Candowaḱ Hasate Calaḱkana Adibạsi Maejiu Nicole Aunapu Mann

Antorjatik mohakas sṭeson re pạhil dhao mit́ adibạsi maejiu-e calaḱ lạgidoḱ kana. Darakan bo̠so̠nto re Markin mohakas songstha NACA tayom Space X crew-5 mission re seledoḱ lạgit́e calaḱ kana. Noa lạṛhại re jitkạrlen khange candowaḱ hasa se sermate calaḱkan pạhil ạdibạsi maejiu hoyoḱa Nicole Aunapu Mann.

 

Uni do California Petaluma ńutuman nagraharey janamlena. Ar Welaski jạtiren sodosso kanae. Menkhan utạr California ren girobạsi kanae. Inạ chaḍa Nicole Anupu Mann aḱ samorik career hõ menaḱa. Iraq ar Afghanistan hõe dãrã ạguakada. Bar gel mõṛẽ (25) goṭen judạ judạ biman se udạuḱ gạḍi bar hajar mõṛẽ sãe ghonṭa khon ḍher okto udạu rakaboḱ reaḱ hewa menaḱtaea.

 

NACA reaḱ candore Rokeṭ rakap reaḱ beostha bebenaore hõ goṛoe emakada Nicole. Uni doe roṛ sodor akada noa do ạḍi caṅmaṅgao aḱ kangea. Ale jạtkoren são jopaṛao dohoe jạruṛa. Ente one aema eṭak eṭak native gidrạko menaḱko okoe do jãhãn sombhob banuḱa menteko tayomoḱ kan se akoṭ heć paṛaoḱ kan. Enḍekhan noako bhul hudis cintạ rạput́ chinchạturoḱ takoa.

 

Tumạl:Ipnews.com.bd




Mõṛẽ Sae Kạuḍi Lạgit́te Gateaḱ Bo̠ho̠ḱ Samaḱ Kuṭrạ!

Utạr Assam reaḱ  Sonitpur jilạ re mit́ṭen ạḍi botoranaḱ ghoṭona ghoṭao akana. Sạdhin se phurgạl mãhãre aḍepase club reaḱ bondoboste phuṭbol haparao tahẽkana. Ado ona khilạḍ haparaore Tuniram Madri ar Boila Hembrom do mõṛẽ sae (500) kạuḍi reaḱkin bạji se akhaji yena. Metaḱme okoeṭaḱkin jitạuḱ unige mõṛẽ sae kạuḍi emae hoyoḱa. Khilạḍ mucạ́tre ńelena je, Tuniram do hirạuena ar Boila doe jitena. Menkhan Tuniram doe hirạuen rehõ kạuḍi emoḱ bae rebenlente unkin talare dal-dapal ehoṕena. Ado un jokhenge Tuniram do laser hạtiạrte Boila aḱ bo̠ho̠ḱe samaḱ kiṭrạket́taea. Inạkate Tuniram do mit́ tite laser hạtiạr eṭaḱ mit́ tite do kuṭrạ akat́ bohoḱante 25 kilomeṭer sạṅgiń thanatey senena.

Polis aḱ formula se khobor lekate, ńindạ noa ghoṭona ghoṭao tayom Tuniram do kuṭrạ akat́ bo̠ho̠ḱ ante aćaḱ oṛaḱ hõe senlena. Menkhan oṛaḱre dadat́tet́ ạḍi murukte aṭkaoe kurumuṭuket́ rehõ bae daṛeada. Onḍe khon jãhã lekate dạṛ kateć thana sećge taṛame dhurạuena. Ado gạhir ńindạ thantey seṭeren khan purạ ghoṭonae lạiket́e soprot́ena. Noa ghoṭona ańjomte polis ạḍiko tharbasaoena. Ado kạd oṛaḱ ko ader akadea.

Bạji khạtir noa ghoṭona ghoṭao akana se noa tayomre eṭaḱ jãhãn karon menaḱa tojbij kateć ko ńelet́ kana.

