TOROĆ BUDBAR

Teheń do Toroć budbar noa toroć budbar do goṭa dhạrtiren sanam khristan dhoromren hoṛko lạgit́ mit́ṭen bises din kangea, teheń khonge khristan dhoromre patiạ́u akan sanam boeha miserako do  upạs ko saṕ se lekhayeda, babańcaoić jisu mạsi do aćaḱ kạmi etohoṕ lahare atma jion sećte noa upạs talategeye sapṛaolena, uni do dhạrti re tahen oktere harkhet saset sahao hoelen taea ar onkatedhạrti ren sanam khristan ko lạgit́ apnar baṅoḱ, apnar hoṛmo reaḱ sanam rij roṅ, baṛić hãs rạskạ goj ar harkhet saset sahao talate ISOR soṅge mońj sombond doho kate sanam ko apnar leka dulạṛko  te jion kemao reaḱ sikhnạte cet́ abon kana, Jisu do aćaḱ joto lekan duk kosṭo ar gujuḱ hoelen taea. Ar noako sanamaḱ bhagaoket́te Paska se senparom porobre gujuḱ suṅgạ rạput́ket́te jitane jiwet́ beret́ena, ado delabon sanamko noa upạs sandore aboaḱ dhạrti duk bon bhagaoa ar atma jion rebon diṛho aroḱa.




13 TEAḰ DISẠM SABHA BACHAONA

Teheń 12.02.2026 do Baṅgladisom reaḱ 13 teaḱ Disạm sabharen rạsiạ koaḱ bachaona ạḍi nae napaete hoe purạuna, Noa bachaonare joto Rajạri dolren kodo baṅko selet́ daṛe akada. Disạmren Maraṅ dol ko mod khon BNP ar Jamat-E- Islami são arhõ kạṭić aema dolko selet́ lena, Calaoen 2024 reaḱ August re disạm reaḱ maraṅ utạr dolren (Awamilig) sabha mukhiạ selet́ sanam são mukhiạ ko dạṛ se laga ket́ ko tayom disạmren antara sorkar ona dol reaḱ sanam kạmi ko doko thir hataṛ akada ona iạte niạ dom do bhoṭ re baṅko selet́ daṛeada, Teheńaḱ bhoṭre disạmren santalko selet́ sanam ạdibạsi gãotaren hoṛko hõ ạḍi mońj tegeko selet́ lena.




Nãwã Serma-2026

Teheń do 2026 serma,Calaoena 2025 onare abo sanamko mit́ sermaaema lekan kạmi ka jar ạujhạṛ ko talate jion bon khemao akada, adom kodo ạḍi rạskạ adom kodo duk talate enrehõ sisirjạuić BABA do aboko sanamaḱ koteye kulạu anṭao let́ bona,Onate aboren Sisirjạuić BABA aema aema manot sarhao ar johar bon emaea, Ar niạ serma lạgit́ ar hõ nehõr aroj samaṅaea jemon do nes hõ goṭa serma suluk nirạite abo sanam koe dohobon ar jotowaḱte kulạu anṭaoe dohobonar sanam lekan duk muhim muskil ko khon aḍ are rukhiabon. Santalstimes ren sanam rạsiạ paṭhuạko lạgit́ tahen kana 2026 NÃWÃ SERMA reaḱ JOHAR.




Begom Khaleda Zia do Dhạrtiye Bagiyada

Teheń́ Moṅgol bar 30 December’2025 Baṅgladisạmren Pạhil Maejiu Maraṅ montri ar BNP dolren Ạḱyurić Begum Khaleda Zia do noa dhuṛi dhạrti bạgi kate hanapuriteye ucạṛena, Uni do Baṅladisạm Sarkar ren Pạhilić (Prodhan) hisạte pea dhaoteye bachao ocolena. BNP dol seć khon ko baḍae oco akana je, uni do teheń setaḱ 6 baja oktere mucạt́ sahẽt́ kate noa dhạrti khone bidạ́yena, pe dhaoren maraṅ montri nui khaleda ̣Ziạwaḱ umer do hoelena 79 serma. Baṅladisạmren mare maraṅ montriaḱ noa gujuḱre Santalstimes gharońjren ko hõ uniren gharońj peṛa pạrbhạ sanam ko jemon jiwi raṛeć ko ńam noae koejoṅ kana.




