Rajshahire serma reak sanam khon kom hoe lolo 8.4 Degree

Rajshahi reak Hisit hoe ạpis sosolhaic Rajib khan tehen setak̠ 6 baja re noa hoe lolo obosta reak soṅ hoe akana, Moṅgol hilok ayup khonge him rabaṅ do ạdi ãt bạrti idikate hoe lolo do ekal latar akana. Hist hoe(Abohaowa) ạpise meneda utạr reak noa rear hoe do nit khon arhõ thora din tahena.

Calaoen pe din khon Rajshahi ar noa tothare sin cando reak napam do ekalte baṅ hoyok kana, reṅgec ore car nacar kodo noa tharthraok kan rearre ạdi harinre menakkoa, busup ar emanteak jạbra ko jeret jol kate jãhãlekate akoak hormoko urgumet takoa.

Rabaṅ reak noa dbạrtik são sãote rear reak aema lekanak ajar/ ruạ ko hõ nelok kana, bises kore kạtic gidrạ ar murubbi se haram budhi horko jemon Niumonia,Sahẽt reak muskil(Asthma) eman ruạ ko ạdi bạrti hoyok kana, Niạ oktere Rajshahi Medical College Haspatalre rugi reak cap etak din ko khon ạdi bạrti bhir akana.

-Daily Ittefak 31.12.2025




Begom Khaleda Zia do Dhạrtiye Bagiyada

Teheń́ Moṅgol bar 30 December’2025 Baṅgladisạmren Pạhil Maejiu Maraṅ montri ar BNP dolren Ạḱyurić Begum Khaleda Zia do noa dhuṛi dhạrti bạgi kate hanapuriteye ucạṛena, Uni do Baṅladisạm Sarkar ren Pạhilić (Prodhan) hisạte pea dhaoteye bachao ocolena. BNP dol seć khon ko baḍae oco akana je, uni do teheń setaḱ 6 baja oktere mucạt́ sahẽt́ kate noa dhạrti khone bidạ́yena, pe dhaoren maraṅ montri nui khaleda ̣Ziạwaḱ umer do hoelena 79 serma. Baṅladisạmren mare maraṅ montriaḱ noa gujuḱre Santalstimes gharońjren ko hõ uniren gharońj peṛa pạrbhạ sanam ko jemon jiwi raṛeć ko ńam noae koejoṅ kana.




Mit́ ṭen toyo ar sim reaḱ katha.

Ol toṅgeaḱ.

Ado muci ṭhene calaoena; adoe metae kana, E muci, ma dhaṛa daṕkạtińme; mit́ṭen sim iń ạguama. Ado sạriye daṕkat́taea, ar mit́ aṛere ṭiạle dohoadea; ado onate calaḱ jokhen do dal calaḱa, ado ṭepgr ṭeper saḍe idiḱa. Ado khange ạḍiye khusiyena. Khange ado mit́ṭen sime saṕ idiadea. Ado inạ mit́ ghạṛi tayom khange uni toyo do ṭanḍitejoṅ osorkedea, ado bae leṭeć daṛeaḱ kan khange muci ṭhen arhõe ńir calaoena; adoe metae kana, iạ muci, bạń ić daṛeaḱ kan do, dhaṛare bhugạḱ do cedaḱ bam dohoadińa? Ado muciye menket́a, Do kamar ṭhen calaḱme, unige nãhãḱ dhaṛa doe balkatama. Ado sạri kamar ṭhene calaoena, adoe metae kana, E ho kamar, ma dhaṛa bal bhugạḱ kạtińme, miṭ́ṭen sim iń ạguama. Ado uni kamare menket́a, Do enḍekhan ạgu maṛaṅanme, enḍekhan iń balmea; ar baṅkhan do ohoń ballema. Okoe baḍae, ạguạń com baṅ coṅ; toyo do ạḍipe eḱregea. Ạgu maṛaṅlem, enḍekhan iń balmea; ar baṅkhan do ohoń ballema. Khange sạriye calaoena, ado inạ mit́ ghạṛi khange oka khon Coṅ sạri mit́ṭen maraṅ utạr gaya sime ger ạgu got́kedea, adoe metae kana, Nuḱũi ńeleme iń ạguat́mea ; ma bal hodeńme. Am do miṭ́ṭen toyoe phạsiarayentem menet́a, je toyo do sanamko phạsiaragea mente. Iń do bạń eḱrea, se adorn adomko do bale eḱrea. Khange sạri sime hataokedea, ado ṭạku dhipạukate dhaṛaye bal bhugạḱ got́kede khan !goṭa koṛam senteye ciḍir got́adeteye dạṛ utạrket́a ; ado ghuriạ bae ruạṛlena. Ado tahen tahente, kathae, tin din badre coṅ ado uni toyo do miṭ́ṭen atote sim jome calaḱ kan; ado ona ṭiạlte dal calaḱ kana, ado ṭeper ṭeper saḍe idiḱ kana. Ado ạḍi rạskại ạikạuket́ khan do, sereńe disạ got́ket́a. Adoe sereń idiyet́a

Nete do jojom Tuṛuk darako kan,

Nete do Koenḍa rapajko!

