Re̠ṅge̠ć Ho̠ṛaḱ Katha-Tesar Porbo

Ado̠ dosar hiloḱ khange onko kạṭić gidrạ do̠ oka mohnḍate apat́te̠t́ko ńe̠l go̠t́ akade, o̠nte̠ ghạṛi ghạṛiko ko̠yo̠ḱet́ kana. Ado̠ tin o̠kte̠re co̠ṅ apat́te̠t́ hijuḱ kanko ńe̠l ńam go̠t́kedea. Khange gidrạko do̠ atra ho̠rregeko ńir daram go̠t́kedea, ado̠ uni samaṅre cur mar bogeteko lạṭijoḱ kana. Khangeye metako kana, Henda ya, se̠ henda na, cedaḱ onka do̠pe lạṭijoḱ kana? Rạput́ bo̠te̠ćkoḱape.

Ado̠ unre gidrạko me̠nket́a, Go̠go̠ge e̠nte onkae me̠n akawat́le. Metat́leae, Ape boi bạburaeko do̠ ạpume he̠ćlen khan, ape do̠ lạṭić baṛaepe. Onatele lạṭić baṛae kana. Ado̠e metat́ko, cedaḱ yae metat́pea? Ado̠ko me̠nket́a, Maraṅ gayale jo̠mkedea, ado̠ un jo̠khe̠ngeye metat́lea. Khangeye bujhạuket́teye metat́koa, Acha alope lạṭijoḱa; bujhạuket́ań. Delabon oṛaḱte.

Ado̠ oṛaḱre he̠ć se̠ṭe̠rkate parko̠mreye duṛuṕena. Ado̠ o̠nḍe̠ hõ̠ onko gidrạ do̠ cur marko lạṭijoḱ kana. Ar uni eṅgatte̠t́ do oṛaḱ bhitri khon se duạr khonge gidrạ do̠e haṕ ikṛum baṛawako kana. Ado̠ e̠nre̠ hõ̠ onko gidrạ do̠ baṅgeko bujhạuet́a. Ar apat ho̠ṛ do̠ muluć muluće landajoṅ kana. Ma ńe̠lkom. Ceka baṛae kanako? Arhõ̠e me̠nket́a, Acha, beṭa, bujhạukedạń, ma thirkoḱpe. Ạḍi din khonge jelabone metań kana. Ado̠ sim tanaḱ hõ̠ nun din bań go̠ćat́bona, ona iạte nonka do̠e me̠n akawat́pea. Acha besge, teheń do̠ń jel dakawabongea. Ado̠ enka me̠nkatege bãṛã khon sukriye o̠r tot́kedeteye kuṭạm go̠ćkedea. Are me̠nket́a, Ma teheń do̠ bes leka caole so̠gme ar ho̠lo̠ṅme; bes lekabon jo̠wange.

Ado̠ sạri o̠ne̠ye metade lekageye kạmiket́a. Ado̠ ro̠ ge̠t́kedete ado̠m do̠ko ko̠hraket́a, ado̠m do̠ko utuket́a, itilte̠t́ko do̠ko piṭhạket́a, Lać do̠ko le̠ṭo̠ket́a ar bo̠ho̠ḱ do̠ko suṛeket́a; arko jo̠mket́a. Ado̠ un jo̠khe̠n noako kathakin ro̠ṛet́a arkin landayet́a. Ado̠ unre e̠ne̠ye binti baṛawadea. Ado̠  e̠ne̠ go̠lpo̠ hõ̠ cabayena;




