Mit́ṭen Muć aḱ Go̠lpo̠

Mit́ ṭhoṕ dumur rasa jo̠ro̠ akana! Ona aṛete mit́ṭen huḍiń macha muće paro̠m calaḱkan tahẽkana. Dumur rasa heṛan heṛem sõte ekale teṅgo go̠t́ena. Ado̠e menkeda, hapese! Thoṛań jo̠m legalege, ado̠ń monhḍaḱa nahak. Mit́ so̠rko̠t́e jo̠mkeda….ah, ạḍi napae ạikạuḱkan, ar mit́ so̠rko̠t́ iń jo̠mlege. Ado̠ sạrige ar mit́ so̠rko̠t́e jo̠m maṛaṅkeda.

Ado̠ khange taṛame dhurạuena. Taṛam kan okte luṭire laṭkaoakan dumur rasae me̠lo̠t́e kan tahẽkana. Ado̠e hudisket́a, nunạḱ sebel-so̠ṛo̠m dumur rasa ar thoṛań jo̠mlekhan cekakoḱa honaṅ??? Arhõe ruạṛ he̠ćena. Pạhil dhao latar utạr reaḱe jo̠mleda. Onatey hudisket́ pase̠ć cetan reaḱ arhõ sebel machagea. Ado̠ bại bạite jo̠ro̠ akan dumur rasa cetane de̠ćena. De̠ćkate ekal aṛe̠ć gaṛe̠će jo̠mjoṅ kana. Jo̠m jo̠mte mit́ okte lać phulạuentaya. Ar ńelme jaṅgataema hamalte bạibạite dumur rasa bhitrtege bo̠lo̠ḱkantae. Ado̠ ackage jaṅga se̠će tạńkhikeda. Menkhan un okte ạḍige bilomena. Ạḍi muruḱe kurumuṭukeda, ona kho̠naḱ rakaṕ lạgit́.

Menkhan baṅa, o̠ho̠gey daṛelena. Ente sanam hoṛmo rasate jodbodao akantaea. Bańcaoḱ reaḱe kurumuṭuket́ rehõ baṅgey bańcao daṛeada. Ekal mũ-moca dumur rasate e̠se̠t́entaea, ar sahe̠t́ hõ bondo̠ḱ kantaea. Mucạt́re ona dumur rasa bhirirege thạli kateće go̠ćena.

Sikhạuna: Abo̠aḱ noa dhuṛi dhạrti hõ mit́ ṭhoṕ dumur rasa lekana. Tinaḱ do̠ noa rasare thoṛatege tirpitoḱ onkan kogeko bańcao se̠ rukhiạko ńama. Menkhan okoe do̠ noare bulạu se̠ mạluṅko tahẽn ar bego̠r bac-bicạrtegeko jo̠m idi nonkan hoṛko do̠ mit́din uni muć lekage muskilre paṛaoḱ hoyoḱtakoa. Un okte ona kho̠n okoege o̠ho̠ko rukhiạ daṛeakema.




Primary Re Mahasoe Hataoko Reaḱ Biḍạu

Sarkari Primary Sikhnạt Ṭhãonare Assistant mahasoe hatao reaḱ goṭa akana. Ona khạtir biḍạu do̠ darakan April cando bhitrire hoyoḱa.

Ar biḍạu re bac-bachao ocoḱko do̠ July cando kho̠nge kạmireko bahaloḱa mente Prathomik ar Gonosikha Montronaloy do̠e baḍae ocokeda.

Prathomik sikha odhidaptor calaoen 2021 serma 20 October noa reaḱ ḍharwạḱe so̠do̠rleda. Menkhan ko̠ro̠na mahamạ̃ri khạtir nit hõ biḍạu ạuri hataoḱa. Menkhan April cando biḍạu hoyoḱa mente niṭ akana.