Tumạl:anandabazar.com




Sikhạuna Go̠lpo̠

Birbão hoe hećente jalapurire mit́ṭen jahaj do sokojoḱ ḍheote rạput́ena. Ona jahajre bańcaoe tahẽkan mit́ hoṛ buhel buhelte hahaṅkar jaegate seṭerena. Disạ ạcurentae re pạhilre Isore sarhaokedea aćaḱ jion rukhiạ ńutumte. Ado jao hiloḱge uni hoṛ do jalapuri ḍhipre duṛuṕkoḱ kan tahẽkana, jahaj hijuḱ aste. Menkhan jao hiloḱge ạḍi nirạs kateće ruạṛoḱ kan tahẽkana. Enka enkatege jalapuri aṛere oṛaḱe benao rakaṕkeda. Ar bir-gajaṛko khon jo̠ jinis, phol-mul ko tumạl kateće jomet́ kan tahẽkan.

Onkage mit́din jomaḱ sendrae lạgit́ bir-gajaṛte calaoena. Tinre oṛaḱe ruạṛena, ńelkadae je, culhạ khon seṅgel dhurạu akante sanam oṛ̣aḱ lo rapaḱ akantaea, ar ekal dhũd dhũd dhũạ coṭ rimilte oṭaṅ baṛae kana. Ado uni hoṛ do ạḍi ãṭe aḍraokeda are menkeda, E Isor ińaḱ bhạgre noa hõ tahẽkana?

Dosar hiloḱ aṅga marsalen khan jahaj saḍete jạpit́ khone ebhenena. Ona jahaj do uni uddhạr lạgit́e jalapuri ḍhip sećge hijuḱ kana. Ado ạḍitet́ bhaṛoyente mengot́keda, cekatepe baḍaekeda nonḍe menańa mente? Khange jahaj ren captain doe roṛ ruạṛkeda, amem jolket́ dhũạ ńeltegele bujhạukeda.

Cecet́aḱ: Isor do jãhãnaḱge cekae aboaḱ bhạlại lạgit́ge onkaea. Kukli daṛeaḱam tinre muskil heć paṛaoḱa unre manwa aḱ cet́ lekate bhạlại hoekoḱa? jãhã baṅ jãhã lekatege bhạlại hoyoḱgea, menkhan am ar iń ohogelaṅ aṭkar dạreaḱa. Ona iạte jaoge Isore hirlạ ar bhorsa akan tahẽnme, sạrige Isore goṛowama.




Janam So̠no̠d Hatao Lạgit́ Nit Khon Baṅ Jạruṛa Gogo Babawaḱ So̠no̠d

Janam so̠no̠d hatao lạgit́te nit khon ar gogo-babawaḱ janam so̠no̠d baṅ jạruṛa. Noa bohal tahẽkan niạm do Register Genarel office (jomno ar mritu nibondhon) doe rakaṕkeda. Nit khon gogo babawaḱ janam so̠no̠d begorte jãhãege janam so̠no̠d ko hatao daṛeaḱa. Onka leka Haspatal re janamoḱ kan gidrạko hõ tịkạ card se calan kagoj uduḱ lekhange ạḍi algate gidrạkoaḱ so̠no̠d ko ńam daṛeaḱa.

Noa khobor pustạute baḍae ocokeda Register Genarel (upranḍ dạyikan) Mirza Tarik Hikmat. Uni doe menkeda, ạn lekate joto hoṛaḱ ńutum ol caṛhao hoyoḱa. 2021 sermare mit́ṭen ạn do emlena je, okoekoaḱ janam 2001 serma tayom onko koaḱ umer gel irạl (18) ạuri purạute NID card baṅ hoe akantakoa.

Arhõe lại sodorkeda, 18 umer khon latarren lạgit́ gogo babawaḱ janam so̠no̠d bisoe do ardas re mạruk tahẽkan rehõ ona niạm do rakaṕena. Inạ chaḍa hõ 18 umer ren latar ren ko ṭikạ hataore gogo-baba selet́ pea janam so̠no̠d jạruṛ kan tahẽkana. Menkhan Ona hõ ocog se rakaṕena. Tayomte ạuri goṭae dhạbić nonkage ńutum ol caṛhao metaḱme janam tayom registration kạmiko calao idiḱa.

