Ishanpurre Breast (Toa) Cancer Babotre Cehaona Ar Hepatitis-B Vaccine E̠m Hạṭiń Akhṛa

Sokolbar (25 February 2022) Ishanpur S.C High School maṭhre Maejiu se̠ kuṛikoaḱ Breast (toa) cancer babotre cehaona ar juạn kuṛiko bego̠r kạuḍite Hepatitis-B ṭikạ ko ńamkeda. Noa akhṛa do̠e bo̠do̠bo̠s keda National Agency For Green Revolution (NAGR), Rajshahi Cancer Hospital And Research Center, Rotary Club Of Kawran Bazar Ar Aloha Social Service. Arhõ Noa akhṛa do̠ Amnura Rotary Community Core, Tabitha Foundation aḱ go̠ro̠-gopoṛote hoe purạuena. Noa akhṛa talate mit́ sãe mõṛẽ ge̠l (150) juạn kuṛiko Hepatitis-B ṭikạko ńamkeda.

Akhṛare manotan maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽkana 6 no Ramchondropur Union ren Chairman Alhaj Md: Ataur Rahman, bises peṛa hisạbte seṭerko tahẽkana Ishanpur SC High School ren Maraṅ Mahasoe Md: Ashraf Ali, Ishanpur Girls School ren Maraṅ Mahasoe Udoy Chondro Ray, Aḍepase union Awami League sabha mukhiạ Sushil Chondro Ray, Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ren manotan member Rotarian Samiel Mardi, National Agency For Green Revolution (NAGR) ạḱyurić ar Amnura Rotary Community Core ren tạdbir Stephen Soren, Rajshahi Cancer Hospital And Research Center ren Dr. Petrick Bisas,  Aloha Social Service ren ạḱyurić Minara Begum, Dr. Sithi Saha.

Rotarian Samiel Mardi do̠e menkeda, Rotary reaḱ 117 aḱ janam mãhã ńutumte teheńaḱ noa bo̠do̠bo̠s. Noa akhṛa hotete Kaharol upạjilạ reaḱ noa ṭoṭha ren juạn kuṛiko Breast Cancer babotre aema cecet́aḱko hameṭ daṛeada. E̠nte aema mejiuge noa bạṛić rogte jạbun katećko gujuḱ kana. Onate 150 goṭen kuṛiko talare Hepatitis-B ṭikạ e̠m hoyena. Nonka leka NAGR ren ạḱyurić Stephen Soren, Minara Begum, Dr. Sithi Saha hõ mit́bar kathako roṛket́ do̠ noage je̠, Ale do̠ bhạgạnle aṭkareda e̠nte noa ṭhạire Breast Cancer ar Hepatitis babotre cehaonale emat́ko ńutumte.

E̠nta jao sermage noa rogte aema maejiuko gujuḱ kana, noa do̠ e̠ke̠n bin baḍae se̠ cikitsa reaṅ ṭontạte. Menkhan pạhilte noa rog saṕ ńamlen khan, enḍekhan cikitsa hotete rukhiạ bon ńam daṛekea. Onate delabon jo̠to̠kobon so̠nto̠roḱma ar noa rog kho̠n rukhiạbon ńam ma. Onka leka Maraṅ peṛa Alhaj Md: Ataur Rahman hõe lại so̠do̠rkeda- noa akhṛa hotete ale ṭoṭharen kuṛiko jagwar se̠ so̠nto̠rlen khan sạrige nirpon ho̠ṛmo̠ko tahẽ daṛeaḱa. Noa akhṛa bo̠do̠bo̠s akat́ sanamko jo̠hariń emapekana arhõ je̠no nonkage tayom daram hõ nonkan akhṛako hoyoḱ ona lạgit́ nẽhoriń do̠hokeda.




Santal Gidrạko Lạgit́ Pạhil Sikhnạt Puthi Chapa So̠do̠r Reaḱ Dạbite Manwatonol

Santal gidrạko lạgit́ pạhil sikhnạt puthi chapa so̠do̠r selet́ santalkoaḱ pạrsi, legcar ar paltuṛ rukhiại dạbite manwantonol hoe purạuena. Hola Sokolbar (25 February) Rajdhạni reaḱ Shahbag re noa manwantonol ko bo̠ndo̠nbo̠skeda, Utạr Boṅgo Adibasi Forum; Adibasi Santal Fellowship Somiti, Dhaka; Santal Ranajat Somiti, Dhaka; Santal Writers Forum- Baṅgladesh; Santal Sommonoi Porisod; The Santalstimes.com ar SantaliNews24.com.