Dinajpur re Nawa Santali Onoṛhẽ Puthi “Elaṅ” Reaḱ Poṭom Sakam Raṛayena

Dinajpur Press Club ren sabha mukhiạ Swarup Bakshi Bachchu doe menkeda, ạdibạsikoaḱ ạstit́ ar somaj bodolre “Elaṅ” puthi do maraṅ dạyike dohoea. Khoḱboriạ ko akoaḱ ạri-cạli sãote jion khemao ar akoaḱ ạri-cạli ko rukhiạ se bańcao ruạṛre ạḍi maraṅ kạmiko hoe daṛeaḱa. Sokol hiloḱ (11 April) ńindạ Dinajpur Press Club reaḱ auditorium re onoṛhiạ Samiel Mardy aḱ dosar santali baṅgla bar pạrsi reaḱ onoṛhẽ “Elaṅ”puthi reaḱ poṭom sakam raṛayen akhṛare uni do noa kathae roṛ sodorkeda. Sedae ren ạdibạsi ạyurić Chariman ar ạri-cạli ren ạyurić Bajun Besra aḱ ạyurte galmaraokeda ạdibạsi ren ạyurić, onoliạ, onoṛhiạ ,ar khobor kạmiạ mukhiạ Professor Dr.Masudul Hoqe.

Arhõ johar kathae roṛkeda Dinajpur Press Club ren são sabha mukhiạ Azad Juwel, Onoṛhiạ Niranjon Ray, Lecturer Harun-Ur-Rashid, Onoliạ ar ạdibạsi sereń joṛaoić  Logen Kisku, Professor Enamul Hoqe, ạdibại ạyurić Joseph Murmu, Onoṛhiạ Komol Kujur, Onoṛhiạ Hira lal Ray, Monimala ren ạyurić Nurul Motin, Onoṛhiạ Aditi Ray, Onoṛhiạ Mominul Islam.

Sawalia se bokta ko meneda, “Elaṅ” reaḱ Baṅgla mane do kana ãc se lolo. Metaḱme seṅgel khon oḍokoḱkan ãc. Samiel Mardy aḱ puthi “Elaṅ” hotete ạḍibạsi hoṛko lahaḱa ar manwa jạt benao reaḱ ạidạri reaḱ duạr jhijoḱa. Onoṛhiạ Samiel Mardy doe lại sodorkeda, “Elaṅ” hotete hoṛkoaḱ koclon ocoḱ reaḱ, lạṛhại, teṅgo daram ar sạdhintet́ reaḱ katha, jaega, jumi, oṛaḱ bhiṭa jor jobor dokhol reaḱ kathakoge noa “Elaṅ” puthire do ol sodorena. Santali onoṛhẽ puthi “Elaṅ” poṭom sakam akhṛae ạyurkeda, ạri-cạliren kạmiạić Rita Hembrom.

 

 

 




JISU JIRUSALEMTEYE BOLOḰ KANA

Ḍhạurạḱ aṭet́ Robibarre, metaḱme Sen Parom porob laha Robibarre, Jisu do mit́ṭaṅ gadha hoponre dećkate jạit dare buru khon Jirusalemteye calaoena. Ona do hoyena, jemon Sekariại nạbilet́ katha purạuḱ, oneye menlet́, Sion kuṛi metaepe: Ńelme amren raj am ṭhene hijuḱ kana, mạ̃hĩr ar gadha hoponre deć akan! Ạḍi hoṛ do dare ḍhạurạḱ cagaṛkate hor horteko aṭet́ idiadea, ar ḍhertet́ko do akoaḱ kicrić hor horteko aṭet́ idiadea, ar gadel hoṛko do hohoateko menket́a, Hosannawae ma, Dạvidren hopon, Probhu ńutumte hijuḱ kanićgeye bhoran! Coṭ utạrkore hosanna!

Ar naṅgrahae soren khan, raḱateye menket́a, Am hõ noa amaḱ dinre amaḱ suluk lạgidoḱaḱko baṛem baḍaele khan! Menkhan nitoḱ onako do amaḱ mẽt́ khon danaṅ akana. Nonkan din am cetanre hijuḱa, one unre amren bạiriko am beṛhaete onot́ko bit́ ạcur, arko gherao ạcurme, ar sanam seć khonko eset́ cipạme, arko ot sãome, ar amre amren gidrạkoge, ar amre dhiri cetan dhiri bako bạgiaḱa, hirime din bam baḍaelet́ teṛoṅ. Ado naṅgrahateye boloyena, ar mundilte senkate ạḱrińko laga oḍokket́koteye metat́koa, Ol akana, Ińaḱ oṛaḱ do koejoṅ oṛaḱ hoyoḱa; menkhan ape do ona mit́ṭeć ḍạku dander akat́ape.