Do̠sar Doge Ṭikạ (gonotika) 28 March Eho̠ṕ Lạgido̠ḱ Kana

26 February tinạḱ do̠ pạhil doge ṭikạko hatao akat́ onko do̠ 28 March kho̠n ko̠ro̠na dosar doge ṭikạko ńama. Dosar dhapre mit́dinte mit́ karoṛ doge emogo̠ḱa me̠nte baḍae ńam akana. 28 March kho̠naḱ Rajdhạni selet́ goṭa disomre dosar doge emoḱ metaḱme gonoṭikạ do ehoṕa.

Calaoen 8 March Sastho Odhidaptor reaḱ Covid-19 ṭikạ sasaṕṛao Taskforce committee ren sodosso socib Dr. Md. Shamsul Hoqe aḱ suhiat́ mit́ ciṭhite noa kho̠bo̠r lại lahawakana.




Me̠skoć

Me̠skoć

Mit́ hoṛ do̠ atoren sanam cuṭi-biṛi ńuńu hoṛkoe jarwaket́koa, cuṭi-biṛi reaḱ bạṛićaḱ babotre bujhạuako lạgit́.

Pạhilre mit́ṭen kãc kanḍha se̠ hạṭhuạre cuṭi reaḱ dhũạye bhoraokeda. Ado̠ khange onare mit́ṭen tejoe bo̠lo̠ maṛaṅkedea.

Inạ mit́ ghạṛi khange tejo hõe go̠ćena. Ado̠ jarwa akan sanamkoe kukliket́koa, nonḍe khon cet́ sikhạunape hameṭkeda mente?

Mit́ hoṛ do̠ teṅgoyenteye mengo̠t́keda, nonḍe kho̠naḱ noagele bujhạukeda je̠, cuṭi-biṛi ńu lekhan laćre menaḱko sanam tejo nonkageko goć maraoḱa.




Kidney Mãhãko Manaokeda Amnura Lutheren Mission Haspatal

Teheń  goṭa dhạrti Kidney mãhã din. International Society Of Nephrology and International Fedaration Of  Kidney Foundation 2006 serma  March cando reaḱ dosar Lukhibar (10 March) Kidney mãhã mentey ghosona akada. Noa mãhã reaḱ aso̠l jo̠stet́ do̠ Kidney babotre sanam hoṛko so̠ntor se̠ aodhanko.

Onka leka Amnura Lutheren Mission Haspatal hõ teheń noa mãhãko manaokeda. Teheńaḱ Kidney mãhã akhṛare Manotan Dr. Suvas C. Sarkar do̠ akhṛare jarwalen sanam hoṛko ạḍi daman kathateye udgạuket́koa. Uni do̠e menkeda, Kidney do̠ Niropon hoṛmo reaḱ maraṅ utạr miṭ́en hạṭiń kana. Kidney do̠ hoṛmo kho̠n mulạhạn koe oḍok giḍikaḱa ar hoṛmore mãyãme sarsaoa, ona sãote hoṛmo reaḱ mimit́ jaṅkoe keṭeća. Onate niropon hoṛmo tahẽnre sạrige Kidney napae do̠hoe hoyoḱa. Arhõe lại so̠do̠rket́a, ńu bubulạḱ lekan bạṛićaḱ metaḱme tạṛi, hạnḍi, biṛi-cuṭi, sikareṭ emanteaḱ kho̠n pharaḱre tahẽn babotre selet́ akan hoṛkoe uskurket́koa.

Noa akhṛa talate sanamkoe udgạuket́koa je̠, Kidney mońj do̠ho̠e lạgit́ ḍher ḍher daḱ ńũi hoyoḱa. Ar aṛaḱ-sakam bạṛti jo̠m hoyoḱa. Ona sãote bhage bhage jo̠ jinis se̠ pho̠lmul jo̠m reaḱ ạḍige jạruṛ menaḱa. Enḍekhan Kidney niropon se̠ mońj tahẽ daṛeaḱa.

