Goṭa Dhạrti Mahasoe Mãhã

Teheń Aṭhwar din (5 October) goṭa dhạrti mahasoe mãhã din kana. Jao serma reaḱ 5 October do goṭa dhạrti mahasoe mãhã hisạbte manao hijuḱ kana. Baṅgladisom hõ eṭaḱ disomko lekage mahasoe mãhã dine manaoeda. UNESCO reaḱ goṭa lekate 1994 serma khon jao sermage noa din do manao hijuḱ kana.

Goṭa dhạrti mahasoe mãhã manao reaḱ karon do kana mahasoe manot ar disạko. Nes bochor mahasoe mãhã reaḱ mul jos katha do kana, ‘Sikhnạt Kạmi sanamkoaḱ kurumuṭu marsal’. Cedaḱje, mahasoe doko hoyoḱ kana hoṛ benaoren mimit́ goṭen kạrigol. Mahasoe do eken akel bidiạ do bako emoḱ kana, bickom juạnko nawa piṛhirenko benao rakaṕko lạgit́ aema lekate udgạu arko cehaoet́koa. Jemon do mońj sikhnạt hameṭ kate mit́din akoaḱ jionre, gharońjre, disomre, somajre marsal ko bamber daṛeaḱ ar serma ipil lekako joloḱ. Onka leka tayom daram dinko reaḱ kukmu uduḱ salaḱ ona leka sapṛaoḱreko goṛoako kana.

1993 salre Paris re hoelen UNESCO reaḱ 26 aḱ sadharon sabha re 5 October din do goṭa dhạrti mahasoe mãhã manao lạgit́ ko goṭa keda. Inạkate 1994 serma re pạhil dhao goṭa dhạrti mahasoe mãhã din manaoena. 1995 serma khon eṭaḱ eṭaḱ disomkore ‘goṭa dhạrti mahasoe mãhã’ din manaoko ehoṕena. UNESCO aḱ aṅgoć lekate jao sermage judạ judạ mul jos katha do manao hijuḱ kana.

 




Nạyinren Rạnḍi Maejiu Hopone Jivet́ Ruạṛkedea

Jisu Nạyinko metaḱ mit́ṭeć naṅgraha reaḱ duạre sorenre, mit́ṭaṅ rạnḍi maejiuren sadherić goć hopone oḍok ạguḱ kan tahẽkana. Probhu do uni maejiure mãyã hećadea, are metadea, Alom raga. Khange sen sorkate parkome joṭet́at́a (gogoḱko doko teṅgoyena) are menket́a, E bạbu, amiń metam kana, Ma beret́me! Khange uni goćić do beret́ente roroṛe ehoṕket́a, ado uniren eṅgat uniye emadea.

Onako ńelket́ joto hoṛ botor hećat́koa, ar Isor sarhaokateko menket́a, Abon talare mit́ṭaṅ maraṅ nạbiye teṅgo akana, ar Isor do aćren hoṛkoe hiriket́bona. (Luk 7, 11-16.)