MARAṄ DIN

Maraṅ DIN baṅ maraṅa ghonṭa saḍe rãwaḱ

Baṅ kana din do maraṅ porob reaḱ hewaḱ.

Manwa rupe hatawana abon Isor Baba

Maraṅ hoyen din do noa soetan daṛe caba.

Noa din ge dhạrti tala maraṅ mạhimate

Seṭerenae jisu mạsi manwa jonom kate.

Abo khonaḱ hiskạ bạḍại hiṛiń cabae hoyoḱ

Tobe aneć sanam kore rạskạ seṅgel joloḱ.

Babon tahen sanam koge dos ar bhinạ bhini

Ente nitoḱ seṭerenae babańcaoić uni.

Sanam koaḱ mone ontor saphae abon teheń

Maraṅ DIN re rạskạ jion jemon hoyoḱ jeleń.

Ontor mundil sajao abon jisu mạsi lạgit́

Boeha dulạṛ urgum dohoe tahenabon mit́

Huḍiń maraṅ sanam koge ISOR ṭhen do soman

Pạtiạr jion khemao lekhan ńamoḱ serma dolan.

Reṅgeć kisạṛ ṭuạr amar rạnḍi ṭhunṭạ dukhi

Sohot́ kobon goṛokote sanambon tahen  sukhi.

Sanam koaḱ oṛaḱ hoyoḱ nãwã Jerusalem

Dulạṛ jisu MARAṄ DIN re rạskạ seteńalem.




MARAṄ DIN RẠSKẠ

Ń́́́́ut cabayen marsal hećen

Botor bạnuḱ tabon

Duk dạndi sanam hiṛiń kate

Rạskạ hulạs abon.

 

Huḍiń mone maraṅabon

Maraṅ DIN lạgit́

Ńindạ tayom setaḱ hoyen

Babon tahen jạpit́.

 

Goṭa serma tahẽ kana

Kạima hende rimil,

Sanam koaḱ jion hoyoḱ

Sapha riṛim ipil.

 

Sanam koaḱ hoṛmo rege

Horoḱ bande Nawa,

Onka leka mone ontor

Jạruṛ dewa sewa.

 

Sapha reaṛ setaḱ hijuḱ

Kiṛit́ raskạ hulạs,

Sunum piṭhạ sãote guṛ ca

Ńuabon gilạs gilạs.

 

Ontor reaḱ sanam mạilạ

Ạruṕ sapha kate,

Hulạsoḱ bon rạskạ abon

Girjạ maṛaṅ kate




LOBAN POROB

Paromena daḱ jạput́ asin kạrtik

Seṭerena hilạu hisit́ cando ãghaṛ,

Setaḱ ạyuṕ judim oḍokoḱ bahre

Bujhạuam nit ạikạuḱ thoṛa reaṛ.

 

Bilạn bạihạṛ ńeloḱ eken sona roṅ

Hara hạri sanamko kạmire ạujhạṛ ,

Samṭaoako arjao akat́ sanam phosol

Setaḱ tora hanko tora jhaṛ jhaṛ.

 

Bele hoṛo ńelte ạikạuḱ ạḍi rạskạ

Cabaḱ aneć nit do sanam reṅgeć,

Hoṛmo reaḱ joto lekan laṅga hisạ

Nit ko ńama  jom ńu  aseć taseć.

 

Onatege pạhil phosol samṭao tora

Kulhi duṛuṕkate goṭayako din khon,

Nenḍayako sanamko kạmi hora

Nãwã hoṛote rạskạ POROB LOBAN.




Poul Olaf Bodding Aḱ 161 Serma Janam Mãhã Dinisạ ruạṛ Manotena

Budhbar (5 November) Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission re Poul Olaf Bodding aḱ 161 serma janam mãhã dinisạ ruạṛ manotena. NAGR (National Agency for Green Revolution) aḱ bondoboste P.O Bodding janam mãhã dinisạ ruạṛ akhṛa do̠ hoe purạuena. Janam mãhã dinisạ ruạṛ akhṛa  do̠ NAGR (National Agency for Green Revolution), The Santals Times ar Bangladesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) pene sãota miťte ko bondoboste hoe purạena. Niạ akhṛa cacaḱlao ạyur keda NAGR ren Program Manager Prodip Hembrom.