Ona chaḍa hõ Kidney babotre mit́ bar udgạu kathakin roṛkeda, Dr. Simion Kisku, ar Program Oficer Prodip Hembrom (NAGR). Ạḍi napaete noa akhṛa hoe purạuena.




Kuli-Kupuli-4

Mujib Bochor disom sarkar doe ḍamḍaheleda March 17, 2020 khon March 17, 2021dhabic.  Tayomte arhõe gota arokeda 2022 serma reaḱ 17 March habićge ente March 17, 1920 redo Sheikh Mujibur Rahman-e Janamlena. 100 janam mãhã lagit́te 100 kukli sajao hoyena.

  1. Mujib Borso/ Serma do cet́ kana?

Ror ruaṛ: Bangabandhu Sheikh Mujibur Rahmanaḱ janam sae bochorge (janam 17 March, 1920)

  1. Mujib serma reaḱ somoe autan do tinạḱ kana?

Ror ruạṛ: March 17, 2020 khon March 17, 2022.

  1. Mujib serma do okoye ghosonakeda?

Ror ruạr: Manotan maraṅ montri Sheikh Hasina.

  1. Mujib Serma reaḱ lekha do tis khon ehoṕlena?

Roṛ ruạṛ: January 10, 2020.

  1. Mujib serma reaḱ lekha ehoṕ onusṭhan do okare hoelena?

Roṛ ruạṛ: Tejgaon mare bimanbandar, Dhaka.

6. Tejgaon mare biman bandarre Mujib serma reaḱ lekha ehoṕ do okoye uḍhauleda?

Roṛ ruạr: Manotan maraṅ montri Sheikh Hasina.

  1. Mujib serma lạgit́te website do okaṭaḱ protisṭhane benao akada/ sarkaraḱ oka bibhag?

Roṛ ruạṛ: Sorkaraḱ Tatha o jogajog projukti bibhag.

  1. Mujib serma manao lagit́te uchạnen website reaḱ ńutum do cet́ kana?

Roṛ ruạṛ: www.mujib100.gov.bd

  1. Mujib serma reaḱ logo desainar doe okoe kana?

Roṛ ruạṛ: Sabbosaci Hajra.

  1. Okoe do Mujib serma reaḱ logoye oṭaḱ keda?

Roṛ ruạṛ: Manotan maraṅ montri Sheikh Hasina. 10 January, 2020

  1. Oka hiloḱ Mujib serma reaḱ udbodhon hoe akana?

Roṛ ruạṛ: 17 March 2020 (National pared square re)

12. UNESCO reaḱ tinạḱ number sadharon odhibeson re Bangabandhu sae serma dinisạ manot lạgit́ goṭalena?

Roṛ ruạṛ: 40 number.

  1. Mujib serma lagit́te tinạḱ tạrik do BIMA mãhã ghosona hoelena?

Roṛ ruạṛ: 01 march tạrik.

14. Bangabandhuaḱ janam dinisạ lạgit́te Bangladesh Bank tinạḱ gan sarok kạuḍiye chapa onḍoḱ akada?

Roṛ ruạṛ: Pon goṭen (mit́ṭen Sona ṭaka, mit́ten dinisa taka, 100 taka reaḱ sarok not ar 200 taka reak sarok not)

  1. Mujib serma lagit́te Dhaka Universityre bises convocation oka hiloḱ hoyoḱ reaḱ katha tahẽkana?

Roṛ ruạṛ: September 5, 2020.

  1. Mujib serma re Dhaka University reaḱ bises convocation ren manotan lecturer do okoye tahẽkana?

Roṛ ruạṛ: Nobel jitan bangali orthonitybid Avijit Binayak Bandapaddhay.

17. 5 September 2020 Dhaka University reaḱ bises convocation re Bangabandhu Sheikh Mujibur Rahman do okataḱ manot degree ko emadea.

Roṛ ruạṛ: Doctor of Lozz (Moronottor)

  1. Amar Ekuse Boimela 2020 do okoeaḱ ńutumteko utsorgoleda?

Roṛ ruạṛ: Mujib serma lạgat́te Bangabandhu Sheikh Mujibur Rahman.