Ado uniko hećade kãṛãko ar leḍha hoṛe bogeket́koa. Ạyuṕ jokheć do Bethaniạteye calaḱa, ar dinạmge mundilreye cet́at́koa, ar hoṛko do unireko goḍheḱ kan tahẽkana uniaḱ ańjom ańjomte. Ado naekeko ar sostor baḍaeko jarwakateko bundisana, cet́ leka phor phundite Jisuko jhạliye. Khange Judạ Iskariot onko ṭhen senkateye metat́koa,Tinạḱpe emạńa, ado iń uniń soprotapea? Onko do 30 ṭakako emadea. Un khon Judạ do phãke ńam babṛakan tahẽkana aćren Probhu soprote lạgit́.




Re̠ṅge̠ć Ho̠ṛaḱ Katha-Dosar Porbo

Ado̠ enko hõ̠ko hara horayena. Eratae do̠e ce̠re̠ćakoa. Me̠nae, Oka hiloḱ co̠ṅ nãhãḱe jelalegea. Ar uni he̠re̠l ho̠ṛ se̠ jel se̠n do̠ bae mo̠ne̠aḱa. Khange mit́ din do̠e metadea, Mase̠ jelabonme. Ado̠ unre hõ̠e metadea, Noko do̠ poesaren mal, babon jo̠m giḍikoa. Hona noakoń e̠m dogoḱa. Ạḍi lạgti lagaoḱ kana. Ma he̠nkoko haralen khan, unre do̠ń jelabongea. Ado̠ onka bar pe̠ dhaoe e̠ṛe̠ baṛakede khan, tayo̠mte do̠ cet́ hõ̠ bae me̠n baṛawaea.

Ado̠ onakate ḍher dinge hoeyena. Uni he̠re̠l ho̠ṛ do̠ ona ro̠ṛ do̠e hiṛińket́a, ar uni ạimại do̠e disạ akat́gea. Khange mit́ din do̠ okate co̠ṅ uni he̠re̠l ho̠ṛ do̠ peṛaḱe calaḱ kan. Ado̠e batlao baṛa oṭoako kana, Ma niạko hinạko kạmi hataṛpe, ar neko mĩhũko me̠ro̠mko disạ baṛa hataṛkope. Iń do̠ hanko phalnaren peṛako kho̠j akadińa; o̠nḍe̠ń se̠nlenge. Gapa do̠ baṅ, meaṅ do̠ nãhãḱ khạṭigeń ruạṛgea. Ado̠ enka batlao baṛa oṭoadete peṛa ho̠ro̠ḱe calaoena.

Ado̠ iniye calaoen ạyuṕ khange uni ạimại do̠e jhũkente mit́ṭe̠n sim gaya do̠e go̠ćkedeteye ro̠ ge̠t́kedea are utu dakakeda. Ar laćte̠t́ do̠e le̠ṭo̠keda, ar cet́te̠t́ko co̠ṅ gidrại rapaḱ baṛawat́koa. Inạ do̠ gidrạ aloko jạpida me̠nteye anmanao hataṛ akat́koa. Ado̠ daka utu jo̠to̠e isin sạtket́ khan, lo hạṭiń baṛakate j̠o̠to̠ gidrạ mit́ dhaoteye ạbuḱket́koa, ar mit́ dhaote jo̠to̠ gidrại emat́kotaea.

Ado̠ un jo̠khe̠ne bintiako kana, Iạ, boi bạburaeko do̠, ạpume he̠ćlen khan nãhãḱ, ape do̠ lạṭić baṛaepe. Teheń maraṅ gayabon jo̠me kana. Ạpum do̠ jaoge sim go̠go̠ć iń metaea, ado̠ tisre hõ̠ bae go̠ćkoa. Ado̠ ona edrete teheń do̠ maraṅ gayaṅ go̠ćat́bona. Ma bes leka jo̠mkoḱpe. Alope lại baṛaea, ar baṅkhan nãhãḱ ape do̠ ạpume he̠ćlen khan do̠ lạṭić baṛaepe. Onkae bintiako kana arko jo̠met́a. Ar onko gidrạ do̠ cur marko lapet́ doroḱjoṅ kana. Cet́ hõ̠ bako me̠n ruạṛae kana, hape hapete cur marko jo̠mjoṅ kana. Ado̠ jo̠m baṛakateko jaega baṛayena.

