Milimisi Suluk Reaḱ Mela Hoyena Amnura Mission Re

Sạnicar (9 March) goṭa din bhor Chapainawabgonj jila reaḱ Amnura Mission Phuṭboll maṭh re nana hunạr jạt reaḱ milimisi mela hoyena. Baṅgladisom ren kạrigol Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman aḱ 104 serma janam mãhã ńutumte se disạ ruạṛ lạgit́ge noa mela hoyena.

Mela doe ạyurkeda Utarbongo Aduvasi Forum ren kendrio komiṭi re sabha mukhiạ Hingu Murmu. Johar katha selet́e roṛkeda, Utarbongo Adivasi Forum kendrio komiṭi ren convener ar sadharon sompadok Adv. Probhat Tudu. Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Jatio songsod sodosso 45 Chapainawabgonj -3 ren Md. Abdul Odud, seṭere tahẽkana Chapainawabgonj jila prosasok ar jila magistrate A K M Galiv Khan, bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Additional District Magistrate Chapainawabgonj jila Devendra Nath Urao, Civil Surgeon Dr. SA Mahdur Rashid, Upajila Nirbahi Officer Tasmina Khatun, 3 no Jhilim union porisod ren Chairman Lutfar Hasan Lutfar, Hindu ren naeke se pujhạr Rana Pratap Acharya, BNELC ren GS (General Superintendent) Rev. Sobas Kisku, Chapainawabgonj Jila bibhag reaḱ Hindu bodho Christian porisod ren sadharon sompadok Dillip Rai, NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Stephen Soren, Utarbongo Adivasi Forum ren senior vice President Bodon Murmu Ar Chapainawabgonj jila puja udjapon komiṭi ren sabha mukhiạ W A Kumar Ghose.

Mela akhṛa ạyurrekin tahẽkana Amnura Adorso Girls High School ren Maraṅ mahasoe Kudrat-e Khuda ar Prodip Hembrom. Mela re sor-sạńgiń khon amdaj mit́ hajar (1000) leka ạdivạsi selet́ joto jat ren hoṛko selet́lena. Eneć sereń , gombira sereń, emanteaḱ kote mela akhṛa do ạḍi jomokte sajaolena ar mela re seṭer akan hoṛko hõ ạḍiko rạskạyena. Inạ chaḍa hõ mela re ạdivạsi pạṭhuạ ko talare ḍulun gạḍi em hạṭińena. Ehohoṕ khon mucạt́ dhạbić mela do mońj poribes re ạḍi mońj ar napaete hoe purạuena.




KẠIRE ŃUREN REAṄ

Biń do Isore benao akat́ko joto janwarko modre seane tahẽkana. Uni do maejiue metadea, Sạrige Isore men akat́a, bagwan reaḱ joto dare reaḱ do aloben joma mente? Maejiue roṛ ruạṛadea, joto dareko reaḱ khạtirjomaliń jomgea, eken boge bạṛić baḍae oḱrom dare reaḱ Isore men akawat́lińa, Ona reaḱ do alogeben joma, jemon aloben gujuḱ. Bińe roṛ ruạṛadea, Oho toben gujuḱa; bickom Isore baḍaea ar ona reaḱ ben jomle hiloḱ mẽt́ do saṛoḱtabena ar Isor lekaben hoyoḱa boge bạṛić baḍaete. Maejiue ńelket́a, baṅma dare do bogegea ona reaḱ jo jom lạgit́, hạ̃sge ńeloḱ kana, ar akel ńam lạgit́ge sasnawaḱge ; ado ona reaḱ jo got́kateye jomket́a, ar aćren jãwãeye emadete uni hõe jomket́a.

Din reaḱ reaṛ belare Isor reaḱ sabadkin ańjomket́te bagwan reaḱ dare jhũnḍrekin okoyena. Khange Isor Adame hohoadea, Okare menama? Ado Adame goṅket́teye roṛ ruạṛadea. Amaḱ sabadiń ańjomket́a, ar botorteń okoyena; enteń uluṅge do, Isore metadea, Okoe metat́mea uluṅ kanam mente? Oneń manalet́me dare reaḱ pasećem jom akat́? Adame roṛ ruạṛadea, Nui maejiu, one unim emkede iń tuluć tahen lạgit́ unige ona dare reaḱe emadińa, adoń jomket́a. Kkhange Isor maejiue kulikedea. Noa do cet́em ceka akat́a? Unie roṛ ruạṛadea, Bińe bulạukidińa, adoń jomket́a.

Khange Isor bińe metadea, amem nonkaket́ teṛoṅ sanam janwarko modre am dom sarapgea ; laćtem leń calaḱa ar jivet́ janam dhuṛim joma. Iń do am ar maejiu talare ar amren bõs ar maejiuren bõs talare bạiriń dohoea, uni do bohoḱe jostama, ar am do iḍim jostaea. (Noa do Jisu Mạsiye janamoḱ reaḱ manwa ko ṭhen Isor reaḱ pạhil goḱ katha). Isor do maejiue metadea, Am do bedonte gidrạm janamkoa, ar amren herel do am cetanre hukume calaoa, Isor do Adame metadea, Ot do am gunạḱte sarapgea ; amaḱ moloṅ reaḱ balbalte mạnḍim joma, hasate ạurim ruạṛoḱ dhạbić ; ente hasa reaḱ khonem hatao akana ; dhuṛi kangea ar dhuṛitem ruạṛoḱa. Khange Probhu Isor do Adam ar Hawa Eden bagwan khone laga oḍokkat́kinạ ar Eden bagwan reaḱ puruạ sećre kirubkoe dohoket́koa ar ulṭạ ulṭiḱ kan seṅgel joloḱ tarwaṛege jion dare senaḱ hor horhoe lạgit́. Onkate dhạrtire kại boloyena ar kại tuluć duk, dạndi, ruạ haso ar Gujuḱ.