Menkhan sanamko nit khon algatege janam so̠no̠d ko hatao daṛeaḱa. Cedaḱje mit́ṭen hor do sanamko lạgit́ jhićena. Niạ lahare janam so̠no̠d hataore ạḍige muskil ar dạṛ baṛae hoyoḱ kan tahẽkana. Menkhan nit khon jãhãege janam so̠no̠d hataore muskilre baṅ paṛaoḱ hoyoḱtakoa.




Gota Dhạrti Re President Hisạbte Maejiuko

2015 ar 2019 serma dhạrti reaḱ suluk nirại disom Norway te calao reak at doń ńamleda. Ạdi bes bhạg tahẽkana ona hirire; ńapam hoelena Former King & Queen soṅge, Osly ren Maejiu Meyor selet́ Member of Parlamentren Minister kosoṅge. Ạḍi hahaṛa giń aṭkarleda je; Norway lekan suluk nirại disom do paseć Maejiu ko bhage position se dạyik re menaḱkote, Norway redo bạṛti suluk menaḱa.

Calaoen July cando reaḱ 25 tạrik Bharot disom re pạhil Santal Maejiu Drapopodi Murmu President hisạbte ekraṛ hataoket́te dạyike ńamkeda ar dhạrti re santal ko lạgit́ maraṅ Itihãs sakam doe benaokeda. Ạḍi rạskạń aṭkarkeda tinre Drapopodi Murmu Bharto disomren dosar maejiu hisạbte President dạyik ńamket́te. Goṭa dhạrtire Santalko lạgit́ ạḍi maraṅ man redoe seṭer akat́bona. Abo santal jạtiạriko kulhi dhuṛi khon Bharot disom reaḱ sanam khon maraṅ thạ̃ire doe tul rakaṕ akat́bona dhạrti ren manowako ṭhen.

Barbados Disom ren President, Dame Sandra Mason

Calaoen serma do Barbados re sangbadhanik Rajtontro metaḱme Maharajaḱ calao do mucạt́ena. Khan disom do hoṛkoaḱ tire calaoena. Inạ tayom Caribbean disomren pạhil President hisạbte bachao ocoyena Dame Sandra Mason. Niạ laha do̠ 2018 khon 2021 serma dhạbić governor genarel hisạbte dạyikre tahẽkana. 2008 sermare Barbadose reaḱ Apil adalot ren pạhil maejiu bicạrpạti hisạbte Sandra doe goṭayena.

London reaḱ Commonwealth Secretariat Orbital Tribunal reaḱ (Salisi adalot) member hisạbte Commonwealth reaḱ disom ko talare bibạd, eṭkeṭõṛẽ khon mimạṅgsa lạgit́te Sandra ko bachao kedea.

Katerina Sakellaropoulou, Greece Disomren President

Pạhil Greek maejiu President Katerina Sakellaropoulou do̠ namḍak jo̠j-e tahẽkana. President hudạ re duṛubok lahare uni do̠ Greece reaḱ maraṅ utạr Prosasonik adalot Counsil Of State ren president selet́ aema lekan hudạre dạyik hisạbte tahẽkana.

Thessaloniki Aristotle University law subject cetanre paṛhao akana.

Katerina do namḍak onoliạ hisạbte poribes, Nogor Unnoyon ain ar gender equality cetanre bes okoć article doe ol akada.

 

Halimah Yacob, Singapore ren President

Halima Yacob do Singapore disomren iral ić (8) president kanae. Ar maejiu ko modre do pạhil president. Ać gogo do male ar babatae do bharot bõs ren. Halima Yacob do lawyer metaḱme ukil kanae.

2001 sermare rajniti re jopoṛaoena. Inạkate Somaj unnoyon  ar jubo ar krirabisoyok montri hisạbte bachao ocoyena. 2013 sermare ona disomren pạhil maejiu hisạbte Parlament Speaker hisạbte bachaoena.

 

Bidya Devi Bhandari, Nepal Disomren President

Bidya Devi Bhandari hõ maejiu hisạbte pạhil presiden. Niạ lahare protirokha ar poribes ar jonosoṅkha bisoe ren montri dạyikre tahẽkana. Rajniti jionre Nepal ren Communist party vice chairman hisạbte hõ dạyike palon akada Bidya.Inạ chaḍa hõ President hudạre duṛuboḱ lahare All Nepal Women’s Assosiation Chairparson hisạbte dạyike tahẽkana. Maejiukoaḱ ạidạri ar gonotantrik mulloboth bandhao lekan kạmiko  Bidya Devi do doe kạmiet́ kana.

