Dhạrti Khon Ko Cabayena Mit Ạdivạsi Jạtko

Niạ dhuṛi dhạrti khon ko cabayena arhõ mit́ ạdivạsi hoṛ. Mit́ ạdivạsi hoṛ Bar gel turui (26) serma ać eskarge basoḱ kan tahẽkana. Uniaḱ ńutum ar oprom do baṅ baḍae akana. Ạḍi khạndriń gaḍlaḱ se ḍonḍhor la khạtirte gortomanob (Hole Man) hisạbte oprom akana. Noa ḍonḍhor ko modre thoṛa do bir gajaṛren janwanrko sikạrko lạgit́te beoharet́ tahẽkana ar thoṛa do ḍonḍhor redo ac̃hõe okoḱ  kan tahẽkana.

Moṅgol hilok (23 August) ać tahẽkan kumbạ-oṛaḱ bahre re mạ̃ṛĩ ko ńamket́taea. Menkhan bạṛićaḱ ghoṭona ghoṭao akana mente jãhãn cinhạ baṅ ńam akana. Amdaj turui gel (60) umrere gurena. Uni do Rondonia rajjo reaḱ Tanaru ṭoṭhare basok kan tahẽkan ạdivạsi hoṛko modre nuige bańcaoe tahẽkana. Noa rajjo se naṅgraha do Bolivia simạna se aṛere menaḱa. Akoaḱ tahẽn ṭhạ̃i se disom ḍhera mente eyae gel (70) dosok re mit pal hoṛko hotete ḍher hoṛko gurlena mente ko dharonaet́ kana. 1996 sermare uniaḱ bos ren turui goṭen sodosso ko miner se malkaṭa koaḱ hamlate gur ocolena. Ar nonkate jotoko gurente ać eskarge bańcaoe tahẽkana. Brazil reaḱ ạdivạsi ko cetanre kạmikan songstha Funai 1995 sermare eken uni hoṛe bańcao akan babotreko baḍae akada. Un khon ona songstha do uniạḱ nirại lạgit́te ona ṭoṭhae nońjoraḱ kan tahẽkana.

Ado onkage hiri se ṭohol kan okte Funai ren mit́ hoṛ Altair Jose Algaer do uni gur akane ńamkedea. Uniaḱ mạ̃ṛĩ do Macaw ńutuman cẽṛẽ aḱ phãkṛãḱte eset́ akan tahẽkana.Marselo Dos Santos khoboriạko baḍae ocoeket́koa je, paseć gujuḱe aṭkar daṛeaḱ tahẽkante aćtet́ge phạ̃kṛãḱte hoṛmoe eset́let́ tahẽkana.

Uni ạdibạsi hoṛ do okoe são jãhãn sompok baṅ tahẽkantea. Onate cet́ pạrsite kathae roṛet tahẽna baṅ baḍae akana. Inạ chaḍa oka jạtiren kanae ona bin baḍaege tahẽyena.




Disomre Jo̠to̠ Lekan Juluaḱ Sunum Reaḱ Dam Liṭer re Mõṛẽ (5) Ṭaka Ko̠mena

Digel, Octane ar Kerosene reaḱ dam do thoṛagan rehõ ko̠m akana. Metaḱme Sarkar do liṭer re mõṛẽ (5) ṭaka kateć ko̠m reaḱe goṭa akada. Noa do bijli bạti (current) ar Khonij sompot ren Protimontri Nasrul Hamid noa khobore baḍae ocokeda.

Baḍaeabon je, calaoen 5 August khon disomre joto lekan juluḱ sunum reaḱ dam ko ḍherlena. Metaḱme Ḍigel ar Kerosene reaḱ dam liṭer re 34 ṭaka ḍherente 114 ṭaka, ar  Peṭrol hõ onkage liter re 44 ṭaka ḍherente 130 ṭaka kateć paṛaoena. Ar Octane reaḱ dam hõ liṭer re 46 ṭaka ḍherente paṛaoena 135 ṭaka liṭer.

Enḍe khan joto lekan sunum dam ḍherente hoṛ dejok gạḍiko reaḱ bhaṛa ḍher são são hạṭiạ bajar re dinạm din jạruṛaḱ jinis pạti buluṅ, sunum, ututeaḱ selet́ joto ko reaḱ dam ko ḍherena. Khan noa reaḱ dosa reṅgeć nacar hoṛko talare heć paṛaoena.

