HSC Form Purun Reaḱ Okto Ḍherena

Calaḱkan serma reaḱ Higher Secondary School Certificate (HSC) biḍạu reaḱ form purun okto ko ḍher akada. Fom purun reaḱ okto do ḍherena 19 June dhạbić. Ar noa form purun kạmihora do 18 June khonge ehoboḱa. Dhaka Madhomik ar Ucho Madhomik sikhnạt board reaḱ website re mit́ ḍhạrwạḱ hotete noa khobor sodorena.

Ḍhạrwạḱ re men akana, noa sermaren HSC pạṭhuạkoaḱ form purun okto do darakan 18-19 June dhạbić niṭ akana. Noa em akan oktorege form purun reaḱ joto lekan kạmi do purạu hoyoḱa. Ar noa ko sanamaḱ do sikhnạt ṭhãonaren maraniće ńel juta.




Irạl (8) Goṭen Jilạre Hoe Daḱ Heć Daṛeaḱa

Teheń Moṅgolbar 17 June 2025. Teheń abohaoa office doe baḍae ocokeda je, tikin ber 1:00 baja bhitrite irạl goṭen jilạre 45-60 kilomeṭer toṛte hoe daḱ heć daṛeaḱa.

Onate disom reaḱ dạkhin ar dạkhin-purub nakha reaḱ onako irạl goṭen disạm reaḱ doreão kore hõ sontor tahẽn lạgit́ 1 nombor cihnạ do uduḱ hoe akana.




Gol

Gol Gol Gol

Noa dhạrti puri gol

Gol Gol Gol

Jom ńũre gonḍogol.

Gol Gol Gol

Katha roṛre gonḍogol

Gol Gol Gol

Cạl colonre gonḍogol.

Gol Gol Gol

Am ińre gonḍogol

Gol Gol Gol

Somaj talare gonḍogol.

Gol Gol Gol

Jạt jạtre gonḍogol

Gol Gol Gol

Disạm disạmre gonḍogol.

Gol Gol Gol

Aboaḱ hudis cintạre gonḍogol

Gol Gol Gol

Jotoge gonḍogol.




Lać ar eṭaḱ ho̠ṛmo̠ hạṭińko

Mit́din ti, jaṅga ar eṭaḱ-eṭaḱ ho̠ṛmo̠ hạṭińko noṅkako galmarao keda. Abo̠ do̠ siń-sạṭuṕ bon khaṭaoḱ kana me̠nkhan lać do̠ tis hõ̠ bae laṛaoḱa, uni do̠ e̠ke̠n duṛuṕ duṛuṕe jo̠me̠t́a. Uni kuhṛiạ do̠ cet́ onkabo pusạuea? Mabon mit́ jumo̠ḱa, teheń kho̠n ado̠ babon go̠ṛo̠aea. Onkako goṭake̠t́ khan jo̠to̠ko laṛaoḱ kho̠nko thirena. Apan-ạpin oka oka kạmi tahẽ̠kantakoa, bako kạmia. Jaṅga do̠ ać taṛam kạmi bae kạmia, ar jo̠maḱ ṭhe̠n bae calaḱa. Ti do̠ mocate̠ jo̠maḱ bae rakaba, onate̠ moca hõ̠ jo̠maḱ baṅ se̠naea. Ḍaṭa jo̠maḱ bae to̠go̠ja.

Lać kạbuye̠ lạgit́ pe-pun dinko onkakeda, onate̠ lać do̠ ạḍite̠t́geye̠ haro̠ne̠na ar ti jaṅga, mo̠ca eman ho̠ṛmo̠ hạṭińko do̠ ạḍite̠t́ko nijo̠rena, ar bako laṛao daṛeada. Khangeko bujhạukeda, baṅma, lać bae khaṭaoḱ re̠hõ̠, e̠nre̠ hõ̠ so̠ro̠s ho̠ṛmo̠ hạṭiń kanae, lać ạsule̠ lạgit́ babon kurumuṭu le̠khan jo̠to̠ ho̠ṛmo̠ hạṭińbo nijo̠ro̠ḱa, ce̠t́ leka aboko lacbo upạseda, onkage uni hõ̠ aboe upạse̠t́bona. Ona tayo̠m jo̠to̠ ho̠ṛmo̠ hạṭińkote̠ lać ạsulko kurumuṭuke̠t́a.