Manwatonol re sawaliạko menkeda, ‘ Sarkar ṭhen nehõr tahẽnkana 2022 serma bhitrite Santal pạrsi reaḱ niphuṭ ar so̠ṛo̠mtet́ jogao jo̠to̠n lạgit́ Santali (Roman) ho̠ro̠pte gidrạko lạgit́ pạhil puthi chapa so̠do̠ro̠ḱma.

Ona khạtir sarkar ṭhen thoṛa dạbi e̠makana. Nõḱoe noako-

  1. 2022 serma bhitrire Santal gidrạko lạgit́ apnaraḱ pạrsi ar ạri-cạliko rạkhi jogaore santal pạhil puthi chapa so̠do̠r reaḱ kạmiko mucạt́ reaṅ.
  2. Diso̠m reaḱ jo̠to̠ jilạre Adibasi Cultural Academy bandhao hoyoḱa ar Ạdibạsi Santalko kho̠nge kạmiạko hõ do̠ho̠ko hoyoḱa.
  3. Ạdibạsi Santalkoaḱ pạrsi, legcar-ạri cạli ar paltuṛ rukhiạre Sarkari butel ataṅ são sãote eṭaḱ eṭaḱ bo̠radko saṕṛao hoyoḱa.
  4. Tv, radio ar eṭaḱ mediare Santalkoaḱ pạrsi, legcar ar paltuṛko reaḱ sạri ar niphuṭ kho̠bo̠rko tulạu ar santalko seledoḱ reaḱ ạt benao hoyoḱa.
  5. Sarkari lekate Santalko talare eṭaḱ sikhạuna, legcar, ạri-cạli ar khilạḍ haparaoko bo̠ndo̠bo̠s  hoyoḱa.
  6. Ạdibạsi boskotiạ ṭothare pukhir se̠ daḱko ńam reaḱ ijạra emako reaḱ bebostha hoyoḱa.
  7. Ạdibạsi Santalkoaḱ jumi-bhiṭa, topa thạ̃i ar pujạ-parbo̠n ko ṭhạ̃i re̠ć ocoḱ bo̠nd jạruṛa.

Noa Manwatonole ạḱyurkeda, Santal onoliạ Forum-Bangladesh ren sabha mukhiạ Mithusilak Murmu. Arhõe roṛkeda, Utarboṅgo Adibasi Forum ren sadharon sompadol Adv. Probhat Tudu, Milky Sedeq Hasda, Profullo Tudu, Enos Hasda, Simon Baske. Arhõ selet́kin tahẽkana pạṭhuạ kuṛi Roselin Tithi Marandi ar Onupoma  Hembrom.




Me̠skoć

Me̠skoć

Sikṛĩć go̠ć khạtir bapla bhaṅgaoen-

Mo̠n ạriskateće duṛuṕ hape akana Bolṭu. Aćren gate he̠ćkate-

Gate koṛa: Teheń ma co̠ṅ baplatam?

Bolṭu: Ar alo̠m mena, bapla bhaṅgaoena.

Gate koṛa: Cedaḱ, cet́ cekaena?

Bolṭu: Sikṛĩć iń go̠ćledea onate.

Gate koṛa: Sikṛĩć go̠ć lekhan bapla bhaṅgaoḱa?

Bolṭu: Hẽ, e̠nte sikṛĩć ma ho̠ńharińaḱ jo̠haregeye aṕlen.

 




Horo Ar Gạ̃ṛĩ Aḱ Go̠lpo̠

Mit́din mit́ gạ̃ṛĩ mo̠n asketkate gaḍa ḍhipteye taṛamet́ tahẽkana. Gaḍa ḍhipre mit́ṭen Horo do̠ setoṅrey duṛuṕ akan tahẽkana. Ado̠e kulikedea, Cedaḱ boeha mo̠nem asket́ akat́tama? Ona kathage alo̠m mena, casa ko sanam kaera dareko tot́ giḍiakada, jo̠maḱ cet́ge bạnuḱanaṅ, Onate gaḍa ḍhipteń taṛam kana, ar Gạ̃ṛĩ aḱ mẽtdaḱ ṭhoṕ ṭhoṕ jo̠ro̠ḱ kantaea.

