Chapainawabgonj Reaḱ Amnura Mission re Santal Hul Mãhã Manotena

‘Iń do arhõn hijuḱa, goṭa disomre lạṛhại reaḱ seṅgeliń salgaoa.’ Kạnhu Murmu do 1856 serma reaḱ 23 February Bhognadihi pachkathiya re phạsi ṭhạ̃i khon noa kathae roṛleda.

Sombar 30 June Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission re Santal Hul Mãhã manot akhṛa hoe purạuena. Noa 170 Mãhã reaḱ Santal Hul Mãhã akhṛa do Mennonite Central Committee aḱ kạuḍi goṛote, ar Utarbongo Adivasi Forum, Amnura Mission Jubo Unnoyon songho reaḱ goṛo gopoṛote NAGR (National Agency for Green Revolution) do Hul Mãhã akhṛae bondoboskeda.

Sombar goṭa din bhor Amnura Mission iskul maṭhre Santal Hul Mãhã ńutumte santalkoaḱ ạri cali mela 2025 do hoe purạuena. NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Stephen Soren aḱ ạyurte akhṛare selet́e tahẽkana, Chapainawabgonj jilạ prosasok Nakib Hasan Tarafdar, Mennonite Central Committee Bangladesh protinidhi Greg Venderbilt, Program Officer James Kisku, Sadar Upạjilạ porisod somajseba officer Kanchon Kumar Das, NAGR ren member ar Utarbongo Adivasi Forum Kendrio Committee sabha mukhiạ Mn.Hingu Murmu, Mn.Robindronath Hembrom, 3no  Jhilim Union Parisad ren member Md. Masud Parvej.

Akhṛare khaṭote Hul Mãhã reaḱ onole lạikeda NAGR ren Program Manager Prodip Hembrom. Manotanko akoaḱ khaṭo kathateko lại sodorkeda, 170 serma hoyena menkhan enhõ santal jạt chaḍa eṭaḱ eṭaḱ jạtigosṭhiko nit hõ aema lekateko koclon ocoḱ kana. Santal Hul hoyoḱ reaḱ aema karonko modre, asol karon do kana harmadiạ jumidar, mahajon ar sudhkhor koaḱ bin-daya mãyã, hoṛ posṛako ar hoṛ luṭuć kạmiko khạtirte. Santalko do nonkan santao ar koclon khon bańcao ńam lạgit́ aḱ sar anteko teṅgo daramena.

NAGR ren maraṅ mukhiạ do khaṭote kạmihorae lại sodorkeda, Mennonite Central Committee (MCC) aḱ goṛote santal pạrsite Rajshahi ar Chapainawabgonj reaḱ 4 goṭen upạjilạ re 15 goṭen Pre-Primary iskul re cecet́ kạmihora calaḱ kana. Inạ chaḍa hõ NAGR songstha do tayom akan reṅgeć nacar hoṛko talare sikhnạt, niropon hoṛmo, suluk, leg-ari cạli ar sãota re ceton se sontor tahẽn babote kạmi kana. As menaḱa jemon darakan dinre noa aleaḱ kạmiko napaete laha idiḱ. Ar suluk sãota se somaj benao rakapoḱ.

Hul Mãhã manot akhṛa do santalkoaḱ nana parkan eneć sereńte ạḍi jomkaolena. Mimit́ manḍer khon heć seṭer akan eneć sereń dolko Hul Mãhã akhṛa ko andoṛ cabakeda. Santal somajre tinạḱ lekan eneć sereń, ạri cạli menaḱa jemon Balaya johar, laṭ balaṅ eneć, doṅ, sohrae, lagṛẽ, lakeṛ sanamaḱ eneć sereń do mit́ leka noa akhṛa talate sodorena. Heć seṭer akan sanamko Hul Mãhã Manot akhṛare ạḍi ãṭko rạskạyena. Sạrige ehoṕ khon mucạt́ dhạbić mońj ar napaete Hul Mãhã manot akhṛa do hoe purạuena.