Taiwan ren president, Tsai Ing-Wen

Taiwan ren politician ar Educator (rajnitibid o Sikhabid) Tsai Ing-Wen do automonous ṭoṭhako ren president. Onkage uni maejiu hisạbte ona disomren pạhil president kanae.

Law ar International Trade  bisoe cetanre paṛhao akana.National Taiwan University, Cornel and London School Of economics Political Science khon degree pass akada. Goṭa dhạriren joto khon maraṅ khemota maejiu hiṣbte Tsai do Time Magazine doe ńume kana.

 Georgia Disomren President Salome Zourabichvili

Georgia disomren pạhil maejiu president Salome Zourabichvili do sạbik diplomatic kanae. France paris re Georgia reaḱ rajnitik soronarthi gharońjre janam akana. Eyae gel (70) do̠so̠k re France reaḱ kutnitik (diplomatic) re selet́ena. 2003 serma khon 2004 serma dhạbić Georgia re French Ambassadar se paṭhaona hisạbte tahẽkana.

Inạkate Georgia disomren jạtiạ doe hataokeda. Uni do disomren Pororastromontri hisạbte dạyikre tahẽkana. 2018 serma do Zoutabichvili Georgia disomren president hisạbte bachao ocoyena. Maejiuko ạidạri hameṭre ar somojos bạbạisạu re kạmikan ńutumte opromgea.

 

Ethiopia ren President, Sahle-Work Zewde

Sahle-Work Zewde do 2018 serma khon Ethiopia disomren president hisạbte dạyik re menaea. Ona disomren do pạhil utạr maejiu president kanae. Noa lahare Nairobi re Jatisongho Under Secretary Genarel  hisạbte kạmikan tahẽkana.

2018 serma reaḱ June cando Sahle do African Union re Jatisongho re Secretary Genarel re bises protinidhi hisạbte kạmi ńamkeda. Ona sãote African Union re Jatisongho ren maraṅ hisạbte hõe bachao ocolena. Noakin barea hudạre kạmikan pạhil maejiu hisạbte Sahle do ona disomren representative (protinidhimulok) chin se goṛhon likhonte lekhayena.




NAGR Hotete Calaoḱkan Sanam School re Jạtiạri Homor Mãhã Manotoḱ Kana

15 August Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman aḱ 47 serma gur mãhã. Teheńaḱ din do̠ Baṅgladisom reaḱ itihãs re jo̠to̠ khon bạrić utạr ghoṭona ghoṭaolena. Metaḱme 1975 serma reaḱ 15 August do̠ Bo̠ngo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman doko ṭhu goć ledea. Ona din rege soṅge te arhõko tahẽkana aćren oṛaḱ hoṛ Shekh Fojilatun necha Mojib, Koṛa Shekh Kamal, Shekh Jamal, hudiń gidrạ Shekh Rashel selet́ arhõ aema hoṛko.

Teheńaḱ din do̠ ạḍi duk ar bhabnawan din kangea. Onate teheńaḱ din do̠ goṭa Baṅgladisom ren hoṛko manotet́ kana. Onka leka National Agency For Green Revolution (NAGR) hotete ạyuroḱ se calaoḱkan sanam School re jạtiari gur mãhã se homor mãhã manotoḱ kana.

NAGR tabere menaḱ School ko do̠ hoyoḱ kana, Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School, Badhair Mission Primary School, Jhinafulbari Primary School, Borgachi Pre-Primary School, Colknaka Mission Primary School, Bilboltha Adivasi Primary School, Simla Pre- Primary School. Teheń noako jo̠to̠ School re Jạtiạri homor mãhã ńutumte gapalmarao, chobi ãkao, onorhẽ ko roṛ so̠do̠r  akhṛa  talate teheńaḱ dinko disạ ruạr arko manotkeda. Ona selet́ teheń aḱ dinre Bo̠ngo̠bo̠ndhu ar ać são goć ocolen sanamkoaḱ atma sulukre do̠hoe lạgit́te Sisirjạuić ṭhen koejoṅkeda.