Tumạl: Santal Folk Tales

 

 

 

 

 




SSC Biḍạu Emoḱ Pạṭhuạko Udgạu Ar Sikhnạt Jinisko Ńamkeda

Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission re SSC bidạu emoḱ santal pạthuạko udgạu ar sikhnạt jinisko ńamkeda. Budhbar (09 April) Amnura Mission Primary School re udgạu ar sikhnạt jinis em hạṭiń do hoyena.

Udgạu emoḱ akhṛa do St. Andrew’s Junior High School ren bharapon maraṅ mahasoe Sontosh Tudu aḱ ạyurte, pạṭhuạko udgạu salaḱ kathae roṛkeda, NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren, Khoboriạ se Reporter Shaharia Shahadat, NAGR ren Program Manager Prodip Hembrom, Amnura Mission Jubo soṅgho ren sabha mukhiạ Jeheskel Murmu selet́ arhõ eṭaḱko.

Inạkatet́ hõ Madokdrobo Niyontron Odhidaptor, Rajshahi seć khon santal pạṭhuạko jemeti baks, kolom, scale, file baks ar jạruṛ jinisko ńamkeda.




Ehoṕena SSC Biḍạu

Nes bochor 2025 reaḱ Secondary School Certificate (SSC) biḍạu do ehoṕena. Teheń Lukhibar (10 April) setaḱ 10 baja khon biḍạu do goṭa disomre mit́ dhaote ehoṕ akana. Biḍạu do tikin ber 1:00 dhạbić calao idiḱa. Niạ bochor 19 lakh 28 hajar 281 goṭen pạṭhuạ gidrạ SSC bidạureko selet́ akana.

 




Re̠ṅge̠ć Ho̠ṛaḱ Katha-Pạhil Porbo

Sedae jo̠khe̠n, kathae, mit́ṭe̠n re̠ṅge̠ć ho̠ṛe tahẽ̠kana.Uni ho̠ṛ do̠ gho̠rkornajoṅ sad ạḍi tahẽ̠kantaea. Kisạ̃ṛ ho̠ṛ ńe̠lte ạḍiye kastaoḱa.Me̠nae, Noko ho̠ṛ leka cekate bań kisạ̃ṛlen khan, ạḍiń khusikoḱa. Nenka kạmitege tho̠ko kisạ̃ṛoḱ kana, Iń hõ̠ tirit́ leka khub kạmiń kạmia, ar jãhãnaḱko bań ublạ ḍublạ giḍia. Ar noako katha ać bạhutte̠t́ hõ̠e galmaraoea; ado̠ nonka bana ho̠ṛ mit́ murukkatekin kạmia.

Ado̠ khange pạhil po̠rtho̠m do̠ simkin jurạuket́koa, ado̠ beleko ho̠po̠nko ạḍikin jo̠to̠nket́koa. Ar dingekin lekhawako lekhawakoa, ar mit́ṭaṅ gan kuṛit́ tanaḱe ạtkirle khan do ạḍikin haeco̠ḱ haeco̠ḱ go̠da. Ado̠ ho̠po̠nkoko hara baṛalen khan do̠kin ạkrińkoa, ar gidrạko do̠ onkoko kạsni bhe̠drekin do̠ho̠kakoa. Ado̠ onkoko hõ̠ko busạḱ baṛayen khan, mĩhũkokin kirińket́koa. Ado̠ enko hõ̠ko busạḱ baṛaḱ khan, ạḍikin khusiḱa.