  1. Mujib Katha reaḱ mane do cet́ kana?

Roṛ ruạṛ: Uttardata se Roṛ ruạṛ

  1. Bangabandhu Sheikh Mujibur Rahman do okareye janamlena?

Roṛ ruạṛ: Faridpur Jila Gopalgonj mohukmar reaḱ Tungipaṛa atore (nitoḱ Gopalgonj jila reaḱ Tungipaṛa atore)

  1. Bangabandhu Sheikh Mujibur Rahman do tise janamlena?

Roṛ ruạṛ: 17 March, 1920

  1. 17 March do cet́ din mente manaoḱ kana?

Roṛ ruạṛ: Jatiyo Sisu din.

  1. Bangabandhu ać babawaḱ ńutum do cet́?

Roṛ ruạṛ: Sheikh Luthfor Rahman

24. Bangabandhu ać gogowaḱ ńutum do cet́?

Roṛ ruạṛ: Sayera Khatun

  1. Bangabandhuaḱ hoho ńutum do cet́ tahẽkana?

Roṛ ruạṛ: Khoka




Toyo Ar Sim Aḱ Go̠lpo̠

Ạḍi sedae reaḱ katha, mit́ birre ạḍi utạr simko tahẽn kan tahẽkana. Ado̠ ako ako bhitrire ekal dal-dapal lạpạhạṛhaiteko gujuḱ kan tahẽkana. Birren Raj do̠ simko jogao jo̠to̠n ar boge tahẽn khạtir  Toyo pahra hisạbtey do̠hoket́koa. Un kho̠naḱge mit́ bạhni benao rakaṕena. Sim rukhiạ bạhini me̠nteko cikhnạkeda. Enrehõ simkoaḱ gujuḱ soṅkha o̠ho̠ge hapelena.

Ado̠ birren raj bạhini ren maraṅ mukhiại ho̠ho̠adea, are kuklikedea, cekate nunạḱ simko goć maraoḱ kana mente? Ado̠e menkeda, simko ạḍiko bebạṛićgea. Mitṭeṅ saṕ katećiń kuklikedere, Cekate nunạḱ dope lạṛhại kana ar hạtiạr baṅ okarepe ńańam kan! Ado̠ kãṛãṅ ńũt tala ńindạ hạtiạr sesendrakin monhḍayen khan, laha kho̠n ańjo̠m akat́ thoṛa simko ale cetanreko jhapṭaoena. Ar onate ale hõle jhapṭao maṛaṅket́koa.

Ado̠ one onkatege thoṛako goćena. Nonkate uni budgạṛiạ Toyo do̠ birren raje eḱṛekae kana. Khange ona birren simko khon ańjo̠mena, baṅma Toyoge sanam sime jo̠m maraoet́koa mente. Birren raj do̠e menet́kana ohoge hoe daṛeaḱa honaṅ. Onka leka mit́din Toyo do̠ thoṛa simkoe saṕ idiket́koa. Ar enhiloḱge bir aṛe mit́ nalare simko goćakanko ńel ńamena. Enhiloḱ jo̠to̠ko pusṭạuena, sạrige Toyo aćtet́ge sime jo̠m maraoet́koa mente.  




Tv re Teheńaḱ Eneć-Khilạḍ

Fuṭboll

UEFA Champion League

Real Madrid-PSG

Ńindạ 2 baja okte

Sony Ten 2 channel re.

UEFA Europa League

Fc Porto-Olympic Lio

Ńindạ, 11:45 baja okte.

Sony Six channel re procaroḱa.