Ado̠ gạ̃ṛi aḱ duk ńelte Horo mãyã he̠ćadea, “ are metaekana haere boeha cedaḱem raraḱkana. Dela alaṅ pạri kaeralaṅ cas-abadjoṅa. EnḍekhanThoṛadin tayom alaṅaḱ pho̠so̠l alaṅgelaṅ jo̠ma nahaḱ. Dela enḍekhan.

Ado̠ Gạ̃ṛĩ ar Horo mit́ sãote birkin monhḍayena, one dhaṅgladhas akat́ kaera dare samṭaokate ar mit́ ṭoṭhare ro̠ho̠ekin goṭakeda. Me̠nkhan Gạ̃ṛĩ do̠e bhạbit́ena, ać ma ente alagatege jahan daregey de̠ć daṛeaḱ, ar jãhãn usul dare muthnire kaera dare ro̠ho̠e lekhan Horo ar bae tioḱ daṛeaḱa. Ado̠ sạrige Gạ̃ṛĩ do̠ kaera dare nạrko̠ṛ dare co̠t́rey do̠ho̠ oṭokada.

Me̠nkhan Horo do̠ ạḍi jo̠to̠nte kaera dare bit́keda. Thoṛadin tayom unkin do̠ dare ńeńelkin he̠ćena. Ado̠ Gạ̃ṛĩ aḱ do̠ baṅ o̠mo̠n akantaea, dare cetanre tis hõ jahan dare hoyoḱa? Ar Horo aḱ dare mońjge hara akantae ar dare pe̠re̠ć kaera jo̠ beleakana. Ado̠ Gạ̃ṛĩ ma ekkal darere de̠ćkate kaera jo̠mem dhurạuen. Dayage bacha dare latarre duṛuṕ akan Horo do̠e menet́kana, “ De̠se̠ boeha thoṛa emạńme, nase̠tege hoyoḱtińa.

Me̠nkhan Gạ̃ṛĩ do̠ cet́ ar Horoaḱ kathae disạea? Uniaḱ kạmigema eṭaḱko e̠ḱṛeko. Ado̠ Gạ̃ṛĩ aḱ nonkan beohar ńelte Horo do̠ edre ńõḱena. Ado̠e hudiskeda, cekateń ucrạuea. Nonka men jo̠khenge disạ he̠ćdea.

Gạ̃ṛĩ tin okte jo̠m bhagaokate dare co̠ṭregey jạpit́ akat́ tahẽkana, un okte Horo do̠ ạḍi utạr ro̠ho̠ṛ maḱko dare gonḍarey bit́keda. Ar ackage kikiạuena, “ Tayaṅe hijuḱkana boeha. Horo aḱ kikiạu ańjo̠mte Gạ̃ṛĩ do̠e ebhenena, ar ekkal ona do̠ho̠ akat́ maḱregey ńurena. Ado̠ uni Horo do̠ Gạ̃ṛĩ kaṭra kuṭrạ kateć ako jạt ṭhene ạkhrińkedea. Ar hijuḱ okte memen hõ bae hiṛińleda, Ape jạtiaḱ je̠lpe jo̠jo̠m kana.

Horo aḱ nonkan dil ńelte Gạ̃ṛĩ Raj ekkale raṅgaoena, onko do̠ akoaḱ ṭheṅgakote dadalko ńir he̠ćena. Pạhilte Horo dadalko he̠ćen khan Horo do̠ landau dhurạuena are menkeda, Ińaḱ noa ṭhapra rạput́kate dadal okoege bape daṛeaḱa. Un okte budgạṛiạ Gạ̃ṛĩ do̠e metat́koa, delabon daḱrebo giḍikaea. Onkoaḱ katha anjo̠mte dayage bacha Horo do̠e raḱ mẽt́hakeda. Are memenkana alope giḍińa, baṅkhaniń gujuḱa honaṅ. Ado̠ okoe hõ uniaḱ katha bako hetaowada. Sạrige daḱreko giḍikedea. Inạ thoṛa ghạṛi khange maraṅ utạr lobster antey buhelena. Ado̠ uni lobster ńelte Gạ̃ṛĩkoaḱ uli daḱ sarsaoentakoa. Ado̠ko kuliede kana, cekam saṕkedea nun maraṅ lobster do̠? Ạḍi sibil so̠ṛo̠mko kulikedea. Cedaḱiń lạiapea? Ado̠ko mit́julteko kulikana, ma lạime, jao hiloḱge mit́ṭenkate lobster saṕkatećle jo̠m ocomea nahaḱ. Ar amaḱ jiṅgire jãhãnaḱge bam haronoḱa. Nunạḱpe nehõrạń kana,enḍkhaniń lạia, menkhan biswạs alope at́tińa. Baṅa, Baṅa, lạime boeha. Ma ańjo̠mtabonpe, pheḍoḱ okte ińaḱ jaṅgare dhiriko toljoṅ katećiń unumena, un oktege lobster iń jo̠jo̠me he̠ćena, ar saṕkateń rakaṕena.