Me̠nakin, Ho, nitok do̠ arjao idi se̠nlaṅ mohnḍaḱ kana. Alaṅaḱ duk harkhet ar noakolaṅ galmaraojoṅ, ona do̠ Candoe ańjomket́laṅa. Bại bạiteye sepeń rakaṕ idiyet́laṅa. Ado̠ jãhãnaḱ balaṅ kạia, saporelaṅ tahe̠na. Am hõ̠ moca alom aṛaḱ giḍia. Ar daḱ lo emankore ape maejiu ho̠ṛpe ńapama, jãhãnaḱ alom lại agaea. Ar ho̠ṛ oṛaḱte hõ̠ ajare alom se̠n kạioḱa. Ho̠ṛ oṛaḱte calaḱ do̠ e̠ke̠n ho̠ṛaḱgeko galmaraoa, ho̠ṛaḱgeko oktawa. Ado̠ e̠ne̠ye gohaket́mege, baṅma, Noko onkoko ninạḱ ho̠ṛle tahẽ̠kana. Ado̠ e̠ne̠m leṭhayenge, ado̠ e̠ne̠ apnaraḱ gho̠rkorna akat́ jinis ho̠ṛem khawaokadege. Ado̠ onateń metam kana, ajare jạtge alom daṛana. Ado̠ erataeye me̠nket́a, Am hõ̠ alom ḍanḍo̠m ocolaṅa. Ho̠ṛren ho̠po̠nera misera ńe̠lte ikil sikil bae bogea; sasaṕko, ṭaḱkawako. Ar ńũ hạnḍi ńũ pạurạ moca alom aṛaḱ giḍia. Edre do̠ o̠r ruạṛtam. Jãhãeko nĩhạ̃tme khan, ro̠ṛ ocoako, sahao doroḱkatakom; e̠nḍe̠ ena bara bạrire taḱhẽ̠a. Ar baṅkhan niạ oṛaḱ reaḱ dho̠ngem ublạ ḍublại khan, cedaḱ to̠be̠ nonka ramo̠ ramo̠ babae do̠m metań kana? Ma ado̠ niạ teheń ro̠ṛtege je̠mo̠n bana ho̠ṛlaṅ daloḱ ma. Ado̠ nonka thoṛa din do̠ ạḍi sulukte kam kaj calaḱtạkina. He̠re̠l hõ̠ ạimạiye bo̠to̠r lajaowaea, ar ạimại hõ̠ he̠re̠le bo̠to̠r lajaowaea. Bana ho̠ṛ mo̠nre onkakin hudisjoṅa, jãhãnaḱ eskarte do̠ bakin karbara. Ạimại hõ̠e me̠na, Noań nonkale khan, pase̠ć he̠re̠liń cet́e metań.

Ado̠ onka bana ho̠ṛaḱ mo̠nre onkakin hudisjoṅte ạḍikin gho̠rkornaket́a. Kisạ̃ṛenakin, bo̠cho̠r salko jo̠m purạuena. Ar unạḱko sim sukri me̠ro̠m bhiḍiket́koa, me̠nkhan oṛaḱre jo̠mko lagat do̠ mit́ din gan hõ̠ baṅko go̠ć jo̠mlet́koa. Se̠ jãhã se̠n khon peṛa tanko he̠ćakore hõ̠, baṅgeko jelat́koa; inạ dạl daka aṛaḱ sakamkotege peṛa hõ̠ko bodhaokoa. Khange uni era ho̠ṛ do̠e me̠na, Jo̠to̠gem ạkriń horayet́ko do̠. Ne̠tar do̠laṅ gho̠rkornaket́a. Mase̠ abo oṛaḱre eṅga ho̠po̠n jo̠mko lagat́ go̠ćabonme. Ado̠ uni he̠re̠l ho̠ṛe me̠na,  Hẽ̠, sạrige bań go̠ć baṛa akawat́bona. Cet́ bam me̠nte? Lạgtige baṅ cabaḱ kan do̠. Ona iạtege go̠go̠ć hõ̠ baṅ sanań kana. Acha, ado̠m me̠nket́ khan, noko sẽṛãko do̠ń ạkrińkogea. Ma hape̠n neko kạṭićkoko khan, mit́ṭe̠n gan do̠ń go̠ćabongea. Ado̠ unre do̠bon utuia, ado̠m do̠bon ko̠hraea, laćtet́ko do̠bon le̠ṭo̠ea, ar itilte̠t́ do̠bon piṭhạia. Ar e̠n hiloḱ do̠ khub mĩhĩ caole reaḱ dakawabonme. Ado̠ uni eratae do̠e me̠nket́a, O̠ko̠ baḍae, pase̠ ro̠ṛtegem piṭhạ le̠ṭo̠ ocoket́bon.

