Cancer Mãhã

Teheń Sạnicar (04 February) goṭa dhạrti cancer mãhã. Eṭaḱ eṭaḱ disomko lekage Baṅgladisomre hõ jao sermage noa cancer mãhã manaoḱ kana. Cancer do jiwi tonṭa botoranaḱ rog kana. Hoṛmo haṭiń reaḱ jãhã jaegarege noa rog do hoe daṛeaḱa. Goṭa dhạrtire cancer rog te jao serma ạḍi utạr hoṛko gujuḱ kana. Cet́ko karonaḱte noa rog hoyoḱ onako modre, biṛi/sigareṭ, pan, thamakur jom, sạbji metaḱme aṛaḱ sakam, pholmul ar cokaḱ anaḱ jomaḱ ko kom jom, hoṛmo bań bhańjao, hoṛmo reaḱ  bạṛti ojon, X-ray re radiation, chemicals se rasainik podartho, virus se eman lekan virus ko.  

Cancer birudre teṅgo daram lạgit́ jạruṛoḱ ko:

Khodrond kateć ńel akana, jao sermage goṭa disomre mit́ karoṛ khon hõ ḍher hoṛ Cancer rogte jạbun katećko gujuḱ kana. Ńeloḱ kana amdaj mõṛẽ hoṛ modre pe hoṛge noa rog reaḱ cinhạ baṅko moneaḱ kana, one oka do bogeaḱ reaḱ sambhab hõ tahẽkan. Jãhãtinạḱge ran rehet́ seba tahẽn, enrehõ noa rog hoelen khan ạḍi duk menaḱa. Onate rog birud teṅgo daramge bogea.  Jom ńu se tạlikạ re bonodol ạgui hoyoḱa. Sunum ar heṛem jomaḱ kom ńoḱ jom hoyoḱa. Pholmul ar aṛaḱ sakam bạṛti jom hoyoḱa. Ńu bubulaḱ khon pharak re tahẽn. Pan-thamakur jom bạgi hoyoḱa. Enḍekhan thoṛgan rehõ noa rog khon rukhiạbon ńam daṛeaḱa.




NAGR Hotete Ạyuroḱkan Sanam School Re Jit Mãhã Ko Manotkeda

Sokolbar (16 Ḍecember) National Agency For Green Revolution (NAGR) hotete ạḱyuroḱkan sanam school re Baṅgladisom reaḱ 51 serma Jit se Phurgạl mãhãko manotkeda. NAGR tabere menaḱ School ko do hoyoḱ kana, Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School, Badhair Mission Primary School, Jhinafulbari Primary School, Borgachi Pre-Primary School, Colknaka Mission Primary School, Bilboltha Adivasi Primary School, Simla Pre- Primary School.

Jit mãhã ńutumte School maṭhre pạhilte Baṅgladisom reaḱ jạtiạri sereń durạṅ talate manot selet́ jaḥnḍiko tul rakaṕkeda. Inạkate jit mãhã reaḱ asol kạhni babotre Galmarao, eneć-khiloḍ haparao, rạskạjoṅ lạgit́ sereń eneć se onorhẽko lại saḍe reaḱ bondoboslena. Noa jit mãhã manot akhṛare manotan peṛa lekate seṭere tahẽkana Amnura Jhilim union reaḱ 1,2,3 ward ren maejiu member Mrs:Zohra Begum. Mahasoe ko do Pạṭhuạ gidrạko talare jit akan din reaḱ katha ko lại haṭińat́koa. Noa disom cet́lekate sanam jạtiko mit́te lạṛhạikate ko sạdhinkeda noa babotreko lạiạt́koa.

1971 sermare Baṅgladisomren kạrigol Boṅgo Bondhu aḱ  hohote tinạḱgan hoṛ lạṛhạireko ńir khadlelena. Ar mucạt́ dhạbićte jiwi alaekatet́ rehõ noa disom ko sạdhinkeda. Noa lại hạṭiń reaḱ karontet́ do kana jemon noa babotre gidrạko baḍae daṛeaḱ ar onka leka disom ko dulạṛte disom lahantireko kạmi daṛeaḱ. Ạḍi kusi rạskạ salaḱ jit akan din se mãhã ko manotkeda. Akhṛa mucạtre eneć khiloḍre jitạu akan gidrạko kuṛạiko emat́koa. Napaete Jit Mãhã ko manot keda.




