Jạdu Cato̠m

Baṛeghuṭu ato̠re Suruj ńutuman mit́ṭe̠n gidrại tahẽ̠kana. Onko do̠ ạḍi re̠aṅge̠ćko tahẽ̠kana. Ako ato̠ kho̠ć iskul do̠ ạḍi sạṅgińre̠ tahẽ̠kana. Bạrsạre̠ cato̠m baṅ tahẽ̠kante̠ lo̠ho̠t́ lo̠ho̠t́te̠ iskule calaoen khan didi moni do̠ iskul oṛaḱte̠ bae bo̠lo̠ ocoadea. Am do̠ barhe̠ kho̠nge paṛhao ańjo̠mme̠. Ar Suruj do̠ dayage janla kho̠n uyuṅ kate̠ ar duạr kho̠n japaḱ kate̠ paṛhaoe atene̠t́kan tahẽ̠kana.

Ado̠ iskul chutien khan oṛaḱre calaokate̠ raḱ raḱte ać babae lạiadea. E ba teheń do̠ didi moni lo̠ho̠t́iń tahẽ̠kante iskul oṛaḱte bae bo̠lo̠ ocoadińa. Teheńge mit́ṭe̠n cato̠m kiriń ạguạńme. Ać babae me̠nkeda ṭhikgea baba gapageń kiriń ạguama. Poesa bego̠rte ać baba do̠ Suruj lạgit́ cato̠m bae kiriń daṛeada. Dosar hiloḱ usạrate iskul calaḱ lạgit́e onḍokena, me̠nkhan ho̠rrege daḱ do̠ ńamkedea. Onate̠ uni do̠ dare buṭạ latarreye umule̠na. Re̠ṅge̠ć kede khan uni do̠ bạṭi kho̠n piṭhạ onḍoṅ kate jo̠jo̠me lagaoena.

Ona ho̠rte mit́ṭe̠n sạdhu haṛame calaḱkan tahẽ̠kana. Calaḱ calaḱ tuluć ghane ghane Suruj seće koyoḱet́kan tahẽ̠kante Suruj do̠e me̠nkeda, piṭhạm jo̠ma, ar sạdhu babae emadea. Piṭhạ jo̠m kate̠ sạdhu baba do̠ Suruje kulikedea cedaḱ iskulte̠ do̠ bam calao akana? Suruj do̠e lạikeda lo̠ho̠t́ lo̠ho̠t́teń calaolenkhan didi moni iskulte̠ bae bo̠lo̠ ocowạńa. Ona katha ańjo̠mte̠ sạdhu haṛam do̠ aćaḱ mit́ṭe̠n cato̠me emadea ar Suruj do̠ ona cato̠m saṕ kate̠ye umule̠na. Ar oṛaḱ seće mohnḍayena ar calao calaote mit́-bar ho̠ṛe ńamket́koa ar cato̠m latarreye ho̠ho̠wakoa ar hahaṛage ona cato̠m do̠ lạṭuḱ kana.




Rupaliaḱ Kạṭić O̠kte̠

Baṅgladisom reaḱ 6 mãhã ritu modhre̠ rabaṅ ritu kana mit́ṭe̠n ritu. Rabaṅ ritu he̠ćlen khange aohal bo̠do̠lo̠ḱa oka do̠ aboaḱ ho̠ṛmo̠re, bạṛtikate̠ aboaḱ hartare̠ niạ reaḱ e̠se̠r paṛaoḱa. Ceka co̠ hartako ro̠ho̠ṛo̠ḱa ar cikạṛtet́ hõ̠ at́ cabaḱa. Niạ o̠kte̠ harta reaḱ jo̠to̠n mo̠ńjte̠ baṅ hatao lekhan ho̠ṛmo̠ko ro̠do̠do̠ḱa ar kaṭa, luṭiko paṛago̠ḱa, ona sãote̠ arhõ̠ nana hunạr ruạ haso ńańama.

Mit́ rabaṅ din setaḱre̠ Rupali do̠ ać go̠go̠e kulikedea, “Go̠ kạṭić o̠kte̠re̠ am do̠ ce̠t́ lekate̠ ińaḱ ho̠ṛmo̠ye̠m jo̠to̠nle̠t́tińa?” Un o̠kte̠re̠ Rupali ać go̠go̠ do̠ Rupali kạṭić o̠kte̠ reaḱ jạṛe̠ lạiadea.