Ado̠ uniye me̠nket́a, O̠ho̠ jạnić. Hape̠ se̠ko haralenge. Nit do̠ cet́ iń me̠nkea? Ado̠ e̠̠ne̠kin thir baṛayena.

Tumạl: Santal Folk Tales

 




Eneć-Sereń Talate ‘Baha Porob’ ko Manaokeda Santal Hoṛko

Gaibandha Gobindagonj upạjilạ ren santal hoṛko eneć sereń talate Baha porob ko manaokeda. Baha porob re nana parkan roṅ beroṅ bahakote sajaolena goṭa santal ato.

Moṅgol hiloḱ (8 April)  upạjilạ reaḱ Kamdia union reaḱ Tollapara atore Seven day Adventist Pre-Primary iskul maṭhre European union, Free Press Unlimited ar Article Nineteen reaḱ goṭa lekate noa baha porob akhṛa hoe purạuena. Enhiloḱ baha porob akhṛare goṭa din bhor koejoṅ, sewa ar eneć sereń talate joto umer ren hoṛko selet́lena.

Baha porob akhṛare manotan peṛa lekate seṭerko tahẽkana Gobindagonj upạjilạ ren UNO Sayeda Yasmin Sultana, Poribes andolon-Gaibandha ren ayurić Wajiur Rahman Rafel, Sikhnạt ar ạri cạliren ạyurić Professor Zohurul Qayyum, Gaibandha Press Club ren sabha mukhiạ Amitabh Das, Obolombon ren maraṅ ạyurić Probir Chowdhury, IP khobor sakam ren mukhiạ sompadok Anthony Rema, Ạdibạsi-Baṅgali Soṅghoti sodor porisod ren ạyurić Golam Rabbani ar eṭaḱ mukhiạ ko hõ selet́ko tahẽkana. Noa baha porob akhṛa ạyurre tahẽkana James Soren.

Baha porob bondobos akat́ mukhiạko baḍae ocokeda, ạri-cạli dulạṛ karontege santal hoṛko baha porob ko manaoeda. Tayom daram dinkore jemon noa baha porob baṅ adogoḱ, onate nawa piṛhiren ko noa porob baḍae ocoko lạgit́ge manao hijuḱ kana.

Ạdibạsi santal hoṛkoaḱ maraṅ porob kana baha porob. Baha reaḱ manetet́ do kana baha. Onate Baṅglate Baha porob do ‘Phul utsab’ ko metaḱ kana. Bạṛtikaete Fạlgun cando reaḱ purạ candore noa porob do santal ko manaoeda. Utạr nakha ren Ạdibạsi jạtigosṭhiko modre Orao, Munda, malo, Mahato, Malpaharia, Rajowar selet́ moṭre 38 goṭen jạtigosṭhi noa baha porob ko manaoeda.

Tumạl: Bangladesh Pratidin

 




SSC Biḍạu Ehoboḱa 10 April

Darakan Lukhibar (10 April) SSC ar ona man reaḱ biḍạu ehoboḱa. Biḍạu do 10 April khon 13 May dhạbić calao idiḱa. Sikhnạt board doe jạhir akada je, Biḍạu okte joto lekan koching centre ko bond tahẽna. Anto:sikha borad ren korḍineṭor Khandakar Ehsanul Kabir doe meneda, SSC biḍạu do baṅgla pạhil paper khon ehoboḱa. Biḍạu emoḱ ko do 30 miniṭ lahare biḍạu centre te boloḱ hoyoḱa.




Meskoć

Meskoć

Mahasoe kelasre gidrạkoe metat́koa,

Mahasoe: Ḍaṅgra ghãse jojom kana nonkan chobi ãkaope.

Thoṛa ghạṛić tạyom-

Pạṭhuạ gidrạ: Mahasoe, ãkao sạtkedạń.

Mahasoe: Dhamkaoate mengot́keda, Ḍaṅgra ghãse jomeda, nonkan chobi ãkaope ar am do Ḍaṅgra eskarem ãkao akadea.

Pạthuạ gidrạ: Mahasoe, joto ghãs Ḍaṅgrae jom cabakeda.