Paul Olaf Bodding do 1865 serma reaḱ 2 November Norway diso̠m reaṅ Gazovo naṅgraha rey janamlena. Uniren apataḱ ńutum do̠ Edward Olsen Bodding and gogo ńutum do̠ Betzy Emilie Wennevold. Isại hoṛko do niạ 2 november do Sonot koaḱ maha ko mano̠t te P.O Bodding janam māhā do bako manota. Onkage NAGR ar sāo gao̠ta ko̠ milạkate Paul Olaf Bodding aḱ 161 serma janam māhā do̠ 05 november nenḍakateko manotkeda.

Niạ janam mãhã dinisạ ruạṛ akhṛare manotan Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana, Chapainawabgonj Additional Deputy Commissioner (General) Md. Nakib Hasan Tarafdar, NAGR ren ạyurić Mn. Stephen Soren, BNELC Rajshahi Circle Chairman Mn.Robindronath Hembrom, NAGR ren member ar Utarbongo Adivasi Forum Kendrio Committee sabha mukhiạ ar BNELC Trust Board Secretary Mn. Hingu Murmu, Amnura Lutheren Mission Hospital ren Manager Mn. Markus Murmu, Uttarbanga Shishu Unnayan Prokalpo 0226 ren Manager Mn. Anil Tudu, Amnura Mission Manḍer ạyurić Mn. David Dhonae Hembrom.

NAGR ren ạyurić Stephen Soren do̠ ać aḱ sạgun daram katha re P.O Bodding aḱ janam ar uniaḱ kạmiko babot khaṭote lại sodorkeda. Uni doe menkeda,  ‘P.O Bodding do santal koaḱ pạrsi, ạri-cạli ko olkatey rạkhi jogao oṭo akada. Aema ḍher din metaḱme 44 bochor santal ko tuluć tahẽkate aćaḱ dhorom porcar kạmi kate pạrsi ar ạricạli koe rạkhi jogao akada. Santalko la̠git́ aema puthi hõe olkeda. Jemon onako modre Kukli Puthi (1899); Sereń Puthi (1912); Girjạ dhara (1917); Hoṛ kạhniko (1924), Ran rehẽt́ (Santal Medicine), Studies in Santal Medicine and Connected Folklore emanteaḱko. Inạ chaḍa hõ Santali ronoṛ se grammar ar Dictionary hõe ol oṭo akada.

Niạ jugre santal pạrsi, ạri cạli, legcar do bại bạite adogoḱkana. Menkhan aboaḱ jạruṛ kana noa sanamaḱ rạkhi jogao ar jotonte dohokaḱ. P.O Bodding saheb do misssinary hoe katet́rehõ 1894-1938 serma hạbić santalko talare santalkoaḱ pạrsi, ạri cạli legcar cetanre khondrond katet́ ạḍi lekan puthikoe ol keda. Oka do abo santalkoaḱ ạḍi maraṅ sompod kan. Onate uni disạ doho ar manot emae joto hoṛaḱge lek kana. Cedaḱje santalko talare uni do maraṅ pạrsi gagoj ar ạricạli dulạṛ nạmuna kanae.

Arhõ uni do darakan din reaḱ kukmu santalkoaḱ horoḱ bande, saj-sapaṕko jogao dohoe lạgit́ Amnura Mission manḍer re mit́ṭen santal museum ar library benao reaḱ kathako hõe lại sodorkeda.’

Onka leka, Chapainawabgonj Additional Deputy Commissioner (General) Md. Nakib Hasan Tarafdar hõ pạhilte P.O Bodding aḱ janam mãhã ńutumte jotoko ạḍi sarhao ar johare emat́koa. Uni hõe menkeda mit́ṭen missionary hoykate ape santalko talare tahẽkateć santalko lạgit́ nunạḱe kạmikeda noa do gorob reaḱ bisoe kana. Onate noa ạri cạli, pạrsi, legcar napaete jogao dohoepe.

Mn.Hingu Murmu hõe menkeda, P.O Bodding saheb do sạrige ạḍi daman damanaḱ abo santalko talare kạmikeda. Onate uni do eṭaḱ missionary ko khon thoṛa judạ machage tahẽkana. Ente uni do hoṛko talare tahẽkateć hoṛ lekage aćaḱ jion hõe khemao akada. Santal hoṛko lạgit́ gorob kanae. Onate delabon sanamko johar ar sarhaobon emaea.