Am mam baḍaege amaḱ janam do̠ rabaṅ o̠kte̠ hoelentama. Rupali ḍubuḱ ḍubuḱ kate̠ye̠ me̠nkeda hẽ̠ go̠ iń do̠ń baḍaegea. Bale̠ gidrạwaḱ ho̠ṛmo̠ do̠ ạḍi lạbit́ge tahẽ̠na ar nase tege gisić, babat́, ghaoko ńamkoa. Ińaḱ dạyik tahẽ̠kana amaḱ ho̠ṛmo̠ niphuṭ do̠ho̠e. Iń do̠ dinạm din so̠mo̠e kate̠ urgum daḱte̠ ar so̠ sạbunte̠ń ḍạbrạ sapha kam kan tahẽ̠kana. Je̠mo̠n amaḱ ho̠ṛmo̠ ar hartare̠ jãhãn mạilạ baṅ tahẽ̠n. Inạ tayo̠m koṭe̠ć rạsun ar jo̠m sunum lo̠lo̠ kate̠, amaḱ goṭa ho̠ṛmo̠re̠ o̠jo̠ḱkate̠ń iskirkamkan tahẽ̠kana. Onate̠ amaḱ ho̠ṛmo̠ ar harta do̠ ạḍi mo̠ńj cikạṛge tahẽ̠kantama. Sunum o̠jo̠ḱkate̠ iskirkam o̠kte̠ aramgeye̠m ạikạue̠t́ tahẽ̠nte̠ mo̠ńjge̠ye̠m jạpit́e̠t́kan tahẽ̠na.

Unạḱ jo̠to̠n kate̠re̠ hõ̠ mit́ dho̠m amaḱ hartare̠ pusri leka ce̠t́ co̠ rakaṕat́me̠ tahẽ̠na. Ona iạte̠ haere! Daya ge̠m raḱe̠t́kan tahẽ̠na. Am baba ar iń ạḍi gunạnre̠liń paṛaole̠na ar turạt ḍakṭo̠r ṭhe̠nliń idile̠t́mea. Ḍakṭo̠r ho̠ṛmo̠re̠ o̠jo̠ḱam lạgit́ lagao rane̠ e̠mlena ar ran lagaotege bại bạite̠m mo̠ńjena.

Nito̠ḱ do̠ am do̠m lạṭu ńo̠ḱena. Ce̠t́ lekate̠ ho̠ṛmo̠ jo̠to̠n ho̠yo̠ḱa onako do̠ jo̠to̠ń ce̠t́ akaoat́mea. Nito̠ḱ do̠ amaḱ ho̠ṛmo̠ amge mo̠ńjte̠ jo̠to̠n lagaoama. Biseskaete̠ rabaṅ o̠kte̠. Jạsti dhuṛi kore̠ gatele̠n khan ar ti, jaṅga, ho̠ṛmo̠ mo̠ńjte̠ aṕ hạtum, se̠ baṅ ḍạbrạle̠n khan, ro̠do̠t́ emante̠aḱ ko ńańama.Onate̠ harta jo̠to̠nre̠ ạḍi so̠nto̠r tahẽ̠n ho̠yo̠ḱa. Ińaḱ katham bujhạukeda. Ado̠ ḍubuḱ ḍubuḱ te̠ye̠ me̠nkeda bujhạukedạń.




Liṭạḱ Aḱ Reaḱ Jạṛ

Sedaere̠ noa dhạrtire̠n ro̠ṅ ko do̠ko re̠ṭe̠pe̠ṭe̠lena je o̠ko̠e jo̠to̠ kho̠ne̠ mo̠ja me̠nte̠. Hạriạṛ ro̠ṅ do̠e me̠nkeda, “Niạ do̠ sapha katha kana je iń do̠ jo̠to̠ kho̠niń mo̠ńja. Iń do̠ jive̠t́ reaḱ ãs ar bho̠rsa kạnạń. Dhạrti reaḱ dare nạ̃ṛĩ ghãsko do̠ ińaḱ ro̠ṅgeko hataoa. Iń be̠go̠r jo̠to̠ janwarko go̠ć cabaḱa. Beṛhaete̠ ko̠yo̠gpe̠ ńe̠l ńamińa.”

