NAGR aḱ Gidrạ Umer re baṅ bapla ko ar Ńu bubulak cehaõna cepeć sabha
28 march 2023 Mongol bar hiloḱ tikin ber 2 baja tala Amnura Mission Bible Seminary Hall room re Gidrạ Umer re baṅ bapla ko ar Ńu bubulak cehaõna cepeć sabha hoe purạuena. Noa cehaona cepeć sabha do ạ̣yur ar saṕrạoleda NAGR (National Agency for Green Revolution) ar Word Vision Bangladesh reak unicef SBC project. Noa cehaona cepeć sabha re selet́ ko tahekana NAGR (National Agency for Green Revolution) ren maraṅ mukhiạ ar ạyurić Manotan Stephen Soren, Program Officer Prodip Hembrom, Saota susaṛaṛiạ Mn. Subas Baskey, BNELC-KOP program ren kạmiạ Manotan Basonti Mardi, Mn. Rumali Hasda, world vision SBC-project field facilitator Mn.Samuel Hembrom.
Noa cehaona cepeć sabha re 7 goṭen atoren 42 goṭen juạn kuṛi koṛa ko selet́ lena, Noa cehaona cepeć sabha re NAGR ren Mn Mukhiạ se Director do Kuri gidrạ se koṛa gidrạko gidrạ umer ban baplaḱ lạgit́ e uskurket́ koa. Enạ chaḍa hõ gidrạ umer khon ge ńu bubulaḱ khon ho sahaṛ ar sontor tahen reaṅ e lạiat́koa. Niạ babot ar hõ galmarao keda Mn. Subas Baskey ar Mn. Samuel Hasda.
Gidrạ Umenrre bapla reak Bangladesh reaḱ ạn reaṅ sasti cet kana ar baplaḱ reaḱ khạti umer niạ disom re do Koṛa gidrạ ko lạgit́ 21 serma ar Kuṛi gidrạ do 18 serma. Menkhan niạ latarre bapla hoelen khan niạ disom reaḱ ạn ari te onkin gidrạren Baba Gogo aḱ moṛegel hajar taka ḍanḍom ar ona saõte 3 cando̠ reaḱ jehel ho hoy daṛeaḱa mente NAGR ren Program officer Prodip Hembrom e baḍae ocoket́koa sanamko. ona chaḍa hõ gidra umer re bapla do kuṛi gidrạ koaḱ hoṛmoe bạṛićja. aema lekan ẽṭke ṭoṛe hoyoḱa. Onate jarwa akan sanamko teheń nonḍe khon ekraṛena je apnar ho gidra umer re bako baplaḱ a ar ato ṭola kore ho noa gidra umer re alo baplaḱ lạgit́ hoṛko uskur koa ar ńu bubulaḱ hõ kõ ńuea mente. Ar nonka cehaona em emte mit́ okte do abo sãota ar disom khon niạ gidrạ umer bapla do caba utạroḱa.
Saphate ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao
Hola 28 marc 2023 mo̠ṅgo̠l hilạk̕, dinạjpur jilạ reak̕ parbotipur thana baro̠kona atore Santal gidrạko talare Santali pạrsi reak̕ sapha ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao akhṛa hoyena. Ạkil uthnạu reak̕ maraṅ gun do̠ kana, katha ro̠ṛ reak̕ dhe̠j. Mit̕ ho̠ṛ katha ro̠ṛ reak̕ dhe̠j tinạk̕gan tahẽ̠ntaea, ạkil hataṅre unạk̕gan lahareye tahẽ̠na. Rạskạte pe̠re̠c̕akan aohalre, santal gidrạko niạte santali pạrsite sapha ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao- noṅkan akhṛa sapṛao do̠ sạrige gidrạko ạkil budh laṛcaṛre lahantirei do̠ho̠kakoa. Ona akhṛare pe̠ṛa le̠kate so̠ho̠r se̠ṭe̠rkin tahẽ̠kana, Santal Union re̠n mukhiạ ạyuric̕ – Mamun hembrom ar go̠ṛo̠ ạyuric̕ – Senas mạrḍi .
2021 Sermaren Honours Tesar Borso Reaḱ Biḍạu Routine So̠do̠rena
Jatiya Biswabidaloy reaḱ 2021 sikhnạt serma reaḱ honours tesar borso (2013-14 sikhnạt serma khon beoharoḱ silạbas lekate) pạṭhuạ koaḱ biḍạu reaḱ okto sodorena. Aṭhwar hiloḱ (19 March) Biswabidaloy reaḱ website re so̠do̠ren mit́ ḍhạrwạḱ talate noa khobor lại lahayena.