Paul Olaf Bodding do santalko dulạṛ kate Pio buding saheb ko metae kan tahena. Uni do̠ santalko lạgit́ aema bhạlạiḱ e kạmi akada. Uniaḱ ona mońj kạmiko khạtir Missionary ko do̠ uni birud ko teṅgoyena ar niạ disạm kho̠n ko ruạṛ ocokedea. Ruạṛ okte uni do̠ santalko̠ lạgit́ ạdiy raḱleda. P.O Bodding aḱ kạmi horako disạ ar uniaḱ janam sanam santal jạt ko lạgit́ ạḍi gorobanaḱge. Jug cetan jug ge uni do̠ abo talare bańcaoe tahena ać aḱ kạmi ko khạtirte.




P.O Bodding Ar Uni Khon Ńamoḱ Cecet́aḱko

Manotan P.O Bodding do̠ 24 serma umerre Norway diso̠m kho̠n Bharo̠tte Santalko talare kạmi lạgit́ missionary lekae kol ocolena. Uni do̠ santal jạt ạḍiye kusiaḱkoa ar onkoaḱ pạrsi, leg-acar, ạri-cạliko hõ ạḍiye kusiada. Nunạḱ hạbić je uni do̠ Santalko talare Santalkoaḱ dhara lekateye baplayena. Uni do̠ aćaḱ goṭa jion do̠ Santalko talarege khemaoe go̠ṭaleda ar Santalko talarege gujuḱ hõ sanaledea. Menkhan Iṅgrej kodo̠ mucạt́ hạbić no̠nḍe uni bako tahẽ ocoadea. Bodding saheb do Santalko talare 44 bo̠cho̠re tahẽkana. Noa o̠ktere uni do̠ Santalko lạgit́ ạḍi aemaye kạmi oṭoakada. O̠ko̠eṭaḱ missionary hõ Santalko lạgit́ nunạḱ ḍher do̠ bako kạmi akada. Onate teheń mimit́ santalko do̠ P.O. Bodding baḍaye jạruṛkan takoa, uni sarhaoe jạruṛkantakoa ar uniaḱ taṛam pańjare calaḱ jạruṛkan takoa. P.O. Bodding-ar missionary jio̠n kho̠n ar uniaḱ kạmiko kho̠n abo̠ do̠ aema cecet́aḱbon ńamet́ kana.

Pạhil cecet́aḱ do̠bo̠n ńamet́ kana rạkhi jogao lạgit́ cecet́aḱ. Mit́ṭen hoṛ lạgit́ se mit́ṭen jạt lạgit́ se mit́ṭen so̠maj lạgit́ nitaḱ jinis se gho̠ṭo̠nako do̠ darakan dinre tinạḱ damanaḱ hoe daṛeaḱ ona do̠ uniaḱ rạkhi jo̠gaoaḱ kho̠n bon baḍae daṛeaḱ kana. Bodding saheb do̠e bujhạu daṛeaḱkan tahẽkana je Santalkoaḱ ạḍi aema jinis one o̠ka do̠ nit menaḱ, ona do̠ nahaḱ baṅ tahẽna se o̠ka rupre nit menaḱ, o̠na ruṕre do̠ baṅ tahẽna. O̠nate o̠na o̠kte reaḱ Santalkoaḱ jo̠to̠aḱ do̠ tumạl ar jo̠gao do̠ho̠e reaḱ kurumuṭu keda. Uniye rạkhi jo̠gao o̠ṭo̠let́te teheń abo hõ niạ jug reaḱ jotoaḱ do̠ rạkhi jo̠gao reaḱbon kurumuṭuia, jemo̠n darakan piṛhirenko lạgit́ po̠rho̠anaḱ ho̠yo̠ḱ.

Do̠sar cecet́aḱ do̠ kana o̠no̠liạ se kho̠ndro̠nd kạmiạko lạgit́. Nahaḱren ḍhertet́ onoliạko se onoṛhiạko do̠ mit́ṭen jạt selet́ se so̠maj selet́ jãhãnḱko o̠l eṭaḱ koaḱ pańja kateko o̠let́ kana. Jo̠that o̠l do̠ unrege ho̠yo̠ḱa, tinre mit́ṭen o̠no̠liạ se kho̠ndro̠ndić do̠ onko jạt ṭhen senkate, apnarte suṭik hatao kateye o̠l. Ente Bodding saheb do̠ aćaḱ luturte ańjom kate se kho̠ndro̠ndiạko hõ judi jahãṭaḱ jemo̠n bo̠n o̠l, jemo̠n jo̠that o̠laḱko do̠ jo̠that reaḱ ho̠yo̠ḱtabona.

