Re̠ṅge̠ć Ho̠ṛaḱ Katha-Pạhil Porbo

Sedae jo̠khe̠n, kathae, mit́ṭe̠n re̠ṅge̠ć ho̠ṛe tahẽ̠kana.Uni ho̠ṛ do̠ gho̠rkornajoṅ sad ạḍi tahẽ̠kantaea. Kisạ̃ṛ ho̠ṛ ńe̠lte ạḍiye kastaoḱa.Me̠nae, Noko ho̠ṛ leka cekate bań kisạ̃ṛlen khan, ạḍiń khusikoḱa. Nenka kạmitege tho̠ko kisạ̃ṛoḱ kana, Iń hõ̠ tirit́ leka khub kạmiń kạmia, ar jãhãnaḱko bań ublạ ḍublạ giḍia. Ar noako katha ać bạhutte̠t́ hõ̠e galmaraoea; ado̠ nonka bana ho̠ṛ mit́ murukkatekin kạmia.

Ado̠ khange pạhil po̠rtho̠m do̠ simkin jurạuket́koa, ado̠ beleko ho̠po̠nko ạḍikin jo̠to̠nket́koa. Ar dingekin lekhawako lekhawakoa, ar mit́ṭaṅ gan kuṛit́ tanaḱe ạtkirle khan do ạḍikin haeco̠ḱ haeco̠ḱ go̠da. Ado̠ ho̠po̠nkoko hara baṛalen khan do̠kin ạkrińkoa, ar gidrạko do̠ onkoko kạsni bhe̠drekin do̠ho̠kakoa. Ado̠ onkoko hõ̠ko busạḱ baṛayen khan, mĩhũkokin kirińket́koa. Ado̠ enko hõ̠ko busạḱ baṛaḱ khan, ạḍikin khusiḱa.

Me̠nakin, Ho, nitok do̠ arjao idi se̠nlaṅ mohnḍaḱ kana. Alaṅaḱ duk harkhet ar noakolaṅ galmaraojoṅ, ona do̠ Candoe ańjomket́laṅa. Bại bạiteye sepeń rakaṕ idiyet́laṅa. Ado̠ jãhãnaḱ balaṅ kạia, saporelaṅ tahe̠na. Am hõ̠ moca alom aṛaḱ giḍia. Ar daḱ lo emankore ape maejiu ho̠ṛpe ńapama, jãhãnaḱ alom lại agaea. Ar ho̠ṛ oṛaḱte hõ̠ ajare alom se̠n kạioḱa. Ho̠ṛ oṛaḱte calaḱ do̠ e̠ke̠n ho̠ṛaḱgeko galmaraoa, ho̠ṛaḱgeko oktawa. Ado̠ e̠ne̠ye gohaket́mege, baṅma, Noko onkoko ninạḱ ho̠ṛle tahẽ̠kana. Ado̠ e̠ne̠m leṭhayenge, ado̠ e̠ne̠ apnaraḱ gho̠rkorna akat́ jinis ho̠ṛem khawaokadege. Ado̠ onateń metam kana, ajare jạtge alom daṛana. Ado̠ erataeye me̠nket́a, Am hõ̠ alom ḍanḍo̠m ocolaṅa. Ho̠ṛren ho̠po̠nera misera ńe̠lte ikil sikil bae bogea; sasaṕko, ṭaḱkawako. Ar ńũ hạnḍi ńũ pạurạ moca alom aṛaḱ giḍia. Edre do̠ o̠r ruạṛtam. Jãhãeko nĩhạ̃tme khan, ro̠ṛ ocoako, sahao doroḱkatakom; e̠nḍe̠ ena bara bạrire taḱhẽ̠a. Ar baṅkhan niạ oṛaḱ reaḱ dho̠ngem ublạ ḍublại khan, cedaḱ to̠be̠ nonka ramo̠ ramo̠ babae do̠m metań kana? Ma ado̠ niạ teheń ro̠ṛtege je̠mo̠n bana ho̠ṛlaṅ daloḱ ma. Ado̠ nonka thoṛa din do̠ ạḍi sulukte kam kaj calaḱtạkina. He̠re̠l hõ̠ ạimạiye bo̠to̠r lajaowaea, ar ạimại hõ̠ he̠re̠le bo̠to̠r lajaowaea. Bana ho̠ṛ mo̠nre onkakin hudisjoṅa, jãhãnaḱ eskarte do̠ bakin karbara. Ạimại hõ̠e me̠na, Noań nonkale khan, pase̠ć he̠re̠liń cet́e metań.

