep Soren ar Baṅladiso̠m ren Sãota susạria ar Jatiyo kho̠bo̠r sakam ren Columnist Mn. Mithusilak Murmu, The Santals Times chapa so̠do̠rić ar Sãota lahanti galojić ar kạmiạ Mn. Stephen Soren, Santali News24.com ren são sasaṕṛaić ar Language Research Hub ren bandhaić Mn. Somor M. Soren, Mado̠l Magazine ren sasaṕṛaoić ar Uttạr Baṅgo Adivasi Forum ren Secretary Mn. Advocate Probhat Tuḍu.

Hul mãhã reaḱ 166 sermare HUL reaḱ karon ar Hul nagam ol cetan ạḍi khạndiń galmaro hoyena. Ar nonḍe kho̠n nagam reaḱ aema nawa nawa mare katha ko̠ lại so̠do̠rena.  Niạ virtual bạisi kho̠n sanam santalko ar ranajoṭ kate nawate  nitoḱ aḱ sãota ar ạidạri koclon cetan tingu daram lạgit́ arm it́ dhao HUL lagao abona mente joto manotan ko hohoket́a. Sanam ko jumit kate o̠t baṛgi dhokhol ko, luṭpaṭ ko siknạt ar nukhri re ạidạri kho̠n eṛanoḱ ko teṅgo daram la̠git́ ko menkeda.

Hul nagam gapalmarao bạisi do̠ ạyurkeda The santals Times ren Sasaṕṛaoić Prodip Hembrom. Ar nonḍe gapal marao bạisi kho̠n sanam manotanko mit́ sãote Citri Ghuṭu Express ar Sandes ńutuman mit́ kho̠bo̠r sakam ar magazine do uḍhau hoyena. The Santals Times online kho̠bo̠r sakam darakan dinkore ar hõ nonka dupuṛuṕ ar gapamarao reaḱ asjoṅe dohoakada.




SANTAL HUL

Santal hoṛ ho ạdibạsi,

Reṅgeć teteṅre tahẽnako ạdi kusi.

Montako hõ sapha soṛa,

Ro̠ṛ landaeako ạḍi rạskạ.

Birgajaṛ sapha kate,

Benao anako khet-baṛge.

Cas ako ho̠ṛo,guhum,jonḍra ar raheṛ,

Jo̠m ńu ako bochor parom.

Ona ńelte jumidar mahajon koaḱ,

Hećen takoa bạṛić sana.

Ehoṕ keda ko̠ ho̠ṛ hopon santhao,

Hamet́ joṅ anako khet baṛge.

Santal hoṛ kore heć paṛaoena,

Reṅgeć tetaṅ ar haron kosṭo.

Jumidar mahajon kho̠n,

Santal hoṛko sạdhin lạgit́.

1855 salre 30 ma Junre,

Sidạ,Kạnhukin ho̠ho̠ leda hul mãhã.

Onate E santal hoṛko,

Manot ma bon hõ hul mãhã.

Bhina-bhini hiṛiń kate

Ti-ti sapaṕ kate,

Teṅgun mabon ho santhao hoṛko upạrte,

Rukhiại mabon ho khet-baṛgeko.




Santal Hul

Ạḍi sedae reaḱ katha se kạhni do baṅ kana-East India ńutuman Company do England ren Maraṅ Rạniaḱ sasons er Raj okte re niạ Bharot upomaha disomreko hećlena. Ar onko do niạ disom re East India Company ko jhić keda bạnij bapari lạgit́ ar ona calao lạgit́ hukum ko ńamkeda nonḍen ko Rapajko ṭhen.

On okte nook sahebko metakokan ponḍ harta hoṛko do eken niạ disom re banij baparige monsubạ do tahekantakoa enạ chaḍa do ar jahan motlob se jos (metaḱ me disom dokhol) do baṅ tahẽkana. Sedae reaḱ on okte do niạ disom do ḍherge deko se muslạ jomidar/mohajonkoRajoḱ kan tahekana. Menkhan Delhi ren Rapaj latar onko do akoaḱ Raj ko calaoet́ kantahekana.