Bo̠ṅgo̠Bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman Aḱ 47 Serma Gur Mãhã

Teheń do̠ Sombar (15 August) Baṅgladisom jạti ko ren ạyurić Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahmanaḱ  47 serma gur mãhã. Baṅgladisom reaḱ itihãs re tehenáaḱ din do̠ mit́ṭen bises din se mãhã mente lekha akana. Cedaḱje gel are sae eyae gel mõṛẽ serma (1975) reaḱ gel mõṛẽ August do̠ tahẽkana ạḍige duk reaḱ cando. Ona ńindạ reaḱ katha do̠ eken onoṛhẽ kore do̠ baṅ sereń durạṅ kore hõ disạḱkana abo niạ Baṅgladisomre. Enhiloḱ serma re rimil tahẽkana, baṅe tahẽkana ńindạ cando. Murubbi ko mena, ona ńindạ Dhaka reaḱ sermare hende rimil tahẽkana, baṅ tahẽkana jaṛi daḱ, ḍig ḍig terdeć marsal. Ar niạ ńindạ rege itihãs reaḱ bạṛić utạr ghoṭona do̠ ghoṭaolena.

Aćren gharońren sanam koko ńet́ket́koa. Niạ do Baṅgladisom reaḱ itihãs re mit́ maraṅ ghoṭona kana. Ona ńindạ do uniaḱ oṛaḱ ren mit́ hoṛ hõ bako sarećlet́koa bańcaoḱ lạgit́. Gogoć ko do̠ ko hudis leda noko oṛaḱren do̠ ar tis hõ niạ disom calao lạgit́ akoaḱ ektiạri bako calao daṛeada. Menkhan Isoraḱ moneteaḱ do̠ manwa tis hõ bako hudis daṛeaḱa. Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu 21 serma goć tayom niạ disomre ar hõ Awamilig do̠l disom calao reaḱ ektiạri ko ńamakada. Simraḱ reaḱ marsal ạuri phuṭạgoḱ rege ko goć kedea niạ Baṅgladisom ren baṅgali jạtren jonom data ar Baṅgladisom Phurgạl (sadhinota) chingạu ạguić maraṅ ạyurić Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman.

Uni sãote arhõko goć sãoket́ koa aćren era, pea hopontet́, barea bạhukuṛi, boehatae ar hõ aćren peṛako niạ gel mõṛẽ hoṛ. Barhe disomre tahẽkante nun maraṅ muhim khonkin bańcaoena boeha kuṛi. Nit menae disomren Maraṅ montri Shekh Hasina ar Shekh Rehena. Noa hoyenaḱ ghoṭona do̠ tis hõ bako hiṛińa niạ disom ren hoṛ. Niạ disomren mimit́ goṭen hoṛkoaḱ ontor talare jiwet́ tahẽna Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman. 1975 serma reaḱ 15 August reaḱ ńindạ niạ disomren militare cetan mukhiạkoaḱ hukumte niạ disomren hoṛ ko bako hudis daṛeaḱ tahẽkana je, noko ar hõ jãhãtis niạ disom ko calaoa. Ar niạge hoyena hoṛ oka bako hudis daṛeaḱ. Nit niạ disom sạdhin tayom 30 bochor paromen okte Bo̠ṅgo̠bo̠ndhu Shekh Mojibur Rahman ar uni ren gharońj ren ko goćlet́ko reaḱ bicạr ehoṕena.

Ar niạ bicạr re onko gogoćko lạgit́ phạsi reaḱ rai hoyena. Shekh Mojibur Rahman ar ać gharońj ren koaḱ niạ bicạr hõ ar mit́ sạri itihãs kangea. Niạ dhạrti ṭunḍạṅ jionre tinạḱ nonkanaḱ kạiko menaḱa sanamaḱ reaḱge bicạr hoyoḱa mit́din. Sạri sonot Isor do̠ joto hoṛaḱ bicạre bicạrgea.

