2021 Sermaren Honours Tesar Borso Reaḱ Biḍạu Routine So̠do̠rena

Jatiya Biswabidaloy reaḱ 2021 sikhnạt serma reaḱ honours tesar borso (2013-14 sikhnạt serma khon beoharoḱ silạbas lekate) pạṭhuạ koaḱ biḍạu reaḱ okto sodorena. Aṭhwar hiloḱ (19 March) Biswabidaloy reaḱ website re so̠do̠ren mit́ ḍhạrwạḱ talate noa khobor lại lahayena.

Ḍhạrwạḱ re menakana, Jatiya Biswabidaloy reaḱ 2021 sikhnạt sermaren honours tesar borso ren pạṭhuạ koaḱ biḍạu do̠ darakan cando reaḱ 3 April (Budhbar) khon ehoboḱa. Biḍạu do̠ din hiloḱ tikin ber 12:30 baja khon ehoboḱa. Ar 31 April do̠ biḍạu mucạdoḱa. Pạṭhuạ ko do̠ admit card bar kopi www.nu.ac.bd/admit a www.nubd.info/college website khon college reaḱ password beohar talate download kateć print kopi do college professor-e suhiat́te pạṭhuạko em hạṭińakoa.




Sim Kombṛo

Mit́ṭen kombṛo hoṛe tahẽkana. Ado mit́din kombṛoe heć akana. Goṭae oṛaḱ sendra katet́ sim sạnḍi chaḍa eṭagaḱ cet́ge bae ńamleda. Onate Kombṛo do uni sime idi torakedea. Dosar hiloḱ tinre sim sạnḍi jabeye goṭakeda ado uni sim do kombṛo hoṛ bogete nehõrate metae kana, alogem gojeńa, ente hoṛeń goṛo baṛawako kana. Ạuri marsaloḱre hoṛkoń jagwaret́kote, hoṛko ạḍi aema ko kạmi daṛeaḱ kana. Ado  kombṛoe mengot́keda, henda lelha, onatege coń goćmea. Ente hoṛko jagwarlenre ale do cekate kombṛoe reaḱ ạt́le ńama.

Cecet́aḱ: Banḍhej hoṛ do bhage solha em katet́ jãhãn porho bạnuḱanaṅ.

 

 




Roja Reaḱ Pạhil Haptarege Cini Reaḱ Dam Kegi Re Mõṛẽ Ṭaka Komoḱ Kana

Roja reaḱ pạhil hapta khonge cini dam kegi re mõṛẽ ṭaka komoḱa mente Banijjo montri Tipu Munshi baḍae ocokeda. Aṭhwar hiloḱ (19 March) Banijjo montronaloy reaḱ meeting oṛaḱre nitaḱ bajar reaḱ dosa se drobomullo babotre galmarao mucạt́re noa kathae roṛ sodorkeda.

Arhõe menkeda je, hạṭiạ bajarre jinis ko reaḱ dam soṅgaṛ (porimito) dohoere sarkar aema lekate kurumuṭu kana. Sarkar ṭhen oka mạjut menaḱ, onate jinisko reaḱ dam do ohoge ḍherlena. Jãhãe dam ḍhere kurumuṭulere onko birudre bebostha hataoḱa. Disomre ạḍi utạr sunum ar cini mạjut menaḱa. Enḍekhan bajarre noa reaḱ jãhãn ṭonṭage baṅ hoyoḱa. Ar dam ḍheroḱ reaḱ jãhãn karonge bạnuḱanaṅ.




Bharo̠t Khon Pipelinete Ḍigel Hijuḱ Kana Teheń  

Bharo̠t disom khon Pipeline te teheń khonaḱ dịgel hijuḱ eho̠bo̠ḱ kana. Sạnicar (18 March) ạyuṕ bela 5:30 baja jokhen Baṅgladisom ren Maraṅ montri Sheikh Hasina ar Bharo̠t disomren Maraṅ montri Norendro Modi do video conference hotete noa dịgel ạgui reaḱ kạmihorakin uḍhạua.