On okte do onko raj ko latarre tahekan porjako do sulukte baṅko bosotoḱ kantahena. Porjako talare aema lekan reṭhareṭhi, hiskạ-bạḍạe do tahekana; kumṛu ḍạku reaḱ utpat tahekana. Unre do okoeaḱ daṛe unigei dher mońje tahekan tahena; se unko hoṛaḱ ge jaega jumiko nonka hoyoḱ kantahena. Manwa ko talare akoaḱ daya dulạṛ do baṅ tahekan takoa. Okoeko raj ko tahe kanonko do disom disom se onaṭoṭharen hoṛ ko ḍanṭao lạgit́ jahan ektiạre bako bahalet́ tahekana. Menkhan nonkate ńelena je onko hoṛko talare reṭhareṭhi arhõ dher idiyena ar dher hoṛ ko do akoren rajaḱ hokum bako hẽtaoada. Ar nonka te onko Raj se jomidarko do dhonko saṕ samṭao ar nanan upạite hameṭ joṅ  ko lagaoena; menkhan porja ko talare do ạḍi bebạrić dosa hoyena , onko do raj hukum baṅko manaoeda, akoaḱ kusi ar sana leka calaoḱ ko ehoṕ ena ar nanan parkan bạṛić kạmi kumṛu-ḍạku niạko reko lobdhaoena. Niạ ńelte East India Company do ako aḱ company reaḱ dhondạulạt rukhiại lạgit́  ar apan ar ṭikạo tahen lạgit́ onaren raj ko ṭhen 1690 sermare mit́ hukum ko bahal kate Hugli jilạ reaḱ gaḍa aṛe re ko benao rakaṕkeda Fort William ńutuman mit́ maraṅ doṅgol.

Katha ańjomoḱa je un okte pạchimren marawaṛi hoṛko do okoe buṛgiko metako kan aema hoṛ niạ onko do onḍeko boloyena ar ona Fort William reaḱ thoṛa do ko jobor dokhol keda. Ar ona aḍepaseren raj ko noko ko thirko lạgit́ jahan bebosthage bako hatao daṛeada.  1756 serma seć disom reaḱ obostha do ar hõ bạṛićjoḱ seć ge monḍha calaoḱ lagaoena ar  East India Company ren koaḱ ho obostha ho bạṛićena. 1957 sermare Saheb ar Muslạ ko talare lạṛhại hoyena one polasi laṛhạiko metaḱ kan ar unre Muslạko do saheb se Eṅrej ṭhenko harao ocoyena. Muslạ se Dekoko bhagao katege Eṅrej/sahebko do niạ Bangla-Bihar-Uṛishsa reaḱ sason ạidạriko hameṭ joṅana. Menkhan mamla mokadoma ar bicạr-acar reaṅ sanam ạidạri do onko lahateko sasonet́ kan tahekan raj ko ṭhenge tahẽyena. Ar nonkate sanam sason kạmiko apnar aḱ tireko ạgoko ehoṕena.

1769 serma re Bangla-Bihar-Uṛishsa noako sanam ṭhạ̃ire ạṅ jaega jumi reaḱ lekha-jokha ar ol lagit enrej saheb do kamia ko bahal ket koa. William Harwood saheb do raj mahalere ko doho kedea jemon uni do nonde  khon Bhagolpur reaḱ dakhin nakha ar Santal Parganae ńel dareak. Engrej saheb ren jaega jumi ol bahal kạmiyạ ko̠ do buru re ona latarre bosotok kan sanam adibạsi mar se pahari ar Santal koak jion bako buj daṛeaka monjte. Ar onate onko sãote bahal kạmiạ hoṛ do̠ bako bonotlena. Bahal kạmiạ hoṛ  tuluc do Hindu ar Deko (Musla) Mohajon, Jumidar ko tuluc monj jopoṛaọ tahẽkantakoa.  Ar noa okte East India Comapany reaḱ kauḍi cukti taṅkhile khan 1772 sermare Lord Warren Hestings ńutman saheb do nia Bangladisomren Governor hisabte dayik salate hećena.