 




Goṭa Dhạrti Maejiu Mãhã Manao

Teheń Moṅgolbar (8 March) Goṭa dhạrti Maejiu Mãhã ko manaokeda National Agency For Green Revolution (NAGR). Goṭa Dhạrti Maejiu Mãhã ńutumte mit́ akhṛa do̠ hoe purạuena. Goṭa dhạrti maejiu mãhã akhṛare aema lekan bhage bhage kathako se solha kathako so̠do̠rena. Cet́lekate maejiuko lahanti hoyoḱa mente. Sạrige noa akhṛare aema cecet́aḱ kathako tahẽkana.

Teheńaḱ akhṛare Manotan peṛa hisạbte selet́e tahẽkana National Agency For Green Revolution (NAGR) ren ạḱyurić Stephen Soren, 1,2,3 ward Jhilim Union Porisod ren Maejiu member Johra Begum ar ona sãote selet́e tahẽkana Uttor Boṅgo Forum ren sabha mukhiạ manotan Hingu Murmu. Manotan peṛako do̠ bhage bhage kathate akhṛare selet́ akan maejiuko mit́ bar daman kathateko uskurket́koa.

Arhõ selet́ko tahẽkana Program Officer Prodip Hembrom  NAGR, Secretary Promila Hasda  NAGR, Mahasoe Nirola Murmu Tabitha Kindergarten School, Mahasoe Nilufa Parvin Tabitha Kindergarten School, The Santalstimes.com ren goṛoić Sumitra Murmu, Ar Mit́ pạthuạ kuṛi Santa Khatun. Goṭa dhạrti maejiu mãhã ńutumte saṕṛaolen akhṛa ạḍi napaete hoe purạuena.




Mejiukoaḱ Lahanti Cedaḱ Jạruṛa

Nãhãḱ jug niạko dinre sanam somaj ar rajosṭie aṅgoca je, Maejiuaḱ lahanti chaḍa mit́ṭen disom re do lahanti baṅ hoe daṛeaḱa. Maejiuko do mit́mit́ gharońjren mukhiạko kanako. Maejiuko hotetege gharońjre marsal bambera se̠ supulukte gharońjko aḱyura. Onka lekabo men daṛekea Maejiuaḱ lahanti mane do cet́ kana mente? Noa bisoe rebon men daṛeaḱa, lahanti do hoyoḱ kana sanam kạmi re maejiu hõ ko kạmi daṛeaḱa noa são kạuḍi seć lekate keṭeć se goṛo ko ńam, niạ são são te akoaḱ sạdhin te maejiu kohõ akoaḱ ektiạri hatao reaḱ daṛe tahẽn tako.

Eṭaḱ seć lekate do maejiuaḱ nijaḱ ektiạri ńam reaḱ daṛe. Aboaḱ somajre thoṛa din lahare do maejiukoaḱ oloḱ paṛhaoḱ cet́ se apnarte teṅgo keṭejoḱ do algate do bako ńelet́ kan tahẽkana. Rojgar ar gharońj reaḱ sanam lekan ektiạri do eken koṛa hoponaḱ dạyik tahẽkana. Mit́ jokheć noa disomren maejiu ar herel hoṛ do judạ judạgeko hudiset́ko tahẽkana. Ar noa judạ hudis reaḱ karontet́ do hoyoḱ kana maejiu ar herelaḱ kạmi reaḱ daṛe reaḱ bhedtet́. Ona okte noako hudiset́ tahẽkana kuṛi hopon do eken oṛaḱ sambṛao ar gidrạ ńel lạgit́ge oṛaḱreko tahẽna. Ona jokhen nonkan katha hõ ańjom akana baṅma maejiu do herelaḱ kạmi bako daṛeaḱa. Sedae reaḱ din sećbon beṅget́ arbo taṅkhi lekhan nonkanaḱ hudis tayomre mit́ṭen karon tahẽkana, Ona okte kuṛi gidrạ do eken gharońj reaḱ kạm-kajtege jion do khemaoḱ ar herel hopon do oloḱ paṛhaoḱko metakokan tahẽkana.

