Ar Hõ Rajshahi re Khe̠tre Daḱ Baṅ Ńam Khạtir Santal Casa Bise Ńu keda

Rajshahi reaḱ Godagari upạjilạ re ro̠ho̠e akat́ horo khe̠tre dak baṅ ńam khạtirte Santal Casa bise jomkeda. Ado ona dosare Rajshahi Medical College haspatal idikedeteko bhurti kedea. Uni do̠ Ona haspatal reaḱ 14 no. ward re bhurti menaea. Uni santal casawaḱ ńutum do̠ Mukul Soren (35). Godagari upạjila Deopara union reaḱ Borshapara atoren Gopal Soren ren hopon kanae.

Baḍaeabon je, calaoen serma reaḱ March cando ona sor ṭola Nimghutu atore nonkan ghoṭna ghoṭaolena. Horo khe̠tre dak baṅ ńam khạtirte Avinath Mardi ar uniren kaka khuṛa boeha Robi Mardi ńutuman boeha koṛa bis jomtekin gur akana. Unkin oka Borendro Unnoyon gạhir no̠l se ḍip rekin cas abadet́ tahẽkan, ona mit́ ḍip ren casa kanae Mukul Soren hõ. Menkhan Mukul Soren aḱ lać khon bis ko oḍoḱket́ tayom nit́ thoṛa mońj menaete kathae roṛ daṛeaḱ kana.  Uni doe lại sodorkeda je, horo khe̠t́re daḱ baṅ ńam khạtirtege bise ńu akada mente. Arhõe menkeda, dak khạtirte mit́ hapta khone ạcuroḱ kana, menkhan enrehõ ḍip ren operator Hasem Ali (Babu) do̠ daḱge bae emaekana.

Calaoen Aṭhwar hiloḱ (09 April) tikin ber daḱ hataoa mente arhõ mit́ dhao ḍip-e calaoena. Ado babu do̠ Mukul bise emadete aćaḱ metaḱme babu aḱ khe̠tre chiṭạue batlaokedea. Unre Mukule roṛ ruạṛkeda, dak bae ńamlere noa bise ńuia mente. Enhõ dakge bae ńamleda. Khange sạrige raṅgaote Mukul do̠ ona bise ńukeda. Serma daḱ tayom mit́ hoṛge bar-pe dhao daḱe emat́koa. Menkhan Hasem Ali do̠ nit́ dhạbić daḱge bae ńam akada. Mukul Soren ren apat́tet́ hõ daḱ hatao lạgit́ Hasem ṭhene senlena. Uni hõ daḱ bae emakadea. Inạkate Aṭhwar hiloḱ (09 April) tikin jokhen-e ańjomkeda koṛatae do̠ bis jomkate ḍahar aṛere ńurho akana. Ado ene unre harephare Haspatal ko idikedea. 




8 Goṭen Dạbi Niye Manwa Tonol ar Sarok Sakam DC Ṭhen Ko Jimạkeda UAF

Sombar (10 April) jila prosasok aḱ kạmi ṭhaõna then 8 goṭen dạbi niye manwa tonol ar sarok sakam DC ṭhen ko jimạkeda Uttar Bongo Adivasi Forum. Ạdivasi ko lahantire khudro-nrigosṭhi Unnoyon nitimala -2012 reaḱ ạn ko jạri selet́ ạdivasi koaḱ jumi-jaega, topa ṭhạ̃i ńam ruạṛ, rastrio odhigrohon ar projasotto ạn 1950 reaḱ 97 dhara jạri selet́ dạbi ar manwa tonol kedako Uttar Bongo Adivasi Forum ren kendrio komiṭi ar Chapainawabgonj jilạ-upạjilạren ạdivasi gãotako. Noa olakan 8 goṭen dạbi doe roṛ sodorkeda jogajog ar procar sompadok Prodip Hembrom.

Noa Manwa tonol akhṛae ạyurkeda Uttar Bongo Adivasi Forum ren sabha mukhiạ Hingu Murmu. Akhṛare ona okte selet́ akan eṭaḱko modre kathae roṛkeda Adivasi ạyurić Monika Soren, Daniel Hasda, Sontosh Tudu, Advocate Probhat Tudu, Rumali Hasda ar Ronjona Bormon. Ạyurko do inạ chaḍa hõ akoaḱ kathate pusṭạuteko roṛ rakaṕkeda jemon, ạdivasi gidrạko oloḱ paṛhaoḱ lạgit́ joto lekan sikhnạt goṛoko ńamte paṛhaoḱ seć jhũk monko lagao daṛeaḱ. Ente reṅgeć nacar ḍher gidrạge kạuḍi begorte oloḱ paṛhaoḱ khon ko begaroḱ kana. Ona iạte jemon goṛo lekate paṛhaoḱ lạgit́ bin sudte loan se rinko ńam. Nonkan khojoḱaḱ ko roṛ rakaṕkeda. Inạ tayom jila prosasok AKM Galiv Khan ṭhen ạdivasi mukhiạ se ạyurko olakan sarok sakam ko jimạkeda.