Onako dinre buru ar buru latar ko reaṅ ot barge do sanam adibasi hoṛ koge mak sapha kateko jomet kan tahena. Menkhan ona do ona ṭoṭha ren Hindu ar Deko Mohajon, Jomi dar ko akoak dokhol re  ạgoe lagit aema lekan budhi odok ko ehopena. Menkhan  ona aḍepase bosot akan sanam adibasi hoṛ koaḱ kumṛu ar ḍaku utpatte jumi Darren hoṛko bako hatao daṛeak kan tahena.




Uyhạr re Birsa Munḍạ !

Niạ̣ Bharot Upomohadiso̠m re̠ Inrgej birudre ạdibạsi koaḱ tinạḱgan lạṛhạe hoelen onako̠ mo̠dre Ulgulan se Munḍa lạṛhạe mit́ten kana. Ạdibạsi Mundạko̠ ̣do̠ Briṭish amol re̠ onko birudko teṅgo̠ lena ar onkoaḱ koclo̠ṅ birud ko jagwarlena. Noa Munḍa hul se̠ (bidroho) re̠n ạyurić do̠e tahẽkana (Birsa Munda). Me̠n daṛeakabon je̠ nui hotetege no̠a upạmohadiso̠m re̠n ạdibạsiko̠ jagwarlena. Aćre̠n cela ko̠ ṭhen dhạti baba hisạbtei tahẽkana. Nagam re̠n Ulgulan lạṛhạeren ạḱyurić Birsa Munḍạ do̠e tahẽkana mit́ ạdivạsi sãota be̠naoić.

Briṭish ạyur ko̠aḱ harmad se̠ jạr julum birudre ạdivạsi munḍạ ko̠ jarwa mit́ kateć munda hul (bidroho) e̠hoṕleda ok do tayo̠mte Ulgulan ńutumte ko ńumleda.

15 November 1875 se̠rma re̠ un bidal re̠aḱ bihar nitoḱ jhaṛkhanḍ rajjosṭi re̠aḱ Raci Ulihatu ato re̠i janamlena. Ać apat́aḱ ńutum do̠ Sugna Munda ar eṅgãt ńutum Kormi Hatu. Kạṭić kho̠nge uni do̠ british hoṛko̠ hotete jạr julum ocoḱkan hoṛko̠ lạgit́ ạḍi ãṭe bhabnaḱ kan tahẽna, onko̠ bańcao re̠aḱ hore sendra baṛaet́ tahẽna.

Birsa munḍa ạyurte̠ 1899 – 1900 se̠rma re̠ ‘Munḍa Hul do̠’ hoylena.  Raci re̠aḱ dạkhin nakha seć no̠a hul do̠ munḍa pạrsite ‘Ulgulan’ ko̠ me̠taḱa. Ona bhe̠d  do̠ hoyoḱ kana  ạḍi kajaḱ lạṛhại. No̠a re̠aḱ kukmu do̠ tahẽ kana munḍa jạtko furgạl be̠nao. Birsa Munḍạ ar aćre̠n são phạd ko̠ upạjilạ, girjạ, sarkari kạmiạko̠ ar misonari ko̠ akham ket́koa. Onate̠ o̠nḍe maraṅ mũskil paṛaoena.

Mucạt́ hạbićte lạṛhạe ko̠ bhagao ocoena. Birsa se̠le̠t aćren sãotenko̠ amdaj mit́ sãe gan gateko̠ saṕket́koa. Bicạr re̠ Birsa Munda ar bar hoṛaḱ Phạsi lạgit́ ko̠ hukumke̠da. Phạsi laha hiloḱge̠ 9 june 1900 se̠rma re̠ Birsa Munḍạ do̠e goćena. Menako̠  kạd o̠ṛaḱ bhitri rege jomaḱ re̠ bis e̠made taheakana ar ona jo̠mkatećge uniaḱ gujuḱ do̠ hoyakana.

Te̠heń 9 june, BIRSA MUNḌẠ aḱ gujuḱ mãhã.

Niạ din re uni ar uni sãoten lạṛhạean birnanṭa ko lạgit́ tahenkana Uyhạr ar aema aema mano̠t johar!