Medical College Jhić Tahẽna Se̠ Baṅ Ona Reaḱ Goṭa Katha Teheń Baḍae Ńamoḱa

Ko̠ro̠na mahamạ̃ri ḍher pasnao akante daraekan 6 February hạbić disạm reaḱ mitmit́ ṭhoṭha kore menaḱ Skul –  College bond reaḱ ko lại jạhir akat́a. Ar noa ko dinre Online te kelas do̠ calao idiḱa.

Eṭaḱ seć bon ńelle khan, Medical college jhić tahẽna se̠ bondoḱa ona reaḱ jãhãn goṭa baṅ hoeakana. Menkhan teheń Robibar (23 February) ona babotre mit́ dupuṛuṕ talate goṭa katha do̠ko hataoa.




Disạmre Amdaj Are (9) Karoṛ Ṭikạ Puńji Menaḱa

Totho ar Somprocar Montri Dr. Hasan Mahmud do̠e menket́a, Disạmre amdaj 31 karoṛ ṭikạ heć akana ar nitoḱ amdaj are (9) karoṛ ṭikạ puńji menaḱ́a. Jo̠to̠ koge ṭikạ hatao hoyoḱtabona. Jo̠to̠waḱ ạn-ạri manao ganao selet́ sanam ko ko̠ro̠na birudre aodhan ko jạruṛ kanatabona.

Ona sãote Chotogram sivil surgeon Dr. Mohamod Elias Chowdhury hõe menket́a, Ape aḍepase ṭikạ center re NID card ar Mobile soṅge pe idi tora lekhange ṭikạ do̠pe hatao daṛeaḱa. Noa lạgit́ laha leka registration reaḱ jãhãn jạruṛ bạnuḱa. Oṛaḱ kho̠n bahre jãhã seć calaḱ okte mask ho̠ro̠ḱ hoyoḱa.




Meskoć

Meskoć

Mahasoe ar mit́ pạṭhuạ gidrạ kin gapalmaraoḱ kana-

Mahasoe: Am do̠ lạṭu kateć cetem cekaea?

Gidrạ: Baplaḱań.

Mahasoe: Iń do̠ń bujhạu ocoyet́mea je̠ lạṭu kate am do̠ cele hoyoḱem goṭa akada?

Gidrạ: Jãwãe

Mahasoe: Haere, Iń do̠ń men ocoyet́ kana je̠, lạṭu kateć cet́ ńamem khoj kana?

Gidrạ: Bạhu

Mahasoe: Gadha, lạṭu kateć am gogo – baba lạgit́ cet́em cekaea?

Gidrạ: Bạhuń ạguakinạ.

Mahasoe: Gadha, Am gogo – baba am ṭhen cet́kin khojoḱa?

Gidrạ: Go̠ṛo̠m gidrạ.

Mahasoe: Haere Cando! Amaḱ tayom daram jion reaḱ kukmu do̠ cet́ kana?

Gidrạ: Bapla.




Jatiyo Biswabidaloy reaḱ Jo̠to̠ Bidạu Ko Bondena

Tayom daram hukum ạuri ńam dhạbić Sarkari – Besarkari hukum lekate jatiyo Biswabidaloy reaḱ jo̠to̠ bidạu ko bond do̠ho̠e reaḱ ko jạhir akada.

Ko̠ro̠na mahamạ̃ri ḍher kho̠n thoṛa ko̠m ńõḱlen khange noa bidạu ko reaḱ okto (somoysuci) tayom daram arhõ nãwãte baḍae ńamoḱa.




Sikhnạt Ṭhãona Ko Bond Tahẽnre Hõ Online te Cecet́joṅ Kạmi Ko Calao Idiḱa

Sikhnạt ṭhãona ko bond tahẽnre hõ pạṭhuạ gidrạ je̠no oloḱ – paṛhao re jopoṛao ko tahẽ daṛeaḱ ona iạte Online se̠ assignment hotete gidrạkoaḱ oloḱ – paṛhao do̠ calao idiḱa. Sikhnạt Montri Dipu Moni hola Sokolbar (21 January) Jatiyo sikhnạt board re nãwã curriculum iạte mit́ dupuṛuṕ mucạt́re kho̠bo̠riạ ko noa kathae baḍae ocoket́koa.