Bangladesh Petroleum Corporation (BPC) noa khobore baḍae ocoakada. Arhõe Baḍae ocoakada je, nit Bharo̠t reaḱ Shiliguri re ḍigel hijuḱ reaḱ kạmi calaḱ kana. Ar Baṅgladisom reaḱ Parbottipur re do ḍigel rạkhi jogao reaḱ kạmi calaḱ kana. Bharo̠t khon ạguḱkan ḍigel do mareaḱ ḍiporege dohoḱa. Noa re jopoṛao akan kạmiạko menet́ kana, Bharo̠t disom khon nonka Pipeline te dịgel hiuḱre khoroć komoḱa, ar  gạḍi reaḱ sunum (jalani) ko idi ạgui re hõ kom khoroć lagaoḱa.




Rajshahire hoyena Santal Somaj ar Lek Acar, Ạricạli Cepet́ Sabha

March cando reaḱ 15-16, 2023 tạrik Rajshahi Christo Jotty Pasṭoral Center re hoe purạuena Santal Sãota ar Ạricạli-Lakcar rạkhi jogao cepeć sabha.

March cando reaḱ 15-16, 2023 re hoyen noa sabharen mukhiạ do Rajshahi Diocesren Manotan Bishop Zervas Rojario. Sabharen Ạyurić do Rajshahi Caritasren RD Devid Hembrom. Sabhare Santal Somaj reaḱ muṭhạn ar Ạyur noa babote galmaraokeda Rajshahi Khudro Nrigosthi Cultural Academi ren Research Officer Mr. Benjamin Tudu. Santalkoaḱ Horoṕ babote galmaraokeda Rajshahi Government College ren Assistant Professor Samson Hasda. Santal Lek Acar ar Ạricạli babote galmaraokeda Onoliạ Gabriel Hasda. Santalkoaḱ pal porob babote galmaraokeda Fr. Bernard Tudu.

Noa Cepet́ Sabhare Rajshahi, Nator, Joepurhat, Nowga, Chapainawabgonj jilạ khon 185 jona Pargana, Desmạńjhi, Mạńjhi, Naeke, juạnko, ar Santal Somaj lahanti lạgit́ ko hudis ganḍonoḱkan mukhiạko sohor seṭerlena. Santali pạrsite onol ar pạrsi lahanti kạmihora laha idi lạgit́ Ale do Santal, Aleaḱ horoṕ do Santali ” noa lạgit́ 7 jonate mit́ Adohok komiṭi hoyena.

Noa komiṭirenko doko hoyoḱ kana Ạyurić RD Devid Hembrom, eṭaḱko do Assistant Professor Samson Hasda, SC Albert Soren, Santal onoliạ Gabriel Hasda, Mr. Louis Tudu , Kostantina Hasda, ar Fr. William Murmu.

Cepet’ Sabha ca-calaoreko tahẽkana Sobita Tudu, Ruth Hasda, Vincent Core, Gabriel Soren, Susil Tudu. Joto lekan goṛo gopoṛore do Vikar genarel Fr. Fabian Marandy. Noa Cepet́ Sabha do Rajshahi Bishop House reaḱ  pastoral Center re hoyena.




Mõṛẽ Bibhag Re Hoe-Daḱ Heć Daṛeaḱa

Teheń Lukhibar (16 March). Teheń hõ disom reaḱ mõṛẽ goṭen bibhag re hoe-dak heć daṛeaḱa mente Bangladesh abohaoa adhidaptor-e lại laha akada. Budhbar (15 March) setaḱ 6:00 baja khon Lukhibar setaḱ 6:00 baja hạbić amdaj joto bibhag rege thoṛa thoṛi hoe-daḱ akat́gea. Khagrachori selet́ adom adom ṭoṭha redo kajaḱe hoe daḱ akada. Noa jokhen Syhlet re bạṛti 7 milimeṭer reaḱ hoe-daḱ hoyena. Ar Dhaka re do 2 milimeṭer reaḱ. Inạ chaḍa hõ Mymensingh re 5, Netrokona 4, Rajarhat re 5, Madaripur re 3, Tangail re 1, Tetulia 3, Chadpur 2, Myjedicourt re 1, Jashore re 2 ar Putuakhali 1 milimeṭer reaḱe daḱkeda. Teheń setaḱ khon 24 ghoṭa bhitri reaḱ abohaoa cetanre abohaoabid Md.Abul Kalam Mollik doe men akada, Rajshahi, Mymensingh, Dhaka, Khulna ar Sylhet bibhag reaḱ mit́ bar ṭoṭhare hoe-daḱ heć daṛeaḱa.