Serma ro̠ṅe̠ me̠nkeda, “Hape̠ hapoi thiruḱme̠. Am do̠ e̠ke̠n dhạrti reaḱgem cintạḱ kana. Ma se̠ serma ar jalapuri se̠n be̠ṅge̠dme̠, niạ daḱge jivi bańcaoe̠ do̠ho̠ea ar niạ kho̠nge rimil hõ̠ tearo̠ḱa. Dhạrtire̠ suluk reaḱ karo̠n do̠ noage.”

Sasaṅe̠ metat́kina, “Abe̠n do̠ ạḍi ãṭbe̠n re̠ṭe̠pe̠ṭe̠ḱ kana. Ińge dhạrtire̠ rạskạń ạguia. ma ńe̠lbe̠n siń cando, ńindạ cando, ipil jo̠to̠geko sasaṅgea. Suruj le̠we̠r baha ko̠yo̠ḱaḱpe̠, tinạḱ mo̠ńj landae leka ńe̠lo̠ḱ kana. Iń be̠go̠r dhạrtire̠ rạskạge baṅ tahẽ̠na.”

Ko̠mla ro̠ṅ hõ̠e me̠n so̠do̠rkeda, “iń do̠ mo̠ńj ho̠ṛmo̠ ar daṛere̠n cinhạ kạnạń. Ińge jo̠to̠ lekan jạruṛo̠ḱ bhiṭaminkoń e̠mo̠ḱa. Ma ńe̠lpe̠ gajo̠r, ul bele, pạpiạ bele, ko̠mla, kohṇḍa jo̠to̠rege minạńa. Cando rakaṕ ar cando hạsur jo̠khe̠ć ińaḱ ro̠ṅ ńe̠lte̠ tinạḱ mo̠ńj ńe̠lo̠ḱa.”

Araḱ ro̠ṅ do̠ onkoaḱ ro̠ṛ ańjo̠m ańjo̠m te̠ye̠ ạṛisena are me̠nkeda, “Iń do̠ apeko kho̠niń so̠ro̠sgea. Mãyãm reaḱ ro̠ṅ do̠ araḱgea ar mãyãm do̠ jo̠to̠ jive̠t́ janwar bańcaoe̠ do̠ho̠akat́koa. Iń do̠ so̠nto̠r, muskil ar sạhusi reaḱ ro̠ṅ kạnạń. Dulạṛ ar gulạb baha do̠ ińaḱ ro̠ṅrege menaḱa.”

Beṅgaṛ ro̠ṅ do̠ onkoaḱ katha ańjo̠mte̠ ar bae thir daṛeada. Ạḍi murukte̠ye̠ me̠nkeda, “Iń do̠ kisạ̃ṛ ar daṛeankore̠n cinhạ kạnạń. Rajako ar kisạ̃ṛko iń do̠ akoaḱ daṛe ar mạn sarhao iạte̠ko be̠oharińa. Iń do̠ bako kuli ruạṛińạ. Jo̠to̠geko manaoińạ.

Nil ro̠ṅ do̠ jo̠to̠ kho̠n lạbit́ aṛaṅte̠ye̠ me̠nkeda, “Ańjo̠mpe̠ iń do̠ mo̠n renaṅ bhabnakoń so̠do̠ra ińaḱ ro̠ṅte. Ro̠ṅkore̠ bo̠do̠l ạgu ar jo̠to̠ ro̠ṅko mo̠ńj do̠ho̠ do̠ iń ho̠te̠te̠ge hoyoḱa. Ko̠ejo̠ṅ ar suluk reaḱ cinhạ do̠ iń kạnạń.