Inạ chaḍa hõ arhõe baḍae ocokeda, Daraekan 6 February hạbić sikhnạt ṭhaõna ko são sãote disạm reaḱ jo̠to̠ coaching centre ko hõ bond tahẽna. Ar ko̠ro̠na virus thoṛa ńõḱlen khange ạḍi usạra  Skul – College  kodo arhõ jhijoḱa.




Daraekan Bar Hapta Lạgit́ Disạm Reaḱ Jo̠to̠ Sikhnạt Ṭhãona Ko Bond Tahẽn Kana

Disạmre ko̠ro̠na japṛao arhõ ḍherente daraekan 6 February dhạbić disạm reaḱ jo̠to̠ Skul – College ar Bissobiddaloy bond do̠ho̠e reaḱ ko lại jạhirkeda.

Hola Sokolbar (21 January) Montri Porisod bibhag ren Socib Md. Sabirul Islam me suhi akat́ mit́ ḍhạrwạḱ re men akana, 21 January kho̠n 6 February dhạbić jo̠to̠ sikhnạt ṭhãona kodo bond tahẽna.




2023 Sermare Niṭ Akan Oktere SSC Bidạu Hatao Reaḱ Hudis – Bhabna Calaḱ Kana

Darae kan June candorege Calaḱ kan serma reaḱ Secondary School Certificate (SSC) biḍạu hatao lạgit́e sapṛaoḱ kana sikhnạt board.

Ar ona sãote 2023 serma khon niṭ akan oktere bidạu hatao reaḱ hõko hudis baṛaet́kana. Me̠nkhan jo̠to̠ bisoi se̠ subject cetanre bidạu hoyoḱa se baṅ, ona do nit hõ ạuri ko goṭaea.




Meskoć

Meskoć

Mit́ṭen Sim hopon do̠ eṅgatet́e kuliedea, E go, aboaḱ janam tayom cedaḱ bako ńutum bona?

Sim eṅgat do̠ aćren ho̠po̠ne roṛ ruạṛ adea, abo do̠ go̠ć tayom ko ńutumbona.

Je̠mon, Chicken Chili, Chicken Chop, Chicken Angara, Chicken Tikka Masala, emanteaḱ.




Gol

Gol Gol Gol

Noa dhạrti puri gol

Gol Gol Gol

Jom Ñure gonḍogol.

Gol Gol Gol

Katha roṛre gonḍogol.

Gol Gol Gol

Cạl colonre gonḍogol

Gol Gol Gol

Am ińre gonḍogol

Gol Gol Gol

Somaj talare gonḍogol.

Gol Gol Gol

Jạt jạtre gonḍogol

Gol Gol Gol

Disạm disạmre gonḍogol.

Gol Gol Gol

Aboaḱ hudis cintạre gonḍogol

Gol Gol Gol

Jotoge gonḍogol.




BAGWAN

Kandontako do mit́ṭen bagwan menaḱtakoa. Ona bagwanre do aema lekan jo ar baha dareko rohoeakada. Taher, beṅgaṛ, kohnḍa, hotot́ ar emanteaḱ bogete lạṭu lạṭu jo akantakoa. Onate kandon ar ać go – baba do ạḍiko kusiḱa. Ać go – baba dokin mena ạḍi kajer gidrạkantalaṅae. Haṛam – buḍhilenre hõ nãhãḱ mońjteye ạsullaṅa. Sombar Sunḍlạre hạṭiạ duṛuṕa. Noa haṭ do ako ato khon adha kosgan sạṅgińre menaḱa.

Kandon do jao hạtiạ anajko hạṭiạte ṭebe ṭebeye goḱ idia. Ar ạkhrińlenre aema poesa hoyoḱtaea. Tire poesa calakinre go – baba ạḍikin kusiḱa. Kandontako do noa bagwanre baha dare hõko rohoe akada. Golap baha, Joba baha, Kusbi baha ar eṭaḱ baha hõko rohoeakada. Jaoge kusi – rạskạ reko tahẽna.