Ehoṕena SSC Biḍạu

Teheń Moṅgolbar (21 April) goṭa disomre mit́ dhaote setaḱ 10:00 baja khon Secondary School Certificate (SSC) bidạu ehoṕ akana. Biḍạu do baṅgla pạhil sakamte ehoṕena.

Nes bochor 11 goṭen sikhnạt board re moṭre 18 lakh 57 hajar 344 goṭen pạṭhuạ bidạureko selet́ akana. Onko modre 9 lakh 30 hajar 305 goṭen koṛa ar 9 lakh 27 hajar 39 goṭen kuṛi pạṭhuạko selet́ akana.

Biḍạu do teheń 21 April khon ehoṕkate darakan cando 20 May hạbić calao idiḱa. Ar onka leka Practical biḍạu hõ 7 jun khon ehoṕkate 14 jun hạbić calao idiḱa




Baṅgla Nãwã Serma 1433

Teheń do Baṅgla serma reaḱ pạhil din kana. Nãwã serma reaḱ mane do nãwã as, nãwã kukmu ar nãwã jion reaḱ taṛam ḍahar. Calaoen serma reaḱ joto lekan laṅga haron, duk-kosṭo bạgikate Baṅgali do teheń nãwã serma nãwã dinko ataṅ daramkeda.

Baṅgla nãwã serma do Baṅgali hoṛ ko lạgit́ maraṅ din kana. Baṅgladisom ren joto hoṛ hoponko lạgit́ge miduḱ reaḱ maraṅ din kana. Darakan din reaḱ aema lekan bhageaḱ kodo noa talare jopoṛao menaḱa.

Candoe rakaṕen são sãote aḍepase ṭoṭha ar disomre porob reaḱ roṅ pasnaoena. Araḱ-ponḍ roṅan kicrić horoḱ bande kate joto hoṛaḱ mẽt́ muṭhạnre baṅgla nãwã serma reaḱ rạskạ sodoroḱ kana. Hor ḍahar, park, ạri-cạli reaḱ jaegakore aema lekan mela hoyoḱ kana. Okare do ańjomoḱa ‘Eso he boisak’ sereń reaḱ rạṛ, arhõ okare do ḍhol, ḍhak reaḱ saḍe. Rajdhạni reaḱ Romna Boṭomul khon ehoṕ kate disom reaḱ goṭa ṭạnḍirege baṅgla nãwã serma reaḱ rạskạ bamberoḱ kana.

Baṅgla nãwã serma do eken mit́ṭen din do baṅ kana, noa do baṅgali koaḱ leg-acar, ạri-cạli reaḱ maraṅ cinhạ kana. Jạt, dhorom bạgikate joto hoṛ miduḱte nãwã serma reaḱ rạskạko hạṭiń joṅa. Aema jaegare aema lekate noa dinko manaoeda. Bạṛtikaete Baṅgaliko do nana hunạr mela, sobhajatra, eneć khilạḍ ar rạskạjoṅ akhṛako talate baṅgla nãwã sermako ataṅ darameda.




Sahe̱bgạnj Bagdafarm Jumi Ruạṛ Dạbi Michil re Santalku Dal Ucuakana

Gaibandha reaḱ Gobindạganj re Santal koaḱ laha kho̠n nenḍa akan kạmihõ̠ra re bepạṭi diku do̱ ackageku hamlakeda.

Noa ghoṭna re santalko talare ạḍi raṅgao ar bhabna ńel ńamok̕kana. Noa ghoṭna do̠ 12 april aṭwar siṅgi din setak̕ Dinajpur-Gobindạganj ḍạr reaḱ Bagda ṭoṭha re hoe akana. Sahebganj-Bagdafarm jumi bańcao komiti ren ạyurić Philemon Baskeye lại keda je, Casi jumi rukhiạ ạn lekate Bagdafarm ren Santal koaḱ jumi ruạṛ reaḱ dạbi babo̱d michil kạmihọra laha kho̠n nenḍa akan tahekana. Noa kạmiho̱ra do̠ siṅgi din oktere dinạjpur-gobindaganj ḍạr reaḱ Bagda ṭoṭha re calao idiḱ kan tahẽkana.

O̱na O̠kte̠ re̠ hasa ạkhrińko ḍạku mente̠ku baḍaeok̕kan Swapan Sheikh, Ataur Rahman Sabu ar Abdur Rouf do̠ michil kạmihọra re selet̕ akanko cetanre tayom kho̱n ko hamla keda. Noa re Shiuli Mardi, Shyamoli Hasda, Lucas Murmu sãote 7 hoṛ ko ghạl akana. Ạḍi gạhir te ghạl akan hoṛko do̠ haspatal re ko bhorti akat̕kua.

