Sohid mãhã Se Gogo Pạrsi Mãhã

Sanam hoṛ ge bon khojoḱa nijeraḱ mit́ṭen sạdhintet́ do. Ar ona khạtir aboaḱ Bangladisom sạdhin lạgit́ aboren aema boeha misera ko akoaḱ jiwi hõ ko em akada. Bangladisom ren baṅgali ko do akoaḱ gogo pạrsi lạgit́ 1952 serma reaḱ 21 February hiloḱ akoaḱ jiwi ko alaeleda. Ar niạ ghoṭona do khạli abo disom ren moto lạgit́ disạ doho din do baṅ bickom goṭa dhạrti ren hoṛko disạ ruạṛeda arko monoteda. Ente dhạrtire ar oka disom reaḱ itihas re baṅ ńamoḱa je jãhãe jạt akoaḱ gogo pạrsi lạgit́ jiwi ko alaeakada. Apnar Gogo pạrsi dulạṛ ar ona lạgit́ jiwi alae khạtir Jatisongho (United Nation) reaḱ UNESCO do 1999 sermare 21 February do goṭa dhạrti reaḱ gogo pạrsi mãhã mente ko ghosona keda. Niạ do baṅgali jạti ko lạgit́ mit́ṭen goroban kangea. Ar 1999 serma khon nit hạbić jao bochor 21 February do International Mother Language Day hisạbteko manoteda ạḍi rạskạ manot salaḱge. Onate 1952 serma re ona din ńutumte kobi Abdul Gopphar Chowdory mit́ṭen onoṛhẽ ol akada,-

Amar vayer rokte raṅgano ekuse February

Ami ki bhulte pari.

Chele hara soto mayer oshru goraye February

Ami ki bhulte pari.

Ar abonaḱ jionre onko boeha ko tis hõ  babon hiṛiń daṛeakoa.

Onka leka NAGR (National Agency for Green Revolution) hotete ạyuroḱ kan joto sikhnạt ṭhaõna re gogo pạrsi mãhã ạḍi man salaḱko manot keda. Gogo pạrsi ńutumte Lukhibar (20 February) Chapainawabgonj jilạ, Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School re chobi ãkao, onol (rochona) oloḱ, onoṛhẽ haparao hoe purạuena. Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School ar St.Andrew’s Jonior High School ren pạṭhuạ gidrạko Noa haparao reko selet́lena.

Sanam pạṭhuạ gidrạko ạḍi rạskạ ar kurumuṭu salaḱ haparaoreko selet́lena. Ente noa haparaore jit akan gidrạko lạgit́ tahẽkana bises kuṛại. Gogo pạrsi mãhã manot akhṛa re manotan peṛa lekate selet́e tahẽkana NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren, SIL International Bangladesh ren Rajshahi Area Manager Nikolas Murmu, Amnura Mission manḍer hapṛam David Dhonai Hembrom, ona sãote selet́ko tahẽkana School ren Mahasoe selet́ eṭaḱ ko. Manotan ko do haparao re jit akan gidrạko talare kuṛạiko em hạṭińkeda. Ạḍi napaete gogo pạrsi mãhãko manot keda.