Goṭa Disomre Ko̠ro̠na Reaḱ Ponaḱ Doge Emoḱ Ehoṕena

Baḍaeabon je ko̠ro̠na rog do mit́ okte bogete noa goṭa disomre chạplạulena.Menkhan nindara do noa rog do ḍher khon ạḍige kom akana. Enrehõ noa rog birudre teṅgo daram se rukhiạ ńam lạgit́ ko̠ro̠na ṭikạ do benao akana. Onka leka sanamko apan ạpin noa ṭikạ bon hataojoṅ kana. Jemon noa rog khon rukhiạbon ńam daṛeaḱ.

Onkage teheń khonaḱ goṭa disomre ko̠ro̠na rog reaḱ ponaḱ doge emoḱ ehoṕ akana. Setaḱ (20 Ḍecember) 9:00 baja okte Sastho odhidaptor ren maraṅ ạḱyurić professor Ahmedul Kabir do Kurmitola General Hospital re noa ponaḱ doge emoḱ doe uḍhạukeda. Ar ona uḍhạu  talate goṭa disomre ṭikạ emoḱ ko ehoṕ akana. Menkhan joto umer ren hoṛko noa ṭikạ do bako ńama. Bạṛtikaete okoe koaḱ umer do turui gel (60) khon cetan umer nonkan ko hoṛge noa ṭikạ ko hatao daṛeaḱa se ko ńama.




Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) Ren Nawa Komiṭi Ko Bandhaoena

Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) do Santal Musicians lekate goṭa disomre mit́ṭen legcar songothon kana.Noa do mit́ṭen nirạite bin rajari (orajnitik) songothon kana. Bạṛtikatete Baṅgladisom reaḱ aema ṭoṭhare menaḱko santal gaenaho ko do akoaḱ legcar rạkhi jogao ar sarsadle lạgit́teko kạmi kana.

Onkage noa SMAB reaḱ asol motlod do kana nokan santal santal gaenaha dolko maraṅ hor se ạt benaoako. Niạko dinre SMAB  do Pạhil jạtiạri Santali sereń durạṅ akhṛa talate SAMB reaḱ motlod se jostet́ lekae kạmi idikana. Noa horage maraṅte hoṛko samaṅre ṭikạu dohoe lạgit́ ar noa reaḱ kạmiko napaete hoe ocoe lạgit́ John Hembrom do SAMB ren sabha mukhiạ ar Nishir Kajol Soren do sadharon sompadok dohokate moṭre gel eyae (17) goṭen komiṭi ko bandhao ocoyena.

Noa babotre São goṛo ić Mamun Hembrom-e lại sodorkeda, SAMB oka kukmu ar as kateć benao akan, nindara ṭhik onkage kạmi idiạ mente asoḱ kana. Menkhan Jạtiạri Santali sereń durạń akhṛa do mit́ṭen jhãp se challenge lekale moneaḱ kana. Arhõ as iń dohoet́ kana noa Santali sereńre SMAB maraṅ dạyike dohoea. Nawate bachao akan Jugmo sadharon sompadok Agostin Murmu doe menet́ kana, Nawate bachao oco akan ar tinạḱ menaḱko sanamko bandhao ńutumte manotan Upodesta sodoss ko johariń emako kana. Nit noko menaḱ ko nawa ko bin baḍae aema cecet́ak ko baḍaea arko cet́joṅa. Niạ lahare cabinet re porcar sompadok hudạre dạyikiń tahẽkana ar nit do jugmo sadharon sompadok hudạre bachao ocoyente ạḍigeń rạskạḱ kana. Jaogeń kurumuṭua noa SMAB talate santal sereń durạṅ ko ante kạmi idi. Nawate bachaoen komiṭikoaḱ mead do pe (3) serma lạgit́.

 




NAGR Hotete Ạyuroḱkan Sanam School Re Jit Mãhã Ko Manotkeda

Sokolbar (16 Ḍecember) National Agency For Green Revolution (NAGR) hotete ạḱyuroḱkan sanam school re Baṅgladisom reaḱ 51 serma Jit se Phurgạl mãhãko manotkeda. NAGR tabere menaḱ School ko do hoyoḱ kana, Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School, Badhair Mission Primary School, Jhinafulbari Primary School, Borgachi Pre-Primary School, Colknaka Mission Primary School, Bilboltha Adivasi Primary School, Simla Pre- Primary School.