OC Muhammad Mozammel Haque do̠e meneda, noa kho̠bo̠r ńam tayo̱m o̱na jaega re̠ calao kate̠t́ po̱ristiti niyontro̱n huiakana. Nit do̠ sabhabik gea. Arho̱ bạṛti police ho̱rho̱ lagit̕le do̱ho̱akat̕kua. Noa ghoṭona reaḱ o̠laḱ ńam akana ar ona reaḱ kho̠bo̠r ńam tayom ạn lekate kạmi hoyoḱa. Ona chaḍa Philemon Baskey doe me̠nke̠da, Santal ko se̠ć khon jumi ạidạri komiti do̠ diku birudh re̠ case ko sapṛao akada.

 




Tanore re Ạdivạsiko Talare Merom Em Hạṭiń Akhṛa

Rajshahi reaḱ Tanore re basoḱkan ạdivạsi hoṛkoaḱ jion jingi lahanti lạgit́ Pranisompod Unnoyon Prokolpo do mit́ sae mõṛẽgel (150) goṭen maejiu ar baba hoṛ talare bin kạuḍite barea kate merome hạṭińat́koa. Calaoen Sokolbar (10 April) setaḱ 11:00 baja okte Upạjilạ Pranisompod Daptor ar Bheṭerinary Haspatal reaḱ bondoboste upạjilạ Parisompod samaṅre meromko em hạṭińat́koa.

Tanore Upạjilạ Pranisompod kormokorta Dr.Wazed Ali aḱ ạḱyurte sabhare maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana MP ren Protinidhi Rajshahi jila Jamayat Amir Abdul Khalek. Bises peṛa lekate seṭere tahẽkana BMDA ren Assistant Engineer Naemul Islam, Tanore upạjilạ Porisod ren sạbik Vice Chairman Jamayat Abdur Rahim, Tanore upạjilạ Nayebe Amir Anisul Rahman, upạjilạ Vice Chairman Abdur Kadir.

Seṭere tahẽkana Tanore upạjilạ jamayat ren secretary DM Akkas Ali, Pranisompod kormokorta Dr.Sumon Mia, Mamunur Rashid. Inạ chaḍa hõ upạjilạ prosason reaḱ eṭaḱ eṭaḱ daptor ren kạmiạko ar protinidhiko seṭerko tahẽkana. Upạjilạ Pranisompod kormokorta Dr.Wazed Ali doe baḍae ocokeda, Noa upạjilạ reaḱ barea pourosobha ar 7 goṭen union khon bachao ńamkate 150 goṭen ạdivạsiko talare merom em hạṭiń hoyena.

 

 

 

 

 




Gadha Ar Tạruṕ

Mit́din tạruṕ raj do toyoe metadea, “jomaḱ jogaṛ ạguạńme.” Tạruṕ raj lạgit́ jomaḱ sendra sendrate mit́ṭen gadhae ńamkedea. Ado gadha ṭhen sen sorkate metadea, “gate, teheń ńindạ raj do ame nẽota akat́mea. Onate am idiń heć akana.

Toyo aḱ kathate gadha doe pạtiạuente calaoena. Jomaḱ ńelte tạruṕ kajake kusiyena. Uniaḱ raḱ se kikiạu ańjomte gadha doe botorente dạṛkeda. Gadhae dạṛket́te tạruṕ doe raṅgaoena. Ado toyoe metadea, “nitge gadha saṕ ạguyem. Reṅgeć bạń sahao daṛeaḱ kana.

Toyo do arhõ gadha ṭhene calaoena ar uni bujhạuadete ruạṛ ạgukedea. Ar usạra tạruṕ do gadhae saṕkedete jojome dhurạuena. Ona oktere toyo do gadhawaḱ bohoḱ hataṅe kombṛo keda.

Tinre tạruṕ do mit́ leka gadhae jom cabakedea adoe ńelkeda hataṅ do bạnuḱtaea. Arhõ raṅgaote kikiạuḱ kana, okayena gadhawaḱ hataṅ do?

“Toyo doe menkeda, gadhawaḱ hataṅ do baṅ tahẽna.” Noa katha ańjomte tạruṕ do arhõe raṅgaoena. Adoe menkeda, cedaḱ ạuṛiaḱ katha dom roṛeda!?Gadhawaḱ hataṅ tahẽn khan ińaḱ kathate nonḍe am ṭhene hećkoḱa?” toyo do tạruṕe metadea.

Sạri kathagem meneda, gadhawaḱ bohoḱre hataṅ tahẽn khan thoṛagan rehõ bud akel tahẽkoḱtaea, Tạruṕ do toyo noa kathae metadea. Ma enḍekhan calaḱme.

Khange toyo do aćaḱ oṛaḱe ruạṛ senena ar oko dohoakat́ hataṅ rạskạ salaḱe jomkeda.