Teheń Do Budan Ko Dipisạ Mãha

Teheń Budhbar (14 Ḍecember) Baṅgladisomren Budan ko dipisạ mãhã kana. Maraṅ lạṛhại re harjit dhorage menaḱa baḍaekate Pạkistani bahini do baṅgali jạtiko modre bujhantar hoṛko maraoko lạgit́te ạḍi bạṛić ko hudis ganḍonena. Onko do noa disomren gateko soṅge kateć, mahasoe, biggani, onoliạ, khoboriạ, kạrigol, ḍaktar, ukil ar sarkari kạmiạ/ạpiser selet́ ạḍi aema hoṛko goćket́koa.Bạṛtikaete teheńaḱ din metaḱme 14 Ḍecember do arhõ jạstige hoṛko santao arko  goćlet́koa.

Disom phurgạl tayom Rajdhạni reaḱ Rayerbazar Iṭkhola ar Mirpur reaḱ hasare ona sãote adom adom jaegare budan koaḱ mẽt́, ti-jạṅga tol bedhao akan goć mạ̃rị chirchạtur akan ko ńamakada. Teheń aḱ din disạ ruạṛ ar manot ńutumte jatiyạ lekate aema lekan kạmihora hatao akana. Ar onka leka noa dinko manoteda. Manotan Rasṭropạti Md:Abdul Hamid ar Maraṅ montri Sheikh Hasina do onko manot salaḱ setaḱ 7:05 baja re budan koaḱ pinḍre baha kin emkeda. Ona sãote onkoaḱ atma sulukre tahẽn lạgit́ hõkin koe keda. Ar ạkinaḱ kathatekin roṛ sodorkeda, tinre noa disom suluk nirại sona reaḱ disom benao rakaboḱa, unrege onkoaḱ jiwi alae do jitkạroḱa. Onate sanamko apan ạpin jaega khonaḱge Baṅgladisomren kạrigol jạtikoren babawaḱ sona reaḱ disom benao rakaṕ lạgit́kin nehõrat́koa.




Teheń Do̠ AIDS Mãhã Kana

Teheń Lukhibar Ḍisember mahna reaḱ pạhilaḱ din. Ona sãote mit́ṭen bises mãhã hõ kana, metaḱme AIDS Mãhã. Jao bo̠cho̠r lekage nes hõ Baṅgladisomre noa mãhãko manaoeda.

1988 serma khon AIDS birudre lạpạrhại ar hoṛko aodhanko lạgit́te noa mãhã manaoḱ kana. HIV (Human Defeciency Virus) ro̠g khon sirjạuḱ kana noa jiwi ṭonṭa gujuḱ lekan ro̠g AIDS. Worldometers aḱ khobor lekate, Goṭa dhạrtire HIV rogte jạbun akan hoṛkoaḱ soṅkha pon (4) karoṛ pongel mit́ (41) lakh pe gel turui (36) hajar mit́ sae pon (134). Nit́ dhạbić noa mãhãmạri ro̠gte 15 lakh 40 hajar 69 hoṛko gur akana. Baṅgladisomre pạhil 1989 sermare AIDS ro̠gi saṕ ńamakana. Ar onka leka disomre gel pon (14) goṭen hoṛko noa rogreko jạbun akana. Bạṛtikaete aḍepase disom Bharot ar Miyanmar ren hoṛko noa ro̠gre paṛaoḱ kana. Menkhan ona disom sãote noa disomren bạnij-bepar ar sạdại hoṛkoaḱ aema lekan jopoṛao menaḱanaṅ. Enḍekhan sanam hoṛko sontor tahen jạruṛ kana. Ente hoṛko bako sontorlen khan noa rog khonaḱ ohogebon danaṅ daṛelea.

Bangladesh Porisonkhan Bureau (BBS) lekate, disomre 28.5% maejiuge noa AIDS babotre bako jagwara.  Enrehõ  AIDS reaḱ mit́ṭen kuli (bahok) babotre 71.5% maejiu ko aodhan akana. Ar 36% maejiu do̠ jo̠to̠ kuli babotreko pusṭạu akana. Mõṛẽ bochor lahare 2016 sermare noa reaḱ har tahẽkana 29%. Khan 7% maejiu noa AIDS ro̠g reko aodhan akana. Sarkari songstha BBS doe hudiset́ kana je, ḍher maejiuge AIDS  babotre bako bujhạueda, ona iạte khạṭige bạite bạite pasnao idiḱ kana.