Jit mãhã ńutumte School maṭhre pạhilte Baṅgladisom reaḱ jạtiạri sereń durạṅ talate manot selet́ jaḥnḍiko tul rakaṕkeda. Inạkate jit mãhã reaḱ asol kạhni babotre Galmarao, eneć-khiloḍ haparao, rạskạjoṅ lạgit́ sereń eneć se onorhẽko lại saḍe reaḱ bondoboslena. Noa jit mãhã manot akhṛare manotan peṛa lekate seṭere tahẽkana Amnura Jhilim union reaḱ 1,2,3 ward ren maejiu member Mrs:Zohra Begum. Mahasoe ko do Pạṭhuạ gidrạko talare jit akan din reaḱ katha ko lại haṭińat́koa. Noa disom cet́lekate sanam jạtiko mit́te lạṛhạikate ko sạdhinkeda noa babotreko lạiạt́koa.

1971 sermare Baṅgladisomren kạrigol Boṅgo Bondhu aḱ  hohote tinạḱgan hoṛ lạṛhạireko ńir khadlelena. Ar mucạt́ dhạbićte jiwi alaekatet́ rehõ noa disom ko sạdhinkeda. Noa lại hạṭiń reaḱ karontet́ do kana jemon noa babotre gidrạko baḍae daṛeaḱ ar onka leka disom ko dulạṛte disom lahantireko kạmi daṛeaḱ. Ạḍi kusi rạskạ salaḱ jit akan din se mãhã ko manotkeda. Akhṛa mucạtre eneć khiloḍre jitạu akan gidrạko kuṛạiko emat́koa. Napaete Jit Mãhã ko manot keda.




Maraṅ Din

One oka din Dhạrti ren joto Isại manwa ko aboren babańcaoić Probhu Jisu ko disạyedi selet́ janam din manot selet́ ko manao ganaoet́ ona reaḱ ńutum ge ‘Maraṅ Din’ Probhu Jisu aḱ janam do sạrige ạḍi hahaṛa! Uni do gogo aḱ hobor re huḍiń mit́ gidrạe tahẽkana. Uni do Gogo aḱ towaye ńu akada, raḱ akadae, Jạpit́ akadae. Menkhan ona okte rege Isạikoko pạtiạu akana uni do Isor ren Hopon kanae. Isor ać hõ mit́ din manwa ruṕ hatao katet́ noa dhạrtireye janamlena. Jisu aḱ dhạrti jingi re abo bon baḍae daṛeaḱa Isor do cet́ lekae tahẽkana. Ar onate Isại hoṛ ko do jao bochor hahaṛa din bon manao ganaoeda. Itihas reaḱ etohoṕ re pạhil Adam ar Hawa Isoraḱ hukum kin bemanot leda. Ona khonge abo joto manwa do kại rebon boloena. Hoṛ hopon do Isor kusi oco baṅkate apnar mońj se rạskạ tahen bon kusiaḱ. Lạṛhại, Jhogṛa-Jhạṭi do duk ar haron geye ạgua. Menkhan Isor do aboe dulạṛ akat́ bona ar abo soṅge mońj jopoṛao tahene khojoḱ kana. Onate aćaḱ goḱ katha lekate manwa ko dulạṛ bon lạgit́ aćren eskar hopon noa dhạrtiteye kol kedea.

Jisuaḱ janam aema aema bochor laha Nạbiko ar ponḍit ko do uni aḱ hijuḱ reaḱ katha ko lại akada. Onko do mit́ hoṛaḱ katha ko lại akada one okoe do dhạrti manwa koaḱ duk, haron ar sạjại khone owar rakaṕ bona. Uni do Maraṅ Raj, uni do lạṛhạite do baṅ bickom Suluk te jạtiạri ṭhene hijuḱa. (Jesaia 9:1-7). 2000 bochor lahare Jisu do Polestine disom reye janamlena. Ona okte re ona disomren hoṛ do ạḍi ãṭ ko haronoḱ kan tahẽkana. Isor ren hoṛ do Rom ren hoṛ ko ṭhen ko koclon ocoḱ kan tahẽna. Onko do aema ḍher TAX se MẠSUL emoḱ hoyoḱ kan tako tahẽna. Bidisiạkoaḱ kathate duṛuṕ teṅgon hoyoḱ kan tako tahẽna. Isor one okoe Rajaḱ goḱ kathae emlen hoṛko ṭhen ona koyoḱ hor reko tahẽkana.

