SIM SẠNḌI

Setaḱ́ Simraḱ Kisni cẽṛẽ

Mat́ darere cero bero,

Tahen kanko Sãota sote

Joṛa joṛage horo boro.

 

Gudṛi cetan busuṕ kạnḍi

Menae take araḱ sạnḍi,

Maraṅ simraḱ auri aṅgaḱ

Araḱ sạnḍimae jạpit́ laṅgaḱ.

 

Disạ torage kukṛicut́te

Jạpit́ hoṛe jagwar mete,

Ańjom tora aṭet́ rege

Beret́ lạgit́ onte note.

 

Araḱ simaḱ nunạḱ aṛaṅ

Kukṛu idiay ekal haraṅ,

Maraṅ simraḱ huḍiń simraḱ

Kukṛu tege marsal setaḱ.




Cox Bajarre Adibasi Rakhain Kuriak Goc Hormo

Cox bazar reaḱ ramu upazila re mit́ṭen rakhin kuṛiaḱ jạpit́ akan hoṛmo ko ńam keda. Fatekharkul union reaḱ High Tupi ṭoṭha reaḱ mit́ṭen oṛaḱ khon 25 jun setak̕re uniak̕ hoṛmo ńamlena. Goć kuriaḱ ńutum do̠ One Rakhine.Uni do̠ mit̕ṭen be̠s-bạṛti udgạu kạmiạkoak̕ kạmi reye kạmi kan tahẽkana menteko lại keda. Sthaniy kho̠bo̠r lekate baḍaeok̕ kana, gharońj ren ho̠ṛko do̠ setak̕ oṛak̕ bhitri re jạpit̕ kate ko ńamkedea ar sthaniy ho̠ṛkoak̕ go̠ṛo̠ te̠ police ko baḍae ocokeda.Tayomte Ramu police sṭeson ren mit́ṭen dol ona jaega re seṭer kate uni hoṛmo ko ńam keda.Ramu police sṭeson ren OC Monirul Islam Bhuiyan meneda, Nit hạbić uni hoṛaḱ goć reaḱ khas karon do baṅ baḍae akana.Ho̠ṛmo̠ do̠ ko̠x bazar sadar haspatal reaḱ mọhọr gạḍi re̠ ko̠ kol akada. Uni doe meneda, Goć reaḱ asli karon do̠ o̠to̠psi reaḱ jo̠to̠ kho̠n jạsti jo̠to̠ kho̠bo̠r ar kạmi okte ńam akan kho̠bo̠r ko biḍạu kate baḍae ńam daṛeaḱa.Noa ghoṭona re jahan bạṛić kạmi se eṭaḱ karon menak̕a se baṅ ona babod kạmi calak̕ kana.Noa ghoṭona re ạnạri kạmi calao idiḱ kana.

Uchan So̠do̠r: Juganṭor




Joypurhaṭre Shamol Chandra Mali Ńutuman Mit́ṭen Ạdivạsi Hoṛko Dal Goćkedea

Joypurhaṭ renaḱ Akkelpur upạjilạre hoṛo get́ babotte Shamol Chandra Mali ńutuman mit́ṭen ạdivạsi hoṛko dal goćkedea. Calaoen Sạnicar (6 June) ạyuṕ bela okte upạjilạ reaḱ Kashiṛa ato ḍahar horre noa ghoṭna ghoṭaoena. Noa ghoṭnare ato hoṛko do Hasan Ali ńutuman mit́ hoṛ Pulis ṭhenko jimạ akadea.  

Uni goć akanić do Akkelpur upạjilạ reaḱ Kashiṛa Silpaṛa atoren Biren Chandra ren hopon kanae. Ar Hasan Ali do inạ upạjilạ reaḱ Ḍhekuncha Bausto atoren Rezaul Dewan ren Hopon kanae. Akkelpur thana officer Incharge Sahin Reza doe baḍae ocokeda, Sạnicar ạyuṕ bela Shamol Chandro do Kashiṛa hạṭiạ calaḱ horre Hasan Ali sãote ńamapena. Onḍege unkin do hoṛo get́ babotre katha reṭepeṭekin ehoṕen khan Hasan Ali do mit́ṭen dare ḍạrte Shamol Chandro bohoḱe dal kedea. Uni do ạḍi kajake ghạlente bhindạṛena. Ona okte ạdepase hoṛko ạḍi usạra uni udhạrkate Akkelpur upạjilạ reaḱ Sastho Compex reko idikedea ar onḍege ḍaktarko do uni góc enae menteko lại jạhirkeda.