Tesar cecet́aḱ do̠ kana rạṛ sereń rạṛ jo̠gao do̠ho̠e selet́. Bodding saheb do̠ ać o̠laḱ “The Studies in Santal Medicine and Connected Folklore” puthire mit́bar mantar ar jhạrni cet́abon kana baṅma sereń rạṛ ko do̠ no̠nkate jo̠gao do̠ho̠ daṛeaḱa. Menako kathae Santal koaḱ do̠ 25 lekan sereń rạṛ menaḱtakoa, menkhan onako do cet́ko kana ar cet́ lekako rạṛa ona do̠ ạḍi ko̠m hoṛge pasećbon baḍaea. Nit hạbićte ḍhertet́ rạṛ ko do̠ hiṛiń idiyena. Nit do̠ biggan sećte ḍherbon lahawakana, rạṛ jo̠gao reaḱ do̠ nito̠ḱ aema ae-upại hoeakana. Onatebon kurumuṭuia jemo̠n ado̠ḱkan rạṛ ko do̠ tumạl jarwa katebon jo̠gao do̠ho daṛeaḱ.

Ponaḱ cecet́aḱ do̠ kana eṭaḱ pạrsite aboaḱ o̠laḱko o̠l pasnao reaḱ. Bodding saheb do̠ aćaḱ ḍherteḱ o̠no̠l do̠ iṅgrạji pạrsiteye o̠l akada, mit́bar do̠ Norwegian pạrsi tehõe o̠l akada. Ado̠m Santali o̠laḱko do̠ iṅgrạji to̠rjo̠ma selet́e o̠l akada. Noa reaḱ jo̠s do̠ mit́ṭenge tahẽkana, jemo̠n dhạrtiren ho̠ṛ do̠ Santal jạt ko baḍae daṛeako, onoaḱ leg-acar, ạri-cạli, porob-porbas seleḱ jotoaḱ do̠ goṭa dhạrtiren hoṛ ṭhen o̠po̠ro̠mge tahẽn. Nahaḱbon o̠let́kan onolko se kạhni, gạthni, oṛhẽ eman ko do̠ ạḍi cetan darja reaḱ tahẽn kanrehõ abo apnar moto ṭhenge ona do̠ baḍae tahẽn kana, dhạrtiren eṭaḱko do̠ ona reaḱ damteḱ bako baḍae daṛeaḱ kana. Onate abo hõ Bodding saheb leka aboaḱ damanaḱ o̠laḱ kodo̠ iṅgrạji pạrsite to̠rjo̠ma kate sarsadle reaḱbon kurumuṭuia, jemo̠n go̠ṭa dhạrti reaḱ do̠rbar re abo̠aḱ o̠laḱko hõ damanaḱ lekhaḱ tabo̠n.

Mõṛẽaḱ cecet́aḱ do̠ kana Santali Patrikako calao idi reaḱ. Bodding saheb do̠e bujhạu tio̠ḱleda je Santali lạgit́ nawa kathako diso̠m hoṛ baḍae ocoko lạgit́ se Santali pạrsi reaḱ darja cetan seć tul rakab lạgit́ mit́ṭen cando̠kiạ pạtrika do̠ ạḍige jạruṛa. Ona iạte uni do̠ Peṛa Hoṛ kago̠c, o̠ne o̠ka do̠ bo̠ndlen tahẽkan, onaye jiwet́ ruạṛkeda are calao idikeda. Teheńaḱ jugre hõ onkage aema technical kathako reaḱ Santali do̠ benao reaḱ jạruṛ paṛaoabon kana. O̠nako katha do̠ diso̠m hoṛ baḍae ocokoa lạgit́ se Santali pạrsi reaḱ darja cetan ocoe lạgit́ ạḍi aema Santali candokiạ se haptakiạ se din hilo̠ḱ reaḱ pạtrika ko do̠ so̠do̠r idiy jạruṛ tabo̠na.