Gel are shotok re dhạrti reaḱ aema disomre maejiu ebhen reaḱ mit́ṭen ḍheo do hećlena ar ḍheo khạtirte bar gel shotok seć do aema Dạkhin Asiạ disomren maejiu Kamini Roy, Begom Rokeya, Nobab Phoegunecha noko maejiu do akoaḱ kạmi hotete ko ńel ocoḱ akada je, maejiu kohõ jotoaḱ ko daṛeaḱa. Ar onkoaḱ uduḱ horteko he̠ćlena Suphiya Kamal. Jahanara Imam são ar hõ aema maejiu. Maejiuaḱ ebhenteaḱ pạhilaḱ do hoyoḱ kana sikhnạt. Begom Rokeyaḱ olaḱtege maejiuaḱ kukmu ko sạriaḱ hoeakana. Eṭaḱ hoṛaḱ latarre tahẽn ar oṛaḱre siń poṭom akan maejiuko Begom Rokeya aḱ olaḱte apnar khạtiran ar manotaḱ jion ko manakada. Abonaḱ disomre maejiu kạmi daṛe reaḱ horte aema tạkićaḱ do menaḱa. Aema din khon somajre calao heć akan Dhorom seć khon reṅgeć nacar, ar sikhnạt chaḍa aema tạkićaḱte maejiuaḱ daṛe do eset́ akana. Niạ babotte bon menlekhan pạhilre hijuḱa rạkhi jogao reaḱ katha. Ente noa rạkhi jogaotege ḍher maejiuko akoaḱ sạriaḱ ạidạri khon ko get́ begar ocoakana. Rạkhi jogaṛtege maejiuko pusṭihinota, oloḱ paṛhaoḱ baṅ cet́ ar bhãe reaḱ hende ńũtre ko tahẽkana.

Adom maejiu do ạḍi reṅgeć khạtir te baṅ do ńamet́ jomaḱ, baṅ do tahẽn lạgit́ ṭhạ̃i, baṅ akoaḱ jiṅgi reaḱ khojoḱaḱko. Aema lekan okulan ar ṭonṭate maejiuko ṭhikte bako paṛhao daṛeakada. Maejiuaḱ daṛere reṅgeć são ar mit́ṭen maraṅ tạkićaḱ do hoyoḱ kana kuṛi gidrạko oloḱ paṛhaoḱ te ạḍi ko taenomgea. Dhạrti reaḱ disom seć bon beṅget́aḱ khan bon ńel ńama onḍe maejiu ar herel hopon mit́ kate jãhã baṅ jãhãnaḱ kạmieda ar arjao kate akoaḱ jion ko khemaoeda. Menkhan sikhnạt obhab khạtirte abo disomre kuṛi gidrạ apnarte teṅgo keṭejoḱ lạgit́ oka jinis jạruṛ ona dokkhota, joggota do bako ńam akada. Niạ katha re bon men daṛeaḱa je, kuṛi gidrạ tayomre tahẽn reaḱ khạṭitet́ do somaj re sanamaḱ tayomre sikhnạt reaḱ obhab bon ńama. Mit́ seć lekate reṅgeć nacar te kuṛi gidrạ oloḱ paṛhaoḱ seć khonaḱko get́ begar akana ar eṭaḱ seć khon oloḱ paṛhaoḱ khạtirte sạriaḱ joggota bako ńam akada. Ar nonkate maejiu somaj re reṅgeć hõ tahẽ idiḱ kana aema lekanaḱ muskil ko hõ.

Cet́leka joutuk, kạṭić umer re bapla, ar mit́ herel aema bahujoṅ. Oloḱ paṛhaoḱ baṅ baḍae ar thoṛa oloḱ paṛhaoḱ baḍae kuṛi gidrạkoaḱ baplare jãwãe koṛa seć khon joutuk ko khojoḱ (diku somajre) ar nonkatege maejiu akoaḱ mońj goṭawaḱ bako ńam khạtirte akoren kuṛi gidrạ kạṭić umer re ko bapla kako kana.