Noa ghoṭnare goćakan hoṛren boeha Porimol Chandro Mali do thanare mit́ṭen goć reaḱe mamla akada. 07 June Aṭhwar hiloḱ setaḱre ona mamla khạtirte Hasan Ali do gereptar kedete adalotteko kol akadea.




Bissokap Phuṭbol Khilạḍ-2026

Khilạḍ dhạrtire nit rạskạ reaḱ din.Nes pea disạmre bissocup phuṭbol khilạḍ oṅsoṅ hoyoḱ lạgidoḱ kana.Utạr Amerika reaḱ Markin Juktorastro, Mexico ar Canada reaḱ miljulte Darakan 11 June khon 19 July dhạbić Bissokap Phuṭbol Khilạḍ ehoboḱ kana. Noa khilạḍ do 16 goṭen nagrahakore hoyoḱ kana.

Niạ dhao reaḱ Bissokap khilạḍ do nãwã nagame sirjạu lạgidoḱ kana. Nagamre Pạhil dhao leka 32 goṭen dol bodolte 48 goṭen dolko seledoḱ kana. Ar match reaḱ soṅkha hõ 104 goṭen hoyoḱ kana.Bissokap re selet́akan disạm kodo ńutum tạlika ko sodorakada.

Khilạḍ do Darakan 11 June khon Mexico reaḱ Azteca stadium  re ehoboḱa. Markin Juktorastro reaḱ 11 goṭen, Mexico reaḱ 3 goṭen ar Canada reaḱ 2 goṭen ṭhạ̃ire khilạḍ hoyoḱa.Nahaḱ okte reaḱ ạri-cạli ar stadium ko saṕṛao akana khelowaṛ ar koṭi koṭi ńeńel hoṛ se bhoktoko ataṅ daram lạgit́.

39 din reaḱ tạṅgi tãṛãḱ 19 July mucạdoḱa, Metlife stadium reaḱ final khilạḍ hotete. Okoeaḱ bohoḱre sajaoḱa sona sirpạ? Ona ńel lạgit́ nit goṭa dhạrti tạṅgire menaea.




Jatisoṅgho Sadharon Porisod Renaḱ Bachnaore Sabha Mukhiạ Lekate Jitạuena Dr.Khalilur Rahman

Jatisoṅgho sadharon porisod renaḱ 81 nombor bạisire sabha mukhiạ bachnao oṅsoṅ hoyena. Noa bachnaore Baṅgladisạmren Porrastromontri Dr.Khalilur Rahman sabha mukhiạ hisạbte jitạu akana. Noa do Baṅgladisạm lạgit́ dhạrti pindạre maraṅ jitkạr kana.

Noa bachnaore 193 goṭen disạmren sodosso bhoṭ ko em akada. Baṅgladisạm doe ńamakada 99 goṭen bhoṭ ar Siprus prarthi doe ńamkeda 91 goṭen. Nui sarkaraḱ ạyurte calaoen pe cando modrege ạḍi hahaṛa ar jor kuṭnoitik porcar ko calao akada. Ar ona karontege Baṅgladisạm do nunạḱ maraṅ jitkạre hameṭ akada.

Calaoen 13 May Jatisoṅgho reaḱ bạisire Porrastromontri Dr.Khalilur ̄Rahman hudis, kukmu ar kạmi porikolpona roṛ sodor akada. Onateko sarhaokedea. Uniaḱ jitạure noa hõ maraṅ bhumika tahẽkana. Noa jitkạr lạgit́ Baṅgladisạm sarkar do Jatisoṅgho ren sodosso disạmko ạḍi gạhir sarhaoe baḍae oco akat́koa. Asoḱ kana je, darakan dinre suluk sạgại benao ar disạm lahantire miljulte kạmi hoyoḱa.