SSC Biḍạu Ehoboḱa 21 April

Nes bochor 2026 reaḱ SSC biḍạu do darakan 21 April ehoboḱa mente sikhnạt board doe lại sodorkeda. Sodorakan SSC routine lekate biḍạu do 21 April khon ehoṕkate 20 May hạbić calao idiḱa. Ar onka leka Practical biḍạu hõ 7 jun khon ehoṕkate 14 jun hạbić calao idiḱa mente baḍae ńamakana. SSC biḍạu do Baṅgla pạhil paper khon ehoboḱa.

Arhõ baḍae ńamakana, SSC biḍạu do setaḱ 10:00 baja khonge ehoboḱa. Onate 30 miniṭ lahare biḍạu emoḱ kodo biḍạu cenṭer te seṭeroḱ hoyoḱa. Sanam pạṭhuạko ṭhen nehõr tahẽn kana nit khonge SSC biḍạure seledoḱ lạgit́ sapṛaoḱ tabonpe.




Disomre Juluḱ Sunum Reaḱ Ṭonṭa Bạṛtik Kana

Iran ar Amerika reaḱ lạṛhại karonaḱte Baṅgladisom sãote goṭa dhạrtire juluḱ sunum (gạḍi reaḱ sunum) peṭrol dịgel reaḱ ṭonṭa ńeloḱ kana. Lạṛhại tinạḱ jeleńoḱa sunum ṭonṭa hõ ḍher idiḱa. Disomre nit dhạbićte sunum babotte bar hoṛkin goć akana mente baḍae ńamakana. Sarkaraḱ aema lekan kạmihora ar aste hõ jạruṛ tenaḱ sunum baṅ ńamoḱ kana. Line re ạḍi ghạṛić teṅgo katet́ rehõ pamp khonaḱ sunum bako ńamet́ kante hoṛko raṅgao arko ạṛis cabaḱ kana.

Noa ṭonṭa dinre aema sunum beparige sunumko oko dohokaḱ kana ar kombṛo kate sunumko bạnijeda. Onate disomre sunum reaḱ ṭonṭa do bạṛtikaete ńel ńamoḱ kana.

Kisạ̃ṛ ar lahanti disom kodo noa ṭonṭako teṅgo daram daṛeaḱ kana. Menkhan reṅgeć ar nacar disom kodo ạḍi muskilre menaḱkoa. Ona iạte Baṅgladisom sarkar disom hoṛkoe nehõrako kana jemon bạṛti sunum babon beohar.




Amnura Mission Re Rạskạ Salaḱ Manaoena Paska Porob

Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission re rạskạ salaḱ manaoena paska porob. Paska porob do isại dhorom hoṛkoaḱ dosar maraṅ porob kana. Robibar hiloḱ (05 April) setaḱ 7:00 baja okte paska porob se jisu Mạsi aḱ jiwet́ beredoḱ ńutumte girjạ do hoe purạuena. Noa girjạ doko bondobosleda Bangladesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) ar Amnura Lutheren Mission.

Paska porob girjạe ạḱyurkeda BNELC Rajshahi circle pasṭor Rev.Rajen Soren, Manḍer pasṭor Sonaton Soren ar sãote goṛo gopoṛore tahẽkana Amnura Lutheren Mission manḍer ạyurić Dhavid Dhonae Hembrom.

Rạskạ paska porob girjạre Amnura Manḍer ar ona aḍepase ṭoṭha (Mirjapur, Jolahar, Sakoṭola, Phạgupaṛa, Jhinakhor) khon heć seṭerakan amdaj 400 cetan isại boeha miserako selet́lena. Girjạ mucạt́re joto hoṛ rạskạ paska porob ńutumteko eneć sereńkeda. Amnura Lutheren Mission girjạ komiṭi ren sodosso ar Utarbongo Adivasi Forum ren totho ar procar sompadok Prodip Hembrom doe baḍae ocokeda, Amnura Lutheren Mission do noa jilạ reaḱ ạḍi sedae reaḱ isại ạri-cạli koaḱ dhorom ṭhaõna kana.

Nonḍe do jao Robibar ar eṭaḱ eṭaḱ din hõ girjạ seko dewa sewaeda. Teheńaḱ dinre goṭa dhạrtire suluk nirại ar bańcao ńam lạgit́ koejoṅ hoyena. Amnura Mission jubo songho ren sabha mukhiạ Jeheskel Murmu hõe lại sodorkeda, rạskạ paska porob manaoen ńutumte ạḍi rạskạń ạikạueda. Amnura Mission jubo songho ren sompadok John Hembrom hõe lại sodorkeda, teheńaḱ bises din do calao paromen dinko lekage manaoena.