Turuiaḱ cecet́aḱ do̠ kana jạt-pạrsi dulạṛ reaḱ. Mit́ṭen jạt se uniaḱ pạrsi bam dulạṛ lekhan uni jạt se uniaḱ pạrsi selet́ do̠ cet́ hõ jo̠that do̠ o̠ho̠m kạmi daṛelena. Bodding saheb do̠ Santalko ar onkoaḱ pạrsi do̠ ạḍiye dulạṛet́ tahẽkana, onatege Santalko selet́ unạḱ damanaḱ kạmiko do̠e kạmi daṛeat́ tahẽkana. Teheń abo do̠ aboaḱ so̠majar aboaḱ pạrsi do̠ dulạṛ lek kantabona. Niạ okte aboren ḍher hoṛge jạt pạrsi do̠ babon dulạṛet́ kana, nunạḱ hạbić je Santali pạrsite katha hõ babon roṛet́ kana. Bodding saheb ṭhen kho̠n cecet́aḱbon hataoma arbon lajaoḱma. Ente uni do̠ Santal hoṛe baṅkan rehõ Santali pạrsiye dulạṛkeda ar pạrsi selet́ damanaḱ kạmikoe kạmi oṭoaḱ bona. Teheń do̠ abo hõ uniaḱ taṛam pańjare taṛam kate Santali pạrsi bon dulạṛma ar Santali pạrsi lạgit́bon kạmima.

Eyaeaḱ cecet́aḱ do̠ kana go pạrsi talate sanam lekan cecet́aḱ ńam reaḱ. Noa do̠ tayo̠m dinre Bharot reaḱ soṅbidhanre mit́ṭen hok lekatehõ do̠ho̠yena. Manotan P.O. Bodding do̠e kho̠j leda jemo̠n Santal ko do̠ akoaḱ go pạrsite dho̠ro̠m puthiko paṛhao daṛeaḱ, onate uni do̠ goṭa Baebel puthi do̠ Santaliteye to̠rjo̠ma keda. Arhõ uniaḱ sana do̠ tahẽkana jemo̠n Santal kodo̠ akoaḱ go̠ pạrsi tege o̠lo̠ḱ paṛhaoḱko cet́ daṛeaḱ, onate uni do̠ Santali pạhil puthi, Santali grammar ar Santalu Roṛ Pạṛiạn (Santal Dictionary) hõye benao keda. Go pạrsite o̠lo̠ḱ paṛhaoḱ ced reaḱ hoṛ ḍahar uni do̠e uduḱ oṭoaḱbona, sareć kạmiko do̠ abote laha idi jạruṛ tahẽkantabona. Menkhan bhabna reaḱ katha do̠ noage je abo do teheń hạbić go pạrsite oloḱ paṛhaoḱ ced reaḱ cet́ hõ babon kạmi laha daṛe akawada.

Nonkage ạḍi aema cecet́aḱko abo do̠ P.O. Bodding sahebaḱ jion kho̠n ar uniaḱ kạmiko kho̠nbo̠n cet́ daṛeaḱ kana. Nitoḱ aboaḱ kạmi do̠ kana Bodding sahebaḱ cecet́aḱ ko do̠ Santal so̠majre jo̠ baha o̠co̠e, uniye uduḱ oṭoat́bon lahanti reaḱ hor ḍahar pańjae ar uniaḱ baṅ purạuakan kạmiko do̠ jemo̠nbon kại purạu. Enḍeteaneć bujhạuḱa baṅma abo do̠ sạriaḱge Bodding saheb bon dulạṛedea arbon manotedea. Tobeanećge bo̠cho̠r bo̠cho̠r uniaḱ janam mãhã manao do̠ jo̠that reaḱ hoyoḱ tabona. Delabon mimit́ Santalko do̠bo̠n ekraṛoḱma jemo̠n uniaḱ jio̠n kho̠n ar kạmiko kho̠n okako cecet́aḱ bo̠n ńamet́kan onkalekabon kạmi ar Santal jạt lạgit́ Bodding sahebaḱ oka kukmu tahẽkantae ona do̠bo̠n purạutaema.




Chapainawabgonj Jilạre Ela Mitro aḱ Sae (100) Serma Janam Mãhã Manotena

Chapainawabganj re ạḍi rạskạ salaḱ Tebhaga andolon se ạidạri ren ạyurić  Ela Mitro aḱ sae serma janam mãhã manotena.