Menkhan nit́ nãwãte emen dam lekate, mõṛẽ ṭaka komente digel ar kerosene do liṭer re mit́ sae are (109) ṭaka, petrol reaḱ dam do mit́ sae bar gel mõṛẽ (125) ṭaka ar Octane reaḱ dam hõ mit́ sae pe gel (130) ṭaka kateć paṛaoena.

 

 




 Ca Baganren Kạmiạko Gel Are (19) Din Tayom Arhõ Kạmi Ṭhạ̃iko Ruạṛena

Mit́ lagaote gel are (19) din badre hola Robibar (28 August) khon Syhlet ṭoṭharen ca baganren kạmiạko kusi monante kạmireko dhurạuena. Nunạḱ din badre kạmireko ruạṛ hećente rạskạ michil ante kạmireko selet́ena ar joto hoṛaḱ mẽt́ muṭhạnre rạskạ ńelogoḱ kana. Ente Maraṅ Maraṅ Montri Shekh Hasina do mit́ sae bar gel (120) kạuḍi bodolte mit́ sae eyae gel (170) kạuḍi kateć emako reaḱe goṭaket́te ca baganren kạmiạko são são eṭaḱ eṭaḱ kạmiạko hõ sarkar gunman johar ar sarhao ko emae kana.

Onka leka Ca baganren kạmiạić Union Sylhet Valley ren sabha mukhiạ Raju Goala doe menkeda, Ca bagan re kạmi lạgit́te oka muskil tahẽkan nit ona caba akana. Onate kạmiạko do rạskạ salaḱ kạmiko ehoṕena. Ar note Syhlet bibhạg reaḱ Moulvibazar ar Hobigonj jilạ reaḱ joto ca bagan kạmiạko mojuri se beton ko ḍherentako iạte nonḍen ko kạmiạko hõ kusi monante kạmi ṭhạ̃iteko hećena. Moulvibazar jilạ Srimongol Varaura ca baganren kạmiạić Liton Hazra doe menket́a, Maraṅ Montri okaṭaḱ niṭ akat́ onale manao hataoket́a. Onate kạmirele ruạṛena.

Maraṅ montri aḱ ghosona lekate mojuri hisạbte mit́ sae gel eyae (170) kateć ṭaka ko ńama. Ar eṭaḱ eṭaḱ subitạ lekate dinre 450-500 ṭaka kateć khorocoká mente baḍae ocokeda.

Baḍaeabon je, calaoen 9 August khon ca baganren kạmiạko 120 khon 300 kateć ṭaka ḍher lạgit́te mit́ sae turui gel turui (166) goṭen ca baganren mit́ lakh tala khon hõ ḍher kạmiạko andolon se michilreko pheḍlena. Enhiloḱ khonaḱ pon din dhạbić bar ghonṭa katećko kạmireko jirạuena.

Inạkate 13 August khonaḱ arhõ kạmire baṅ selet́kate michil ko sạrdiyena. Khan 19 August ńindạ mojuri 120 ṭaka khon 145 ṭaka babotre mit́ṭen chukti do hoyen re ona dea  kateć michil se andolon ko calao idikeda. Maraṅ Montri são gapalmarao se ńapam aste kạmire ko ruạṛlena. Ca bagan re kạmiạko hape tahẽkante ca silpo ko hõ ekal ochol cabalena. Nonkan muskil dosare 170 ṭaka kateć emako reaḱ goṭayena. Sạnicar (27 August) ạyuṕ bela Gonobhobon re ca kạmiạkoaḱ dạbi iạte Maraṅ montri Shekh Hasina são joto ca baganren mạlik ko são mit́ bạisi talate noako goṭakeda. Nit Sylhet ṭoṭharen sanam ca baganren kạmiạko nij nij kạmi ṭhạ̃iteko ruạṛ heć akana.