Isor do Mạriạm ńutuman mit́ juạni ṭhen serma goḍete kol kedea. Uni Juạni do Nasaret ńutuman mit́ huḍiń nagraha reye tahen kan tahena. Joseph ńutuman mit́ kaṭ mistri soṅge bapla hoyoḱ reaḱ bondobos calaḱ kan tahẽkana. Isor ren mit́ goḍet Mạriạm ṭhen heć keté baḍae oco kedea je am do mit́ṭen koṛa gidrạm janamea. Noa dharate gidrạ janam do baṅ lek kana. Menkhan Isoraḱ sonot Goṛo te Mạriạmaḱ kukhi re gidrại benao kedea. Onate uni sonot gidrạ doe hoyoḱa Isor ren hopon one okoe do Dhạrti ren manwa jạtkoye bańcao ko. Mạriạm aḱ nonkan khobor aṅgoć do sạrige ạḍi hamal ar koṭhin gea. Menkhan Mạriạm do Isor ạḍi ãṭe dulạṛede tahẽkana, Ado Mạriạme menkeda, ‘Ńelme iń do Probhuren kạmiṛi; amem roṛket́ leka baṛe hoeạńme’ (Luke 1:28-29).

Joseph tinreye bujhạu keda je, Mạriạm aḱ hoṛmo re gidrạ menaea unre ạḍi ãṭ hudis are bhabnaena. Menkhan Isor doe baḍ̣ae oco kedea Mạriạm ren do cele gidrạe hoyoḱa. Joseph do Isor ạḍi ãṭe dulạṛ ar manot ede tahẽkante uniaḱ gobol reye tahẽna. Joseph Mạriạme bapla kedea. Gidrạ janam tayom thoṛa din lahare Palestine disạm re maraṅ mit́ hukum bahalena, jemon joto hoṛ hopon ko apnaraḱ ńutum oṛaḱre sen katet́ ol ocoe lạgit́. Joseph aḱ oṛaḱ do tahẽkana Bethlehem atore. Onate Joseph ar Mạriạm do sạńgiń horte calaḱ kin goṭakeda. Ar noa hor do jaṅgate kin taṛam edeleda. Ona ato seṭer katet́ jahan oṛaḱ do bạkin ńamleda. Mạriạm ren gidrạ janam okte do ạḍi sor heć akana. Mucạt́re mit́ gại goṛa nandwa reaḱ ṭhạikin ńamkeda. Aema janwar ko talare Isor hopon Jisuaḱ janam do hoyena.




Ańjom Pe

 Ańjom pe e gidrạkoge

Kạṭić khonge school tege

Calaḱ hoyoḱ okte nạpitrege

Akel bidiạ hameṭ lạgittege.

Gogo, baba, ạyurkoaḱ uskurtege

Laha ape aema aema akeltege

Cecet́ ko ar akelan koaḱ kathakoge

Atenpe lutur ar mon ontortege.

Hoyoḱgea pe maraṅ akelankoge

Man ar chair pe ńama apnatege

Bạḍại hiskạ mon baṅ tahẽlenre

Lekman hoṛko pe hoyoḱa unre.

Sabasi sarhao ńama pe tinre

Isoraḱ aema bhor ńama pe unre

Boge jionpe khemaoa tinre

Aṭkarape khạṭige suluk monre.