Men yoe, dạṛjoṅpe, baṅkhanko sumạr akat́pea!

– Santal Folk Tales reaḱ́ Vol-1 khon tumạlakana.  Ol toṅgeḱa.




MARAṄ DIN

Maraṅ DIN baṅ maraṅa ghonṭa saḍe rãwaḱ

Baṅ kana din do maraṅ porob reaḱ hewaḱ.

Manwa rupe hatawana abon Isor Baba

Maraṅ hoyen din do noa soetan daṛe caba.

Noa din ge dhạrti tala maraṅ mạhimate

Seṭerenae jisu mạsi manwa jonom kate.

Abo khonaḱ hiskạ bạḍại hiṛiń cabae hoyoḱ

Tobe aneć sanam kore rạskạ seṅgel joloḱ.

Babon tahen sanam koge dos ar bhinạ bhini

Ente nitoḱ seṭerenae babańcaoić uni.

Sanam koaḱ mone ontor saphae abon teheń

Maraṅ DIN re rạskạ jion jemon hoyoḱ jeleń.

Ontor mundil sajao abon jisu mạsi lạgit́

Boeha dulạṛ urgum dohoe tahenabon mit́

Huḍiń maraṅ sanam koge ISOR ṭhen do soman

Pạtiạr jion khemao lekhan ńamoḱ serma dolan.

Reṅgeć kisạṛ ṭuạr amar rạnḍi ṭhunṭạ dukhi

Sohot́ kobon goṛokote sanambon tahen  sukhi.

Sanam koaḱ oṛaḱ hoyoḱ nãwã Jerusalem

Dulạṛ jisu MARAṄ DIN re rạskạ seteńalem.




MARAṄ DIN RẠSKẠ

Ń́́́́ut cabayen marsal hećen

Botor bạnuḱ tabon

Duk dạndi sanam hiṛiń kate

Rạskạ hulạs abon.

 

Huḍiń mone maraṅabon

Maraṅ DIN lạgit́

Ńindạ tayom setaḱ hoyen

Babon tahen jạpit́.

 

Goṭa serma tahẽ kana

Kạima hende rimil,

Sanam koaḱ jion hoyoḱ

Sapha riṛim ipil.

 

Sanam koaḱ hoṛmo rege

Horoḱ bande Nawa,

Onka leka mone ontor

Jạruṛ dewa sewa.

 

Sapha reaṛ setaḱ hijuḱ

Kiṛit́ raskạ hulạs,

Sunum piṭhạ sãote guṛ ca

Ńuabon gilạs gilạs.

 

Ontor reaḱ sanam mạilạ

Ạruṕ sapha kate,

Hulạsoḱ bon rạskạ abon

Girjạ maṛaṅ kate




Sereń

Bagwanre banda nạ̃ṛĩ sarjom bir re saṅ nãṛĩ

Dạkhin bihạr redo kadam dare (2)

Saṅ nạ̃ṛĩ banda nãṛĩ alom joton ạdibạsi

Amaḱ jonom disạm jogaome

Amaḱ jonom jạti ma jotontam.(2)




HO̠ṚMO̠ JO̠TO̠N

Lo̠kho̠n do̠ saradinman dhuṛire̠ye̠ gate baṛaea. Paera hõ kisni leka ce̠ṭe̠ ce̠ṭe̠ye̠ paeraḱa, mo̠jte̠ bae iskir saphaḱa. Rabaṅ se̠ṭe̠re̠n khan ho̠ṛmo̠ ro̠do̠t́entaea ar luṭi jaṅgako paṛaḱentaea. Onate̠ taṛamte̠ do̠ jaṅga hasoye ar ro̠ṛ landa te̠do̠ moca hasoye.

Mit́din iskulre̠ mahaso̠eye̠ kulikedea, “Teheń setaḱ ce̠t́e̠m jo̠m ạgukeda? Ar uni do̠ moca hasokedete̠ moca coelo kate̠ye̠ me̠nkeda, Pu—pu—pu—puṭhu”ar ańjo̠mkate̠ jo̠to̠ko landaoadea. Ado̠ mahaso̠eye̠ metat́koa sapha sạphi bape̠ tahẽ̠le̠nkhan nonkage hoyoḱtapea.




Rakas Ar Kạṭić Gidrạ

Sedae jugre̠ mit́ disạmre̠ ạḍi maraṅ mit́ṭe̠n Rakkase tahẽ̠kana. Uniaḱ ạḍi maraṅ mit́ṭe̠n bagan tahẽ̠kantea. Ona baganre̠do̠ celehõ bae bo̠lo̠ ocoakokan tahẽna. Onate̠ uniaḱ baganre̠do̠ ce̠t́ baha hõ baṅ bahaḱkantae tahẽna.

Mit́din uni do̠ peṛaho̠ṛo̠ḱe̠ calaoena. Ona okte̠re̠ gidrạko do̠ gateḱko bo̠lo̠ena. Rakkas do̠ raḱ ańjo̠mte̠ uni gidrạ ṭhe̠ne̠ calaoena. Uni gidrạ ńe̠lte̠ daya he̠ćadea are̠ metadea teheń kho̠n dinạm nonḍe̠ gateḱ pe̠ hijuḱa.