Ạdibạsi ko Cetan Jumi Jaega Hunḍạrkoak Koclon Ar Gopoć Birud Michil Ar Arak Card Uduḱ

Satkhira re Munda ato ar disom reaḱ aema ṭhạ̃ikore ạdibạsi ko cetanre calaḱkan jumi eḱṛe bạṛić hoṛkoaḱ jor-julum, konac, saset nonkanaḱ birud re thoṛa songothon ko teṅgo daram akana. Sạnicar (27 August) setaḱ 11 baja okte Dhaka Biswabidaloy ṭhen mit́ṭen jarwaḱko se michil ko hoe ocokeda.

Institute For Environment And Development (IED) aḱ goṛo-gopoṛote, Utạrboṅgo Adibasi Forum ar Human Rights Defenders Forum ren sodosso ko noa michil reko selet́lena. Sikṛite tol bendhao akan ạdibạsi ko, Sikṛi topaḱkateć odoṅ hijuḱpe”. Michil reaḱ asol jos katha do noa tahẽkana. Ar onka leka sironam reaḱ benar re onko selet́ akan hoṛko cinhạ lekate hoṭokre sikṛi hurạṛ kateć ar tire araḱ card saṕ kateć ko michil keda.

Jonoudog ren sodosso socib Tariq Hosain Mithul aḱ ạḱyurte un okte kathae roṛkeda Manobadhikar ren kạmiạić Chondon Lahiri, Utarbaongo Adibasi Forum ren sạdại sompadok Adv.Probvat Tudu, Bangladesh Adibasi Forum ren Co-organizer sompadok Harendranath Singh, Human Rights Defenders Forum ren sodosso Socib Surati Singh, IED ren coordinator Joti Chotopadhay, Chatro Union ren Sạdại sompadok Dipok Shil ar Monika Marandi.

Ado Sawaliạko (bokta) roṛ sodorkeda seko nạliskeda,  disom reaḱ aema ṭhạ̃ikore jumi jaega hunḍạrko hotete ạdibạsi ko koclon ocoḱ kan do eken sarkaraḱ goṛotege. Sarkar do disomren ạdibạsiko cetanre ghoṭaoḱ kan koclon, gopoć nonkanaḱ re pokho se side re menaea mente nonka ghoṭna jaoge ghoṭaoḱ kana. Ona sãoteko roṛ sodorkeda je, Satkhira ren Norendro Munda goć tayomre okoe asami do jopoṛao menaḱko nit hõ bahre re menaḱkote, botor ko uduḱet́ kana. Ar tinạḱko hạn ocoakan sarkar do onko lạgit́te jãhãn cikit́sạ reaḱ hõ bae bebostha akat́a.

Onkaleka teheń dhạbićte hõ Alfred Soren, Gaibandha Bagda Farm ren Shymol Hembrom. Mongol Mardi ar Romesh Tudu, Cholesh Richil, Piren Slash tako goć oco akankoaḱ jãhãn bicạr baṅ hoe akana. Sarkar noako goć reaḱ jãhãn bicạr bae hataolekhan ạdibạsi hoṛko ar hape baṅko tahẽna mente husiạr se sontoroḱ lạgitko menkeda. Inạkate michil michilte Jatiyo jadughor samaṅreko mucạt́keda.

Onḍege jumi jaega hunḍạrko birud cinhạ lekate araḱ card ko uduḱkeda ar onkoaḱ goć ocoakan ko disạ lekate hende jhạnḍi ko uduḱkeda.




5-11 Umerren Gidrạko Talare Ko̠ro̠na Ṭikạ Emoḱ ehoṕena

5-11 umeren metaḱme  Primary re paṛhaoḱ kan pạṭhuạ gidrạko ko̠ro̠na rog khon nirại ar phạriạ phạṭi doho ko lạgit́te ṭikạ emoḱ ehoṕ akana. Teheń Lukhibar (25 August) setaḱ 9 baja khon gidrạko talare ṭikạ emoḱ ehoṕ akana. Ar dhinạn ber 3:00 baja dhạbić calaḱa. Boṅgobondhu Antorjatik Sommelon kendro re (11 August) tikin ber gidrạko talare biḍạu lekate ṭikạ emako reaḱ kạmihora uḍhạukeda Sastho ar poribar kollan montri Zahid Malek. Rajdhạni Dhaka re 21 center selet́ goṭa disomre gel bar goṭen (12) city corporation 186 goṭen center re 5-11 umerren gidrạ ko talare darakan gel pon (14) din ṭikạ kạmi calao idiḱa. Nonkage pạri pạrite goṭa disomre gidrạko ṭikạ ko emakoa.