Ar ona katha leka sạrige Gạ̃ṛĩko hõ akoaḱ jaṅgare dhiri tolkateć daḱreko donkeda. Menkhan dayage ar bako rakaṕ daṛeada. Nonkage ańjo̠moḱa, Gạ̃ṛĩ koaḱ nonkan hewa menaḱtakoa. Onko do̠ hoṛko birudre ghạṛi ghạṛi nonka kathako cala ar akote akoko bhagao ocoḱa.




Amnura Lutheren Mission Haspatalre Maejiu Ar Gidrạkoaḱ Ward Uḍhạu Akhṛa

Chapainawabgonj so̠do̠r upạjilạ reaḱ Amnura Lutheren Mission Haspatal re Maejiu ar gidrạkoaḱ nãwã ward ar ona sãote cikitsạ reaḱ hạtiạrko uḍhạu keda.

Budhbar (23 February) be̠r 11 baja okte Chapainawabgonj jilạ civil surgeon office ren Medical Officer Dr: Rakibul hotete noa uḍhạu akhṛa do̠ hoe purạuena.

Noa uḍhạu akhṛare Manotan peṛa hisạbte seṭerko tahẽkana 3 no Jhilim Union Porisod ren Chairman Lutfar Hasan (Lutfar), Maejiu Member Johra Begum, Pervez Ali, Hapatal ren ạḱyurić Stephen Soren, Manager Markus Murmu, Rotary Community Core ren sabha mukhiạ Prodip Hembrom, sompadok Promila Hasda.

Uḍhạu akhṛare manotan maraṅ peṛa Dr: Rakibul Islam do̠e menkeda, Rotary International ar Amnura Mission Haspatal do̠ sạrige mońj sebae e̠moḱ kana, arhõ as ar biswạs menaḱa noa nãwã ward aḍepase ṭoṭhakore maraṅ onoṛe do̠ho daṛeaḱa.

Haspatal ạḱyurić Stephen soren do̠e menkeda, Amnura Lutheren Mission Haspatal do̠ bises bhãoar (bisesoggo) ḍaktar hotete ạdepase reṅgeć-nacar rogiko jo̠gao jo̠to̠nre mit́te khulạsatey kạmikana. Nonḍe do̠ e̠ken 50/- kạuḍitege ńutum ol caṛhao kate rogiko mońj sebako ńamet́kana.

Arhõe menkeda, Amnura Lutheren Mission Haspatal reaḱ noa maejiu ar gidrạkoaḱ ward lạgit́ Amnura Rotary Community Core hotete 6 goṭen bed ar mit́ṭen Refregerator selet́ eṭaḱ cikitsa hitiạrko sandese emena Rotarian Dr: Graham Arthus, Barea bed do̠e emena Mis: Nazma Sultana ona sãote arhõ barea bed ar eṭaḱ hạtiạrko do̠e emena Tabitha Foundation.




Baṅ Bogea

Baṅ bogea pạurạ tạṛi

Baṅ bogea hạnḍi,

Baṅ bogea oṛaḱ begor

Tahen bilạn ṭanḍi.

Baṅ bogea siknạt begor

Eskar tahẽn loṛo,

Baṅ bogea eṭaḱ hoṛaḱ

Jahan jinis kombṛo.

Baṅ bogea ạkhriń caba

Khet baṛge oṛaḱ ḍinḍạ,

Baṅ bogea kuṛi-koṛa ropoṛ

Ńutre tala ńindạ.