Birsa Munḍawaḱ Janam Mãhã Ar Ulgulan

Birsa Munḍa do kanae Bharot upomohadisomre hoylen Munḍa hul (bidroho) ren ạḱyurić. Metaḱme tinạḱgan lạihai tahẽkana onako modre mit́ṭen Munḍa hul se Ulgulan lạiṛhai. Aćren celako ṭhen Birsa Munḍa do dhạrti baba hisạbte tahẽkana. 15 November 1875 se̠rma re̠ un bidal re̠aḱ bihar nitoḱ jhaṛkhanḍ rajjosṭi re̠aḱ Raci Ulihatu ato re̠i janamlena. Ać apat́aḱ ńutum do̠ Sugna Munda ar eṅgãt ńutum Kormi Hatu.

Kạṭić khonge jãhãn bisoere ạḍige baḍae reaḱ sana tahẽkantaea. Onate skulre paṛhaoḱ okte khonaḱge uni do̠ british hoṛko̠ hotete jạr julum ocoḱkan hoṛko̠ lạgit́ ạḍi ãṭe bhabnaḱ kan tahẽna, onko̠ bańcao re̠aḱ hore sendra baṛaet́ tahẽna.Birsa Munḍa ar ać ghrońjren ko 1856-1890 serma dhạbić Chaibasa reko girobasoḱkan tahẽkana. Mit́ jokhen armany ar Roman Catholic isại hoṛko talare lạihai ehoṕen khan ona reaḱ ãćtet́ ạdivạsiko cetanre heć paṛaoena. Phurgạl se sạdhinota lạṛhại karonaḱte Sugana Munḍa do Birsa Munḍa skul khone oḍoḱkedea. 1890 sermare Birsa eṅgat́ do Isại dhorom bạgikate oṛaḱkin ruạṛ hećena. Inạtayom 1891 sermare Bandagao atore Birsa são ńepel oprom hoyentaea Bandargao ren jumidar Jogmohon Singh Munsi Anondo Pao aḱ. Ar unre Birsa do Boisob  dhorome ataṅkeda. Khan Birsa Munḍa do ạdivạsiko akoaḱ mul se khạṭi dhorom “Sharnapontha” pańja lạgit́e udgạuket́koa. Uniaḱ onkan kạmi ar solhate hoṛko ṭhene benao rakaṕena dhạtri baba.

Eken bargel serma umere 1895 sermare nawa dhorome ghosona se jạhirkeda, one ona reaḱ ńutum do Munḍa dhorome dohoket́. Birsa Munḍa do pạhilre lạihại lạgit́ hạtiạrko bae saṕakat́a. Juạn okte uniạḱ tire tahẽkan tahẽkana tạriạ banamko. Menkhan hike hok ạidạri lạgit́te ona tite mit́din aḱ ạ̃pạ̃ṛi saṕkeda. Ente Missonari skulre paṛhaoḱ jokhenge aṭkarleda ạdivạsiko britishko hotete ạḍiko koclon ocoḱ kana. One onate ạdivạsiko akoaḱ basoḱkan jaegarehõ nirại se sulukte bako tahẽ daṛeaḱkan. Khange ạdivạsikoaḱ ạidạri hameṭjoṅ lạgit́ge Birsa Munḍa do lạihạire pheḍena. Birsa munḍa ạyurte̠ 1899 – 1900 se̠rma re̠ ‘Munḍa Hul do̠’ hoylena.  Raci re̠aḱ dạkhin nakha seć no̠a hul do̠ munḍa pạrsite ‘Ulgulan’ ko̠ me̠taḱa. Ona bhe̠d  do̠ hoyoḱ kana  ạḍi kajaḱ lạṛhại. No̠a re̠aḱ kukmu do̠ tahẽ kana munḍa jạtko furgạl be̠nao. Birsa Munḍạ ar aćre̠n são phạd ko̠ upạjilạ, girjạ, sarkari kạmiạko̠ ar misonari ko̠ akham ket́koa. Onate̠ o̠nḍe maraṅ muskil paṛaoena. Mucạt́ hạbićte lạṛhạe ko̠ bhagao ocoena. Birsa se̠le̠t aćren sãotenko̠ amdaj mit́ sae gan gateko̠ saṕket́koa. Bicạr re̠ Birsa Munda ar bar hoṛaḱ Phạsi lạgit́ ko̠ hukumke̠da. Phạsi laha hiloḱge̠ 9 june 1900 se̠rma re̠ Birsa Munḍạ do̠e goćena. Menako̠ kạd o̠ṛaḱ bhitri rege jomaḱ re̠ bis e̠made taheakana ar ona jo̠mkatećge uniaḱ gujuḱ do̠ hoyakana.