Onko do̠ ko ro̠po̠ṛo̠ḱkan tahẽ̠n o̠kte̠re̠ ạḍi ãṭ Bijli are huḍurkeda, jho̠m-jho̠m jho̠po̠ṛo̠ḱkana?Bape̠ baḍaea sisrjạuić geco̠e sirjạu akat́pe̠.Ape̠ jo̠to̠gepe̠ judạ judạ gea arpe̠ mo̠ńjgea.Ado̠e metat́koa, jo̠to̠ge dela ti saṕkate̠ hijuḱpe̠ art is hõ̠ alo̠pe̠ ro̠po̠ṛ-jho̠po̠ṛo̠ḱa.” Ti saṕkate̠ko teṅgoen khan sermare̠ Liṭạḱ Aḱ do̠ tearena.Ar un kho̠n onko do̠ bako be̠suluko̠ḱa.




HSC Form Purun Reaḱ Okto Ḍherena

Calaḱkan serma reaḱ Higher Secondary School Certificate (HSC) biḍạu reaḱ form purun okto ko ḍher akada. Fom purun reaḱ okto do ḍherena 19 June dhạbić. Ar noa form purun kạmihora do 18 June khonge ehoboḱa. Dhaka Madhomik ar Ucho Madhomik sikhnạt board reaḱ website re mit́ ḍhạrwạḱ hotete noa khobor sodorena.

Ḍhạrwạḱ re men akana, noa sermaren HSC pạṭhuạkoaḱ form purun okto do darakan 18-19 June dhạbić niṭ akana. Noa em akan oktorege form purun reaḱ joto lekan kạmi do purạu hoyoḱa. Ar noa ko sanamaḱ do sikhnạt ṭhãonaren maraniće ńel juta.




Irạl (8) Goṭen Jilạre Hoe Daḱ Heć Daṛeaḱa

Teheń Moṅgolbar 17 June 2025. Teheń abohaoa office doe baḍae ocokeda je, tikin ber 1:00 baja bhitrite irạl goṭen jilạre 45-60 kilomeṭer toṛte hoe daḱ heć daṛeaḱa.

Onate disom reaḱ dạkhin ar dạkhin-purub nakha reaḱ onako irạl goṭen disạm reaḱ doreão kore hõ sontor tahẽn lạgit́ 1 nombor cihnạ do uduḱ hoe akana.




Gol

Gol Gol Gol

Noa dhạrti puri gol

Gol Gol Gol

Jom ńũre gonḍogol.

Gol Gol Gol

Katha roṛre gonḍogol

Gol Gol Gol

Cạl colonre gonḍogol.

Gol Gol Gol

Am ińre gonḍogol

Gol Gol Gol

Somaj talare gonḍogol.

Gol Gol Gol

Jạt jạtre gonḍogol

Gol Gol Gol

Disạm disạmre gonḍogol.

Gol Gol Gol

Aboaḱ hudis cintạre gonḍogol

Gol Gol Gol

Jotoge gonḍogol.




Lać ar eṭaḱ ho̠ṛmo̠ hạṭińko

Mit́din ti, jaṅga ar eṭaḱ-eṭaḱ ho̠ṛmo̠ hạṭińko noṅkako galmarao keda. Abo̠ do̠ siń-sạṭuṕ bon khaṭaoḱ kana me̠nkhan lać do̠ tis hõ̠ bae laṛaoḱa, uni do̠ e̠ke̠n duṛuṕ duṛuṕe jo̠me̠t́a. Uni kuhṛiạ do̠ cet́ onkabo pusạuea? Mabon mit́ jumo̠ḱa, teheń kho̠n ado̠ babon go̠ṛo̠aea. Onkako goṭake̠t́ khan jo̠to̠ko laṛaoḱ kho̠nko thirena. Apan-ạpin oka oka kạmi tahẽ̠kantakoa, bako kạmia. Jaṅga do̠ ać taṛam kạmi bae kạmia, ar jo̠maḱ ṭhe̠n bae calaḱa. Ti do̠ mocate̠ jo̠maḱ bae rakaba, onate̠ moca hõ̠ jo̠maḱ baṅ se̠naea. Ḍaṭa jo̠maḱ bae to̠go̠ja.