Sạnicar (18 October) Chapainawabgonj reaḱ Nachol, Gomostapur ar Sodor upạjilạ ren aema lekan jạt ar hudạren kạmiạko, hajar hajar adivạsi hoṛ ar maejiu hõko selet́lena. Uniaḱ janam mãhã ńutumte jilạ sohor reaḱ Fire Service moṛreko rally keda.

Setaḱ 11:00 baja okte Fire Service moṛre tumdaḱ, ṭamak, ḍhak-ḍhol, kortal reaḱ ru saḍeyena. Ona sãote eneć sereńate rally ehoṕena, Rạni menaea, Ela Mitro menaena, Ela Mitro Ela Mitro, Casakoren Rạni Ela Mitro, Sạgun sạgun sạgun din Ela Mito aḱ janam din. Amdaj bar kilomeṭer sạṅgiń khon ehoṕkate Chapainawabgonj sohor reaḱ ḍaharkore ạcurkate Pouro park re mucạt́ena. Inạ tayom onḍe do jạtiạri sereń talare janam mãhã manot ehoṕena.

Inạkate Tebhaga ạidạri reaḱ namḍak sereń ‘Heisa mali dhan ho….’ Sereń talate kolhe sãotaren pạṭhuạko do Ela Mitro aḱ lạrik kathako sodorkeda. Ona sereńre sodor upạjilạ reḱ Filtipaṛa sãotaren pạṭhuko selet́ena.

Akhṛa ehoṕre roṛkeda Udjapon porisod ren akhṛa hohoić (Convenor) Bongopal Sordar. Manotan peṛa lekate seṭerko tahẽkana, Rajshahi University ren Chatro upodesta Folklore bibhạg ren Ass: Professor Amirul Islam Konok, inạ mit́ bibhạg ren Professor Uday Songkor Bissas, Rajshahi Ucho Madhomik sikhnạt Training Institute ren upo-poricalok (Deputy Director) Abdus Sobur, Jatio Ạdivạsi porisod ren sabha mukhiạ Bicitra Tirky, Rajshahi Ela Mitro Silpi Songsond ren sabha mukhiạ Tapos Mojumdar, Ạdivạsi onoliạ Mithusilak Murmu, NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Stephen Soren, Utarbongo Adivasi Forum ren sabha mukhiạ Hingu Murmu.

Ela Mitro aḱ janam 1925 serma reaḱ 18 October Jhenaidah jilạ Shailkupa upạjilạ reaḱ Baguṭia atore. Ać baba Gogendronath Sen doe tahẽkana briṭis sarkar reaḱ tabere baṅgla ren Accountant General. 1944 sermare Ela Mitro do Kolkata reaḱ Bethu Kolej khon Degree hataokeda. 1945 sermare Chapainawabgonj jilạ reaḱ Ramchondropur atore bapla hoyentaea. Ramchondropur ren jumidar Mohimchondro ar Bissomaya Mitro ren huḍiń koṛa Romendro nath Mitro são bapla kate Bethu ren tukhạṛ pạṭhuạ ar jumidar oṛaḱren bạhu kuṛi hoyena Ela Mitro Sen.

Oloḱ paṛhaoḱkan okte khonge Ela Mitro do cominist party sãoe joṛaolena, onate ać jãwãe são ar uniaḱ taṛam ḍaharre algatege joṛao daṛeaḱ tahẽkana. 1946-1950 serma hạbić Rajshahi reaḱ Nowabgonj ṭoṭhare Tebhaga andolon se ạidạri doe ạyurkeda.

Janam mãhã manot akhṛare onoliạ Mithusilak Murmu doe menkeda, “Ela Mitro do lạṛhạikate bańcaoḱ tahẽne cet́ akat́bona. Lạṛhại kate bańcaoḱ hoyoḱtabona. Ona lạṛhại nit hõ calao idi hoyoḱa. Aboaḱ jãhãn ạidạri babon ńamakada. Onate delabon nit hõ lạṛhại bon calao idia.

Onka leka NAGR ren ạyurić Stephen Soren hõe roṛ sodorkeda, Ela Mitro aḱ lạṛhạite sanamkoe udgạuet́bon kana je, aboaḱ ạidạri, hok ạidạri ńam lạgit́ aboaḱ andolon se lạṛhại bon calao idia.