Primary School Re Mahasoe Hataoko Reaḱ Jo Sodorena

Baḍaeabon je, calaoen 2020 sermare Sarkari Primary School re Mahasoe hatao ko reaḱ ḍhạrwạḱ sodorlena. Ar onka leka mahasoe hatao reaḱ joto lekan biḍạu ar kạmihora do hoe purạu akan tahẽkana.Menkhan unạḱ din tayom Teheń Budhbar (14 Ḍecember) Disom reaḱ Sarkari Primary School re Mahasoe hataoko reaḱ jo sodorena. Niạ dhao do pe gel eae (37) hajar mõṛẽ sae eae gel pon (574) goṭen hoṛko mahasoe hudạko ńamkeda.Mahasoe hudạre bachao oco akan ko do mobile re sms talatege akoaḱ biḍạu reaḱ jo ko ńam daṛeaḱa. Inạ chaḍa hõ Prathomik ar Gonosikha Montronaloy reaḱ website (www.mopme.gov.bd) ar Prathomik Sikha Odhidaptor reaḱ website (www.dpe.gov.bd) re jo do sodorakana.

Bachao oco akan ko do 31 Ḍecember bhitrite akoaḱ joto sikhnạt certificate reaḱ asolaḱ kopi , NID card reaḱ phoṭo kopi pe goṭen,  police verification form, sivil surgeon aḱ medical fitness certificate ko soṅge kateć jila Prathomik Sikha Office te senoḱ hoyoḱtakoa.




Jisuaḱ Janam

Sirjau reaḱ etohoṕ khon Isor do mit́ṭene niṭ se goṭaleda, ar noa goṭawaḱ do hoyoḱ kana, manwa ko jemon suluk ko aṭkar daṛeaḱ. Adam ar Hawa talare suluk tahẽkana. Isor ar manwa ko soṅge maraṅ mil tahẽkana. Ar goṭa dhạrtire tahẽkana suluk. Joto janwar talare hõ suluk tahẽkana. Nonkate ńeloḱ kana dhạrti redo hinsạ, lạṛhại tapam do baṅ tahẽkana.

Adam ar Hawa bebatao iạte Isor birud rekin kại keda. Ar nonkate maraṅ mil ar suluk do chinchạturena. Unkin ar Isor talare okaṭak suluk tahẽkan ona do at́ena. Botor caṛhaowat́kin adam ar Hawa Isor ṭhen khon okoḱkin kurumuṭukeda. Isor ar manwa ko talare mit́ṭen dewal ar bhaṅgon do sirjauena ar manwa ko talare begar ehoṕena. Ar kại karonte boloyena hinsạ, edre ar mẽt’ joloḱ raṅgao.

Isor do dhạrtire suluk bandhao lagit́e goṭakeda. Okataḱ bhaṅgon manwa ko tuluć begare hoe akan ona joṛao lạgit́, manwa koaḱ mon re suluk bandhao lạgit́ maraṅ goṭawaḱ do Isore hatao akada. “Uni do oka lekae khojlet́ ar Mạsi hotete oka leka laha khongeye ṭhik doho akat́ tahẽkana. Uni doe niṭ akat́ tahẽkana je, okte purạulen khan ona mon subạ purạu lạgit́ serma ar dhạrti reaḱ jotowaḱ mit́ kateć Mạsiaḱ ḍanṭao gobolreye ạguya.” Ephesiko 1: 9,10. Dhạrtire suluk bandhao lạgit́ Jesaea  nạbi hotetey roṛlet́ mit́ṭen babańcaoić kol lạgit́ Isor do kathae em akada.




Teheń Do Budan Ko Dipisạ Mãha

Teheń Budhbar (14 Ḍecember) Baṅgladisomren Budan ko dipisạ mãhã kana. Maraṅ lạṛhại re harjit dhorage menaḱa baḍaekate Pạkistani bahini do baṅgali jạtiko modre bujhantar hoṛko maraoko lạgit́te ạḍi bạṛić ko hudis ganḍonena. Onko do noa disomren gateko soṅge kateć, mahasoe, biggani, onoliạ, khoboriạ, kạrigol, ḍaktar, ukil ar sarkari kạmiạ/ạpiser selet́ ạḍi aema hoṛko goćket́koa.Bạṛtikaete teheńaḱ din metaḱme 14 Ḍecember do arhõ jạstige hoṛko santao arko  goćlet́koa.