Ḍhạrwạḱ re menakana, Jatiya Biswabidaloy reaḱ 2021 sikhnạt sermaren honours tesar borso ren pạṭhuạ koaḱ biḍạu do̠ darakan cando reaḱ 3 April (Budhbar) khon ehoboḱa. Biḍạu do̠ din hiloḱ tikin ber 12:30 baja khon ehoboḱa. Ar 31 April do̠ biḍạu mucạdoḱa. Pạṭhuạ ko do̠ admit card bar kopi www.nu.ac.bd/admit a www.nubd.info/college website khon college reaḱ password beohar talate download kateć print kopi do college professor-e suhiat́te pạṭhuạko em hạṭińakoa.
Sim Kombṛo
Mit́ṭen kombṛo hoṛe tahẽkana. Ado mit́din kombṛoe heć akana. Goṭae oṛaḱ sendra katet́ sim sạnḍi chaḍa eṭagaḱ cet́ge bae ńamleda. Onate Kombṛo do uni sime idi torakedea. Dosar hiloḱ tinre sim sạnḍi jabeye goṭakeda ado uni sim do kombṛo hoṛ bogete nehõrate metae kana, alogem gojeńa, ente hoṛeń goṛo baṛawako kana. Ạuri marsaloḱre hoṛkoń jagwaret́kote, hoṛko ạḍi aema ko kạmi daṛeaḱ kana. Ado kombṛoe mengot́keda, henda lelha, onatege coń goćmea. Ente hoṛko jagwarlenre ale do cekate kombṛoe reaḱ ạt́le ńama.
Cecet́aḱ: Banḍhej hoṛ do bhage solha em katet́ jãhãn porho bạnuḱanaṅ.
Roja Reaḱ Pạhil Haptarege Cini Reaḱ Dam Kegi Re Mõṛẽ Ṭaka Komoḱ Kana
Roja reaḱ pạhil hapta khonge cini dam kegi re mõṛẽ ṭaka komoḱa mente Banijjo montri Tipu Munshi baḍae ocokeda. Aṭhwar hiloḱ (19 March) Banijjo montronaloy reaḱ meeting oṛaḱre nitaḱ bajar reaḱ dosa se drobomullo babotre galmarao mucạt́re noa kathae roṛ sodorkeda.
Arhõe menkeda je, hạṭiạ bajarre jinis ko reaḱ dam soṅgaṛ (porimito) dohoere sarkar aema lekate kurumuṭu kana. Sarkar ṭhen oka mạjut menaḱ, onate jinisko reaḱ dam do ohoge ḍherlena. Jãhãe dam ḍhere kurumuṭulere onko birudre bebostha hataoḱa. Disomre ạḍi utạr sunum ar cini mạjut menaḱa. Enḍekhan bajarre noa reaḱ jãhãn ṭonṭage baṅ hoyoḱa. Ar dam ḍheroḱ reaḱ jãhãn karonge bạnuḱanaṅ.
Bharo̠t Khon Pipelinete Ḍigel Hijuḱ Kana Teheń
Bharo̠t disom khon Pipeline te teheń khonaḱ dịgel hijuḱ eho̠bo̠ḱ kana. Sạnicar (18 March) ạyuṕ bela 5:30 baja jokhen Baṅgladisom ren Maraṅ montri Sheikh Hasina ar Bharo̠t disomren Maraṅ montri Norendro Modi do video conference hotete noa dịgel ạgui reaḱ kạmihorakin uḍhạua.
Bangladesh Petroleum Corporation (BPC) noa khobore baḍae ocoakada. Arhõe Baḍae ocoakada je, nit Bharo̠t reaḱ Shiliguri re ḍigel hijuḱ reaḱ kạmi calaḱ kana. Ar Baṅgladisom reaḱ Parbottipur re do ḍigel rạkhi jogao reaḱ kạmi calaḱ kana. Bharo̠t khon ạguḱkan ḍigel do mareaḱ ḍiporege dohoḱa. Noa re jopoṛao akan kạmiạko menet́ kana, Bharo̠t disom khon nonka Pipeline te dịgel hiuḱre khoroć komoḱa, ar gạḍi reaḱ sunum (jalani) ko idi ạgui re hõ kom khoroć lagaoḱa.
Rajshahire hoyena Santal Somaj ar Lek Acar, Ạricạli Cepet́ Sabha
March cando reaḱ 15-16, 2023 tạrik Rajshahi Christo Jotty Pasṭoral Center re hoe purạuena Santal Sãota ar Ạricạli-Lakcar rạkhi jogao cepeć sabha.