Lać kạbuye̠ lạgit́ pe-pun dinko onkakeda, onate̠ lać do̠ ạḍite̠t́geye̠ haro̠ne̠na ar ti jaṅga, mo̠ca eman ho̠ṛmo̠ hạṭińko do̠ ạḍite̠t́ko nijo̠rena, ar bako laṛao daṛeada. Khangeko bujhạukeda, baṅma, lać bae khaṭaoḱ re̠hõ̠, e̠nre̠ hõ̠ so̠ro̠s ho̠ṛmo̠ hạṭiń kanae, lać ạsule̠ lạgit́ babon kurumuṭu le̠khan jo̠to̠ ho̠ṛmo̠ hạṭińbo nijo̠ro̠ḱa, ce̠t́ leka aboko lacbo upạseda, onkage uni hõ̠ aboe upạse̠t́bona. Ona tayo̠m jo̠to̠ ho̠ṛmo̠ hạṭińkote̠ lać ạsulko kurumuṭuke̠t́a.

Tumạl: Do̠sar kilạs-Ạkil Ḍahar-Do̠sar Hạṭiń




Lelha Raja

Utạr disạm re̠naḱ mit́ disạmre̠n rajae tahẽ̠kana. Uni raja do̠ bir gajaṛko sapha kate̠ lạṭu lạṭu dolan oṛaḱ ar kạrkhanae benaokeda. Bir gajaṛ ar janwarkoaḱ tahẽ̠n jạruṛ do̠ bae mo̠ne̠le̠da.

Dạkhin nakhare̠ ar mit́ disạm tahẽ̠kana. Uni raja do̠ bir ar bir janwarko ạḍiye kusiwakoa. Ona iạte̠ jao serma disạm ho̠ṛko niạ dareye̠ ro̠ho̠e idiye̠t́kan tahẽ̠na.

Dinke̠ din aohal bo̠do̠l calaoena. Utạr disạm do̠ bir gajaṛ dare nạ̃ṛĩ baṅ tahẽ̠kante̠, dak hõ̠ bae daḱ leda, disạmre khora hoyena. Gaḍa, so̠ḍo̠ḱ, pukhri, khạ̃ṛi, nalako sanam ro̠ho̠ṛ cabayena. Pho̠so̠lko hõ̠ kho̠rate̠ go̠ć cabayentakoa. Disạmre akal paṛaoena.

Me̠nkhan dạkhin disạmre̠ do̠ bir, gajaṛ, tahẽ̠kante̠ rimil he̠ćena. O̠kte̠ lekageye̠ dak keda. Abad pho̠so̠lko hõ̠ mo̠ńjge hoyena. Disạmre̠n ho̠ṛko do̠ ạḍi kusạlgeko tahẽ̠kana. Dạkhin disạm reaḱ kusạl ńe̠lte̠ utạr disạmre̠n raja do̠ ạḍiye kastaoena are̠ gaṇḍonjo̠ṅana, bir gajaṛ, dare nạ̃ṛĩko bạń nasao lekhan niạ halo̠t do̠ o̠ho̠ge hoele̠ntińa.

Tumạl: Ańjo̠m jo̠ṅ jạṛ-pạhil kilạs




At́ Akan Ṭaka Reaḱ Golpo

Jisu do hoṛko cet́ako lạgit́ noa golpoe lạiat́koa-“mit́ṭen maejiuaḱ gel goṭen rupạ ṭaka menaḱtaea. Onako mod khon mit́ṭene at́le khan, diuhe jeret́kate oṛaḱ joḱ joḱte ạuriye ńam hạbić goṭa oṛaḱ bae sendraea? Are ńamlere, aćren gateko ar sorrenko hohokateye metakoa-“Iń soṅge rạskạḱpe. Ente at́len ṭaka doń ńamkeda.”

Golpo mucạt́reye menkeda,-“Onka leka, mit́ṭen kại hoṛ aćaḱ kại khon mone ạcurle khan, Isorren dutko hõko rạskạḱa.”




Me̠skoć

Me̠skoć

Mit́din kelasre Mahasoe gidrạkoe kuliet́koa, ‘mase lạipe, sim do̠ cedaḱ Giraffe leka baṅko usula?’ Ado̠ mit́ṭen gidrạ do̠ bo̠ho̠ḱe gạdur go̠t́ena are menkeda, Mahasoe, enḍekhan ma simko bele são sãote sanam bele otre ńuro̠ḱte rạput́koḱa, ar abo hõ bele babon jom ńamkea!