Disom phurgạl tayom Rajdhạni reaḱ Rayerbazar Iṭkhola ar Mirpur reaḱ hasare ona sãote adom adom jaegare budan koaḱ mẽt́, ti-jạṅga tol bedhao akan goć mạ̃rị chirchạtur akan ko ńamakada. Teheń aḱ din disạ ruạṛ ar manot ńutumte jatiyạ lekate aema lekan kạmihora hatao akana. Ar onka leka noa dinko manoteda. Manotan Rasṭropạti Md:Abdul Hamid ar Maraṅ montri Sheikh Hasina do onko manot salaḱ setaḱ 7:05 baja re budan koaḱ pinḍre baha kin emkeda. Ona sãote onkoaḱ atma sulukre tahẽn lạgit́ hõkin koe keda. Ar ạkinaḱ kathatekin roṛ sodorkeda, tinre noa disom suluk nirại sona reaḱ disom benao rakaboḱa, unrege onkoaḱ jiwi alae do jitkạroḱa. Onate sanamko apan ạpin jaega khonaḱge Baṅgladisomren kạrigol jạtikoren babawaḱ sona reaḱ disom benao rakaṕ lạgit́kin nehõrat́koa.




Primary Reaḱ Briti Biḍạu Reaḱ Tạrik Bodolena

Primary Sikhnạt ṭhaõnaren mõṛẽ kelas ren gidrạkoaḱ Briti biḍạu reaḱ tạrik bodolena. Nawate niṭ akan khobor lekate, Darakan 30 Ḍecember noa biḍạu do hoyogoḱa. Cedaḱ je, Prathomik Sikha Odhidapter ren  são goṛoić (General Administration) Mohammad Nazrul Islam Sombar (12 Ḍecember) noa khobor babotre sapha sạphi lại sodor akada. Arhõe baḍae ocokeda je, Darakan 29 Ḍecember noa briti biḍạu hoyoḱ reaḱ katha tahẽkana. Menkhan enhiloḱ adom adom jilạre do sthanio sarkar bachao reaḱ bhoṭ menaḱa. Ona iạtege biḍạu reaḱ tạriḱ do bodol hoyena.

Lahatenaḱ khobor lekate mimit́ sikhnạt ṭhãonaren 10% pạṭhuạ gidrạ noa biḍạureko selet́ dareaḱa. Menkhan nawanaḱ goṭawaḱ lekate mimit́ sikhnạt ṭhãona khonaḱ 20% pạṭhuạ gidrạ noa biḍạu emoḱ reko selet́ daṛeaḱa. Biḍạure seledoḱ lạgit́te fee hisạbte mõṛẽ gel (50) kateć kạuḍi emoḱ hoyoḱa. Enhiloḱ setaḱ 10:00 baja jokhen biḍạu ehoboḱa ar 12:00 baja do mucạdoḱa.Eken bar ghonṭa bhitrite biḍạu do hoe purạuḱa.




SSC Biḍạu Reaḱ Form Purun Ehoboḱ Kana 18 Ḍecember

Darakan bochor 2023 reaḱ Secondary School Certificate (SSC) biḍạu reaḱ form purun do ehoboḱ kana. Ar ona do niạ mạhnạ reaḱ 18 Ḍecember khonaḱ ehoṕkate 04 January dhạbić calao idiḱa. Onka leka Online hotete fee emoḱ reaḱ okto do 5 January hạbić. Menkhan thoṛa bilom ńõḱlen rehõ bilom reaḱ são Online hotete 10 January hạbić SSC biḍạu emoḱ pạṭhuạ ko do form ko purun daṛeaḱa. Aṭhwar hiloḱ (11 Ḍecember) Dhaka sikhnạt board ren biḍạu tạṅkhi ar ńel jujut́ić Professor Abul Basar aḱ suhiat́ ḍhạrwạḱ talate lại lahayena.

Registration Fee-                 

Biggan bibhạg ren pạṭhuạ kodo form purun lạgit́te bar hajar mit́ sae pongel (2140) ṭaka emoḱ hoyoḱtakoa. Onka leka Manobik ar Business/Commerce bibhạgre paṛhaoḱ kan pạṭhuạko hõ (2020) bar hajar bargel ṭaka kateć emoḱ hoyoḱtakoa.