Amnura Missionre P.O Bodding Aḱ 157 Serma Janam Mãhãko Manaotkeda

Chapainawabgonj sodor reaḱ Amnura Mission re Budhbar (02 November) Paul Olaf Bodding aḱ 157 serma janam mãhã ńutumte The Santals Times aḱ kạmi ṭhã̠i/ạpis re koejoṅ ar cake get́ talate uniaḱ janam mãhãko manotkeda.  Paul Olaf Bodding aḱ janam mãhã akhṛare uniaḱ jion jingi babot gapalmarao hoyena ar Santali pạrsite ol joṛao akan uniaḱ Onoṛhẽ ar kạṭić golpo kohõ lại sodorena.

Gapalmarao akhṛare selet́e tahẽkana The Santals Times ar NAGR ren maraṅ  ạḱyurić Mn. Stephen Soren, co-editor Prodip Hembrom, BNELC Rajshahi circle pastor Rev:Suban Kisku, Mn.Shamson Soren, Mn.Markus Murmu, Amnura Mission Primary School ren maraṅ Mahasoe Sontosh Tudu ar Emmanuel Mardi selet́ Amnura Mission ren santal pạṭhuạ ar kuṛi-koṛako. Ar janam mãhã akhṛa ạḱyurre tahẽkana Sumitra Murmu.

Manotanko do janam mãhã akhṛare Paul Olaf Bodding babotre ạḍi mońj ar pusṭauteko galmaraokeda. Paul Olaf Bodding do 1865 sermare Norway  re Oppland reaḱ Gojvik re janamlena. Ar 1889 serma do Bharot disomte missionary lekate kạmi lạgit́e hećlena. Bharot disom reaḱ Jharkhand nagraha reaḱ Dumka jilạre Santalko talare aćaḱ pạhil kạmiye ehoṕ akada. Unige pạhilte Santali pạrsi cet́ket́te Santalko bakhra mit́ṭen sạbitaḱ ubidhan/mane kitạb doe ol keda. Oka do ạḍige mońj ar bhạlạianaḱge hoe akan. Inạ chaḍa hõ uni do Santali Beakoron, Santali kạhni/golpo, sereń emateaḱ olaḱe chapa sodorakada. Paul Olaf Boddind ge pạhil Roman horopte Santali pạrsi reaḱ akhor hõe benao akada. Santali pạrsi chaḍa hõ Hindi ar Iṅgrạjite hõ puthikoe ol akada. Santalko talare santalko lạgit́ nonkan daman kạmi lạgit́te, Santal jạtko Manot selet́ko disạyea jaejug dhạbić. Ạḍi napaete uniaḱ janam mãhã akhṛa do hoe purạuena.

 

 

 

 




Poul Olav Bodding Aḱ 157 Serma Janam Mãhã

Teheń do Budhbar (02 November) Poul Olav Bodding aḱ 157 serma janam mãhã kana. Poul Olav Bodding do 1865 serma reaḱ teheńaḱ dinre janamlena.  Ar nui Poul Olav Bodding saheb do santalko talare aema dine kạmi akada.

Baḍaeabon je, Poul Olav Bodding do 1890 serma niạ Bharot disom teye hećlena ar Bharot reaḱ hasare mit́kate Adibạsi Santal koaḱ pạrsi, ạri-cạli ko olkatey rạkhi jogao oṭo akada. Aema ḍher din metaḱme 44 bochor santal ko tuluć tahẽkate aćaḱ dhorom porcar kạmi kate pạrsi ar ạricạli koe rạkhi jogao akada. Oloḱ paṛhaoḱ ar sikhnạt re eṭaḱ missionary ko khon nui do thoṛa ekalte begar geye tahẽkana. Rev:Lars Olsen Skrefsrud tayomte P.O Bodding ge misonari koaḱ dạyik doe hataoleda. Santal ko talare aema dine kạmi akada Bharot disom reaḱ Dumkạ khon Muhulpahaṛi hạbić. Santal Mison reaḱ secretary hudạ reaḱ dạyik hoe purạu akada.