Tumạl: Do̠sar kilạs-Ạkil Ḍahar-Do̠sar Hạṭiń




Lelha Raja

Utạr disạm re̠naḱ mit́ disạmre̠n rajae tahẽ̠kana. Uni raja do̠ bir gajaṛko sapha kate̠ lạṭu lạṭu dolan oṛaḱ ar kạrkhanae benaokeda. Bir gajaṛ ar janwarkoaḱ tahẽ̠n jạruṛ do̠ bae mo̠ne̠le̠da.

Dạkhin nakhare̠ ar mit́ disạm tahẽ̠kana. Uni raja do̠ bir ar bir janwarko ạḍiye kusiwakoa. Ona iạte̠ jao serma disạm ho̠ṛko niạ dareye̠ ro̠ho̠e idiye̠t́kan tahẽ̠na.

Dinke̠ din aohal bo̠do̠l calaoena. Utạr disạm do̠ bir gajaṛ dare nạ̃ṛĩ baṅ tahẽ̠kante̠, dak hõ̠ bae daḱ leda, disạmre khora hoyena. Gaḍa, so̠ḍo̠ḱ, pukhri, khạ̃ṛi, nalako sanam ro̠ho̠ṛ cabayena. Pho̠so̠lko hõ̠ kho̠rate̠ go̠ć cabayentakoa. Disạmre akal paṛaoena.

Me̠nkhan dạkhin disạmre̠ do̠ bir, gajaṛ, tahẽ̠kante̠ rimil he̠ćena. O̠kte̠ lekageye̠ dak keda. Abad pho̠so̠lko hõ̠ mo̠ńjge hoyena. Disạmre̠n ho̠ṛko do̠ ạḍi kusạlgeko tahẽ̠kana. Dạkhin disạm reaḱ kusạl ńe̠lte̠ utạr disạmre̠n raja do̠ ạḍiye kastaoena are̠ gaṇḍonjo̠ṅana, bir gajaṛ, dare nạ̃ṛĩko bạń nasao lekhan niạ halo̠t do̠ o̠ho̠ge hoele̠ntińa.

Tumạl: Ańjo̠m jo̠ṅ jạṛ-pạhil kilạs




At́ Akan Ṭaka Reaḱ Golpo

Jisu do hoṛko cet́ako lạgit́ noa golpoe lạiat́koa-“mit́ṭen maejiuaḱ gel goṭen rupạ ṭaka menaḱtaea. Onako mod khon mit́ṭene at́le khan, diuhe jeret́kate oṛaḱ joḱ joḱte ạuriye ńam hạbić goṭa oṛaḱ bae sendraea? Are ńamlere, aćren gateko ar sorrenko hohokateye metakoa-“Iń soṅge rạskạḱpe. Ente at́len ṭaka doń ńamkeda.”

Golpo mucạt́reye menkeda,-“Onka leka, mit́ṭen kại hoṛ aćaḱ kại khon mone ạcurle khan, Isorren dutko hõko rạskạḱa.”




Me̠skoć

Me̠skoć

Mit́din kelasre Mahasoe gidrạkoe kuliet́koa, ‘mase lạipe, sim do̠ cedaḱ Giraffe leka baṅko usula?’ Ado̠ mit́ṭen gidrạ do̠ bo̠ho̠ḱe gạdur go̠t́ena are menkeda, Mahasoe, enḍekhan ma simko bele são sãote sanam bele otre ńuro̠ḱte rạput́koḱa, ar abo hõ bele babon jom ńamkea!




Munu

Campa Mạ̃i takore̠n mit́ṭe̠n me̠ro̠m eṅgae tahẽ̠kana. Sor dinge uni me̠ro̠m eṅgare̠n do̠ ạḍi mo̠ńj mit́ṭe̠ne̠ ho̠po̠n akana, ńo̠ṛo̠m he̠nde̠ge. Ho̠po̠n tora kho̠n Campa mạ̃i do̠ ạḍi ãṭe̠ dulạrea. Ghane̠ do̠e ho̠bo̠r kaea. Ghane̠ do̠e he̠o kaea. Ar uni ho̠po̠n hõ̠ e̠mo̠ne̠ hewa kedea je jãhãtegeye̠ calaḱ pańja baṛayeae. Gitić jo̠khe̠ć hõ̠ ać aṛe regeye̠ gitić kaea. Campa mạ̃i do̠ ać go̠go̠e metadea, “Go̠ nui do̠ Munu kate̠bon ho̠ho̠waea.”