Meskoć

Meskoć

Oloḱ Paṛhaoḱ Okoye Cet́ Unige Gạḍi-Ghõṛãre Dejoḱa.

Mit́ṭen gidrạ private paṛhaoe lạgit́ mahasoe din hiloḱ oṛaḱe hijuḱa. Ado mit́din doe paṛhaoede kana-

Mahasoe: Iń sãote roṛme, oloḱ paṛhaoḱ okoye cet́ unige gạḍi-ghõṛãre dejoḱa.

Gidrạ: Mahasoe noa katha do baṅ ṭhik kana.

Mahasoe: Cedaḱ?

Gidrạ: Cedaḱje, Mahasoe am ma ạḍi aemam paṛhao akat́! Enḍekhan cedaḱ din hiloḱ taṛamtem hijuḱa?

 

 




HSC Biḍạu Reaḱ Form Purun Reaḱ Okteko Ḍherena

2026 serma HSC biḍạure seledoḱ pạṭhuạkoaḱ form purun reaḱ okteko ḍherkeda. Darakan 15 khon 16 June dhạbić form ko purun daṛeaḱa.

Sombar (1 June 2026) Dhaka Madhomik sikhnạt board ren biḍạu ńel jujutić Professor Jesmine Taslima Banu aḱ suhiat́ mit́ ḍhạrwạḱ hotete noa khobor baḍae ocoakana.

Ḍhạrwạḱre arhõ menakana, 2026 serma reaḱ HSC biḍạu reaḱ bilom fee sãote form purun reaḱ okteko do darakan 15 khon 16 June hạbić ḍher akana, ar ‘Sonali Seba’ hotete fee emoḱ reaḱ din hõ 16 June nenḍa akana.

Noa nenḍa akan din bhitrite jopoṛao akan sikhnạt ṭhãona do HSC pạṭhuạkoaḱ form purun reaḱ joto lekan kạmihora purạu hoyoḱtakoa.

 




Lolo Setoṅ Dinre Hoṛmo Niphuṭ Dohoe Reaḱ Upại

  • Siń beṛa oṛaḱ khon bahre oḍokoḱ okte chatar baṅkhan Ṭupri beohar lagaoḱa.
  • Hoṛmore jemon daḱ reaḱ ṭonṭao baṅ hoyoḱ ona karonaḱte ḍher daḱ ńũi jạruṛa. Eken daḱ do baṅ ona sãote selain daḱ ńũ lekhan hoṛmo lạgit́ ạḍi bes hoyoḱa. Sãote daḱ botol asen jạruṛa.
  • Ạdi ghạṛić setoṅre baṅ tahẽkateć okte okte umulre jirạu hatao jạruṛa.
  • Dạriạ ar hende kicrić baṅkate rawal ar lạbit́ kicrić horoḱ jạruṛa.
  • Setaḱ 11:00 baja khon tikin 3:00 baja dhạbić setoṅ reaḱ lolo do ḍherge tahẽna, ona oktere bahre re jạruṛ kạmi baṅ tahẽn khan ạuṛiaḱ baṅ calaḱge bogea.
  • Thoṛa ghạṛić okte okte mẽt́ãhã hutumoḱ hoyoḱa ar hoṛmo lohot́ kicrićte jot saphae hoyoḱa.
  • Bạṛti lolo setoṅ dinre do mit́ dhao baṅkate bar dhao ḍạbrạ jạruṛa.

Lolo setoṅte hoṛmore ruạ aṭkarlenkhan ạḍi usạra daktaraḱ solha hatao jạruṛa.