 




Ạdivạsi koaḱ Pạrsi Ar Legcar Akhṛa

Jug ar oktoko bo̠do̠l idiḱkan são sãote soman ilạka se otre basoḱkan hoṛkoaḱ pạrsi ar lae-legcar, ạri-cạli sanamaḱ do̠ ado̠go̠ḱ sećge mohnḍa akana. Ado̠k kan pạrsi ar legcar rukhiạ dạbite Naogaon reaḱ Dibordighire mit́ṭen jarwaḱ se sabha ko hoe ocokeda Urao, Santal, Munda, Mahle selet́ eṭaḱ eṭaḱ jạtren hoṛko. Ạdivạsi Mãhã ńutumte hola (13 August) besarkari Unnoyon Songstha Caritas reaḱ Asha Prokolpo Dascho koaḱ goṛo gopoṛote noa jarwaḱ se sabha hoyena. Setaḱ 11 baja okte jhạnḍi (jatiyo potaka) rakap se ṭaṅgao talate ona akhṛae uḍhạukeda Nozipur Pouro Meyor  Rezaul Karim.

Inạkate tikin ber do̠ Dibor Dighi Dakbanglo re gapalmarao akhṛa hoyena. Ạdivạsi ạyurić Sudhir Tirki aḱ ạyurte akhṛare kathae roṛkeda, Nozipur Pouro Meyor Rezaul Karim, Awami League ạyurić Harunor Rashid, OC todonto Orpon Kumar Das, Chabdpukur Mission ren Father Bell Sario, Upạjilạ Mohila Vice Ċhairman Khatijatul Cobra Mukta, Caritas Kormosuci ren kạmiạić Fuljan Secuss Maranḍi, bahre daṛanić (math kormokorta) Hosanna Hasda, Dascho upajila Coordinator Rabeya Sorkar Elin, Khoboriạ (sangbadik) Azadul Islam Azad, Jotin Toppo, ar Luis Soren hõ seṭere tahẽkana.

Manotanko do̠ ạdivạsikoaḱ ạri-cạli lae-legcar rạkhi jogao ar saṕ do̠hoe babotre sarkar ṭhen ko dạbikeda. Inạ chaḍa hõ gapalmarao mucạtre rạskạ eneć sereń joṅ reaḱ akhṛa hõ hoe purạuena.




Gogowaḱ Jumi Ńam Ruạṛ Khạtir Phulbarire Adibạsi Santal Gharońjre 36 Bo̠cho̠r Reaḱ Laṛhại

Dinajpur reaḱ Phulbari upạjilạ, Rangamati ato reaḱ mit́ṭen kạhni. Shree Mohon Soren ńutuman mit́ṭen santal hoṛ, Ać gogo Sorola Murmu aḱ jumi ńam ruạṛ lạgit́te 36 bo̠cho̠r khonaḱ sarkar são ạn-ạri lekate lạṛhaikate jumi ńamket́ rehõ, aḍepase hoṛkoaḱ jala jońjalte nirạite bae do̠kho̠l hatao daṛeaḱ kana. Onate arhõ nãwãte lạṛhại ehoṕ akana.

Ente aḍepase hoṛko ona jumi cetanreko dạbi kana, ar enḍete jumire baṅko cas-abad ocoae kana. Jumi ńam ruạr lạgit́te nunạḱ din khonaḱ ạn lekate lạṛhại lạṛhạite mit́ leka oṛaḱ reaḱ sanamaḱ metaḱme ḍaṅgra, merom sanamaḱte do̠e eken tiyena. Noa do̠ eken mamla reaḱ khoroć emte. Nunạḱ din khon tạṅgi tạṅgite nit́ jo̠kho̠n jumi ńamkeda, enhõ niạ okte nãwãte jumi khạtir eṭkeṭõṛẽ ehoṕkeda upạjilạren Khajar atoren Mostafizur Rahman Dulal ńutuman mit́ hoṛ.

Shree Mohon Soren do̠e lạikeda je, Mostafizur Rahman Dulal do̠ Jao ghuṛige khetre pheḍoḱe mana akadea. Mohon Soren do̠ arhõe menkeda, upạjilạ reaḱ Boliharpur mouja SA 57 khotian re 322 ar 323 dag re 138 so̠to̠k ren mul mạlik-e tahẽkana upạjilạ reaḱ Shamsher Nogor atoren Jonaku Rai Bormon ren ho̠po̠n Shree Horimohon Rai Ar Bolihar atoren Chunku Pathari ren ho̠pon̠ Shree Kunjulal Pathari. Onko ṭhen khonaḱ, 1965 sermare Mohon Soren ać gogo Sorola Murmu do̠e kiriń hataoleda, ona reaḱ dạlil nomber tahẽkana 182, 1986 sermare joma khạrij keda, khạrij no.590.