Santalko talare tahẽkate santalkoaḱ ạri-cạli, pạrsi niạ kạmi khạtir noko khon 06 goṭen baba hoṛe bachaolet́koa. Noko turui hoṛ ńutumte nonka mena-These man were his living ‘Distionaries’ Sources’ of all his work. Santali pạrsi cetan uni do ạḍi gạkhuṛe tahẽkana. Khan nui maraṅ Santalko lạgit́ hudisan ar dhorom porcar hoṛ Rev:Poul Olav Bodding do santal ko lạgit́ aema mońj puthie ol oṭowakada. Jemon, onako modre Kukli Puthi (1899); Sereń Puthi (1912); Girjạ dhara (1917); Hoṛ kạhniko (1924) emanteaḱko.

Bodding saheb do Sonot baebel hõ torjoma akada tobe torjoma oktere jahan Iṅrạji katha kodo bae selet́ se soṅge akada. Apnarte Santali pạrsite sereńe ol akada ar hõ dhorom kạmi lahantie lạgit́ dhorom ạri-cạli cacalaoe alga akada. Santali pạrsite Baebele ol akada unre Iṅgrạji  baebel katha doe ol daṛekea menkhan baṅ ona do bae ol akada. Jisure Biswạs Santal boeha Miserako tinạḱdin bańcao tahena unạḱ din Sonot Baebel ko paṛhaoa, Sereń puthi khon ko sereń durạṅa, Oloḱ paṛhaoḱako olako, Pạrsi tinạḱdin bańcao tahena Rev.Poul Olav Bodding unạḱdin bańcaoe tahena, tahentaea aćaḱ daman kạmiko. Santal jạtko Manot selet́ko disạyea jaejug dhạbić.

 

 

 

 

 




Goṭa Disomre Shekh Rasel Aḱ 59 Serma Janam Mãhã Ko Manoteda

Teheń Moṅgolbar (18 October) Baṅgladisomren kạrigol, jatiạrikoren baba Boṅgobondhu Shekh Mujibur Rahman ren shader hopon Shekh Rasel aḱ 59 serma janam mãhã. 1964 serma reaḱ teheńaḱ dinre Shekh Rasel do Dhanmondi reaḱ Boṅgobondhu Bhobon re janamlena.

Montriporisod aḱ goṭa lekate, calaoen serma khon Shekh Rasel aḱ janam  mãhã do “Shekh Rasel Mãhã” mente manao hijuḱ kana. Onka leka uniaḱ janam mãhã disạ ńutumte aema lekan akhṛa talate teheńaḱ dinko manotet́ kana.

1975 serma reaḱ 15 August Shekh Rasel do ulbuliạ bạṛić hoṛko khon rukhiạ bae ńamleda. Enhiloḱge uni huḍiń gidrạ hõ onko miliṭạrikoaḱ gulite goć ocolena. 1975 serma reaḱ 15 August ńindạ becariạ uni huḍiń gidrạ ar ać ghrońjrenko ạḍi haron ar harkhet́ saset́ kateć ko goć ocolena. Ar teheń uni huḍiń gidrạ disại salaḱ goṭa disomren hoṛko uniaḱ janam mãhã ko manotet́ kana.

  




NAGR Hotete Calaoḱkan Sanam School re Jạtiạri Homor Mãhã Manotoḱ Kana

15 August Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman aḱ 47 serma gur mãhã. Teheńaḱ din do̠ Baṅgladisom reaḱ itihãs re jo̠to̠ khon bạrić utạr ghoṭona ghoṭaolena. Metaḱme 1975 serma reaḱ 15 August do̠ Bo̠ngo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman doko ṭhu goć ledea. Ona din rege soṅge te arhõko tahẽkana aćren oṛaḱ hoṛ Shekh Fojilatun necha Mojib, Koṛa Shekh Kamal, Shekh Jamal, hudiń gidrạ Shekh Rashel selet́ arhõ aema hoṛko.

Teheńaḱ din do̠ ạḍi duk ar bhabnawan din kangea. Onate teheńaḱ din do̠ goṭa Baṅgladisom ren hoṛko manotet́ kana. Onka leka National Agency For Green Revolution (NAGR) hotete ạyuroḱ se calaoḱkan sanam School re jạtiari gur mãhã se homor mãhã manotoḱ kana.