Ṭikạ hataojoṅ lạgit́te ńutum ol caṛhao reaḱ niạm-

 1. Surokha web portal se App hotete 5-11 umerren gidrạkoaḱ ńutum ol caṛhao (registration)     ehoṕ akana. Ńutum ol caṛhao re 17 digit reaḱ digital janam sonod nombor beohar hoyoḱa.

 2. Jãhãe gidrạwaḱ janam sonod baṅ tahẽn khan, gogo-babawaḱ janam sonod hotete ńutum ol  caṛhao hoyoḱa.

3. Bidisiạ se po̠rdesi passportdhari gidrạko Surokha webportal se App hotete ńutum ol caṛhao lahare sikhnạt ṭhãona hotete niṭaḱ ‘Exel chok’ re khobor ko emoḱ hoyoḱa.

Ar nonkate ńutum ol caṛhao tayom aḍepase ṭikạ centre kore ṭikạ card idi kateć ṭikạ ko hatao daṛeaḱa.

 

 




Teheń Khon Nãwã Niạmte Office/Ạpis Ehoṕ Akana

Baḍaeabon je, niạko dinre bijli bạti reaḱ bogete ṭonṭa paṛao akana. Onate bijli bạti kom ńoḱ beohar lạgit́te disomre menaḱ joto sarkari, be-sarkari adha-sarkari joto ṭhãonakore ạpiser ar kạmiạko nãwã niạmte ạpis ko ehoṕena.

Teheń Budhbar (24 August) setaḱ ber 8:00 baja khon ehoṕkate dhạnạn ber 3:00 hạbićko ạpisoḱa.  Onkage bank hõ setaḱ 9:00 baja khon 4:00 baja dhạbić jhić  tahẽn kana.

Arhõ bon baḍae akada je, sikhnạt ṭhãonako hõ haptare bar din bond tahẽna. Ona do Sokolbar ar Sunibar din. Darakan hapta khon em akan noa niạm ko sikhnạt ṭhaõnakore hõ bataoḱa.




Amnura Lutheren Mission Haspatal Re Hepatitis-B Vaccine Em Hạṭiń Akhṛa

Aṭhwar hiloḱ (21 August) Chapainawabgonj Sodor upạjilạ reaḱ Amnura Lutheren Mission Haspatal re NAGR (National Agency For Green Revolution) aḱ bondoboste  Rajshahi Cancer Hospital And Research Center, Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ,Rotary Club Of Padma Rajshahi, Amnura Community Core  ar Tabitha Foundation aḱ goṛo gopoṛote Cancer Hepatitis rog babotre mit́ṭen cehaona ar Hepatitis-B ṭikạ em hạṭiń akhṛa hoe purạuena.

Niạ akhṛa mucạtre mõṛẽ gel (50) hoṛ ko begor kạuḍite Hepatitis-B ṭikạ ko ńamkeda. Niạ okte seṭere tahẽkana Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ren past president Ahmed Farooq, Amnura Rotary Community Core ren adviser ar NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Stephen Soren, RCC-Amnura ren sabha mukhiạ Mn.Prodip Hembrom, Secretary Mn.Promila Hasda, ar Amnura Lutheren Mission Haspatal ren Mn. Dr. Suvas.C. Sarkar ar Manager Mn.Markus Murmu.




Rajshahi Mission Nursing Institute Ren Pạthuạ Gidrạ Sikhnạt Goṛo Ko Ńamkeda

Sombar (22 August) setaḱ 11 baja okte Rajshahi Christian Mission Nursing Institute re gel pe (13) goṭen pạṭhuạ gidrạko talare Rotary International seć khonaḱ sikhnạt goṛo hisạbte kạuḍi reaḱ check em hoyena. Un jokhen onḍe seṭerko tahẽkana Rotary Club Of  Dhaka Kawran Bazar ren past president Ahmed Farooq, Rotary Club Of Padma Rajshahi protinidhi ar Rajshahi Cancer Hopital and Research center Trust ren sodosso socib Dr.Patrick Bipul Biswas, RCC Amnura ar NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Sephen Soren, Rajshahi Christian Mission Hospital ren maraṅ mukhiạ (Director) Prodip Chondro Mondal, ar ona sãote selet́e tahẽkana Rajshahi Christian Mission Institute ren professor Sulta Drong.

NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Stephen Soren doe menkeda, Rotary International khon jaoge Rajshahi, Rangpur, Chapainawabgonj jilạ ren tayom akan reṅgeć nacar pạthuạ gidrạko sikhnạt goṛoko ńamet́ kana.

Inạ chaḍa hõ Rotary International Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar, Amnura Community Core, Rotary Club Of Padma Rajshahi, Rajshahi Cancer Hospital And Research Center, Tabitha Foundation ar NAGR (National Agency For Green Revolution) aḱ goṛote Chapainawabgonj, Gaibandha ar Dinajpur jilạ ren adom upạjilạ ren hoṛko metaḱme maejiukoaḱ toa re cancer (breast cancer) ar Uterus Cancer babotre sontor ko, Bin kạuḍite Hepatitis B ar gidrạ kukhi reaḱ (Uterus) Cancer khon rukhiạ se ona rog birud teṅgo daram lạgit́te ṭikạ hõ emako hoyoḱ kana.




Haptare Bar Din Bond Tahẽna Sikhnạt Ṭhaõna

Baḍaeabon je, Disomre jo̠to̠ lekan jo̠lo̠ḱ aḱ sunum reaḱ damko arpa korpa ạḍige ḍherakana. Onate ona rukhiạ se ko̠m ńok beohar lạgit́te Darakan Budhbar khon disomre menaḱ sarkari besarkari jo̠to̠ ạpis (office) reaḱ okto do setaḱ 8:00 baja ạyuṕ ber 3:00 baja dhạbić niṭena.

Onka leka bank hõ setaḱ 9:00 baja khon ạyuṕ ber 4:00 baja dhạbić jhić tahẽna. Ar sikhnạt ṭhãonako haptare bar din bond tahẽna.

Sombar (22 August) Maraṅ montri Shekh Hasina aḱ ạyurte virtual hotete mit́ dupuṛuṕ talate noa ko goṭakeda. Maraṅ montri aḱ gonobhobon khon ar eṭak montri ko hõ socibaloy reaḱ montri porisod meeting oṛaḱ khon video conference talate ko selet́ena. Galmarao mucạtre briefing re noako katha ar khobore lại saḍekeda Montri porisod bibhạg ren socib Khandokar Anwarul Islam.

Budhbar (24 August) khon ạpis ar bank reaḱ goṭawakat́ okto do bataoḱa. Menkhan haptare oka din do sikhnạt ṭhãonako bond tahẽna ar tis khonaḱ mạnjur se bataoḱa ona do ạḍi usạrage Sikhnạt Montronaloy hotete baḍaeoḱa.




Ạyurić

“Menkhan ape talare onka do baṅ kana, bickom ape talare jãhãege maraṅ hoyoḱ sanaye khan, uni do aperen saṕdaṕiće hoyoḱ ma; ar jãhãege ape talare pạhilić hoyoḱ sanaye khan uni do sanam koren golame hoyoḱ ma.

 

Sạrige manḍer re church re se somaj bhạlạianaḱ kạmire daṛean ạyurić dorkar menaḱa. Sonot sostor re ‘Leader’ katha do thoṛagan ol menaḱa mentebon baḍae akada. Menkhan ‘golam’ katha do aema dhao ol menaḱa. Ar niạ oktere somajre golam katha redo ạḍi kom manot menaḱa. Ar okoeye golam kan uniaḱ do cet́ man manot hõ bạnuḱtaea ar okoe hõ baṅko manotea.

 

Isoraḱ raj do hoyoḱ kana golamaḱ somaj. Golam do joto hoṛe seba koa. Okoeṭaḱ ạyurić Isore bachao akade onko joto unige rukhiạkoa. Uni do onkoe manot koa, rukhiạ koa are tambhao koa. Onate ạyurić aḱ ucit baṅ kana je, aćaḱ subitạ se aćaḱ hudạ ńel tae. Ente sonot sostor re ol menaḱa ‘Menkhan uniaḱ raj ar dhoromge ńam maṛaṅanpe, ado noako saname em juṭuć apea.