Menkhan thoṛa serma tayom ńelena je, Noa jumi VP (Vested Property) hisạbte lekhayena. Tayom daram arhõ orpito (assigned) hisạbte tạlikayena. Khan inạ tayom khonaḱge Mohon Soren do̠ ać gogowaḱ jumi ńam ruạr khạtir ạn (aini) lekate lạṛhại-e ehoṕkeda. Mit́ lagaote 36 bo̠cho̠r lạṛhai kate 2022 serma reaḱ 8 February jo̠to̠ kagoj-pạti, jumi ko ruạṛe ńamket́te lạṛhại khone jirạuena. Menkhan lạṛhai hapeyen rehõ nãwãte jumi cetanre dạbi calaoeda Mostafizur Rahman Dulal. Ona iạte jumi ruạr hatao lạgit́ dạṛ baṛae hoyoḱkantaea.

Mohon Soren do̠ arhõe lại so̠do̠rkeda je, Mostafizur Rahman Dulal do̠ jao ghuṛige khetre pheḍoḱe baro̠n se mana akadea, ar jiwi ṭonṭa reaḱ bo̠to̠r hõe uduḱ akadea. Onate uni do̠ jopoṛao akan kạmiạko (songsilisto kotripokho) ṭhen nehõre doho akada.

Noa babotre Mostadizur Rahman Dulal do̠e menkeda baḍae ocokeda, uni do̠ Rekodio mạlik ren ho̠po̠ntet́ Ammoktar nama mente noa jumie ńamakada. Nit hõ noa reaḱ Dinajpur Jorj Adalot re mamla calaḱ kana mente dạbi akada.

Tumạl:gnewsbd24.com




15 August Dinisạ Mãhã Akhṛa Bo̠lo̠ḱre Ṭikạ Certificate Jạruṛa

15 August do̠ goṭa disomre ạḍi duk ar bhabna din kana. Ona dinre Baṅgladisom jạtkoren baba Boṅgobondhu Shekh Mujibur Rahman do̠ mit́do̠l ulbuliạ bạṛić hoṛkoaḱ gulite t̠hu goć ocolena. Ado̠ niạ dhao ona din se mãhã manao re Korona khạtir jo̠to̠ lekan niropon hoṛmo reaḱ ạn-ạri (sasthobidhi) manao lạgit́ batlao em akana. Enhiloḱ dinisạ mãhã akhṛare hijuḱ ko do̠ korona ṭikạ reaḱ certificate soṅge darae hoyoḱa.

Teheń Lukhibar (11 August) Sarkari kho̠bo̠r lekate lại lahayena. Inạ chaḍa arhõ thoṛa hukum batlao babotre latarre emena:

1.      Akhṛare seledo̠ḱko mask ho̠ro̠ḱ hoyoḱa.

2.      Akhṛare ti ạruṕ saphae lạgit́ sạbun se sanitizer reaḱ bebosthae hoyoḱa.

3.      Gapalmarao se Milad Mahfil re ko̠m hoṛko selet́ daṛeaḱa.

4.      Eṭaḱaḱ niạm ko kajakte manao hoyoḱa.

5.      Khub, manda, ruạ, sahẽ̠t́ re muskil tahẽn khan akhṛare baṅ seledo̠ḱge bogea.

6.      Khub, ạchim jokhen rumạl se tissue te mũ-moca eset́ hoyoḱa. Ar beohar akat́ tissue ko jãhãtãhã giḍi baṅkate dustbin re giḍikaḱ hoyoḱa.

Eken inạ do̠ baṅ, aḍepsae calao (sthanio prosason) sastho bibhag, ạn rukhiạ bạhini koaḱ jo̠to̠ lekan hukum batlao ko ṭhikte manao ganao hoyoḱa.