 Delabon Ńela Lolo Setoṅ Dinre Cet́ko Jom Ganoḱa :

  • Daḱ ḍher ńũi hoyoḱa, ona sãote phol reaḱ rasa, ḍab daḱ, selain ńũ jạruṛa.
  • Jhiṅgạ, pipiạ̃, kumḍhạ, hotot́, mungạ suṭi ar aṛaḱ sakamko jom hoyoḱa.
  • Libo, jojo, berel ul ar sińjạ rasa benaokate ńũ lekhan hoṛmo reaḱ lolo cabaḱa.

Delabon Ńela Cet́ko Jom Barongea:

  • Ạḍi bạṛti mosla mesal, sunum ar itil jomaḱko baṅ jom lekhange bogea. Cedaḱje noa do hoṛmo reaḱ loloe ḍhera ar lać haso se bạṛijoḱa.
  • Ca se kofi ńũ hõ baṅ bogea. Cedaḱje noa ńũte hoṛmore daḱ ṭoṅṭaoḱa.
  • Ạḍi bạṛti cini ar buluṅ do hoṛmo lạgit́ loksangea. Onate noako jomrehõ sontor tahẽn hoyoḱa.
  • Sạrdi lolo setoṅ dinre toate benaoḱ jomaḱko ạḍi usạra bạṛijoḱa, onate jom lahare ńel jạruṛa.
  • Icecream jom lekhan hoṛmore reaṛge aṭkaroḱa. Menkhan noa jom lekhan hoṛmore daḱ ṭonṭa reaḱ cinhạko ńel ńamoḱa.

Enrehõ jãhãnaḱ jomaḱte lać bạṛić se ruạ ńam lekhan daktaraḱ solha hatao jạruṛa.

 

 

 

 

 

 

 

 




Hãhãkarre Daṛan Ar Gel Hukum

Isrạyel hoponko do Arabiạ disom reaḱ hãhãkarteko boloyena. Jom nũiaḱ cabayentakoteko awaṭapayena, ar Mose upạrte karać kurućkate Misor disom reaḱ jel celaṅko hirohiat́a. Mose do dhiri cạṭạni ṭhen gate dalket́te daḱ bhulkạu tot́ena; ar jomaḱ lạgit́ do Probhu coṭ khon mannae ńũrat́koa; ona do din hiloḱ setaḱre rataṅ leka goṭa ṭạnḍi otre menaḱa, ar siń candoe rakaṕ jokheć galaoḱa.

Misor disom khon oḍoḱkate tesar cando Isrạyel hoponko do Sinại buru pheḍreko ḍerayena, Onkate 3 mãhã khonge doloṕ doloṕ rimilte goṭa buru ḍabaoket́te, ar sakwa reaḱ saḍe leka ańjomena. Khange Probhu burureye ãṛgoyente, burutet́ daldalaoena, ar hoṛko do bạṛićgeko thartharaoena. Khange Probhu onko joto hoṛ galmaraoat́koteye metat́koa:-