March cando reaḱ 15-16, 2023 re hoyen noa sabharen mukhiạ do Rajshahi Diocesren Manotan Bishop Zervas Rojario. Sabharen Ạyurić do Rajshahi Caritasren RD Devid Hembrom. Sabhare Santal Somaj reaḱ muṭhạn ar Ạyur noa babote galmaraokeda Rajshahi Khudro Nrigosthi Cultural Academi ren Research Officer Mr. Benjamin Tudu. Santalkoaḱ Horoṕ babote galmaraokeda Rajshahi Government College ren Assistant Professor Samson Hasda. Santal Lek Acar ar Ạricạli babote galmaraokeda Onoliạ Gabriel Hasda. Santalkoaḱ pal porob babote galmaraokeda Fr. Bernard Tudu.
Noa Cepet́ Sabhare Rajshahi, Nator, Joepurhat, Nowga, Chapainawabgonj jilạ khon 185 jona Pargana, Desmạńjhi, Mạńjhi, Naeke, juạnko, ar Santal Somaj lahanti lạgit́ ko hudis ganḍonoḱkan mukhiạko sohor seṭerlena. Santali pạrsite onol ar pạrsi lahanti kạmihora laha idi lạgit́ Ale do Santal, Aleaḱ horoṕ do Santali ” noa lạgit́ 7 jonate mit́ Adohok komiṭi hoyena.
Noa komiṭirenko doko hoyoḱ kana Ạyurić RD Devid Hembrom, eṭaḱko do Assistant Professor Samson Hasda, SC Albert Soren, Santal onoliạ Gabriel Hasda, Mr. Louis Tudu , Kostantina Hasda, ar Fr. William Murmu.
Cepet’ Sabha ca-calaoreko tahẽkana Sobita Tudu, Ruth Hasda, Vincent Core, Gabriel Soren, Susil Tudu. Joto lekan goṛo gopoṛore do Vikar genarel Fr. Fabian Marandy. Noa Cepet́ Sabha do Rajshahi Bishop House reaḱ pastoral Center re hoyena.
Mõṛẽ Bibhag Re Hoe-Daḱ Heć Daṛeaḱa
Teheń Lukhibar (16 March). Teheń hõ disom reaḱ mõṛẽ goṭen bibhag re hoe-dak heć daṛeaḱa mente Bangladesh abohaoa adhidaptor-e lại laha akada. Budhbar (15 March) setaḱ 6:00 baja khon Lukhibar setaḱ 6:00 baja hạbić amdaj joto bibhag rege thoṛa thoṛi hoe-daḱ akat́gea. Khagrachori selet́ adom adom ṭoṭha redo kajaḱe hoe daḱ akada. Noa jokhen Syhlet re bạṛti 7 milimeṭer reaḱ hoe-daḱ hoyena. Ar Dhaka re do 2 milimeṭer reaḱ. Inạ chaḍa hõ Mymensingh re 5, Netrokona 4, Rajarhat re 5, Madaripur re 3, Tangail re 1, Tetulia 3, Chadpur 2, Myjedicourt re 1, Jashore re 2 ar Putuakhali 1 milimeṭer reaḱe daḱkeda. Teheń setaḱ khon 24 ghoṭa bhitri reaḱ abohaoa cetanre abohaoabid Md.Abul Kalam Mollik doe men akada, Rajshahi, Mymensingh, Dhaka, Khulna ar Sylhet bibhag reaḱ mit́ bar ṭoṭhare hoe-daḱ heć daṛeaḱa.
Gel (10) Goṭen Ṭoṭhare Hoe-Daḱ Heć Daṛeaḱa
Disomre gel (10) goṭen ṭoṭha cetante 80 kilomeṭer toṛte hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Onate noako ṭoṭha reaḱ doreão kore bar nombor husiạr cinhạ uduḱ reaḱ men akana. Budhbar (15 March) hoe-daḱ bichạu ạpis (abohaoa adhidaptor) nonkae lại laha akada.
Abohaoabid Md.Tiriqul Newaz Kabir-e baḍae ocoakada, Dhaka, Mymensingh, Faridpur, Jessore, Kushtia, Barisal, Khulna, Noakhali, Comilla ar Shylet ṭoṭhare utạr/utạr-pạchim nakha khonaḱ ghonṭare 60-80 kilomeṭer toṛte se jorte hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Noa ṭoṭharenko husiạr cinhạko uduḱ reaḱ menakana. Lukhibar (16 March) setaḱ dhạbić Mymensingh, Dhaka, Khulna, Barisal, Chottogram ar Shylet bibhạg reaḱ mit́ bar jaegare hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Inạ chaḍa katet́ rehõ eṭaḱ koredo sermare halka mạchi rimil tahẽ botećkoḱa.