Baṅ bogea gidrạ samaṅ

Juri pạri kạphạriạ,

Baṅ bogea begor bujhạu

Hoṛko tuluć kiriạ.




Daraekan March Cando Kho̠n Udạuḱ Gạḍi Reaḱ Jo̠to̠ Lekan Ạnko Digital Hoyoḱa

Maraṅ Montri Sheikh Hasina menwana, ‘2022 serma reaḱ March cando khonaḱge Bangladesh udạuḱ gạḍi reaḱ chaṛ (Earlicense) ạnko do̠ digital hoyoḱa. Online tikeṭ, Reservations, checking jo̠to̠waḱ Online hotete hoe purạuḱa. Niạ do̠ abo aḍepase, disom ho̠ṛko lạgit́ rạskạwanaḱ katha kana.

Teheń Budhbar (23 February) mit́ conference hotete Biman Baṅgladesh Earlicense Limited reaḱ subornojoyonti ńutumte hoe purạuen akhṛare Maraṅ Montri noa kathae lại lahakea.




Mit́ṭen Eṅgat Geḍe Ar Toyo aḱ Go̠lpo̠

Mit́ ho̠ṛren mit́ṭen ạsul Geḍey tahẽkana. Uniren barea ho̠po̠nkin tahẽkantaea. Uni eṅgat Geḍe do̠ jao hiloḱge ho̠po̠nkin sãotey dãṛã baṛae, jo̠m ńu are e̠ne̠ć khilạḍoḱ kan tahẽkana. Ar ńuhum torage ho̠po̠nkin oṛaḱteye ạguyet́kin tahẽkana. Ado̠ nonkage ạḍi boge dinko khemaoet́ tahẽkana.

Jao hiloḱ lekage uni Geḍe ar ho̠po̠nkin oṛaḱteko he̠ć samṭaoena. Ackage enhiloḱ mit́ṭen Toyo onḍey he̠ćena are Eṅgat Geḍey metaekana, ho̠po̠nkin do̠ń jo̠mkintama. Ma dinkin e̠m maṛaṅạńme. Toyo aḱ nonkan kathate Geḍe do̠ bo̠to̠rtey tharbasaoena ar e̠kkal kajakte raraḱe dhurạuena. Pẽḱ pẽḱ pẽḱ… Pẽḱ pẽḱ pẽḱ… Pẽḱ pẽḱ pẽḱ… Pẽḱ pẽḱ pẽḱ… Pẽḱ pẽḱ pẽḱ…

Ado̠ Geḍeren mạlik raḱe ańjo̠m ńamkeda. Ado̠e hudisket́a, sạrige pase̠n jãhãn mũskilrey paṛaoakana. Ado̠ uni ho̠ṛ do̠ maṛaṅ o̠kho̠ć ṭheṅgawantey calaoena. Ṭheṅgawantey laha hijuḱkan ho̠ṛ ńelte Toyo do̠ jiwi ṭonṭa bo̠to̠rtey dạṛjo̠ṅana. Enkatege eṅgat Geḍe ar ho̠po̠nkin bańcaoena, ado̠ kusi ar rawal mo̠nanteko japit́ maṛaṅkeda.




Tv re teheńaḱ khilạḍ ko

Phuṭbol

Bangladesh premier league

Bashundhara kings-Rahmatganj

Dhinạn 3:00 baja okte

T-sports channel re.

Champons league

Chelsea-Lil

Ńindạ 2:00 baja

Ten 2 re.

Viral-Juventus

Ńindạ 2:00 baja okte

Ten 1 re.

ISL

Mumbai City-East Bengal

Ńindạ 8:00 baja okte

Star Sports 1 channel re ńelogo̠ḱa.




Me̠skoć

Me̠skoć

Mit́ṭen lelha ho̠ṛ Merom saṕ kateće calaḱ kan tahẽkana. Ackage ar mit́ lelha ho̠ṛ do̠e kulikedea-

Dosarić: Mero̠m do̠ okatem idiedi kana?

Pạhilić: Skulre bhorti lạgit́iń ididea.

Dosarić: Iń do̠ cet́ nunạḱge lelham mo̠neńkana? Cekatem bhortikea? Teheń ma co̠ṅ So̠ko̠lbar kan!