Gel (10) Goṭen Ṭoṭhare Hoe-Daḱ Heć Daṛeaḱa

Disomre gel (10) goṭen ṭoṭha cetante 80 kilomeṭer toṛte hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Onate noako ṭoṭha reaḱ doreão kore bar nombor husiạr cinhạ uduḱ reaḱ men akana. Budhbar (15 March) hoe-daḱ bichạu ạpis (abohaoa adhidaptor) nonkae lại laha akada.

Abohaoabid Md.Tiriqul Newaz Kabir-e baḍae ocoakada, Dhaka, Mymensingh, Faridpur, Jessore, Kushtia, Barisal, Khulna, Noakhali, Comilla ar Shylet ṭoṭhare utạr/utạr-pạchim nakha khonaḱ ghonṭare 60-80 kilomeṭer toṛte se jorte hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Noa ṭoṭharenko husiạr cinhạko uduḱ reaḱ menakana. Lukhibar (16 March) setaḱ dhạbić Mymensingh, Dhaka, Khulna, Barisal, Chottogram ar Shylet bibhạg reaḱ mit́ bar jaegare hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Inạ chaḍa katet́ rehõ eṭaḱ koredo sermare halka mạchi rimil tahẽ botećkoḱa.




Cạluyena Metrorail Reaḱ Arhõ Barea Sṭeson

Metrorail reaḱ turui ar eyae sṭeson hisạbte ‘Kazipara’ ar Mirpur-11’ ńutuman sṭeson cạluyena. Uttora dạkhin ar Sheorapara reaḱ noa babar goṭen sṭeson do niạ cando mucạt́ sećge jhijoḱa. Dhaka Mass Transit Company Limited (DMTCL) ren bebosthapona ạyurić M A N Chiddik noa babote baḍae ocokeda. M A N Chiddik doe menkeda, Metrorail reaḱ Uttora-Agargao haṭiń reaḱ are (9) goṭen sṭeson noa candoge cạluḱa. Ar nes bochor reaḱ July khonaḱge Metrorail calaḱ ehoboḱa.

Uttora utar sṭeson khon Mirpur-11 sṭeson reaḱ bhaṛa 30 ṭaka ar Kazipara sṭeson reaḱ bhaṛa do 40 ṭaka. Onka leka Agargao khon Kazipara sṭeson reaḱ bhaṛa hõ 20 ṭaka kateć ar Mirpur-11 sṭeson reaḱ bhaṛa 30 ṭaka. Niạ lahare Uttora khon Uttor, Agargao, Pollobi, Uttora centre ar Mirpur-10 sṭeson cạlulena. Ar inạkate teheń cạluyena ‘Kazipara’ ar Mirpur-11’ sṭeson.

Calaoen 28 December Maraṅ montri Sheikh Hasina Metrorail reaḱ line-6-do Uttora reaḱ (Diyabari) khon Agargao hạbić reaḱ  hạṭiń-e uḍhạuleda . Uḍhạu dosar hiloḱ khonaḱge Metrorail calaḱ-hijuḱ ehoṕ akana.