Probhu Jisu Mạsi do pe din tayom gujuḱ khone jiwet́ beret́ena ar sermateye rakaṕena. Ona ńutumte paska porob se Jisu Mạsi aḱ jiwet́ beredoḱ din manaoena. Bhage sombat Mathaeye ol akat leka 28:6 hạṭińre ol akana – “Nonḍe do bạnugićan, ente aće menlet́ lekae jiwet́ beret́ena; dela uniye gitićlen ṭhạ̃i ńelben.”




Bhage Sukulbar

Teheń do dhạrtiren sanam kristan boeha miserako lạgit́ mit́ṭen ạḍi manotanaḱ din se mãhã Bhage sukulbar kana. Teheń do noa dhạrtiren Babańcaoić jisu mạsiaḱ gujuḱ din kana uni do  sanam manwa koaḱ kạiko ńutumte kalbheri kurus kaṭre aćaḱ jiwiye alae keda jemon ona sećte sanam manwako do akoaḱ kạiko khonak jemon bańcaoko ńam arko sadhinoḱ. Teheń goṭa dḥrtire apan ạpiun ṭhạ̃i jaega kore kristan hoṛ kodo Upạs koejoṅ selet́ uniaḱ noa gujuḱ se puruchun kạmiko disạyet́ taea, probhu mạsi do jemon goṭa dhạrtiren sanam jạtrenko apan ạpin suluke emako ma ar onkate sanam manwa kore aćaḱ noa harkhet ar gujuḱ hotete suluke danako ma.




Disomre Arhõ Hećena Gidrạ koaḱ Ham Ruạ

Goṭa disomre gidrạ koaḱ Ham ruạ do pasnao akana. Baṅgladisom reaḱ 64 jilạ modre eyae goṭen jilạre Ham ruạ do ḍher pasnao akana mente baḍae ńamakana. Din dinte Ham ruạ do arhõ ḍher idiḱ kana. Ạḍi utạr gidrạ Ham ruạte jạbun kateko gujuḱ kana mentehõ tolas ńamoḱ kana. Niạko din ńeloḱkan adom adom Hospital re gidrạko bako sahaboḱ kana. Adom hoṛ do Hospitalre beḍ bako ńamakat́ rehõ Hospital reaḱ bahre pinḍạ se ot kore asrae hatao kate akoren gidrạko ran ocoyet́ koa. Ạḍi muskil dosare gidrạko menaḱkoa. Disom reak’  maraṅ khobor sakam “Prothom Alo reaḱ khobor re badaeyoḱ kana je nit 21 goṭen hopon gidrạ ko gur akana. Niạ do nonka leka Rajshahi Medical College Hospital re 12 goṭen, Maymensingh Medical College Hospital re 3 goṭen, Rajdhạni reak rog pachnao Hospital re 3 goṭen ar Chapainababganj jilạ hospital re 3 gidra ko goc’akana.”

Ham Ruạ Hoyoḱ Cinhạ:-

  1. Manda, nạnḍri haso ar khoḱte ehoboḱa.
  2. Ruạ ruạ ạikạuḱa, Jut baṅ ạikạuḱa.
  3. Mẽt́ aragoḱa ar marsalko ńel lere do mẽt́ hasoa.
  4. Moca bhitrire kạṭić kạṭić pusri leka ponḍge rakaboḱa, noa do usạra cabaḱa.
  5. Bar pe din tayom mẽt́ãhã ar hoṛmore pusri dana leka rakaboḱa. Noako do thoṛa din bhitritege goṭa hoṛmore pasnaoḱa.
  6. Nijor gidrạko do A Viṭamin okulạnte ạḍi usạra mẽt́ reaḱ muskil ńam daṛeakoa, metaḱme mẽt́ do rohoṛoḱa ar ponḍge dag mẽt́re ńel ńamoḱa.
  7. Nijor gidrạ kodo mocare muskil geko ghao daṛeaḱa.
  8. Pusri lekanaḱ oḍok cabalen khange gidrạ do besoḱe ehoboḱa, adom pusri do mõṛẽ din gan tahẽna.

Ham Ruạ hoy lenkhan Cet́ ko Cekae Hoyoḱa:-

  • Ṭikạ hatao hoyoḱa.
  • Sapha sạphi tahẽn jạruṛa.
  • Joton jạruṛa, jirạu jạruṛa, ar daḱte hoṛmo jot́aḱ hoyoḱa. Ḍher kaete viṭamin A ar viṭamin C reaḱ jomaḱko jom ocoye hoyoḱa.
  • Mẽt́kin rohoṛ len khan, ạḍi usạra ḍaktar ṭhen idiye hoyoḱa.
  • Ruạ ḍherlen khan ar khoḱ tuluć koṛam haso se lutur haso hoelen khan ḍaktar ṭhen idiye hoyoḱa.

Noa okte sanamko sontor tahẽn jạruṛabona. Bạṛtikaete aboren gidrạkobo jotonkoa, jemon Ham ruạre aloko jạbunoḱ tabon ma.