Thoṛa din tayo̠mge rabaṅ se̠ṭe̠rena. Rabaṅte̠ ho̠ṛ janwar jo̠to̠ge ạḍiko haro̠nena. Rabaṅte̠ Munu hõ̠ sahanko re̠ye̠ danaṅ baṛaekan tahẽ̠na. Uni ńe̠lte̠ Campa do̠ ạḍiye̠ mo̠n duke̠na ar ać go̠go̠e metadea, “Go̠ Munu hõ̠ iń lekanaḱ lo̠lo̠ aṅgro̠ṕ bon hataoaea. Uniaḱ katha ańjo̠mte̠ ać go̠go̠ do̠ Campawaḱ lahatenaḱ mare lo̠lo̠ aṅgro̠ṕ silại kate̠ Munuye̠ ho̠ro̠ḱadea. Ona aṅgro̠ṕ ho̠ro̠ḱ kate̠ Munu lo̠lo̠ ńo̠ḱe̠ ạikạuke̠t́ khan lahate̠ leka cuṛuḱ cuṛuḱ do̠n baṛaye̠ dhurạuena. Munuaḱ do̠n baṛa ńe̠lte̠ Campa mạ̃i hõ̠ ạḍiye̠ kusiyena.




Ḍuluṅ Gạḍi

So̠m ać baba do̠e kisạ̃ṛgete̠ So̠m haṭ pichạ hana niạ gateḱ jiniskoe ạguaea. Mit́ haṭ hilạḱ do̠ So̠m ać baba Ḍuluṅ gạḍiye̠ kiriń ạguadea. So̠m do̠ ona ḍuluṅ gạḍi goṭa kulhiye̠ calao baṛaya. O̠ko̠e hõ̠ bae jo̠ṭe̠t́ ocoakoa. Uniaḱ Ḍuluṅ gạḍi ńe̠lte̠ Mo̠ṅgo̠l do̠ ạḍi ãṭ cạlu sanakedete̠ ać babae metadea, “Iń hõ̠ ba So̠m lekan Ḍuluṅ gạḍi hataoạńme̠.” Nit do̠ baṅ, poesa hoele̠nge ado̠ń hataoama. Lukhibar hilạḱ haṭ din Mo̠ṅgo̠l do̠ ać baba sãote̠ kakon haṭe̠ calaoena ar dokanre̠ sajao akat́ aema lekan Ḍuluṅ gạḍiye̠ ńe̠l ńamkeda. Mit́ṭe̠ć araḱ Ḍuluṅ gạḍi ńe̠lte̠ uni do̠ ạḍiye̠ kusiyena. Iń do̠ jãhãtis onkan araḱ Ḍuluṅ gạḍigem hataoạńạ.

Aema haṭ paro̠m calaoena me̠nkhan Mo̠ṅgo̠l ać baba do̠ ać lạgit́ Ḍuluṅ gạḍige bae ạguadea. Uni do̠ mo̠n khaṭoentaea. Thoṛa poesa hoye̠n khan Mo̠ṅgo̠l ać baba do̠ gidrạ lạgit́ ona araḱ Ḍuluṅ gạḍiye̠ kiriń ạgukeda. Ona o̠kte̠ Mo̠ṅgo̠l do̠ oṛaḱre̠ bae tahẽ̠kana, barhe̠te̠ gateḱe̠ calao akan tahẽ̠na. Mo̠ṅgo̠l ać go̠go̠ do̠ gateḱ kho̠n oṛaḱte̠ye̠ o̠ho̠ ạgukedea.

Oṛaḱ he̠ćkate ackage araḱ Ḍuluṅ gạḍi ńe̠lte̠ ạḍiye̠ kusiyena. Hare̠ phare̠ uni do̠ Ḍuluṅ gạḍiye̠ saṕkeda ar kulhi se̠ć oṇḍoṅ kate̠ So̠m leka uni hõ̠ Ḍuluṅ gạḍi calao baṛaye̠ e̠ho̠ṕena.