Ińge Probhu amren Isor, Misor disom khon golam oṛaḱ khon oneń oḍok ạguket́me:-

  1. Iń samaṅre eṭaḱ Isorko aloko tahẽntam ma.
  2. Goṛhon muṭhạn se jãhãn ḍhob alom benaojoṅa; baṅ do coṭ sermarenko reaḱ, baṅ do latar ot renko reaḱ, baṅ do o t latar daḱrenko reaḱ. Onako do alom ḍoboḱaḱa ar alom sewawaḱa; ente in Probhu amren Isor do ạḍi ãṭ Isorge, apatko reaḱ ghạṭ hoponko ṭhen pe pon piṛhi dhạbić oneń pańja halayet́teko, onko kurudạńko do; menkhan dulạṛińko ar ińaḱ hukumko dohoeko do hajar piṛhi dhạbić iń dayawako kan.
  3. Probhu amren Isor reaḱ ńutum ạuṛi pạthạuṛi do alom ńumtaea; ente Probhu aćaḱ ńutum ạuṛi pạthạuṛiye ńumtae hoṛ do bae bindosea.
  4. Jirạuḱ mãhã disạime, jemon onam sonot; turui mãhãm khaṭaoḱa ar amaḱko jotom kạmia; menkhan eae mãhã hiloḱ do Probhu amren Isor ńutumte mit́ṭeć jirạuḱ din; unre okaṭaḱ hõ alom kạmia, baṅ do gutitam, baṅ do kạmṛĩtam, baṅ do mĩhũ meromtam, baṅ do amaḱ phaṭok duạr bhitri seć tahen am ṭhen bidisiạić. Ente turui mãhãre Probhu do ot serma jalapuri ar onakore joto menaḱe benaolaḱa, ar eae mãhã hiloḱre doe jirạuena; ona iạte Probhu jirạuḱ mãhãe bhorat́ are sonotkat́a.
  5. Eṅgam ạpum ganaokinme, jemon Probhu amre Isore emam disomre amaḱ ḍinkoge ḍher hoyoḱtam.
  6. Alom khũna.
  7. Alom laṭghaṭa.
  8. Alom kombṛoea.
  9. Am pheḍren hoṛ reaṅ eṛe goha alom ema.
  10. Am pheḍren hoṛ reaḱ oṛaḱ duạr alom laloca; am pheḍren hoṛren maejiu, se kạmṛĩ, se ḍaṅgra, se am pheḍren hoṛ reaḱ jãhãnaḱge alom laloca. (Exod.16-20)

Onakate Mose do Isor reaḱ hukumte sewa dewa reaḱe ạn ạriket́a. Aron doe maraṅ naekekedea, ar uni tayom uniren maraṅ hopon maraṅ naeke giriye ńama, ar onka leka piṛhi cetan piṛhi uni bõsren maraṅ hoponko ńam idia. Aronren dosra hoponko doko naekeyena, ar Leviren dosra bõsko do naekekoren saṕdaṕkoko hoyena. Maraṅ okoć mit́ṭeć tạmbuko beret́ket́a, ona reaḱ bar hạṭiń tahẽkana, metaḱme sonotaḱ ar sonot utạraḱ. Sonot utạraḱre do leg-sundukko metaḱ sonate ạńuaḱ mit́ṭeć sunduk tahẽkana, ar mit́ṭeć manna ṭukuć. Ona sonot utạraḱre do eken maraṅ naekeye bolo daṛeaḱa, ar uni hõ serma serma eken mit́ dhao. Sonotaḱ do naekeko lạgit́ tahẽkana. Tạmbu beṛhaete do mit́ṭeć bakher raca tahẽkana. Ona do mõṛẽ hoṛko lạgit́, Hapta reaḱ eae mãhã hiloḱtet́ do jirạuḱ lạgit́.




Kurbạni Eid Ńutumte Eae Mãhã Bank Bond Reaḱ Ḍhạrwạḱ

Daraekan muslim dhorom hoṛkoaḱ kurbạni Eid ńutumte eae mãhã bank reaḱ kạmihorako bond tahẽn kana. Darakan 25 May khon 31 May hạbić disạm reaḱ joto bank bond tahẽna mente Bangladisạm Bank doe baḍae ocoakada

Menkhan kicrić khạnḍuaḱ kạmiạkoaḱ tolop, Bonus ar eṭaḱ topol ko sod lạgit́ kicrić khạnḍuaḱ karkhanare thoṛa begar doho hoe akana. Baṅgladisạm bank reaḱ hukum lekate, kicrić khạnḍuaḱ se silpạ são joṛao akan ṭoṭhare adom adom bank do 25 ar 26 may jhić tahẽna.

Noa chuṭi dinre hoṛkoaḱ londbond calao idiḱ lạgit́ ATM Booth, Internet Banking, ar Mobile Financial survice se MFS lekan digiṭal meḍia ko jao ghuṛi jhić dohoe reaḱ hukumko emkeda. Jạruṛoḱ kạuḍiko em são sãote booth sạbit dohoe reaḱ hõko menakada. Onate Eid reaḱ bajar se ạsul janwarkoaḱ hạṭiạre londbond re ḍher kạuḍi reaḱ jạruṛ paṛaolenkhan, ona são jopoṛao akanko do chuṭi laharege sanamaḱ purạu reaḱ solhako emena.