Unkho̠n onko gidrạko do̠ ona baganre̠ gateḱko e̠ho̠ṕe̠na. Ar baganre̠hõ nana hunạr bahakote̠ baha pe̠rećena. Ar uni Rakkas hõ gidrạko são gateḱe̠ e̠ho̠ṕe̠na.

Tumạl: MLE Pạhil Kilạs




PURUẠ DISOMREN GONOKKO

Jisu Herod Raj okte Bethlehemreye janamen khan, gonok hoṛ puruạ khon Jirusalemte hećkateko menket́a, Jihudikoren janamen raj do okare menaea? Ente ale do uniren ipil puruạrele ńelledea, ar uni sewawae lạgit́le hećena. Herod raj onae ańjomket́ khane torasena, ar maraṅ naekeko ar sostor baḍaeko jarwaket́kote onko ṭhene khuṛiạuana, Mạsi okareye janamoḱa mente. Onko doko metadea; Jihudạ Bethlehemrege, nạbi reaḱ katha leka. Khange Herod onko gonok ko oko okote hoho ạgu ocokate onko ṭhene sutrạuana ipile ńellen jokheć reaṅ. Ar Bethlehente kolket́koteye metat́koa, Do senkate gidrạ reaṅ soḱ sutruć surạgpe, ar unipe ńamlere jạhir torawạńpe, jemon iń hõ senkateń sewawae.

Onko gonok doko calaoena. Khange puruạreko ńellede ipil do onko laha lahateye calaḱkan tahẽkana, gidrạ menae oṛaḱ coṭre ạuri seṭerkateye teṅgoḱ dhạbić. Onko do ipiltet́ko ńelkedete ạḍi bạṛićko rạskạena; ar oṛaḱte bolokate gidrạko ńelkedea aćren eṅgat Mạriạ tuluć; ar ombaḱkateko sewawadea; ar akoaḱ dhon babaeaḱko oṭaḱkate sona, kunduru ar gondhorosko samaṅadea. Ar Herod ṭhen aloko ruạṛa mente kukmũte cehaoente eṭaḱ horte akoaḱ disomteko sa calaoena.

Onkoko calaoen khan, Probhuren mit́ṭen serma goḍet kukmũte Joseph ṭhen upelkateye metadea, De beret́kate gidrạ ar eṅgattet́ sotoḱkinte Misor disomte dạṛme;ar onḍe tahenme iń ạuriń metam dhạbić; ente Herod do gidrại sendraye lạgidoḱ kana gojea mente. Khange uni do beret́ente ńindạre gidrạ ar eṅgattet́ sotoḱkate Misor disomteye calaoena.Herod do gonokko ṭhen gidrạ benaoene ńelket́ khan, bạṛiće raṅgaoena, ar Bethlehemren joto koṛa 2 serma umerrenko khon nirosko dhạbiće goć ocoket́koa.

Herode goćen khan, Probhuren mit́ṭen serma foḍet Misor disomre kukmũte Joseph ṭhen upelkateye metadea, Ma beret́kate gidrạ ar eṅgattet́ sotoḱkinte Israyel disomte ruạṛme’ ente gidrạ reaḱ jivi sesendrako doko goćena. Khange Joseph do gidrạ ar eṅgattet́ sotoḱkate Gạlil disomte sesente Nasaretreye thamgạḍiyena. Ar gidrạ foe hara idiyena, are keṭeć idiyena, akelte perejoḱ kan tuluć, ar Isor reaḱ bạsut unire tahẽkana. (Math. 2. Luk 2, 40.)




Munuaḱ Janam Din Reaḱ Sandes

Munuaḱ janam dinre baba do̠ bajar kho̠n mit́ṭen putul ạgukate munu ać go̠go̠e emadea. Go̠go̠ do̠ munu hahaṛa ocoe lạgit́ parko̠m latarre putule oko kadea. Munu jạpit́ kho̠ne ebhenen khan go̠go̠ ar baba do̠ uniaḱ janam din ńutumtekin sarhao kedea ar janam din reaḱ sandes sendra ńutumtekin metadea. Munu pạhile mo̠nekeda go̠go̠ paseć ać lạgit́e khir dakawakada. Cedaḱje uni khir daka ạḍi ãṭe kusiaḱa, menkhan khir daka so̠ to̠ baṅ ńamoḱ kana.

Munu do̠ mit́ oṛaḱ kho̠n ar mit́ oṛaḱe dạṛ idikeda are dạṛ ạgueda, menkhan tho̠ṛa hõ aćaḱ janam din reaḱ sandes do̠ bae ńel ńameda. Uni do̠ aćaḱ parko̠m ar bạlis latare sendrakeda menkhan okare hõ sandes do̠ bạnuḱa. Okare menaḱa sandes? Uni do̠ parko̠m latare uyuṅ keda, ar mẽt́ do̠ ulḍhạ lekayentaea. Parko̠m latarre uni do̠e ńelkeda aćaḱ janam din ńutumte maraṅ o̠kho̠ć putul.