Ado̠ onka bana ho̠ṛaḱ mo̠nre onkakin hudisjoṅte ạḍikin gho̠rkornaket́a. Kisạ̃ṛenakin, bo̠cho̠r salko jo̠m purạuena. Ar unạḱko sim sukri me̠ro̠m bhiḍiket́koa, me̠nkhan oṛaḱre jo̠mko lagat do̠ mit́ din gan hõ̠ baṅko go̠ć jo̠mlet́koa. Se̠ jãhã se̠n khon peṛa tanko he̠ćakore hõ̠, baṅgeko jelat́koa; inạ dạl daka aṛaḱ sakamkotege peṛa hõ̠ko bodhaokoa. Khange uni era ho̠ṛ do̠e me̠na, Jo̠to̠gem ạkriń horayet́ko do̠. Ne̠tar do̠laṅ gho̠rkornaket́a. Mase̠ abo oṛaḱre eṅga ho̠po̠n jo̠mko lagat́ go̠ćabonme. Ado̠ uni he̠re̠l ho̠ṛe me̠na,  Hẽ̠, sạrige bań go̠ć baṛa akawat́bona. Cet́ bam me̠nte? Lạgtige baṅ cabaḱ kan do̠. Ona iạtege go̠go̠ć hõ̠ baṅ sanań kana. Acha, ado̠m me̠nket́ khan, noko sẽṛãko do̠ń ạkrińkogea. Ma hape̠n neko kạṭićkoko khan, mit́ṭe̠n gan do̠ń go̠ćabongea. Ado̠ unre do̠bon utuia, ado̠m do̠bon ko̠hraea, laćtet́ko do̠bon le̠ṭo̠ea, ar itilte̠t́ do̠bon piṭhạia. Ar e̠n hiloḱ do̠ khub mĩhĩ caole reaḱ dakawabonme. Ado̠ uni eratae do̠e me̠nket́a, O̠ko̠ baḍae, pase̠ ro̠ṛtegem piṭhạ le̠ṭo̠ ocoket́bon.

Ado̠ uniye me̠nket́a, O̠ho̠ jạnić. Hape̠ se̠ko haralenge. Nit do̠ cet́ iń me̠nkea? Ado̠ e̠̠ne̠kin thir baṛayena.

Tumạl: Santal Folk Tales

 




Eneć-Sereń Talate ‘Baha Porob’ ko Manaokeda Santal Hoṛko

Gaibandha Gobindagonj upạjilạ ren santal hoṛko eneć sereń talate Baha porob ko manaokeda. Baha porob re nana parkan roṅ beroṅ bahakote sajaolena goṭa santal ato.

Moṅgol hiloḱ (8 April)  upạjilạ reaḱ Kamdia union reaḱ Tollapara atore Seven day Adventist Pre-Primary iskul maṭhre European union, Free Press Unlimited ar Article Nineteen reaḱ goṭa lekate noa baha porob akhṛa hoe purạuena. Enhiloḱ baha porob akhṛare goṭa din bhor koejoṅ, sewa ar eneć sereń talate joto umer ren hoṛko selet́lena.

Baha porob akhṛare manotan peṛa lekate seṭerko tahẽkana Gobindagonj upạjilạ ren UNO Sayeda Yasmin Sultana, Poribes andolon-Gaibandha ren ayurić Wajiur Rahman Rafel, Sikhnạt ar ạri cạliren ạyurić Professor Zohurul Qayyum, Gaibandha Press Club ren sabha mukhiạ Amitabh Das, Obolombon ren maraṅ ạyurić Probir Chowdhury, IP khobor sakam ren mukhiạ sompadok Anthony Rema, Ạdibạsi-Baṅgali Soṅghoti sodor porisod ren ạyurić Golam Rabbani ar eṭaḱ mukhiạ ko hõ selet́ko tahẽkana. Noa baha porob akhṛa ạyurre tahẽkana James Soren.

Baha porob bondobos akat́ mukhiạko baḍae ocokeda, ạri-cạli dulạṛ karontege santal hoṛko baha porob ko manaoeda. Tayom daram dinkore jemon noa baha porob baṅ adogoḱ, onate nawa piṛhiren ko noa porob baḍae ocoko lạgit́ge manao hijuḱ kana.

Ạdibạsi santal hoṛkoaḱ maraṅ porob kana baha porob. Baha reaḱ manetet́ do kana baha. Onate Baṅglate Baha porob do ‘Phul utsab’ ko metaḱ kana. Bạṛtikaete Fạlgun cando reaḱ purạ candore noa porob do santal ko manaoeda. Utạr nakha ren Ạdibạsi jạtigosṭhiko modre Orao, Munda, malo, Mahato, Malpaharia, Rajowar selet́ moṭre 38 goṭen jạtigosṭhi noa baha porob ko manaoeda.

Tumạl: Bangladesh Pratidin