NAGR tabere menaḱ School ko do̠ hoyoḱ kana, Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School, Badhair Mission Primary School, Jhinafulbari Primary School, Borgachi Pre-Primary School, Colknaka Mission Primary School, Bilboltha Adivasi Primary School, Simla Pre- Primary School. Teheń noako jo̠to̠ School re Jạtiạri homor mãhã ńutumte gapalmarao, chobi ãkao, onorhẽ ko roṛ so̠do̠r  akhṛa  talate teheńaḱ dinko disạ ruạr arko manotkeda. Ona selet́ teheń aḱ dinre Bo̠ngo̠bo̠ndhu ar ać são goć ocolen sanamkoaḱ atma sulukre do̠hoe lạgit́te Sisirjạuić ṭhen koejoṅkeda.




Bo̠ṅgo̠Bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman Aḱ 47 Serma Gur Mãhã

Teheń do̠ Sombar (15 August) Baṅgladisom jạti ko ren ạyurić Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahmanaḱ  47 serma gur mãhã. Baṅgladisom reaḱ itihãs re tehenáaḱ din do̠ mit́ṭen bises din se mãhã mente lekha akana. Cedaḱje gel are sae eyae gel mõṛẽ serma (1975) reaḱ gel mõṛẽ August do̠ tahẽkana ạḍige duk reaḱ cando. Ona ńindạ reaḱ katha do̠ eken onoṛhẽ kore do̠ baṅ sereń durạṅ kore hõ disạḱkana abo niạ Baṅgladisomre. Enhiloḱ serma re rimil tahẽkana, baṅe tahẽkana ńindạ cando. Murubbi ko mena, ona ńindạ Dhaka reaḱ sermare hende rimil tahẽkana, baṅ tahẽkana jaṛi daḱ, ḍig ḍig terdeć marsal. Ar niạ ńindạ rege itihãs reaḱ bạṛić utạr ghoṭona do̠ ghoṭaolena.

Aćren gharońren sanam koko ńet́ket́koa. Niạ do Baṅgladisom reaḱ itihãs re mit́ maraṅ ghoṭona kana. Ona ńindạ do uniaḱ oṛaḱ ren mit́ hoṛ hõ bako sarećlet́koa bańcaoḱ lạgit́. Gogoć ko do̠ ko hudis leda noko oṛaḱren do̠ ar tis hõ niạ disom calao lạgit́ akoaḱ ektiạri bako calao daṛeada. Menkhan Isoraḱ moneteaḱ do̠ manwa tis hõ bako hudis daṛeaḱa. Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu 21 serma goć tayom niạ disomre ar hõ Awamilig do̠l disom calao reaḱ ektiạri ko ńamakada. Simraḱ reaḱ marsal ạuri phuṭạgoḱ rege ko goć kedea niạ Baṅgladisom ren baṅgali jạtren jonom data ar Baṅgladisom Phurgạl (sadhinota) chingạu ạguić maraṅ ạyurić Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman.

Uni sãote arhõko goć sãoket́ koa aćren era, pea hopontet́, barea bạhukuṛi, boehatae ar hõ aćren peṛako niạ gel mõṛẽ hoṛ. Barhe disomre tahẽkante nun maraṅ muhim khonkin bańcaoena boeha kuṛi. Nit menae disomren Maraṅ montri Shekh Hasina ar Shekh Rehena. Noa hoyenaḱ ghoṭona do̠ tis hõ bako hiṛińa niạ disom ren hoṛ. Niạ disomren mimit́ goṭen hoṛkoaḱ ontor talare jiwet́ tahẽna Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman. 1975 serma reaḱ 15 August reaḱ ńindạ niạ disomren militare cetan mukhiạkoaḱ hukumte niạ disomren hoṛ ko bako hudis daṛeaḱ tahẽkana je, noko ar hõ jãhãtis niạ disom ko calaoa. Ar niạge hoyena hoṛ oka bako hudis daṛeaḱ. Nit niạ disom sạdhin tayom 30 bochor paromen okte Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman ar uni ren gharońj ren ko goćlet́ko reaḱ bicạr ehoṕena.

Ar niạ bicạr re onko gogoćko lạgit́ phạsi reaḱ rai hoyena. Shekh Mojibur Rahman ar ać gharońj ren koaḱ niạ bicạr hõ ar mit́ sạri itihãs kangea. Niạ dhạrti ṭunḍạṅ jionre tinạḱ nonkanaḱ kạiko menaḱa sanamaḱ reaḱge bicạr hoyoḱa mit́din. Sạri sonot Isor do̠ joto hoṛaḱ bicạre bicạrgea.