Turui Ar Eyae Kelas Re Jãhãn Biḍạu Emoḱ Baṅ Hoyoḱa

2023 serma reaḱ etohoṕ khonaḱ turui ar eyae kelas ren pạṭhuạ koaḱ nawa curriculum se dhara lekate kelas hoyoḱ kana. Noa banar kelas reaḱge jãhãn biḍạu se model test biḍạu hatao hõ baṅ hoyoḱa mente baḍae ocokeda Madhomik ar Ucchosikha Odhidaptor Mausi. Som hiloḱ (13 March) noa batlao ar hukume em akana.

Sikha Odhidaptor doe menet́ kana, turui ar eyae aḱ kelas ren pạṭhuạ ko do Jatiya sikhakrom ar pathopustok board reaḱ (NCTB) guidline lekateko bachao ocoḱa. Noa guidline babotre tayomte sikhnạt ṭhãonakoreko baḍae ocokoa. Mausi doe menet́ kana, madhomik porjai reaḱ turui ar eyae kelas ren pạṭhuạ koaḱ nawa sikhakrom lekate cecet́, cet́ako ar bachao reaḱ kạmihora re NCTB khon sapṛao akan mahasoe ko goṛo-gopoṛo ar sikhakrom se curriculum reaḱ batlao lekate calaḱ hoyoḱa. Pạṭhuạ ko mullayon se bachao re jãhãn biḍạu se model test baṅ hatao hoyoḱa. Turui ar eyae kelas ren pạṭhuạ ko nirbacon ar bachao re NCTB khon oka guidline ńamoḱa, on do tayomte baḍae ńamoḱa.  Sikha Odhidaptor-e menet́ kana, nawa curriculum ehoṕ lạgit́ mahasoe, ṭhãonaren maraṅić, upạjilạ se thana academic supervisor, upạjilạ se thana madhomik sikha ạpiser, jila sikha ạpiser, ancholik upoporicalok ar ancholik poricalok metaḱme ạyur koaḱ jaoge poribikhon keṭej hoyoḱtakoa.




 Dinajpur Re Jatiya Adibasi Porisod Reaḱ Manwa Tonol Ar Galmarao Sabha

Ạdibạsi koaḱ ạn-ạri ńel jut, jumi jaega cetanre ạidạri nisṭạn lạgit́, jumi jor-jobosti dokhol, khas jaega khon laga giḍi, eṛeaḱ mamla ocoḱ giḍi, aema lekan akoṭaḱ hamla, legcar cetanre dhawa, mạńjri reaḱ pharaktet́, Prosason aḱ bin goṛo ar polis prosason aḱ dhawa se mũhã ko lại sodor, bhumi ạpis reaḱ bạṛić kạmi reaḱ bicạr ar sarkaraḱ katha emoḱ bilomte hoyoḱkan dạbi kate Dinajpur re manwa tonol ar galmarao sabha ko hoe ocokeda Jatiya Adibasi Porisod. Aṭhwar hiloḱ (12 March) tikin ber 12:00 baja jokhen Dinajpur Pressclub re noa manwa tonol ar galmarao sabha hoe purạuena. Un jokhen kathae roṛkeda Jatiya Adibasi Porisod Dinajpur jila bibhạg ren sabha mukhiạ Shitol Mardi.

Ar un jokhen olaḱ kathate menena, ạdibạsi hoṛko noa bhumi reaḱ sanam andolon sãoko joṛaolena, Pakistan birudre sạdhinota, andolon, casa se krisok andolon Te-bhaga andolon selet́ sanam lekan andol re ạdibạsi ko mãyãm ko joro akada, jiwi ko alae akada, disom phurgạl re ạḍi utạr ạdibạsi hoṛ jiwi ko em akada. Enrehõ Baṅgladisom re teheń hõ ạdibạsi ko nana parkan teko jalao-koclon ocoḱ kana. Eḍekhan noa babotre sarkar do ạḍi usạra mońjaḱ horako hataoa mente ạdibạsiko asoḱ kana. Un jokhen selet́ko tahẽkana Jatiya Adibasi Porisod ren kendrio komiṭi ren sabha mukhiạ Robindronath Soren selet́ jilạ ren eṭaḱ ạdibạsi songoṭhon ren mukhiạ ko.